Original subtitles

Belogorje - Zem bohatierov!

Je tu veľa slávnych synov.

Iba nikto nie je ako Finist.

Ako Finist Jasný Sokol.

Nie podľa odvahy

Nie podľa obratnosti

- Nie po sile, nie... - Po skromnosti.

Meljocha, aspoň mlč.

Aj tak epos nebude, keď nedôjde k bitke s prasaťom.

Hovorí sa, že to nie je obyčajné prasa, ale čarovné.

Diviak, ktorý ničí stodoly.

Každú chvíľu pohltí všetky zásoby Belogorska.

A opustí potom bohatiera jeho sila, kvôli tomúto monštru.

Len monštrum je veľmi desivé.

Ukázalo sa, že je to chro-chro prasiatko.

Diviak spí.

Uvidel som to a vymenil som to so zámorskými kupcami.

Ak sa na to pozrieš z jednej strany, robí všetko väčšie.

Och, joški-matrioški...

Áno, je dosť veľký aj bez pohľadu.

No ale je!

Toto nie je kanec, to je nejaký druh šelmy.

No čo sviňozviera?

Okús bohatierskú silu.

Ja som hovoril, nie je to obyčajné prasa.

Ach, ty aspik nedokončený!

Chyť ho, Finist!

Finist...

Sviňosokol!

Finist!

Finist!

Finist!

Finist!

Finist!

FINIST PRVÝ BOHATIER

Vitajte, dobrí ľudia! Finist Jasný Sokol!

Náš sviňoničiteľ.

Nenarodila sa ešte taká sviňa,

ktorej by Finist Jasný Sokol nezatočil krkom.

Pomôžte si, dobrí ľudia!

- Ako sa voláš? - Zorja.

- Zober si. - Ďakujem.

- Ako sa voláš? - Tasja.

Dobrá Glaška, dcéra Feďki Rjaboga.

Mal by si sa na ňu bližšie pozrieť, Finist, už máš najvyšší čas oženiť sa.

- Všetci sú tu hlupáci. - Aha.

Finist Jasný Sokol potrebuje takú ženu...

No, aby sa nedala opísať, rozumieš?

- Vďake ti za príhovor. - Na tvoju počesť pomenujeme nášho syna.

Ale to nie je potrebné. Nech je Finist jediný, jedinečný.

Och, Jaga! Čo ťa sem privádza?

Počkať, klebetník. Finist!

- Finist, idem za tebou. - Áno, prosím.

- Počúvam. - Pomôž kámoške zdvihnúť kameň.

Spadol do rieky a zatarasil koryto. Na jar zostanem úplne bez vody.

Moje omladzujúce jablká uschnú.

Jaga, o čom to hovoríš?

Možno by som ti mohol aj záhony okopať?

Kameň zodvihúť.

Počula si už o mojich skutkoch?

Ako som zakrútil chvosty strážcom Kamenných hôr.

Ach, ty bohatierska tvár!

Je príliš cool!

A mne postavil pevný dom. Áno, s ochrankou.

Pokoril som idol jazera!

Ale to už pol storočia ničilo Horné jazerá.

A skrútil som to hrozné monštrum!

Nevrčí už vlkolak a nežerie ľudí...

Áno a som jediný, kto sa s duchom opakovateľom vysporiadal.

Štvornohého

Šesťrukého

Dvojhlavého

A bez...

A bez rúk... uh...

- A bez hlavorukých nožov. - Áno.

Urobil z neho človeka.

Kováčom je teraz, Dubinja.

Ja som tiež na bielom jazere

Tisícovú armádu tež zničil.

A ešte keď čarodejník Černobrov

zniesol nebo na zem...

Ja som ho zadržal.

No o čarodejníkovi Černobrovovi len sa ti prisnilo.

Áno, ale epos je príliš krásny.

Idolské jazero, zdalo sa, že to bolo ručné.

- Rybu pomáhal loviť. - Stíchni.

Človek sa postaral.

Aj ty chceš, aby Finist Jasný Sokol...

Najväčší z bohatierov.

Posúvala si kamienky?

Kamienky posúvať, samozrejme nie je zálažitosť bohatierov.

Áno.

A niečo dobre navariť, to je poriadny výkon.

S kým budeš nabudúce bojovať? So sliepkou?

Och, poď, naozaj chcem polievku.

Tak prečo si taká tvrdohlavá, čo?

Alebo možno jablká omladenia naozaj nepomáhajú?

Preto si nahnevaná ako pes, Čučundra stará?

Boltuna nepočúvajte, odhryzni mu hlavu.

No a čo?

Preto potrebujem skutočnú prácu. Bohatiersky čin, rozumieš?

V poslednej dobe sa tam už aj ženy usmievajú.

"Uvariť nejaké mäso je skutočný výkon."

Tvoj kanec je trochu malý.

Takého by zvládol aj Meljocha.

Zvládnem.

Môžem dvoch cukrvových Finistov?

Ja sám.

Nech sa páči, buď zdraví.

Áno, je tu jedna vec.

- No? - Je pravda, je to veľmi nebezpečné.

Radšej pre teba nájdem bohatiersky čin, ktorý zvládneme a zostaneme nažive.

Niečomu nerozumiem.

- Snažíš sa o mne pochybovať? - Ani nie.

Nebezpečné?

Aký blázon pochybuje o Finistovi?

- Prečo si musel rozbiť dvere? - Buď ticho.

On vie lepšie, čo má rozbiť.

Na tvoju počesť pomenujeme nášho syna!

Alebo nie.

No ako chceš. Pre každý prípad som ťa varoval.

Tam za Bielymi horami, lužnými lúkami, za hustým lesom je vysoká veža.

Táto veža je bohom zabudnuté miesto.

Hrozné miesto.

Hovorí sa, že v nej je ukrytá deva, neopísateľnej krásy.

Ale je iba dovtedy krásna, pokým ju niekto nedostane.

Pretože ju stráži strašné monštrum,

a nikto nemohol poraziť to zviera.

Niekto hovorí, že je tam obrovský čierny rys,

- niečo, ako had. - Áno, klamú.

Ak by nikto neprežil, kto ho mohol vidieť?

Veľký by bol výkon toho, kto by to dokázal.

- No, keby som sa na to pozrel. - Čo? Aha hneď.

Čo sú to za kohútiska?

- Rozdelíme sa po dvoch a pôjdeme z troch strán. - Presne.

A keď stlačíte modlu,

skočím na vrch a z

a z celej sily prásk!

Hovoríš o svojom obede?

Počúvaj, chudák, a ty si len majster v ohýbaní jazyka?

Alebo si môžeš zmerať silu?

A ty predtým, ako si otvoríš chlebáreň, opýtaj sa, s kým máš do činenia.

Pred tebou je sedemžilový,

nepoznajúci únavu, strach či starobu

Finist Jasný Sokol.

Dobyvateľ jazernej modly,

- Tsvygi s veľkou hlavou... - Prestaň, Meljocha.

- Ak budeš počítať všetkých, ktorých som porazil, nebudeš hotový skôr ako ráno. - Áno.

Človek chce zrejme večerať. Pomôž si medovinou, bohatier.

Nespoznal som ťa, Finist. Myslel som, že si starší.

Áno, teraz s Finistom určite porazíme to monštrum.

Je tu len jeden problém.

- Ako sa podelíme o krásavicu? - Nie, bratia, toto bezo mňa.

Nie preto chcem jedno zlo premôcť, aby som si posadil druhé na krk.

Ešte nie si ženatý, preto si taký jazykastý.

- Meljockha! - No? - Počúvaj tu.

Zajtra sa zobudím skôr, ako zaspieva prvý kohút. a na dobrodružstvo pôjdem sám.

Och, Finist, toto je veľmi nebezpečné.

A, ako chceš aby to potom bolo v epose?

„A zabil Finist to hrozné monštrum

spolu s ryšavým Savochom, Savelijom, tučný Tichonom, Prokhorom, Feďkom,

"Ratiborom a sto ostatnými", tak si to predstavuješ?

No dobre.

Do medoviny im nasypem prášok na spanie. Len pozor, aby sa niečo nestalo, varoval som ťa.

A trochu to polej olejom.

S medom, áno.

Ach, bohatier.

- Márne si sa tu objavil. - Ako to márne?

Porazím monštrum

a oslobodím teba, krásavica.

Ako zavolať na teba?

Zlata.

A mňa Finistom volajú.

Bež, dobrý mládenec.

Zachráň si svoju divokú hlavu.

Neboj sa, dievča.

Nenarodilo sa ešte také zviera, pred ktorým by Finist Jasný Sokol utekal.

Mal by si žiť pre seba.

Prečo ma ľutuješ?

Kam bežíš odo mňa?

Nie od teba, od tvojej smtri utekám.

Problémy.

Takže je to predsa had!

A toto je darček.

Toto nie je sviňa.

Joški-matrioški.

Ako ti je?

Ako ti je? Toto je Finist Jasný Sokol!

Takto to všetko skončiť nemôže.

Áno! Finist!

Vedel som, vedel som!

Finist Jasný Sokol nepadne v takomto boji!

Zdvihol kameň...

Finistuško, drahý!

Finist!

Čo tam stojíte, vy idioti?

Pomôžte, hrdina umiera. Oni stoja! Poďme!

Finist, zobuď sa.

No, zobuď sa, Finist!

Žije!

- Meljocha? - No?

- Ty? - Ja!

Prečo je taká tma?

Kedy prišla noc?

- Meljocha, kde si? - Som tu.

Slepému bohatierske činy určite nikto nebude veriť.

Tu je stolička.

Áno, viem, že je to zlé.

Myslíš si, že mladosť je tak ľahké držať v 500-ročnom tele?

Žaby, červy, hrsť zeme ...

Starobu na mladosť navráť.

Och ty!

Och, krása! Ach, biela!

- Ďakujem. - Nie ty, špinavá, ale tvoja chatrč.

Načo si sem prišiel Šavrik ty prázdnohlavý?

Som tu kvôli jednej veci aj keď...

Náš Finist... kvôli nemu.

Oslepol.

Pomôžeš?

Je to náš najväčší bohatier, ak si dobre pamätám.

Premiestniť kamienky, to pre neho nie je bohatierska záležitosť.

- Áno... - Nech si poradí sám.

S takými drobnosťami.

Prečo sa správaš ako ježibaba?

Ako si ma nazval hlupák?

Nepočúvaj táraja, zjedz ho, zjedz ho!

No, odmietla Jaga.

Nie je za kým ísť, Finist.

Ďakujem.

Kde? Kde!

Finist, nehnevaj sa, ja len...

Pôjdem si hľadať niečo.

Nebudem už viac tvojím pomocníkom.

- Utekajte! - Utekajte!

Čo je to za hluk?

Hostia dorazili.

Finist žiješ?

Zobuď sa, Sokolík.

Voda-sestra, rosa-krása,

Kvapku do uší a kvapku do očí.

Kde som?

V žalári lode.

Už tri dni plávame po moriach bez jedla.

Aj keď som trochu schudla.

- No ako vy brat a sestra? - Meljocha?

Teba tiež zajali?

Toho nezajali, táto šibalská tvár nesedí s nami.

Dohodol som sa so strážcami, že na vás budem dohliadať.

Kto by o tom pochyboval?

Prečo by sme mali traja sedieť v okovách? Aspoň som zistil, čo sa deje.

No a čo sa deje?

- Ešte to nie je jasné. - Uf, ty malý klebetník!

Prečo klebetník? Niekde plávame. Dobre?

Ale aspoň som zohnal jedlo. Neviem, čo to je, ale je to chutné.

Treba ho očistiť.

Hej-hej-hej.

- Zahoď to biele a zjedz to žlté. - Aha.

Ach, nie, počkaj. Naopak.

Vyhoď to žlté a zjedz to biele, takto.

- No čo? - Také mazľavé ale sladké.

- Aha. - Ako zemiak z predošlého dňa.

Nemôžem také, zničí ma to.

Nezmestím sa do žiadnych okov.

Čo ti tam zvoní?

U ich šéfa som to ukradol.

Pozri, aká krása.

Joški-matrioški...

Kto je tu?

- Prečo si to neurobil skôr? - Kam môžem ísť, ako slepý po mori?

Hoci si slepý, ale si bohatier. Choď.

Udieraš na nesprávne miesto, idiot.

Bohatier vie najlepšie, kam udrieť.

Prosím ťa. Prosím ťa, vráť sa.

Vráť sa späť!

On čo, počúva ma?

- Ja čo, som čarodejník? - Nie si čarodejník!

Si čarodejný pes.

Počula som už o tomto zlom duchovi. Kto potrie lampu, tomu splní prianie.

Želám si medový perník.

Želám si medový perník.

Nič.

Čiapku z líšky.

- A domov nás nechceš vrátiť, ty hlupák? - Správne.

Nenapadlo ma to. Takže si želám...

Prosím.

Na a prečo ste ma tak zakovali?

Rozhodli, že ty si tu urobil celý ten chaos.

Bremeno slávy mocného bohatiera.

Koniec, niekde sme sa doplavili.

Je tu horúco ako v saune.

Áno, počula som o ich zámorských krajinách.

Zimu nemajú.

Piesok všade naokolo.

Ani kvapka vody.

No, nie nadarmo som vyrástol v šetrnosti.

A za krádež u nich odsekujú ruky.

Ja sám.

Ďakujem.

Beznohému by ste tiež mohli dať okovy.

Baklava!

Langoš!

Baklava!

Zira!

Banany!

Ach, to je to, čo sme jedli, banány.

A ako to vonia!

V skutočnosti nie.

Och, kohúti sú tu iba na obdiv.

Pozri - hrbatý los!

- Ticho. - Čo?

Nahodou ťa počujú a nevyhneme sa problémom.

Čo je ešte vidieť?

Čo vidieť?

Aj zemiaky tu predávajú.

A ešte nejaké chlpaté zemiaky.

A ešte také malé modrasté.

A ešte nejaké škaredé zemiaky.

Predávajú len zemiaky alebo čo?

Nie, vyzerá to, že nás tiež.

Ber, nebudeš ľutovať. Špeciálne pre teba som to priviezol.

- Nejaká je chudá. - Nie chudá, ale štíhla.

Ako vínna réva.

A aké ma kučery!

Umyť a vyčesať.

Je trochu stará.

Koho nazývaš starou, chudák?

Ja ju kúpim.

Vážený pane, vezmite nás dvoch mládencov!

Jeden má silu bohatiera, ale je slepí ako krtko.

A ten druhý je inteligentný a rozhľadený, ale chýba mu sila.

Vezmite nás dvoch a dostanete jedného silného veľmi silného a rozhľadeného mládenca.

Vezmite, ak máte srdce.

Mami, pozri, to je on!

Pozri, pozri! Spasiteľ!

Počuli ste?

Povesti o Finistovi Jasnom Sokolovi sa už dostali do cudzej krajiny.

Anarif, vďaka za vodu!

Sláva Anarifovi!

- Sláva Anarifovi! - Sláva Anarifovi!

Zabudol si, že zákony sú tu prísne? Hneď ti odseknú ruku.

Vydržím bolesť, ale mám hlad.

Radšej mi mali odseknúť ruku.

A čo je to za Anarifa?

To je múdry a spravodlivý človek.

- To on nás vykúpil? - Absolútne správne.

Zriedkavý prípad, keď bohatstvo a ušľachtilosť idú ruka v ruke.

- Hovorí ten hrbatý los ! - Čo?

Prekrásny cudzinec, moje meno nie je los.

Som Jamal, syn Jamala.

Vidím tichú otázku zamrznutú na vaších tvárach.

Zlý čarodejník uväznil moju myseľ do tela ťavy,

a myseľ ťavy, do tohto krásneho tela, ktoré mi tak veľmi chýba.

Pozri, dievča, dokonca si sa zapáčila aj ťave.

Dúšok vody na púšti je tvojou krásou.

Dievča!

Už 300 rokov ma tak nikto nenazval.

Ech, Finist, škoda, že si oslepol.

Je tu taký palác, že je to neuveriteľné.

Prečo ste stíchli?

Čo je vidieť naokolo?

Mágia.

Krásavica, drž svoje očarujúce pery. Toto slovo tu nehovor.

Osloboď ich.

No čo, vítajte, do môjho skromného príbytku.

Ďakujem. Som Finist Jasný Sokol z Bieleho mesta.

Bohatier.

- V minulosti bohatier. - Áno, ja viem, kto si.

Povesti plávajú pred loďou.

No, pokiaľ ide o mňa, predpokladám, že predstavovať sa netreba.

No?

No dobre.

Som Anarif.

Ach!

A ja som Meljocha, syn slávneho Leljochy.

- Jaga. - Rád ťa spoznávam.

Jaga! Krásne meno.

Pohladí ucho, ako ozvena na zasnežených štítoch.

Heš, heš, klebetníčka!

Nehnevajte sa, ona vám proste priniesla vodu.

Moje tvory sú navrhnuté tak, aby slúžili a nie ubližovali.

Čo je to za čarodejníctvo?

To nie je čarodejníctvo, to je mechanika.

- Mechanika! - Netreba však prázdne reči.

Pravdepodobne ste unavení z cesty.

Tak sa umyte, prezlečte, a žiadam vás, aby ste sa ku mne pridali na večeru.

Môžeme ísť rovno k jedlu?

- Meljocha, kde je lavica? - Tak...

- Je to na podlahe. - Ach, na podlahe?

- Načo do pekla sedia na podlahe? - Také sú pravidlá.

Vraj preto, aby sa tam zmestilo menej jedla.

Pozrite sa, akí sú tu všetci štíhli.

Ďakujem Jaga.

Tvoje šaty žiaria ako tisíc hviezd, ale blednú v porovnaní s tvojou krásou.

Ďakujem.

Jaga, vyskúšaj figy.

Ja tuk nejem.

Myslím, že to nebolo súčasťou vaších plánov prísť ma navštíviť?

- To nie je to slovo. - Prosím, odpusťte mi.

Bojujem už desať storočí s týmto barbarským kmeňom.

Dal som tomuto mestu tečúcu vodu, kanalizáciu, navrhované mechanizmy namiesto otrockej práce.

Ale ľudia nerozumejú jazyku pokroku, ale len jazyku moci a bohatstva. Prosím!

- O čom to hovorí? Nerozumiem mu ani slovo. - Niečo o jazyku.

Anarif, prečo nás potrebuješ?

Môže sa to zdať zvláštne, samozrejme,

ale kúpim otrokov a púšťam ich domov.

A barbari si myslia, že dopyt vytvára ponuku,

a stále ich vozia a vozia a vozia.

Počkaj, Anarif. A koľko storočí bojuješ s týmito barbarmi?

- Desať? - Áno.

- Takže ty máš tisíc rokov? - Nie, zaokrúhlil som to.

Mám 936.

- Si čarodejník alebo čo? - Ale aký čarodejník!

Som vynálezca.

Kúzlo je zlo.

Žijem vďaka chémii.

Veda o správaní a vlastnostiach hmoty.

No dobre! Chémia!

Poďte so mnou.

Vstúpte. Nehanbite sa, vstúpte.

Joški-matrioški.

Meljocha, čo je vidieť naokolo?

Také slová ani nepoznám.

Tu je môj výsledok, mnoho rokov výskumu.

Elixír mladosti.

Tak to nazývali temní ľudia. V skutočnosti je to veľmi zložitý vzorec.

Tak, napríklad viete, že niektoré druhy medúz

nepodliehajú smrti?

- A? - A, kto je to medúza?

Hneď ukážem.

Takto vyzerá večná mladosť.

Večná?

A ty mi nepomôžeš, Sokolik?

Ja by som si z toho elixírku mladosti chlipla.

No a čo je vidno?

Akýsi chlpatý kus ľadu.

A vo vnútri je rubín.

Vysvetlim tak vysvetlim.

Och, prepáč, Finist. Úplne som zabudol na tvoju chorobu.

Myslím, že ti môžem pomôcť.

Hľadá niečo.

Našiel to.

Tu.

Ide.

Tento vynález

som pomenoval

"Sokolie oko".

Náš Finist je vlastne Jasný Sokol.

Aká vtipná náhoda. Áno.

Vidím.

Ja vidím!

Meljocha, Jaga!

Anarif! Máš veľa rozumu!

Tak dobre. Och, počkaj!

- Som tvoj večný dlžník. - Toto je chémia!

Nie, toto nie je chémia. Toto sú mechanika a optika.

Ach, optika! Tu!

Pozri, ako si sa obliekol.

- Zázraky! - Tak vidíš, Finist?

Človek s inteligenciou je schopný robiť zázraky bez akejkoľvek mágie.

A ľudia od nepamäti obdivujú mágiu,

a nenápadne sa stali jeho otrokmi.

Aby ste získali vodu, roľníci musia uplatniť vedomosti a zručnosti,

nájsť miesto, vykopať studňu, dostať sa k podzemnému zdroju,

a až potom môžu ochutnať životodarnú vlahu.

Podrž to Meljocha.

- A čo robí čarodejník? - Čo?

- Čo robí? - Nič.

Spôsobuje dážď s lusknutím prstov.

A ľudia ho začnú uctievať, prinášať mu dary.

Čakať na jeho milosť každé sucho.

A to je to, čo čarodejníci chcú.

Živia sa márnomyseľnosťou a pýchou.

A ak ľudia prestanú uctievať,

trestajú ich, vytváraním nemilosrdných príšer.

Nie!

- Anarif, nie! - Anarif, nedotýkaj sa toho!

Varoval som ťa!

Nebojte sa, už ho viac niet.

Bojujem s mágiou,

pretože verím v ľudí.

V ich osobnú silu.

Verím tiež vo vedu.

Nepotrebujeme čarovný obrus. Chémia nám poskytne hnojivá a štedrú úrodu.

Nepotrebujeme topánky na sedem pochodov.

Fyzika a mechanika nám poskytnú stroje,

ktoré nás prenesú na zemi, po vode a vo vzduchu.

Och, prepáčte. Nechal som sa trochu uniesť, však?

Nie, nie, nič to, je to veľmi zaujímavé.

Finist, polož to, prosím. polož kompas späť na miesto.

Nie, kompas máš v druhej ruke. Toto je teleskop.

"Vyzeralo a vyzeralo."

Pozorovacia trúba.

- Teleskop. - Trúba.

Anarif, čo ak stretnete čarodejnicu, a tak...

Liečiteľku, ktorá ladí s prírodou, ju tiež...?

- Tam? - Prečo?

Nie, nie som barbar. Som vedec.

- Napríklad táto lopta... - A sokol je opäť Jasný.

A krajší, ako kedykoľvek predtým.

Bola by moja duša v mojom tele,

zachytil by som tvoj nežný pohľad a odpovedal ti rovnako.

Možno by ste sa nemali ponáhľať s odchdom?

Anarif povedal, že sa pokúsi vrátiť mi moje telo a vymení naše duše.

Aké úžasné hviezdy.

Ako to, že som si ich predtým nevšimol?

Áno, aj v Belogorje sú hviezdy.

To je to, čo je prekvapujúce.

Jaga, vyskúšaj pruhovanú repu.

To je melón. Sladký ako med.

Ja sladké nejem.

Zasaď aspoň semená v Belogorje.

- No, je to nesmierne chutné. - Tak daj.

Inak jedáva len omladzujúce jablká.

Omladzujúce? Hm! Prvýkrát o tom počujem.

To je taká rozmanitosť. Sú skoro, skoro.

No čo, priatelia?

Moja loď na vás čaká v prístave.

S úsvitom vyrazíte na cestu.

Anarif, hovorím za celú Belogorje.

- Vždy ťa radi uvidíme. - Ďakujem.

Áno, ukážeme vám zimu. Vieš ako chrumká sneh?

No, ako melón.

No-áno.

Lietanie je pre mňa stále ťažké.

Stalo sa niečo?

Áno. Pred dvanástimi mesiacmi sa v naších krajoch objavilo magické monštrum.

Dve osady už boli zničené.

Ech!

Škoda, že musíme ísť do Belogorje.

Čo je to za monštrum? Možno potrebujete nejakú bohatiersku pomoc?

-Áno, sám som ho nevidel.

Niekto hovorí, že mačka so šiestimi labkami, niekto hovorí že had.

To je ten tvor, čo pripravil Finista o oči.

Odkiaľ hovoríš, že tvoj vták priletel?

Potrebujem sa vyrovnať.

- Oko za oko. - Upokoj sa, Finist!

Teraz to začne, ucho za ucho, nohu za nohu.

Anarit, prosím ťa, vyzbroj ma na cestu.

Zbavím tvoju krajinu zlých duchov. Za svoje uzdravenie sa ti odvďačím.

Ďakujem, Finist. Ale veda netoleruje zhon.

Počkajme na Zem kým urobí úplný obrat.

Ráno sa porozprávame.

Ko urobí obrat?

Musí to byť chémia.

Alebo mechanika.

- Len nemôžem zaspať. - Aha!

Máte tu toľko zaujimavých... chémii.

- Som rád, že aspoň niekoho to ťahá k poznaniu. - Áno.

- Počula si niečo o kyselinách? - Kyseliny?

Brusnice som jedla.

Páči sa?

Ešte ako.

Tento vynález som nazval "vír".

Raz som cestoval na druhej strane mora

a videl som javor, z ktorého padali semená.

Ich let ma tak fascinoval,

čo mi dalo nápad.

Pozri.

Slovom, tanec prírody.

Hej, zviera, fuj!

Môj stroj ťa bleskovo prenesie na miesto, kde bolo monštrum videné.

Takže po dvoch zábleskoch ma čakaj späť, s jeho špinavou hlavou.

A ešte niečo ti chcem povedať.

Potrebujem to monštrum živé.

Zatvor ho do tejto pasce,

a Jamal to doručí do môjho laboratória.

Áno, na to stvorenie nepotrebujem truhlu, a celá izbu. A ešte je drevená.

No áno. Podľa teba flexibilná myseľ vynálezcu vytvorila obyčajnú bedňu, však?

V správnom čase stlačíš túto páku.

a budeš pozorovať triumf mechaniky.

A načo ho potrebuješ žívého?

Povedz mi Finist,

koľko príšer si už zabil?

Viac ako sto.

- A nemajú konca-kraja, však? - No... áno.

Chcem teda pochopiť podstatu zla.

A ak to vyjde, môžeme to aj vypočítať, kto je jeho tvorcom.

A keď pochopíš, zničíš modlu vo svojej plynovej komore?

- Samozrejme. - Och!

Kúpil si moje brnenie?

Nielenže ho kúpil, ale aj doviedol k dokonalosti.

- Zatlač. - Tu? - Áno.

- Sláva Anarifovi. - Sláva Anarifovi.

Anarif, nehnevaj sa, stenu opravíme.

Zatlač ešte raz.

Och, zahľadel sa na Jasného Sokola a odniesol mladíka do ďalekých krajín.

Ale nezahynie v temnote hanby...

Meno Finist bude znieť po celom svete!

- Och! No... - Prečo si sa tu objavil?

No, ako to? To som si nemohol nechať ujsť hodinu návratu našej slávy.

Našej?

Kde si bol, keď som bol slepý?

Tak ja... my, no...

Och! Pozri, Jaga sa s nami tiež namydlila.

Nebodaj sa za mládencom rozhodla vypraviť, však?

A mne Anarif sľúbil elixír mladosti.

Ak si dám pozor na tvrdohlavého bohatiera.

No!

Nepotrebujem takých pomocníkov. Zvládnem to sám.

Nie je dobre bohatierovi opustiť priateľov.

- Poletíte spolu. - Áno.

Veľké činy vyžadujú, aby o nich ľudia hovorili.

A my to povieme všetkým.

Prosím do víru.

Počkať, ten „vír“ znie, ako keby sme sa chystali letieť po oblohe.

Ako Sokol Jasný.

A Anarif, zdá sa, povedal, že má problémy s lietaním.

Finist, mal by si si zapnúť opasky.

Dosť, už som sa nasedel v okovách.

Môžete pevnejšie.

Oj-oj-oj, ukľudni sa, uhľudni sa.

Tak dobre, vďaka.

Neboj sa, kráska, Anarif je skvelý vedec. Všetko bude...

Povedal som ti, nenaplň si brucho.

Och, moje hrby sú zviazané na uzly.

Hej, dostaňte ma odtiaľto.

Cítim niečo zlé.

Niekoho tu zjedli.

Kým je šelma stále dobre kŕmená, možno by sme mali utiecť?

Hej, prestaň piť z kaluže!

Neznič mi telo.

Jaga, počkaj tu.

Si také chutné sústo pre monštrum.

No, Anarif!

Mechanika!

- Takže, tak. - Aha.

Ako on vyskočí za mnou...

Nie, ty.

Potiahni túto páku.

- Pochopila som. - Výborne.

- No a čo tam vidíš? - Vyzerá to, že sme ďalší.

Zatiahni!

Joški-matrioški!

Mechanika!

Nie, Finist Jasný Sokol.

O čo ide? Bolo by lepšie, keby som sám.

Samozrejme, že sám. Sám by si si nasral do nohavíc.

Zapadli sme.

Koniec, už nemôžem.

Dosť, vrie, daj to dole.

Skutočná káva by mala byť čierna ako noc.

Voňavá, rovnako ako vlasy milovanej ženy.

- A horká ako uhorkový spodok. - Mlč.

Je tiež užitočná pri chudnutí.

No, ako?

Chutné.

Zlata?

Zlata! To som ja, Finist.

Anarif varoval, slnko v púšti nie je bohatierské,

udrie ťa tvrdo do hlavy, ako palica.

Vylez.

Nespôsobim ti zlo.

- Otvor, je tam dievča. - Nie.

Najprv sa musíme nad tým zamyslieť.

Počul si už o vlkodlakoch?

Cez deň sa túlajú v ľudskej podobe, a v noci vyjú ako vlci a kradnú ovce.

Ale teraz je noc a on je v maske dievčaťa.

- Alebo možno je vlkolak obrátene? - Správne. Naopak, je to vlkolak.

Alebo ju niekto očaril, ako mňa.

Načo hádať? Opýtajme sa jej.

Len sa nad tým zamysli, Finist. Zlata je od slova "zlo".

- Meljocha, odstúp. - Nie. Dievča ti oslepilo

- nielen oči, ale aj myseľ. - Strať sa, hovorím.

Poďme. Si voľná.

Čo robíte, prekliatci?

Prepáč, Finistuška. Bola dohoda o dodaní monštra,

inak elixír mladosti neuvidím. A ja ho potrebujem.

Aj me odpusť bohatier.

Anarif sľúbil, že mi vráti ľudskú podobu.

A mne Finist proste prepáč.

Neboj sa ma.

- Nechcem ti zle. - Nedotýkaj sa ma.

Strašná kliatba na mme leží.

Jediné, čo musí mládenec urobiť, je dotknúť sa ma prstom, v okamihu keď sa zmením na krvilačnú beštiu.

Ale už nebudem majiteľkou svojej povahy.

Preto sa usadím ďaleko od ľudskej rasy.

Budem v nedostupnej veži,

​​potom v jaskyniach bez dna.

Len bohatieri stále neutíchajú so svojimi skutkami.

Každý chce zachrániť krásku.

Neboj sa, Zlatuška.

Smerujeme k človeku múdremu áno a s veľkým srdcom.

Vrátil mi zrak a aj tebe pomôže.

Oj, koho to tu máme?

Je neškodný. Osvetľuje náš dom.

No, dnes osvetľuje dom, a zajtra založí oheň.

To nie je dobré. Toto je čarodejníctvo.

Finist, ty ako tam, žiješ?

Nie si hladný?

Môžem ti pretlačiť placku.

- Ach, nie, nemôžem. - Zmizni, zradca.

No poď, plaz sa.

No, no, no poď, poď. Plaz sa.

Pohybuj labkami!

Prečo ona nikdy nefunguje?

A kde je Anarif?

Ticho, ticho. Neruš, vidíš, že človek je zaneprázdnený.

Joški-matrioški!

Toto... to je veda.

To je...

Chemický substrát.

- Áno, už je všetko jasné. - Ticho, ticho.

Čo? Vedec, údený šaurik!

Presviedčal nás o svojej vede,

a sám vysáva mágiu z tvorov a oživuje tieto kusy železa!

- Netreba. - Čo?

Áno, úplne som zabudol povedať.

Kto sa dozvie moje tajomstvo, vezme si ho so sebou.

Do hrobu.

Takže všetkých klamal, podvodník prekliaty!

- Teraz sa nám vyhráža smrťou. - Uvidíme, kto koho zabije.

No ty, no... Odpusť nám, Finistuška.

Dobre, odpúšťam.

Je naivné si myslieť, že sa môžete skrývať z mojej pohostinnosti.

Bežte. Tento čarodejník potrebuje iba mňa.

Idem si dať nejaké jedlo na cestu.

Márne, Anarif, chystáš sa bojovať proti bohatierovi.

Áno, bohatierko, máš veľkú silu.

Ale rozuma nie. Nebudem s tebou bojovať.

A o tebe mi je všetko jasné.

- Skrývaš sa za nimi... Ako sa volajú? - Mechanika! Chémia!

Ojoj! A sám je obyčajný hrdina.

Potrebuješ dary a verejnú úctu.

Nie je ťažké prísť na to, ak sa na seba pozrieš ako do zrkadla.

Prečo tam stojíš ako figurína? Osloboď ju.

No!

A ty si čo tiež ten? No ten... mechanika?

Vyzerá to tak.

A keďže som mechanizmus a nie človek v tele ťavy

kto si ty?

Anarif mi povedal, aby som predstieral, že si ťava, aby si sa necítil ako úlovok.

Anarif, ako je to možné? A čo naša dohoda?

Aké smutné je žiť vo svete bláznov, že sa môžu pozerať len do úst.

Meljucha!

Prečo váhaš? Udri ho niečím, aby neprišiel k rozumu!

On?

Krotký pes na svojho majiteľa nešteká.

Ach ty koža!

Ty špinavý bastard! Zaplietol si sa s pohanom a predal si nás?

Zmilujte sa, bratia, Anarif má naozaj veľké plány.

- On je... - Och, už pomlč.

Poviem to sám.

Už mnoho rokov zbieram čarovné príšery.

Od týchto tvorov som sa naučil prijať esenciu mágie.

Veď len ono dokáže vdýchnuť život do týchto prekliatych mechanizmov.

Prečo potrebuješ toľko týchto vecí?

- Aby ste dokončili to najväčšie... - Budeš už mlčať alebo nie?

- Ja všetko. - Jazyk bez kostí.

Máš smolu, kráska.

- Len sa jej dotkni! - Máš v sebe príliš veľa tej magickej sily.

- Musíme sa podeliť. - Deliť sa.

Finist, keďže nám nezostáva veľa času, musíš to vedieť.

Si prvý, kto pozná moje tajomstvo. Neskúšal sí ma zničiť, ale pomôcť.

Počkaj Zlatuška, požijeme ešte.

Tento tvor nemôže poraziť Finista.

Pevne ho držte!

Čo si urobil?

Čo pozeráte? Za nimi!

Pošte darebáci.

Dobre teda Šavriky s prázdnou hlavou.

Vyleť hore, premeň sa na melóny.

Jaga, ty čo, kradneš moje skutky?

Uhni.

Anarif, sám si to povedal, že výtvor ešte nie je pripravený.

- Tá tvoja magická esencia chýba. - Zavri ústa.

Ak ich nechytíme, roznesú po celom svete, že som podvodník.

Och, tento podvodník miluje korytnačky.

- Zdá sa, že nám chýba tvoja magická tekutina. - To je v poriadku, stačí tieto červy pošliapať.

Joški-matrioški! Zdá sa, že nám odpadol chvost.

No čo, pobavili ste sa?

- Je len kúsok od Finista. - A tiež sa hovorí, že korytnačky sú pomalé.

Rýchlo na kopec! Mám nápad.

Vzácna udalosť. Ale včas.

Finist, čo ďalej?

A kde je Finist?

Možno mal na mysli... nakŕmiť nás a nechať utiecť?

A teraz je zradca hrbatý,

vráť mi to, čím som ťa odmenil.

Vyleť hore, premeň sa na melón.

Prečo si to nepovedal, ty bastard, že je čarodejnica?

Ja som to nevedel.

Bež, mesačná tvár. Zachráň sa.

Poď, nevzdávaj to, vstaň. Vstaň, drahý.

Čo je s tebou, krásavica?

Čo je so mnou?

No, čo pozeráš?

No, povedz to!

Pre koho som zachovavala svoju mladosť po tri storočia?

Pre teba, mašina prekliatá?

Jaga, Jamal! Pomôžte mi, som opäť slepý!

Finist zohni sa!

Počúvaj, čo budeme kričať!

Svojimi výzvami ťa navigujeme.

Jaga? Si to ty? Čo máš z hlasom?

- Chceš o tom teraz hovoriť? - Zmĺkni, zradca!

Skoč doprava!

Teraz vstaň.

A choď rovno asi desať krokov.

Finist, zohni sa!

- Kde je rukoväť? - Priamo pri tvojich nohách!

Bež, ako len môžeš!

Skoč teraz!

Prepáčte bratia.

Nezvládam to.

Plnou vpred.

Podarilo sa?

Zničili!

Všetko zničili!

Barbari!

No dobre. Ešte sa zabavíme.

Áno...

Vždy mal problémy. s lietaním.

Slávny bol bohatier.

Nedočkáte sa.

Epos ešte nie je dokončený o slávnom Finistovi.

Ja znova vidím! Vidím svetlo!

Jaga, čo je s tebou?

Skutočná krása je vo vnútri.

Tu neskryješ.

Poď so mnou.

Obrátim celý svet hore nohami, ale nájdem čarodejníka, ktorý z teba odstráni kliatbu.

A zabudneme navždy na vzhľad tejto šelmy.

Šelma je moja pravá podoba.

A prekliatie je ľudský vzhľad.

Aby krásna dievčina očarila bohatiera a tak ho zahubila.

Zbohom, Finist.

No, ak je raz tak...

Zbohom.

Vedro prekliate!

Och!

Och, elixir!

Och!

Možno mi pomôže.

Znova ma oklamal!

Kompot z hrušky.

Čo je to nevídané? Kôň hrbatý.

Sám si hrbatý, ja som Jamal.

Pozrite, vie dokonca rozprávať!

Finist!

Sláva Finistovi!

Sláva Finistovi!

Sláva ničiteľovi zámorských príšer!

Sláva mu!

A vy to ako viete?

Takže povesť predchádza bohatiera, chodí po zemi.

- Oslavujme ho! - Oslavujme ho!

Stojte, stojte, stojte.

To nie mňa treba oslavovať.

ale túto družinu, slávnu.

Keby ich nebolo, prišiel by som o svoju divokú hlavu v zámorských krajinách.

Pravda je, že hovoria: Jeden v poli nie je bojovník.

Áno, áno.

Počkajte, niečomu nerozumiem.

Koho oslavujeme?

Losicu hrbatú?

Ja nie som losica.

No dobre, oslavujte mňa.

slovenské titulky PHV 03/2025

Och, to je tiež mechanika?

Neopováž sa povedať to slovo predo mnou!

Je pre mňa čarovné.

Tak, tak.

Teraz ťa z toho dostaneme premeníme ťa na človeka a začneme žiť.

Ja len dúfam, že s niekým sympatickejším.

Ja tiež dúfam.

Kvas v mojich očiach!

Akosi ti vo všetkom duša moja prestávam rozumieť,

Nuž čo, postavili sme chatrč pre Charlampyho Bezrukého?

balvan sme z riečky vybrali. Všetko.

A ty, prečo si smutný?

Aha, o Zlatke svojej premýšľaš.

Všetko je s ňou v poriadku.

Teraz zjedla nejakého rytiera,

spokojne sedí, mrnčí.

Hej, Finist!

Pozri, čo som našla.

Tu!

Tu. Celý príbeh je opísaný tu, čo je s tvojou Zlatuškou?

Nie, ona nie je monštrum.

Podviedli ju, prekliali.

V skutočnosti sa z nej dá vyhnať monštrum.

Tak ju uzdraviť.

A vydal sa na cestu bohatier.

Za svojou kráskou...

- Za príšerou. - Za príšerou.

Prečo sedíte? Ideme!

Veľa šťastia, bohatier!

Finist! Finist! Finist! Finist!