Original subtitles

Dobrý deň, prenajímate byt?

Čo treba umyť na stenách?

Dobrý deň, volám ohľadne bytu...

V inzeráte bolo napísané „od majiteľa“.

Haló, je byt ešte voľný?

Prenajali ste ho pred mesiacom?

Nie, nechcem bývať s vašou babičkou ešte mesiac. Prepáčte.

Čo tým myslíte, že treba počkať, kým vynesú telo?

Povedzte mi, prečo tie fotky nie sú...

Nie, nie, nie o šesť mesiacov, teraz.

Takže, koľko metrov štvorcových? Sedemdesiat? Áno, môžem prísť.

Mám čas, áno-áno-áno. Dobre, uvidíme sa čoskoro.

- Ahoj. - Ahoj! No čo, môžem ti zablahoželať?

Kosťa, nepredbiehajme to.

Líštička, ak máš pochybnosti, počkáme ešte chvíľu.

Nie, nie! Som si istá, že tentoraz všetko dobre dopadne.

Aký chlap! A všetky zuby má na svojom mieste.

Ďakujem.

- Dobre, to je všetko. Som v kontakte, pusa. - Tak zatiaľ, maj sa, uvidíme sa neskôr.

Prepáčte, je toto byt číslo 12?

Vynikajúca zvuková izolácia.

- Je toto všetko na pozeranie? - Poďte, poďte.

- Môžem sa napiť vody? - Môžem piť z kohútika?

Dobre, pozor. No tak! No tak, páni!

Smrdíš potom.

Očakávam vaše otázky, ale prenajímateľ je seriózny človek

a nenechá nikoho, aby len tak zostal. Preto bude usporiadaný konkurtz.

- Povedali mi, že sťahovanie je dnes! - Áno, dnes.

- Ale nie je to podvod? - Zvierata v žiadnom prípade.

- Ale myslí, že moja Nina nikdy... - V žiadnom prípade!

Priatelia, hľadáme nájomníkov. Prednosť majú manželské páry,

a toho, kto viac zaplatí.

Je to skvost! Priamo v centre mesta! Verte mi, za také peniaze...

Toto je darček, nie byt. Prepáč, meškám, zlatko.

- Čo? - Odpusťte mi, ja...

Odpúšťam, ja som Ivan.

Manžel tejto krásnej, skromnej ženy.

No tak, upokoj sa. Sme tí, ktorých potrebujete.

Moja žena a ja sme zodpovední ľudia.

Veď sme manželia päť rokov.

- Šesť. - Och, šesť, presne.

Čo by som si bez nej počal?

- Veľa šťastia. - Peniaze nie sú problém.

- Pracujeme v sfére... - IT.

Presne. Áno.

Žiadne domáce zvieratá. Alergie.

Áno, raz sme dokonca chytili rybu, a tak opuchla,

že sme museli zavrieť okná, aby neodletela.

Ukončime toto zbytočné zjednávanie. Kde sú kľúče?

- Ach, dovidenia. Nestraťte kontakt. - Drahá, ja ťa tak milujem.

Som tak rád, že budeme mať naše vlastné malé hniezdečko, však?

Počúvaj, to bolo také super, na chvíľu som tomu aj sama uverila.

Zastav sa dnes večer, oslávime to.

Počkaj, ako si na to prišiel, že toto je tvoj byt? Ešte sme sa o ničom nerozhodli.

Ty si si myslela, že budeme bývať spolu?

- No, je to určite zaujímavý nápad. - Čože? Nie.

Tak potom vypadni odtiaľto.

Tak, počkaj. Stop!

- Prišla som si sem prenajať tento byt... - A prenajal som si ho ja.

My. Zatiaľ sme si ho prenajali my!

Keby nebolo mňa, už dávno by si odišla a nemihla ani mihalnicami.

- Súhlasila som! - Bola si veľmi presvedčivá.

Ďakujem ti z celého srdca. Dobre, dvere sú tam.

Zdravím, rozumiem všetkému, ale mám dnes ešte tri nehnuteľnosti.

Dohodli ste sa?

Aspoň si prečítajte zmluvu.

- Áno, samozrejme! - Ďakujeme.

No, tu je všetko jasné. Kde mám podpísať?

Daj mi to, lebo sa zraníš.

- Všetko mu poviem. - Ockovi?

- Realiťakovi. - Aha!

Nemôžeš už veriť nikomu.

- To je kruté. - Musíme to vyriešiť tu.

Bazár, vták alebo číslo?

- Čože? - Vták alebo číslo?

Vážne uvažuješ o hazardných hrách s mincou o byt?

Och, si taká namyslená! Máš nejaké iné možnosti?

Vták.

Počkaj chvíľu. Och, číslo.

Nie. Vták.

- Isto? - Isto.

- Pripravená? - Áno.

Chytaj.

Tak, kde podpis? Aha.

Drahý, čo to robíš? Už som ti to toľkokrát povedala,

aby si nejedol nad dôležitými dokumentmi. Hlupáčik!

Tak poď.

Ľudia, alkohol!

Prepáčte, kto to tu robí ten hluk?

No tak počkaj, možno sa tu rozhoduje o našom osude.

No čo? Prsteň na prštek, volaj ma zajačik?

- Tak nečakané a príjemné! - Veľmi nečakané a veľmi príjemné.

Čo, chceš sa pridať?

PRIVÁDZAŠ MA DO ŠIALENSTVA

Tam?

Nabudúce, keď budeš premiestňavať veci, tak ma zavolaj.

- No čo? - Odstráň svoje barikády.

Oľa,

vidíš to?

- Vidím. - Áno? Čo?

Naozaj, vidím.

Ako rýchlo a nemilosrdne tehotenstvo zmení telo ženy.

Bráško, haló!

Už sa tu všetci zišli. Si tam mŕtvy alebo čo?

Žiješ tam? Otvor záchod!

Och, Váňa! Gratulujem k kolaudácii, brat.

- Ďakujem, brat. - Len do toho.

Aj keď je to márna hanba a potupná hanba, vaša nešťastná hanblivosť...

- Čo je? - Pri vaších nohách...

- Nestojí to za to. - Kámo, si v poriadku?

Ospravedlňujem sa.

- Takto to bude lepšie. - Hej, kámo! Načo si tam liezol?

- Bratu, má to nejaké divné účinky. - Bratu, aké účinky?

Šťastné kolaudačné stretnutie!

Friedrich!

Priatelia, chvíľku pozornosti.

Chcel by som si pripiť na nášho dobrého priateľa.

Ľúbim ťa, brat.

Vždy sa staral o svoje zvončeky,

ale osud sa ukázal byť chytrejší.

Bol to dobrý kocúr.

- Na Friedricha. - Na Friedricha!

Čo sa deje?

Pripijajú na Friedricha.

Takto pomenujem svojho syna.

Dosť. Toto je šialené.

Skvelé krocsi.

No, dosť bolo rečí.

Ďakujem. Ja... proste stojan sa zlomil.

- Nazdravie. Sto rubľov. - Dobre.

A čo ten tvoj

- impozantný? Neopravuje také veci? - Je to psychológ, nie inštalatér.

Tak dvesto.

Prinesiem.

No...?

A ako sa máš v novom byte?

Normálne.

Vy ste niečo počula?

- Počula som niečo. - Čo?

Ako sa volá...

Mamičin starý synček, oklamal a pripravil ma o peniaze.

Dražbu za také hniezdo!

Minula si cieľ, drahá.

Ani kvapka na romantiuku.

- Prepáčte, kde sú moje... - Stratila si niečo, zlatko?

Alebo mi chceš niečo povedať?

Hej, Casper, poďme sa porozprávať.

Hej, ryšavý duch!

- Kosťa, počuješ niečo? - Len zvuk tvojho srdca.

Mám tu trochu hliny a hrnčiarsky kruh!

Sú tu myši? Potkany? Šváby?

- Vykantríme ich všetkých. - Haló!

- Dobre? - Oj!

Prečo si ešte nevybalila krabice?

- Chcem sa odtiaľto odsťahovať. - Prepínam! Ozvi sa.

Zaplatili sme za tento byt na pol roka vopred.

Áno, rozumiem, ale už som volala majiteľke z predchádzajúceho bytu...

- Do Kupčina? - No.

- Kupčina. - Kupčina?

- Naozaj? Si z Kupčiny? - Kupčina... Moje obľúbené Kupčino.

Myslím to vážne!

Dve hodiny vždy stojím v zápche.

Za nič na svete! Nikdy viac!

Súhlasím!

Je to tam tvoj otec? Stretli ste sa v posmrtnom živote?

No, je to naozaj krása.

Počúvaj, Kosťa!

Jedna z tvojich odberateľov ti napísala priamo.

Skrátka, je to normálna žena, bez akýchkoľvek dedičných patológií,

duševných porúch, normálna.

Ale...

Proste len tak z ničoho nič

začala som vidieť...

No, všeličo.

Väčšinou nejakého chlapa. V zrkadle.

Čo tým myslíš „nejakého“? Luxusný chlap, naozaj!

- Vidíš ho občas, áno? - Áno.

Aj tvoja toaleta vonia po dolme?

Kosťa, poďme jej odpovedať. Je to tak otravná, už ma to nebaví.

Mali by sme si obnoviť predplatné hovoriaceho zrkadla?

Len do toho.

Vážená sledovateľka!

Choď do pekla.

Nerobím klinickú prácu.

Vyzývam ťa, príď!

Príď! Príď!

Ahojte, mačiatka s nadýchanými bruškami.

Dnes si povieme o duševnej poruche, ktorá sa nazýva schizofrénia.

Jedeným z hlavných príznakov schizofrénie sa považujú halucinácie.

Môžu byť zrakové alebo zvukové.

Halucinácie často ženú pacientov k násiliu.

Ktorí slávni sérioví vrahovia počuli hlasy?

Dozvieme sa to hneď po reklame.

Zvukové halucinácie.

- Čo? Kde? Kto? - Zrakové halucinácie.

- No, to je ona! - Kto?

Prečo sa na mňa pozeráš? Pozri sa na ňu!

Tu je dievča, zelené nohavice, sivý sveter, ryšavé vlasy.

Tvár ako sedmička.

- Vytláča si pupienky, čo? - Tam je, stojí tam.

Kámo, no tak. Tvoja borovica nefunguje.

Poviem ti to ako brat. Nedávaj si telefón pod vankúš.

Môj otec takto dostal rakovinu mozgu.

No a?

Budeš v kontakte?

Tak, kto si ty?

Som Ivan Lebedev. Lebedev.

To proste nie je možné!

Nie...

- Si v mojej hlave. - Počúvaj, vyzerá to tu trochu prázdno.

Tak, je to proste nejaký nezmysel!

Poď k oknu.

- No? - Čo vidíš vonku?

- Holuby. - Koľko?

- Šesť! - A jeden z nich taký chromý, alebo čo, biely?

Áno!

No, to je všetko. Všetko je jasné.

- Čo? - Ty tomu nerozumieš?

Nie.

Paralelné reality.

Počúvaj, teória schizofrénie sa mi zdá nejako spoľahlivejšia.

Vážne? Nepozerala si nejaké...

Vedecké relácie alebo sci-fi seriály,

- rôzne šou? Sú to proste... - Presne tak, šou!

No, samozrejme!

Takže, kde je skrytá kamera?

Si vtipná.

Súdruh režisér, helou!

- Hej, filmový štáb! Dobre, Lebedev? - Prineste jej nejaké kvety.

- Tak! Aha. Dobrý večer! - Ako si ma tam našla?

Ako som našla "Ivan Lebedev 97"? Ani neviem, len som to skúsila.

- Robíš pokroky. Sarkazmus len tak srší. - Áno, áno.

Oj, čo to je?

Ukazuje, že niekto nie je majiteľom baru, ale len stojí za pultom?

- Proste ma priateľ poprosil - Áno, jasné.

Umelci to majú ťažké, musia si nájsť nejakú prácu navyše.

Život na pulte - dostaneš tinktúru!

Čo?

Krútim sa, točím sa, snažím sa ťa zmiasť! Kto pije tequilu z pupka, má moc!

Vysielaš naživo?

To je fajn.

Čo som potreboval dokázať.

Len ma zaujíma, ako si ma v svojej realite vyhodila z môjho bytu?

Mám rovnakú otázku.

Mám ti nechať číslo?

Drahá, viac radosti v očiach!

Len jej chvíľu trvá, kým jej dôjde informácia.

Ja proste som len veľmi galantný,

- a ty sama si mi dala tento byt. - Ja?

- A pýtala si si aj číslo. - Od teba?

Vieš, myslím, že chápem, prečo sa tvoja realita zhoršila.

- Prečo moja? - No, máš taký charakter, vieš...

- Dusný. Mal by si vyvetrať. - Uber hudbu!

- Čo? Čo? - Čo? Prepáč, nič nepočujem.

- Čo, čo? - Je tu proste tak super.

Toto je tá super strana, vieš? A tam je tá smutná strana.

Táto realita je zábavná,

a tvoja realita je pre samotárov a všetky druhy nudných ľudí.

Tak veľa šťastia. Idem sa zabaviť a ty ďalej plač. Plač!

Ahojte. Tu je Alica Rudina,

- vaša nájomníčka... - Kawabanga!

Povedzte mi proím, mali ste niekedy problémy so zrkadlom v kúpeľni?

Čo tým myslíte, že je „vstavané“?

Valera, len do toho. Zvládnete to.

Cez priestor a čas.

Pozri sa do zrkadla. Pozri, možno niekoho vidíš?

Len to nehovor Rose.

Dobre, poďme ťa nakŕmiť.

- Kto si, bojovník? - Čo hovoríš?

Rozmýšľam, že pôjdem tancovať.

No čo, Vaňuša, uvidíme sa?

Určite.

Sekundu.

Vynesieš to?

Ďakujem.

Mladý muž, máte problémy.

Ak hovoríte o mačke, tak som ju vrátil.

Robíme hluk, oslavujeme, organizujeme večierky.

A pozvať susedov...

Nepozvete.

Zdá sa, že to napravíme.

Odvahu.

Jana, prečo si zase nabrala toľko chemikálií?

Pre vás je to otázka princípu, Konstantin Jurjevič?

Zostanete na večeru a neutečiete ani k bláznom?

Dnešnú večer chcem stráviť so svojími bláznami.

Ako zaplatíte?

Kartou.

Teória existencie iných svetov, paralelných s naším,

bola dlhý čas výsadou autorov sci-fi...

Počuj priateľka!

Musíme sa porozprávať.

Rozpis sa skončil.

Čože?

- Teraz je môj čas. - Chápem, videl som ten šrám.

Práve ma napadol desivý pohľad.

Ide o to, prečo sa nám toto všetko stalo.

Ale keďže teraz nie je môj čas, máš pravdu, áno, nebudem ťa obťažovať.

Dobre, no tak, hovor!

- Nie, nie, nie. Pracuj, Popoluška. - No tak, no tak, rozprávaj.

Skrátka, pochopil som, prečo sa toto zrkadlo

ukazuje jeden druhému. No, mňa tebe a tebe...

- No, chápeš. - A?

Aby som ti otvoril oči.

To je moje poslanie. Neviem aké je tvoje.

Skrátka...

No, v podstate ťa tvoj skuf podvádza.

Videl som ho so ženou. Takou čiernou.

Tak.

No čo, ďakujem.

Super.

"Ďakujem, super"?

To je všetko?

Počkaj, ty to vieš?

Naozaj?

Sakra, má poriadny hárem! Aký fešák.

Počkaj, koľko vás je? Poznáš ich všetkých?

Takže, ako ťa volá?

Podľa dní v týždni, predpokladám? Asi si „Piatok“, však?

Je zrejmé, že máš veľa práce.

Dáva ti rôzne darčeky?

Sakra, ten chlap je 8. marca v záchvate šialenstva.

Povedal si, že sa už rozvádzate.

„Stratila ku mne lásku“ 16. decembra.

„Teraz sme v rôznych izbách“ 21. februára.

„Mám pocit, že naše manželstvo už dlho nepotrvá“ 7. apríl.

„Prenajmime si byt, chcem, aby si bola blízko“ 28. mája.

„Líštička, dnes večer to nemôžem, mám obchod s vydavateľom“ dnes.

A tvoja žena je teraz vydavateľ, však?

Porozprávajme sa doma.

Nepustíš ma dnu?

Počúvaj, teraz mi neuveríš ako mužovi,

aspoň mi ver ako profesionálovi.

Ľudia, ktorí okamžite všetko spália napalmom,

nikdy nič nevytvoria. Vieš prečo?

Z pocitu viny?

A ja sa už posúvam tým istým smerom.

Z celej sily sa brzdím, pretože viem...

K rozvodu treba pristupovať krok za krokom.

Ekologicky a pomaly.

Do čerta s tou „ekologickou“.

Čo to robíš?

Volám svojmu vydavateľovi.

Nemôžem vydať knihu o šťastnom manželstve, ak sa sám rozvádzam.

- Nikita, ahojte. Mám zlé správy. - Netreba.

- Ako inak - No, ja to tak nechcem.

Zavolám neskôr, prepáčte.

Letel som k tebe z tlačiarne.

Chcel som sa podeliť o svoju radosť.

Pozri, aká pekná fotka.

Dobrý deň.

Vidím, že máš pekné miesto.

Čo tu robíš, Jana?

SMM špecialista, milenka, všetko v jednom, však?

- Všetko nie je to také, ako sa zdá. - Ach, nie je to tak, ako sa zdá!

A aplikácia klame! To sňou si sa zabával v Kupčine?

Prečo mlčíš? Ukáž mi, kde natáčate svoje polnočné videá?

Dobre, nebudeme to riešiť v Alisinom byte.

- Sergejevna. - A čo je na tom?

Bojíš sa, že kontaminuješ hniezdočko lásky negatívnou energiou?

- Jana. - Ja sa potom očistím.

Tak, Jana, čo to robíš?

No, to je proste neslušné! Musia existovať nejaké osobné hranice.

- Jana! - Šetríš na dievčati.

Lacné!

Dobre.

Keď už trváš na tom, áno, často sa zastavujem u Alici.

A nie ako k svojej zamestnankini.

Aha! Konstantin Jurjevič, no, poďme na to podrobnejšie.

- Smele. - Dobre.

Tak vyšlo, že Alica

nie je len skvelá SMM špecialistka,

ale aj...

ťažko chorá žena.

Schizotypálna porucha osobnosti, samovražedné sklony.

Dohliadam na ňu už dlho.

Spokojná?

Spokojná?

No?

Toto je najťažší prípad v mojej praxi.

Najťažší! Skúsil som všetko. Zabezpečil som jej prácu, zlepšil jej život,

ale vždy sa nájde nejaký extrém. Čo chceš?

Naozaj! Čo chceš? Aby si podrezala žily?

Jana, úprimne, no čo ty...

No tak, drahá, choď domov.

Choď. Porozprávame sa. Upokojím ju. Choď.

Líštička?

Prepáč.

Líštička?

- Čo? - Hovorím, že máš krásny rukopis.

Och, Jana, vážne... Och, vážne, no tak už choď...

Domov. Veľa práce.

Toto je jednoducho hlúposť. Kedy má dnes Kirjucha plávať?

Jana! Jana?

No.

Situácia.

Suseda! Hej, zobuď sa!

Hlupaňa. Čo to robíš?

Už to viac nerob.

Nabudúce ma upozorni, keď tam vlezieš.

- Zmeriam si čas. - Neutopila som sa.

Máš takú tradíciu umývať sa vo večerných šatách?

Počúvaj,

on za to nestojí.

Stojí! Proste nemohol inak.

- Je so ženou už 15 rokov. - 15 rokov?

- Samozrejme! Vieš si to predstaviť? - Prečo si mi to hneď nepovedala?

On proste...

Chcel robiť všetko udržateľne, robiť všetko správne.

- Chápeš, je to trochu mäkké... - Chápem.

Musím jej to nejako povedať. No, vysvetliť jej to.

A preto ona... No, videl si, je to ťažké aj pre ňu.

A aké ťažké je to pre neho!

Ale aké ľahké pre teba.

S tebou je možné čokoľvek.

Ty všetko znesieš, však? Si silná.

Nie...

Tak, radšej mi povedz...

Dúfam, že máš rada sovietsku klasiku?

Spamätajte sa!

Nezmyselní

ľudia!

Váňa, on prišiel! Čo mám robiť?

Čo mám robiť? Pomôž mi prosím!

Neotváraj. Viac rád nemám.

Oj, je mi z teba zle!

Čo to začínaš?

Tak, čo ak si bude myslieť, že mi je zle, zavolá záchranku...

- No a čo? - Alebo MMS?

Nezavolá. Ja tam pokuta za falošný poplach.

No, priateľka, myslíš to vážne?

Chvíľu, počkaj.

Kosťa prišiel na návštevu! Bum!

Zakričal a odišiel.

Červená tvár, stojí tam a tlčie...

No, len tam stoj! To je super?

Výborne!

Ako ťa len tak naštval! Waw!

Nepočujem.

No tak radostne! Waw!

Waw.

Aké máš šťastie,

Moja susedka!

Zabudni na Kosťu, rozveseľ si tvár!

Pošli ho do čerta.

Je to jednoduché.

Hra na gitare je tri, ale spev je sedem.

Budem mať muža pred Novým rokom?

No čo? Pripravená spojiť sa s vesmírom?

Áno.

Zatvor oči. Sústreď sa.

Počkaj, nepreruš spojenie.

- Pane, čo to robím? - Dohodli sme sa.

Nie, nie, nerozptyľuj sa.

Ja vidím...

- Čo ja vidím? - Spýtala sa,

- či bude mať muža pred Novým rokom. - Áno.

- Čo "áno"? - No, pýtala si sa,

- či budeš mať muža. Budeš. - A kedy?

No, možno aj dnes.

- Podvod! - Extra príjem!

Ahoj. Každopádne, vesmír.

Na začiatku sa všetko zdá v poriadku. Hotelová izba,

ona je taká jemná, dobre vonia.

Ona... ide rovno do útoku.

Hneď tam. V nohaviciach.

No, aj ja...

Tak som jej povedal.

„V podstate nemôžem žiť bez lásky.“

Neviem, možno som

jediný taký.

A oni chcú len sex.

Tak, ideme na to.

Prečo som, do pekla, vôbec kúpil tie ruže?

Trpezlivosť, trpezlivosť! Dostanete sa tam, dostanete sa tam.

Ten potrebuje proste objatie.

Zlatko, čo sa deje? Pozri sa na seba.

No? Nájdeš lásku.

Pravdepodobne.

Budeme s Vaňou niekedy spolu?

Možno nie teraz. Možno o rok, dva, tri?

Pripravená?

Zatvor oči.

Vaňa, myslí to s tebou vážne.

Chce byť s tebou spolu.

Tanička...

No, aké "spolu"?

No, ja neviem... Dám ti mačiatko.

Čo sa deje?

Čo sa deje? Hej?

Počúvaj, Táňa!

- Počúvaj, Táňa. - Počúvaj, Táňa.

- Prepáč, že sa niekedy správam ako klaun. - Zachádzaš priďaleko!

Nie, nie ty...

Ja? Pozri!

Prepáč, že sa niekedy správam ako klaun a tak.

Pravda je, že vás potrebujem oveľa viac ako vy mňa.

Vás všetkých.

Bojím sa byť sám, a preto všetky tie večierky a dievčatá.

Proste takto vypĺňam prázdnotu vo vnútri.

Prepáč, že som ranil tvoje city.

Nechcel som raniť tvoje city.

Proste sa v sebe niečím napĺňam a...

Prosím, odpusť mi.

No tak, poď sem.

Mal by si navštíviť psychológa.

Ale sme v pluse!

Podelil by som sa s tebou, ale bankomat nefunguje.

Nebuď taká smutná.

Máš naozaj šťastie, že žiješ s mužom, ktorý vie strategicky myslieť.

Dovoľ mi predstaviť sa.

Majster športu v najrýchlejšom rozchode zo vzťahu.

Všetko bude v poriadku. Musíme si proste urobiť plán.

Po prvé, digitálne čistenie.

Zablokuj toho kozla všade, kde sa dá.

Máš Viber?

Výborne. Nainštaluj si ho a zablokuj ho aj tam.

Po druhé.

Daj výpoveď v práci. Nevidím zmysel v tom, aby som videl jeho tvár každý deň.

No a po tretie.

Vymeň zámky.

Vaňa!

S radosťou budem spravovať váš účet.

Áno, milujem filmový priemysel.

Zobrali ma!

Utečte, blázni.

Vaňa!

Vaňa, ja som ho opustila!

- No, skladám pred tebou klobúk! - Ďakujem.

No čo, očiernila si ho?

To znamená, že mi dá flat white s mandľami...

Vzal som si dovolenku. Myslel som, že niekam pôjdeme na týždeň.

Ja som ako Kosťa, teraz pijem na kokosovo.

Nepôjdem!

- A čo on? - No, on... začal plakať.

- Samozrejme, že by. - Bol rozrušený.

Oj...

- Si taká divoká! Áno? - Som divoká.

- Si levica! - Oj,levica!

Levica-tigrica!

- Dokážeš čokoľvek! - Ja dokážem čokoľvek!

Tak krič a rev!

Tancuj, skáč!

- Ostrihaj si ofinu. - Naozaj!

No tak. Ako?

Tak... hovor koľko.

Trochu vyššie.

Čo to robíš?

- Čo som to urobila? - Smejem sa tak strašne.

Oj...

Nie, počúvaj, si samozrejme blázon.

Naozaj ti to zvýrazní oči. Pristane ti to.

To je všetko, plavčík. Je čas

na posledné zadanie.

- Aké? - Čas na rande.

- Och, nie... - Nebuď hrubá ku kapitánovi. Poďme na to.

Rosa Vadimovna, moja záchrankyňa!

U mňa sa tam stojan pokazil.

- Pomôžete mi? - Otravuješ.

- Pekný župan, vyzerá ako môj. - Synku, potrebuješ pomoc alebo kde?

Rozumiem.

Deti moje! Chvíľku pozornosti.

Ivan má núdzový stav. Potrebuje cikať a vyprázdniť sa, smeruje na sever.

Najlepší bar v meste?

Odporuč najlepší bar.

- "Medveď," samozrejme. - "Medveď."

- A čo? - A čo?

Denis, 27 rokov, dva tituly.

Dobre?

Dobre, idem nakupovať. Ďakujem. Maj sa.

Čím sa živíš?

Naozaj ťa zaujíma moja práca?

Poviem ti jedno slovo,

Bali.

- Aha. - No, surfovanie, chápeš?

Pocít, ako sa spájaš s naším vesmírom.

Jednota, živly, vietor v tvári, otvorenie tvojej duše.

Toto je základňa.

Rozumieš, o čom hovorím?

To je vlastne...

Ďalší ľadovec, vieš?

Počúvaj, zdá sa, že sa veľa mračíš.

Vieš, študoval som pár bodov na tele, ktoré to môžu ľahko opraviť.

Len si zohrejem ruky.

Puritanizmus, všetky tieto pravidlá troch rande,

to všetko je zbytočné. To všetko je pozemské.

Takže, ideš ku mne?

- Posuňte to na vyššiu úroveň. - Prosím.

- Vaša „Jahodová nádielka“. - Och, ďakujem, brat.

Dobre, zmizni.

Počúvaj braček, nie je to tvoje auto odťahujú?

- Čo? - Vyzerá to, že tvoj materiál

naberá trochu iný azimut.

Hej, čo je? Čo je? Stáť! Stáť!

Neboj sa. Nápoje sú darček.

Opatrne s ňou. Rada berie byty.

No,

ako sa máš v mojom byte?

Dobre.

Kúpila som si nový koberec... do kúpeľne.

Mohla si sa zastaviť na návštevu.

Dobre, chápem, chápem. Pálim si uniformu a lámem si meč.

Takže pravidlá sú také.

Ak nevieš pomenovať dôvod dobrého večera,

vypij si.

Niečo ako...

"Dnes večer je dobrý večer, pretože..."

Pochopila si, ako hrať?

Nepochopila.

Dnes večer je dobrý večer, pretože si neodišla s tým idiotom.

Uvedomuješ si, že dnes večer je dobrý večer, však?

Áno.

Dnes večer je dobrý večer, pretože ryšavky majú jedlo zadarmo.

Tak, koľko ti dlhujem?

- Hodinu štyridsať. - Čo tým myslíš?

Smenu končím asi o hodinu a tridsaťdeväť a večer som s tebou.

Pusu!

Veľa šťastia!

Pusu! Pusu!

Pusu! Pusu!

Vaňa, utekaj! Váňa, už idú!

Na vlámanie a vniknutie.

Už si sa niekedy vkradla do niečoho takého?

Raz som sa vkradol do škôlky a ukradol som niekomu dieťa.

Ha! Žartujem.

Prsteň na prštek, volaj ma zajačik.

Vezmeš si ma?

Vezmem.

Cez palubu.

Dotkni sa.

Dobre.

- Tak poď. - Čo?

Pokračuj.

- Bojíš sa? - Nie.

- Uvoľni sa. - Držíš? - Áno.

Tak drž.

V poriadku?

No!

Aha!

- Hra s viacerými ťahmi. - Áno.

Kedy ešte?

Ešte?

Kedy sa my ešte uvidíme?

No, neviem, Mala som taký rušný týždeň.

No, možno potom...

- Teraz? - Teraz, áno?

No dobre, urobme to takto.

Ak to bude vták, tak teraz.

A ak číslica, tak choď domov.

Pripravená? Raz...

- Dva... - Dyš.

Ups.

A ja už odtiaľto vidím, že je to vták. Kam ideme?

Aha, kormorán.

Čau, broskyňa, dozrievaj.

No, áno.

- Maj sa - Zrejme číslica.

Maj sa.

Ahoj.

Ahoj.

Čo ti tak dlho trvalo?

Prečo spíš... tu?

Naozaj som sa bál, že tvoje telo pláva cez kanály vo vreciach.

No tak, nepreháňaj to.

Zavolal by som, ale...

Spojenie neprechádza cez realitu.

Prepáč.

Všetko je v poriadku.

Och-och-och...

Mal som vedieť, že ťa nemám nechať ísť.

Ty čo, žiarliš?

Nie.

Len...

No, neviem, aký som tam.

V tvojej realite.

Možno mám chápadlá namiesto rúk.

Nie, si presne taký istý.

Vaňa!

Čo ak je to osud?

No, čo keby sme my...

No, celý tento príbeh sa stal, aby sme sa mohli stretnúť s naším druhým ja.

- Opil ťa? - Váňa, myslím to vážne. Prosím,

možno by si ty

mal skúsiš nájsť moje druhé ja vo svojej realite?

Mali by byť niekde tu.

V kruhu starých rodičov.

Hej, vieš, aká je obľúbená poloha u babky a dedka?

- Aká? - Dôchodcovska.

Tam sú.

Samozrejme, chápem, že si už dospelá žena,

ale toto je naozaj dôchodcovské. Takto sedieť.

Oľa, nerob rozruch. Proste oddychuj.

Zbláznil si sa? Je tu tehotné dievča.

Ospravedlňujem sa.

Neoprávnený únos lietajúcim tanierom.

Do toho!

- Poďme! - Oľa, to myslíš vážne?

Oľa, nie si pes, aby si za týmto...

Chceš to skúsiť? Len do toho.

Horúco, čo?

Nehľadám žiadne zoznámenia.

Áno, už sme sa spoznali.

Počkaj, hneď ako som ťa uvidel...

- Prepáčte. - Oľa!

Hneď ako som ťa uvidel, vedel som, že sa musím ospravedlniť. Naozaj.

- S tým bytom sa to proste stalo. - Áno.

Mal byť tvoj, pretože si ho tak veľmi chcela.

Čo musím urobiť, aby si mi odpustila?

No, dovoľ mi kľaknúť si, chceš? Odpusť mi, prosím! Budem trpieť!

No tak, no tak! Ja...

- Budem trpieť navždy! - Prosím, už dosť!

- Alica! - Ticho! Ticho!

Pst-pst-pst!

Odpusť mi, správal som sa ako narcistický idiot.

Proste sa mi snívalo.

O tom, že sme spolu.

Len sa cítiš previnilo.

Nie, všetko to bolo veľmi detailne.

Ty a ja sme si ležali a pozerali horor,

veľa sme tancovali, šaleli.

Dokonca si si ostrihala ofinu.

Preto som sa rozhodol to skúsiť.

Chápeš, že sú to hlúposti, však?

Po prvé, nepoznáš ma.

A po druhé, nikdy by som si neostrihala ofinu.

Áno! Presne tak.

A tiež vyrábam ikony z korálok.

Prepáč.

Závidím tvojmu priateľovi.

- Niet komu závidieť. - Čože, nemáš nikoho?

No, ako to mám povedať... Nemám nikoho.

Sakra, to je iné! Deti sú kvety života.

Počúvaj, ja nie len tak, no, točím taniere.

Ja som aj DJ. Príď k Vaňkovi na párty.

Budem tam hrať.

Čo, prídeš?

Samozrejme, že prídeš! Budeš musieť vrátiť frisbee!

Aurevoir! Napísal som ti číslo na frisbee,

pozorne si to prečítaj!

Nenávidím Petrohrad!

Ups, prepáč.

Nenávidím Petrohrad!

Nie. Máš rád Petrohrad.

Áno, mám. Ale niekedy ma desí.

- Vezmi tie veci. - Áno.

Vaňa?

Usadila si sa tu dosť nudne.

Mohol som to vymyslieť lepšie.

V štýle obrovská chobotnica?

Len hádam.

- Čo? - Ja...

- Čo? - Myslím, že niečo cítim.

Cítim...

Neuveriteľný nával sily!

A divokú túžbu niekoho uhryznúť!

- Nie! - Neunikneš mi!

Niet úniku! Na!

Myslíš si, že ma zastavia nejaké lyžičky?

Stoj!

- Koľko máš rokov? - Sedemnásť.

Ako dlho máš sedemnásť?

Už dosť dlho!

Nechaj ma zahryznúť!

- Čo je to? Cesnak? - Vypadni! Vypadni!

Celá moja rodina, ako asi tušíš, sú upíri!

A ty čoskoro budeš jej súčasťou!

Nie! Nie!

Rozumiem?

Vaňa.

- Čo sa deje? - Vaňa, dnes to nerobme.

Rozumiem, nie som hlúpy.

Čo?

Si mníška, však?

Bráško, čo sa deje? Čo sa stalo?

Dobre, prestaň sa vrtieť, nerozumiem, o čom hovoríš!

Keby si len vedel, koho zrádzaš, idiot.

Tak, upokoj sa!

Zavolajte záchranku.

Hneď tam budem.

Klaun!

Soryamba. Frol má problém, necíti sa dobre.

Zjedol arašidy, a to nesmie, je alergický.

Quinckeho edém a všetko ostatné. Musíme ísť a zachrániť chlapca.

- Môžem nejako pomôcť? - Kde?

Aj jeho vlastná matka by sa zľakla, keby ho takto videla. Taký namyslený výraz!

Tak dovoľ mi...

Dobre, ďakujem veľmi pekne.

Budeme v kontakte. Chápeš, je to otázka života a smrti!

Dobre, dobre. Dovidenia!

Prepáč.

Ahoj.

Frol nemá alergiu, však?

Bolo jedno dievča.

Mali sme asi devätnásť. Áno.

Keď som ju uvidel, zamiloval som sa až po uši.

Úplne úžasné.

No, potom to bolo ako u všetkých.

Zamilovali sme sa do seba a začali sme spolu tráviť čas.

Potom sme sa pohádali, znova sa udobrili, znovu sa pobozkali.

Áno, bolo to úžasné.

Na Nový rok som ju požiadal o ruku.

- Ojoj! - Áno.

A ona súhlasila.

A potom si zrazu uvedomila,

že majiteľ baru je perspektivnejší, ako obyčajný barman.

Áno.

- Je mi to ľúto. - Žartuješ? Všetko je v poriadku.

Musíte jej uznať zásluhy.

Vydržala dlhšie ako ktokoľvek iný.

Stále to presvitá.

Takže teraz je to buď rýchle a bez záväzkov, alebo...

Alebo Frol má Quinckeho edém.

Áno.

Ach, ako ma toto zrkadlo otravuje.

Vesmír ma trestá, pretože som taký idiot!

Nie, to mňa. Za to, že som taký egoistka.

Celá tá história s Kosťom...

Vaňa...

- Prosím, odpusť mi. - Alica, ty čo?

Je pravda, že keď som

išla na rande s tým Vaňou, mala som pocit, že robím niečo zle.

Je to všetko kvôli mne.

No, áno, je to tvoja vina.

No, keby nie ty,

neboli by sme tu.

Ale teraz, moja pani,

vy odomňa nikam neuniknete.

Dohodnuté?

Dohodnuté.

Doslova vezmeš štyridsať mililitrov a naleješ to dnu a hotovo.

Taký klasický základ. Dalo by sa povedať, že je to nesmrteľná klasika.

Si veľmi krásna.

Povedal som, nie citrón, ale melón.

Melón!

Dobre, tak bude citrón.

- No tak to vyskúšaj. - Čo, ešte nebol v nemocnici, však?

- No... - Je pekný, pekný, brácho.

Pomôžeš nám?

Vieš, kde ma nájdeš.

Hneď som späť.

Čože?

Buď moja oficiálna priateľka.

Si taký divný.

Áno, viem.

Ale mne sa to páči.

Znamená to áno?

Prestaň!

Zavolaj Rudinu, prosím.

Môj priateľ!

Moja zlatko!

- Ty si Alica, však? - Áno.

- Tam je moja... - Rozumiem.

Ty otravná krabica!

Zaviaž mi to.

Tak.

Čo tu robí?

- Čo tu robíš ty? - Nie ona! Lisa, upokoj sa.

- Malé ryšavé dievča. Išla na toaletu. - Aha! Tak to je kamarátka mojej mačky.

Alici.

Videla si? Píšeme si týždeň a on už hovorí: „Budeš moja.“

- Rýchly chlapec. - Dobrý.

Prestaň trpieť, Rudina!

- Prestaň sa pozerať do telefónu. - Kam inam sa mám pozerať?

Okolo seba! Čo sa ti Váňka nepáči, čo?

Pekný, slobodný! A čo je najdôležitejšie, z mäsa a kostí, kráča vedľa!

A nie ako ten tvoj. Prepáč, musím vybaviť súrne.

Rozptýľ sa. Rozptýľ sa! No tak, no tak!

Daj mi ho a zmeň si veci.

A pokračuj v pohybe, pokračuj v pohybe! Energia, energia! Tok energie!

Nový tok energie!

Dýchaj, dýchaj! Zdvihaj ruky hore a dole!

- Áno. - Priprav sa!

- Ty si pripravená. - Ja som pripravená.

Na nový život! Na novú energiu! A na nových mužov!

Alica?

Alica!

Pozývate ma na mimoriadne miesta, Alica Sergejevna.

Nedalo sa odmietnuť, však?

Viem, si rozrušená.

- Ale prišiel som sem len kvôli tebe. - Už chcem odísť...

- Nie! Veľmi sa mi to páči. Je to ako raj! Sen. - Aha.

No, naozaj.

Prepáč. Sľubujem, žiadni ďalší urgentní pacienti.

Mier?

Áno!

A je tu toaleta?

Hneď som späť.

Jana, ahoj. Už si doma?

Ty neuveríš.

To dievča ma opäť otravuje so svojimi videami.

Hovorí, že si musíme vybudovať publikum.

Potrebuješ si niečo kúpiť domov?

Dobre teda.

Nie, nemyslím si, že niečo vydáva hluk.

Dobre. Bozkávam ťa. Láska, maj sa. Maj sa.

Možno by sme sa mali niekam odtiaľto preč, čo?

Má rada kokosy.

Čo robíš?

- Je to v poriadku! - Kosťa...

Ako tvoj ekologický rozvod?

O ňom si so ženou rozprával?

No, zaujímavé!

Spíte spolu?

- Mala si to povedať hneď. - Kosťa...

Rada a láska. Prečo biť?

No tak! Naozaj sa ti to nepodarí.

Má rada starších, brácho.

Toto sa stáva dievčatám, ktoré vyrastajú bez otca.

Nepleť sa do toho!

Prestaňte, ľudia. No tak, dosť.

Vaňa, Váňa. Vstaň, vstaň.

Máme vôbec lekárničku?

Dnes je dobrý večer, pretože...

Na nič si neviem spomenúť.

Tak sa napi.

To je nejaký vtip?

Všetkých polievať, posypovať niečím? Opakuješ sa.

Som tehotná.

- Veď nič nebolo. - Si si istý?

Žartujem, upokoj sa. Ale raz sa dostaneš do problémov.

Snažíš sa ma niečo naučiť? Si najmúdrejšia, všetko vieš?

Nie, nie všetko. Ale viem o tebe svoje.

- Môžem si to vziať? - Čo to robíš?

Ticho, ticho. Súčasť rituálu.

Všetkým klameš, že toto je tvoj bar, ale stojíš za pultom pre zábavu.

Tak-tak dôverné informácie.

V siedmej triede si hodil švába do spoločného hrnca s omáčkou v jedálni.

Frol ho omylom zjedol, a nikdy si sa nepriznal.

Chrápeš, pretože v detstve

ťa nejaké holohlavé dievča udrelo švihadlom do nosa.

Ale tvoje chrápanie je hudobné.

Teraz ma naozaj desíš! Ty čo, sleduješ ma?

Moja babka je vedma. Videl si moje vlasy?

Počúvaj...

- Okej. Urazil som ťa, bolí ťa to... - Áno, bolí ma to!

Ale nie kvôli tebe.

Ty... si v poriadku? Správaš sa čudne.

- Vidíš, ako sa to trbliece? - Nie.

A to je tvoja budúcnosť.

Stretneš dievča.

Tú, s ktorou zabudneš na všetko. Na všetky krivdy.

Ráno budeš jesť zemiakové placky

a robiť hlúpe vtipy.

Budeš jej hrať na gitare, aj keď to vôbec nevieš.

Pozerať sovietsku klasiku.

Budeš šťastný.

Určite budeš.

Hovoríš o sebe?

Nie.

Milujem iného.

A tento večer je dobrý, pretože som si to konečne priznala.

Ahoj.

Požičiaš mi telefón?

Žiadne otázky. Napíš tejto dievčine ešte dnes.

Toto je tvoj osud.

Ahoj.

Počúvaj, na nič sa nepýtaj, ale ak ti napíše chlap

s nádherným panamským klobúkom na svojom avatare,

proste neposielaj ho hneď preč.

Rudina, vieš vôbec, čo tam stvára tvoj psychológ?

Rozhodol sa zabiť v priamom prenose.

Prečo posielate tieto reakcie?

- Držíš diétu? - Dávam si cheat meal, brácho.

Dobre, poďme.

Uvidíme sa.

Prepáč, prepáč. Ja už končím, odchádzam.

Hneď teraz.

Dosť, upokoj sa.

Počúvaj, Váňa.

- V podstate, celá táto situácia... Chcela by som... - Nezmysel!

Áno... Hneď ja...

Prepáč, hneď... ja hneď prídem.

No tak! Do toto!

Myslel som, že chceš povedať, ďakujem.

Tu je, dokonalý okamih.

Poď.

Poď, takú smutnú ťa domov nepustím.

Ľudia, je piatok večer!

Ísť von, piť víno a zamilovať sa!

No, podobám sa?

Dám vám dobrú radu. Ušetrím vám vaše peniaze.

Túto knihu si netreba kupovať.

Je plná mizerných rád od rozvedeného muža, ktorý pije v hoteli.

Ale je to lepšie,

ako ubližovať svojim blízkym. Správne?

Šťastie nie je vždy pre dvoch, viete?

Čo to robíš? Zbláznil si sa?

Nie! Nie. Bojím sa ťa!

Nestoj vo dverách, musíme utiecť do západu slnka.

Proste ju nechaj... myslím tým jeho

voľne dýchať.

Som petrohradská čajka!

Cítiť sa skutočne šťastný.

Len bez vás.

Pravdepodobne na teba čaká taxík.

Maj sa.

Alica, počkaj.

Alica, prosím!

Si úžasná!

- Veľmi prostá... - Ako prostá, Váňa?

Načo to všetko bolo? To hrdinstvo, tance, pláž?

Je jedno dievča...

Vy s ňou ste veľmi

podobné.

Ale ona

je ďaleko.

A je nepravdepodobné, že niekedy budeme spolu, ale to jej nemôžem urobiť.

Si úžasná!

Taká šikovná, veselá,

veľmi krásna.

Ale...

Nie moja.

Ďakujem

za tvoju úprimnosť.

Si dobrý človek, Váňa.

A iba keď dokážete nechať človeka odísť,

sa sami skutočne naučíte milovať.

Buď šťastný.

- Roza Vadimovna? - No?

Tak, stop!

Prepáčte, odkiaľ máte tie krásne žlté papuče?

Zase robíš tie hlúpe narážky? Ten človek mi to daroval zo srdca!

Obujem si ich a zakaždým poviem: Ďakujem, Alica. Ďakujem ti.

Čo sa deje? Pamätáš si na stojacu lampu!

Vyzeráte úplne úžasne!

Čarovne!

Rozprávkovo!

Ahoj, kráska!

Kde si stratila tú príšeru?

Vaňa, teraz nie.

Vráť sa do baru.

Videla si, koľko je hodín? Všetky bary sú už zatvorené.

Mala by si tam sedieť opatrnejšie!

Operuje tu banda holubov,

oni milujú strkať ľudí do vody.

Guli-guli. Strčili ťa.

Dobre, to je všetko, neobťažujem ťa.

Seď si tu sama a buď smutná. Považuj ma, že nie som.

Som tieň.

Neexistujem.

- Si sama. - Čo chceš?

Stále to neviem pochopiť,

prečo si do kokteilu pridala citrón namiesto melónu?

Zopakuj.

Vaňa?

Ako si to urobila, levica-tigrica?

Počkaj, nerozumiem. Bol si s ňou...

S druhou mnou a nechcela som vás rušiť.

Nie, je určite úžasná,

ale ja už prichádzam o rozum z inej.

No, nemá takú štýlovú ofinu.

Au! A to je za čo?

Pohybuj sa rýchlejšie.

- Ťahaj, ťahaj, ťahaj, intenzívne! - No tak, tak, tak!

- No tak, kam? -Čo?

- Možno by sme ho mali nechať tu? - Nie, no...

- Je to tu nejako... neromantické. - Dobre, len nezačínaj!

- Nezavesím ho v kúpeľni. - Čo sa deje?

No, to je perfektné, však? Nasťahuje sa do bytu...

a nájde vo svojej spálni muža z paralelnej reality. Fuj.

Poďme, poďme.

No vidíš? Nebráň sa. Poď, poď, poď.

Nezastavuj sa, synu. Nebráň sa, drahý.

Všetko bude tak, ako má byť.

Tiež im vypneme prúd a poškodíme potrubie.

Alebo ešte lepšie, na niekoľkých miestach.

- Aby sa všetko zmenilo na... - Mami, prosím!

A požiar! No tak, synak, nezaspi!

slovenské titulky PHV 11/2025