Original subtitles

„Vo vesmíre existujú zákony, ktorým ešte nerozumieme.

Neviditeľné sily, ktoré riadia našu existenciu a ktoré môžu v jedinom okamihu prevrátiť prirodzený poriadok vecí.

Sme nevedomí pútnici v kozme, ktorého tajomstvá nás presahujú.“ Richard Matheson

Stačí sa pozrieť na oblohu

a zatočí sa vám hlava.

Cítite sa maličkí,

ako kvapka v mori,

smietka na kamienku.

Sme len tenká vrstva, presne to sme.

Niektorí na to zabúdajú.

Iní robia všetko pre to, aby na to nemysleli.

Každý má svoj spôsob, klopíme zrak a ženieme sa vpred.

Nahovárame si, že máme nejaký význam.

Cieľ.

Rozprávame o tom príbehy.

A hovoríme tomu život.

Ale nech robíme čokoľvek,

naše životy nikdy nevyzerajú ako tie príbehy.

Vzdorujú nám.

Unikajú nám.

Slobodná vôľa neexistuje.

Rozhodujeme o máločom.

Naše životy si nakoniec plynú aj bez nás.

Nazdar.

- Máš čaj pre toho nasávača? - Čo?

Čo?

- Či máš čaj pre toho pijana? - Už nemám.

Hej, zajtra mi má zavolať.

- Xavier, helma. - Áno, už idem.

Áno, už idem.

Hej, tvoja helmu.

Musíme si pohnúť.

Je to náš najväčší projekt.

Náš jediný projekt.

Bolo by fajn, keby už poslali prvé splátky.

Neboj sa.

Lebo s peniazmi...

sme dosť natesno.

Dobre, idem.

- A zavolaj do archívu kvôli overeniu. - Jasné.

Na Východe a v Ázii.

V Európe sme na ich príchod čakali až do druhej polovice 14. storočia.

Nevraživosť Cirkvi...

Aj keď nám ku šťastiu nič nechýba, stále čosi hľadáme.

Šťastie je len vôňa.

Najprv nás omámi a potom si zvykneme.

A čo potom?

Zase sa naháňať?

Nový cieľ?

Nový príbeh?

- Ahoj, oci. - Ahoj, zlatko.

Môže to takto pokračovať?

A to sme nehovorili o ventilácii.

- Nie, ty si robíš úlohy. - Ale už si som ich urobila.

To je šialené, nesmieme ani okná otvoriť.

Nie, tak som to nemyslela.

Nie, vy to nechápete.

Ty si kreslíš.

Nie, nie, zlatko, ty pracuješ.

- Ale už som hotová. - Nie, nie si.

Vďaka.

Počkaj, to hovoríš mne?

Ja idem...

- Donesieš víno? - Áno.

Idem s tebou dolu ocko.

Počkaj, ešte si neskončila.

Nie, nie, ty nejdeš s nami dole.

Nie, nie, nie.

Oci, kedy budú nové rybičky?

Už nebudú, zlatko, veď vieš.

S Toufouom je to zložité.

Ale Bouboule je sám.

Bouboule je samotár.

- Mia, podáš mi oranžové kliešte? - Sú na stole.

Zoberiem ti ich.

Vďaka.

- Oci? - Čo?

Pavúk.

Aký pavúk?

Je tam.

Nebudem ho zabíjať, počúvaj.

Ani ja.

Nebudem, pretože pavúky sú užitočné.

Jedia komáre.

Stále je tam.

Neboj sa, nezje ťa.

Nezje ťa.

Pretože ťa zjem ja.

Nie, pavúk nie.

Pretože ťa zjem ja!

No poď, ideme.

Vykapali nám myši.

- Ocko, ti už raz povedal nie. - A korytnačku?

Nie.

Áno, korytnačku chcem.

Nezje mi ju.

- Nebude ju jesť. - Áno, áno.

Prosím.

- Takže tento piatok večer odchádzame? - Áno.

Okej.

Ale nie.

V sobotu ráno má Mia tanečnú.

Áno.

Nie, ja tam nechcem ísť.

Prečo?

Prečo nechceš ísť?

Lebo neviem tancovať.

Kto ti to povedal?

Tie veľké baby nám stále hovoria, že sme malé nemehlá, nevieme tancovať

a že hovoríme nahlas, aj keď šepkáme.

Ale pri tanci sa nerozpráva, Mia.

Počúvaj, len žiarlia.

Vieš čo?

Tancuj si ako chceš, každý tancuje podla seba.

A ty tancuješ výborne.

Poď mi ukázať, ako tancuješ.

Hudba!

Ako mačičky!

5. Mája

Nevidel si môj telefón?

Nie.

Vždy meškám.

Áno, ale to bolo pred mesiacom, pán Declev.

Lenže nám ostávajú dva mesiace...

Áno, ale máme rovnaký problém.

Presne tak.

Dobre, spolieham sa na vás.

Vďaka.

Dovidenia.

Ideš s nami, Paul?

Ano.

Som hladná.

- Nechceš jogurt? - Nie.

- Zopakovala si si to? - Áno.

Okej.

Pyžamo, zuby, ruky... Už idem.

Oci, môžeme to robiť v noci?

Dnes nie, láska.

Nie, zajtra.

Ale včera si mi vravel to isté.

Hej, ale už je neskoro.

Mohol si sa premôcť.

Rozprávku.

Áno, aby mala pokoj, princezná si postavila hrad na padajúcej hviezde.

- To sa nedá. - Dá.

Nie, nedá.

Dá.

Nie, Mia, padajúca hviezda je len taký mini meteorit veľký ako smietka.

Ale v príbehu sa hovorí, že je to veľký meteorit, kde sa dá postaviť hrad.

Počúvaj, v príbehu sa píše, že to nie je možné.

A tiež sa tam píše, že princezná je unavená.

- Nie, princezná vôbec nie je unavená. - Ano, je.

Je hotová.

Padá od únavy.

Nie.

Poďme spať, zlatko.

Dobrú noc.

Ocko?

Nie, Mia, nie.

Nie, nie.

Ale áno, prosím.

Dnes nie.

Ale no tak.

Ale áno, prosím.

Prepáč, láska.

Chrbát.

Poď.

Tak.

Poď.

A teraz už ideme spať.

Áno.

Okej?

- Dobrú noc. - Dobrú.

- Spíš? - Áno.

Áno, jasné.

Stále si predstavujeme, čo nie je.

To najhoršie aj najlepšie.

Je to naša sila aj prekliatie.

Snívať o diaľkach.

Všetko zmeniť.

Začať odznova.

Hlavne, že sa niečo deje.

Vždy sa niečo deje.

Nutne.

7. Mája

Veci sa dejú.

To nie je možné.

Niečo tu nesedí.

Pozri.

Možno si schudol.

To mi nehovor, do výšky sa nechudne.

Hovoríš so mnou inak, milšie.

Pozri sa, Elise.

Ja ti neviem, ubudlo z teba.

Nadýchni sa.

Znovu.

Si v poriadku?

To nič.

Odmeriame ťa.

Poď.

Vystri sa.

176.

Robíš si srandu?

Môžeš sa obliecť.

To nie je možné, nikdy som nemal 176.

Od vojny mám 180.

Vždy som mal 180.

Koľko vážiš?

74.

74 kíl na 176 cm.

To sedí.

Spávaš dobre?

Áno.

Ješ normálne?

Áno.

Trávenie?

Bez problémov?

Bez problémov.

Tak je všetko v poriadku.

Kedy si sa naposledy meral?

Ani neviem.

Možno pred 15 rokmi.

Všetci starneme, to je normálne.

A čo tie 4 centimetre?

Áno?

Tak čo?

Čo ti vravel?

Počúvaj, to nič.

Hovorila som ti, že sa nemáš znepokojovať.

Bež spať.

Nie, nechce sa mi.

Inak ťa nakopem.

Tak, a teraz spi.

Dobrú.

Vydesil si ma.

Čo tu robíš?

- Sú tri ráno. - Nemôžem spať.

Poď do postele.

Idem.

20. Mája

Elise?

Takže, z metabolického hľadiska sme nezaznamenali žiadnu patológiu ani poruchy.

Výsledky sú v norme, röntgen je v poriadku.

Sken je dobrý.

MRI mozgu je tiež v poriadku.

Vaša výška je 165 centimetrov a vážite 63 kíl.

Stratili ste 15 centimetrov a 10 kíl za pár týždňov.

To je asi 17 % vašej telesnej hmotnosti.

Boli ste v kontakte s toxickými látkami?

Nie.

Pliesne?

Nie.

Rozpúšťadlá?

- Nie, určite nie... - Veď v dielni nejaké rozpúšťadlá máme.

Áno, sú tam, ale neprichádzam s nimi do styku.

Nestalo sa vám niečo zvláštne?

Traumatická udalosť?

Emocionálny šok?

Nie.

Mala by som na vás otázku.

Mali ste už v minulosti podobné prípady?

Nie.

Čo mi teda je?

V tomto štádiu nemáme vysvetlenie,

okrem toho proporcionálneho a rovnomerného úbytku.

Ako to myslíte?

Je to, akoby ste sa...

proste...

zmenšovali.

Vaša anatómia, fyziologické funkcie, všetko je zhodné.

Všetko sa zmenšilo v rovnakom pomere.

Áno.

Nezaznamenali sme žiadnu dysfunkciu,

zmenu genetického kódu ani poškodenie DNA.

Spravíme doplnkové testy.

Dáme tomu trochu času.

Uvidíme, ako sa to vyvinie ďalej.

O tom, čo sa stane,

rozhoduje sám život.

Slepo.

Brutálne.

A zrazu začneme ľutovať časy predtým.

Tie isté, ktoré sme chceli zmeniť.

Odvraciame zrak.

Utekáme.

Tvárime sa, že sa nič nestalo.

Hoci dobre vieme,

že nič už nebude ako predtým.

Ako ho donútiš tancovať?

Kedy budú výsledky?

Už si presne nepamätám.

Myslím, že som tam bola dvakrát.

Áno, dvakrát.

Oci, to sme my.

Mia, podaj mi baterku, prosím.

Ako ti je?

Ako sa cítiš?

Neviem.

Zase volali z nemocnice.

Čo im mám povedať?

Pozri.

Myslím, že jediným východiskom je predať dom.

Naši postrážia Miu.

Mama by sa o to postarala, kým budeme preč.

Možno nám prospeje zmena prostredia.

Ktovie.

Alebo môžeme ísť inam. Kam by si išiel, Paul?

Kam?

Paul, kam pôjdeme?

Do cirkusu.

30. Jún

Tu je ten dom?

Je to doslova priamo na vode.

Poďte za mnou, prevediem vás.

Ďakujem.

Nech sa páči.

- Tu je veľká obývačka. - Som zvedavá.

- S terasou a výhľadom na more. - Páni.

Otvorená kuchyňa.

Funguje to?

Áno, funguje.

Je v kuchyni všetko?

Áno.

Skvelé.

A tam je...

Spálňa s kúpeľňou.

Je veľká.

A ak je tu všetko podla ich predstáv, prečo ho teda predávajú?

Manžel nedávno zmizol.

Jeho žena si dom nechce nechať.

Priveľa spomienok.

Ukážem vám druhú izbu?

Poďte.

Mohli ma vidieť, Elise!

Čo to do teba vošlo?

Ja už pre teba neexistujem?

Predaj domu!

Mohli sme sa o tom porozprávať, nie?

Hovorili sme o tom.

Nie, nie.

Videla si ma pred tou oslavou.

Ty už si mala všetko naplánované.

Je to aj môj dom.

Môj dom.

Všetko som vrazil do tohto domu.

Už nemáme z čoho platiť.

Chápeš to vôbec?

Už neviem, čo mám robiť.

Odmietol si pomoc lekárov, protokoly, všetko.

Odmietol si, aby sme ťa skúsili liečiť.

Elise, chorých predsa liečime.

Ja nie som chorý.

Prestaň, Paul.

Pozri na mňa.

Pozri, Elise.

Stále žijem.

Žijem.

Som nažive.

Nechcem skončiť ako pokusný králik.

Nie som chorý.

Prestaň, Paul.

Dosť.

Nie, počkaj.

Možno nie som jediný.

Čo myslíš? Nevieme predsa všetko.

Prestaň!

Prepáč.

Prepáč.

Elise!

Ja nie som chorý.

Nie som chorý.

5. Júla

Je tu pekne.

Veľmi pekný dom.

Pekne zariadený.

Krásny výhľad.

Dobre orientovaný.

To je tvoj dom?

Je to tvoj dom?

Áno.

Páči sa mi.

Vybavená kuchyňa.

Tu je izba.

Áno.

Vyzerá to, že tam niekto spí.

To je moja bábika.

Môžeme ju zobudiť?

Ak chceš.

Mia, pusti hudbu.

♪ Nemám telo, čo by bolo moje ♪

♪ Prosím, zapni svoj magický rytmus ♪

♪ Pán Sandman, prines mi sen ♪

Čo sa deje, Mia?

Chceš sa hrať niečo iné?

Čo to robíš?

To nič.

Všetko je v poriadku, miláčik. Všetko je dobré.

Prepáč mi to ocko...

30. Júla

Kto je tam?

Paul?

Počuješ ma?

Elise!

Paul?

Áno!

Elise!

Elise!

Tu som!

Paul?

Tu som, Elise!

Tu, som tu!

Elise, som tu!

Elise!

Tu som!

Som tu, Elise!

Poď sem, poď sem!

Poď!

Poď!

Poď, poď!

Poď sem, prosím, poď!

Elise!

Poď!

Elise!

Elise, som tu!

Tu!

Ty si to urobila?

To nie je možné!

Prečo si to urobila?

Počkaj!

Nie, Elise!

Nie, nič!

Elise!

Neodchádzaj! Neodchádzaj, som tu!

Elise!

Neodchádzaj!

Budeme sa musieť znova naučiť žiť.

Všetko naokolo zmenilo tvár

a ľutuje nás.

Známe veci a šťastné spomienky sa pomaly stávajú bolestivými.

Cítime sa osamelí...

Viac než kedykoľvek predtým.

Ocko...

Kde si?

Mia?

Tu som!

Mia!

Mia!

Mia!

Ukážem ti, ako na to...

Aby sme prežili, musíme znova veriť. Jediný spôsob, ako netrpieť, je konať.

15. Júla

Elise!

Elise!

Elise! Elise! Elise!

Som tu, som tu.

Elise!

Som tu, som tu.

Tam nejdeme, tam nejdeme!

Sem!

Sem!

Hovoríme si, že toto je teraz náš život, vopred prehratý boj,

koniec bez konca.

Chceli sme žiť, no len prežívame.

Vlastne už nežijeme, len reagujeme ako zvieratá

na smäd, hlad a nebezpečenstvo.

Takže ak si zviera, prestaň myslieť.

Ostáva tu len tá absolútna potreba útechy.

Chce mňa.

Postarám sa o neho.

Tak poď!

Áno.

Áno, chýba mi.

Viem, že aj ja chýbam jej.

Možno ju znova uvidím.

Povieš jej, že ju ľúbim.

Že žijem.

Povieš jej to.

Prisahaj.

Urobíš to?

20. Júla

2. Augusta

Keď už prichádza koniec, nech je to skutočný koniec.

Môžeme si ho spraviť čo najkrajším.

Naposledy... zdvihni hlavu.

Hľadieť smrti do očí je šanca.

Vracia svetu jeho pôvodnú krásu.

Tú, ktorú sme prestali vnímať.

Hovorí sa, že žiť znamená učiť sa zomrieť.

Možno som musel zomrieť, aby som sa naučil žiť.

Musel som prejsť celú tú cestu, aby som sa našiel,

aby som vyšiel z klietky,

aby som sa zbavil strachu.

Už sa nebojím.

Som zmierený.

Náš život je pominuteľný,

kvapka v mori,

prach na kamienku,

drobný a krásny.

Tak tu si, Mia.

Chcel som ti toto všetko povedať,

ušetriť ti čas, ktorý som premrhal.

V našom smiechu, čo stále znie,

v našom úžase,

v oblohe, na ktorú sme spolu tak často hľadeli.

Neviem, kde som, Mia...

ale som stále tu.

Do slovenčiny z odposluchu preložil: Bony_I

Z M E N Š U J Ú C I S A M U Ž

Link na moje ďalšie preklady: www.opensubtitles.org/sk/search/sublanguageid-all/iduser-8312485/a-mysqld

www.opensubtitles.org