Original subtitles

Deviata časť

Prázdny a veľmi strašidelný.

Myslela som, že nezavoláš. Sovetskaja ulica, 13, byt 11.

Ak neprídeš, môžeš si za to sám.

ZABIJÁK

Panstvo! Chvíľku pozornosti.

Dnes sa tu zišli len najbližší ľudia našej rodiny.

Myslím, že vás nemusím žiadať, aby ste sa tu cítili ako doma.

Už ste doma. Na narodeninovej oslave mojej milovanej Lery.

A ešte, že mi bolo povedané, že už je všetko pripravené

a môžeme ísť k stolom a pokračovať v našej oslave.

- Prosím, poďte, priatelia. - Nuž, páni.

- Všetci k stolu. - Poďme.

Tak, koláče daj do stredu. No, tam.

- A šalát môžeš tam a... - Áno.

- ...daj to sem. - Počúvaj, pomôž mi.

- Daj mi to. - No čo? Prines viac zeleniny.

- Tak... - Zdá sa mi to skvelé. Úplný poriadok.

- Určite? - V akom zmysle, určite?

No ja proste neviem, ako by to malo byť. Je to moja...

Prvá oslava narodenín, úprimne povedané, je to tak.

No čo, gratulujem k strate panenstva.

Čo?

Prečo sa tak trápiš? Daj to sem. A druhý tam.

- Má k tebe prísť slečna? - Horšie, priatelia.

Oh, zdá sa, že prišli. Tak, uh... no, všetko je pripravené, však?

- Áno. - Áno? Fajn tak bežím.

Tak bež.

Smiešny.

Čo si myslíš o tejto spoločnosti?

Nepoznám ich.

Ja, myslím, že jedného poznám.

Toho starého som videla so svojím mužom.

- Je to zlé? - Ako to povedať.

Známi môjho manžela spravidla nie sú veľmi príjemní ľudia.

Ale užitoční.

Zdravím. Moja dodávka.

Na, tak sa pozrite, mám tu adresu a dokonca aj súradnice GPS.

Expresné VIP doručenie. To znamená vyššiu kategóriu. Tu.

Je tu aj poznámka: Narodeniny.

Kto je odosielateľ?

Sekundu. Mincovne D. A. No, aby som bol konkrétny, Dmitrij Alexandrovič.

No je tu aj blahoželanie.

Eh... ako to chcete, mám ho doručiť alebo to zoberiete tu?

Tu. Vezmi to.

Prajem pekný deň.

Hej, obleč sa.

Niečo krajšie.

Chcem ťa vziať na jedno pekné miesto.

Námietky nebudú akceptované. Dnes má mama narodeniny.

Počula si ma? Priprav sa!

Počkám dole. Ale nie dlho.

Som jediný, koho to unavuje alebo čo?

Maličký, choď sa prosím pozrieť, ako dlho jej to bude trvať? Začínam byť netrpezlivý.

Stop.

Oheň.

No čo? Všetci pripravení? Ideme.

Prosím.

Opatrne.

Dvadsaťpäťročný muž. Tak Kolja už nie je chlapec. Muž.

Aj postavenie bude mať, ako muž.

S jeho otcom sme sa zoznámili v rovnakom veku. Mali sme 25.

Tu som už mal veci na starosti, takže som to rozhýbal naplno. A tvoj otec je nový.

A pozrel som sa naňho zblízka. Pozrel som sa pozorne. Chytili sme sa toho.

No, on je tvrdohlavý. Ale aj ja som tvrdohlavý.

A potom sme boli najlepší kamaráti.

Cestovali sme spolu do Rostova, veci sa zamotali. A potom odtiaľ spoločne utiekli.

Vieš, ako sme bežali? Podpätky sa nám leskli. Takže, Kolja, robili sme všetko spolu.

S tvojím otcom sme boli kamaráti.

Bol to dobrý človek, cítil som sa s ním bezpečne.

Vieš, ako hovorieval, Kolja?

Hovorieval, že ja som mozog a on ruky.

A ruky, hovoril, by mali chrániť mozog. Tvoj otec mi vždy držal chrbát.

Aj vtedy nás prikryl, keď nás našli Rostovčania.

No tak to je, Kolja. Ja som teraz tu, živý, a jeho niet.

Prečo som spomenul tvojho otca, Kolja?

Vieš, mne s ním bolo... bezpečne.

Veľmi som mu dôveroval.

A chcem, aby s tebou to bolo rovnako bezpečné.

Len tak môžeš byť jedným z nás. Zapamätáš si to?

To je všetko. Si skutočný muž.

A pozerám sa na teba a spoznávam v tebe tvojho otca.

A mám ťa rád, ako syna.

No čo, máte všetci naliaté?

Chcem pripiť...

...na jedného z nás.

Na skutočného muža budem pripíjať, Kolja.

Na teba.

- Všetko najlepšie, Koljan. - Áno, Koljan. Na teba.

Panstvo,

ja chcem pripiť na našu oslávenkyňu. Na moju milovanú Leru.

Na ženu, pre ktorú žijem.

Na ženu,

bez ktorej by som nebol.

- Milujem ťa. - Aj ja ťa milujem.

- Čo je to? - Darček od nášho syna.

- On nepríde? - Očividne nie.

Chcem sa pozrieť.

Toto je pre teba, odo mňa a chalanov. Vezmi si to.

Poď, otvor to.

Poď, otvor to.

No? Tak čo, Kolja, páči sa ti to?

Dospelému mužovi dospelý darček.

Ty si teraz jedným z nás, drahý.

Seď, seď, seď. Buď s tým opatrný, nie je to hračka.

Och, dobre, Kolja, rád by som zostal s tebou, ale nemôžem.

Čierny, poď, vyprovoď nás.

Dovidenia.

- Všetko najlepšie, Kolja. - Ďakujem.

Tak oddychuj.

Len sa nenechajte uniesť. Len pomaly. Pokojne, ale slávnostne.

Chcem len vidieť jej správanie.

Som zvedavý, či pobeží k manželovi.

Vlastne, keď to skončíš, príď hneď ku mne. Pochopil si?

- Pochopil. - Všetko.

Tak…

Áno, niekde to tu je.

Parkujeme.

Ďakujeme, že využívate našu leteckú spoločnosť. Maličký.

Postoj tu, nikam nechoď.

Páni, ste pozvaní počúvať hudbu,

objednajte si niečo a len sa opaľujte. Máme stretnutie.

Gretel.

Priatelia, môj syn mi poslal blahoželanie.

„Mami, všetko najlepšie k narodeninám.

Prepáč, že som nemohol prísť.

Nemám čas riešiť nahromadené veci.

Dúfam, že mi odpustíš. Posielam ti malý darček.

Je skromný, ale z čistého srdca.

Predtým, ako ho budeš rozbaľovať, určite mi zavolaj.

Otec pozná telefónne číslo. Ľúbim ťa, bozkávam ťa. Tvoj syn Miťa."

Priatelia, už asi všetci viete, že môj syn...

náš syn Miťa, on žije.

Všetci si pamätáte ten hrozný požiar.

Z jeho domu nezostalo nič. Všetci sme si mysleli, že je mŕtvy.

Ale na pár rokov zmizol, potreboval sa dať do poriadku.

A teraz je späť. A ďakujem za to Bohu.

On... nemohol prísť na moju oslavu, ale...

poslal mi tento darček.

Zavolaj.

Neviem, ako tu maju to ostatné, ale ich zmrzlina je proste bomba.

- Dobrý deň. Menu, prosím. - Dobrý deň. Ďakujem.

Dnes je pre mňa špeciálny deň. Oslavujem. Mama ma narodeniny.

- Skvelé, prídem k vám o 5 minút. - Ďakujem.

Mama.

Budem musieť odpovedať, inak to bude neslušné.

Ahoj mami.

Ahoj milý, som tak rada, že ťa počujem.

My sme tu, v záhrade, zišli sme sa tu s priateľmi ako predtým, pamätáš?

No, samozrejme, mami.

Tak som ťa chcela dnes vidieť. Ale chápem, že si zaneprázdnený.

- To je v poriadku. - Už si otvorila darček?

Nie, povedal si, aby sme na teba počkali.

- Skvelé. Je otec vedľa teba? - Áno, je tu. Hovor, počuje ťa.

Nie, dnes je tvoj deň, budem hovoriť len s tebou. Milujem ťa.

- Aj ja ťa milujem. - Mám najlepšiu mamu.

Ale nie som najdobrodružnejší syn, vždy spôsobím len problémy.

Ale napriek tomu som tvoj syn, však?

Samozrejme.

Naozaj som chcel prísť, mami, objať ťa a zablahoželať ti.

Ale plány sa zmenili nie preto, že som sa tak rozhodol, ale preto, že to tak rozhodol otec.

Nedal mi ani možnosť odísť z domu,

ísť nakupovať a hľadať pre teba darček.

Mi... Miťa, nerozumiem. Čo ti povedal ocko?

Nič. O to ide, že nič. Lepšie by bolo keby niečo povedal. Dobre, to je všetko.

Dosť bolo smutných vecí.

Mami,

všetko najlepšie k narodeninám. Hurá! Otvor to!

Hurá!

Synak, to je čo?

Toto je zabiják, ktorého poslal ku mne otec.

Asi ho veľmi nepotešilo, že som sa vrátil.

A na zvyšok sa ho môžeš opýtať sama.

Potrebujem…

- Doprovodím ťa. - Nedotýkaj sa ma!

Pomôžte jej!

Všetko najlepšie k narodeninám, mami.

Ďakujem.

Ak nebudeš jesť, urazím sa.

Prečo je to v celom mojom živote tak?

- Čo? - Všetci mi stále niečo vnucujú.

Hej, o čom to hovoríš?

Buď dáma, staraj sa o seba. Dokonči vysokú školu, vydaj sa, maj deti.

Vlastne som dnes úprimný. Nikto ťa nežiadal, aby si sa spovedala.

Len on odo mňa nič nechcel. Nič nepožadoval.

Proste... prijal ma takú, aká som.

Dosť.

Nikto nemohol uveriť, že je to pravda.

Toto je predsa láska.

Povedal som, že som z toho unavený. Nekaz mi náladu.

Ja na to prídem.

- Ojoj. - Čo?

- To je ten idiot. - Poďme.

No ahoj kamarát.

Čo, našiel si si novú hlupaňu?

Možno o tom nevieš, ale tvoj priateľ je zvláštny.

- Nemohol by ste nás nechať? - To nie je problém.

Buď s ním opatrná.

Neboj sa, pomýlil si ma s niekým iným.

Kam ideš?

- Potrebujem ísť na toaletu. - Mám ťa doprovodiť?

Dobre, žartoval som. Čo som tam nevidel.

- Krásavica! - Áno?

Papier a pero máte?

Áno, minútku.

Čo, chlapci, máme dosť?

- Tu. - Ďakujem milá.

- Je všetko v poriadku? - Úžasné, ako v rozprávke.

- Môžeme teraz podávať horúce? - Môže byť horúce.

Dám si aj ja túto vašu úžasnú vodku? Neviem, kde ju beriete.

A ešte jedna maličkosť, môžte si prisadnúť k nášmu stolu?

Zablahoželať oslávencovi, bude veľmi potešený. Jednoznačne ste jeho vkus.

Ďakujem veľmi pekne za pozvanie, ale musím pracovať.

- Horúce sa samo od seba neuvarí. - Čo keby sme to zrušili?

Radšej vám prinesiem vodku.

- Vyberte liter vodky z mrazničky. - Všetko je v poriadku?

Áno, samozrejme. Všetko je ako obvykle, nič zvláštne.

Počuj, môžeš vyniesť smeti? Inak čoskoro začne smrdieť.

Prepáčte, prosím. Mohla by ste zavolať políciu?

Som držaná ako rukojemník. Veľmi vás prosím.

Tak kde si?. Myslel som, že si sa stratila. Čo ti tak dlho trvalo?

No, čo som povedal? Ona chutí ešte lepšie.

Bomba. Ochutnaj.

S posýpkou.

No tak, na mamu.

No? No povedz.

Čokoláda, jogurt, pistácie, marakuj.

Ja by som sem chodil každý deň a jedol by som to.

- Počkaj, kam ideš? - Ja si to vyriešim sám.

No čo, čudák? Zrejme si minule niečomu nerozumel, však?

Môžeš ísť a my sa ešte raz porozprávame.

Choď, hovorím, si voľná.

Ale ja som ju nepustil.

Áno? Možno by sme mohli ísť von sa porozprávať?

Môžeme ísť aj von. Len priveď svojich priateľov. Všetkých.

Ich to tiež bude zaujímať.

No toto je úplne iná vec.

Akoby ste sa všetci modlili ku mne.

Teraz pozornosť, pozornosť. Vyhlasujeme bleskový útok.

Každý z vás má presne 10 sekúnd na to, aby ma presvedčil, aby som ho nezabil.

Všetci súhlasia? Úžasné. Poďme na to.

Ty prvá.

Ja... ja... nič som neurobila.

Môžeš ísť!

- A ako... - Môžeš ísť, povedal som!

Druhé kolo.

- Ja... - Čo? čo? čo? čo? Hlasnejšie.

Ja... ja... ja som tiež nič neurobil.

Bež.

Ušiel...

A blahoželáme trom finalistom!

Vstaň.

Poď, poď.

No tak... nerob to, prosím. Teda... len som nevedel, kto si.

- Nepresvedčil si ma. - Nie, prosím, nie. - Prestaň!

Dnes je sviatok. Mama má narodeniny.

Nerob to.

- Nie... - Áno, dnes je sviatok.

No dobre. Keď sviatok, tak sviatok.

Mama má narodeniny.

Si voľný.

Sotva sa poznáme a už ma ovplyvňuješ!

Ako s tebou žije muž?

Len nestrať vedomie.

Len nestrať vedomie.

Chlapci! Kto sa k nám vrátil? Koljan, úplne ožil.

Koljan, tvoja hudba...

- ...jednoducho bombastická. - Oh, dosť, dosť, dosť.

Dosť. Prestaňte piť. Chcem to ako jeho... fuj... venovanie.

Si pripravení na losovanie?

- Nevidno to na mne? - Nebojíš sa?

Tak vytiahni.

Stop!

- Už si mal 18? - Čo?

Áno, už máš 25.

Poď.

Jeden.

Tak.

- Nechápem... - Čo nechápeš?

Tu je napísané, nohavičky majiteľky. Niečo také.

Nohavičky?

Vieš čo to je?

Pravdepodobne ich má.

Proste to prines.

Koljan!

Dospelí chlapi, dospelé hry.

Ak to prinesieš, si s nami. Ak nie, tak to znamená, že ešte nie si pripravený.

Počkaj. Ako…

Jej?

A ty tu vidíš aj inú majiteľku?

Toto... No...

- No a... na... načo? - Načo?

Venovanie.

Nie, ak nie si pripravený, povedz to. Pochopíme to.

No dobre.

Dobre, ja... idem.

Choď.

Sakra...

Čo robíš?

- Ty ako? - Neboj sa, všetko bude v poriadku.

Áno, ja... no, chcel som len povedať ďakujem.

Prosím.

- Možno by si už nemal piť? - Nie... som v poriadku.

- Viem, čo hovorím. - Nie, nie. Ja... to je v poriadku.

- Dobre teda. - Neboj sa.

No ako povieš. Vynášam horúce, áno?

- Prosím... - Oj!

Prosím, pomôž mi.

- Ako ti môžem pomôcť? - Sakra... sakra! Sakra!

Čo?

Potrebujem tvoje nohavičky...

Je to jasné. A teraz sa rýchlo otoč a vráť sa späť.

Prosím, pomôž mi. No čo ty...

Teraz budem kričať!

Na tom nie je nič zlé.

Netreba kričať, prosím, len nekrič.

No, toto je len hlúpy vtipný test.

Povedali mi, že musím absolvovať test.

Možno máš niekde ďiné. Prosím, dobre, aj tak mi uveria.

- Vypadni! - No, nič také neexistuje.

Povedala som ti, aby si vypadol.

No prosím ťa, čo...

Kľud! Kľud, kľud.

Prečo sa o neho staráč? Chlapec si zavtipkoval, prečo ho hneď biť?

Zlý vtip.

No bol by sa ospravedlnil. Akosi to nie je po ľudsky.

Nie je ľudské pušťať siruky. Alebo vás mamy učili inak?

Dosť, oslava sa skončila. Kaviareň je zatvorená.

Vezmite si svojho opitého oslávenca a vypadnite odtiaľto.

- Keď zatvorená, tak zatvorená. Odídeme. - Tak odíďte.

Si s nami alebo ako? Poď von, pokecáme.

Ani nepomysli na to, že by si šiel k nemu.

Prosím vás, prepáčte. Dnešný večer... sa skončil.

Lera je vám všetkým veľmi vďačná.

A...nečakali sme, že to takto dopadne.

Marta,

zajtra ťa čakám.

- Ako jej je? - Lepšie. usnula.

Čo hovorí lekár?

Hovorí, že je nervózna a potrebuje sa upokojiť.

Hej, ešte ťa dlho budeme čakať, alebo ako?

Nerozumiem, je kaviareň zatvorená, alebo sa máme vrátiť?

Čo, budeme sa rozprávať, alebo ako?

Samozrejme, „alebo ako“.

Naozaj si sa rozhodol vzdať sa? Čo, nemáš čo robiť?

Koljan sa ožral a začal podnikať hrdinské činy. Sám som na to narazil.

Zajtra to vyspí a ospravedlní sa. No čo, mier?

Mier.

Tvoju mať.

Počuj, poďme zobuď sa! Zobuď sa, hovorím ti!

Zobuď sa, povedala som ti!

Upokoj svojich priateľov, inak zavolám políciu, počuješ?

- Poďme, zobuď sa! - Dosť…

Opitý hlupák.

Teraz ma pozorne počúvajte, vy blázni! Vypadnite odtiaľto k čertovej materi!

Nechcem vás tu už nikdy vidieť! Vypadnite!

Žiješ?

Ja tiež.

Prečo sedíš, hlupák? Vstaň a poďme za svojími priateľmi.

- Oni čo, už sú... preč? - Preč.

- Niečo ma motá. - Keď nie je mozog, vždy to motá.

Nedotýkajte sa ma.

Zabavil si sa?

No, á... áno, to bol len... no, bol to vtip.

- No, áno. - No, to bol taký test.

Na papieriku bolo napísané, že mám prísť k vám... a tu...

Takže si si to vytiahol?

Kľudne si si mohol vybrať 10-krát zaspievať, alebo behať vonku bez nohavíc, však?

Áno, možno aj tak.

Nemal si na výber, hlupáčik.

Toto je pre teba. Ber, ber.

- Čo... to... - Na všetkých lístočkoch je to to isté.

Oklamali ťa tvoji priatelia.

Teraz odtiaľto vypadni.

Vypadni.

slovenské titulky PHV 11/2024