All language subtitles for Les.Enfants.De.La.Resistance.2026.FRENCH.1080p.WEBRip.x264.AAC5.1

af Afrikaans
ak Akan
sq Albanian
am Amharic
ar Arabic
hy Armenian
az Azerbaijani
eu Basque
be Belarusian
bem Bemba
bn Bengali
bh Bihari
bs Bosnian
br Breton
bg Bulgarian
km Cambodian
ca Catalan
ceb Cebuano
chr Cherokee
ny Chichewa
zh-CN Chinese (Simplified)
zh-TW Chinese (Traditional)
co Corsican
hr Croatian Download
cs Czech
da Danish
en English
eo Esperanto
et Estonian
ee Ewe
fo Faroese
tl Filipino
fi Finnish
fr French
fy Frisian
gaa Ga
gl Galician
ka Georgian
de German
el Greek
gn Guarani
gu Gujarati
ht Haitian Creole
ha Hausa
haw Hawaiian
iw Hebrew
hi Hindi
hmn Hmong
hu Hungarian
is Icelandic
ig Igbo
id Indonesian
ia Interlingua
ga Irish
it Italian
ja Japanese
jw Javanese
kn Kannada
kk Kazakh
rw Kinyarwanda
rn Kirundi
kg Kongo
ko Korean
kri Krio (Sierra Leone)
ku Kurdish
ckb Kurdish (Soranî)
ky Kyrgyz
lo Laothian
la Latin
lv Latvian
ln Lingala
lt Lithuanian
loz Lozi
lg Luganda
ach Luo
lb Luxembourgish
mk Macedonian
mg Malagasy
ms Malay
ml Malayalam
mt Maltese
mi Maori
mr Marathi
mfe Mauritian Creole
mo Moldavian
mn Mongolian
my Myanmar (Burmese)
sr-ME Montenegrin
ne Nepali
pcm Nigerian Pidgin
nso Northern Sotho
no Norwegian
nn Norwegian (Nynorsk)
oc Occitan
or Oriya
om Oromo
ps Pashto
fa Persian
pl Polish
pt-BR Portuguese (Brazil)
pt Portuguese (Portugal)
pa Punjabi
qu Quechua
ro Romanian
rm Romansh
nyn Runyakitara
ru Russian
sm Samoan
gd Scots Gaelic
sr Serbian
sh Serbo-Croatian
st Sesotho
tn Setswana
crs Seychellois Creole
sn Shona
sd Sindhi
si Sinhalese
sk Slovak
sl Slovenian
so Somali
es Spanish Download
es-419 Spanish (Latin American)
su Sundanese
sw Swahili
sv Swedish
tg Tajik
ta Tamil
tt Tatar
te Telugu
th Thai
ti Tigrinya
to Tonga
lua Tshiluba
tum Tumbuka
tr Turkish
tk Turkmen
tw Twi
ug Uighur
uk Ukrainian
ur Urdu
uz Uzbek
vi Vietnamese
cy Welsh
wo Wolof
xh Xhosa
yi Yiddish
yo Yoruba
zu Zulu

Original subtitles

DETI ODBOJA

V roku 1933 sa v Nemecku chopila moci nacistická strana Adolfa Hitlera.

Hitler sa stáva vodcom, absolútnym vládcom krajiny.

Jeho tajná polícia, obávané Gestapo,

využíva mučenie a teror na likvidáciu akéhokoľvek odporu.

Aby presadil údajnú nadradenosť árijskej rasy,

rozpútal Hitler vojnu s jediným cieľom:

dobyť svet.

Leto 1939. Pontain-l'Écluse, malá dedinka schúlená v srdci Francúzska...

Výborne!

- Faul! - Faul!

Penalta.

- Nafilmoval to! - To nie je pravda!

O rozhodnutiach rozhodcu sa nediskutuje.

Ty nie si rozhodca, si farár.

To je to isté.

Vo futbal verím rovnako ako v Boha.

- Pripravený? - Áno.

A je koniec.

Françoisov tím vyhráva 3:2.

A obaja kapitáni si podajú ruky.

Si sa zbláznil? Radšej skapem.

S tým súhlasím.

Pakujte sa.

Hej, v tej bráne nie si až taký zlý.

To tá šiltovka. Má ju aj Darui.

Kto je Darui?

- Brankár francúzskej repre. - Aha, preto.

Zajtra dáme odvetu.

- Čau. - Do zajtra.

Moja šiltovka.

Vyrastal som tu, v Pontain-l'Écluse,

malej dedine, kde sa stále hovorilo o prvej svetovej z roku 14

a o našich, ktorí v nej položili život.

Otec sa z nej vrátil so zmrzačenou rukou.

Pred nami o tom nikdy nehovoril.

Boli to záležitosti dospelých.

Ale v to leto,

keď sa zdalo, že je všetko stratené, sme sa my deti

rozhodli bojovať po svojom.

Ak mi neveríte, vypočujte si náš príbeh.

- Čo sa deje? - Pst.

Nemci napadli Poľsko.

Francúzsko a Anglicko vyhlásili vojnu

Nemecku.

Narukuješ?

Nie, tentoraz nie.

V 14-tom som si odkrútil dosť. Pôjdu iní.

A je to tu znova.

Chcel by som sa ísť pozrieť do dediny.

Aj ja.

- Ideme jesť! - Mami, je vojna.

To nie je dôvod vynechávať jedlo.

Takže je to isté?

Stačí si to prečítať.

Nariadenie o všeobecnej mobilizácii

A otec hovoril:

„Neboj sa, vojny už skončili.“

- Narukuje? - Nie, kvôli pľúcam.

Mali ste pravdu s tým pesimizmom, pán učiteľ.

Žiaľ.

Prisaháš, že neodídeš?

Ovdoveného otca a veterána určite oslobodia,

neboj sa.

Pravda je, že som tomu neveril.

Nikto tomu nechcel veriť.

Idem otvoriť obchod, ty ostaň s otcom.

Pôjdem ten zvon konečne umlčať.

Mám z toho depku.

Čau, Martin.

- Nazdar, bratranec. - Ideš do toho?

- Jasné. - 25 rokov, 2 ruky a 2 nohy.

Tomu sa nedá vyhnúť.

Netvár sa tak. Do mesiaca sme v Berlíne.

Aký suvenír ti mám doniesť?

Už viem.

Adolfovu ofinu?

Budeš ma musieť zastúpiť.

Kde?

Vidíš ten čln, čo tam odchádza?

Keby si za ním išiel, dôjdeš rovno do Nemecka.

Poď.

- Vysvetlil som ti, na čo to je? - Je to odvodňovací kolektor.

Presne tak.

Keď priveľa prší, odvádza to vodu.

Čo sa stane, ak tento ventil zavriem?

Voda presiakne do zeme a postupne vytvorí blato.

- Aké je riziko? - Zosuv pôdy?

No vidíš, všetko si pochopil.

Kopec by sa prepadol a obrovská vlna blata

by sa zosunula do kanála.

Vieš si to predstaviť? Doprava by stála

celé týždne.

Počas vojny to pre mňa budeš môcť strážiť.

Ale vravel si, že tam nezostaneš dlho.

Pred jarou som sa chcel oženiť.

Dokonca som už začal opravovať dom.

Pozveš ma na svadbu?

Ešte aby nie.

Budeš sedieť pri nevestinom stole.

Ale nepreberieš mi ju, však?

Cornet Frédéric.

Fournier Émile.

Fajn. Uvidíme.

Leger Henri.

Rougier Martin.

- Nech vás Boh chráni, chlapci. - Budem sa za vás modliť.

Na tomto obraze od maliara Davida

ukazuje Napoleon Bonaparte na niečo prstom.

Čo nám ukazuje?

Čo takto pán Luc, nenapadá vám niečo?

Haló, Luc?

No, ukazuje.

Čakám.

Že je obloha čierna?

Áno.

- Pst. - Takže, hovorí svojim chlapom...

„Bude liať“?

„Musíme rýchlo nájsť úkryt“?

Niečo také, áno.

V skutočnosti ide

o alegóriu.

S jedným l.

Týmto gestom

sa cisár snaží ukázať svojim vojakom...

Čo sa deje, oci?

Po mesiacoch vyčkávania

Hitlerove jednotky nečakane zaútočili.

Naši vojaci všade ustupovali.

Milióny vydesených Francúzov

opustili svoje domovy, aby ušli pred bojom,

a vytvorili kolóny utečencov,

ktoré nemecké lietadlá nemilosrdne ostreľovali.

A ja som sa len pýtal: Kde je Martin?

Oci! Pijú našu vodu.

Hej, hej, hej!

Hóla!

Voda nie je zadarmo, čo si myslíte?

Prosím vás, deti sú smädné.

Kráčali sme celú noc.

Čo ma je po tom?

Je vás tu priveľa. Nie sme Armáda spásy.

Odchod. Zmiznite!

Takže,

tá fontána je tvoja?

Pán starosta...

Ty sa nehanbíš, Germain?

Ale no tak...

Moment.

Nech sa páči, voda je posvätená. Už ťa do nej nič.

Pokojne pite.

Dobrý deň, odkiaľ idete?

- Z belgickej hranice. - Nemci postupujú všade.

My z Amiens. Je to totálny chaos.

Naši vojaci zdrhajú ako zajace.

- Ich lietadlá strieľajú na civilistov. - Na cestách sú mŕtvi.

Myslíš, že vyhráme?

Neviem.

Môžem ísť zohnať jedlo a mlieko pre deti.

- Ďakujeme. - Ideš so mnou?

Čo? Jasné.

Kto má dobrú vôľu, pomôže nám?

- Ja áno. - Aj ja.

AJ MY.

Poď, ideme zavrieť.

Ešte by nám sem tá banda žobrákov vliezla.

- Čo sa deje? - To ťa nemusí zaujímať.

Dovidenia.

Čo sa deje?

Sme príliš naložení.

Prosím vás, nenechávajte ma tu.

- Niekto ti pomôže. - Prosím vás.

Nenechávajte ma tu.

Čo sa ti stalo?

No tak, povedz mi to.

Nechcú ma so sebou.

- Sú to tvoji príbuzní? - Nie.

Nepoznala som ich. Zobrali ma po ceste.

A tvoji rodičia?

Stratila som ich, neviem, kde sú.

Postav sa.

Poď.

No tak, poď.

Ako sa voláš, maličká?

Lisa.

Lisa ako?

Strasser. Lisa Strasser.

To znie nemecky.

Kde je ten Eupen?

V Belgicku, neďaleko nemeckých hraníc.

No vidíš. Určite je to špiónka.

François, prestaň!

Je to dievča v tvojom veku, ktoré stratilo rodičov.

Kde si ich stratila?

Na ceste bolo plno ľudí.

Strieľalo po nás lietadlo.

Otec kázal, nech vyjdeme z auta.

Všetci kričali.

Utekala som sa skryť.

A keď som vyšla, už tam neboli.

Neboj sa, určite ich nájdeš.

Nájdeme ti rodinu, ktorá ťa prichýli.

Chcelo by to rodinu,

kde sú aj deti.

A dostatok miesta na ubytovanie.

A na čerstvom vzduchu.

Nie.

Dobre ste urobili, že ste ju priviedli.

Necháme si ju u nás na zopár dní.

Ďakujem. Vedel som, že sa na vás môžem spoľahnúť.

Postaráme sa o teba, kým čakáš na rodičov.

A ja urobím všetko pre to, aby som ich našiel.

Je vystrašená, chudiatko.

Neboj sa.

Nikde ti nebude lepšie ako tu.

Že, François?

- Kde bude spať? - V tvojej izbe.

Ty budeš spať s bratom.

- Presne. - Čo?

S Julesom? Veď ten chrápe.

Tak musíš zaspať pred ním.

- Alebo chrápať hlasnejšie. - Presne.

Inak máme voľné miesto aj v maštali.

Pst, to nič, už je dobre.

Lisa mala nočnú moru.

Nemusíš tak kričať.

Nekričal som.

Ani trochu.

- No tak, zlatíčko. - Nemusíš sa báť.

Nebojím sa.

Choď si ľahnúť, zostanem s ňou.

No bež.

- Veď ty čokoládu neľúbiš. - Mama ma o ňu poprosila pre ňu.

Dúfam, že sa jej rodičia rýchlo vrátia.

Prečo? Je pekná.

- To je jedno. - Má samé nočné mory.

V noci vrieska. A ja musím počúvať Julesa chrápať.

Musím dostať späť svoju izbu, to je všetko.

Darujem Francúzsku svoju vlastnú osobu,

aby som zmiernil jeho nešťastie.

V týchto boľavých hodinách myslím na nešťastných utečencov,

ktorí v úplnej núdzi brázdia naše cesty.

Vyjadrujem im svoj súcit a účasť.

S ťažkým srdcom

vám dnes oznamujem, že musíme ukončiť boj.

Dnes v noci som oslovil nášho protivníka,

aby som sa spýtal, či je so mnou ochotný hľadať...

- Čo sa deje? - Pst.

Maršal Pétain má prejav.

spôsoby, ako ukončiť nepriateľské akcie.

Čo to znamená?

Že sme prehrali vojnu.

Takže Martin sa vráti?

počas týchto ťažkých skúšok.

- Nikto ti nič nepovedal? - Čo?

Oci!

Prečo si mi o Martinovi nič nepovedal?

Odkedy to vieš?

Správu sme dostali dnes ráno.

A nevedel som ako.

Skrátka...

Na jar sa mal ženiť.

Ja viem.

No tak.

Poďme.

Dáš si vajíčka, zlatíčko?

Nie, už nie som hladná.

Nie. A ty?

Nemám čas.

Ak chceš vidieť moju školu, môžeš ísť so mnou.

Radšej zostanem s tvojou mamou.

Pff.

François, počkaj, zabudol si si desiatu.

Tak ju daj svojmu zlatíčku!

Teraz už aj žiarli.

Kto je starosta tejto dediny?

- Ja, pane. - Aha.

Pán starosta.

Stotník Jaeger.

Lucien Gernelle.

Na rozkaz generála Pflauma sa tu usadí náš pluk,

v Pontain-l'Écluse.

- Čože? - Nikto ma o tom neinformoval.

Preto vám to hovorím teraz.

Ak smiem vedieť, prečo sa chcete usadiť práve tu?

Vďaka kanálu

je Pontain-l'Écluse kľúčovým dopravným uzlom

medzi Nemeckom a Francúzskom.

Lodná doprava rovnako ako tá železničná

sa budú výrazne zintenzívňovať.

Našou úlohou je zabezpečiť ich hladký chod.

Viete, doprava v princípe funguje veľmi dobre.

Uprednostňujeme istotu pred „princípom“.

Budem potrebovať dostatočne veľký pozemok pri kanáli

na postavenie našich barakov.

- Prečo? - Plánujete tu zostať dlho?

Tak dlho, ako bude treba.

Zostaňte v rade, držte sa pri stene.

Halt!

Náš Pamätník padlých.

Na pamiatku občanov z Pontain l'Écluse, ktorí padli za vlasť.

Hajzel.

Som si istý, že to urobil naschvál.

Nič nepoviete?

Nuž, chybný manéver. To sa stáva.

- Ste len obyčajní zbabelci! - Ej.

Nakopem ti zadok.

Hráte sa na hrdinov pred deťmi,

ale pred nimi stiahnete chvost.

Martin zomrel zbytočne.

Žiadny rešpekt k starším.

To by si ho museli najskôr zaslúžiť.

Veru. Presne tak.

Slimák lezie hore po strome.

Denne prejde 3 metre,

no v noci skĺzne o 2 metre nižšie.

O 2 metre.

Koľko metrov

prejde slimák za 7 dní?

- Čo tu robíš? - A ty?

Na čo to je?

- No? - Do toho ťa nič.

Prestaň sa na mňa lepiť.

Budeš si musieť zvyknúť.

- Nech už sa ti vrátia rodičia. - Mám toho plné zuby.

Tu máš.

Na.

Ani to nebolelo.

Nič som necítil.

Môžeš to urobiť znova, ak chceš.

Jasné, utekáš ako zbabelec.

Ak to chceš vedieť, chystám pre nich prekvapenie.

- Pre koho? - Pre tvojich kamošov frickov.

Zopakuj to, ak máš odvahu.

- Tvoji kamoši frickovia. - Tak to teda...!

Toto už nikdy nehovor.

Stále rozpráva ten istý príbeh.

Lietadlo im ostreľovalo kolónu a stratila rodičov.

Ťažko povedať, čo sa s nimi stalo.

Ak frickovia zistia, že je utečenka,

bojím sa najhoršieho. Zatvárajú aj deti.

Čo s tým vieme urobiť?

Myslím, že jediným riešením je

vybaviť jej falošné papiere.

Čo keby sme povedali, že je tvoja neter?

Na severe máš rodinu,

aj tak ich nevídame.

To vôbec nie je hlúpe.

Tak by mohla chodiť do školy.

Ak bude učiteľ súhlasiť.

- Poznám Marniera. - Prijme ju bez zbytočných otázok.

Papiere ale nezoženiem tak skoro. A ak sa niekto preriekne...

Pôjdeme do toho rizika, pán starosta.

A beda tomu, kto niečo pustí z úst.

Táto krajina padla za pár týždňov.

Klesli sme naozaj hlboko.

A to sa niektorí spoliehajú na Maršala.

Keď potopil republiku a podal ruku Hitlerovi? Pozrite.

Počuli ste už o generálovi de Gaullovi?

Nie.

Odsúdil podmienky prímeria

a odišiel hľadať podporu do Anglicka.

Každý deň sa k nemu pridávajú ďalší.

V rádiu Londýn vyhlásil, že boj pokračuje.

Fakt?

S kým? S našimi 2 miliónmi zajatcov v Nemecku?

Máme kolónie. Anglicko stále odoláva,

a niektoré krajiny sa môžu spojiť proti Nemecku.

- Ešte nie je všetko stratené, Marcel. - Keď myslíte.

Pekný večer.

Francúzi, minulý štvrtok som sa stretol

s ríšskym kancelárom.

Na pozvanie vodcu som pristúpil slobodne.

Nevyvíjal na mňa žiaden nátlak, žiadne hrozby...

Jasné, určite ti uveríme.

Pre zachovanie cti a jednoty Francúzska,

v rámci konštruktívneho snaženia

nového európskeho poriadku, dnes vstupujem

na cestu kolaborácie.

S tými hajzlami?

- To je ale špina, ten Pétain. - Jules!

Hovoríš o víťazovi od Verdunu.

by sa mohlo zmierniť.

Víťaz od Verdunu, naozaj?

Skutoční víťazi sú na cintoríne alebo na kusy.

a tak by sa mohla uvoľniť demarkačná línia

a uľahčiť tak správa.

Tak už jedzte.

Táto spolupráca musí byť úprimná.

- Dobré ráno. - Dobré ráno, pán Marnier.

Dobré.

- Dobrý deň. - Dobrý.

Dobrý.

Či sa nám to páči, alebo nie, je to hlava štátu.

Príkaz zhora.

- Dobrý deň, pán učiteľ. - Dobrý deň, Luc.

Aký je krásny.

Aký je to idiot.

Deti, posaďte sa potichu.

Aký je dnes deň?

Opustení obyvatelia...

Dôverujte nemeckému vojakovi!

Dôverovať im? A čo ešte?

Musíme s tým niečo urobiť.

- Ale čo? - To vôbec neviem.

Predsa nebudeme sedieť so založenými rukami.

Ale François, my sme len deti.

Už nie.

To je Martinov dom.

Si si istý, že je opustený?

- To predsa vidíš. - Plánoval ho prerobiť.

Čo tu vlastne robíme?

Ideme do akcie.

Máš ešte stále

detskú tlačiareň?

Jasné, prečo?

Oni vylepujú plagáty. My budeme posielať odkazy.

Poštou?

Šibe ti? Priamo do schránok.

Aké odkazy tam budeme písať?

Niekto tu je.

Nemusíte sa

schovávať, videla som vás.

Lisa?

Čo tu robíte?

- A ty? - Sledovala som vás.

Zo zvedavosti.

Vravel som, že si špiónka.

Daj s tým pokoj, si smiešny.

- Má pravdu. - Ty...

Takže?

Tak, von s tým.

Neviem, či jej môžeme dôverovať.

Ja si myslím, že áno.

Ja nie.

Chceš vedieť všetko.

Áno, všetko.

Je to pravda, som Nemka.

No konečne sa priznala.

- Ale... - Nikto mi neverí.

Daj pokoj, nechaj ju hovoriť.

Pravda je...

Pravda je,

že nenávidím nacistov, tak ako celá moja rodina.

Veľmi nám ublížili.

Ako to?

Naši museli ujsť z Nemecka,

zostať tam bolo nebezpečné.

Preto sme sa ocitli v Belgicku.

Mala som 6 rokov.

Vidíš,

nie všetci Nemci sú nacisti.

Takže vy ste rodina?

Jasné, budeme sa tak tváriť.

Takže neskôr sa nebudete môcť vziať?

- Vziať? - Šibe ti?

Nemôžeme sa vziať, neľúbime sa.

Teda... ja ju neľúbim.

Jasné, dievčatá...

Možno sa len bojíš, že by si sa do mňa zamilovala.

- Ja a zamilovaná do teba? - Pozri sa na seba!

Fíha, tá ťa ale zotrela.

- Je mi to úplne fuk. - Dnes ideme do akcie.

Áno.

Dnes.

- Čo sa do toho staráš? - Som súčasťou skupiny.

To snívaš.

Som z nás troch najbystrejšia.

Ty, François, konáš bez rozmyslu,

ty, Eusèbe, zase priveľa premýšľaš.

Z toho vyplýva, že sa bezo mňa nezaobídete.

Ale si verí.

Niečo na tom je.

Tak vidíš, niet o čom.

Presne tak.

Aspoň raz je vianočný darček na niečo dobrý.

Čo na to napíšeme?

Musí to ľuďmi pohnúť.

Počul som o „generálovi de Gaullovi“,

je v Anglicku.

- Čo tam dopekla robí? - Netuším.

Vyzýva na pokračovanie v boji.

Môžeme napísať:

„V Londýne boj pokračuje s generálom de Gaullom.“

- To neznie zle. - Ako sa píše „de Gaulle“?

No predsa s jedným L. G.A.U.L.E.

Mali by sme sa podpísať tajným, vojnovým menom.

„Kance“?

No, nič moc.

- „Kolibrík“. - Trápne!

Musí to naháňať strach.

„Bystré bizóny“.

Pff, to je blbosť.

A čo takto Rys?

To beriem.

To sa mi páči.

Tebe stačí, že to povie ona, čo?

Tak daj niečo lepšie, ak máš.

Dobre, bude to Rys.

Kým nevymyslím niečo lepšie.

Dnes v noci ich roznesiem.

V LONDÝNE BOJ POKRAČUJE S GENERÁLOM DE GAULLOM PODPIS LYNX

- Sám? - Najprv musíme otestovať nepriateľa.

Je to riskantné

a odmietam vás vystaviť nebezpečenstvu.

Dôverujte nemeckému vojakovi!

Ty, doľava!

Mal som to v schránke.

Áno, aj ja som to dostal.

A všetci o tom hovoria.

Určite uznáte,

že napísať „de Gaulle“ len s jedným L je dosť čudné.

Zrejme taktika na zmätenie nepriateľa.

- A v čom by ho to asi zmiatlo? - Presne.

A ten papier je tiež zvláštny, vyzerá to ako tapeta.

Teda, majú na to guráž.

A sú dobre zorganizovaní.

Pán starosta.

V noci nejakí vandali zničili naše plagáty.

To je neprípustné.

Videl som to. Je to škoda, taký pekný plagát.

Áno, áno. Plný ľudskosti.

Varujte svojich obyvateľov.

Každý, kto poruší zákaz vychádzania, koná na vlastné nebezpečenstvo.

Čo to znamená?

Nech si v tom boji pokračuje, ten tvoj de Gaulle, ale bezo mňa.

Čo je ten Rys zač?

- Poriadna háveď. - Komunisti, čo sa ani nepodpíšu.

- Ech... - Čo? So Švábmi sa musíme zmieriť.

Treba byť pramatický, ako sa hovorí.

- Pramatický... - No jasné.

Prečo sú tí Švábi takí silní?

Tu to máte čierne na bielom.

Zbavili sa Židov.

Presne tak!

My sme tu mali Mandelovcov, Staviských,

Blumovcov, samý Židák.

Maršál tu urobí poriadky.

Čo asi urobí, ten tvoj Maršál?

Židia už nebudú môcť pracovať v štátnej správe.

Šup, a vyletia.

A vy nejakých Židov poznáte?

To teda nie, chráňboh.

- A vy? - Áno.

Jedného konkrétneho. Rotmajstra pri Verdune.

Bol som zranený a on ma stiahol za našu líniu. Zachránil ma.

Nejaký hajzel by ma tam nechal zdochnúť, nie?

Ale to by ste tam museli byť.

Páni.

Pán notár s tým akosi nesúhlasí.

Ja mu tú historku o rotmajstrovi neverím.

Určite má židovských klientov. Notári nie sú prieberčiví.

Možno je jedným z nich.

Bonnefoy neznie židovsky.

Ktovie, či si nezmenil meno.

Sú schopní všetkého.

Boci a Pétain, to je to najlepšie, čo nás stretlo.

Na veľké upratovanie!

Dnes v noci pôjdem s ním.

Nie, je to nebezpečné.

Vojaci zaviedli zákaz vychádzania od 20:00.

Toho sa nebojím.

- Nechcem, aby si sa mi plietla do cesty. - Som šéfka, ty poslúchaš.

- Šéfka čoho? - Kto je tu najbystrejší?

Dnes večer idem s tebou, a hotovo.

Neľúbi ťa.

- Nebuď tvrdohlavá. - Nepoznáš dedinu dostatočne dobre.

Idem, inak začnem kričať, keď odídeš, a všetkých zobudím.

To je vydieranie.

Na blbcov nič iné nezaberá.

Fakt ťa neľúbi.

Nachádzajú sa tu Alpy, Jura a Vogézy.

- Ten kopec. - Čo je s ním?

- Čo sa deje? - Zosunula sa tam pôda.

Martin by bol na nás hrdý.

Dobrá práca, „šéfka“.

Pripomínam vám strategický význam vašej dediny.

Premávka sa musí čo najskôr obnoviť.

Nájdite dobrovoľníkov na odpratanie sutín.

- Miestnych dedinčanov? - To snáď nemyslíte vážne.

Zraz zajtra o 8:00.

Pán kapitán.

Zdá sa mi, že ste voči nám čoraz viac nepriateľský.

Naopak, myslím si, že som veľmi chápavý.

Mimochodom...

rád by som vedel,

dochádzalo tu k zosuvom pôdy aj v minulosti?

Nie, pokiaľ viem.

Príde nemecká armáda a zrazu sa to stane. Zvláštne.

Zamestnanec, čo mal na starosti odvodňovanie, padol v boji.

Nikto ho nenahradil.

- Je to naša chyba? - Nie, len náhoda.

Príde to vyšetriť Gestapo.

Heil Hitler.

Lucien? Myslel som, že pán starosta má výnimku.

- Nepripadá do úvahy. - Musím byť predsa solidárny.

Uvidíte, strašne to lepí.

- Vidíš ich? - Všetci pykajú kvôli tebe.

Má pravdu.

Člny sú zablokované

a nemôžu sa dostať do Nemecka.

A čo je na tých člnoch?

Neviem, ale v noci sa na to pôjdem pozrieť.

Si normálny?

- Asi nie. - Aj preto pôjdem sám.

Fakt?

Si si istý?

- Idem s tebou. - Vylúčené.

Dobre, ale ticho.

Jaj.

- Prestaň frflať. - Bezo mňa by si sa nudil.

- Pššt. - Už mlčím.

Teda, to je sila.

Na čo je tu toľko jedla?

Ešte ti to nedošlo?

Toto všetko nám kradnú, aby to poslali do Nemecka.

Drieme tu, aby sme kŕmili tie svine.

Potkan!

Ticho.

Prepáč.

Čo je? Veď som sa ospravedlnila.

Dobre. Padáme odtiaľto.

Tak. To im prospeje.

Neťahám ti vlasy?

Nie, je to v pohode.

- Nežiarli, François. - Nežiarlim.

Podaj mi dvanástku kľúč.

Prezradím ti jedno tajomstvo.

Tvoja mama vždy snívala o malom dievčatku.

Pred Julesom bola tehotná,

ale nedopadlo to podľa predstáv.

Bábätko zomrelo pri pôrode.

Bolo to dievča?

Áno. Podaj mi kliešte.

Bolo to ťažké, hlavne pre ňu.

Lisa je pre nás trochu ako anjel, čo spadol z neba.

Chápeš?

- Toto by už malo byť. - Nechaj si to pre seba.

Tvoja mama o tom nerada hovorí.

Tak poďme.

- Jules! - Už idem.

Poď mi pomôcť potočiť s tým.

Toč, pôjde to.

A je to.

No super.

To nič nie je, to len...

Srandičky?

Vy sa na tom bavíte.

Naozaj?

- Ale nie! - Čo?

Páčilo sa vám to? Čo?

Ha-ha-ha.

- Hej! Čakáme na ostatných. - Nie, veď...

Mňam.

DRŽÍM ŤA, DRŽÍŠ MA, ZA BRADU SA HRÁME,

KTO SA Z NÁS PRVÝ ZASMEJE, TOMU FACKU DÁME.

Ja som sa nezasmial.

„Okupanti s vami zaobchádzajú ako s otrokmi,

zatiaľ čo drancujú naše zásoby,

aby si ich odviezli domov.

Od zajtra sabotujte prácu na stavenisku.

Podpísaný...

RYS.“

No, okrem týchto metličiek ti už toho veľa nezostalo.

Buď ticho, a to je len začiatok. Chcú nám zaviesť prídely.

- Počul som. - Najprv treba nakŕmiť Švábov.

Keď už o tom hovoríme, dostali ste najnovší odkaz od Rysa?

O tom stavenisku.

Pozri, ako po sebe nenápadne pokukujú.

Sami sa čudujú, kto za tým všetkým je.

Niektorý z nich.

Podľa mňa to ide zhora.

De Gaulloví ľudia?

Ktovie.

Znie to nepravdepodobne.

- Ako doba, v ktorej žijeme. - Presne.

No nič.

Zajtra uvidíme, či tú výzvu niekto poslúchol.

- Tak zatiaľ. - Maj sa.

Sabotujeme prácu.

Sabotujeme prácu.

Sabotujeme prácu.

Sabotujeme prácu.

Rýchlejšie!

Rýchlejšie!

Ospravedlňujem sa, nerozumiem po nemecky.

Si v poriadku?

- Čo to robíš? - Chceš si vystreliť?

- Čo? Tak strieľaj! - No poď, urob si radosť.

Čo sa tu deje?

- Pán kapitán? - Môžem s vami hovoriť?

Nehľadajte si výhovorky.

Jednoducho odmietate pracovať.

Títo ľudia sú vyčerpaní.

A vaši vojaci s nimi zaobchádzajú škandalózne.

Naozaj?

Tak vedzte, že tí, čo sem mieria,

budú oveľa menej trpezliví ako ja.

Odkazy od Rysa

a tie zosuvy pôdy

pritiahli pozornosť našich policajných zložiek.

Gestapa.

Tento prípad je teraz v ich rukách.

Die Geheime Staatspolizei.

Inak povedané Gestapo. Tajná polícia.

Každý sa ich bojí, dokonca aj armáda.

Určite na tú sabotáž prídu.

Nikdy im nenapadne, že sú to deti.

Moji rodičia si myslia, že sú to De Gaulloví ľudia.

Ty ich nepoznáš. Kým tu budú sliediť,

nemôžeme tlačiť žiadne letáky.

Je to sabotáž.

Súhlasím.

Vitajte, páni.

Dáte si niečo?

- Vy nepracujete na stavbe? - Nie.

Mám problémy so srdcom, takže ma oslobodili.

Mám lekárske potvrdenie.

- Chcete ho vidieť? - Nie.

Krčmár vo Francúzsku,

to je veľmi užitočné.

Každý tu rozpráva.

To áno.

Ľudia si uľavujú.

Takže nám môžete poskytnúť informácie.

- Milérád pomôžem. - O čo ide?

Ohľadom týchto odkazov.

Aj ja som ich dostal.

Ja som za kolaboráciu a za Maršála.

Presvedčte sa sami.

To je dobre, lebo presne preto sme tu.

Veľmi by nás potešilo stretnúť sa s tým Rysom.

Ale ja neviem, kto to je.

Naozaj nie?

Nie.

Ale môžem sa popýtať.

Len... nechcem mať žiadne problémy.

Ste pod ochranou Gestapa.

To som rád.

Našim spolupracovníkom platíme dobre.

Rozumieme sa?

Aha. Tak si tu spravím vlastné malé vyšetrovanie.

Majte uši na stopkách.

Heil Hitler.

Heil...

Heil.

Povedz mi.

Rozprávajú sa tvoji spolužiaci o politike?

Jasné, dokonca sa pre to často hádame.

- Nemajú radi Švábov? - Teda, opakujú po rodičoch.

Hej. Najhorší sú Eusèbe a François.

A tá jeho takzvaná sesternica.

Tá toho veľa nenahovorí.

Na hodine áno, je to bifľoška.

Počul si ich hovoriť o Rysovi?

Hovoria o ňom všetci, to je normálne.

Dávaj dobrý pozor

a o všetkom, čo kto povie, ma budeš informovať.

Chceš, aby som robil špióna?

Presne tak, mohlo by to prospieť našim kšeftom.

Predstav si, že som sa skamarátil s Gestapom.

Ale pššt. Ani muk.

A teraz pracuj.

Aj tak je to vtipné.

Predtým si nám o sesternici nič nehovoril.

Čím menej sa s tebou bavím, tým lepšie pre mňa.

Vážne?

A ty, Lisa, odkiaľ vlastne si?

Daj jej pokoj.

- Na vašom mieste by som odpovedal. - Do toho ťa nič.

Môj otec sa kamoší s Gestapom.

Takže na tvojom mieste by som si dával bacha.

Nechaj tak.

Nestojí to za to.

Tvoja sesternica má viac rozumu než ty.

Si v pohode?

Všetko v poriadku?

Zimka, čo.

Za vodu im neúčtuješ?

- To sú len klebety. - Sám vieš, ako to chodí.

Poď dovnútra, musíme sa porozprávať.

Kto? Ja?

Vojdi.

O čo ti ide?

To sa musím spýtať ja teba.

Čo?

Aké hry to hráš so svojím deckom?

Čo odo mňa vlastne chceš?

Nič.

Chcem ti ukázať suvenír, čo som si priniesol z roku 14.

- Čo, svoju ľavú ruku? - Tá ti už veľmi neposlúži.

Ale pravá funguje stále skvele.

Čo povieš, ty zbabelec? Tebe by sa také niečo nestalo.

Dúfam, že neurobíš nejakú blbosť, čo?

To závisí od teba.

Takže ty sa kamošíš s Gestapom?

- Čože? - Nie, to sú len reči.

Boli ma vypočuť, ale veď ma poznáš.

Hej, presne preto.

Malá Lisa.

- Áno. Áno. - Je to Marcelinina neter.

A bodka.

Nie.

Len ide o to, že...

vieš, deti hovoria skôr, ako premýšľajú.

Vieš, čo sa stáva zvedavcom vo vojne?

Ale vojna sa už skončila.

Nie pre každého.

Čo chcel?

Provokovať ma, ako vždy.

Ale neboj sa, rýchlo som ho schladil.

Klepali sa mu kolená.

„2300 zostrelených nemeckých lietadiel.

Nemecko nie je neporaziteľné.“

„V Londýne boj pokračuje s generálom de Gaullom.“

„Podpísaný: Rys.“

„Okupanti s vami zaobchádzajú ako s otrokmi,

zatiaľ čo drancujú zásoby krajiny,

aby si ich odviezli domov.

Od zajtra bojkotujte prácu na stavenisku.“

Kvalita tlače je veľmi slabá.

Musia to byť začiatočníci.

Vyzerá to ako tapeta.

Teraz musíme zistiť, odkiaľ to pochádza.

Je to nejaký maliar...

Gestapo. Vyveďte svojich žiakov von.

Páni, čo sa tu deje?

Prehliadka.

V škole?

Rovnako ako všade inde.

V tom prípade...

Deti, poprosím vás, aby ste usporiadane vyšli von.

Všetci na dvor.

- Rýchlo, rýchlo. - Všetko je v poriadku.

Neboj sa, dávam na nich pozor. Špionáž.

Pokračujte!

Čo chcú?

Ten Rys im nedá spávať.

Hľadajú akúkoľvek stopu.

- Ale... - Prejdime na niečo iné.

Kto si chce niečo zahrať pod prístreškom?

JA!

Ak pôjdu do Martinovho domu, sme v keli.

- Tam predsa nikdy nepôjdu. - Nesmieme to riskovať.

Zostaňte tu, ja tam pôjdem.

Čože?

Nikto tu nie je.

Je to opustené.

Počkaj!

Čo?

Videl si niečo?

Tam!

Čo si našiel?

Nič.

To nerieš. Ja to spravím.

Na čo čakáš?

Daj znova zohriať vodu.

Áno, volám vám kvôli tej malej Lise.

Presne tak. Áno, mám.

Prepáčte, dám vám svojho zástupcu.

Nech sa páči.

Haló, tu notár Bonnefoy.

Áno, nie. Ja viem, že vašu radnicu bombardovali.

Áno, a všetky matriky takmer zhoreli, je to hrozné.

Problém je, že to dievča je skutočne zo Saint-Omer.

Kto sú títo ľudia, kapitán?

To nie je zložité, majú to na uniformách.

"KG", "Kriegsgefangener".

- Vojnoví zajatci? - Presne tak.

Niekoľko vašich krajanov.

Vymenia vás na stavbe.

Za 2 dni bude všetko odpratané.

Keď už sme pri tom.

Páni z Gestapa sú presvedčení,

že za tou sabotážou stojí ten Lynx,

a že by to pokojne mohol byť niekto z vašich občanov.

Čoskoro sa to dozvieme.

Hop-hop.

Čo zas chcú?

Dobrý deň.

Dobrý.

- My nepracovať. - Možné hrať s vami?

- Vy robiť "Schiedsrichter"? - Šida-čo?

- "Roshodca". - Aha.

- Aha, "rozhodca", áno. - To ja. "Fellmi doprý roshodca."

Ja hrať za Bayern München.

To nepoznám.

Tak, možné hrať s vami?

- Ja som za. - Aha.

Skvelé, ďakujem.

Tak dobre...

Dvaja do každého tímu.

Nemám na výber.

Idú si s vami zahrať.

- Nerob si srandu. - So Švábmi nehrám.

- Nesmieme pútať pozornosť. - Hovorím ti, zostaň.

Môžeme?

Ja.

Ideme na to.

Nie. Ruka, bola to ruka!

- Nein! - Bola to ruka!

- Žiadna ruka. - Ale áno, bola.

Hráme ďalej. Poďme!

- Čo? Nebol to faul. - Nič to nebolo.

Filmuje!

- "Simulieren!" - Hráme ďalej.

To je padavka!

Dobrá práca. Loptu!

Tak poďme, hráme.

Takto.

Poďme, ešte.

Poďme.

Eins, zwei, drei...

Pokračujeme! Prihraj!

Roh.

Poďme!

- Ja Stefan. A ty? - François.

Si dobrý hráč.

Šikovný chalan.

Poviem ti tajomstvo.

Fußball, wunderbar.

Fantastické.

Ale vojna...

Tá smrdí.

Na zdravie!

Tak ahoj.

Aha, čo je to?

Dubáky.

To je jasné.

Sú dobré?

A ako. Zjedol by som ich aj z hlavy prašivca.

Prašivca, prašivca...

Poďte, tu je ďalšie miesto.

Pozrite.

Pane? Haló, pane?

Vojnový zajatec.

Čo tu robí?

- Možno je zo stavby. - Jeden z nich ušiel.

Je mŕtvy?

Možno. Zostaňte tu.

Idem sa pozrieť.

Zobudíme ho?

Nie, mám lepší nápad.

- Kto je to? - Nini, psí kožuch.

- A kde? - V Bastille.

Počul si?

Ide to z pivnice.

Kto je tam?

Vy ste pán Marnier?

Posiela ma Lynx.

"Cesta k slobode začína na Labradorskej ulici 8.

Hľadajte pána alebo pani Marnierovcov.

Podpis: Lynx."

Tak choď a otvor.

- To vy ste ušli? - Áno.

- Kto vám dal ten papier? - Neviem.

Bol som úplne vyčerpaný, schoval som sa v lese,

aby som sa vyspal, a keď som sa zobudil,

našiel som tento odkaz s podpisom Lynx.

- Prečo vás poslal k nám? - Aby ste ma dostali do slobodnej zóny.

Poďte hore.

Ale, Julienne?

Sadnite si sem.

Musíte byť vyhladovaný. Jedzte, je to teplé.

Zlatko, to je veľmi milé, ale pán už možno večeral.

Budeme vám musieť nájsť aj čisté oblečenie.

V manželovej skrini niečo je.

- Julienne, pomyslela si na riziká? - Na odplatu Nemcov?

Áno. Všetko dobre dopadne.

Dobre, potichu. Náš syn spí hore a je dosť zhovorčivý.

Mali ste vidieť ich výrazy.

Na rozkaz Lynxa.

S tým utečencom sme mali šťastie.

Donúti to všetkých postaviť sa na odpor.

Úplne všetkých, si si istý?

Aspoň tých, na ktorých nám záleží.

Dobre, chápeš, čo máš urobiť?

Najprv si zo mňa urobil špiónku a teraz hlupaňu.

Špiónka bola lepšia.

Marcel, nejaký pán mi dal toto pre vás.

Nejaký pán?

Niekto z dediny?

Neviem, nikdy predtým som ho nevidela.

Nepovedal ti svoje meno?

Ako vyzeral?

Bol veľmi nízky, skoro ako ja.

Ale mal obrovské nohy, minimálne päťdesiatky.

- François ho videl? - Videl toho pána niekto?

Nie, bola som úplne sama.

Nikomu o tom liste nepovieš, dobre?

Je to veľmi dôležité, ani Marceline, ani nikomu inému.

A prečo?

Sú to záležitosti dospelých.

- A my sme len deti. - Presne tak.

Tak bež.

Povedz tomu flákačovi Françoisovi, že ho potrebujem.

Dobrý, Marcel. Teraz robíte nákupy vy?

Potrebovali by ste previesť utečenca do slobodnej zóny?

Ako o tom viete?

Lynx.

Zaberajú.

Dedina spala a my sme ju prebudili.

- Dúfam, že radi kráčate. - Máme pred sebou aspoň 3 hodiny cesty.

Keby som mohol, išiel by som pešo až do Londýna.

Pridať sa k de Gaullovi?

- To je cieľ. Ďakujem, pani. - Nikdy na vás nezabudnem.

Dávajte si pozor.

Choďte.

Ten Lynx je naozaj šikovný.

Ešteže som to meno vymyslel ja.

Len dúfam, že sa mu nič nestane.

Do konca života by som si to vyčítal.

Moji drahí, nedá sa nič robiť.

Nemecké úrady hovoria jasne.

Zákaz osláv 11. novembra.

Nariadenie Komandantúry.

Dalo sa to čakať.

A Jaeger na to určite dohliadne.

Už nemôžeme ani uctiť pamiatku našich detí?

Ja viem, Michel.

Nemôžem s tým nič urobiť, mrzí ma to.

Prečo plače?

Jej dvaja bratia padli pri Verdune.

Poďte. Máme prácu.

Musíme s ním hovoriť.

Povedz mu, že je šialenstvo znovu roznášať letáky.

- Mňa nepočúvne. - Tak mu to povedz ty.

Čo to robíte?

Zašlo to priďaleko, François.

Nepoznáš Gestapo.

Vždy sa všetko dozvedia.

No a čo?

- Deti nezatvárajú. - Nie.

Zatvárajú ich rodičov.

Tvojich a rodičov tvojho kamaráta.

Má pravdu.

No jasné, má pravdu, bla bla bla.

Vypadnite, ak máte strach.

Presne tak, odchod.

Nemysli si, že sa bojím.

Odchádzam len preto, aby som ti nevrazil.

Ak chceš odísť, nebránim ti.

Ak sa tu Náckovia zabývajú, nesťažuj sa.

Tak poďme, pokračujeme.

Nemusím vám hovoriť, že každý, kto by pomáhal Lynxovi...

...by čelil tvrdým trestom.

Je čas vziať si vašu dedinu späť pod kontrolu.

A my vám s tým pomôžeme.

Chcete, aby som to vyvesil?

Považujte to za rozkaz.

Počujte, dobre poznám všetkých svojich občanov,

nikto z nich by do tej skupiny Lynx nebol zapletený.

To uvidíme.

Ale vedzte, že ich čaká odmena.

Áno? Aká?

Dvanásť guliek pre každého.

Nech sa páči, vaša káva, kapitán.

Teda... cigória s trochou jačmeňa.

Povedzte, ak by bola príliš horúca.

Dedina konečne dostala rozum.

Áno. Všetci sú v kostole.

Dokonca aj tí, ktorí "neveria".

Dnes neoslavujeme víťazstvo,

ani porážku nepriateľa,

ale len pamiatku

našich blízkych, ktorí prišli o život v tomto strašnom masakre.

A čo je viac symbolické ako dieťa, ktoré by mohlo stelesňovať

zároveň minulosť aj budúcnosť?

Sám sa prihlásil.

A to ani on,

ani jeho rodičia, nie sú v kostole zvyčajnými hosťami.

Od roku 1914 do 1918,

67 detí z našej obce padlo v boji.

Tu sú ich mená:

Vojak Allibert Maurice, 19 rokov.

Desiatnik Allibert Fernand, 21 rokov.

Čatár Barron Paul, 23 rokov.

Vojak Berthier Émile, 20 rokov.

Rotmajster Brocart Marcel, 24 rokov.

Slobodník Caromb Lucien, 27 rokov.

Vojak Cornier Alfonse, 18 rokov.

Vojak Cornier Bernard, 20 rokov.

Vojak Delmote Augustin, 24 rokov.

Vojak Dureville François, 23 rokov.

Vojak Fromentin Maurice, 21 rokov.

Toto je gaštanový les.

Viete, kedy sa zbierajú gaštany? Áno?

- V septembri. - Výborne.

A kto by mi vedel povedať, ako sa volá...

ten pichľavý obal, v ktorom sa tento vzácny plod ukrýva?

To je nám ukradnuté.

Myslíš si, že som ťa nepočul?

Chceš, aby som si predvolal tvojho otca?

Všetci do úkrytu. Rýchlo.

Je mŕtvy?

Obávam sa, že áno.

Ten druhý ušiel.

Nakoniec ho aj tak dostanú.

No čo je?

Koho hľadajú?

Senegalského strelca, ktorý im ušiel.

Keby sme mu tak mohli pomôcť.

To by bola práca pre Lynxa.

Len Boh vie, kde teraz je.

Netvárte sa prekvapene.

Každý pozná to vaše slávne právo azylu.

Či už právo azylu mám alebo nie, váš utečenec tu nie je.

Jasné.

Sú preč.

Pokúsim sa vám nájsť niečo pod zub.

A potom uvidíme, čo sa bude dať robiť.

Ste ľudský človek, pán farár.

Ľudský človek?

Áno, chcel som povedať... dobrý človek.

Ale... je zvláštne byť tu.

Ako to myslíte?

Som moslim.

Mien je veľa, ale Boh je len jeden.

A nemám pocit, že by sa o nás teraz veľmi staral.

Ďakujem veľmi pekne.

My musíme ďakovať vám.

Čo odo mňa chcete, pán farár?

Ide o záchranu života muža v ohrození.

Toho strelca?

Áno.

Pre nacistov sú ľudia inej farby pleti podľudia, zvieratá.

Predstavte si, čo urobia čiernemu zajatcovi, keď ujde.

- To si viem predstaviť. - Ale čo s tým mám ja?

Dopočul som sa, že ste vraj...

...nedávno dostali zajatca do slobodnej zóny.

To je možné.

Ale nikto ani nevedel, že existuje.

Toho vášho chlapa hľadajú všetci Švábi.

Áno.

Možno mám jeden nápad.

Tak.

Bude to riskantné.

Čo to robíš?

Ja idem...

Vieš, veď som ti o tom hovoril. Zabudla si?

Aha áno, klásť pasce na zajace.

Čo je to za nápad, a v takúto hodinu.

Práve teraz je najlepšie.

Akurát tak na to, aby ťa chytili Švábi.

- Neboj sa. - Do lesa nechodia.

A už vôbec nie o takomto čase, dobre?

Služby Červeného kríža

dosiahli u Nemcov dohodu o prevoze

tých najťažšie zranených francúzskych vojnových zajatcov.

Výsledkom je, že sa ich zbavujú poslaním do slobodnej zóny.

Zoznámte sa, toto je Souleymane.

Veľmi pekne ďakujem.

A ja som zistil, že jeden vlak

Červeného kríža s jedným vozňom

zranených zajatcov prejde cez Pontain-L'Ecluse

v piatok v noci.

A čo z toho?

Takže nápad je vlak zastaviť

a využiť tmu na to, aby doň náš utečenec nastúpil.

Keď sa priblíži, na semafore zasvieti červená.

Si si tým istý?

Náš strýko bol železničiar.

- Celý sa trasieš. - Mali by sme sa vrátiť.

Nie.

Je mi len zima, to je všetko.

Dúfam, že nebude meškať.

Keď vyjde slnko, sme nahratí.

Počkajte, farár, to nemyslíte vážne?

Je to riskantné, ale eskortu tvoria len štyria vojaci.

Aha, len štyria vojaci. Tak to je v pohode.

Chcete, aby sme do toho išli len my dvaja?

Máte predsa priateľov, ktorí nenávidia Švábov.

Bratov Pouponovcov.

Rušíme to?

Príliš neskoro.

Zohnite sa.

Povedzte mi pravdu, je to nápad Lynxa?

Nie, tentoraz nie.

Povedzme, že nám len išli príkladom.

Poďme, poďme.

Rýchlo.

Čo sa deje?

- Semafór. Je tam červená. - Prečo?

Ja nemám potuchy.

Poplach!

Poplach!

Halt!

Padáme odtiaľto.

- Musíme ísť. - Nechcem ho tu nechať.

- Poď, vravím ti. - Nie. Nie!

Na kolená! Ruky za hlavu!

Na kolená!

Nie.

Ale čo sme urobili?

- Dobre viete, prečo sme tu. - Nie.

- Viete to. - Neviem!

Dnes v noci,

sa teroristi pokúsili zaútočiť

na vojenský konvoj, aby pomohli ujsť zajatcovi.

Negrovi.

Ale zlyhali.

Zajatca a jeho komplicov sme zastrelili, okrem jedného.

Zrejme ich vodcu, ktorý prežil.

Ide o vášho manžela.

To nie je možné.

Vedel som, že raz

nakoniec urobí chybu.

Ako to myslíte?

Lynx bol on.

Opustil som ho.

Opustil som svojho otca.

Nemohol si mu pomôcť.

- To všetko je moja vina. - Nehovor to.

Hovorím ti, nechal som ho v tom.

Ja som ich tiež opustila.

O čom to hovoríš?

Otca a mamu.

Keď na nás to lietadlo začalo strieľať, ja som dokázala ujsť, oni nie.

Už ma nikdy neprídu hľadať.

Už nikdy nikto nepríde.

Sme iba deti.

Ďakujem. Bez vás by sme ho nemohli vidieť.

Nezaslúžim si vašu vďaku.

To ja som ho do toho zatiahol.

Nebyť toho, nesedel by teraz v cele.

Poznám svojho manžela. Určite dlho neváhal.

Často sme sa nezhodli,

ale spoznala som len málo takých čestných ľudí.

Dúfam, že raz budete ako on, deti.

Je to tu.

Počkám vás tu.

Som veľmi rád, že vás vidím.

Ale riadne ťa zriadili, tie špiny.

Vieš, tam, kam idem, už nemusím byť fešák.

Vedel som, že jedného dňa

vám budem musieť nechať kľúče od domu.

Spolieham sa na vás.

Postarajte sa o mamu a o Lisu.

Jasné, chlapci moji?

Návšteva sa skončila!

Koniec návštevy!

Poďme, poďme.

A neobzerajte sa.

François?

Ešte som zabudol otcovi niečo povedať.

Nechajte ho.

Tak rýchlo.

Veľmi rýchlo!

To všetko je kvôli mne, oci.

Čo to hovoríš?

Lynx som ja.

A Lisa a Eusèbe.

Chceli sme len prebudiť dedinu.

Chápeš?

Pôjdem sa udať.

Ukážem im papier, tlačiarenský stroj, všetko...

...a oni ťa pustia.

Je mi jedno, či pôjdem do väzenia.

- Nie, nie, François. - François, počúvaj ma.

Nikdy o tom nikomu nehovor, rozumieš?

Nie, pôjdem sa udať.

Nie.

Som tu, lebo som sa rozhodol to risknúť.

Lynx s tým nemá nič spoločné. Ty za to nemôžeš. Dobre?

Buď na seba hrdý.

Bol si mi príkladom.

Dobre?

Odnášam si so sebou spomienku na malého odvážneho chlapca.

Pre otca neexistuje krajší darček.

Zbohom, synček.

Bež už.

Choď.

Zoberme sa za ruky.

Bez pásky. Farár!

Bez pásky!

Ďakujem. Ak Pánboh existuje, poviem mu o tebe.

Pripraviť zbraň!

Myslime silno na otecka,

tak ako on teraz myslí na nás, dobre?

Musíme myslieť naňho.

Zamieriť!

Páľ!

O tri mesiace neskôr...

Lisa,

si oficiálne francúzskou občiankou.

Ďakujem vám, pán starosta.

Zlatko moje.

- Ako sa to hovorí? "Prosit"? - Áno, presne tak.

"Prosit" maršalovi, "prosit" vodcovi.

Všetci si mysleli, že Lynx zomrel,

ale odboj postupne naberal na sile.

Muži, ženy a dokonca aj deti

začali riskovať svoje životy, aby bolo Francúzsko opäť slobodné.

Lynx sa mal vytratiť až v deň oslobodenia.

Preložil: Bony_I

Link na moje ďalšie preklady: www.opensubtitles.org/sk/search/sublanguageid-all/iduser-8312485/a-mysqld

1940 - MARTIN ROUGER MARCEL GUILLET EMILE GERVIS POUPON SOULEYMANE SENEGAL ZOMRELI ZA SLOBODU

www.opensubtitles.org

Can't find what you're looking for?
Get subtitles in any language from opensubtitles.com, and translate them here.