Original subtitles

Link na stiahnutie: https://did.li/D7yrl

9. MARCA 1945,

JAPONSKÁ ARMÁDA, KTORÁ OD ROKU 1940 OKUPOVALA INDOČÍNU,

ZAÚTOČILA BEZ VAROVANIA NA FRANCÚZSKE POSÁDKY.

UŽ V PRVÝCH HODINÁCH

BOLO ZMASAKROVANÝCH VIAC AKO 3 000 VOJAKOV.

PODĽA OČITÝCH SVEDKOV-LEGIONÁROV Z KHAN KHAI

SA TO UDIALO V TÁBORE KDE BOLI IZOLOVANÍ VOJACI NESCHOPNÍ BOJA.

CUDZINECKÁ LÉGIA SA SKLADALA Z BOJOVNÍKOV

VŠETKÝCH NÁRODNOSTÍ, KTORÍ VTEDY SLÚŽILI VO FRANCÚZSKU.

Zatoč s tým!

Slabá nádej...

Opakujeme!

Všetkým francúzskym silám v Indočíne. Slabá...

Koľko času sme stratili?

Opakujeme! Všetkým francúzskym silám...

Lisbonne!

Lisbonne!

„Slabá nádej“, to je poplach!

Japonci nás vyháňajú.

Všetci von! Zraz!

Päť minút!

Chcem tu všetkých!

Rýchlo!

Rýchlo!

Pridaj sa k ostatným na dvore. Odchádzame.

Si v poriadku, Alvarez?

- Áno... Áno, som v pohode. - Dobre ťa zmlátil.

Je to v poriadku.

Je to v poriadku?

- Máš nejaký problém, Eisinger? - Nie.

Vieš niečo?

- Vieš, čo sa deje? - Neviem.

Neviem.

Máme chorých.

Žiadajme skorší termín. Koniec.

Nemožné. Koniec.

Opakujem, nie je možné aby sme vykonali príkaz na rozptyl s chorými.

Koniec.

Urobte, čo môžete.

Veľa šťastia.

Koniec.

Pozor!

Jednotka nastúpená. K vašim službám, pane.

Pohov.

Japonci zaútočili na celé územie. Prichádzajú.

Ideme do Son La.

Nájdeme tam zvyšok päťky.

Je to základňa pre ústup do Číny.

Veľký útek.

Mali by sme ich čakať v posteli, tých Japoncov.

Toto je oddychový tábor.

Päť rokov im leštíme topánky.

Rozdaj zbrane.

Okrem Lemiotte.

Varujem ťa.

Ak sa pohneš, zastrelím ťa.

OK. Ideme. Poďte, chlapci! Poďte!

Čo budeme robiť v džungli?

Rotný.

Prepáčte, rotný. Ale nemôžem.

Nechajte nás ostať v tábore.

Nemáme silu.

Marly a Kozak, nesmieme na vás myslieť,

inak nikdy nedorazíme do Číny.

No tak, hýbte sa.

Mathu?

Nemôžem ďalej.

Nemôžem ďalej.

Sme „pijanská kolóna“.

- Sakra. - „Pijanská kolóna“!

Dolapia nás.

Daj mi svoj batoh, Mathusalem.

Rýchlo!

No tak.

Choď už!

Nechajte prejsť mulice.

Si v poriadku?

Denník z 10. marca 1945.

Ste v poriadku, doktor?

Odchod z Khan Khaï včera o 17:00.

Celkový počet: 19.

Dobre, Alvarez. Je to všetko čisté.

Kossakowski a Marly požiadali o zotrvanie v tábore.

Neboli schopní chodiť.

Aspoň napíšte ich mená.

Hlásime jedného nezvestného,

Krapfield.

Cieľ: stanica Son La.

Vzdialenosť: 200 km.

Naše šance, že sa tam dostaneme, sú mizivé.

Marly.

Kozak.

Légia nikdy neopúšťa svojich.

No tak, chlapci. Ideme.

Zbaľte si veci, pohneme sa!

No tak, no tak! Doktor.

Poďme, poďme.

No tak, Poussin.

- Smrdí tu smrť. - To je v poriadku, Lemiotte.

Rotný.

Rotný.

Môžem vám niečo povedať?

Hovor vždy, Lemiotte.

Bez urážky, ak budeme čakať na tých najpomalších,

všetci zomrieme. Nemyslíte?

Mali by sme sa rozdeliť do skupín. Takto niektorí z nás prežijú.

V Légii nie je každý sám za seba. Na to si mal myslieť skôr.

Légiiu som podpísal na 5 rokov.

Moja zmluva vypršala pred štyrmi rokmi.

A som tu zaseknutý.

Všetci sme tu zaseknutí, rovnako ako ty, už roky.

Aj ja. Len ty tu fňukaš.

Chceš ísť sám?

Tak choď vpredu ako prieskumník.

Bez zbrane?

Ako si prajete, veliteľ.

Štyri strany lesa, chráňte nás.

Piaty deň pochodu.

Museli sme zísť z cesty, skôr než nás chytia.

Nemohli sme ísť rýchlejšie bez toho, aby sme stratili najslabších.

Veliteľ. Veliteľ!

- Čo? - Tiger! Videl som tigra.

Nesnívalo sa ti, Alvarez?

Videl som tigra.

Chlapi blúznia.

Šialenstvo nás pomaly dostáva.

Musíme si udržať poriadok,

aby sa z nás nestali divoké zvieratá.

Ale tu velí príroda.

Poďme, Alvarez.

Poďme, poďme, poďme.

Nie, nie, nie!

Ukľudni sa, ukľudni sa!

- Čo sa deje? - Had, myslím.

Kapitán!

- Čo je? - Kapitán!

- Had! - Čo sa deje?

- Videl niekto hada? - Nie.

Nie!

- Dobre. - Držte ho pevne.

To nič nie je, to nič nie je.

- Ukľudni sa. - Čo to robíte?

Tak a je to.

Počkaj, počkaj.

Držte ho, dám mu injekciu.

Nehýb sa, Stigmann.

Uvidíš, všetko bude v poriadku.

Všetko bude v poriadku.

Sakra.

Problém?

Morfín, čo bol v mojej taške zmizol. Už tam nič nie je.

Veliteľ!

Niekto ukradol morfín.

Lemiotte, ozvi sa!

Áno, veliteľ?

Morfium, Lemiotte.

Čo si s ním urobil?

Vrecká, von.

Druhé.

No tak, druhé.

Všetky vrecká, vyprázdniť!

Rýchlo. Teraz.

Čo?

Vrecká, von!

Všetky.

No tak, hneď! Chcem to vidieť!

Nechaj to tak, Lisbonne.

Ideme.

Japonci.

Sakra.

Nečakal som, že ich tu už nájdeme.

Saigon padol.

Prejdeme cez, a pokračujeme džungľou.

Kľud!

Upokoj ho! Japonci sú tu!

Upokojí sa.

Pokojne, Stigmann.

Prestaň kričať! Prestaň.

Prestaň, prestaň.

Prestaň.

Dýcha.

- Dobre. - Jeden...

Schováme sa a počkáme do noci.

Dva, tri.

Poďme.

Ideme.

Niečo počujem.

Dole, dole, dole.

Lisbonne.

Rýchlo.

Margola, za mnou.

Sorbonne,

- hneď za ním. - Dobre.

Poďme.

- Kde je Lemiotte? - Bol za nami.

Eisinger.

Vráť sa.

Choď sa pozrieť, čo robí.

Lemiotte?

Lemiotte?

Lemiotte?

Lemiotte?

Čo to stváraš, Lemiotte?

Poďme.

Poď, ideme preč.

Prestaň s tými svojimi cirkusovými kúskami, Lemiotte.

Zomrieme, ak tu zostaneme s Janiçkom.

- Poď so mnou. - Nie.

Tak mi daj svoju pušku a nechaj ma ísť.

- Nie. - Eisinger, nechaj ma ísť.

Zabije ma. Chápeš?

Nič nepoviem, neboj sa.

Poďte.

Utekajte! Rýchlo, bežte!

Tadiaľto, tadiaľto!

Vstávaj!

Vstávaj!

Pamätám si!

Margola!

Spomínam si na všetko.

Die Spinnen!

Sú to pavúky.

Stratili sme mulice.

Stratili sme mulice.

Stigmann.

Kde je, Lemiotte?

Som tu, pane.

Tvojou vinou sú Eisinger a Margola mŕtvi.

Na kolená.

- Spadol som, pane. - Na kolená!

- Keď sme prechádzali cez... - Varoval som ťa.

Janički!

Pane.

Nechaj ma.

Ideme.

19. marca 1945.

Eisinger a Margola sú mŕtvi.

Dagoni je nezvestný.

Lemiotte pôjde pred vojenský súd.

Myslím, že je nenapraviteľný.

Žiadne zásoby.

Nemožno loviť.

Živíme sa už len korienkami.

Tiger.

Si blázon, Alvarez.

Matuzalem nás nazval

"Alkoholovou jednotkou".

Nič tam nie je, Alvarez.

Poďme.

Poďme, poďme.

Marly.

Ty nežiješ?

Modlil si sa, Lemiotte?

Ty veríš v Boha, Lemiotte?

Veríš v Boha?

To ma udivuje.

Prekvapuje ma chlap ako si ty.

Sme sami.

Verím len tomu, že sme sami, Marly.

Sme všetci sami.

Musíme nájsť zásoby.

Čo môžeme robiť?

Mia Lang, pán kapitán.

Mia Lang?

Tinh pozná... Je tam tábor Meoských pomocníkov.

Kde to je?

My tu.

Mia Lang, tam. Čína, tam.

Je to schodné.

Je to o 80 kilometrov viac.

Týždeň, desať dní navyše.

Laostskí vojaci neopustia svoju dedinu.

Budú mať muníciu a jedlo.

Je to naša jediná šanca ako sa dostať do Číny.

Čo ak prestaneme utekať?

Skryjeme sa, pozametáme po sebe stopy

a nejako prežijeme v džungli.

- Sme vojaci, Aubrac. - Vojaci?

Naozaj?

Nájdeme si jedlo,

ale les je nebezpečný a duchovia sú zlí.

Na duchoch nám nezáleží!

Alvarez, nepoviem nič.

Aj ja mávam vízie.

Puta madre.

- Alvarez. - Je pod ním.

Dusí sa. Strieľajte!

Strieľajte, strieľajte!

- Do toho! - Do toho, Alvarez. Bože môj!

Strieľajte!

Pozor. Do riti.

Desiatnik.

Si zranený?

Nie. To je tigria krv.

Que susto.

Ako sa voláš?

- Tvoje meno? - Julio Alvarez.

Alvarez Julio.

Poďte, chlapi.

Musíme ísť čo najrýchlejšie.

Zabiť tigra, to nie je dobré.

Prestaň, Tinh. Lezieš nám na nervy.

Rozporcujeme mäso a pôjdeme.

- Je sám? - Výborne, Stigmann!

- Má ho! - Je sám?

- Kto sa teraz bojí? - Do toho, Stigmann!

Kto sa to bojí?

Špinavý Japonec! Špinavý Japonec!

Čo to robíš?

Vystrelil na nás.

Ten idiot na nás vystrelil.

A on?

Stigmann ho zabil.

Mladý, čo sa stalo?

Odpoveď.

On... On...

Vystrelil na nás.

Lemiotte ho zastavil.

Prečo na vás strieľal?

Neviem, pán rotmajster.

Neviem.

Zbláznil sa, pán rotmajster.

Lisbonne.

Vezmi mu zbraň.

Je to moja vina.

Je to moja vina.

Všetci sa zbláznime.

Japonci sú blízko.

Musíme ísť.

Ďakujem.

11. apríla 1945.

Potĺkame sa tu už viac ako mesiac.

Stigmann je mŕtvy.

Pozor.

Narazil na japonského prieskumníka.

Nepriateľ je veľmi blízko.

Teraz nás odhalili.

Vieme.

Poď.

Čo si o tom myslíte, pán rotmajster?

Usadíme sa tu a počkáme na nich.

O čom to hovoríte? O prepadnutí?

Úprimne, šéfe, to je ten najhorší nápad.

Nemáme sily,

nemáme čo jesť.

Ak už mám zomrieť, tak radšej so zbraňou v ruke.

Ako naši predkovia v Mexiku.

Urobíme Camerone?

Chlapi.

Japonci na nás každú chvíľu zaútočia.

Takže sa tu zastavíme a počkáme na nich.

Skryte sa.

Alvarez.

Vidím ti šilt.

Poussin, nabite muškety!

Nikto nestrieľa, iba ja.

Myslím na mená.

Na mená tých mŕtvych.

Sú naše mená niekde zapísané?

Sme už mŕtvi?

Pane.

Zásobník!

FM!

Muníciu! Muníciu!

- Sorbonne, zásobník! - Zasekol sa!

Zastaviť palbu!

Zastaviť palbu!

Zastaviť palbu!

V poriadku, Poussin.

Stačí, Poussin. Stačí.

Výborne, Poussin.

Karamyan je mŕtvy.

Traguiliev tiež.

Zranení?

Nie.

Ale zvládli sme to. Žijeme!

Si v poriadku?

Toto sa nedá jesť.

Ani oni nemali čo jesť.

Počúvajte ma všetci.

To, čo ste dnes urobili,

mohli dokázať len legionári.

Japonci nás budú vnímať ako to, čím sme,

ako skutočných vojakov.

Lemiotte, odovzdaj zbraň.

Túto pušku som si zaslúžil.

Odviedol som svoj diel.

Odovzdaj zbraň.

Neverím ti, Lemiotte.

Teraz, keď ste duchmi,

chráňte nás.

Pozor!

K pocte...

zbraň!

12. apríla 1945.

Niekde severne od cesty RC7.

Zrážka s Japoncami.

Straty: Traguiliev a Karamyan.

Nepriateľská jednotka vyradená z boja.

Japonci sú rovnako hladní ako my.

Cítim sa slabý,

je to prvýkrát.

Verím, že sa dostaneme do Číny,

aj keď sme hladní a chorí.

Si v poriadku?

Desiatnik?

- Desiatnik? - Áno?

Cesta tu končí.

Tinh, kadiaľ máme ísť?

Tuto.

Nie si si istý?

Nie.

V poriadku.

V Mia Lang sa o teba postarám.

Môj bratranec má bylinky.

Prečo s nami zostávaš, Tinh?

Pôjdeš s nami do Európy alebo sa vrátiš domov?

Nechaj ho, Lisbonne.

Neodpovieš?

Majú vo vašej dedine radi Francúzov?

Keby som nebol na vašej strane, boli by ste všetci mŕtvi.

Čo?

Ty vtáčatko.

Sú to moji bratranci.

Ako dlho, doktor?

Povedal by som štyri, päť dní.

Desiatnik.

Pán desiatnik, Kommen Sie!

- To je Mia Lang? - Áno.

Karlson, Sorbonne.

Choďte sa pozrieť, či je tu niečo na jedenie.

Rotný! Rotný!

Je horúci! Je to malária.

- To bude dobré. - Odnesieme ho tamto do tieňa.

Pomaly, pomaly.

Tinh, vodu!

Pomaly, pomaly, pomaly.

Kľud. Hotovo.

Poďte, poďte.

Počkaj, počkaj.

Nie je tam nič na jedenie.

Nemáte hovädzie?

Nemáme.

- Rotný povedal, že budeme jesť! - Mathu, prestaň!

Tri dni bez jedla!

Nechoď tam, Mathu, je to hrozné.

Rotný hovoril, že sa v Son La stretneme s posilami.

Nestretli sme nikoho.

Rotný hovoril, že sa najeme v Mia Lang,

a sú tu len mŕtvoly.

Je koniec, Janiçki.

Je koniec.

Čína...

Čína...

Čína?

- Bez nás. - Má pravdu.

Teraz nie je čas, Lemiotte.

Naopak, Lisbonne.

Teraz je ten správny čas.

Teraz je ten správny čas.

Ak autorita nefunguje, treba sa jej zbaviť.

Čo dúfaš, že sa stane? Čo dúfaš?

Je nás pár, ktorí si myslíme, že takto sa ďalej nedá.

Áno.

Sme len stratení muži v džungli.

Neexistujú žiadne pravidlá.

Žiadny vodca.

Je to jasné?

Prestaň s tými hlúposťami.

Je to jasné?

Vaffanculo, kaprál.

Vidíš, že je v koncoch, tá vaša autorita!

Poussin, zbraň!

Prestaň, Lemiotte!

Prestaň, prosím.

- Doktor. - Späť!

Na čo čakáte?

Ešte jeden krok, ty a Stenweeg, a ste mŕtvi.

Rotmajster Janiçki preberá zodpovednosť za túto kolónu.

On tu velí.

Je to každému jasné?

Jasné?

Sorbonne, Karlson.

Zviažte toho idiota.

A Stenweega tiež.

Musso, zbraň dole!

Zbraň dole, dočerta!

Vybrali ste si zlú stranu,

Pán kapitán.

Ste slaboch.

18. apríla 1945.

41. deň pochodu.

Pokračujem v písaní správ

po dezercii rotmajstra Janiçkiho,

ktorý dostal maláriu.

Zanechali sme za sebou nočnú moru Mia Lang.

Desiatky laoských partizánov bolo brutálne zavraždených.

Blúdime naslepo na sever.

Väzni trpia bez reptania,

napriek čate, ktorá sa črtá.

Lemiotte ma dojíma.

Napadlo ma to len tak mimochodom.

Veta prečítaná pri ceste na konci noci:

"Ak sú ľudia takí zlí,

"je to možno len preto, že trpia,

"ale chvíľa, keď prestanú trpieť,

"je veľmi vzdialená od tej,

"kým sa stanú o niečo lepšími."

Miléna...

Lemiotte musel veľa trpieť, aby tak stvrdol.

Miléna...

Miléna... Miléna...

Miléna...

Miléna...

Miléna...

Miléna...

Povedal si, aby sme zjedli tigra.

Teraz sú duchovia nahnevaní.

Si poriadne potrestaný.

Aj tak zomieraš.

Dezertéri zmizli a zobrali so sebou mapu a kompas.

Ostala nám len Tinh a slnko, ktoré nás vedú.

Nasledovali sme Janiçka ako duchovia,

nevedeli sme, kam ideme a prečo.

Poslúchali sme zákony, ktoré už možno neplatia,

z ktorých si džungľa robí posmech.

Sme „drinková kolóna“,

nechávame sa unášať prúdom.

Moja nádej: že to jeden z nás zvládne,

že nezomrieme všetci ako opustené zvieratá.

Sorbonne, zobuď sa!

No tak, Drobec. Vstávaj!

Karlson.

Tinh.

Tinh!

Alvarez!

Vamos, amigo.

Franco, Francisco Franco, kurnik tvoja mať!

Viva la muerte.

Morfium.

Bol to on.

Bol anarchista.

Ani Boh, ani pán.

Zbohom, Alvarez.

Adiós, amigo.

Polovica mája. Záchvaty malárie sú menej prudké,

duchovia Tinh mi dali pokoj.

Pokračujem v písaní denníka.

Stav: 7.

Lemiotte, Stenweeg a Pepelucci, dezercia.

Stratili sme Matuzalema.

A teraz, Alvareza,

vyčerpanie.

Sme úplne stratení.

Aubrac mal pravdu.

Ak to jeden z nás zvládne,

zvládneme to všetci.

My,

poslední z mužov.

Počujete?

Počuli ste?

Lietadlo.

Lietadlo!

Lietadlo!

Lietadlo. Nepočujete?

Lietadlo!

To veliteľstvo nás prišlo vyzdvihnúť!

Lietadlo! Lietadlo!

Karlson.

Kde ste to zohnali, veliteľ?

Nechával som si ich, aby som si ich mohol vypáliť s vami v nebi.

Ďakujem.

Ďakujem.

Má niekto zapaľovač?

Nemá niekto ešte jeden zapaľovač?

Tak.

Niekde pri hraniciach.

Koncom júna.

Našli sme pozostatky Stenweega a Pepelucciho,

ubodaných.

Dúfam, že to boli Japonci.

Lemiotteho sme nenašli.

Aubrac je mŕtvy,

zlyhalo mu srdce.

Zostávajúci stav: desiatnik Lisboa,

Tréfeuil, Karlson, Volmann, Tinh a ja.

Držím sa našich mien.

Držím sa tohto zápisníka.

Myslím na svojho syna.

Myslím na teba, syn môj.

Myslím na teba, syn môj.

To je Mekong.

Čo budete robiť po vojne?

Chcete sa vrátiť do Európy?

Neviem, či sa chcem vrátiť do Európy.

Máte deti?

Syna.

A vy?

Nie.

Stratil si ju už dávno, svoju ženu?

Áno, už dávno.

A ty?

Čaká ťa žena?

Neviem.

Budeme dlho viditeľní a nekrytí.

Preskúmame 500 metrov nahor aj nadol.

Ak to bude čisté,

prejdeme čo najrýchlejšie.

Ja ženu nemám.

Nikdy som žiadnu nemal, nikdy som nemal rodinu.

Som sám.

Ideme?

Dnes je to zlomený konár.

Dosť!

Dosť!

Neviem!

Volám sa Giuseppe Sottile!

Utiekol som smrti!

Neviem!

Všetci sú mŕtvi.

Všetci sú mŕtvi.

Všetci sú mŕtvi.

Neviem.

Neviem.

Neviem.

Neviem!

Má, čo si zaslúži.

Tak čo

urobíme? Necháme ho

zomrieť?

Počkáme do rána.

Nie, nie, nie. Utečieme.

Prejdeme.

Sme tu, pán podporučík. Tam! Teraz!

Dezertoval.

Nájdeme toho bastarda Lemiotteho a vypadneme.

Nebudeme riskovať krk pre Lemiotteho.

Nie je to pre neho, je to pre nás.

Ak ho tu necháme, sme ako on.

Zaplatí za to, čo urobil, ale nenecháme ho zomrieť.

Aj tak sme opustili našich chorých.

Už nenecháme nikoho zomrieť.

Viem, že nie sme ako on. Ani ja, ani vy, ani oni!

Ja to neviem.

Teraz je čas to zistiť.

Nenútim ťa ísť, Lisbonne.

Zoberte si zbrane.

Lemiotte. Lemiotte.

To som ja.

Ochraňovali ťa duchovia, Lemiotte.

Urobil si niečo dobré v minulosti

alebo v inom živote.

Sakra!

Utekajte! Utekajte!

Poď.

Poď! Poď!

Lisbonne...

Prešla skrz.

- Dám vám obväz, pán rotmajster? - Nie.

Ďakujem. Neskôr.

Francúzi.

Viete, kde sú Francúzi?

Pozrite sa, pán rotmajster!

Kto ste? Francúzi?

- Kto sú títo muži? - Vyzerajú ako Francúzi, pán plukovník.

Major Bellington. Styčný dôstojník s čínskymi jednotkami.

Rotmajster Janiçki,

5. pluk cudzineckej légie.

Odkiaľ prichádzate?

Khan Khaï. Južný Laos.

Južný Laos? Prešli ste toľko pešo?

Sú tu niekde Francúzi?

Francúzske veliteľstvo je 40 km odtiaľto, po prúde Mekongu.

Môžete nás tam zobrať?

Nie je to možné, evakuujeme tábor.

A Číňania vám nepomôžu.

Rotmajster je zranený.

A oni tiež. Sme na konci síl.

Náhodou vám nezostalo v lietadle ešte pár miest?

Päť je priveľa. Vyberte dvoch mužov.

Kam letíte?

- Kalkata. - Kalkata?

Neviete, že vojna sa skončila?

Poussin, Sorbonne, Karlson... Choďte.

Dvaja, nie viac!

To nemôžete urobiť. Keby ste vedeli...

Choď, Karlson. Nastúp s nimi.

Prečo nie vy, pán rotmajster?

Musím ešte niečo dokončiť.

Poďte, chlapi. Ideme!

Ponáhľajte sa!

Pohyb! Pohyb!

Zasraní bastardi! Vráťte sa domov!

Našli ste Mussa a Stenweega?

Tam, kde si ich nechal.

Sú mŕtvi?

Zabil si ich.

Prečo by som to robil?

Zabil ich vojna, nie ja.

Vieš, Janiçki...

Iba ja som ťa priviedol živého do Číny.

A ty ma posielaš pred popravnú čatu.

Zachránil si len seba, Janiçki.

Mal si nás nechať tak.

A načo to všetko bolo?

Nechajú nás zomrieť.

A ty čo robíš? Dobrého vojaka?

Riadiš sa pravidlami tých, čo nás nechávajú napospas osudu?

Ale vieš prečo, Janiçki?

Pretože hodnosti, to je všetko, čo máš.

Bez hodností

si nič.

Bez vojny

si nič.

Ja som tu bol zaplatiť za svoje hlúposti.

Légii

už nič nedlžím.

Nič jej nedlžím.

Nechaj ma ísť, Janiçki.

Nie.

Nechaj ma ísť.

Musíš...

Musíš zaplatiť za to, čo si spravil.

Za tie úmrtia, čo si spôsobil.

Čo ti je do toho?

Nemá to zmysel.

Stratil som priveľa krvi.

Prečo si ma nenechal zomrieť?

Prečo?

Nerozumieš?

Nie.

Ja viem.

Odnes to na štáb.

Postaraj sa o to.

Aby to všetko nebolo zbytočné.

Ale to všetko bolo zbytočné.

Urob to pre nich.

Chceš, aby som si to nechal?

Keď ma s tým chytia, tak ma zastrelia?

A čo si myslíš, že urobím?

Spálim to, Janiçki.

Smola, že to vyšlo na teba.

Ako vravíš.

Je to blbé.

Chcel som, aby vedeli,

ako sme zomreli.

Aby môj syn vedel,

že som na neho myslel.

Chápem ťa, Lemiotte.

Bol som ako ty.

Pochováš ma?

Straty pri prechode cez Mekong: Lisbonne a Tinh.

Karlson, Tréfeuil a Volmann

zahynuli pri havárii anglického lietadla,

ktoré ich malo evakuovať do Kalkaty.

Lemiotte, zranený, zomrel na severnom brehu.

Ja sám, so zranením ruky,

píšem túto správu, ako najlepšie viem.

Opustili ste nás

a osud sa na nás osopil.

Čo sme mohli robiť, my, alkoholici, tí najposlednejší?

V každom prípade,

"alkoholická kolóna" vás pozdravuje.

Rotný, usporiadame ceremóniu

na pamiatku padlých vašej kolóny

s udelením vojnového kríža pre každého nezvestného, dnes popoludní.

Alessandriho kolóna dorazila do Číny pred tromi mesiacmi.

Vaše úsilie a úsilie všetkých, ktorí prišli...

Unikol som smrti.

Som dezertér smrti.

Otázka ohľadom Lemiotteho.

Chcete, aby sme ho zaradili do pocty, alebo nie?

Nie.

Ste si istý?

Nič by to nestálo a zachovalo by to zdanie jednoty.

Bol...

Nenapraviteľný?

Áno.

Bolesť nikdy neprestane.

Rotný Janiçki?

Volám sa Giuseppe Sottile.

Rotný Janiçki?

Lemiotte, to bolo moje légionárske meno.

Volám sa Giuseppe Sottile.

K pocte... zbraň!

Kapitán Aubrac.

Padol za Francúzsko.

Desiatnik Lisboa.

Padol za Francúzsko.

Legionár Alvarez.

Padol za Francúzsko.

Vojak Tinh...

Ostali sme sami.

Padol za Francúzsko.

Legionár Pepelucci.

Padol za Francúzsko.

Legionár Stenweeg.

Padol za Francúzsko.

Legionár Stigmann.

Lemiotte.

Ďakujem.

Ďakujem.

Kam tečie táto rieka?

Kam vedie táto cesta?

Kde sú ranné oblaky?

Kde je večerná obloha?

Na čo sa tí ľudia pozerajú?

Kade vedú kroky týchto ľudí?

Preložil: Yibehiy615/opensubtitles.org