Original subtitles

Šesnásta časť

Nemyslím si, že by ste tam mal ísť.

A mne sa zdá, že nechcem zostať doma. Nepozná mňa, pozná len Martu.

Pustím ju nech sa upokojí. Chcem len proste pozorovať. Je to možné?

Áno, určite. Takže takto, s administratívou všetko vyriešime.

Ochranku nahradíme našimi ľuďmi. Kamery nebudú fungovať.

Vlastne všetko bude ako obvykle, klub si žije svojím životom.

- Hlavne je ho nevyplašiť. - Je Marta pripravená?

Áno. Urobí čokoľvek. Všetko, čo musí, aby sa zachránila.

Potom poďme.

ZABIJÁK

- Je to naozaj tu? - Áno.

- Čo je to? - Hneď to zistím.

- Počuj, čo ak je ich tam veľa? - Zostaň tu.

- A sú ozbrojení a nebezpeční. - Hovorím, zostaň tu.

- Môžem ísť s tebou? - Počkaj, hovorím!

...

Stoj! Stoj, stoj! Je tu! Ona uteká! Stoj! Stoj! Stoj povedal som!

- Stoj! Stoj! Stoj! Stoj! - Nedotýkaj sa! Nezabíjaj ma!

- Stoj! Stoj, je tu! - Nezabíjaj ma!

- Kde je Kaiser? - Stoj!

- Stoj! - Nedotýkajte sa ma!

- Kľud! Kľud, kľud. Vieš, kde je Kaiser? - Viem, viem. Všetko poviem.

- Je tam niekto? - Nie.

Poďme.

Nevieš prečo to tak dlho trvá?

Neviem. Ale musí zavolať.

Čo je tam? Pozri sa.

Von z auta. Živšie Na kolená! Ruky za hlavou.

- Kto si? - Seď ticho.

Ruku.

Rýchlo, ona sa topí!

No tak vidíte, lekári hovoria, že všetko dopadlo dobre.

V poslednej chvíli vás vytiahli z vody.

Kto ste?

Losev. To je moje priezvisko. FSB je zamestnávateľ.

Priznajte, že vás teraz nepotešila táto skutočnosť.

Môžeme si byť jeden druhému užitoční.

Okrem toho, ja som ten, kto sa nechystá vás zabiť.

Ako ste vedel, že tu budem?

Povedzme, že nie je v mojej kompetencii odpovedať na takúto otázku.

Prepáčte.

Tak ako?

Ste so mnou? Alebo so svojím šéfom?

- Potrebujem záruky. - No, samozrejme.

Záruk máme pre vás dostatočne.

Koľko?

Koľko ti sľúbil? Kaiser.

Počuj, nemám až tak veľa nepriateľov.

Dlho pre neho pracuješ?

Ja nepracujem.

Odkiaľ si potom prišiel?

Mal som zabiť Kaisera.

Volala sa Marta, však?

Aj keď sa ti možno nepredstavila.

No blondínka, asi 35 ročná.

Dala ti peniaze a poslala ťa zabiť Kaisera.

Aké zvláštne je všetko.

To som jej ja prikázal.

A poslala ťa zabiť Kaisera, pretože ja som to chcel.

A ty si neurobil svoju prácu. Prečo?

Márne.

Urobil si zlý výber.

S ním sa nedá pracovať, je blázon.

No, prečo na mňa tak tlačíš?

Vediem ťa.

Nikto. Len my.

Krásne, však?

Domov, sladký, sladký domov. Toto sa nám zíde.

Ešte jedna, ak by to nestačilo.

Ole!

Obleč si to.

Hej... Nemusíš sa ničoho báť.

Ak urobí všetko správne, poviem mu, kde ťa má hľadať.

Príde sem a zachráni ťa.

A budete žiť dlho šťastne.

A zomriete možno v jeden deň.

Buď trpezlivá.

Ale ja som ho tak čakal.

Toľko som sníval o synovi.

A keď sa narodil,

bol som proste šťastný.

Niečo také som už nezažil.

Mal deväť, keď sa to stalo.

Do školy som ho vozil autom, vždy som ho vozil sám.

No pretože sa mi to páčilo. A potom som nemohol veriť svojmu vodičovi.

Dostal astmatický záchvat.

Začal sa dusiť, ja som sa o neho neskutočne bál.

Začal som hľadať ten inhalátor. A nemohol som ho nájsť.

Na chvíľu som sa rozptýlil, narazil som do protiidúceho auta a...

ten prekliaty inhalátor ma stál invalidné kreslo.

Teraz už chápem, mal som sa zastaviť na minútu,

a potom by som...

Nie, on bol v poriadku, nebol zranený. Mal zapnutý bezpečnostný pás.

Ale o to nejde.

Faktom je, že nemal žiadny prístup.

On sa rozhodol, že si zo mňa urobí žarty. Myslel si, že to bude zábava.

Smiešne.

A vo veku 16 rokov sa začal baviť ako dospelý.

Vtedy prvýkrát zabil človeka. A vieš ako? Tiež zábava.

Našiel nejakého opitého bezdomovca a dobil ho na smrť.

Áno, tak pre zábavu.

Pred dvoma rokmi nainscenoval svoju smrť.

Nie preto, že by bol unavený, ale preto, že sa zavalil mŕtvolami.

Ak by vtedy neušiel, roztrhali by ho na kusy.

A preto akože zhorel vo svojom dome.

A preto sa všetci tešili a voľne si vydýchli, keď zmizol.

A preto som ťa najal, aby si ho zabil,

keď náhle vstal z mŕtvych. A preto si si vybral zle.

Ani si nevieš predstaviť, čo je to za človeka.

Ak si s ním, už si mŕtvy.

On prežije. On vždy prežije.

Nech sa deje čokoľvek, všetci okolo neho umierajú, ale on nie.

On sa ešte bude smiať nad nami.

Oboma, uvidíš. Miluje, keď je zábava.

- Haló, si to ty? - Zistil si niečo?

Áno, samozrejme. Preveril som číslo, ktoré si žiadal.

Tam podľa čísla stála chalupa s telefónom.

Na telefóne je dievča. Prijímala Kaiserových hostí.

- Vzali sme to dievča. - Povedala niečo?

V skutočnosti nie. Podľa mňa niečo vie,

ale sľúbila, že ma odvedie k človekovi, ktorý určite vie, kde sa teraz Kaiser nachádza.

Už sme v Krasnodare. Ideme k nemu.

Pozorne tam sledujte, aby ste ho nevyplašili. Ak niečo zistíte, zavolaj.

Dobre.

Vy čo ste sem prišli na svojom policajnom aute?

Okamžite vás presekne a zabije. Oboch! A mňa tiež.

- Presne tento dom? - Presne, presne.

Tu som sa s ním stretávala, keď mi daval peniaze.

Jeho kuriatko tu býva v druhom vchode. Byt 15. On je u nej.

Hej, kam ideš?

Tak čo?

- Neklameš? - Nie, prisahám na svoju matku.

Teraz môžem odísť?

Vypadni.

- Vlez tam. - Tam?

Tam, tam, poďme.

Seď ticho.

- Tak čo, ideš? - Idem, idem.

- Áno. - Ste na mieste?

Sme na mieste.

Vytiahni ocka von, aby som ho videl.

- A kam s ním? - Otoč ho.

Vadim Viktorovič, Kaiser tu nie je. Tento je tu.

Ja by som to neriskoval a zobral by som hneď všetkych troch.

Kde je Oľga?

Počkaj. Neponáhľaj sa.

Najprv mu daj telefón.

Vezmi si to.

Ocko, aké smiešne nám všetko vyšlo. nezdá sa ti to?

Synak, poď rýchlo.

Rýchlejšie by bolo nesprávne. Nebudeš mať čas nič cítiť.

No, čo chceš, aby som cítil, čo?

Teda aspoň výčitky, nie? Alebo niečo také.

Chcel si zabiť svoje vlastné dieťa. Naozaj si si myslel, že všetko bude inak?

Že potichu ho odbachneš a je to, úloha je hotová.

Nie, ocko. Nebude to ľahké.

Ide o to, že sa veľmi podobám na teba.

A nie je to tak, že som taký hajzel, čo ťa naštve, však?

Ale to, že som presne taký hajzel ako ty.

Áno, rozumiem. Splním.

Maj strelca na muške. Bez môjho rozkazu nestrieľať.

Ak sú dvaja blázni veľmi blízko pri sebe, hádaj čo?

Videl si mamu?

Nič jej nehovor, keď ju uvidíš.

Kde je Oľga?

Prepáč, mám druhú linku.

Maličký…

…skončil som.

Čakám na príkaz.

Maličký, zabij ho už konečne!

Daj ho dole.

Zásah!

Zastavte auto!

Stáť!

Stáť!

Nie, nie, nie, nie, nie. Maličký.

Maličký…

Prečo?

Maličký…

Prečo?

Áno?

Miťa...

Som tu, prišla som, k tebe.

Tak neskoro, mami.

Prečo neskoro?

No...

Ty o ničom nevieš?

Čo by som mala vedieť, synak? Proste ťa veľmi potrebujem vidieť.

Mami, teraz nie je vhodný čas.

Práve som sa chystal odísť na pár mesiacov.

Nejaké obchodné napätie. No chápeš.

Potrebujem ťa podržať za ruku a to je všetko.

A potom... sa budeš venovať svojej záležitosti a ja ťa nebudem zdržiavať.

Míťa, proste len podržať za ruku, prosím.

Dobre.

- Kde si? - Ja neviem, niekde v Krasnodare.

Ale ty mi povedz, kde si, prídem tam, kam mi povieš.

Dobre, počkám ťa. Daj prosím telefón vodičovi.

Poviem mu, kam ma ísť.

Kde je?

Tam v tom vchode. Druhé poschodie, byt 15.

Len my nevieme, či je tam ozbrojený... koľko ich je. Nepovedala, nevie.

Kde je jej telefón?

- Ona je kde? - V kufri.

Volaj.

Povedz mu, aby vyšiel.

Kde je Kaiser?

Kde je kurva Kaiser?

- Kde je Oľga? - Kto by to bol povedal.

Tak čo ďalej?

Aj tak nevystrelíš.

Zabiješ ma a nič sa nedozvieš.

Vanja.

No, čo robíš? No, no, no, ďalej.

Na, na. Tak. Dobre? Prečo na mňa mieriš zbraňou?

No ja mám tiež. No? Tak čo?

Kde je?

Myslel som si, že to bude oveľa horšie.

Myslíš, že sa mi to ráta, ak ti poviem pravdu?

Ona nie je v ničom vinná, proste mi len prišla pod ruku.

Nedostanem žiadny kredit, pretože je príliš neskoro! Už som ho zabil!

Budem rád, pomyslel som si. Vôbec nie som šťastný.

Prázdno. Chce sa mi len zvracať. Tak... asi tak.

Celým mozgom, vnútrom, srdcom, všetkým. Všetko čisté vyzvracať a je to!

Nahromadiť obrovskú hromadu a... odfúknuť.

Prečo mama nejde?.

Nevieš prečo?

Kde je?

Mama.

Chcela len proste podržať.

Ona nič nevie.

- Volá ma Miťa. - Kde je?

Chladná.

Na Phangane bol tak skvele. Och, rád by som si to zopakoval.

Nuda, samozrejme, ale... 20 metrov na pláž.

A more.

Otec, otec...

Zase si mal pravdu. Vždy máš pravdu.

Vždy si prídeš na svoje.

Na Miťovi nebudeš jazdiť.

Áno?

Ocko…

...v skutočnosti si ma zabil.

- Prehľadať všetko. - Do práce.

Oľja!

Oľja!

Som tu!

Vanja!

Som tu!

Vanja!

Stojte! Sem nemôžte ísť!

Stojte!

Poď sem.

Tade.

Poďme.

Stoj, stoj, počkaj.

To je všetko, ďalej musím sám. Ty musíš zostať tu.

- Nič ti neurobia. - Počkaj…

Pýtam sa ťa, aspoň teraz sa so mnou nemusíš hádať.

Och... počkaj, ničomu nerozumiem. Ja... nepustím ťa nikam.

- Prosím. - Počuješ?

- Počúvaj ma, potrebujú len mňa. - Som s tebou.

- No, prosím ťa, Oľja. - A čo?

Počúvaj ma, ja...

...oklamal som ťa. To všetko je kvôli mne.

Nikdy som nič nezabudol. Všetko som si pamätal.

Proste som len chcel, aby všetko zostalo tak, ako to je.

Ja viem.

Prosím. Prosím nie. Buď spolu, alebo vôbec. Veľmi ťa prosím.

Prosím ťa, no...

...prepáč.

Prepáč. Všetko.

Oľja?

To je tvoj priateľ, Kaiser. Máš päť dní.

Priveď mi otca a ja ju pustím.

slovenské titulky PHV 11/2024