Original subtitles

Tento kraj leží na nepokojnej južnej hranici.

Vojny, mor, zmeny režimov, nič neprinútilo ľudí

odísť z tejto krajiny, a tak vďaka tomu sme tu aj my.

Aj teraz po hroznej vojne sem prichádzajú noví osadníci, a netušia, že príbehy ich

životov sú len krátke záblesky v nekonečnosti ľudského času.

Židu?

Pane Bože, to je krava.

Myslím, tým psa.

Som staviteľa Hampl a toto je moja žena.

Nadia Hamplová.

Toto mesto potrebuje staviteľa ako sol.

Od vojny je tu všeličo rozbité.

Tomáš je človek, ktorý zveľadí všetko, na čo siahne.

Ja som rád, že si dnes veselá rodinka.

Keď som sa v Užhorode s Nadeou zoznámil, bola to ešte mladúčka gymnazistka.

Roztopašná, tak trochu je nezbedná.

Krátko pred vojnou sme sa museli odsťahovať.

Republíka sa rozpadla.

Vy ste Ukrajinka?

Nie, skôr taká pomiešaná.

Takže miešanka.

Keď sa taká miešanka vydarí, tak to potom nemá pár.

Všeličo sa tu o vás šepká.

Čo sa šepká o mojej Nadinke?

Krásna cudzia žena tu v mužoch zbudzuje nekonečnú túžbu.

To je stará uhorská tradícia.

Ja tu počujem hovoriť mužov iba o samých sklamaniach.

Áno.

Tu je veľmi úzká hranica medzi sklamaním a veselosťou.

Tiež uhorská tradícia.

Viete, čo ma najviac vzrušuje?

Že tu niekde istý čas žil Šubert, môj obľúbený skladateľ.

Áno.

Bol domácim učiteľom hudby u grofa Esterháziho.

A na jeho kašteli sníval o svojej milovanej Karoline.

Sníval o Karoline.

A pritom tajne chodil do mlyna za istou mladou vdovou a zložil pre ňu aj pieseň.

Krásna mlynárka.

Myslíte, že mu je Franc podvádzal Karolínu?

To je úžasné.

Som naozaj rád, že si dnes taká veselá, Nadinka.

Čo máš nové, Peti?

Náš biológ mal ohromnú prednášku.

O tom, že pochádzame z Opice.

Z Opice?

Tu ti každý odprisáha aj na zdravie svojich detí, že pochádzaj priamo z raja.

A po slušnom živote sa tam mieni aj vrátiť.

Pokrok nezastavíš.

Ani sa nenazdá, že všetko tu bude hore nohami.

Hore nohami.

Udvaj.

A čo Monika?

Už si ju fikol?

Niekto povytrhal z tejto knihy strany.

Nevieš o tom nič?

Nie.

Dobrá je, čo?

Servus, Monika.

Servus, Peter.

Bála som sa, že neprídeš.

Kam sa tak ponáhľaš?

Už som ti minule vysvetľoval.

Telesné splinutie milencov, to je úplne normálne.

Ale tebe sa to ľahko povie.

Splinutie.

Ale ja o tom naozaj nič neviem.

Naši sú strašne pobožní a mama celé dny len šije a šije.

A otec tiež.

A čo robia v noci?

Aj v noci šijú.

A keď nešijú, tak potom čo robia?

Tak sa modlia až do zúfania.

A ako je možné, že máš potom toľko súrodencov?

Ja neviem, ako to robia.

Pozri.

To sú seriózne veci.

Z jedovej knihy.

Tak čo povieš?

Neskúsime?

Naozaj to vyzerá seriózne.

Nie je to až také zložité.

Stará škola už doslúžila.

Ubitujme tu našich priateľov, učiteľov.

Bude veselá.

Daňo, prečo sa mi vyhybáš?

Lebo utrápenie vzdycháš za svojim mužom.

Mali zabiť aj mňa a mal by som pokoj.

Prečo tak hovoríš?

Zastavíš sa večer?

To čo robí ten Daňo?

On sa rád zahráva so smrťou.

Zvláštny človek.

Hovorí po anglicky, po francúzsky.

Čudujem sa mu, že z tohto prekliatého mesta neújde niekde do sveta.

Načisto odísť?

Toho nedokážem ani ja.

Kto mi ani nehovorí?

Prečo?

Zrástol som.

To je strašné.

Môj syn žije v pešti, lebo sa cíti Maďarom.

Vnuk je soľák ako hrepa.

A ja som mu bol nikdy ničím.

Toto by nás mohlo roztrhať na Franforce.

Vojna je svíňa, ale voda je výborná.

No.

No.

Tak na zdravie.

Skvelé.

Červené víno je mlieko starcov.

Prepačte, nechcel som sa vás dotknúť.

Viem, že ste predsa len čosi mladší odo mňa.

Všetci tu spomínajú vašu ženu.

Kedy umrela?

Pred vojnou.

Povedala mi, Šaňko, zostarila som a teraz idem.

A umrela.

Vernosť.

Vernosť až do posledného dychu.

Nádherné.

A podviedli ste ju niekedy?

No.

Dlhý čas sa povrávalo, že si dobre rozumiem s istou vdolou.

A rozumel som si veľmi dobre.

Baječne.

My sa poznáme?

Som Ciro.

Premietač.

Tak čo, ideš sami do toho?

Nerozumiem.

Čo chceš rozumieť?

Braj vieš po rusky.

No tak povedz.

Ako stojí boj chudoby s pánmi?

Hýbe sa to?

Rusky viem.

Ale mňa boj chudoby nezaujíma.

To mi nehovor takéto.

Lebo ti raz dva zakrútime krkom.

Ani sa nenazdáš.

...

budovateľskej práce komunistov v novom štáte.

Môj milý, dnes v noci mi bolo s tebou dobre.

Si rád, že ti to hovorím?

Nadinka, o takých veciach sa nahlas nehovorí.

Príliš veľa vzrušenia by ti mohlo ubližiť.

Musíš sa krotiť.

Dobré ráno, mladý muž.

Čo to takto za včasu?

Ja sem chodím pravidelne cvičiť.

Dobré ráno, páni.

Dnes chcem vám úžasnú novinu.

Lastovičky sa nám vrátili.

Choď sa vyspať, Eugen.

Vidím, že si doteraz mulatoval.

Hej, pil som.

Kvôli tým lastovičkám.

Mladý muž, povedzte, dá sa žiť bez lastovičiek?

Máš cudokrajný krietok.

Pekná, vieš čo.

Pekná.

Prepačte, idem si ešte zabehať.

Doktoru, menňa za jené.

Zdrievni si, o chvíľu musíš otvoriť lekáreň.

Teraz prichádza jena, v ktorej ja človek, ustatý a chorý, nemám čo robiť.

Hor, hor sa sveta proletári, tl, tl, te iheš proletár.

Čo?

Nechce ťa?

Nie.

Odkedy sa to zjavila Naďa.

A to je len také chvíľkové popluznenie.

Práve odtiaľto zaznieval klavír, za ktorým sedel môj Franz.

Na konci vojny tu ešte býval posledný Esterházy.

A po dva rokoch je to už zdelastované.

A nie z toho len šmútok.

Už si ako tú naši muži.

Hovoríš len o smutku a sklamaniach.

Počula si, doktora Vargu.

Sklamanie je zlatý stred.

Vľavo je bujará veselosť a vpravo smrť.

Vyberiem ti lieky, hneď sa vrátim.

Naše, prosím, nech sa páči.

Ochutnajte, samé zdravé veci.

Z týchto horúčov som už nervózny.

Celé týždne nezapršalo.

Niečo sa tam hore deje.

Aj moja agáva to cíti.

Môžem ju vidieť?

Počkajte, mladý muž.

Netreba to s tým cvičením preháňať.

Mňa skôr oslovujú tajomstvá ducha ako telesné rozkoše.

Som človek devetnásteho storočia.

Fámozne devetnáste storočie.

Na jeho konci som študoval vo Viedni a tváril som sa, že som hrdý Rakuša.

Zbožňoval som Štrausové valčíky a jeho operetu.

Der lustige Krieg som videl hádam sedemkrát.

A čo nám prinieslo dvaciaté storočie?

Nič.

Len divé revolúcie a dve svetové vojny a Tayloru neboli lustige.

Z tej druhej som sa nedávno vrátil.

Viem.

Bojovali ste pri Dunkerku.

Nedopadlo to slávne.

Nechcem o tom hovoriť.

Pieseň krásnej mlynárky.

Šubert.

Doslúžila.

Upravíš mi viazanku?

Nie tak silno.

Trochu viac citu.

Moja milá.

Neboj sa, nebudem dlho.

To mám obchodné rokovanie.

Hej, ešte ochárneň.

Mňa zoď.

Deniť, kíši, rieko.

Elky, čejdeň.

A sveké noce ležiň.

Pozor, menne.

Deniť, kíšiň.

Rieko, romun.

Elky, čejdeň.

Pán Jurkovič chcel sa stretnúť so sinou.

Žije v Pešti.

Potrebujem sa dostať za hranicu.

Zapomeňte, pane doktore.

Zapomeňte.

Možná pozdiejej, až sa situácia uklidí.

Čo mám na tejto situácii?

Na tejto hranici?

Toho sa ja nedožijem.

Počúvajte, buďme slobodní aspoň deň predtým, ako nám dovolia.

Dobre im.

Na našu stavebnú firmu.

Páni, čakajú nás znamenité roky.

Len to nezakrieknete, pán Bardoš.

Toto budú tie najkrajšie musty, aké som kedy postavil.

Páni, mám pre vás svú tú správu.

Rutí sa sem revolúcia.

Nechajte nás, pán Lekárniek, neotravujte.

A pozdravím vás, pán Dolviak.

Ako to vidíte vy, z demokratickej strany.

Nerobte paniku, pán Filadelfi, nič také sa nestane.

Uf, to mi odliahlo.

No komu sa dá už veriť, ak nie demokratom?

Eugen, nebuzeraj.

Menejší ďavolomid.

Páni, za túto dvacku vám dám záhrať.

Pozdravujem vás, páni.

Dobrý deň.

Danie, poďte k nám.

Práve skončili obchodné rokovania.

Takže nás môžete potešiť zážitkami z vojny.

Potešiť?

Nerád na to myslím.

A na čo myslíte, keď vás vidím behať v parku?

Akurát pod mojimi oknami.

Čo?

Vraz ste bojovali pri Dunkerque.

V samostatnej československej brigáde.

Áno, ešte niečo?

Skúste si spomenúť na niečo veselé.

Tu sa predsa mladým hrdinom prihodí.

Áno, na vojne je veselo.

Do roztrhánia tela.

Veraj máte skvelú príhodu o nejakej mačke.

A to je... čo toto?

Hej!

Hej!

Temo Špiťácu!

Ste z povojnového života sklamaní?

Áno.

Je prázdny a plipký.

Túžim po nejakej zmene.

Tak prečo pre zmenu neskočíte k nám na návštevu?

Keď už toľko okolo nás pobehujete.

Prečo nie?

Nadinka.

Priviedol som hosťa.

Profesor Orešanský.

Znamenitý mladý muž.

A skvelý vojak.

Hamplová.

Nadinka.

Nehneváš sa, že sme ťa prepadli takto neskoro?

Kdeže?

Dnes je nádherný večer.

Odkiaľ si sem doliehala hudba?

Môj obľúbený Šubert.

To hrálo naše učiteľské kvarteto.

Manželia Hnilicovci očakávajú svojich letných hostí.

Bude tu veselo.

Ako to myslíte?

Veselo?

No, sú to všetko mladí ľudia.

Potrebujú sa vybúriť.

Nerozumiem.

Vybúriť?

Čo si mám pod tým predstaviť?

Netreb náš ohol ste takýmito otázkami.

Nech nám povie niečo sám.

Výborný nápad.

No, tak

povedzte Nadi príbeh o Mačke.

Tú vojnovú históriku.

Neviem, či je to vodné.

Ale áno.

Nadinka má rada veselé príbehy.

No, rozprávajte.

Prosím.

Bolo to tesne po tej bitke pri Dunkerku.

Naša jednotka zabezpečovala ústup do Anglicka.

Boli sme zakopaní na pobreží.

Dva týždne pršalo.

Hnusný, lepkavý dášť.

Do toho rachot delostrelackej palby.

Fúra mŕtvých kamarátov.

Traja vojací, osprostení od pitia a zabíjania, chytili pri polnej kuchyni Mačku.

Nadinka, náš mladý hrdina bol jeden z tej trojice.

Pravda?

Áno, bol som.

Najskôr sme tú Mačku dokopali.

Chúdera mňa očala, ako by prosila.

A keď vypustila dušu, hrali sme s jej telom ešte futbal.

Keď som potom vytriezvel, bol som zdesený a zhnusený vlastnou hrubosťou.

Kto by nebol z takej krutosti?

Do konca vojny som sa už toho nespamätal.

Nechcel som vám pokaziť večer.

Nevadí.

Na hnusné veci sa rýchlo zabúda.

Prepačte, mám telefón.

Nadia, ja vám musím niečo povedať.

Vrátil som sa z vojny a myslel som si, že sa vo mne nič dobré neuchovalo.

Ani kúsok citu.

Nič.

A odrazu som vás stretol.

Viem, som dotieravý.

Vnúčujem sa vám.

Nedokážem to premôcť.

Milujem vás.

A je mi jedno, kto si čo o tom myslí.

Nadinka, ochladilo sa.

Poď dno.

Pobozkaj ma.

Nadinka.

Pobozkaj ma.

Zahrám niečo, dobra?

Zahraj, Nadinka, zahraj.

Šubert.

Piesen krásnej minárky.

Čo tu robíš?

Čakám na teba.

Zbytočne.

To ma trestáš za ten môj smutok?

Dokedy chceš plakať za mužom?

Máš pravdu.

Už nebudem.

Že si kúpil nejakú búdu vagátovom lasa.

A na čo?

Zaháňam tam trídeň.

Čo sa s tebou deje?

Šťastie sa mi vyhýba.

Šťastie?

Šťastie je možno len to, čo mu sa hovorí úplne.

Už stá sa mero k sebe.

Eugen?

Daňo, keby sa nevyhýba šťastie, ale Nadia Hamplová nechajú na pokoji.

Radšej opač túto Juliu.

Ste odporní.

Som.

Počúvaj, Daňo.

Ja vaše rady nepotrebujem.

Indian.

Avtí popola.

Alá riskóza.

Veď jej na rozsá, Veď jej na dosá.

Avtí popola.

Arárá dolo.

Paveléto.

Poprátem prosilé zygmátie.

Že ležem myť!

Ah!

Aj k solle keméku a postakol teby na sám.

Áh!

Áh!

Tak čo vám dnes prezradilo moje telo, môj milý doktor?

Sťažuje sa, že ho ničia vaše pochabé činy.

Tu sú tabletky, ktoré by ste mali užívať.

Budete si to pamätať?

Až do hrobu, milý doktor.

Ešte nezakvitlá, ale už to v nej klokotá a šuchoce.

Čo to je?

Dania.

To čabal.

Čo pozerá?

Nevšímaj si ho, to je Bugár Holíč.

Ty ho poznáš?

Trochu.

Bugár, nezízaj.

Ďo!

Ďo!

Círo, nezdržuj.

Tarzana sa vám zažiadalo.

Hovno v tráve uvidíte.

Čo?

Také hovno v tráve?

Čo blázni?

Však si povedal, že bude Tarzan.

Pusti toho Tarzana, prosím ťa.

Bravo, Círo, bravo!

Tarzan!

Je buržázna obice.

Ja osobne chcem vidieť to hovno v tráve.

Premietneme si Čapajeva.

Ty páčaj!

Koniec filmu chýba, ale ako hovoríme my, premietači, dejová línia je jasná.

Takže aj sprostý pochopí, o čo ide.

Čapačo!

Ale sme pozerali Tarzana prvý... Pobiež, hej!

A ticho!

Čapajeva, izdeva!

A ste ľud!

Polec!

To je až neslyšané, ako toto všetko rozvoniava.

A ako to žiari.

Počkaj ma to, Julinka, hneď sa vrátim.

Tak toto je tá vaša samota?

Ako je to možné, že ste tu?

Nadinka.

Nehovorte mi, tak prosím vás.

Tak navolám môj muž.

Musím už ísť, Julia ma čaká.

Vyspala si sa?

To sú tie mosty na piesky?

Áno.

Áno, na piesky.

Už si zvykáš.

Tu naši ľudia sú zvláštni.

Jednou nohou sú v kostole, a druhou v operete.

Tvária sa nábožne, ale k ženám sa správajú ako...

...glacným pobehliťam.

Prečo mi to hovoríš, môj milý?

Slova je významným výsledkem poznesení hospodárství obou zemí a ďalším krokem...

Čo sa tu odohráva podľa našej vôle?

Nič.

Celkom nič.

Od narodenia po smrť nás riadi a neznáme sily.

Čo proti nim zmôžeme?

My sme len nepatrné svetielka v strašnej tme vesmíru.

Tajomného a nekonečného.

A náš život z hľadiska týchto mier vlastne ani neexistuje.

Náš maturant sa ešte nevrátil?

Tu leží.

Peter, ty si nezmaturoval?

Vyznáme na nim.

A tak to oslavuješ?

Alebo ma chceš na silu presvedčiť, že pochádzaš z opice?

Monika čaká dieťa.

S tebou?

Nie.

S Bugárom.

Bugárom?

To je ten holič.

No poď.

Nadia pa niečo ma bolí.

Ale neviem čo.

Duša.

Ale neboj sa, na to sa neumiera.

Zvykneš si.

Nadinka.

Máš rada ver Lena?

Prečítam ti jeho báseň.

Jesenná pieseň.

Chanson de tonne.

Les sanglots longs des violons de l 'autonne.

Bless mon cœur d'une langueur monotone.

Cítiš tu smutnú melódiu sichravej jeseňe?

Počuješ?

Hraj u Vivaldiho.

Musím tam ísť.

No len poďte, Nadia, poďte.

Mysleli sme si, že vás máňžel medzi nás nepustí.

Toto sú naši letní hostia, učiteľi ako my, spolužiaci.

Tešíme.

Jožo.

Nadiam slova.

No my sa to takto stretávame každé popoludne.

Muzicírujeme, vystrajáme dorána.

Keby nás tých videli naši žiaci.

Večer ako stvorený na prechádzku.

Od reky sem fúka príjemný Vánok.

Nie fúka.

Večer vyrážame do parku.

Neprídaš sa k nám?

Nie.

Nie.

Nie.

Nie.

Nie.

Nie.

Nie.

Ale tiež mi to pomáha.

Nadiam, viem, som doteravý.

Všade za vami sliedim, ale neviem si to zakázať.

Už som sa rozhodol.

Nebudem sa vám vnúcovať.

Nechcem, aby vás ktokoľvek so mnou spájal.

Budem sa Vám vyhýbať.

Prisáham.

To sú stále tie mosty na piesky?

No, mosty na piesky.

Vyspala si sa?

Áno, môj milý.

Prišla si dosť neskoro.

Boli sme v parku.

Nádherný večer.

Hm.

Konečne ťa vidím.

Keď odídeš z domu, moje mosty berie povodenia.

Som rada, že si veselý.

Naozaj ti nič nechýba.

Tvoje zdravie je krehké.

Nezájdeme si niekam do hor?

Nie, môj milý.

Ešte niečo?

Nie, môžeš ísť.

Ďakujem.

Milujem ťa.

Ja teba tiež.

Ale bojím sa toho, čo príde.

Bojím sa nášho zblíženia.

Ty vieš, čo sa stane potom?

Viem.

Zošaliem.

Nie, muži z lásky nešalujú.

Bačej sa mi tvojej ruky.

Ale už sa nimi nedotýka, Julie.

Vidíš, aká som savacká.

Keď sa mi niečo páči, tak to milujem a už zúfalo.

Musím už ísť, Julian ma čaká.

Milosť pani, verte mi.

Tieto kvety vám osviežia telo.

Máte ho ako v jednom veľkom krči.

To sa ti iba zdá.

Nešťastné leto.

Keby sme tak vedeli, čo nás ešte čaká.

Nič vás nečaká, páni.

Skončili ste.

Vstávajú hladom zmučení.

Zrábnu vám majetky a pošu vás do čerta.

Vieš domov, Evžene.

Dnes není nikto zviedavej na tvoje keci.

Vážený.

Vojna chudoby s pánmi práve začala.

Vedem vám prvého raneného.

Ciro?

To je Ciro.

Náš premietač.

Pobíde sa v hľadšven.

Ukáž.

Vyklbené rameno.

Čo si robil?

By sa zaprogral nášho šéf-ministra.

Ty čuš.

Jeho sa pýtam.

Dobre vám hovorí.

Prebyl som sa za Gotvalda v Krčme.

Čo bude s tou ľukou?

Niečo skúsim.

Kveď to bolelo!

Inak to nešlo.

Hej.

Týchto liečite fajnovo.

Popánsky.

A mňa súrovo.

Skoro ste ma zmrzačili.

Človeka.

Nikdy vám to nezabudne.

Čestia ste letní.

Páni.

Mám pre vás ešte jednu novina.

Už ste skončili.

Aj vaše ženy už vás odpísali.

Rozdávajú si to z mladší.

Dobrý papuňu ty.

Paják.

Sprepitý ty.

Handra.

Ty, ty.

Blin.

Dali ste mi.

Gombík, otrli ste mi gombík.

Ešte, môj milovaný gombík.

Prepačte, som trochu podráždený.

Nie.

To sme všetci z tej horúčavy.

Milovaný gombík.

Cuje.

Pozdravujem ťa, môj milovaný gombík.

Držeš zapnutý gulier v mojej košele.

A robíš tak zo mňa slušného človeka.

Ďakujem ti, môj vzácný priateľ.

Ďakujem.

Nadinka, veľmi sa mi nepáči, ako sa v poslednom čase správaš.

A mne sa zase nepáči tvoj podozrievavý tón.

To ako so mnou hovoríš?

Vytiahol som ťa z tej špinavej diery v Užhorode!

Čo si tam bola?

Nič!

Besené!

Nič!

Ustrašená chudera!

Mne môžeš ďakovať za to, že si tým, čím si teraz!

Tak ti teda pekne ďakujem.

Neblázni, podrežem ťa.

Milostivá...

Ruky voskávam.

Mám pre vás odkaz.

Od Angela.

Agáva zakvitla.

Je to vraj božská vôňa.

Au!

Zahriznite si, pán Hampra.

A vám šanibáči tiež urobím.

Ja zostanem pri chladnom špriceri.

A teraz si ideme pozrieť Agávu.

Posledná šanca.

Čo skoro odkvitne.

Povedzte páni, aký to má zmysel?

Čo, Angel, čo?

30 rokov nič a potom takto vyhúkne.

Nie je to proti prírode?

Zakvitnúť a potom hneď skapať?

Ak by ste chceli, aby vám kvitla celých 30 rokov?

Neby vás to otrávilo.

Príroda vie, čo robí.

To len my sme, hlupáci.

Máš to tu rozrite, Angel.

Chodia ti sem diviaky.

Ale...

Včera som tu prekotil Katarínu.

Slúžku.

Angel, veď máš ženu.

Doktorko, Štefinu obrábam tamto.

V Tekvicach.

Veď preto.

Vidím to na tebe, že si šťastná.

A zo mňa všetko ako si vyprcháva.

Aj mladosť, aj láska.

Ešte donedávna som dúfala, že muž môže mať rád dve ženy zároveň.

Nejde to.

Ale áno.

Tá žena môže zároveň milovať dvoch mužov.

A každého z nich pre niečo iné.

Tomáš je dobrý.

Nemá chybu.

A predsa, milý doktor.

Myslíte na druhého.

Vy to viete?

Vaše telo mi to prezradilo.

Dých sa vám skracuje, Nadia.

Plúca slabnú.

Viem.

Čo sa s tým dá robiť?

Ja vám môžem odporučiť len súkromné sanatórium v Tatrách.

Milý, dobrý doktor.

Verím, mám odtiaľ to odísť.

Teraz, keď začínam byť konečne šťastná...

Moj život bez teba nemá nejakú cenu.

Ty si pre mňa rovnako vzácny.

Tak poď.

Pôjdeme spolu do Tatier.

Oddychneme si.

Prídeš na iné myšlienky.

Nie, páči sa mi tu.

Cítim tu toľko šťastia a vzrušenia, až sa mi z toho chce niekedy plakať.

Musíš sa trochu krotiť, Naninka.

Chceš žiť, ako si prirýchlo.

Ale takýto život vyčerpávam.

Tomáš, ty si taký dobrý, asi ťa ani nezaslúži.

Podáš mi pohár vody, prosím?

Nie je príliš studená.

Je akurát.

Ďakujem ti.

Si veľmi milý.

A definitívne som rozhodol.

Ideme do Tatier.

Musíš sa zotaviť v sanatóriu.

Nie.

Zažívam a tam nedostaneš.

Pôjdeš sa liečiť.

Rozumieš?

A na čo?

To sa mám dívať na tých úboží, ako kašľorovnako ako ja?

Nie!

Žiadne sanatórium!

Nie!

A ešte raz nie!

Nadia, čo tu robíš?

Prišla som naposledy.

Už sem prestanem chodiť.

Nechápem, prečo?

Milujem svojho muža.

A pritom túžim po tebe.

Rútim sa do priepastie, strhnem tam aj tebe.

O čom to hovoríš?

Už sa ma nedotýkaj.

Skúšal som aj ďalšie banky, ale žiadna nám úver neposkytla.

Je to len to čas, najpáni.

Táto riziková doba rýchlo prejde.

Ako toto horúce a suché leto.

Takže z tých mostov na piesky nemlešem my.

Vyzerá to tak.

Ale pán Hampl to chápe.

Nehovorme už o tom.

Ači!

Páni!

Páni!

Už to začína!

Ani v nedelu si nedajú pokoj.

Scházejú sa za jatkama, tam střílejú.

To je dobre, keď sa patróny vymíňajú len tak do vzduchu.

Čo nebáči, to je jen nádzvyk.

Ale pak dojde i na ostrú střelbu.

Niečo na tom bude.

Kedy ti to ide?

Niečo pred jedenáctou.

V Bratislave budeš mať dosť času pre stupňov.

A potom poďte zpôsobiť na Viedeň.

Potom Mnichov.

A pristav v Hamburgu.

Už si mi to dnes pripomenul sto razí.

O také tri, čtyri roky sa to ukáže.

Možno...

Potom z Estherházy Grófka Štejába.

Malík Sied.

Mokáč ako my týdung.

Pani Nadia.

Váš čas končí.

Viem.

Tak si ho užívajme.

Tážnosť z vesnenia.

Nič z toho, čo som tu prežil, som nechcel.

Nič z toho, čo som tu prežil, som nechcel.

Prichádza hera zbadancov.

Zajrvily ich lokajov, hlupákov.

Pane Bože, koľko ich tu je.

Zajtra sa vlúčia letní hostie.

Tí mladí učiteľe.

Bude oslava.

V maskách.

Nepustím ťa tam.

Si dnes priveľmi roztržitá.

Nadienka.

Pošla si sem.

A zabudla si ma povoskať.

Hneď to napravím.

Pán profesor, tak sme sa tu stretli.

Čo vlastne na tých mojich oknách vidíte?

Pozrám sa do vašich okien.

A dúfam, že tam zbadám tvár vašej ženy.

To je celá pravda.

A teraz dobre počúvajte raz a navždy.

Nechajte, Naďo.

Moja manželka nie je žiadna frajla z lacného hotela.

Nie?

To som nevedel.

Na našom plase budeme mať indiána.

Oh.

Vidím, že šťastie sa ti opäť vyhybá.

Asi preto, že pohordám sám sebou.

Pohordáš, ale nie natoľko, aby si stlačil spúšť armátnej pištoly.

Ale dosť na to, aby som ťa vyrazil z postele.

Keď mi do nej sama vlezieš.

Tak to ste kopali do tej máčky?

Nedržím!

Neviem, vymazal som si to s pamätím.

Všetko som si vymazal.

Nie má kompíši!

Tak zhoďme dole tú Tomáška radu.

Skúsme si ho aj my.

Ďakujeme ti, Pane Bože, za všetko dobré, čo sme sa dnes naučili.

Ďakujeme ti, Pane Bože, za všetko dobré, čo sme sa dnes naučili.

Aj aby to poslušilo v našej časnej a večnej bláženosti.

Ráďa!

Ešte ju nenašli?

Nie.

Gážo, tu je!

Gážo!

Chod do mesta, prived doktora, ponahlé sa.

Už je lepšie.

Toto nešťastné leto ma uberie o rozum.

O chvíľu sa začne písať 48.

Tá osmička na konci.

Vzpomínaš si?

Povedal si mi?

Keď ti sama vlaziem do postela, tak ma vyhodíš.

Tvoje pohrdanie samým sebou nestojí za nič.

Čas beží.

Prach zakrýva staré cesty.

Ale po tých pred nami len zdanlivo neostali stopy.

To rozprávanie obnovuje našu pamäť.

S príbehmi, ktoré poznáme, žijeme dlhšie.

Menej sa bojíme smrti a zabúdania.