Original subtitles

SOČI ČERVENÁ POLJANA

No tak Marína nespi! Už sme skoro tam.

Aktívne chlapci, aktívne. Marína, nespomaľuj nás! Nemusíš sa báť!

Neboj sa, držím ťa. Aká nádhera...

- Je to ďaleko ešte? - Prakticky sme dorazili.

- Je to ešte ďaleko? - Nie, sme už blízko, zlatko.

- Dmitrij Vladimirovič, tam sú lanovky... - Zlato, lanovky sú pre slabých.

Aká nádhera... Príroda je, ako hovorivela moja babka, panenská.

- Opakujete sa, už sme hovorili, že... - Presne tak.

Len tu, na tomto mieste, nie na tomto mieste...

Práve na tomto mieste som dostal nápad, otvoriť ruský Las Vegas!

Presne tam.

V "Červenej Poljane" Odkiaľ sme prišli.

Si pripravení točiť? Tak čo stojíš?

Dobrý deň, tam vidíme kasíno. Oproti kasínu je hotel.

Uvažujem o kúpe tohto hotela. A ak sa tak nestane, bude tu ďalší hotel.

Ďalší hotel... Ďalší, ďalší, ďalší, ďalší, viac krásnych hotelov.

Otvoriť ich viacej, to nie je zle! Letovisko.

KUCHYŇA

KUCHYŇA VOJNA O HOTEL

1. séria 1. a 2. část

TALIANSKO KAPRI

Proste leto... Letovisko!

Ale nie.

Proste leto... Letovisko!

Čo je to?

Áno, dozvedel som sa o letovisku, ale čo ženy? Nechcete sa znovu oženiť?

Nie nechcem. Ako hovorivela moja babka, ak sa tvoje priateľtstvo nevyvíja dobre,

lepšie je sa od neho odstrihnúť.

A čo Eleonora Galanová... boli ste manželia, ste ešte spolu?

Wow, to naozaj bolo…

Sviňa!

Ale mali ste spoločný biznis, kto sa mu venuje teraz?

Nijako. Nie je pre mňa nikto. Naposledy som ju videl, keď jej vyhorel hotel.

Čo sa stalo, drahá?

Ten magor mi zničil život!

"Zhorel hotel v centre Moskvy"

"Nagiev popiera svoju účasť"

"Galanova obviňuje Nagieva z podpaľačstva"

"Podľa Nagieva Galanova sama podpálila hotel kvôli poisteniu"

"Odmietli zaplatiť poistenie Galanovej"

"Odmietli Galanovej akreditáciu v DAVOSE"

"TOP 100 RUSKÝCH HOTELIEROV" 77. Eleonóra Galanová

"Galanova žije ako väzeň na ostrove Capri"

"Zabudnuté mená Eleonora Galanova"

Takže môj hotel zhorel a ty ideš stavať letovisko?

- Milly, bol si niekedy v Soči? - Prosím?

Moskovský región

Bože, aká hlúposť.

Nikdy by som si nemyslela, že si taký talentovaný človek. Každý týždeň nový koníček.

Hľadám seba... V tomto živote treba vyskúšať všetko.

A už si čekanky zviazal?

Ale čo si, čekanky musím vymaľovať.

Prejde mi to hlavou a budem pokračovať.

Vieš, že na dôchodku je to veľmi ťažké... Ani minúta voľného času, raz čekanka, raz trpaslík...

- Som šťastná, že som ťa skrotila. - Ja tiež, Lena.

Šťastie.

Čo sa deje geekovia? Ste tu všetci?

Starý Chren? Kto to povedal?

No vidíš? Nijaký starý.

Kto je dôchodca?

Kto je fanúšikom Zenitu? Ty?

Hej, čo sa na mňa usmievaš? Nesmej sa mi, ja ti ukážem.

Ale čo to je? Počkaj.

Áno?

Predpokladajme, že som Barinov.

Dobre, máte 1 minútu, ale ak mi budete ponúkať hlúpy kredit, tak vás nájdem.

pekne zmaľujem a zastrelím.

Je to aká akadémia?

SOČI ČERVENÁ POLJANA

Volám sa Saša, mám 23 rokov a som pripravený dobyť celý tento svet!

Začnem hotelom, kde som spočiatku len recepčný,

no s vynaliezavosťou a chytrosťou sa stanem šéfom.

Mám tušenie, že sa mi bude postupne dariť, ale dnes cítim, že sa niečo stane.

- Kam ideme? - Na Červenu Poljanu", ale hneď hovorím, že za 4000 nepôjdem.

- Ja nepôjdem ak mi budeš platiť. - Čo?

No, má to po ceste.

- Kam konkrétne ideš? - Do kasína.

Tak poď.

Len jedna maličká prosbu. Môže narýchlo zájsť k miestnemu močiaru?

Je to po ceste.

Keby si bola tučná s dlhorukým mužom, povedal by som, že to vôbec nemám po ceste.

Tu je. Podľa legendy, ak sa tu okúpeš, obnažená močiar ti splní tvoje najväčšie prianie.

Viem. Otoč sa.

Myslíš to vážne? Je tu taká zima.

Komu som povedala, aby sa otočil?

Pre koho sa tak pripravuješ? je to smiešne.

Viac som nadšený z kasína.

Počúvaj, tá legenda nie je pravdivá. Kúpal som sa tu, ale moje želanie sa nesplnilo.

Skôr by som dostal bronchitídu.

Ešte raz otoč hlavu a uvidíš lietajúci kameň.

No, kam ďalej? Je tu strašidelná jaskyňa, chrám?

Akvapark?

Nie, do kasína. Len opatrne s autom.

- Vitja! - Áno, Lenočka?

- Vezmi si prosím so sebou sendviče... a Velocardin. – Prečo Velocardin?

- Ryby sú liekom samy o sebe. - Vitja! - Dobre, tak daj.

- A čo ten rybársky prút? Kde je háčik? - Aha, to je naozaj bez háčika.

Bože, kde mám Velokardin... Lena, cestou si ju kúpim, neboj.

"Leningradský prospekt" 52 *TRASA BOLA NASTAVENÁ*

- Vitja, drž nohy v teple!

Nie si vôbec vychovaná... Človek ťa odvezie zadarmo, auto sa mu nepokazí a ty sa ho nesnažíš rozveseliť.

Ani o sebe mi nič nepovieš?

- Som Varja a pochádzam z Kemerova. - A to je všetko?

Vieš čo, ďakujem, bolo to veľmi zaujímavé!

Proste veľmi zaujímavé! Úžasné! Ty si mi zamenila Chansa Christiana Andersena!

- Ja som... - Stop, stop. Len ma zasypala informáciami...

- Toto už nemôžem počúvať... - Čo?

- Niečo ti tu šuchoce. - Čo mi šuchoce? - Remene ti šuchocú. Zastav auto!

Je to nebezpečné? V tejto technike sa nevyznám... Humanitné vedy.

Drž hubu, humanitárny! Nemáš v sebe nič humánne, aby si sa takto správal k autu. Toto je zverstvo!

A toto je čo?! Za toto budeš horieť v pekle!

Je najvyšší čas vymeniť remene na generátore.

- Máš pančucháče? - Ako môže mať muž pančucháče?

Aký si ty muž, že sa takto správaš k svojmu autu.

Nemám slov. Generátor skoro nejde, pančucháče nemáš...

Prišla by som o zadok, kým bysme tam došli.

Lepšie chodiť pešo, ako v takej haraburde.

Wow! Úžasné! Vieš čo? Si pasažierom roka!

Vieš čo... tu po trase jazdí špeciálna biela limuzína

a bezplatne vozí Kemerovské princezny.

Tak ju tu počkaj, a my s haraburdou odchádzame. Maj sa.

Len som povedala, že to auto je v žalostnom stave.

Ako hovorievala moja babka, keď si dieťa zlomí nos, je ešte krajšie.

Martyška, choď po šampanské! Budem oslavovať!

Priatelia, čakali sme dlho, ale teraz kúpimehotel!

Povedz mu, aby sa nepokúšal otvoriť tým pstom trezor.

Zablokuje mi ho a už nikdy ho neotvorím.

Vitalik, zjedz niečo. Osviež svoje telo.

Poďte chlapci. Jedzte, pite. To je všetko. Hotel máme prakticky vo vrecku.

Všetko je na dobrej ceste, len...

Trezor je zamknutý

Zablokoval sa. Plešatý muž nie je hlúpy.

No nechcete sa rozlúčiť. Odchádzate?

Pamätaj! Kúpiš hotel, vrátitš sa do Moskvy a začnete nakrúcať. Ak nekúpiš...

Trezor je otvorený

Haló, Latif.

Neodpovedáš? Možno prídeš osobne.

No ty vieš. Ako tam ten môj hotel? Žiarovky si nevytočil zo závisti?

Ako, že si predal?

- Prepáč kamarát. Čakám na teba už dlho. - Ako to? Veď sme sa dohodli.

No, ale už je sobota.

Všetky tvoje vtipy sú tiež rasistické. Nemám škaredý nos.

Si odporný človek, priateľu. A hotel som predal inému milému človeku.

A komu?

Tak...

Alexander... neviem, podľa akých kvót sa naberal personal,

Možno by si mal chytrejší a nie byť ako idiot.

No, ale ak chceš pre mňa pracovať, musíš zbystriť.

Pokúsim sa, ale nič nesľubujem.

Alexander, nemyslíš, že tento koberec by mal byť vedľa recepcie?

Neodpovedaj mi. Len chyť ten koberec a pritiahni ho.

Opravujú tam výťah. Myslím, že po chvíli to bude lepšie.

Nemusíš rozmýšľať. Musíš urobiť to, čo ti povedia.

Niekoľko dní som nespala, som unavená a nemám chuť sa hádať.

Preto ti dám radu, chyť ten koberec a potiahni ho, lebo ťa môžem vyhodiť.

Ako poviete, keď nepremýšľať, tak nepremýšľať.

Ty... Si idiot? Čo robíš?

Povedal som vám, že tam opravujú výťah a vy ste povedala - nie, nepremýšľať.

A môžem niekedy rozmýšľať?

Ak si taký šikovný, prilep niečo na dvere.

Aby sa hostia nezranili. A zober ten idiotský koberec.

Kto umyl dvere?

Výborne.

Chápete, že toto bude najprestížnejšia a najúžasnejšia kulinárska akadémia na svete?

To je normálne.

My sme pre to veľmi seriózne vyberali lektora tejto akadémie.

Preto sme sa rozprávali so všetkými vašími kolegami, ktorý s vami niekedy pracovali.

A čo?

A hodnotili vás veľmi vysoko.

Vysvetľuje veľmi pútavo, pamätá si to odkedy,

každý deň sa práca s ním sa stala pre mňa dobrou lekciou.

No... Áno, áno. Bolo to tak.

Veľmi radi porozumieme vašim ambíciám do budúcnosti.

Ako by ste sa na to pozerali?

Chceme po vás pomenovať akadémiu.

Súhlasíte?

Áno, áno...

- Pripravil ste si dokumenty? - Áno.

K zajtrajšiemu dňu naši právnici pripravia zmluvu.

Zvykajte si.

Áno... Lenočka, v takom prípade ma nezastavíš.

Dmitrij Vladimirovič, prepáčte, táto dievčina sa na vás pýta.

- Čo chceš teda odo mňa? - Hovorí, že je vaša dcéra.

Ahoj.

- Nepodobáme sa. - Súhlasím, viac sa podobám na mamu.

Pamätáte si ju? Má svetlé vlasy, modré oči... Skvelý gén.

Ale moj nos je určite po vás.

Pozrela si sa do zrkadla? Pozri sa na môj nos - starožitný a tvoj - sploštený.

- Odkiaľ si? - Z Kemerova.

Bol ste tam v 98. Ale mama mi to povedala až teraz.

Mama si to vymyslela.

Čo chceš? Peniaze na letenku do Kemerova. Nepodarilo sa ti to.

Nie, nie som tu pre peniaze. Len som chcela, aby ste vedel, že máte takú dcéru. Nie dcéra...

Nemám dcéru. Ty nie si.. Vieš, koľko takýchto dcér ku mne denne príde?

Niekto chce niečo iné. Vezmi si peniaze a bež si kúpiť lístok.

- Odkiaľ to sil? - Z Kemerova.

Tak sa vráť do Kemerova.

Nemôžem, pohádala som sa s mamou. Nechcela, aby som išla za vami.

Vidíš aka múdra žena je tvoja matka. Robím si srandu.

Bez urážky. Obráť sa na iný malý strom. Bude to dôveryhodnejšie.

Maj sa.

Čo ak dokážem, že som vaša dcéra?

Mami, pozri sa na mňa. Podobám sa na teba?

Veľmi, Maša.

Maša, prosila som ťa, aby si nebrala moju kozmetiku.

Au!

Denis!

Denis!

Je také ťažké starať sa o dieťa? Nepokúšaj osud! Od rána ťa prosím.

No, prepáč.

- Ach, ako by som nazval svoj a tvoj tieň... - Chcem príliš veľa.

Kedysi sa ti páčila tá pieseň...

Prvýkrát sa mi to páčilo. A teraz ma to štve.

A vieš čo ma ešte štve?

- Čo? - Všetko!

Kedy sme boli naposledy vonku? O tej návšteve spred 3 rokov stále mlčím.

Preboha, kedy sme spolu boli naposledy?

A čo včera.

Včera sme boli v Khimkoch, auto sme zobrali s pokutou, lebo tam stálo už 2 mesiace.

Ale ja ho nepotrebujem. Pretože nikam nejdeme.

Pretože pracujem! Kvôli peniazom pre rodinu.

Každý deň!

Koľko je hodín? Sakra, meškám.

Dúfam, že sa nevrátiš domov o 5 ráno. Pamätáš si, aký je dnes deň?

Áno. Utorok.

Ach, dnes máme výročie. Päť rokov. Stále si pamätám.

Dobre, skúsim prísť skôr.

- Čau, ocko! - Maj sa!

Aký bol lov?

- Dobrý rybár sa bez úlovku nevracia! - Oho! Ty ne si dobrý, ty si geniálny rybár.

Prečo?

Toľko rýb si chytil a žiaden háčik na vlasci...

Vitja, kde si bol?

Lena, len som ťa nechcel naštvať.

Ty čo? Našla si môj tajný nástroj?

Samozrejme, že som našla. Ako mám uveriť, že máš z práce doma takú náladu?

Vitja, povedz mi, prosím, prečo to potrebuješ?

Čo sa s tebou deje? Prakticky žiješ v raji!

Čikanka, gnóma, koňak... do práce chodiť nemusíš. Čo ešte Vitja?

Ty pracuješ a ja žijem z tvojho plate spolu so škriatkami. Ktorý muž by sa z toho tešil?

Pracujem, lebo mám zmluvu.

Áno, a tiež mám zdravé nervy a zdravé srdce. A teba tvoja akadémia umorí.

Lena, ty mi nerozumieš.

Toto nie je len akadémia, ale akadémia Barinova.

Aká akadémia - Barinova. Bude to Barinova.

Lena, už nie som mladý. Chcem zanechať stopy.

Stopa v histórii ľudstva?

V centre Moskvy s týmito písmenami: BARINOVA AKADÉMIA

Vieš čo? Ak sa chceš s takými písmenami pochovať... ja sa toho zúčastňovať nebudem.

Darmo sa snažíš!

No, ak by som si mal vybrať medzi tým, že som blbec a ty...

Vybral by som si teba, Lena.

Ach, Eleonora Andrejevna! Rozhodla si sa ma nahnevať?

Prečo by som mala hnevať takého dobrého človeka? Najmä keď mi zničil život.

Musíš pochopiť, že...

- Mám tomu rozumieť tak, že hotel bude pre mňa drahší? - Tak trošku.

Máličko.

Koľko?

Ešte 3 takéto kufríky. Celkom 4.

- Jeden. - Štyri.

- Jeden, jeden, jeden... - Štyri.

Táto vec nemôže stáť za 4 kufre.

Včera to bolo zbúranisko, dnes je z neho butikový hotel.

Toto je hostel. Maximálne 1 a pol hviezdičky, a to ak opravíš výťah.

Skvelá cena je pol kufra. A ja ti dám celý. S takými krásnymi bankovkami, užívaj si.

Neviem, neviem... Slušný hotel.

Cez ulicu je dokonca kasíno. Nie, chcem 4 kufríky a nič menej.

Ok, o 1 mesiac sa ku mne doplazíš po kolenách a ja ti ukážem kombináciu 3 prstov.

Štyri? Tou rčite štyri...

Žiadny mesiac. O týždeň sa mi budeš plaziť po nohách.

Že sa nehanbíš... Ty si matka...

- Mami, otec hovorí, že iba muž brúsi nože. - Otec nemá čas. Veľa pracuje a je unavený.

Ach, keby som nazval môj tieň aj tvojím... Ale ani tvojmu tieňu nesmiem povedať, že milujem.

Zišla si z neba, medzi zrkadlá a tvoj obraz nad prízračnou priepasťou sa na chvíľu odrážal.

Vošiel do prázdnej rozľahlosti. A opäť sa ma zmocnila beznádej, túžba a temnota.

Dima, všimol som si ťa.

- Fjodor... Ergejevič! - Nazdar. - Zdravím, áno.

Som rád... Skutočne doopravdy som rád.

- Dima? - Áno? - Čo sa deje?

Ponúkol som ti rolu, pre ktorú by každý herec vraždil, a ty nič. Nepáči sa ti rola?

Ako... Nie tak...

Mne sa tá rola nepáči. Áno.

- Dima? - Áno?

Bojím sa ísť do práce. Pretože Kozlovský sedí v mojej recepcii každý deň a čaká každý deň.

Serioža Bezrukov ronil slzy a naučil sa plakať.

Paša Derianka. Nášho Pašu poznáš?

- Ten malý? - Vyrástol o 3 centimetre a požiadal ma o rolu.

Požiadal ma o rolu. A čo som mu povedal?

- Povedal som nie. Prečo. - Prečo? - Ta rola je pre Nagieva.

Toto je tvoja rola, Dima!

- Vidím ťa v tej roli. Len teba! - Hmm, ďakujem. - Čo sa ti na tej roli nepáči?

Hlbka... Som zaneprázdnený... Hĺbka roly mi nestačí.

- Hĺbka? - Áno. - Čítal si vôbec scenár? - Áno.

Pozri sa na poslednú stranu. Boli dojatí slzami. V lietadle do Soči som čítal scenár a všetci revali.

- Prečítaj si to znova! Ešte raz! - Áno, áno.. - Dávam ti ešte jeden deň!

- Dima, si opitý? - Samozrejme, že nie.

Hĺbka mu nestačila... Ten nesmie byť obojživelník.

Ach, mimochodom, poznáš niekoho, kto by sa chcel nechať odfotiť ako obojživelník?

Áno, zostanem ešte jeden deň v Soči.

- Prepáčte, môžeme sa odfotiť? - Vydrž sekundu.

Haló, Daša, uvažujem o rezervácii hotela, aby tam nebolo príliš veľa ľudí.

Poďte bližšie, nebojte sa, fotky so mnou a opicou 500 rubľov a s Bandarčikom 1000.

Nie je dôležité, ktorý hotel, dôležité je, aby tam nebolo veľa ľudí. Najlepšie nikto.

- Tu táto. - Tú ste si vybral?

Dajte to sem, ta bude dobrá.

Suma nákupu je 2552 rubľov. Kartou alebo hotovosťou?

O tej hotovosti radšej nehovorím. Tu je moja MasterCard.

Prichádzajú prémie a konečne opäť kúpim darček pre manželku.

Aby mi znovu nevynadala.

- Držte mi palce. - Dnes nebudete mať šťastie.

Káťa? Kaťuša...

Katenka...

Strýko, opatrne, môže vás to kopnúť.

Och, miss Kemerova.

- Čo?! - Prečo dávate 12 voltový pásik na 220?

Aby si sa divila, aký je strýko majster.

Najprv sa vyuč, pracuj 20 rokov a potom dávaj tie hlúpe otázky.

- Hovorila som to. - Dievčina, choď domov.

Keď som bola malá, opravoval som doma elektrické veci, aby sme nemuseli platiť opravára.

Dlhé roky som sledovala majstrov a učila sa.

Dokonca som nákupnom centre Kemerovo riadila opravársku skupinu a podobne.

- Ak opravíš náš pútač, vezmem ťa na skúšobnú dobu. - Skvelé!

No, ja pôjdem.

A je to.

Priatelia, oficialne oznamujem, že náš hotel je k zajtrajšiemu príjmu hostí praktický pripravený.

Ostávajú iba nejaké maličkosti.

Pripraviť izby, dokončovanie dispozícií haly, výmena kobercov,

Áno, máme veľa práce, ale chápeme, že to robíme pre nás – sme tím!

Jedna, veľká, spoločná rodina. Hurá!

- Kedy bude záloha? - Čo? - Sľúbila ste zálohy...

Sľúbila som, tak bude. Odpracujeme mesiac, zarobíme nejaké peniaze na poistné a preddavky.

Nedôjde k žiadnemu predstihu... ako som počul. Ani prémie nebudú.

Viete prečo, pretože Eleonora Andreevna kúpila hotel na úver.

Prečo? Chce ho predať za štvornásobok ceny. Zohnať peniaze a venovať sa svojím záľubám.

To je relaxáciu a kreslenie mužských vtákov.

Taká vrana, chcem dať tomuto hotelu druhý život.

- Pozri sa tam. - Eha, krásna a dobrá akreditácia.

Rozmýšľam o zvýšení cien, je to úžasný hotel, dobrá poloha, príjemný personál...

Panstvo, príďte pracovať k nám do kasína Dimitrija Nagieva.

Vyplatíme vám preddavky a bonusy. Peniaze môžete dostať hneď.

Dima, nikto nebude kupovať tvoju úbohú manipuláciu. Pozri sa na týchto ľudí!

Berte... Môžete viac, viac. Samozrejme.

Berte si všetci, nehanbite sa.

Prosím!

Ďakujem.

Prosím dievčatá! Samozrejme!

Bude toho dosť pre vás všetkých. Nehanbite sa. Aká si krásna...máš priateľa?

A máš... prosím, vezmite si to.

No tak, nehanbite sa!

Bude pre každého.

Gratulujem k vášmu novému miestu vašej práce!

Ukazuje sa, že zajtrajší príjem sama nezvládneš.

Zavolaj niekoho, aby ti s tým pomohol.

A ak sa rozhodneš predať, 1 kufrík na teba vždy čaká.

Tak sa maj. Prosím, všetci domov!

No, a vy ste prečo nešli?

Nie je ľudské takto sa správať k žene.

Tiež tu vidím dobré možnosti rozvoja... Možno potrebujete dobrého riaditeľa?

- Starší vrátnik? - Súhlasím.

Ja mám osobné motívy.

- Desíš ma. - To je dobré.

Usadil si sa tu zámerne, aby si sa mi mohla mstiť, áno?

Nič, nič... My to zvládneme.

Varja, pozri sa na druhý výťah, pred dvoma dňami sa zasekol na 3. poschodí a zostal tam.

- Dúfam, že v ňom nikto nie je. - Opravím ho, Eleonora Andreevna.

- Ach... - Alexander.

Saša, prejdi izby, či niečo nechýba. Keď odchádzal personál, museli si niečo vziať.

Keď odchádzal bývalý personál, mohli si niečo vziať.

Stáť! čo máš vo vrecku?

- Kľúč od luxu, menili sme tam zámok. - Menili zámok?

Pozeraj sa na mňa.

- Áno. - Mišo ako sa máš?

Skvelé, nemôže byť lepšie.

- Ako sa máte so Sofiou? - So Sofiou, výborne. Dosiahli sme novú úroveň vzťahu.

Chápem, že peniaze ťa nebudú zaujímať.

Pravdepodobne prevádzkuješ oveľa lepší hotel, ale naozaj potrebujem tvoju pomoc.

Môžeš prísť ku mne do Soči?

- N... nemôžem. - Ďakujem.

Nemám peniaze na lístok.

Na vašej karte nemáte dostatočný kredit.

Ani na telefón.

55 000 rubľov.

Čo je to, samoobsluha?

Dáša, áno, som to ja. Počuj čo je to za hotel "Nový Eleon"

Sympatický, kľudný... Funguje vôbec?

Aha, tak mi rezervuj izbu. "Lux" poďme.

No dobre.

Sakra, to nie je ten výťah.

Druhé poschodie.

Nie je to zlé.

Áno môj kocúrik, si hladný? Teraz ťa nakŕmime.

Čo chceš?

Áno.

Dobrý deň, chcela by som si objednať.

Nie, nemám izbu, som vo vedľajšom hoteli.

Čože? Vy nemôžete prejsť toľko cez ulicu?

Dobre, potom prídem sama po objednávku.

- Vitja, ty tam žiješ? - Zapni televízor, Spartak hrá.

Nie, chcem si poležať v tichosti.

A doslova pár minút pred koncom dvojnasobná výhoda Spartaka.

Dobre, Vitja.

Len mi sľúb 2 veci. Nebudeš pracovať viac ako šesť hodín

- a nebudeš sa hnevať, keď niečo nevyjde! - Zlatko, presne tak fungujem.

Oh, Saša. Nemôžeš mi pomôcť?

Povedal som ti, nie som dobrý v technike.

Nie je to nič zložité, stačí vojsť do výťahu a postaviť sa tam.

Hneď! Chceš ma tam zamknúť, alebo čo?

Počuj, bol by som radšej, keby si mi dala číslo svojej karty a PIN?

Saša, nepýtala by som sa ťa, ale nie je tu nikto iný okrem teba.

Dobre, len sú kontakty výťahu na podlahe a potrebujem aby v ňom bol človek.

- Bez prekvapení? - Dávam svoj zub! Čestné Kemerovské!

- Sasha, prosím, človeče. - V poriadku! Len rýchlo, mám klaustrofobiju!

- Čo? - Môže mi prísť zle, vážne.

Dobre, len chvíľočku. Poď dnu.

Dobre, budem ti veriť, ale ak sklameš moju dôveru...

Vojdi!

Pokojne, ide o plánované zatvorenie. Hneď to otvorím.

Orly krikľavé uprednostňujú odľahlý životný štýl.

Na takýchto krásnych miestach môžu žiť až 50 rokov a nevidieť ani živú dušu.

Skutočný raj pre nich!

Úžasné miesto.

- Prečo spievaš? - Vždy spievam, keď sa bojím.

Ako si tu objednám?

Milujem tento hotel.

Saša prepáč... Veľmi pekne spievaš.

- Dobre, chceš vojnu - dostaneš vojnu. - Saša...

Vaše meno bude hrdo umiestnené nielen pred našou akadémiou,

ale aj pred našimi ďalšími pobočkami v o viacerých krajinách.

- Samozrejme, ak nie ste proti. - Nie som proti.

Je tu len jeden problém.

Nie sú žiadne problémy, so všetkým súhlasím. Dajte nech to podpíšem.

Neponáhľajte sa, nie je to potrebné.

Naši právnici zistili, že máte stále aktívnu exkluzívnu zmluvu

s istou Eleonórou Galanovou. Je to pravda?

Oh, taká zmluva mohla byť, ale pred 100 rokmi.

To nič nemení, ak zmluvu s Galanovou neukončíte,

naša spolupráca s Vami bude právne nemožná.

Niekedy treba popracovať na nemožnom.

Čo tam máte? Určite to môžete napraviť svojimi mŕtvymi dušami. Súhlasím.

My nesuhlásime!

Dosť bolo tých nezmyslov... Žijeme v rovnakej krajine.

Buď sa rozídete s Galanovou, alebo zmeníme názov akadémie.

Hej, hej kde? Nechajte to na mieste!

Vyzerá to nádherne...

Bastardi... Dobre, idem to rozobrať.

Ak budem musieť, zruším svoje manželstvo. Takmer bez strát... A zmlúv...

Už sa naučili.

Áno, ak dnes môžeš prísť do práce, tak príď.

Dnes, prvý deň, mám otvorenie.

Personál na začiatku je nič moc, takže na tom musíme viac popracovať.

Dá sa to aj bez voľných dní.

Môže to byť bez prestávky na obed. Ale my to vieme, robíme to pre seba,

pretože sme tím! Sme jedna rodina!

Vyzerá to tak, že bude veselo...

- Hurá! - Hurá!

- Prepáčte, ale budú nejaké zálohy? - Budú.

Samozrejme budú. Pôjde o poistné aj preddavky.

Na sto percent bude zábava.

- Saša. - Alexander, pri pohľade na to, koho som si najala, sa mi to zdá,

alebo je to tu úplná hrôza.

Nie je to vidieť?

- Kedysi to malo veľmi kompetentné vedenie. - Naozaj?

Nie, to znamená a vy ste gramotné vedenie, ale bývalo niečo viac.

Napríklad normálny šéfkuchár. Hovorí sa, že kuchyňa je úplná anarchia.

Tak, zdá sa teda, že som toho veľa pokazila.

Toto je rola pre Nagieva. Toto je tvoja rola, Dima!

Haló?

Dima, som pripravená diskutovať o tvojom návrhu.

Oh, Eleanora. Vedel som, že zvíťazí zdravý rozum.

Vieš, nemám rád takéto hlúpe vyjednávania.

Včera som čítal Karla Marxa, ty si ho nečítala?

Keby si vedela, že za percenta....

Babička!

Choď tam.

Ahoj.

Mami, budeme chvíľu bývať s tebou. Pohádala som sa s Dennisom.

Nechceš trochu pracovať? Šéfkuchár? Nepracujem 5 rokov... Vyšla som z toho.

- Ty ma neodmietaš, však? - Nie, rada by som pracovala. Telefonuj.

- Musím si zavolať. - Máša?... Máša?

Kto to bol, Lomonosov, ktorý sedel na brehu a skôr či neskôr...

- Dima... - Tu, sedel som vedľa neho a ty si skočil... - Nerozmyslela som si to.

Dúfam, že si pamätáš, že cena bola 4 kufríky.

- Štyri. - Počkaj, prestaň. Elja?

Tvor.

Rozumiem šéfovi, aj ja chcem rezort pomenovaný po Dmitrijovi Nagijevovi.

25% ma zahreje. 25% je super!

- Už je to 15 %. - Prečo 15? Ako 15?

Ale na druhej strane, v našom prípade ani 15 nie je zlé.

Len som vás chcel poprosiť, aby váš biznis bol kompatibilný s mojou kreativitou.

- Som v prvom rade herec. - Si v prvom rade môj dlžník.

Nenechám ťa dlho čakať, takže sa uistite, že svoju prácu dokončíte.

Bez tohto hotela nič nezmôžeme.

Chápem, ale toto je rola raz za život, rola môjho života.

Je to rovnako dôležité, ako vaše menové rezervy.

Koniec rozhovoru. Kúpiš si hotel za normálnu cenu

a potom choďe, kam chceš. Natáčaj kdekoľvek, ak chceš.

Dobre, pochopil som.

Dima, ahoj!

- Oooj. - Čítal si to?

Čítal som.

A ak natáčanie posunieme o mesiac, dva, tri?

Presunúť? Tam v Murmansku mám jadrovú ponorku, mám ju tam 3 týždne.

Aj Bajkonur má pravidlá... Aké dva-tri mesiace, Dima?!

- Naozaj? - Naozaj.

Potom nemám záujem.

Fedja, ako sa máte u vás doma? Ako sa má tvoja rodina? Deti? Žena?

Hotel nie je veľký, takže musíme konať podľa schémy „Boutique-hotel“.

Áno.

Pozveme mimoriadne bohatých hostí, prečo nie...

Eleonora Andreevna, prepáčte, ale u nás bol Bandarčuk?

Výborný hotel!

Mám dobrý pocit, myslím si, že od dnes bude všetko super,

pretože to najhoršie už bolo.

- Ty... - Čo ja?

Označili si tie dvere?

Oj...

Elja, vrátil som sa!

Prečo ste niečo neprilepili na sklo? Paraziti.