Original subtitles

"Akonáhle niekomu všetko odpustíš, skončil si s ním."

1932 Niekde blízko Viedne.

"Na prenájom."

Dobrý večer.

"Prenajaté."

Terapia pre upíra

- Hotovo. - Chcem to vidieť.

Nie, najprv to musí uschnúť.

Ukáž!

- Kto je to? - Ako to myslíš?

Zasa si to urobil.

- Takto ti to viac pristane. - Ale mne sa to nepáči!

Žiarliš na ňu?

Už to viac nespravím. Sľubujem.

- Prisahaj. - Prísahy sú proti mojim zásadám.

- Žiadne hryzenie. To nie je fér. - Prisahaj!

- Prisahám. - Celou vetou!

Prisahám, že už ťa budem maľovať takú, aká si.

Máš mladú dievčinu na strome?

Áno, mám.

Dobre.

Potom sa strom premení na hybridnú kreatúru vlka a človeka.

Mladá dievčina teraz leží na veľkej skale v jaskyni

a mýtické kreatúry sa okolo nej vzrušene zakrádajú.

Cíti túžbu a zároveň vinu.

Toto by mohlo zaujať širšie publikum.

Pokiaľ ide o tieto ilustrácie snov, musím ťa požiadať o absolútnu diskrétnosť.

O 100 rokov o nich môžeš hovoriť koľko sa ti zapáči.

Sú to len skice. Dokončím to neskôr.

Pre vás.

- Kto je to? - Fantázia.

Každá fantázia je naplnením želania,

opravou neuspokojivej reality.

- Prečo mi to dávaš? - Ako poďakovanie, že ste mi dali prácu.

Je to obraz tvojej priateľky. A jej sa nepáči.

Si poškriabaný.

Maľba ešte nevyschla a už je poškodená.

Sťažuješ sa, že tvoja priateľka nosí nohavice,

nepoužíva make-up

a nosí vlasy v uzle.

Ale jej to pristane.

Prepáčte, profesor.

Gróf Köz... Köch...

Poskytol príspevok psychoanalytickému vydavateľstvu.

- Je tu. - Dobre.

Ďakujem, Paula.

Prepáčte. Nechcel som vás vyrušiť.

- Gróf Geza von Közsnöm. - Gróf von Közsnöm. Samozrejme.

Dúfam, že ste nečakali dlho.

Dovoľte, aby som vám poďakoval za štedrý príspevok.

Zachránili ste naše vydavateľstvo pred finančnými ťažkosťami.

Čo vás privádza?

V sebareflexii nie som dobrý.

Potrebujem vašu pomoc.

Cítim sa starý a unavený.

Videl som už všetko.

Neostalo nič, čo by som ešte mohol objaviť.

Už necítim smäd po živote.

Dokonca aj jedlo ma nudí a unavuje. Je monotónne, ako všetko ostatné.

Krv mi v žilách koluje mdlo a chladne.

Som otrávený z tejto nekonečnej noci.

Z tejto večnej temnoty, ktorá ma pohlcuje.

Túžim po svetle.

Jasnom svetle,

v ktorom môžem zmiznúť a rozplynúť sa.

Rozplynúť sa v riedky vzduch. Zmiznúť.

Jeden, dva, tri... päť... štrnásť...

Dvadsať osem.

Liečba chvíľu potrvá.

Bez ohľadu na váš príspevok to bude 100 šilingov za hodinu.

Za výsledky sa platí.

Zdržíte sa vo Viedni nejaký čas?

Ale vzhľadom na okolnosti vás môžem navštevovať len večer.

Čím sa živíte?

Som...

gróf.

"Porcovanie hovädzieho Viedenským štýlom"

- Mám niečo v oku? - Nie.

Si si istý?

Má niečo v oku.

- Tak tam niečo je? - Nie...

Pre mňa?

Pre teba.

Som hladný.

Čo si urobil s obrazom?

Z lásky k tebe som ho spálil.

Kde je?

U profesora.

U profesora?

- Naozaj mu všetko ukazuješ? - Aj tak všetko vidí.

- Môžem sa na to pozrieť? - Nie.

- Ďakujem za dôveru! - Poznám ťa.

Ty niečo skrývaš, nie ja.

Čo tým chceš povedať? Je to práca. Je to medzi mnou a profesorom.

Ty a tvoj profesor.

- Hovoríš o nás... v práci? - Preberáme dôležitejšie veci.

Myslel som z profesorovej oblasti. Ty si pre mňa samozrejme dôležitá.

To je novinka. No tak, som pre teba len model!

- Pani Sedlačeková? - Niečo mi tu spadlo.

Nemôžem to nájsť.

Prítomnosť mojej manželky ma veľmi unavuje.

Sme spolu príliš dlho.

Máte milenku?

Nepotrebujem mať v živote tretiu ženu.

Tretiu ženu?

Pre mňa je len jediná.

Bolo to dávno pred tým ako som stretol manželku.

Stratil som ju za nešťastných okolností.

Čakal som na ňu mnoho rokov.

Ale už som svoje nádeje pochoval.

Bola jedinou osobou, ktorá robila moju existenciu znesiteľnou.

Táto žena...

Nadila.

Nadila.

Prečo ste sa vzdali nádeje, že ju ešte uvidíte?

Ubehli už stovky rokov odkedy odišla.

Bez znamenia, že sa môže vrátiť.

A sľúbila mi, že sa vráti!

Nadila je mŕtva stovky rokov?

Vedeli sme, že mŕtvi sú mocní vládcovia.

Totem a tabu, kapitola 4.

Tak som to nemyslel.

Skutočný význam tejto vety ešte nebol pochopený.

Možno sám podceňujete jej hĺbku.

Nadila... Ako zomrela?

Sťali ju derviši, v Konštantínopole.

Prečo?

Bola ženou smädnou po živote.

Spravila zo mňa to, čím dnes som.

Čím dnes ste?

Preto som tu. Nie som sám sebou. Alebo tým, čím som býval.

To je môj problém.

Život stratil šťavu.

Hovorili ste o Nadile so svojou ženou?

Moja žena!

Očakáva ma.

Neznášam ju.

Mám toho ešte veľa čo povedať. Zajtra o 20:00?

V poriadku. Zajtra večer o 20:00.

Rýchlo. Kým nepríde grófka.

60% panna.

40% nočná tanečnica.

S ďalšou sa chcem trochu zabaviť, kým ju klepnem.

Len sa uisti, že na nás zas nepoštveš políciu.

Takže si už večeral.

S tými mladými to ide dole vodou.

Neznášam tú pachuť.

Štartuj.

Nepripadám ti atraktívna? Dnes si mi nič nepovedal.

Hovorím ti to každú noc. Každú jednu noc.

- Čo chceš počuť? - Ako vyzerám?

Nie.

Čia je to vina, že sa nevidím?

Vari je to moja vina, že si nepamätáš vlastnú tvár?

Ako by som mohla? Vidím len tú tvoju.

Povedz mi ako vyzerám, inak si dnes ustelieš na cintoríne.

Najjemnejší dotyk tvojich pier vo mne zapáli oheň vášne.

Povedz niečo o mojom nose.

Keď si vzrušená, okraje tvojho nosa sa jemne chvejú.

- Ako lupienky ruže pri západe slnka. - Zopakuj to.

Stačilo. Si krásna a perfektná. Nestačí to?

Pripadám ti nudná a neatraktívna.

Tak mi pomôž znova sa vidieť. Som zúfalá!

Chcem sa vidieť.

Chcem sa ešte raz vidieť.

Viem.

Dáš pozor na mäso?

- Čo? - Zabudol som si knihu receptov.

O chvíľku som späť.

Stačí to len otočiť, dobre?

Dobre, otočím to... neskôr.

"Stačí to len otočiť."

Musím ti poďakovať.

Ale...

To nie sú moje predstavy.

Uvedomila som si, čo som celé tie roky zanedbávala.

Lepšie povedané, čo som zanedbávala s tebou.

Všetko to úsilie, len aby si mi povedala toto?

Takto ťa von nepustím.

Tak čo? Do kuchyne, som hladná!

Prečo sa nevidí v zrkadle?

- Neodráža sa v ňom. - Zaujímavé.

Takže skoptofóbia.

Rád by som sa na to pozrel.

Ale nie je čo vidieť.

A čo tak požiadať o pomoc maliara?

Často vedia zobraziť veci, ktoré v zrkadle nevidíte.

Ešte nikto jej tvár nedokázal namaľovať.

Niektorí maliari sú lepší ako iní.

Kto je to?

Viktor Huma. Výnimočný mladý umelec.

- Myslím tá žena na obraze. - Jeho priateľka.

Kde ho môžem nájsť?

Sú to sny profesorových pacientov.

Len som ich pre neho nakreslil.

Takže všetci snívajú o mne?

Donáška na túto adresu.

To musí byť od pekára.

Len čo ma Franz zbadal, bol v tom až po uši.

Ďakujem.

"Najkrajšej žene v meste. Mäsiar Johann."

- Mám si pred tebou kľaknúť? - Áno, to by bol začiatok.

Nadila!

Niečo bolo za oknom.

Asi jeden z tvojich obdivovateľov.

Niečo tam bolo a zízalo na mňa.

Budeš si musieť pohovoriť s obchodníkom s vínom. Bola to naša posledná fľaša.

Teraz ma má tam, kde chcela: na kolenách.

Skvelé.

Letela som.

Ja som letela!

Lucy.

Gróf Geza von Közsnöm.

Môžeme si to zopakovať?

Lucy?

- Lucy! - Ten idiot.

- Čo to robíš? - Idem na pohárik so starým priateľom.

Tebe už došlo víno.

- Teraz potrebujem niečo silnejšie. - Môžeme?

Zbláznim sa z nej!

Mala som šťastie, že ste tam boli.

Raz som niekoho stretol...

A už dávno som sa vzdal nádeje, že ju ešte uvidím.

Starú pani Sedlačekovú z prízemia?

- Dáte si so mnou koňak v mojom paláci? - Lucy!

Môj život bol vo vašich rukách, tak prečo nie?

- Uvidíme sa v paláci. - Vy nejdete...

Pusťte ma von!

Lucy!

Čo sa deje?

- Niečo s mojím make up-om? - Niekoho som našiel.

Niekoho, kto ťa namaľuje.

Len nie ďalší amatér! Prečo si myslíš, že to dokáže?

Drahá, niektorí maliari sú lepší ako iní.

Kto je to? Pravdepodobne ďalší starý hlupák.

Je to výnimočný umelec.

Mladý muž.

Používa novú špeciálnu techniku.

Len sa ma chceš zbaviť.

Leziem ti na nervy.

Je to špeciálna metóda vyvinutá vo Viedni.

Dokáže odhaliť skutočnú podobu ženy.

Samozrejme, ak je to nevyhovujúce, môžem to zrušiť.

Nová metóda?

Odporučená známym expertom na odrazy.

Kde je ten umelec? Priveď ho. Rýchlo!

- Nie, musíš ísť k nemu. - Ale už som v nočnej košeli.

Potrebuje byť v domácom prostredí. Inšpiruje ho to.

Dobre.

Ako vyzerám?

Nadila!

Drahý, nemôžem dervišom uniknúť a tak čelím koncu bez ľútosti.

Nezúfaj.

Jedného dňa, po mojej smrti,

stretneš ženu, ktorá bude mojou reinkarnáciou.

S tvojou pomocou budem v tejto žene obnovená.

Napi sa jej krvi počas prvého splnu

po tom, čo ju spoznáš.

Ani skôr, ani neskôr.

Musí ti to dovoliť z vlastnej vôle.

Musí si želať byť tebou pohryzená pri plnom vedomí.

Inak to bude všetko márne.

Vďaka za nič.

Nie, tadiaľ nie!

Prepáčte! Môj šofér tu vysádza bylinky.

Mám len tieto šaty!

Rád vás vezmem späť.

Takto?

Je koniec. Nie je koniec.

Je koniec. Nie je koniec.

Je...

...koniec.

Je otvorené.

Ste Viktor Huma?

- Áno. - Mám pre vás prácu. Smiem vstúpiť?

Áno.

Môžete to povedať?

- Povedať čo? - Že smiem vstúpiť.

Samozrejme. Vstúpte.

Dobre si pozrite moju tvár.

Namaľujte ju vašou novou metódou. Takú, aká je.

So všetkými jej nedokonalosťami. Trvám na tom.

Potom nebude veľmi čo maľovať.

Nevidím žiadne nedokonalosti.

- Grófka Elsa von Közsnöm. - Viktor Huma.

62 mincí ako záloha.

Povedzte mi o vašej technike.

Mojej technike?

Maľujete štetcom alebo rukou? Ako dlho to potrvá?

To záleží na okolnostiach.

Zvládneme to za jednu noc?

To závisí od pózy. Ak to nie je veľmi zložité...

Chcem to tradične. Spredu.

Nikdy som nič podobné na sebe nemala.

Komu patria?

Takmer ako keby boli vyrobené pre mňa.

Teraz sú vaše.

Z Napoleonovej súkromnej pivnice.

Ako ste sa k tomu dostali?

Raz som tam prenocoval.

Ak sa vám podarí namaľovať ma,

stanete sa nesmrteľným.

Pani Sedlačeková.

- Tak neskoro hore? - Áno.

Johann z mliekarne ma požiadal,

aby som dnes slečne Lucy doniesla tieto sladkosti.

Osobne.

Dúfam, že vás nevyrušujem.

Myslela som, že je to slečna Lucy.

Kde je vaša snúbenica?

Dáma a ja pracujeme.

- Rozumiem... - A nie som zasnúbený.

Susedia...

- Dobrú noc. - Ja...

Zajtra slečne Lucy poviem,

že som jej niečo doniesla.

Dobrú noc, madam.

Pomoc!

Ďakujem.

Nesmiete Lucy povedať, že tu bola taká nádherná žena.

Že ste ma s ňou prichytili.

Prichytili pri čine, dalo by sa povedať.

Nie. Nepoviem ani slovo.

Ten Napoleon je zemitý.

Zemitý, ale dobrý.

Predstavte si, že sme sa už stretli.

Pred mnohými rokmi.

Pred tým, ako sa narodil Napoleon.

Niečo sa mi marí.

Stretli sme sa v Maďarsku. Na hranici s Rumunskom.

Veštili ste ľudské osudy za pomoci zrkadiel.

Nikdy som v Maďarsku nebola.

Niekto vás preklial a už nič v zrkadle nevidíte.

- Dokonca ani seba. - Ale ja sa vidím.

Ale teraz sa vám otvárajú nové schopnosti, celý nový svet.

- Ten koňak. - Utekáte do Transylvánie.

Musím sa vrátiť domov.

Ste unavená.

Nohy máte neisté.

Znovu si sadáte.

Viečka vám oťažievajú a klesajú.

Sotva udržíte oči otvorené.

Nemá zmysel odolávať spánku.

Je to...

tak krásne

kĺzať do bezpečia a tepla temnoty.

Zatvárate oči.

Zranili ste sa?

Vrátim sa zajtra večer o 20:00

Môžem pokračovať.

Zostaňte, prosím.

Pre krásnu dámu je nebezpečné byť takto sama uprostred noci.

Klaus-Heinrich?

Musel som prejsť púšťou času, aby som vás našiel.

Ste tá, ktorú som stratil.

Keď tri krát zaklopem, preberiete sa

a prepadnete láske k mužovi, ktorého uvidíte.

Zapálite oheň svojich emócií a prebudíte vášeň.

Raz, dva...

- Geza, kde si? - Kurník!

Geza? Si to ty?

Urobil som, čo si mi povedal.

Neuhryzla som maliara,

ale nejakých iných dvoch.

A tí boli naliatí.

Potrebuješ odpočívať.

- Drahá... - Vyzerám vyčerpaná?

Si rovnako krásna ako si bola... ako si teraz.

Ty aj tvoja krása...

rastiete každou nocou.

Ty starý lichotník!

Ak si chceš zachovať krásu, musíš si teraz oddýchnuť.

Vezmem ťa do postele.

Musím ísť spať, práve keď to začína byť pekné?

Zaspíš ako počas chladnej zimnej noci.

A ja ti budem robiť spoločnosť.

Keď tri krát zaklopem, preberiete sa

a prepadnete láske k mužovi, ktorého uvidíte.

Miláčik.

Poď a na chvíľu si so mnou ľahni.

Teraz potrebuješ odpočívať.

Tak ma drž za ruku kým zaspím.

Samozrejme, drahá.

Miláčik!

Ste unavená. Viečka vám oťažievajú v mesačnom svetle.

- Zaspávate. - Nerobte to!

Tentoraz to bolo iné!

Miluje ma.

Kto by sa do teba zamiloval? Kretén!

Okrídlený starý bastard!

Zabudnete na všetko, čo sa stalo včera a dnes.

Ste taká ako pred tým.

Nebudete si pamätať nič od včerajšieho rána.

No?

Tvoj starý priateľ ťa poslal späť domov?

- Prečo si ma odsunul? - Prečo? Hádaj.

Si blázon.

Pritancovala si späť ako keby sa nič nestalo!

O čom to hovoríš?

A prečo som vlastne tu?

Čo si mi urobil s vlasmi? Zbláznil si sa?

Kde mám nohavice?

A tieto šaty? Čo si mi to urobil?

Opýtaj sa svojho starého priateľa. Možno on vie, kde máš nohavice.

- Si zvrátenejší než som si myslela. - Naozaj?

Ak je tu niekto "starý priateľ", odteraz si to ty.

Predvčerom... dnes.

Dnes vyzeráš nádherne.

Neunúvaj sa.

Ani si poriadne nezavrel rakvu.

Takmer tam preniklo denné svetlo!

Vieš ako to škodí mojej pleti.

Jazdi opatrne alebo si nájdem nového šoféra!

Stačilo!

Fuj! Chutí to ako krv starého diabetika!

Imbecil!

Neznášam škvrny od krvi. Teraz sa musím prezliecť.

- Nik nás dnes večer nebude rušiť. - Počkajte. Nemôžem maľovať.

- Vzdávate to? - Musím vás lepšie spoznať.

Aby som správne zachytil vašu osobnosť.

- Chcete ma spoznať? - Áno.

Možno by sme mohli niečo zahryznúť kým začneme.

Myslela som, že dnes skončíme.

Ak s niekým skončíte...

Ak s niekým povečeriate, môžete sa o tej osobe veľa dozvedieť.

Potrebujem vás lepšie spoznať, aby som obraz dokončil dnes.

Inak moja metóda nebude fungovať.

Ja nejem.

A ak to dnes nedokončíte, zabijem vás.

Mojou metódou.

S tým dokážem žiť.

Choď ty. Ja ich neobslúžim.

Nie je to tvoj priateľ s inou ženou?

Naozaj?

Znamená to,

že si voľná?

Znamená to, že som vo vojne.

Dobrý večer.

Pohár vína alebo šampanské?

- Ste studená. Možno čaj? - Nič.

Steak s cesnakovou omáčkou, zemiaky a pivo.

Žiadna cesnaková omáčka.

Samozrejme. Chápem.

Kto vie, čo prinesie noc.

Omáčku z čierneho korenia. A pozdravte v kuchyni.

K vašim službám, pane.

Povedzte mi o sebe. Ako ste ma našli?

Drahý, zjedzte svoj steak a potom ma namaľujete.

Týmto sa nikam nedostaneme.

A? Kto je tá stará dáma?

Sesternica.

Nebuď taký lakomý.

Rád si v omáčke máča chlieb.

Bon appétit.

Spravím z neho fašírku!

Odteraz to pôjde po mojom.

Máte hodinu. Chcem výsledky!

Dobrý večer.

Mladá dáma bola včera veľmi príjemná.

Tak som sa vrátil.

- Včera? - To muselo byť keď som bol preč.

- Keď si spálila mäso. - Kedy to bolo?

- Pred tým ako si šla do kaderníctva. - Kaderníctva?

Môžem si ešte niečo objednať, alebo je už neskoro?

Prepáčte. Posaďte sa.

Gróf Geza von Közsnöm.

Steak, hrubý.

Krvavý. Bez prílohy.

Vaše mäso.

Poznám vás.

Som si istá, že som vás už videla.

Včera, tu.

Stretla som vás niekde inde.

Dúfam, že na to máte len dobré spomienky.

Dám si ďalší.

Možno trochu menej prepečený.

Samozrejme.

Miláčik.

Už bude určite prepečený.

Spomenieš si na mňa.

Na svojho milovaného,

s ktorým stráviš zvyšok života.

Láska, ktorá nás zasiahla

je vzácnym darom.

Kým budeš tam dole, porozmýšľaj prečo hypnóza nefunguje

ak je subjekt omámený.

To musí byť stresom.

Nie z vás, ide o súkromnú záležitosť.

Vrátim vám peniaze.

Namaľujete ma, inak sa nahnevám.

Máte vysoký krvný tlak.

Niet divu, že sa neviete sústrediť.

Trocha tlaku robí zázraky.

Plyn bol zle vypnutý..

Potrebuje si oddýchnuť.

Takže ste mi zachránili život?

Môžem pre vás ešte niečo urobiť?

Vzduch... Potrebujem na vzduch.

Iste.

Večer sa nakoniec celkom vydaril.

Čoskoro bude spln.

Niečo ma pohrýzlo.

Tu vonku je nebezpečne.

Poďme na nejaké bezpečnejšie miesto.

Hotovo.

Som krásna.

Som krásna.

Zo súkromnej pivnice Napoleona.

Mám pocit, akoby som tu už bola.

Možno prichádzam o pamäť.

Alebo ju získavate späť. Kto vie?

Niekedy sa niečo vynorí z hlbín spomienok.

Niečo alebo niekto...

Niekto na koho ste dávno zabudli.

Niekto, na koho neviem zabudnúť.

Nadila.

Spôsob akým ste vyslovili to meno...

Bolo to ako hlas zo sna.

Akoby tu sedela so mnou.

Akoby som ju počul.

Geza!

- To som ja. - Poznám ju.

Vyzerá ako ja.

- Vy sa poznáte? - Ale ona sa na mňa nepodobá.

- Kto je to? - Ona je...

- Kde je Viktor? - Je to Viktorova priateľka.

- Bol to Viktorov nápad? - Áno... Nie.

Chcel si si zaobstarať novú spoločníčku

a obalamutiť ma tým maliarom,

ktorý myslí len na túto malú pobehlicu.

Studenú vodu nie...

Nie teraz.

Čo sa deje?

Čo je?

Preletel som vzduchom a zrazu som bol vedľa nej na šatníku.

Je to upírka, nemŕtva.

Nemá žiaden odraz. Videl som to.

Ani si neuvedomila, že som nenamaľoval ju.

Vyhodila ma do vzduchu a snažila sa ma pohrýzť.

Dám ti sedatíva.

Dnes môžeš spať tu.

Možno bola chyba, že som ti dal maľovať sny mojich pacientov.

U mladého umelca s tvojou predstavivosťou

môžu sny zanechať hlboký účinok.

Ale to všetko sa stalo!

Niekedy sa stáva,

že sa nám pomiešajú veci, ktoré sme počuli od iných

s udalosťami, ktoré sme sami zažili.

Tiež by som si niečo dal.

"Prášky na sny."

"Spotrebujte do roku 1900."

Nevadí.

Zaujímavý účinok.

- Toto je pre ňu najbezpečnejšie miesto. - Bezpečné pred čím?

Ale toto je priateľka môjho maliara.

Toto je Nadila.

Konečne som ju našiel.

Nemám čas na vysvetľovanie. Musím nájsť svojho sluhu.

Súrne potrebuje transfúziu.

Toto je prípad pre kliniku.

Nemôže ísť do nemocnice. Pritiahlo by to priveľa pozornosti.

Nemyslel som mladú dámu.

Nosferatu.

- Počuli ste už o tom? - Mali by sme ísť.

Ja a moja žena sme Nosferatu.

Uhryznutie mojej ženy ju premieňa.

Ak ste Nosferatu,

prečo nechcete aby bola jednou z vás?

Lebo... Lebo ja...

Musím nájsť svojho sluhu. Vie o transfúziách všetko.

Nie z môjho okna!

Účinky práškov na sny

musia byť dôkladne preskúmané.

Radul?

Radul?

Musíš sa o niečo postarať.

Raz, dva, tri...

Počítaj pokojne, lebo sa pomýliš.

507, nie... Dva, tri, štyri... 799...

"Druhy netopierov."

"Upíri a ich posadnutosť počítaním."

"Biele zuby, ostré a dlhé,"

"a neúnavné nutkanie piť krv."

Profesor?

Lucy?

Viktor.

- Stalo sa niečo šialené. - Vidím.

- Ty v jeho posteli? - Najprv som bola vystrašená, ale je to skvelé.

- S tým dedkom? - Upokoj sa a počúvaj!

Mením sa na upíra.

- Jasné. Prečo si v jeho posteli? - Postaral sa o mňa.

- Stačilo. Viem, že som urobil chybu, ale... - Počúvaj!

Čo robíš v jeho posteli?

Dobre...

Lucy, čo to robíš?

Nie! Lucy, milujem ťa!

Nerob to!

Skoro som vyskočil.

- Teraz mi už veríš? - Choď do pekla!

Viktor, ja...

Viem lietať!

To nie je normálne.

- To nie je normálne. - Ale chcel si, aby som bola iná.

Ale už to nechcem.

Určite nie takto iná.

Prečo ma nemôžeš prijať takú aká som?

Nemôžem. Nie je to normálne!

Aj ty môžeš byť iný.

Môžeme lietať spolu.

- A uvidíme, čo sa stane o 100 rokov. - Stačí mi to čo mám.

Môžeš byť mojím zrkadlom a ja budem tvojím.

Poďme do nemocnice.

Doktori na to majú určite liek.

Zopakuj, čo si vykríkol z okna.

Si taká krásna.

Tak iná.

Povedz to.

Ja...

Ja...

Viktor?

Viktor?

Neznášam nedokončené záležitosti.

946 742.

946 743.

Možno by sme mohli niečo zahryznúť kým začneme.

Ak s niekým povečeriate, môžete sa o tej osobe veľa dozvedieť.

Potrebujem malý aperitív.

Kým jej vytrhnem srdce.

- Urob niečo! - Prečo neodletíme?

Prepáč, ale mám práve zviazané ruky!

- To je tvoj starý priateľ zo včera. - Včerajšok si nepamätám.

Je to on. Videl som ho!

A čo ty a grófka?

- Práve mi pila krv. - To je dosť intímne!

- Myslíš, že sa o teba zaujíma? - Nemáš potuchy, kto ona je.

Chceš sa o to dievča postarať? Neuhryzol si nikoho už veky!

Piješ už len fľašovú krv.

- Nevidím! - Chcem vidieť tvojho starého priateľa.

Stretla som ho len dnes!

A potom si s ním išla domov!

Chcela som vedieť, prečo je mi taký povedomý.

- A ty si ma odkopol! - Ty si odkopla mňa!

- Ja som ne... - Ticho!

Bolo to ozaj potrebné?

Čo sa deje?

Počíta cukríky.

Musíš prestať.

Ponáhľaj sa, prosím.

Ale ešte som neskončil.

Ešte tento...

45...

148...

Hotovo.

Je mŕtva?

Musíme sa poponáhľať. Potrebujete transfúziu.

- Čo ak chcem zostať aká som? - Nemôžeš!

Aj tak som sa ti nepáčila taká, aká som bola!

Nebola si taká, akú som chcel. Ale som už iný ako som bol.

Chcem ťa takú aká si bola

kým som chcel aby si bola taká, akú chcem.

Nemôže byť niečím čím nikdy nebola.

- A čím teda je? - Uvidí. Keď bude čím bola.

Potom môže byť tým čím je a nikdy nebola.

- To sú klamstvá! - Potrebujem čas!

- Musíme sa ponáhľať! - Idem sama.

Povedala, že ide sama!

Čo od nej chcete? Nechajte ju na pokoji!

Ani nepoznáte jej pravú tvár.

Áno?

Profesor, ten mladík je opäť tu.

Lucy zmizla.

Aj ty si zmizol.

Čo viete o grófovi?

Mal som o tom celú noc nočné mory.

Nikdy som mu ťa nemal odporučiť.

Z Lucy sa stáva upír.

Grófka sa nás pokúsila zabiť, ale prepichla sa a zmenila sa na prach.

Lucy skočila z okna a odletela. Rovnako aj gróf.

Musím ju nájsť. Musí byť opäť normálna.

Ale čo je normálne, Viktor?

- Potrebujem jeho adresu. - Nemôžem ti ju dať.

Je to môj pacient.

Musím rešpektovať dôvernosť medzi doktorom a pacientom.

Viktor?

Veľmi ma znepokojuješ.

Vyzeráš hrozne.

Naozaj potrebuješ oddych.

Aká bola tá grófova adresa?

Palaisweg 1, Kahlenberg.

Dočerta!

Už to nefunguje?

Musíte ma hneď premeniť späť.

Chcete lietať?

Z vlastnej vôle?

Miláčik?

Kde si?

Je to starožitná byzantská ručná práca.

Veľmi pekné.

Čo ďalej?

Tie veci si môžeme prezrieť inokedy.

Obliekli by ste si toto?

- Nechceli sme sa rozprávať o lietaní? - Keď si to oblečiete.

Dobre, ale žiadne ďalšie podmienky.

Poďme k veci.

Čo ešte?

Nepreháňajte to.

Nechcete sa vidieť?

Vyzerá ako ja.

S mojím novým účesom a farbou vlasov, vytrhaným obočím,

novým líčením a týmito šatmi.

Tiež ma chcete premeniť na inú ženu.

Nie na hocakú, na tú pravú.

Na ženu, ktorou v skutočnosti ste a stále ste boli.

Na Nadilu.

Tu ide o mňa a nie o nejakú Danilu.

Nadilu.

Samozrejme, že ide o vás. Bez vás nie je žiadna Nadila.

- Ale som tu ja, nie nejaká Danila. - NA-dila.

Ešte raz a naposledy:

chcem lietať ako Lucy, nie ako niekto iný.

Rozhodnite sa.

- Viktor? - Miláčik!

- Kto je to? - Nepoznám ho.

- Tento idiot mi dal transfúziu. - Potom by sme mu mali poďakovať.

- Prestaň! Musí ma premeniť naspäť. - Zbláznila si sa?

Každopádne...

Čo sú to za šaty? Kde máš nohavice?

Kráľovná noci nenosí nohavice.

Nosí, čo sa jej zachce.

Dajte mi vedieť, keď dohovoríte o mojom oblečení.

Nedostaneš ju, ty starý netopier.

- Lucy? - Miláčik!

Stačilo!

Poďte dole a nechajte ju ísť!

Ste pre ňu príliš starý.

Vážne si myslíte, že to vydrží?

Lucy alebo Danila?

Lucila?

Poďte dole!

Viktor!

A to všetko len preto, že ste nechceli byť Lucila.

Toto nie je normálne.

O niečo neskôr...

"Uhryznutie upíra môže byť smrteľné"

"a premení obeť, ak obeti nie je odstránené srdce."

"Uhryznutie nezrelého upíra nekončí premenou"

"ale má niekoľko vedľajších účinkov,"

"ktoré ešte treba preskúmať."

Poďte.

Som kráľovná, kráľovná noci...

Zobuď sa.

- Urobila som to zas? - Po tom z teba nie je cez deň žiaden úžitok.

- Čo bude s nami? - Sľúbil si, že ma prijmeš takú, aká som.

- Ale toto nie si ty. - Takže teraz rozhoduješ, kedy som sama sebou?

Poď dole.

- Žiaden komentár k môjmu novému účesu? - Meníš ho v jednom kuse!

Čia je to chyba, že neviem nájsť ten správny účes?

Je to moja chyba, že nevidíš svoje staré ja?

Povedz mi ako vyzerá, inak môžeš ísť spať k profesorovi.

Z anglických titulkov preložil

Vampire v.a.m.p@seznam.cz