Original subtitles

Dvanásta časť

Zošalela si? Čo to robíš? Šialená!

Prečo lezieš pod kolesá? Mohol som ťa zraziť!

- Kde je? - Kto?

Počúvaj ma, on za nič nemôže. Nie je potrebné ho zaťahovať do našich záležitostí!

Aké záležitosti? Hovoríš o tom chlapovi? Rýchlo nastúp do auta!

- Pýtam sa ťa, kde je? - Už tu nie je!

Chcel vypadnúť po všetkých týchto roztržkach s miestnymi.

Prišiel a požiadal o pomoc a ja som súhlasil, že mu pomôžem.

Vyviezol som ho z mesta.

A teraz namiesto vďačnosti dostávam toto všetko. Super.

Kde si ho odviezol?

Bol som vystrašený. Aby som mu povedal, že nechcem, nebudem...

Áno, to je Ernest, s ním to tak nemožno. Aj tak by si to vynútil.

- Všetci v meste sa ho boja. - Zastav.

Sakra, vôbec som ho nechcel vidieť, prišiel sám.

Tu…

Ach!

Rozhodol som sa, že urobím všetko, o čo ma požiada, a potom prídem k vám, aby som vás varoval.

Nevedel som, že bol na polícii. Myslel som, že to zvládnem, naozaj. No... nechcel som.

Prestaň kňučať.

No čo?

Ideme ďalej?

Poďme.

Stoj. Stoj!

ZABIJÁK

Ľudia. Ľudia…

Odpustite mi prosím, ja vás prosím. Viem, že som zver.

No úprimne. No... no, pochopte, ja som to nechcel... No... donútili ma.

Ja ani... odpustite mi, prosím. Ja... ja... Si naozaj veľmi dobrí.

Chcem sa s tebou spriateliť. Ďakujem, veľmi pekne ďakujem.

- Proste pij. - Ďakujem.

- Pripijme si. - Hurá!

- Ďakujem. Hurá! - Hurá! Hurá! Hurá!

- Zapnite hudbu. - Tak do dna.

No čo sa tu zase stalo?

Počuj, nemohlo to byť neskôr? Napríklad okolo desiatej.

O desiatej nemôžem, mám prácu.

Potom nie sú žiadne otázky.

- Tak, kam ďalej? - Tade.

To on na teba strieľal?

- Zvláštne, že sa napichol. - Poznáš ho?

Poznám. Veľa ľudí ho pozná. To je... Goša, poľovník.

Väčšinou neminie. Najmä pre Ernesta.

Kto to je?

No, už si sa zoznámil s jeho chlapmi. A pravdepodobne si už videl aj jeho.

Je to pomstychtivý muž, len tak sa neupokojí.

Nájde si nového poľovníka.

Neuvažuješ odísť?

Čo, nie je to vôbec strašné?

Kvôli Oľge, však?

Nepremyšľal si niekedy, že všetky jej problémy v poslednej dobe sú len kvôli tebe?

- Premýšľal. - A na čo si prišiel?

Ak odídem, bude mať väčšie problémy.

- No, ty si klient. - Čo, teraz ma zatkneš?

- Nie je dôvod. - A mŕtvola?

Nešťastná náhoda. Potkol sa, a sám spadol do pasce.

To sa v lese môže stať.

Po nejakom čase ho tu nájde náhodou niektorý z hubárov.

Ja sa o to postarám, nikto sa o tebe nedozvie.

Ďakujem.

Raz si ma zachránil. Teraz sme si kvit.

Ak sa zasekneš kdekoľvek inde, nastanú problémy, rozumieš?

Nikomu ani slovo. Najmä Oľge.

Žiješ?

Nespíš?

Nie, nemôžem spať.

Dáš si kávu?

- Si naozaj v poriadku? - Áno, ja som,

ale neviem ako je to u teba.

Dobre, nestresuj sa.

Nebude žiadne ženské fňukanie o tom, kde si bol, s kým, čo si robil.

Z toho mi je zle.

Vieš, mimochodom, dokonca si na to začínam zvykať.

Nič si nepamätáš. Objavíš sa a zmizneš. Nie je to kritické.

Kritické je, že mi nedôveruješ.

Všimni si, že sa ťa ani nepýtam, či je to pravda alebo nie.

Len tak nahlas premýšľam.

Vstal si o šiestej ráno a odišiel si niekam s Krainovom.

Priateľmi vás nemôžem nazvať kvôli práci. Nie tvojej, ale jeho.

Kto je Krainov? Policajt. To znamená problémy so zákonom.

Niečo si mu ukázal, on ti sľúbil pomoc. Je to tvoj dlžník. Zachránil si mu život.

No čo, podobá sa to na skutočnosť? Zdá sa mi, že to dobre dopadne. Ivan...

Ivan.

To je všetko, čo o sebe vieš. No i ja o tebe, zároveň...

Vieš si predstaviť, aké to je byť vedľa teba?

Predstavil si si to?

Každú chvíľu si môžeš spomenúť na niečo, čo...

ti prevráti život.

A čo potom? Zmizneš?

Áno…

Niekedy tiež o tom premýšľam.

Ide však o to, že ani ty, ani ja to nemôžeme vedieť s istotou.

Môžeš byť kýmkoľvek. Maniakom, vrahom.

Vieš si to predstaviť, že možno si to len zabudol,

že rád zabíjaš osamelé, dôverčivé ženy ako ja.

Len ak si spomenieš, nehovor mi to. Lepšie bude predstierať.

Hoci…

nevyzeráš na maniaka.

Nemyslím si, že maniaci sa takto bozkávajú.

Si jediná, komu dôverujem.

Všimla som si.

- Ja ťa proste chcem chrániť. - Áno, zvládla by som to aj sama.

Pij kávu, vychladne ti.

Nemôžeme na chvíľu stratiť pamäť, však? To by bolo skvelé. Hlavná vec je baviť sa.

Dobrý deň. Prepáčte za vyrušenie. Ja proste odchádzam domov.

Tu…

Zostalo vám tam zo včerajška trochu kyslej uhorky.

Chcel by som sa trochu napiť, prosím.

Nie je mi veľmi dobré. Môžem prosím?

Tak sme v lese, pozri sa po okolí.

Rozumiem.

Čierny!

Ernest, to som ja.

Poľovník sa včera neozval a ani dnes ráno.

S chlapcami sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť, ako urobil prácu.

No neurobil to.

Jeho urobili.

Ďakujem.

- Žiješ? - Áno. Viac-menej.

Teraz ešte trošku popijem... a pôjdem domov.

Dnes by si radšej nemal jazdiť.

- Nie,ja som v poriadku. Áno. - Nie, ty nie si v poriadku.

Rýchlo tu polož kľúče a doklady.

Za volantom si teraz nebezpečnejší ako bez neho. Objednám ti taxík.

- Doma ma čaká mama. - Neboj sa. Taxík príde čoskoro.

A auto ti potom privezieme.

Dobre. Ďakujem. Idem na toaletu.

Len za sebou uprac! Tentoraz.

Ideme?

Si si istý, že ideme správnym smerom?

No ak si si istý, tak ok. Schovalsi ich, vieš lepšie.

Maličký, čo ak otvoríme poklop a tam bude prázdno?

Čo ak tu zašiel nejaký hubár so psom.

Zaštekal a on to zodvihol.

Zo zvedavosti to všetko odsunul, pozrel a tam peniaze.

Kúpi si chalupu,

Aj s pozemkom. V starobe sa splní sen.

No?

No čo? Hradný hubár bol? Ó!

Vyhradený sektor vo valci!

- Presne to, čo potrebujeme. Daj to do auta. - Márne.

Nerozumiem?

Toto sú posledné peniaze.

No, áno, zrejme sú posledné. Čo sa deje? Ešte budú.

A ak nie?

Teraz mi pripomínaš môjho otca. Tiež je celý čas nudný.

Ja by som vymlátil z neho meno zabijáka. Zadarmo.

Vieš, že nie som lakomý. Okrem toho som gentleman.

Kaiser, vieš, že som s tebou až do konca. Aj keď nás všetkých zabiješ.

Aj keď som úplný psychouš, ako si to ocko myslí.

Všetci sme psychoši. Ale sú naši psychoši a cudzí.

Z naších, mám len teba.

Preto ťa mám rád.

Aj Martu mám rád.

Je to samozrejme suka, ale je taká cool.

A okrem toho vôbec neplatím tie peniaze za zabijáka.

Platím jej za jej zradu. Za tú skurvenú zradu.

To je Marta. Otec sa za ňu modlil.

A ona sa rozhodla ho opustiť. To je lakomstvo.

To len si proste palčeky oblížeš. A? Aby som bol úprimný, nikdy by som si nepomyslel,

že taká sa predá za peniaze.

No čo, kapitán? Berieme Anucha!

Príjemná ťažkosť.

Ahoj Koljan. Ako sa máš?

- Prečo nedvíhaš telefón? - Bol som zaneprázdnený.

Aha... Ernest ti včera celý večer volal, ale ty si neodpovedal.

- No, telefón zomrel. - Vezmi si môj.

Počuj, teraz nie, bolí ma hlava.

- Musím ísť domov a oddýchnuť si. - Nekecaj, volaj.

Počuj, urobím to neskôr, dobre? No naozaj.

Dobre.

Keď sa s tebou bude chcieť Ernest porozprávať, porozprávaš sa.

Ernest? Áno, všetko je v poriadku. Je na linke.

Ahoj Kolja. Ty a ja sme sa na všetkom dohodli.

Áno, urobil som všetko, čo ešte potrebujete? Nechajte ma na pokoji!

- Je to tvoje jediné želanie? - Áno!

Moja odpoveď je, nie.

Nie je mojím plánom nechať ťa na pokoji.

Pozorne ma počúvaj, zabili môjho človeka.

Všetko však malo byť naopak. Rozumieš?

Povedz mi, Kolja, hovoril si s niekým o našich záležitostiach?

Nie! Ja nič neviem!

Rozumieš, že ja si to určite preverím. Maj sa.

Vanja, počkaj.

Tu je to pre teba, pre každý prípad. Darček. Samozrejme nie je nový, ale môžeš zavolať.

Takže teraz mám tvoje číslo. A svoje som ti tiež uložila. Použij to.

Nepôjdeš so mnou?

Čo som zabudla u tvojej babičky? Pamäť mám v poriadku.

Ale ak si spomenieš na svoje priezvisko, budem rada.

Nezabudni vrátiť auto Koljanovi.

Vezmi si svoje peniaze. Kopejku ku kopejke. Zašpiniť sa nimi mi len pokazí karmu.

Viacej ťa nepoznám. A aj ty na mňa zabudni, Vanja.

Hneď.

Tu.

Pavel Vitalievič. Pavel... Pavel Vitalievič.

Pavel Vitalievič...

Dobrý deň, Pavel Vitalievič, minútku vašej pozornosti.

Bohužiaľ sa nepoznáme, ale mám pre vás

veľmi dôležité informácie. Áno, som si tým úplne istý.

Dokonca som to skontroloval.

Náhodou som bol svedkom prestrelky pri moteli.

Áno, toho istého, samozrejme. Áno, áno, áno.

Čo?

No asi bude lepšie nie cez telefón.

Čo? Áno, samozrejme.

Ďakujem, že sa ozvete. Nevyhnutne. Ja vám hneď pošlem adresu. Dobre.

Všetko dobré. Ďakujem, dovidenia.

No čo, je to presvedčivé?

- Presvedčivé. - Potom mu napíš adresu.

- Ty si kto? - Ja som kamarát.

Priniesol som auto.

Mami, kto to je?

Žiješ?

Ďalšie venovanie?

Takže sme sa pohádali?

Áno.

Mňa sa to netýka?

Kto je ten Ernest?

Včera od neho prišli ľudia. Chceli ma zabiť.

Nechcel by som, aby sa to opakovalo.

Rozumieš?

Kto je tento Ernest, povieš mi to?

- Ja to poviem.. - Mami, no tak...

Dosť! Zmĺkni! Už mi celkom odmrzol mozog.

Ernest je zločinec. Je to bandita, podvodník.

Motal sa okolo Krasnodaru a Rostova, kým ho odvšadiaľ nezahnali.

- Mami, to stačí. - Ticho, upokoj sa! Koho chrániš?

Potom, už tu, môj manžel pre neho pracoval.

Len skončil zle. Zabili ho.

A teraz môj syn, hlupák hlúpy lezie na to isté miesto.

Nikam neleziem. Proste otec mu dlhuje a ja...

- Čo? - ...a ja splácam dlh.

Čo si povedal? Kto komu dlhuje? Bože, aký hlupák.

Otec za tohto bastarda položil život. Rozumieš alebo nie?

Ak je niekto niekomu dlžný, je to Ernest, kto je dlžný jemu!

- Bože! Vypadni odtiaľto! - No, mami, no...

Keby otec žil... Tvoju...

No mami, no…

Čo potrebuje od Oľgy?

Hotel sa mu zapáčil.

Chce ju vyžmýkať.

Kým to neurobí, on... no, určite sa neupokojí.

Povieš mi, kde býva?

Prečo nejde?

Neviem.

Kto to vlastne je?

No, kto, kto? Povedal, že kamarát.

No, ja som na mieste.

Kde?

Počuj, polícia vie, kde som.

Som rád, že to chápeš.

Kde si? Hej.

Ak sa pohneš, zhodím ťa.

Chcem sa len porozprávať. Otázka číslo jedna. Si vyšetrovateľ?

Otázka číslo dva. Si hrdina?

No, keďže nie si hrdina, rýchlo mi povieš o nehode

a o prestrelke pred motelom.

A čo je najdôležitejšie, kto ti prikázal zahladzovať stopy?

Poviem všetko... Poviem všetko. To sú Kaiserovi ľudia.

Oni... boli v moteli, spôsobili prestrelku a všetko ostatné.

- Prikázali zahladiť stopy. - Kaiser je mŕtvy.

Áno. Všetci si to mysleli. Ale to nie je pravda. On... žije.

Žije?

Teraz je to veľmi zaujímavé. Veľmi pozorne ťa počúvam.

Je tu voľné?

- Menu. - Ďakujem.

- Poznáme sa? - Ešte nie.

Ale viem, že ste náčelník miestnej polície.

Bola som u vás v práci, povedali mi, že tu zvyčajne obedujete.

Veľa toho narozprávajú.

Prepáčte, že vás takto vyrušujem, ale naozaj potrebujem vašu pomoc.

Všetci potrebujú moju pomoc. Akú presne?

Teraz to bude znieť veľmi hlúpo, ja viem. Môj milenec odo mňa utiekol. No, áno, viem.

Robili sme s ním plány, museli sme opustiť krajinu.

Chcela som opustiť manžela. Ale on proste utiekol.

Proste odišiel a nič mi nepovedal.

- Chcete ho späť? - Nie, nie jeho.

Faktom je, že odišiel a vzal mi jednu vec, ktorá mi bola veľmi drahá.

A môj manžel by sa o tejto strate nemal dozvedieť, tak som k vám prišla neoficiálne.

Moji priatelia v Moskve mi pomohli sledovať jeho telefón a ukázalo sa, že vaše mesto

je to posledné miesto, kde sa zastavil. Aha... tu.

Červenou farbou je označená oblasť, kde si s najväčšou pravdepodobnosťou prenajal byt.

A možno je stále tu.

Som si istá, že s vašimi schopnosťami nebude ťažké nájsť toho miestneho,

kto mu prenajal tento byt? Potrebujem len adresu.

Ak mi ho pomôžete nájsť, zaplatím presne rovnakú sumu.

Dobre, skúsim. Ako vás môžem kontaktovať?

Nechám vám svoje telefónne číslo.

Ďakujem veľmi pekne. Toto je pre mňa veľmi dôležité.

Budem čakať na zavolanie.

Ďalej ja sám.

- Môžem ísť? - Áno.

Máš niečo súrne?

- Chcela si niečo? - Odpusť mi.

Za čo?

Všetky tie hysterky. Chápem, že si unavený.

Ale ty vieš, že ja taka nie som.

Ty vieš, že vždy budem s tebou. Rozumieš?

Viem... Viem, čo musíme urobiť. Aby toto všetko už konečne skončilo.

Pôjdeme k nemu spolu. Áno? Chcem zmierenie a to je všetko.

Toto je tá najzvláštnejšia predohra k sexu.

Viem, že on má svoj život a my máme svoj.

A už to nikdy nebude také ako predtým. Viem to, nie som blázon.

Nie som blázon.

A predsa... ja...

Chcem, aby sme mali dieťa.

Veľmi chcem. Najviac zo všetkého na svete.

Čo to je za leto?

Počasie je na hovno.

Och, zdá sa, že prišiel Koljan.

No, choď sa pozrieť, čo potrebuje.

Rozumiem. Hneď sa pozriem.

Hej, Koljan, počúvaj! Čo tam robíš...

Kde je Ernest?

Áno, počujem ťa dokonale. Len mi je to jedno. Rozumieš?

Za čo ti platím peniaze?

Aby si mi našiel kupcov na tieto posraté pštrosy. Tak to urob.

Počkaj, počkaj, počkaj. Keď som ich kupoval, tak si mi to nepovedal.

Počúvaj ma pozorne. Nie, neznížime cenu.

Viete, koľko peňazí som na to minul?

A je mi jedno, čo s nimi bude robiť. Rob si čo chceš.

Vráť mi peniaze, rozumieš? Ešte ti zavolám.

- Kto si? - Zdvihni ruky.

- Pýtal som sa ťa, kto si? - Už sme sa videli.

Prišiel si do môjho domu bez pozvania, však?

Ty čo, chceš ma vystrašiť touto pukačkou? No čo, budeš odpovedať? Kto si?

Už si nepamätám.

Už si ani nepamätám, či môžem zabiť človeka alebo nie.

Chlapca sa už nedotkneš, počuješ?

Áno, áno, áno, áno. Áno. Daj to preč.

- A zabudni na hotel. - Áno!

Ak ťa ešte raz uvidím, alebo tvojich chlapov zabijem ťa, rozumieš?

Nenapadlo ťa, že je to všetko jeden veľký podvod?

Vrátila peniaze.

Áno, je to zvláštne. Alebo možno prišla na to, že sa voláš Ivan? A potom sa ťa zľakla?

- Čoho sa zľakla? - Teba.

No čo by ju mohlo vystrašiť?

- Dobrý deň. - Zdravím.

- Veľké Americano, so sebou prosím. - Mlieko, cukor?

Nie, netreba.

Áno, počúvam.

Našiel som byt, ktorý si prenajal váš priateľ.

Nemyslela som si, že to bude tak rýchle.

Naše mesto je malé, každý každého pozná.

Vraj sa ešte z bytu neodsťahoval.

Nájom je zaplatený do konca mesiaca.

- Napíšte si adresu. - Áno.

Prepáčte, máte pero?

- Áno. - A kúsok papiera na zapísanie.

Áno.

Ďakujem. Áno, píšem si.

Kopernikova ulica, dom 24.

- Tak... - Byt sedem.

Kľúč je v poštovej schránke.

Nechajte tam druhú časť sumy.

Dúfam, že vám môžem veriť?

Ďakujem veľmi pekne, veľmi ste mi pomohol.

Áno, urobím všetko tak, ako ste povedal.

- Vaša káva, prosím. - Ďakujem.

- 150 rubľov. - Áno. Vydávať netreba.

slovenské titulky PHV 11/2024