Original subtitles

Ja som Dieťa-List.

Žijem v Čarovnom lese,

schovanom pred vonkajším svetom, o ktorom neviem vôbec nič.

Les je nekonečný.

Môže ťa prehltnúť.

Ešte nie si pripravený vidieť, čo je vonku.

Za jeho hranicami.

Ocko!

Ocko!

Jeleň!

Chytim ho nabudúce.

Ukáž.

Obe ruky.

Pevnejšie.

M ako mach.

M ako magnet.

M ako mágia.

M ako Marko.

Nepočúvaš ma.

Počúvaj vždy.

Vždy.

Nikdy nerob hluk.

Keď si potichu,

spojíš sa s Lesom v jedno.

Chráni nás pred zlom zvonku.

Nesmieme dovoliť zlu

aby nás prekvapilo.

Si ešte malý a slabý.

Ak teraz odídeš, rozpadneš sa na prach.

Prestaneš existovať.

Čo som ťa ešte učil?

Čo sa píše v tvojej knihe s obrázkami?

Raz Dieťa-List zosilnie.

- Les... - Les ťa vyslobodí,

aby si našiel svoju Vílu.

DIEŤA-LIST

"Čarovný les je mojím domovom."

Často mi šepká príbehy o Víle.

O prekrásnej Víle,

ktorá svojimi kúzlami vdýchla život mojim listom.

Ale odišla už dávno. Teraz je kdesi ďaleko,

na tajomnom a vzdialenom mieste,

ktoré sa volá Údolie kameňov.

Čarovný les ma chráni pred Zlým vetrom.

Vietor chce odujať všetky moje listy a nechať ma zvädnúť.

Nedovolím Zlému vetru, aby ti ublížil. Nikdy.

Zašepkal Les.

Som Dieťa-List.

"Keď spím, sníva sa mi o mojej Víle."

Tu ma nikdy nenájdeš.

Ahoj!

Našiel som si nového kamoša.

Poď so mnou na výlet.

Moja mama je robot. Nevidel si ju?

Videl si už niekedy niekoho ako ja?

Je mi tak smutno.

Nudím sa.

Ja som Marko.

Marko.

A ty si?

Miko.

Aj tvoje meno sa začína na M!

Pozri, je to tu, na mojej ruke.

M ako Marko.

Teraz máš aj ty M.

M ako Miko.

Videl si tých zlých?

Nie.

Ocko hovorí, že sa boja Lesa.

Les...

Les ťa však vpustil dnu.

Nemôžeš byť teda zlý.

Som dobrý.

Pred mojimi očami... nech besnie...

Bez toho, aby si uvedomovali, prekračujú svoje hranice...

Sú postriekaní...

krvou...

tých, ktorí hľadali záchranu...

A tak...

Prebudil sa...

Som dobrý.

Stoj! Ani sa nepohni!

Zostanem tu. Rozumieš?

Nepohnem sa.

Ani o piaď.

Dal ti to Miko?

Nie si teda hluchý.

A ja som si myslela, že ti veveričky vyhrýzli uši.

Je ten muž v lese tvoj otec?

Ste tam len vy dvaja?

Máš mamu?

Počkaj!

Darček.

Kde si bol?

Nebol si pri potoku.

Nepočul si ma?

Ani raz?

Kde si bol?

M ako mama.

Všetci novorodenci...

Tí s mocou...

Nechápali...

Dostihnú ich tí, ktorí hľadali útočisko

našli besnenie...

v krvi...

Musia prestať existovať...

Jedz.

Čo sa deje?

Mám mamu?

Choď spať.

Čarovný les vie, že som sám.

Snaží sa ma utešiť.

"Si výnimočný,"

zašepkal les.

Vždy je ťažké nájsť niekoho ako si ty,

keď si iný.

Som Dieťa-List.

A nechcem byť výnimočný.

Vráť sa.

Boli blízko. Veľmi blízko.

Čo po mne chceš?

Vzala si mi všetko.

Chceš aj jeho?

Opustila si ma. Mala si mi pomôcť!

Nemôžu ho chytiť.

On nie...

On nie!

Nedostaneš ho.

Nie!

Bežte za ním!

Chcel si dážď, však?

Nie, počkaj, nie...

Drž sa!

Zdvihni to. Odfoť to.

Chceš brata alebo sestru?

- Brata. - Ahoj!

Počkaj.

Pomaly.

Pozeraj sa dopredu. Len dopredu. Pozor...

Marko...

Vedz, že...

Ja som ťa nikdy nechcela opustiť.

Irina!

Veľmi ťa ľúbim!

Irina!

Tvoj otec...

PREKRYTIE S BLESKOM

Otvor, Miko!

Marko!

Kde je mamička?

Kde je mama?

Išla uloviť jeleňa.

Marko, počkaj!

Chcem mamičku!

Nie je tu.

Otec...

bol na ňu zlý.

Premenil ju na prach.

Chcem mamu.

Marko!

Marko!

Si zranený?

Stalo sa ti niečo?

Marko!

Miko!

Miko!

Miko!

Vidíš? Vidíš to?

- Všetci sú zlí. - Ty si zlý!

Si jeden z nich.

Zabil si Mikovu mamu.

To nie je pravda.

Videl som ťa.

- Rýchlo! - Zabil si aj moju mamu?

Čo?

Čo?

To nie...

Počúvaj, Marko.

- Tvoja mama... - Ja som ju videl!

Bála sa ťa!

Ničomu nerozumieš. Poďme!

Nie!

Zostaň tu.

Ani muk!

Nebojím sa.

Ideme.

Je v bezpečí.

- Marko! - Miko...

Nezabil som jeho matku.

Dostali ju.

Stala by sa zlou. Ako sú oni.

Zachránil som ju.

Veríš mi?

Veríš mi, Marko?

Zachránil si aj mamu?

Irina...

Aj ona sa zmenila na prach?

Zomrela?

Nie.

Je to Víla.

Biela Víla.

Vidíš? Biele Víly sa nikdy na prach nezmenia.

Nikdy sa zlými nestanú.

Pozri sa na ňu na tej fotke.

Pozri...

Usmieva sa. Jej úsmev zlo odháňa.

Poďme domov, ocko.

Čo som ťa naučil, synček?

Raz...

Dieťa-List...

Budeš dosť silný...

A nájdeš...

Svoju vílu.

Nie!

Vypadni!

Nie...

Neobzeraj sa.

Nezmeníš sa na zlého, všakže?

Nie.

Mama hovorí, že nie.

Nie som ako ostatní.

A aký si?

Ako ty.

"Raz Zlý Vietor priniesol strašné monštrá

s oceľovými zubami.

Začali žrať stromy v lese.

Les chlapcovi smutne zašepkal:

'Musíme sa rozlúčiť.

Navždy. Zmením sa na prach.

Musíš ma opustiť.

Si dosť silný.

Choď a nikdy sa nevracaj.

Nájdi ju.

"Nájdi svoju vílu'."

Nájdem ju, ocko.

Utekal som, čo najďalej to šlo.

Nikdy som sa neobzrel, nikdy som sa nezastavil.

Stále som v diaľke počul slová:

"Nájdi Údolie kameňov."

Tam je tvoja víla.

Vždy si pamätaj, čo som ťa naučil.

Dávaj si pozor na tých, ktorých stretneš na ceste.

Budeš vedieť, čo máš robiť.

Buď statočný a maj vieru.

A jedného dňa...

"ju nájdeš."

Teraz som už veľký.

Som už dosť silný.

Som Dieťa-list.

A opustil som Čarovný les.

So zlomeným srdcom som žil v čistej hrôze.

Díval som sa, ako odchádzajú

aj tie múry.

Uprostred krviprelievania a zúrivosti bojovali, aby sa ochránili

pred tými, čo hľadali spásu.

Vtedy závoj lží spadol

a odhalila sa mi pravda.

Vírus. Prebudenie...

Moje deti...

Oni...

Deti...

Sme hladní.

Kam idete?

Kam sa chystáte?

Do Údolia kameňov.

Mama je tam.

Zobral by som ťa tam sám,

ale nemôžem predsa nechať...

Emu...

Viktora...

a malú Maju samých.

Maja!

Pozri! Máme návštevu.

Ste hladní...

Chlapci...

vy dvaja vyzeráte normálne.

Preto...

Počkaj chvíľu, Maja.

Tie dnešné deti...

Takže na to existuje liek, však?

Deti...

Tu nemáme čo robiť.

Sme na zlom mieste.

Volám sa Marko.

To je ale zvláštny jav.

Čistý ako ľalia.

Takéto deti vírus nechytia.

Ten druhý chlapec, Marko.

Anomália.

Možno ich je tam vonku viac.

Nádej.

Márna nádej.

To je to posledné, čo teraz potrebujeme.

Zajtra.

Je to tvoj brat?

Nie.

Prečo s ním teda ideš?

Je sám.

Aj ja.

Mama nás ale ochráni.

Oboch.

Je to víla. Musím ju nájsť.

Keď sa moje deti nakazili,

boli bez milosti popravené.

Bez vysvetlenia.

Vtedy mi spadla clona z očí a pravda

sa odhalila.

HINER: VÍRUS 10X HORŠÍ AKO EBOLA

Moje deti chceli len, aby som bol s nimi, aby som sa prebudil.

VÍRUS JE STÁLE ZÁHADOU

Vírus je darom Prebudenia.

Náš nepriateľ je len ozvenou starého režimu.

Zúfalo bojujú proti Prebudeniu.

Je to absurdná vojna.

Prehrávajú na všetkých frontoch. Naša sila rastie každým dňom.

Zhnitý systém sa rúca.

Bojujú len preto, aby sa história opakovala

a my sme sa zničili.

Príroda našla spôsob, ako nás zmeniť,

aby Prebudením záchránila svet.

Naše deti boli nádejou na lepšiu budúcnosť.

Ale deti rastú.

A kolobeh bolesti a utrpenia sa opakuje.

Všetky novorodené deti sú nakazené.

Je to znamenie, že náš čas sa skončil.

Musíme sa zmieriť so životom bez detí.

Je čas prijať Prebudenie.

Pridajte sa k nám.

Pochopíte.

Nie sme sami.

Ostatní v sebe nosia zlo.

Ale ty nie.

Si výnimočný.

Chcem vziať Mika.

Choď.

Bež!

Nádej.

Voda!

Chcem piť.

Som smädný.

Mal som ťa tam nechať.

Nájdem ti vodu.

Opustil ho.

Pozrieme sa dnu.

Prepáč, synček.

Dávaj si pozor na tých, ktorých stretneš.

Stále počujem otcov hlas.

Zlý vietor prináša len hrôzy.

Temné. Hrozné.

Plné nenávisti.

Zlý vietor nenávidí deti ako ja.

Chce ma zničiť,

pretože som výnimočný.

Marko!

Mami, kde si?

Moje lístky vädnú.

Kamenné údolie nikde nevidím.

Som Dieťa-List.

A veľmi sa bojím.

Nezmeníš sa na zlého, však nie?

Nie som ako ostatní.

A aký si ty?

Som dobrý.

Ako ty.

Chcem...

svoju mamičku.

Ako ty...

Kamenné údolie nikde.

Lístky Dieťaťa začali vädnúť.

Ozval sa desivý rev.

Bol to Zlý Vietor, Dieťaťov starý nepriateľ.

Zúrivý Vietor sa vrhol na Dieťa-List.

Dieťa-List zbadalo otvor v skalách.

Z posledných síl

sa Dieťa-List vrhlo do otvoru.

Vietor sa dnu nedostal.

Všetko stíchlo.

Jeho Les bol teraz ďaleko a tichý.

Už sa s Dieťaťom - Listom nerozprával.

Jedného dňa.

Dieťa-List

bude dosť silné...

a nájde...

svoju Vílu.

NEZVESTNÍ

MAMI, KDE SI?

MAMI, OZVI SA!

Výbory ich volajú utečencami, ale verte mi,

tie humanitárne výbory klamú.

Títo ľudia neutekajú.

Toto nie je migrácia.

Je to invázia!

Invázia do našich kultúr,

našej spoločnosti, našich domovov, nášho sveta.

Tí utečenci sem prichádzajú,

aby zničili našu budúcnosť,

aby ponížili a zničili naše budúce generácie.

Nie som krutý človek.

My, Spojené strany Západu,

veríme v spravodlivosť a ľudskosť.

Nechceme vidieť ich utrpenie.

Hlboko ľutujem stratu ich detí.

Ale my sme nezačali ich vojny.

Musíme chrániť naše deti!

Musíme zastaviť túto inváziu.

Múry, ktoré sme postavili, neboli dosť vysoké.

Preto musíme pristúpiť k finálnemu riešeniu

k finálnemu riešeniu!

Finálnemu riešeniu!

Na hnev odpovieme hnevom!

Tí špinaví uzurpátori sa budú báť sily

nášho božského hnevu!

Naposledy som zavolal svoju Vílu.

Čo najvyššie.

Ocko...

Ocko mi kedysi povedal...

že aj keď budem musieť odísť z Lesa.

Les ma v skutočnosti nikdy neopustí.

A že mi ukáže cestu k mojej Víle.

Kamenné veže zaburácali.

Aj ich steny.

Zem podo mnou sa zachvela.

Zafúkal jemný vánok.

Nebol to Zlý Vietor

ale príjemný, ľahký vetrík

plný vône blížiacej sa jari.

Nastalo hrobové ticho.

Žiarila zlatým svetlom

stála tam.

Víla.

Žiarila jasnejšie než slnko.

Palbu zastaviť!

Jednotka Delta, ustupujeme.

Rozumiem, Delta. Začnite evakuáciu.

Opakujem, evakuácia.

Ahoj, fešák!

Môj Philip bol úplne ako ty.

Je mi to ľúto, chlapče.

Je to pre tvoje dobro.

„Čo sa s tebou len stalo, zlatko?“

Povedala jemne.

„Les...“

Zašepkal som.

Les je preč.

A ja som zostal sám.

Celkom sám.

Preto som ťa prišiel hľadať.

Poručík Gregoric, späť!

Skôr či neskôr nás všetkých dostane.

Poručík, oblasť je pod paľbou.

Víla smutne zašepkala:

„Les je preč, to je pravda. Ale ty si pri mne.“

Volám sa Marko.

Toto M je ako Marko.

Úplne sám.

Poručík, máme rozkaz z centrály.

Musíme hneď evakuovať...

Má znamenie!

Pozor, všetky jednotky! Žiadame posily.

Budeš mojou Vílou?

Pozor, všetky jednotky: Chráňte oblasť za každú cenu!

Pôjdeš so mnou, Marko?

Zabezpečte perimetr.

Ideme.

Víla sa usmiala.

„Poď so mnou, chlapček

a už nikdy viac nebudeš sám.“

Moje listy opäť zozeleneli a ožili.

„Už nikdy nebudem sám, “ opakoval som

a objal som Vílu

kým svet okolo nás

sa rozpíjal farbami dúhy.

Volám sa Marko.

Som Dieťa-List.

A našiel som svoju Vílu.

POSLEDNÁ NÁDEJ

VENOVANÉ PAMIATKE MOJEJ MAME SABINE A OTCOVI ĽUPČOVI.

NAVŽDY V MOJOM SRDCI.

Preložil: Yibehiy615/opensubtitles.org