Original subtitles

No a do Nového roka nám ostáva už len kúsok.

Koľko toho je ešte potrebné urobiť?

Napríklad urobiť v tomto roku poslednú 3659. fotografiu.

Rozoslať blahoželania priateľom, zavolať skutočným priateľom

a stále treba premýšľať, aké želanie ešte urobiť.

A viete, ja som ochotný sa staviť, že to bude to isté, ako minulý rok.

Určite o pravej láske, o dobrom zdraví, o tom, že úver budem splácať sám,

alebo o dome, v ktorom musí byť plná misa.

V skutočnosti neprídeme s ničím novým.

Verte či nie, pred 100 rokmi naše praprababičky a prapradedovia

v týchto chvíľach snívali presne o tom istom.

V skutočnosti bolo všetko rovnaké.

Jedličky sa narezali, šampanské tieklo potokom,

tance sa točili, ľudia sa stretávali.

Dovoľte, aby som sa predstavil, kadet leteckej Gatčinskej školy Ivan Filippov.

Tatiana, chirurg - kardiológ.

Chirurg? Nevyzeráte na dievča, ktoré reže srdcia.

Skôr rozbíja.

Rezať človeka musí byť desivé.

A pre letca je najdôležitejšie prekonať strach z výšok.

Viete, ja nemám rada letcov.

Sú veľmi prelietaví a lietajú tam a späť.

- A koho máte rada? - Koho mám rada? Mŕtve žaby!

To je exotika! Prepáčte, môžem poprosiť ešte jeden tanec?

Nie som si istá, pozriem sa do rozpisu.

Dnes to nepôjde, zajtra tiež, môžem s vás zapísať o rok.

O rok... povedzme... pri tejto jedličke.

- A niečo skôr? - Nie.

Určite?

Tatiana si bola istá, že o rok bude v tejto znovu jedlička a vianočný bál.

Keby len vedela, že toto sú posledné pokojné Vianoce.

Náš tanec pod jedličkou? Platí to?

Jedlička v tomto roku nebude.

Prečo nebude?

Preto, lebo Duma podpísala dekrét o zrušení jedličiek.

- Ako podpísala? - No tak, je to nemecká tradícia.

To znamená, že sme ju oslavovali 200 rokov a teraz je to zrušené?

Teraz nie je čas na oslavy.

Myslím, že už bolo načase!

- To si myslíte len vy! - Áno? - Áno!

- Páni, chcete jedličku? - Áno.

- A vy tiež chcete jedličku? - Áno.

- Chcete všetci, aby sme tu mali jedličku? - Áno!

- No vidíte, ľudia potrebujú jedličky na Vianoce. - A?

A ak nám neveríte, tak spíšem petíciu.

- Čo spíšete? - Petíciu.

Spomeňte si, ako sme spisovali petície za zrušenie vyhlášky o fajčení na verejných miestach?

- Ale to neprešlo. - Ale nám to prejde.

- Vyzbierajme 100 tisíc - 200. - 300. - Hoci aj milión!

Super, ak zozbierate milión do 24. decembra, tak vám sem postavím jedličku.

- A vy ma pozvete do tanca! - Najprv to zozbierajte a potom uvidíme.

Zozbieram!

JEDLIČKY 1914

Niektorí ľudia hovoria, že je vojna a nie je čas na oslavy,

že jedličky sú nepriateľ a súhlasia s ich zákazom,

ale spýtajte sa hociktorého vojaka, v zákope alebo v nemocnici,

že o čom sníva teraz, v týchto decembrových dňoch?

A každý odpovie: byť doma pri vianočnej jedličke.

A o to istom sníva jeho žena, matka, sestra, deti.

Vráťme spolu jedličky!

A ak budú povolené v našich domovoch, nemocniciach a zákopoch,

rozsvietia sa vianočné svetlá, vojna ustúpi,

aspoň na deň.

Podpisujte petíciu a posielajte ju na adresu:

Petrohrad, Konstantinovský palác, Ivan Filippov.

Ani jedno svetlo nie je zbytočné, keď je všade naokolo tma.

S akým skvelým nápadom ste prišiel s inzerátom v novinách.

- Áno. - A vlastne ste urobil dobrú prácu.

Výborne, v Tambove: 8 225.

Výborne, vo Vologde: 13285.

Z Nižného Novgorodu volali, majú 5344.

Tu, Tambovska oblasť, 10 000 obyvateľov.

Oznámenie vyšlo len včera, no dnes ich je už 8 156,

je to preto, že ľudia nie sú ľahostajní!

Spolu 555 126.

- Ivan, opatrne! - Dievčatá, počúvajte,

keby sme za 2 týždne vyzbierali pol milióna,

to znamená, že do večera nevyzbierame milión, uvažujme racionálne.

- Maša, čo sú to za reči? - Je nemožné, že za taký čas...

Zdravím! Som z Kazane,

- Priniesla som petíciu. - Koľko?

- 12. - 12?

12 720. Taška je na chodbe.

Áno, ste dobrá!

Ste môj anjel!

A potom niektorí ľudia začali strácať nádej.

Ale vidíte? Nesmiete sa vzdať.

No, neviem... možno sa niečo podarí.

Samozrejme, že sa to podarí! O 12:45 príde vlak z Kovna

a tam je 300 000 petícií z frontu.

No tak, sestry, počítajte, počítajte, čoskoro budeme tancovať pod jedličkou.

- Dievčatá, pomôžte - Odkiaľ? - Z Kovna.

Povedzte Palovi Palyčovi, aby išiel na operačnú sálu

potrebujeme lôžka, všetko tu upracte.

A čo pošta? Priniesli ste poštu?

Doniesli poštu?

Nie, odpojili poštový vagón, je príliš veľa zranených.

- Ako? A čo petície? - Myslíte len na seba, nemáte srdce! Sú tu ranení!

Celý čas myslím na to, len kvôli vám.

Ale pre Tatianu bolo zrejmé, že je vojna a nie je čas na tanec.

Jej civilné postavenie v Voronežskej provincii

úplne zdieľal obľúbenec celej dediny Lichačevo,

Medveď Sančo.

Sančo, vstávaj, dobre?

Čo sedíš? Poďme tancovať, ako som ťa učil.

No tak, vstaň, dobre? Ako normálny človek!

Sančo, ideš tancovať. alebo nie?

Čo znamená „nechcem“?

Chceš ísť do mesta?

Alebo budeš celý život žiť na dedine?

Koľkokrát ti mám povedať? Kto nevie tancovať, nepôjde do mesta!

Pozri, pán pôjde, a nás so sebou nezoberie.

No to je už iná vec.

Výborne, Sančo! Poď, poď.

Daj päť!

Tak poď.

Tlieskať-tlieskať, dobre, hlava išla! Super!

Seňka! Keď zavezieš petíciu na stanicu,

dajte Matrone moje vianočné darčeky!

- Dobre, dám jej ich. - No, kedy už pôjdeš?

No už hneď pôjdem, Nevidíš, že som zaneprázdnený?

Učím Sanča tancovať.

Čoskoro budeme bývať v meste, rozumieš?

A budeme vystupovať v cirkuse a budeme dostávať plat.

- A každý večer budeme chodiť do kinematografu! - Kde?

Do kinematografu?

S medveďom.

Mňa so sebou vezmi.

Prečo sedíme? Poď, vypadni odtiaľto!

Si zlá žena, Anfisa.

Tebe netreba kinematograf, ty sa potrebuješ vydať.

Ty čo žerieš, Sančo? Ty, ty...

Ukradol si to, však?

To bol darček, pre teba na vianoce!

Hlupák!

Na tento perník som šetril pol roka.

A ty... ako si ty, no ty...

Si prefíkaný, Sančo.

Priatelia to nerobia, rozumieš?

Tak si tu teraz seď sám.

Ja s tebou ako s človekom a ty si zviera a tvoje miesto je v lese.

Našli ste brloh?

No nie, Alexander Arkadievič.

Alexander Arkadievič, no, nie je tam žiadny medveď.

Ivan Ivanovič, vysvetlil som ti to, ja súrne potrebujem medveďa.

Dnes! Súrne!

Gróf Vostrikov prichádza na lov, špeciálne som mu sľúbil medveďa.

Alexander Arkadievič, vy mu ponúknite zajace.

- Na zajacoch je tiež veselo. - Veselo ti je?

Mne vôbec nie je veselo. Ty chápeš, ja som Vostrikovovi sľúbil medveďa.

Mam postavenie v meste.

Ak mu namiesto medveďa dám zajaca?

Áno, namiesto pozície...

Aj vám všetkým tu bude

veselo!

Neutešuj ma, je mi tak zle.

Tebe je dobre, ale ako s nimi môžem žiť?

Nevedia nič dotiahnúť do konca.

Požiadal ma, aby som našiel medveďa, rozumieš? Medveď...

Sančo,

počúvaj... nie, nie, nie, to je moje, Sančo.

Počúvaj, priateľ, na, daj si. Ja súrne potrebujem medveďa.

Pozrite, vy ste nevedeli nájsť medveďa a ja som ho našiel.

Takže takto!

Ivanovič, Sančo na reťaz, aby nikam neutiekol.

a sám si zober ľudí, pripravte všetko na lov.

Samozrejme, že je to vaša vôľa, ale čo to robíte? To je Sancčo a je náš.

No, to máš pravdu. Moja vôľa.

Urob to.

Máme takú veľkú krajinu,

že keď na jednej strane je decembrový mráz a ľudia nahnevaní kvôli mrazu,

Na druhej strane...

Také tvrdé a okrúhle.

Veľmi to chcem, ale nechápem prečo?

Žeňka, ty nevieš?

Odkiaľ zlatko?

- Ocko, mama chce mandarínky. - Mandarínky.

Tak, mandarínky vyškrtneme, dobre? Trochu drahé.

Čo si vymyslel? Pripraviť deti o sviatky?

Elena Pavlovna, vy by ste nezačínala znova.

Evgenij, v poslednej dobe si sa stal tvrdohlavým.

Ako sa zaobídete bez občerstvenia, čo?

Vy takýmto tempom, Vasilij Grigorievič, sa zvonov nedožijete.

Áno, áno, nedožiješ.

Dnes sa mi snívalo o našom zosnulom dedkovi.

Uvidíme sa čoskro, povedal. Nie dnes, ani zajtra.

No nezdržíš sa.

- Ocko! - Čo budeš robiť?

Naozaj môžem zostať hore celú noc?

No jasné, veď sú Vianoce.

Takéto Vianoce už u nás nebudú nikdy.

- Prečo? - Ako to rozprávaš Ženja?

Evrenij Pavlovič nemohol nájsť správne slová, aby to vysvetlil.

Medzitým sa odpoveď sama približovala k jeho domu.

V smokingu požičanom od kamaráta, no so svojou snúbenicou

ktorej od veľkosti jej majetku, úplne stratil hlavu.

Tu, ešte, počkajte. Ešte pár krokov, stop!

Stoj, počkaj, hneď. Nehýb sa, otvor oči.

Dúfam, že s týmto domom prijmeš aj moje srdce.

Opäť si neuhádol veľkosť.

Bella...

- Pozri , aký výhľad na more! - Kde?

Nevidno ho teraz,je za stromami, ale vyrúbeme ich.

Tak už mi konečne odpovedz, staneš sa mojou ženou?

Dobrý deň!

A vy ste ešte krajšia ako o vás hovoril Boris Efimovič.

Kto je to ešte?

Evgenij Pavlovič, súhlasil ste, že po podpise odídete z domu, ešte pred týždňom.

- Dúfal som... - Na čo?

Na zázrak, v čo iné môže dúfať Ruský človek?

Lístky do Novonikolajevska som kúpil.

- Ale až na zajtra, chcete ukázať? - Chcete, aby som vám ukázal kúpnu zmluvu?

Pssst, tam spí Olenka.

Moja sesternica, práve prišli z Petrohradu

Zbierali petície, aby sa nezrušili jedličky.

Tak tu...

- Sú Vianoce, bojte sa Boha. - Boh nie je.

Ako hovoril môj muž, nech odpočíva v nebi

- Ale my máme papiere . - A srdce máte tiež?

A vy máte svedomie?

- Bella, prosím ťa, neboj sa. - Ja sa nebojím, to ty sa bojíš.

Pánstvo, nehádajte sa, ochutnajte kávu, prosím. Odroda Luwak, počuli ste o nej?

Ochutnajte, ochutnajte.

Indonézske zviera menom Luwak pojedá plody kávovníka

a po trávení, počas defekácie zrodila sa táto úžasná chuť.

Aké to je?

- No? - Evgenij Pavlovič!

Evgenij Pavlovič! Antonine Vasilievne to opäť začalo.

No čo to je! Siedmy raz za deň. No, mám sa zastreliť, alebo čo?

Boris, ako každá žena, chcela by som žiť radšej pre a nie preto, lebo.

Ty si skončil.

Tak...

Poďme do domu.

Nech všetci odídu, potom ja pôjdem dnu.

Dobre. Jevgenij Pavlovič, postojte!

Pred rokom som vzal peniaze ako záruku za tento dom a kúpil som 50 Luwakov.

Okrem toho, že nežerú tu kávu, ešte aj podochli.

Zostal mi posledný, tak som na mizine.

- Boris Efimovič... - Toto sú vaše problémy.

Moje problémy, áno, ale ide o to, že príbuzní prišli na Vianoce

- Nič si im nepovedal? - Určite vám dám zajtra vedieť,

- ale možno budeš láskavý a... - Prečo si myslíš, že budem láskavý?

- Prečo? - Preto, lebo povedala babka

že na Vianoce sa dejú netaké zázraky.

Tak, tu je pre vás 200 rubľov a aby tu nebolo nikoho, prosim vás.

Och, prepáčte.

Zdravím. Evgenij Pavlovič, práve som išla do obchodu s potravinami

tam budú potrebné peniaze.

- Preboha, toto... - Chýba tu päť rubľov.

Nič to, požičiam si od Bogoslovských.

- 5 minút a všetko im poviem. - To je diabol, alebo čo?

Bez ohľadu na to, aké ťažké to bolo, Evgeni Pavlovič sa rozhodol o tom povedať svojim ľuďom.

že kupujúci ich žiada opustiť dom.

A v Jekaterinburgu študenti skutočnej školy Dmitrij a Fjodor sa tiež rozhodli

prihlásiť sa ako dobrovoľníci do ruskej armády.

To je správne.

Ak sa nevieme rozhodnúť, kto z nás ľúbi viac Káťu,

potom nech za nás rozhodne vojna.

Ja priam srdcom cítim, prvý boj a som hneď hrdina.

- Kto som potom ja? - Ty? Ty si nikto.

Odtrhne ti nohy a ja ťa odnesiem z bojového poľa.

A hneď mi dajú svätého Juraja.

- Aha, nedajú ti ho. - Prečo?

Pretože ti odtrhne ruky a nebudeš ma môcť niesť.

To ešte uvidíme.

Páni, o 2 dni o 11:00 na zbernom mieste. Ďalší!

A ja viem určite, že sa z vojny vrátim ako poručík.

Káťa sa vždy chcela vydať za dôstojníka.

A vydá sa za generála.

- Prečo? - Preto, že sa vrátim ako generál.

Hruď pokrytá medailami, praclíkové fúzy.

Len ty to neuvidiš, lebo ti vypichnú oči bajonetom.

Áno, tie tvoje medaily a švábie fúzy vôbec nikto nepotrebuje.

Matka Ruska nás volá, aby sme išli do boja...

Ak sa nikto z nás nevráti, ako budeme vedieť, koho si Káťa vybrala?

Tak sa musíme jej spýtať.

Ty si poleno, ako sa spýtame, keď sa z nás nikto nevráti?

- Spýtajme sa teraz - Presne, kým nebude neskoro.

- Idete za slečnou? - Nie, ideme ku Káti.

Áno, áno, ideme k nej.

- Slečna odišla. - Ako odišla?

- O 2 dni ideme na zberné miesto. - No tak...

Je tu niečo pre vás.

- Páni, kto z vás je Fjodor? - Ja.

Mám vám to predať osobne.

- A Dmitrij? - Ja.

Ja pôjdem, vy čítajte. Majte sa.

Katenka.

- Drahý Fjodor. - Drahý Mitenka.

- "Mitenka"? Si to ty "Mitenka" - Choď na prechádzku, Fjodor.

Musela som súrne odísť kvôli rodinným záležitostiam do Permu.

Bola by som neskutočne šťastná, keby si ty mohol prísť sem.

Počkaj, počkaj, „ty“ si ty, alebo „ty“ som ja?

Kam si dal lyže?

- Máš peniaze na letenku do Permu? - A čo?

Nemajú už noví regrúti jazdy zadarmo?

Samozrejme, keď ichv ezú na front a do nemocnice, keď sú už ranení.

- No, ako sa tam potom dostaneme? - Ako? No takto.

Zároveň tu môžete odprevadiť babku-susedku

Za letenky ona zaplatí.

No čo? Súhlasíte s tým, že budete sprevádzať babičku?

Maria Iljinišna je už pripravená,

Zdravím.

- Babka? - As?!

Áno, zjavne k takémuto obratu Miťa a Fedja zjavne neboli pripravení.

A v Moskve bol začínajúci krasokorčuliar Peter pripravený na akékoľvek zákruty,

a iné zložité postavy.

Celý rok sa pripravoval na to, aby vyhral svoju prvú medzinárodnú súťaž.

Jeho partnerka Ksenia ako skúsená umelkyňa a ctižiadostivá žena,

teda naopak, ako začínajúca umelkyňa a skúsená žena

verila, že na víťazstvo nie je dôležitá len zručnosť, ale aj krása,

vrátane krásy kostýmov.

Čo je to, vtip?

Zhodli sme sa, že kostým by mal reprezentovať krajinu.

A čo teda by sme mali v lykových topánkach s kokosnikmi vystupovať?

Pozrite sa, aký kroj

a farba...kanárska

Jednoducho šik! Toto je nové, svieže, nečakané Rusko.

- Pôjdeme von a všetci padnú. - Určite padnú od smiechu.

- Peter, počkajte - Prepáčte, o tomto nemôže byť an reči.

Mám sa obliecť ako kanárik, nejaký Majakovský?

- Naozaj poznáte Majakovského? - Poznám, aj Majakovského,

aj Burliuka a Mamina-Sibirjaka.

Títo vaši umelci sa môžu obliekať ako klauni.

Normálny muž si na seba také niečo neoblečie.

Nezmysel! Ľudia sú naklonení novým trendom.

A vy uvažujete ako sedliak z púšte.

- Ako tí žandári - - Čo hneď žandári?

Prečo vás nepotešili, keď ste za koho pomoci utiekla?

"Prosím pomôžte."

- K tej vašej budúcnosti... - Jedným slovom

buď v tomto korčuľujeme, alebo nebudem vôbec vystupovať.

Ksenia, nemôžete takto postupovať, rok som vás pripravoval.

- A vlastne, keby som vedel, že ste taká. - Áno, taká.

V skutočnosti sa poznáme celý rok a neviem o vás nič.

Dosť. Čakám vás o šiestej na nástupe.

Aj ja budem čakať na vás. A buďte tak láskavá, a oblečte sa, ako slušná mladá dáma.

Peter mal dobré pochopenie pre slušnosť,

pretože kvôli povahe svojej práce som sa často stretával s ľuďmi vysokej kultúry.

A zdá sa, že kliny prerazia modrofialový opar vesmíru.

"Temnota vesmíru"... pochopil si niečo, Kuznecov?

- V žiadnom prípade. - Ja tiež nie.

Niečo do nej namazal a my sme zvedaví, čo by to mohlo byť.

Môj synovec vie kresliť lepšie, jasnejšie, a má tri roky.

Tu...

- Aha tu, fuj! Futuristi! - Čo korčuliari?

Akí korčuliari? Hovorím futuristi.

Sú to korčuliari... sú roztomilí,

sympatické mladé dámy.

A čo zrazu mladé dámy?

Teraz tam muži korčuľujú aj v pančucháčoch.

- Áno, vyzerá to celkom... - Vyzerá to protivne.

Presne to slovo som chcel zvoliť.

Dobrý deň, prišli ste si vypočuť naše básne?

Nie, dobre, pozri sa na nich, čo?

Pery si namazali.

A je tu Štedrý večer, nič sväté.

Keby som si, Boh mi odpusť, vyzliekol by som im nohavice a poriadne ich zbičoval!

Dobre, tak už ticho. Ticho!

No čo, nerušme vznešené stretnutie, užite si vysoké umenie, však?

Nereagujte na provokácie, udržujte poriadok.

- Jasné? - Presne tak.

"Ako môžeš nechať otca ísť do lesa?"

"Aby ho vzala dravá laba"

"Dnes to nie je možné, že horiace iskry nebudú ležať pod jedličkou vo vate."

"Tam je milión smrtiacich ôs, ktoré ich bodnú, a pre zranených nebude dosť vaty."

"Neplačte, prečo? Nemračte sa..."

Alexander Vladimirovič, môžeme zatiaľ zablokovať čierny vchod?

Kuznetsov, odkedy si mi začal radiť?

"Bude tam jedlička, ale taká, ktorej nebudeš môcť uchopiť kmeň."

"Na stromček zavesia rôzne svetielka."

"takže aj ja budem unavený z toho oslavovať"

Otrokár! Je pravda, že jedličky boli zakázané.

Vaše mazanie by malo byť zakázané a jedličky vrátiť.

Hneď ti to vrátim! Na!

Vážení, prosím, nerušte poriadok.

Páni prestaňte sa biť.

Pomoc, lebo sa niečo stane!

Pustite ma, dajte ruky preč!

Ticho!

Presne tak.

Preč!

Hovorí sa, že Vladimir Majakovsky, ktorý zavesil klavír na strop,

nebol naštvaný, že skoro spadol na žandára.

Klavír je rozladený, ale Majakovskij nie.

Medzitým rozmarný život Nižného Novgorodu tiež sa prevrátil z nôh na hlavu,

v predvečer koncertu ľudovo obľúbeného Fjodora Chaliapina.

Počuť ho chceli všetci, nehovoriac o Glaši.

„Spálené oči, vášnivé a krásne oči“

Glaša, len sa zamysli, stojíš tak v divadle, na javisku.

v krásnych šatách na teba každý kričí „bravo“, dávajú ti kvety.

. Všetko to dopadlo hrozne, cesta nikam. - Čo?

Všetci speváci sú lacní, to vždy hovoril otec.

Prečo všetkému rozumiete!

- Zase ste prišli? - Zdravím.

- No čo? - No tak, všeobecne.

Zavolal som majiteľovi a on povedal, že mi nepožičia peniaze.

Jurij Makarič, horúčka mojej matky neklesá. Nemôže ani vstať, pomôžte!

A mne? Mne kto pomôže?

Tri šaty, ktoré mala k dnešnému dňu ušiť.

Kde ich vezmem? Moji zákazníci ma zabijú.

Zomri sám, ale pomôž svojmu súdruhovi.

- Ona všetko odpracuje. - Dnes je Štedrý večer.

Toto je Boží trest.

A ja nie som Boží trest, ja som Božia radosť.

Tak mama vždy hovorí.

- Jurij Makarič... - No, daj mi 5 rubľov!

Možno 25 naraz? Snívalo sa vám.

- No, ste milý. - Kto, ja?

Áno, som milý, láskavý.

Jurij Makaryč, keďže si milý, pomôž mi, prosí,.

Choď preč. Hneď zavolám policajta. Choďte!

- Dobrý deň. - Dobrý deň.

Aká si horúca, mamička, ako piecka.

No čo?

Mami, vyhnal nás.

To nič.

To nič, to nič.

Všetko nejako dopadne.

Tam na stole je kapustnica, choďte sa najesť.

Kapustnicu som nejedol sto rokov.

- Mami, kapustnica došla pred dvoma dňami. - Ako došla?

- Ako? - Kľud, kľud.

Áno, tu je kapustnica, plný hrniec.

- O čom to hovoríš? Kde je? - Tu je, tu je.

Lyžičku za mamu...

Lyžička za ocka...

Teraz si prehltnem jazyk.

Glaša,

Dajte jej tento liek ešte dnes, naliehavo potrebujeme znížiť horúčku.

Nemáme peniaze.

Ako? Nedostávate otcovské dávky?

Dávky dostávajú tí, ktorí zomreli, ale otec žije, len ho proste neveda nájsť.

- A ešte, baba Mania, viete je taká ryba... - As?

- Baba Mania, viete, vojna začala tento rok... - As?

Ach, zabudla som poslať telegram od susedky.

No, daj to sem.

"Drahý priateľ, moje rodinné záležitosti sú vyriešené"

"a dnes sa vraciam do Jekaterinburgu. Káťa."

Baba Mania, odkiaľ máte tento telegram?

- Je hluchá. - Prečo potom ideme do Permu?

Ty... ty kam ideš?

- Do Jekaterinburgu. - A Maria Iljinična?

A čo Maria Ilyinična? Sedí, vlak ide...

No a čo ak sa bude chcieť napiť, alebo naopak?

Áno, nemôžeme ju nechať samú, tak potom pôjdeš s ňou ty.

Našiel som si doprovod.

Ďalšia stanica Podvoloshnaja, stojíme dve minúty, pripravujeme sa k východu.

Môžete sa pripraviť na východ, pokiaľ východ ešte je.

Ale Ivanova situácia bola úplne beznádejná.

Preto zavolal na pomoc svojho brata, inštruktora z Gatčinskej leteckej školy.

Spadol som raz, spadol som dvakrát, ale vstal som a letel

a teraz prichádzam na letisko, aby som na ňom urobil skúšku,

a tu mi zavolajú a povedia, že si mŕtvy.

Seď, seď, seď.

Brat, prepáč, inak by si neprišiel.

Čo?

Idiot!

Brat, prepáč.

No, veľmi ťa prosím, odleť, dobre?

O hodinu mám skúšku, kadečo ma čaká na letisku.

Počuj, leť s ním do Kovna, aký je to pre teba rozdiel?

- Prečo preboha? - Tichšie.

Pochop, sľúbil som jej.

- Muž musí držať slovo. - Muž.

Tu je mužský kadet. Na rozdiel od niektorých som strach prekonal.

- A ty len blábolíš. - No vieš, ja sa len bojím pádu.

Stokrát som ti hovoril, ak sa bojíš, urob to.

Pán kapitán, na zácvik prišiel poručík Rudokov.

Pohov.

- Nuž čo, pán kapitán, letíme? - Letíme.

Kde je Alexej Vasilievič?

No, on je v nemocnici. Išiel za bratom.

- Kto vás sem dal? - Máte telefón?

Haló,je to Gatčské letisko?

Utiekol mi pacient, myslím tým, utiekol k vám.

Treba ho zastaviť, je chorý, ranený na hlave je ranený.

Odletel? Ako odletel? Bojí sa výšok.

Slečna, telegraf.

Kam letíme, pán kapitán?

- A? - Hovorím, kam letíme, pán kapitán?

Áno, letíme...

- Pozdĺž železnice. - Čo?

- Pozdĺž železnice. - Rozumiem.

Podľa Ivanovho plánu za pár hodín mal priletieť k železničnej stanici Kovno

a večer sa vrátiť do Petrohradu s chýbajúcimi petíciami.

A podľa plánu Borisa Efimiča

mal konečne dostať vlastný dom a oženiť sa s Bellou.

No keď to všetko malo stať, nikto nevedel.

Ako nikto nevedel, čo je tvrdé, okrúhle a zelené.

- No, sladké alebo slané? - Nepamätám si, zelené.

- Mandarínka. - No, prečo ma trápiš so svojimi mandarínkami?

Ako som povedal, zelené, sladké, tvrdé. Nechaj ma na pokoji.

Stačí, je čas poslať po doktora.

Poďme už do Novonikolajevska

a tam už bude lekár, a zelené, a okrúhle, všetko tam bude.

Ako pôjdeme? A Vianoce?

Oslávime ich a zajtra pôjdeme na Novonikol...

Prepáčte, ako zajtra? Sľúbil ste...

Ženja, kto je to?

Predstavíte ma, alebo sa predstavím sám?

Panstvo, toto je...

Boris Efimovič, je tu, pretože...

- Pretože ja... - Pretože on...

- Pretože ja.. - Ako keby...

No?

- Pretože ste doktor, však? - Doktor! No vďaka Bohu!

inak má Tony poriadne problémy, prichádza útok a nevie sa rozhodnúť čo chce.

Áno, všetci sme sa narodili v tomto dome, na tejto pohovke.

Áno, na pohovke, a dokonca aj ja.

- A ja! - A ja!

A mňa našli v komíne, preto mám čierne vlasy.

- Poviem ti báseň. - Potom, potom všetko poviete.

- Boris Efimovič, musíme ísť - Ako to?

On nie k Antonii, on prišiel k našej Olenke.

- Doktor, Olja má také hrozné migrény. - A ja som jej hovorila,

je to preto, že si česala vlasi vonku.

- Aké vlasy, počúvajte, panstvo. - Nečeš si hlavu vo vetre.

Vtáčik ti vezme vlasok a postaví hniezdo

- a potom ti bude treščať hlava. - Oj, neverte jej prosím.

- Ja som tu len... - Mimochodom, kedy príde Nastasia Frolovna?

Dosť, Boris Efimič, musíme ísť, poďme už za Oljou.

- Kam ma to vediete? - My len tu pôjdeme...

Tak ma počúvajte.

Prosím, posaďte sa, potrebujete občerstvenie.

A napite sa.

Ale čo ste, ja nepijem, ja nepijem.

Toto rodinné hniezdo postavili naši otcovia po prútiku. Rozumiete?

Ja rozumiem.

- Rozumiete? - Rozumiem.

Rozumiete?

My každý rok sa tu všetci stretávame na Vianoce.

Tak si pripijme na to, aby všetci naši synovia sa vrátili do tohto domu z frontu.

Panstvo počúvajte, všetko je veľmi milé, ale musím vás informovať...

Zdravie želáme a mier nášmu domu!

- Pašenka... - Tak toto sú Vianoce.

- Strýko prišiel, hurá. - Bože, ty si prišiel.

Vieš si to predstaviť, že majú tam hniezdo?

Ty si s nimi pil?

Belločka, chcela si vidieť dom a potom hotel.

A tak my spolu pozrieme najprv hotel a potom dom.

- Nie, Boris. - Nech dnes oslávia Vianoce a my prídeme zajtra.

Dnes je ti ľúto slabých, zajtra sa staneš takým istým.

No, Belločka, čo mám zrušiť Vianoce?

- Vo vojne sú všetky prostriedky dobré. - Bella, no tak.

Bella, prepáč. No tak.

Počúvaj, majú tam Mariu Afanasievnu, ktorá ani dnes, ani zajtra.

Majú tam tehotnú Tosju, majú tam deti,

majú tam sedačku, na ktorej všetci rodia,

- majú tam celú rodinu. - A ja som myslela, že my budeme rodina.

Budeme rodina, teraz pôjdeme do hotela...

- Čo? - Ticho, ticho, tam Olja spí, je unavená.

- Aká Olja? - Olenka!

- Tak veľmi vyrástla! - Kto je to ešte?

Nespoznávaš? Takúto si ťa pamätám.

Zabudla si ako si sa pocikala do mojich čižiem?

Do čižiem pocikala...

- Čo si to dovoľuješ? - Už necikáš, neterka?

Ešte študuješ? A čo roky? Už sú to roky, Bože, toľko vrások.

- Dajte ruky preč z mojej tváre! - Kto si ťa takú vezme?

- Ja vás prosím. - A Žeňka náš, ako si sa zmenil.

- Ja nie som váš. - Očernel si od kávy.

- Bella! Ja nie som váš Ženja. - Povedala som zábava, zábava?

Bella! Bella! Kam ideš?

Ak ich odtiaľto nedostaneš do dvoch hodín, môžeš zabudnúť na svadbu.

Stoj Bella, sľubujem ti, že o hodinu tu nikto nebude.

Bella!

Takže je to tak, moji drahí. Dvaja podnecovatelia: vy a vy!

Nasledujte nás na oddelenie, na overenie totožnosti.

Všetci ostatní sú zatiaľ voľní.

Zatiaľ. A vy... umyj si pery.

A do budúcna sa mi radšej vyhýbajte, ak vás ešte raz stretnem, tak uvidíte.

Ja sa s vami liberálmi nebudem zahrávať, to isté mi robia futuristi.

A my, Vladimír Alekseevič, sme tiež voľní?

Ale to nie. Tajná misia o siedmej.

Celému personálu bolo nariadené byť na mieste.

- Ako o siedmej? - Rozumiem, Kuznecov,

krásne sviatky, Vianoce...

zapamätaj si, u nás služobníkov panovníka

sviatky nie sú.

No to sú koláče.

- Ahhh! - Čo ti je, brat?

Niečo ma chytilo za nohu a spadol na mňa klavír.

Najprv to nebolelo, ale teraz je to neznesiteľné.

- Zoberte si taxík a rýchlo k lekárovi. - Dobre. - Bože chráň, aby sa ti niečo stalo.

Pán policajt, ​​potrebujem vašu pomoc!

- Čo sa stalo? - Potrebujeme váš podpis na petíciu.

- Prepáčte, nemôžem, mám prácu, ponáhľam sa. - To je tiež dôležitá štátna záležitosť.

Musíme zachrániť jedličky.

Ste policajt, ​​vašou prácou je zachraňovať.

Chápem, že nemôžete ísť proti vyhláške...

- Rozumiete správne. - Počkajte.

No, ale niekedy srdce hovorí úplne inak.

No jedličky, jedličky...sú... ako bezbranné dievčatá.

Povedzte mi, povedzte zachránil by ste bezbranné dievča?

Ako, ako muž?

No tak dajte.

Ďakujem

Šťastné sviatky!

Stop! Do Petrovky! Rýchlo!

Áno, som v poriadku, áno, dobre.

Čo potrebujete?

Jednu minútu... Jednu minútu...

Čo to robíš? Ničoho sa nedotýkaj!

- Máš 3 ruble? - Môžem na dlh?

V žiadnom prípade.

Veľmi vás prosím, mame už 2 týždne nič nepomáha.

Dnes je Štedrý večer.

Haló? Áno, Vaša Excelencia.

- Liek bude pripravený o 10... rozumiem, rozumiem. - Strýčko!

Vypočujete? No pomôžte!

Naozaj potrebujeme vašu pomoc, ste milý, vidím vám to na očiach.

Strýko, pomôžte!

Hans! Rýchlo sem! Povedal som ti to!

- Prosím, počúvajte! - Strýko!

Môžete aspoň minútu mlčať? Tak kde si Hans!

Hans, ty kocúr!

- ...povedal som. - Strýko!

Čo mám teraz robiť? Dať polovici mesta lieky na úver?

Ste láskavý človek, aj keď ste Nemec.

Starý bastard.

Glaša, nemôžeš sa takto rozprávať s dospelými.

A vôbec nebuď taká zlá.

- Všetci sú zlí, a ja budem. - Nie, je to dobrý človek,

len ho proste bolí prst.

To je všetko, poďme.

Myslím, že viem, čo mame urobiť.

- Poďme. - Kam pôjdeme?

Budeme prosiť a ľudia nám pomôžu.

Čo, ty vôbec ničomu nerozumieš? Nikto nám nepomôže, poďme domov.

Urobíme tak, ako som povedal.

- Čo to začína? - Keď otec odišiel, povedal,

- že som ja šéf v dome . - A ja som staršia, takže rozhodnem ja.

Keď vyrastiem, ja budem starší. Ja to urobím sám, idem.

- Griša! - Dobrí ľudia, pre Krista, dajte...

Aby sa podobal na skutočného muža,

Griša poslúchol ženu a urobil všetko naopak.

Ale Senja naozaj raz chcel počúvať,

čo mu povie na jeho správanie, nad ktorým sa zamyslel Sančo?

Hoci čo mohol povedať?

Sančo, vrátil som sa. Poď von.

Budeš poprosiť o odpustenie za perník?

Sančo...

Sančo, kto ti to urobil?

Je ako človek, všetkému rozumie, nemôžete ho loviť.

Myslíš, že mi je to jedno? Vieš ako sa o neho bojím?

Vieš ako trpím? Veľmi trpím!

- Kam ideš? - Pane, no...

Pane, tak netrpte, radšej urobte tak aby sa medveďa nedotýkali.

Ale ja sa ho nedotknem.

A tu...tu...

To je Vostrikov, je to tvrďas!

Pane, to nemôžete urobiť!

Vianoce, svetlé sviatky, vezmete si hriech na dušu.

Prečo ma otravuješ s tým, že sú Vianoce?

Ja ti... Ja ti to vysvetlím po rusky.

- Tak čo? Ako rozdelíme ženy? - V akom zmysle?

No, kto by mal zostať u babky, kto by mal ísť ku Káti?

Takže tak.

- Ja orol, ty hlava. - A prečo ty orol?

Oh, to je normálne.

Orol padol, osud sám nás spája s Káťou.

Aj teba s babkou.

Je tu nejaká zima.

Počúvaj...

Poseď tu tri minúty, zavolám sprievodcu.

Cesta pred nami nie je blízko, starí ľudia, sám to vieš.

Musia byť v teple.

Počúvaj...

Ty si predsa skutočný priateľ.

A tvoj skutočný priateľ beží rýchlo.

Ach ty!

- Hajzel! - As?

Hneď som tu, Babka Mania, hneď sa vrátim.

Stoj!

Stoj!

Stáť! Stoj!

Stáť!

- Čo to robíte! - Ahoj, čo ti tak dlho trvalo?

- Oj... - Dajte mi ho.

-To je podlé, vráť sa do vlaku!

To nie je vôbec zlé, ale veľmi spravodlivé.

Len sa zamysli nad tým, koľko tejto babke zostalo.

A mňa... A nás môžu zajtra zabiť.

Ale ako potom zistíme, koho z nás si Katenka vybrala?

No, to je všetko.

- Áno, všetko s ňou bude v poriadku. - Čo ak sa jej niečo stane?

No a ak sa jej niečo stane,

potom sa ti celý život bude v snoch objavovať strašidelná babička

- a bude ti kričať do uška.. - As!

Mladí ľudia, to je vaša babička?

- Nie. - Naša.

Ledva sa nám to podarilo dostať von, inak by odišla bez vás.

Ďakujeme.

To je ako uralský mor, čo s ňou teraz budeme robiť?

- My čo prestupujeme? - Áno, áno, prestupujeme.

Prepáčte, prosím, ale nemohli by ste sprevádzať túto úžasnú babičku

- do Permu? - Nie, prepáčte.

- Prečo? Idete do Permu? - Nie.

- Prosím prepáčte, starenka potrebuje do Permu! - Nepotrebujete babičku?

Tichon Fedorovič.

Tichon Fedorovič,

s čím sa tu zabávaš? odložte svoju jedličku, sú zrušené.

- Poď už. - Čo ak to dovolia?

Áno, ako to dovolia, vyhláška!

Toto je Rusko, včera to zrušili, potom povolia.

Preboha pomôžte, moja mama je chorá, kvôli liekom!

Sú dobré!

Preboha pomôžte, mama je chorá, kvôli liekom!

Ďakujem.

Vidíš? Tak vidíš, dobrí ľudia.

A ty si hovorila, že sú zlí.

Úžasné, výborne.

Dámy a páni, podpíšme petície proti zrušeniu jedličiek!

Prosím, podpíšte.

Teta, preboha...

- ... podpíšte petíciu proti zrušeniu jedličiek. - Daj, nech podpíšem.

Áno, zachráňme spoločne jedličky, dámy a páni.

Dievčina, podrž mi to, dobre? Podrž mi to, nechoď nikam, hneď som tu.

- Prosím podpíšte petíciu - Tak daj.

Počúvaj, nemajú čo robiť, len kaziť ľuďom sviatky.

Samozrejme, jedličky sú zrušené, je to hanba.

- Prosím, podpíšte petíciu! - K cisárovi...že?

Zlodej! Zastavte zlodeja!

Videla si to? Ľudia su zvery.

Bez hanby.

A ty si povedal, že ľudia sú dobrí.

Griša! Griša, čo to robíš? Uhryzne ťa.

Glaša, no čo, je hladný.

Tak dosť, ideme domov, prosím. Griša!

Griša stoj!

Griša!

Dobrí ľudia, dajte mi kopejku.

Pre krista dobrí ľudia, pomôžte. Pre krista dobrí ľudia.

Strýko, stratil ste to, tu.

Jadličky paličky!

- Ďakujem, chlapče. - Dajte mi prosím kopejku.

Griša!

Na, tu je pre teba kopejka, ďakujem.

To sa tak hovorí kopejka, ale v skutočnosti potrebujete viac.

Prosíte? Prosí to celá krajina. Ale peniaze musíte zarobiť.

Musíte sa zapotiť, aby ste ich dostali.

Je zima, ale potime sa, ako keď je horúco.

Och ty! Nedávaš si prst do úst.

Áno pane, radšej nie, som hladný, môžem to zjesť.

Dobre, na ber, ešte jedna kopejka na dobrú náladu.

- Ďakujem. - Ale v skutočností drahí, musíte niečo robiť.

Keď som bol vo vašom veku, spieval som na námestiach a v kostoloch.

Takto som začal zarábať svoje prvé peniaze.

- Spieval? A Glaša spieva veľmi dobre. - To je skvelé!

Glaša, čo keby si spievala?

- Toto je cesta nikam. - Skúsme jednu pieseň.

ak nič nevyjde, máš pravdu, pôjdeme domov.

"Dievča spievalo v kostolnom zbore"

"O všetkých, ktorí sú unavení v cudzej krajine"

"O všetkých lodiach, ktoré vyplávali na more"

"Pre všetkých, ktorí zabudli na svoju radosť"

"Pre všetkých, ktorí zabudli na svoju radosť"

Tak, Senka, to je iná vec.

Keď skončíš so senom, porež jedličku, aby neprišlo k hriechu.

Petície už zaniesli, možno ich povolia.

Nemudruj ma mňa, urob to!

Sančo, čo to zase ješ?

Ráno si jedol, ješ naobed, ješ poobede... Koľko len môžeš.

- Schovaj sa, buď ticho. - Valerián!

- Alexander... - Dobre.

No čo, Valerian, povedz mi dobré správy.

Alexander Arkadič, tam to... medveď ušiel.

Reťaz prehryzol.

No!

Ach, ty darebák!

Naspäť!

Nedotýkajte sa Sanča! Pustite ho!

Darebáci, vrahovia!

On je ako my, ako ja, potom zastreľte mňa!

Prileteli sme. Tam sadni.

- Kam? - Sem.

- Priamo tam? - Ak chceš absolvovať skúšku, sadni tam!

Ale nie je tam žiadne letisko!

"Kde sa predstavil, ako inštruktor,"

"uniesol lietadlo Sivý vlk"

"a nasmeroval ho na front"

"po železnici."

Podniknite všetky kroky na zachytenie prebehlíka.

Neletel som na druhú stranu, letel som k vám kvôli petíciám proti dekrétu Dumy.

- Proti akému dekrétu? - No, aby povolili oslavu s jedličkami.

Jedličky... a tu sú petície.

Zozbierané z celého frontu, musia byť doručené včas.

Zajtra ich doručíš osobne, už ťa tam čakajú.

Vpred. Choď, choď.

Ohrozili ste životy iných ľudí a vojenský majetok,

kvôli nejakým podpisom, ktoré potrebujete len vy.

Nemám s tým nič spoločné, donútil ma to urobiť.

Už sme to pochopili, tu je pre vás telegram.

- Aký telegram? - Ivan F.

"Okrem toho, že ste klamár"

Ešte si sebecký zlodej a narcistický hlupák, bodka.“

"Je mi ľúto, že som vás spoznala, bodka"

"Choďte so svojimi petíciami, kam chcete"

"Vidieť vás nechcem už nikdy"

"Bodka"

Taka je ta petícia.

Zatvor.

Pred mesiacom mi zabili brata.

Keby som zložil skúšku, o 3 dni by som bol na fronte.

Prepáč, bez teba by som to nedokázal, študoval som teóriu

- a s lietaním mi to nevyšlo. - A čo ja mám s tým spoločné?

Páni!

- Prosím vás, prestaňte kričať. - A vy ste kto ešte?

Dobrá otázka.

Odišla?

- Škoda, bola to dobrá žena. - Čo to robíte, čo?

Vsadil som na ňu všetko.

Ako vsadil? Ona je kôň, alebo čo?

"Kôň" hovoríte, áno?

Tak som to nemyslel, Boris Efimič!

Hej Boris Efimič, počkajte, ja... ja všetko...

Doktor, dajte si na zdravie. Ja...

- No, vypadnite všetci odtiaľto! - Boris Efimič!

- Čo je s vami, doktor? - Ja som doktor?

Zo mňa je taký doktor, ako z tohto tu podnikateľ.

- Predal váš dom. - Čože?

- Zmiluj sa. - Kto sa zmiluje na mne?

Náš otec, presne ako ty, premárnil taký istý dom!

Od 9 rokov som sníval o tom, že tak budem sedieť na terase, sedieť tam v kresle!

Tu v takomto plášti.

a aby moji sluhovia... Poďte sem!

- Presne takí sluhovia... - Vypadne odtiaľto!

Kávu nalievali!

- Tak vy chcete kávu? - Och, hneď vám ukážem, čo chcem.

Tak, vypadnite odtiaľto!

Všetko mám spočítané, uvažujem, že si vezmem úver.

Kúpil som od neho dom a ona sa za mňa vydá.

Vezmem jej všetky peniaze!

A tu ste vy, so svojími Vianocami.

Mama, choďte preč, lebo vás ublížim!

Nikto už nebude rodiť na tomto gauči.

Kde si?

Zdravím! No vylez! Vylez!

Vylez koza bradatá, na čo sa pozeráš?

Boris Efimič, prestaňte týrať zviera.

- Choďte do domu a vyveďte všetkých. - Nikto tam nie je.

- Kým ste tu... mučil kozu... - Odišili?

Všetci spia v záhrade a pripravujú sa na polnočnú.

Takto to robíme.

Tak ich zobuďte.

Viete, keď človek spí, Boris Efimovič, ani had ho neuštipne.

Dnes ľutuješ slabých a zajtra...

Počúvajte, mám nápad,

čo ak dnes je už zajtra?

A to ako?

No tak, prosím.

Prosím, tak čo tu máme?

Nádherné, jarabice... prosím...

Venegretik...uhorky, samozrejme, uhorky... syr...

- Prečo toto? - Ako to "prečo"?

Chceli ste dnes osláviť Vianoce a zajtra ísť do Novonikolajevska?

- A tam musím priznať. - Ja tiež.

Môj drahý, sľúbil som Belle, že tu nikto nebude.

Veselé Vianoce

a vyhlasujem, že dnes je už všetko zajtra.

- Ako to? - No tak.

Veľmi jednoduché, sme tu práve teraz...

Všetko si pripravíme, potom pôjdeme do záhrady

a vy všetkým poviete, že Vianoce už prišli.

To už nie je "dnes" ale "zajtra" a to je všetko.

To ako uveria?

Oni čo, prišli o rozum?

- Hoci... - To je ono.

Boris Efimovič, toto je priveľa, viete?

Podľa vás, pre koho to robím?

Dobre, ak dovolíte, pôjdem a poviem im, ako to všetko naozaj je.

Tak stojte!

Babka toto neprežije.

- Podajte mi horčicu, prosím - Ak chcete.

Panstvo, vstávame!

Meškáme na vlak, poďme!

- Aký vlak? - Ako aký? Do Novonikolajevska.

- To, že o 7:15 ideme všetci... - Prestaň žartovať.

A doktor Olenku pozrel?

Pozreli sme Olenku, ešte ráno smu ju pozreli.

Keď sme sa naraňajkovali , tak sme Olenku pozreli a vy ste sa šli kúpať.

- Však Boris Efimovič? - Presne tak!

Babka, ak žijete, tak sa zobuďte.

- Ako je na tom? - Ako je na tom?

- Do svadby dožije. - No dobre, čo sa deje?

Prečo nevstaneme, Vasilij Grigorievič

- Je čas, ešte nie ste oblečený. - Aký čas?

Meškáme, tak poďte, vstávame.

Všetci spolu, Glaša, jedlo si zobrala?

- Čo zbierať? - Nie odtiaľto, ale zo stola, všetko, čo zostalo zo včera.

- Ešte sme za stolom nesedeli. - To ako, že sme nesedeli?

No vlastne...

Všetko sme zjedli, všetko vypili...

Čo je toto?

A stále si myslím, že mi to píska v hlave.

No.

A čo polnočná?

Zvony bili, oni nebili.

- Boris Efimovič. - Ako že nebili?

Len si to nepamätáte.

A ráno tiež bili.

- Pane, odpusť mi. - Otcovia! To nie je možné.

Je to tu.

A čo som si priala...

Maria Afanasievna, ako čo? Zdravie.

Prežijete nás všetkých, hovorím vám to ako doktor.

Prežijete, nebojte sa.

Ujo, zarecitovala som básničku pod jedličkou?

samozrejme! "Kedysi v studenej zime..."

Bez babičky sme počúvali.

Babička plakala...

No tak, radšej si pozbierajte darčeky, tak poďte.

Aké darčeky?

No ako aké darčeky? Pod jedličkou sme ich ráno vybaľovali.

Pozrite, všetky krabice sú rozhádzané.

Ja som nerozbaľovala darčeky.

Babika ma odtrhnutú hlavu...

Pozri, ako rýchlo sme si zarobili.

Ako veľa, Tak, 5, 10, 15...

- 25, 30, 35... - No čo, myslíš, že to stačí?

Dúfam, 40, 45, 50...

2 ruble 93 kopejok.

- Zostáva len 7 kopejok. - Hovorím, ľudia sú dobrí.

Tak Griša, seď tu, ja ich zoberiem a hneď som späť.

Zoberiem to a prídem, to je všetko.

"Mesiac svieti"

"sneh je striebrený"

"trojica sa rúti po ceste"

Tetuška, prečo plačete?

Spoznal som vás, zachráňovala ste jedličky na jarmoku.

- No ako, zachránila ste? - Nie, nezachránila som.

Prečo?

Ukradli mi tašku a tam boli všetky peniaze.

- A lístok do Petrohradu. - A vlak pôjde už čoskoro?

Tie petície som zbierala tri týždne a teraz...

Neplačte, nemám rád, keď ženy plačú.

Ksénia...

Odpustite mi.

Ja... stál som tam ako stĺp... ja...

Chcel som ti... vám... prepáčte, pomôcť.

Ak by ste mi naozaj chcel pomôcť,

nestál by ste tam, kde ste stál.

Bol by ste prišiel včas na zahrievačku.

Odpuste. Odpuste Ksénia.

Mimochodom, neviete, čo bolo dnes na výstave.

- Čo? - Na výstavu vtrhli žandári.

Napadli ma.

A zdržali ma.

Viete...

- Veľmi vám pristane kostým. - Ďakujem.

Teraz už určite vyzerám ako kanárik.

Obrovský.

Obrovský kanárik, máte rozviazanú šnúrku.

Ponáhľajte sa.

Kuznetsov!

- Kuznetsov! - Stojte, stojte, nepribližujte sa.

- Šmýka sa to tam, spadnete. – No samozrejme, že sa to šmýka.

Je tu klzisko.

Kuznetsov, čo si sa tam zasekol?

- Bol som... pripútaný. - Ako si sa sem dostal?

Mám miernu modrinu, pochopte, jedna noha tam, druha tu.

Ako si vedel... tak...dobre.

Takže Kuznecov,

Veľkovojvoda Konstantin Konstantinovič povezú tadiaľto do lóže.

- Urobíš mu cestu. - Áno.

Ženja,

prečo sú vidličky čisté?

Všetci sme... na stávku... jedli rukami.

Áno, ach...hus.

Aj vy ste jedli?

Musíme ísť.

No čo už teda...

- Sadnime si na cestu. - Sadnime si.

- Poďme. - Ako sa to stalo?

Práve sme dorazili, ani sme si nestihli vybaliť kufor.

- Len 3 hodiny, čo sme sem prišli. - Včera ste prišli.

Včera, včera ste ich rozobrali a dnes dnes ste ich už na cestu...

Ako rýchlo život letí.

Evgenij, prečo mám v kufri dámsky korzet?

Na vašom mieste Vasilij Grigorievič, by som to utajil.

Ako to?

Ako sme mohli na všetko zabudnúť?

A Antonina?

Antonina bude rodiť v Novonikolajevsku.

Musíme ísť.

Ako v Novonikolajevsku? A čo pohovka?

- Uh...pohovku si zoberieme so sebou. - Áno.

- Boris Efimovič, pohovka je na vás. - Dedko, pozbierame sa.

- A ako ho odnesieme... - Paša, Peťa!

- A strmeň? - Strmeň bude vo vlaku.

- Žeňka, zobuď Oľgu, pôjdeme. - Všetko.

Evgenij Pavlovič, chytajte!

Páni, čo to má byť, preboha!

Je neskoro, miláčik, neskoro.

Nejdete náhodou do Permu?

A vy? Prepáčte, prosím, ale mohli by ste prosím zobrať babičku...

Vlak do Jekaterinburgu odchádza za 12 minút

a vlak do Permu až zajtra.

Čo budeme robiť? Čo s ňou potom budeme robiť?

Ja som vás nenútil hrať, nenútil som vás vstavať, všetko je fér.

- Poďme - Kam?

Úprimne povedané, my ju akože prehráme, ale čestne.

No ty čertov...

génius.

Poďme, hrajme, skúsime šťastie.

Na čo hráte, páni?

- Na babku. - Čo?

Triky... Milujem triky.

Tak sa pozeraj.

- Baba Mania! - As!?

Videl si zuby?

Bude tam 30 gramov, dobre?

Zlato? Tak to sa mi páči.

Zlato vždy ide.

- Tak začneme? - No tak poď, z vrchu?

Nie, nemám čas. Urobme to všetko na všetko.

Ale ty riskuješ, poďme.

Krútim sa a otáčam, chcem zmiasť, kde letí lopta a kde ležia peniaze?

šarai-baraj, šaraj-baraj, pravú, ľavú vyberaj.

- Túto. - Čo to robíš?

Túto?

To je smola! Prehrali ste.

No nič, selavi!

My pôjdeme, šťastlivo zostvajte.

- Tam počúvaj... - Ty idiot.

Kde sú?

No konečne.

Aspoň je tu teplo.

Chlapi, pomôžte starému vojakovi,

dopis dopísať... tu vidíte...

Rukopis je bolestivo nemotorný, čo?

- Poďme. - Ceruzka.

Diktujte.

- No, to znamená, že je to tak - "To znamená, že je to tak"

Keď môjho koňa Arišu zabila črepina...

- Arišu? - Priľahol ma,

s celou svojou váhou.

"Priľahla ho"

A za sebou počujem kričať veliteľa,

"Ústup" a všetci začali utekať

a ja ležím, ruky ani nohy si necítim.

Hovorím "Bratia, zachráňte ma"

a krik sa mi zasekol v hrdle.

A zrazu

všetko stíchlo.

Desivé.

Ležím tam sám, no, myslím, že to je všetko.

Tu je, môj hrob, Boží služobník Vladimír trpel mukami.

No, je správne, že ma zachránite.

Sú mladí, ešte majú čas žiť, my sme si svoje odžili, je čas zomierať.

A ja bežím a premýšľam

bol to on, kto tam zostal úplne sám.

No, Vladimír Ivanovič.

Nie, vrátil som sa a plazil som sa späť za ním.

Svetový chlapík, svetový.

Keď som odchádzal na front, vieš, čo mi povedal syn?

"Zomri sám, ale zachráň svojho kamaráta"

Tu sú, moji anjelíci.

Griša a Glaša.

Dúfal som, že budem šťastný aspoň dnes,

a ich osvieti aspoň sviatok.

Jedličky.

No aj tie podpisy po všetkých plukoch som zbieral 2 týždne.

Predvčerom som ich chcel položiť do vagóna s ranenými.

A mňa zatkli a petícia je v jame.

A urobili správne, nikto nepotrebuje tie petície.

Nič nie je správne.

Je to skvelá myšlienka, ten človek mal dobrý nápad.

No s inzerátmi v novinách,

ako správne napísal: "Ani jedno svetielko na jedličke nevyjde nazmar."

"keď je všade naokolo tma" - Nie.

Nie je dobrý, je sebec.

Vojna je všade naokolo.

Aké svetielka do čerta, aké jedličky?

Nie, ja vám hovorím určite.

Tento človek

stará sa o nás všetkých.

A vás, mladý muž...

Je mi naozaj ľúto.

Práve začínate žiť

a už nikomu neveríte.

Ľudia sú láskaví.

Kde si povedal, že petície boli vyhodené?

Tam z vagóna do jamy.

Ale čo už teraz?

Nie, nestihneme to. Už je noc.

Nie je to možné, nevidno zem.

Ja sa tmy nebojím.

Bojím sa výšok.

Môžeme zajtra letieť?

Mladý muž,

Mladý muž... Nerobte taký hluk.

Tam sa tabuľka vzďaľuje.

Môžete pokojne vystúpiť.

No taký je to príbeh.

Objíme ťa, Ljuba Petrovna.

- Ak Boh dá, čoskoro sa uvidíme. - Tak čo, dopísal si?

Tak ideme.

Stoj! Stáť! Zastavte vlak!

Stáť! Zastavte! Stojte!

- Nedotýkajte sa našej babičky! - No tak, vy dvaja!

Prehral si babku, vypadni odtiaľto, rozumieš?

Držím ho, držím ho!

Otvor ústa, ešte, eštete!

- No tak, nekrič! - Baba Mania!

Ach, ty stará taška!

Vypadni odtiaľto, aby ťa moje oči už nikdy nevideli.

Mihail, padáme!

- Baba Mania, a vy prečo chodíte? - Nekrič, nie som hluchá.

Nechali ste ma tu, babku samú s banditmi.

A ja im mám dať svoju vnučku? Tu je pre vás Katarína.

Po-po-po, aká Katarína?

- Ako to myslíte? - Čo je to, počkajte?

Čo, Katenka je vaša vnučka?

- A všetky tieto balíky... - Počkajte! Nerozumiem, nerozumiem.

- Prečo? - Previerka.

A vy ste tou previerkou mimochodom neprešli.

Baba Mania, baba Mania...

Baba Mania.

Celú hlavu mi z toho prerazilo.

"Ktorý z nich je lepší? Fedja alebo Míťa? Míťa alebo Fedja?"

"Ktorého si mám z nich vybrať?"

A ja vám proste poviem: Dva páry čižiem, ale vy obaja to nieste.

Ale keď tak, tak tak,

ale na stopku, Maria Ilyinišna, som bol prvý, kto stlačil.

Takto to povedzte Katenke.

Áno, áno a zuby vaše sa rozhodol prehrať, tak Káti to tiež povedzte.

Áno, ale my skutočne môžeme zajtra zomrieť.

- Hlavne, že vy ste zdravá. - Vám je ešte sveta žiť.

Baba Mania, vy ste náš priateľ.

Babuľ v skutočnosti je to skvelé, mala by sste hrať v divadle.

- Najmä s týmto: As! - As!

- No, veľmi presvedčivé. - Určite

- A čo oko? - A s okom ešte lepšie.

Na ľad vychádza pár

zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska

McWane-Taylor!

Kam ten svet speje, Bože odpusť mi.

Čo má na sebe? Hanba!

Tak mi povedz, možno niečomu nerozumiem?

Ako to? Zdravý muž v sukni pred všetkými ukazuje nohy.

Podľa mňa, normálny chlap v normálnom oblečení

by mal robiť normálnu prácu.

No, Grécko-rímsky zápas, samozrejme box.

A toto je čo?

Hriech, hriech!

Vostrikov, Vostrikov ide.

- Odviedli ste Sanča do lesa? - Odviedli ešte pred hodinou.

Ach, on ho zabije, nášho Sančika.

- A Senka je teraz kde? - Nemôžeme ho pustiť von.

- Šatun hovoríš? - Šatun!

To je ešte lepšie.

Barloga to nie je, ale tu je nahnevaná šelma, hladná,

buď on teba, alebo ty jeho.

Ale zostaneme nažive

a na Vianoce budú rezne z medveďa.

- Áno s dobrou palenočkou. - Pane odpusť.

Pssst.

Rozdelíme sa.

Vy tade,

ja priamo.

Alexander Arkadievič za mnou.

Možno do pekla s ním, s medvedíkom?

Možno s čertom.

Alebo možno s čertami?

Leť opatrne ja mám rád jedličky.

Ak sa ti to nepáči, neoslavuj, ale nepripravuj pracujúcich o sviatky.

- Hovorím to správne? - Správne.

- Nech sa ti darí, súdruh! - Potoč skrutku.

Sančo!

Sančo!

Sančo!

Sančo!

Sančo!

Sančo!

Sančo!

Áno, páka otáčok.

Hladko vzlietnememe, poďme, poďme, poďme...

Z cesty!

Tak.

Chlapčisko! Raz sa zabije!

Kostenko, spojte sa s Petrohradom.

Áno, áno, áno.

Samozrejme, samozrejme.

Áno? Nie... Jura?

Jura? Viem, ja viem, že lietanie v noci je istá smrť!

Aká Táňa?

Moja Táňa? A čo Táňa?

Táňa?

Táňuša?

- 14 572. - Ako stojí Voronež?

Ja to nechápem. Je to naozaj on?

No, je to on, on.

Stáva sa to, však?

Keď sa pozrieš na človeka... zdá sa, že navonok je to tak...

A vo vnútri akási hlbina, však?

Prečo ste s ním neletel?

Že sa nedá nič urobiť?

Na ľad je pozvaný pár z Ruska Kuznecov-Ivančuková

Kuznecov, teba volajú.

Nemáš sukňu, neprejdeš.

Kuznecov, kam ideš?

- Z vetra. - Zastav sa.

To vydržíš. Vráť sa do radu!

Musíš vydržať, sme tím.

Kvôli neprítomnosti športovca z páru z Ruska je vyhlásená porážka.

Tri kopejky, päť, sedem, všetko Griša, nazbierali sme to.

Zostáva 20 minút, bežíme do lekárne.

Ešte musíš spievať.

Prečo ešte? Hovorím ti, že sme to zozbierali.

- Daj mi ostatné peniaze. - Ja som icha dal.

- Komu si ich dal? - Bola tu jedná teta.

Aká teta?

Jedličky sa stratili a peniaze jej ukradli.

- Tebe ukradli peniaze? - Tej tete.

- Potom som šiel do pokladne kúpiť jej lístok. - Si hlúpy?

- Tieto peniaze boli na lieky pre mamu! - Ešte zaspievame a zarobíme.

Ľudia sú dorí, ešte nám dajú.

Čo, si to urobil?

Nikto tam nebude, rozumieš? Nikto nám liek nedá!

Všetci už odišli na polnočnú, už nám nikto nič nedá.

A potom sa všetci pôjdu najesť, nikto tu už nebude!

O chvíľu bude lekáreň zatvorená.

Glaša, toto som naozaj nechcel.

Odpusť mi, Glaša, odpusť mi!

Ja som to nechcel.

- Strýko doktor... - Čo sa stalo, čo?

Akosi som to zmeškala? Čakala som tak dlho.

Toto je jediná noc v roku, kedy nemusím ísť spať.

No, budúci rok nebudeš spať

Kam ma to nesiete, nohami napred?

Alebo sa možno už nevrátim.

Keď sa dostanem do neba, stretnem tam vášho deda.

A on sa ma opýta, ako si strávila posledné Vianoce,

Maria Afanasievna?

A ja si ich nepamätám.

Sančo, odpusť mi.

Hlúpy perník...

Celé to tak hlúpo...

Vyšlo...

Odpusť.

Odpusť mi to Sančo.

Odpustíš mi?

Odíď, odíď preč!

No, prečo tam stojíš?

No tak, choď preč.

Tam do lesa, ďaleko.

Zabijú ťa, prečo stojíš?

Choď!

Vypadni!

Vypadni!

Nenávidím ťa, rozumieš?

Vypadni, vypadni!

Nádhera.

Nezdalo sa, že by ste chcela postaviť jedličku.

Poves ho tam, kde máš srdce.

A on sa vráti.

"Dievča spievalo..."

"Dievča spievalo v kostolnom zbore"

"o všetkých, ktorí sú unavení v cudzom..."

"o všetkých, ktorí sú unavení v cudzej krajine"

"Zo všetkých lodí, ktoré vyplávali na more"

"O všetkých, ktorí zabudli na svoju radosť"

"O všetkých, ktorí zabudli na svoju radosť"

- Kto je to? - Pozrime sa.

"Tak jej hlas spieval letiac do kupoly"

"A na bielom ramene zažiaril lúč"

"A každý z temnoty..." - Kto je to? - Fjodor Chaliapin.

"...pozeral a počúval"

"Ako biele šaty spievali v lúči"

"Ako biele šaty spievali v lúči"

Ach, ako to môže byť? Ako sa to mohlo stať?

- Poďte vynášame. - A dosť.

Prestaňte.

No neboli nijaké Vianoce, neboli. Oklamali sme vás.

- Tak a neste to naspäť.. - Možno už stačilo sa vysmievať, čierny?

- Poď, poď, zdvihni to. - Polož to, inak spadnem.

Nižšie ako ja už nespadnete.

- Pustite ma. - Odpustite mi, odpustite mi.

Vo vojne nie sú všetky prostriedky dobré, najmä keď nechcete bojovať.

Poď, nes to.

Čo to má byť?

"A všetkým sa zdalo, že bude radosť"

"Že všetky lode sú v tichom stojatom mori"

"Že v cudzej krajine sú unavení ľudia"

"Našiel si svetlý život"

Vykonal som vašu objednávku, boli zapálené signálne vatry.

Lietadlo bezpečne minulo Ivan-gorod a blíži sa k Vlasovu.

Návrh zákona Duma zakazujúci jedličky, Vaše cisárske veličenstvo.

Ďakujem.

Áno, Alexander Arkadievič, zorganizoval si pre mňa poľovačku.

- Už dávno som sa tak nenasmial. - Prepáčte, Vaša Excelencia.

Kto urobil z tohto medveďa taký zázrak?

No, máme tu jedného chlapca bez rodiny, volajú ho Senka.

Senka hovoríš? Ukáž mi ho!

Ty si ten tréner?

Ja, Vaša Excelencia.

No, tak sa priprav, pôjdeš so mnou.

Dostanem vás do cirkusu.

Ďakujem.

Počuješ?

A o tvojom povýšení, brat, nehnevaj sa, nezaslúžiš si to.

Zdá sa, že to zvládol sám.

Olenka, skoro sme odišli bez teba.

Aká je pre vás Olenka? To kto povedal?

- Prepáčte, ku komu idete? - Idem k sebe domov.

Miláčik, čo ti urobili?

-Nepamätám si, že by sme sa poznali, vy... vy...

Ty žartuješ, však?

Nič mi nehovorte, nehovorte, ja si sám spomeniem.

- Vy... - Zbláznil si sa?

nepamätám si.

Ty si mi dnes podaroval tento dom.

- Ja? - Áno.

A ešte si mi dal tento prsteň.

Madam, no, nebojíte sa Boha, toto je veľmi drahý prsteň.

Na kúpu niečoho takého si potrebujem zobrať úver, ale kto mi ho dá? Som doktor.

Ty... Ty si ich poľutoval.

Si srab.

Tak toto nie je Olenka?

Žeňka, kto je to?

Nejaká podvodníčka.

Títo podvodníci sú horší ako horké reďkovky.

Presne tak, reďkovka, Ženja.

Zelené a tvrdé.

- Chcela si niečo sladké. - No, áno.

No s medom, nie?

Och, zdá sa, že to začalo. Ženja!

- Tosenka! - Babka!

Babka, vstávaj! Babka!

Babka, teraz nie je čas zomrierať.

Budeš to ľutovať!

Môj! Môj študent! Môj!

Ksénia,

odpustite mi, celý ten čas som vás klamal.

- Len som sa bál, že ak to zistíte. - Prestaňte.

Len sa zamyslite,

sme šampióni.

Splnil sa náš sen.

Ja...

Ja som celý ten čas sníval o niečom inom.

Och, Pane!

Krása - Straight Faberge.

Podrž to.

Hneď to skúsim.

Katenka, máme s tebou vážny rozhovor.

Áno, vážne.

Koho z nás budeš čakať?

Mám pre vás oboch darčeky.

Katerina, neodchádzajme od témy.

- Vrátim sa k vám z vojny ako poručík. - A ja sa vrátim ako generál.

Hlavne sa vráťte.

Serafim, ide mi?

Veľmi, ako živé.

Na mier a na večnú lásku.

No ako, vyspala ste sa?

Odkiaľ to viete?

No, vy ste Olja.

A kde sú všetci?

Všetci sú doma.

Jedlička ku mne hovorí o tých, ktorí sú tak ďaleko"

"Kto nezavesi zlaté orechy na konáre"

"Na Štedrý večer nezapali farebné sviečky."

"Ale kto bol vo svätú noc čistý a detinsky veselý"

Mne jedlička hovorí o tých, ktorí od nás očakávajú nie obete a skutky"

"nie hlasné slová a lichôtky, ale len jedno"

"aby boli naše srdcia s nimi každú hodinu"

Za posledných 100 rokov sa všetko toľkokrát zmenilo, prenášalo,

prepisovalo, vracalo sa,

no my sme zostali rovnakí.

A tak počas celého roka beháme, ponáhľame sa a veľa pracujeme.

A milujeme sa tiež veľmi.

Rozchádzame sa, plačeme, klameme,

nadávame si, niekedy sa aj pohádame

a potom prosíme o odpustenie,

alebo neprosíme.

Ale každý rok dúfame, že jedna hlavná noc

všetko zmení, všetko napraví a umožní začať život s čistým štítom ako sneh

a bez ohľadu na to, ako ďaleko sme od seba

ako za starých dobrých čias sa stretávame pod jedličkou

aby sme spolu odpočítali zvonenie

vypiť si spolu, papieriky so želaniami

aby sme si spolu mohli spomenúť na to čo bolo a snívať o tom čo bude.

Hlavné je byť spolu.

Šťastný nový rok!

Šťastný nový rok!

Šťastný nový rok!

slovenské titulky PHV 10/2024