Original subtitles

Prepáčte, zaspal som.

Takže...

Kde som to skončil?

Aha, áno, vražda.

Áno, ale nie, idem na to príliš rýchlo, ničomu by ste nerozumeli.

Začnime obeťou.

Grégoire Hubert de Colombes.

Maršal Francúzska.

Osem vojen, deväť medailí, dvanásť zranení.

V čase, ktorý nás zaujíma, už nebol taký čulý.

Napriek tomu sa blížil k úctyhodnému veku 44 rokov.

Takže na brehu tejto rieky, ktorá tvorí hranicu

medzi Francúzskom a Savojským vojvodstvom,

ktorého obyvateľov vtedy nazývali,

Savojčanmi, vydýchol naposledy.

Nie, to je dych vraha.

Teda skôr údajného vraha.

Áno, koza.

Zvláštne, poviete si.

No, nie až tak veľmi.

- Kto to urobil? - Ona! Tie kozy sú také divoké.

- Áno, cap je diabol. - Predstavte si jeho ženu.

V tej dobe, mohli byť zvieratá uznané vinnými z vraždy

rovnako ako vy a ja.

Preto bolo mnoho koní, vtákov, mačiek, psov, prasiat,

odsúdených na rovnaké tresty ako ľudia.

Štvrtenie, varenie zaživa, rozštvrtenie.

Skrátka, všetky klasické tresty používané dodnes.

- Nie! Nie! - Au, au, au!

Takto sa začína náš príbeh.

Vražda, zatknutie a čoskoro aj súdny proces.

Proces, ktorý v roku 1644 takmer zničil Francúzsko.

Trochu spomalím, idem moc rýchlo.

Koza?

Áno, excelencia.

Ale veľká koza.

Príliš dlho ste boli preč z Paríža.

To sú povery ľudu…

…koza nikdy nezavraždila človeka.

A už vôbec nie maršála.

De Colombes vyhnal Angličanov, žeby ho zavraždila nejaká koza?

Jeho rodine sa to nebude páčiť.

- Urobili ste mi to vo veľkom? - No...

Oni takto vyzerali?

Henrich IV. jedol za ôsmich.

Pozrite, vyzerá ako kukučka.

Dokonca aj Ľudovít Tučný, vyzerá ako vyhladovaný.

- Tak ma urobte chudšieho. - Ešte to upravím.

Dobre.

A vy mi nájdite skutočného vinníka.

Práve tak, Savoyana...

Savoyana?

Ale vy ste sa zbláznili?

Tisíckrát radšej tú kozu!

Ak je vinníkom Savoyan,

ľud bude žiadať vojnu a tá bláznivá kráľovná počúva ľud.

Žiadneho Savoyana v tejto veci.

Dobre, Vaša Eminencia.

Vchádza Kráľ!

Kráľovná!

Ľudovít!

Čo mi to hovoria?

O zavraždenom Columbovi? Už majú toho vraha?

Áno, čoskoro bude súdená a popravená.

Je to žena?

Nie celkom.

Koza.

Koza?

Áno, koza. Bééé.

"Eine grosse chèvre."

Ticho!

Ľudovít, nechaj kardinálov náhrdelník!

Vy mi tu hovoríte o súdnom procese s kozou?

Presne tak, francúzska tradícia.

Tiež... Posúďte túto kozu.

Ak bude uznaná za vinnú, prísne ju potrestajte, Ja?

Stane sa, Vaše Veličenstvo.

Výborne.

Ľudovít, komme!

Jeho Výsosť spadla!

Aký je nešikovný.

Zdvihnite ho.

Sopliak jeden!

Aj jeho otec bol tupec, to neveští nič dobré.

To je správne.

A vy, je to jasné?

Žiadny Savojec nesmie byt zapojený do tejto veci.

Aby ste túto kozu dostali do basy, nájdite mi toho najlepšieho.

- Žiadny Savojec, pane. - Rozumiete mi?

Toho najlepšieho!

Ticho!

Ticho!

Môj klient ukradol chlieb. Chlieb, ale len jeden!

Musí za to zaplatiť životom?

ÁNO!

ÁNO!

ÁNO!

Obžalovaný zabil aj pekára!

K tomu som sa chcel dostať.

A aj štyroch vojakov!

K tomu som sa chcel dostať!

NA SMRŤ!

Ticho!

Nech ho napichnú na kôl!

Jean-René bol ako 4-ročný adoptovaný do rodiny cigánov.

Chudáčik malý.

To je môj strýko.

No, nebol práve ten najlepší.

Blížil sa k 27 rokom

a skončil 243. v súťaži právnikov na fakulte v Clermont-Ferrand.

To som ja.

No, mladší.

Čerstvo prišiel z môjho rodného kraja

aby ma môj strýko naučil základy právnickej profesie.

Jean-René je symbolom malých, bezvýznamných.

Bola tu Jana z Arku vyháňajúca Angličanov,

Mojžiš rozdeľujúci vody!

Samson, ktorému strihali vlasy a...

- Pane advokát, chápeme metaforu. - Buďte tak láskavý a ukončite to.

- Po nás tu čakajú ľudia. - Dobre, tak... Som hotový!

Á!

Som si istý.

Vážení porotcovia.

Vinný!

ÁNO!

Jean-René Grondin, ste odsúdený

na tisíc rán bičom.

- Ale to je v poriadku. - Ale áno.

Je to veľa, ale zachránite si život.

NAPICHUŤ! NAPICHUŤ! NAPICHUŤ! NAPICHUŤ!

NAPICHUŤ! NAPICHUŤ! NAPICHUŤ! NAPICHUŤ!

Ticho!

Teda tisíc rán bičom,

a potom, samozrejme, napichnutie na kôl.

Tie rany bičom zruším.

Ďakujem.

Pokiaľ ide o môj honorár... Radšej zomrieť!

Prestaňte, prestaňte, prestaňte!

Clermont-Ferrand!

Práve mi povedali, že ste opäť prehrali?

Poďte sem, synovec.

22 alebo 23?

Prepáčte?

Počet vašich klientov popravených tento mesiac.

- 22 alebo 23? - 38!

Prestaňte, prestaňte.

- Učili ma právo, nie matematiku. - Právo?

Byť právnikom znamená zachrániť svojho klienta, nie ho nechať odsúdiť.

Teda, v Paríži áno?

Ale neviem, čo vás učia v Clermont-Ferrand!

Prestaňte, prestaňte.

Prepáčte, čaká ma prípad.

Kam máme poslať vdovu?

Je precitlivený.

Takže... Ísť k holičovi, to zmení človeka, naozaj.

- To bol majster Valvert, môj strýko? - To bol naozaj on?

Áno, arogantný, namyslený Parížan.

Vyhráva všetky svoje súdne spory, je to génius.

Nie, o verdikte rozhoduje verejnosť.

Je to šašo, nenávidím ho.

- Poďme sa napiť, aby sme sa uvoľnili. - Uvoľniť sa?

Keď sa moja žena dozvie o mojom honorári...

Sme zadlžení až po uši!

Je zakázané vyhadzovať

svoje výkaly na ulicu!

Zostaň doma, hovädzí nos.

- Nenávidím Paríž. - Vráťte sa do Clermont-Ferrandu.

To by som rád, ale najprv chcem vyhrať jeden proces.

Všetci moji klienti boli popravení.

Chcem zachrániť aspoň jedného.

Musím ísť obhajovať svoj prípad k vašej tete a prehrám.

V tom prípade vás nechám s rodinou.

Na mňa!

Niekto ma chce zabiť! Pomoc!

Pozor, viem sa brániť!

Myslel som, že čakáte na seba.

Nie, práve som...

Prečo by si si to myslel?

Bol som na súde.

Myslel som, že sa chystáte spáchať niečo hrozné,

z trucu.

Keď človek vloží svoju dušu do nádeje na víťazstvo...

Som právnik.

Ušetrite si to! Vypadni!

- Práve hľadám právnika. - Je to na obhajobu nevinnej.

Volá sa Josette. Bude nespravodlivo odsúdená.

- Rátam do troch. - Mám peniaze.

Môžem zaplatiť.

Ukážte tú kresbu.

Josette, hovoríte?

- Koľko má rokov? - Jedenásť.

Vyzerá na viac.

Áno, môj priateľ Frédéric preferuje uhlie a...

- Z čoho ju obviňujú? - Z vraždy.

To je smiešne, ako by mohla?

Možno v sebaobrane?

Obeť sa mohla k Josette správať

nevhodne.

To je hrozné.

- Ako hovoríte. - Chúďatko.

Kto bol ten mŕtvy?

Bývalý vojak.

To by mohlo potvrdiť moju hypotézu.

Koľko mal rokov?

Veľmi starý.

- 40, možno 45. - To je dosť.

Maršal.

Hm, hm.

Prepáčte?

Maršal De Colombes.

- Maršal De Colombes? - Áno.

Myslíte si, že by sa ju pokúsil...

- Toto je obrovský prípad. - A pozri, má peniaze.

To je všetko?

- Vieš, koľko dlžíme? - Toto je proces storočia!

Jedenásťročné dievča obvinené zo zabitia maršala.

Ako by mohla ublížiť vojakovi?

Potom sa o mňa klienti pobijú.

POMPIGNAC! POMPIGNAC! POMPIGNAC!

Ak vyhráš.

Obhajovať nevinnú, to pomáha vyhrať proces.

Ale prečo ty?

Videla ma na procese s Grondinom a myslí si, že môžem zachrániť Josette.

- Vyhral si ten proces? - Vyhol som sa bičovaniu.

Vráťme sa k Josette.

Dám ju oslobodiť, vrátime sa do Clermont-Ferrand

a ja sa stanem slávnym právnikom.

Zbohom Paríž a všetci namyslení.

V Clermont si zoberieme veľký dom, budeme môcť

dokonca ubytovať tvoju matku.

Čože?

Vyhráme, zlatko!

Môj čas je drahý a vaše financie skromné,

ale súhlasím, v mene spravodlivosti,

že budem Josette brániť. Zapíšte si!

Meno, priezvisko, zamestnanie.

Camille Forgeronová.

- Pastierka. - Pastierka.

Forgeron je meno, nie zamestnanie!

Je to tak?

Áno.

Aký máte vzťah k tejto Josette?

Veľmi silný, starala som sa o ňu od narodenia.

- Jej matka zomrela pri pôrode. - Ťažké detstvo.

Áno.

To je dobre.

- Nie. - Ale áno.

Aha.

A okrem vás, má nejakých bratov, sestry?

Mala ich desať, ale vlci

- ich zožrali. - Všetkých desať zožrali vlci?

- To sa u nás stáva často. - Naozaj?

- Pane, musíte ju zachrániť. - Je pre mňa všetkým.

Môj strýko?

Ticho!

No tak, ticho!

- Môj strýko. - Čo?

Matka zomrela pri pôrode, desať bratov a sestier

zožrali vlci, myslím, že vás považuje za šunku.

Naozaj?

Všetkých desať zožrali vlci?

Áno.

Ako sa z toho spamätáme?

Nespamätáme. Nespamätáme.

Dávajte pozor, slečna,

keď mi niekto nepovie pravdu, vidím mu to v očiach.

Všetko, čo ste mi povedali, je pravda, aj tie vlky?

Neklamte mi.

- Prečítal by som vám to z očí. - Je to pravda.

Prisahám.

Verím vám!

Synovec, zapíšte si: "Usmrtení vlkmi!"

Nie, "roztrhaní", porota sa rozplače.

Nebojte sa, slečna Camille, tento proces vyhrám.

Nevinná bude opäť na slobode.

- Bude môcť opäť behať! - Áno, ak bude chcieť!

No tak!

Sme tu?

Nie, jedno koleso sa zaseklo, musíme zliezť.

Budeme musieť tlačiť.

Nepôjdete dole?

Nie, predpisy mi to zakazujú.

- Tak sa poponáhľajte s tým tlačením. - Och...

V tomto lese sú vrahovia.

Synovec, poď dole tlačiť.

No tak, potlač.

Hm!

Dobre.

- Čo si jedol salonky? - Potlač silnejšie.

Áno, silnejšie.

Potlač, aby sa to pohlo, takto to tlačíš na jednom mieste.

Hm......

Nepozerajte sa na mňa tak, pohnite sa!

No tak!

Ideme, ideme.

Ponáhľajte sa.

Nie... Nie... Nie, len nie vlky...

Prosím... Osloboďte ju...

Chcete ďalekohľad?

Ale nie.

Vôbec nie.

Ale pre niekoho ako vy,

- aký stisk! - Ako ja... Dievča?

Áno.

Tá stará schéma.

To s tým nemá nič spoločné, život na vidieku vás zoceli.

Viac ako písanie.

Nie, napadli nás!

Čo to je?

Zaspal som?

Och...

Synovec, batožinu.

- Pohni si, o chvílu bude tma. - No, musím vás opustiť.

Dáte si so mnou za pohárik?

Nie, mám veľa práce.

Škoda. Nabudúce?

Áno, áno.

Ale no tak!

Na čo to je?

Na ubytovanie a stravu.

Nie ste odtiaľto?

Nie, inak by sme spali doma.

- Nie som si istý, či máme miesto. - Musím sa spýtať manželky.

Isteže...

Ďakujem.

Sú tu nejakí čudní cudzinci.

- Vyzerajú ako Savojčania. - Naozaj?

Idem po vidly.

- Nie, chcem mať istotu. - Ak na teba zaútočia, vybehnem

- a budem kričať. - Áno.

- Pani. - O čo ide?

Dve izby.

Nie ste odtiaľto.

Sme tu kvôli súdu.

Prichádzame z Paríža, ale nie sme Parížania.

Lepšie byť Parížanom ako Savojčanom.

Áno, pravdepodobne.

Čo myslíte tým, "pravdepodobne"?

Nechaj to tak, Antoinette, ja ich poznám.

- To sú Parížania. - Priateľ môj.

Parížania kvôli práci, ale pochádzame z provincie.

To nie!

Prepáčte mi, ale môj manžel ich vidí všade.

Hovoril som ti, aby si sa nebál.

- Nevyzerajú ako Savojčania. - Dobre.

Ja ich spoznávam, to sú Savojčania.

Sú zhrbení a majú veľké nosy.

Vidíte?

A malé oči blízko pri sebe.

- Dve izby? - Áno.

Ja mám len jednu.

- Nejako sa zariadime. - Synovec, vynes batožinu.

Nie. Gustave?

Batožinu.

Pozor, je to ťažké.

Ešte raz sa ospravedlňujem za ten omyl.

Ale ak nebudeme ostražití, všetci budeme Savojsko.

- Ja... - Áno.

Ježiško, prosím, nech pán Pompignac zachráni moju malú kozičku Josette.

Prosím ťa. Tak nech sa stane.

Jedenásťročné dieťa neprávom obvinené

z vraždy maršala, to je istá výhra.

Žiadne výsluchy, nič. Ospravedlnenie bude formalita.

Nie je to tak?

Hej, synovec!

Formalita.

- Aj vy by ste vyhrali. - Áno.

Vďaka Ti, Bože, že si mi priviedol do cesty túto nevinnú.

Budem Ti za to vďačný.

Žiadne obavy, my vyhráme, cítim to.

Dobre.

- Ľavou nohou, to prináša šťastie. - Aký úspech!

A na popravu príde veľa ľudí.

Nepredávajte medveďovu skôr, ako ho zastrelíte.

Skôr kozu.

U nás sa hovorí medveď.

Kde je moja klientka?

Je uviazaná v stajni.

Uviazaná v stajni?

Nemá ani 12 rokov, vy nemáte srdce?

Dočerta...

A sakra.

To je Valvert.

Guillaume Tell advokát.

- Proste, nikdy neprehrá. - No zbohom.

- To je ten chlap. - No áno.

VALVERT! VALVERT!

VALVERT! VALVERT!

- VALVERT! VALVERT! - Hej?

To patrí vám?

Nechcel som tomu veriť, ale to ste naozaj vy.

Prečo ste súhlasili s obhajobou neobhájiteľného?

Možno máte nejaký príbuzenský vzťah s obžalovanou?

Tak poďme na to.

Neznášam ho.

Nedotýkajte sa ma.

Bude to v poriadku.

Hmm...

Sadnite si.

Súd!

Konečne!

Hm...

Je opitý. Opitý.

Výborne!

Zahajujem pojednávanie!

Predveďte obžalovanú.

Snívam?

Je v klietke.

Chúďatko.

Námietka!

Čo je to "námietka"?

Je to z latinčiny a znamená to, že nesúhlasíte.

Tak povedzte, že nesúhlasíte.

- Nerozumieme. - Áno, pán sudca...

Papignac!

Niečo silné z nej vyžaruje...

- Je to "Pompignac". - To ste vy?

Čo sa týka klietky, nesúhlasím.

Bol to jediný spôsob, ako ju sem dostať.

A už sa stihla aj vyprázdniť.

- Všade vo voze to je. - No áno! Tá špina!

To sa jej stáva, keď sa bojí.

Samozrejme, že sa bojí.

Chúďatko malé.

- Tak čo? - Dobre, začnime.

Prípad je jasný. Netrávme tu celý deň.

Oboznamujem sa so spisom.

- Môj strýko? - Čarodejníctvo.

Vade retro Satanas.

In nomine Patris... Au!

Robíte mi zle!

Na smrť!

Ale nie, je tu.

Nie táto Josette, tá druhá, to jedenásťročné dievča.

- Aké jedenásťročné dievča? - Ale veď ona!

- Ale ja som tu. - Nepodobá sa.

Áno, Frédéric má radšej uhlie.

- Je mi jedno jeho uhlie. - Tak čo je potom toto?

Josette, vaša klientka.

Nie, to je cap.

Nie, koza.

Mám brániť kozu?

Ale áno.

Vedeli ste to?

- Zdalo sa mi divné, že... - Pán sudca.

Sem, pred vás.

Som tu.

Osobne som pripravený.

A vy, Me Traquignac?

Nie, vaša ctihodnosť, musíme odročiť pojednávanie.

Odročiť? Sadnite si.

Ešte sme nezačali.

- Ako to, že odročiť? - Nebývam hneď vedľa!

Musím si premyslieť obhajobu.

Dozvedel som sa novú skutočnosť

týkajúcu sa...

Mojej klientky.

- Nie... - Čo?

Nie...?

Čo... - Vy nie? - Kto?

- Nie... - Nie, čo?

- Vy ste nevedeli, že je to koza. - Samozrejme, že áno.

Vyzerali ste byť prekvapený.

- Bol som prekvapený? - Videl som vám na tvári.

- Urobili ste "Och". - Neurobil som "Och".

Áno, otočili ste hlavu dozadu. "Och!"

- "Och!" Nikdy. - Robíte to znova.

Napodobňujem vás.

Dobre, žiadam o odročenie pojednávania, mám na to právo.

Vskutku, máte na to právo, pán Blablagnac.

Pojednávanie sa odročuje na pozajtra, rovnaký čas.

No tak, robme tento proces počas oberačky hrozna!

Prosím! To stačí!

Prečo práve ja!?

Ostatní povedali nie.

Áno, človek musí byť somár,

aby súhlasil s obhajobou kozy. Nie, nezapisujte to!

To bola chyba.

- Vskutku. - Myslel som, že máte srdce.

Josette je nevinná.

Ak zomrie, budete tiež vinný!

Och, to nie je koniec, však nie!?

Môj strýko, táto koza…

…to nie je len taká obyčajná koza.

Je to symbol malých, bezvýznamných.

Dávid proti Goliášovi, Samson, ktorému ostrihali vlasy...

To stačí. Obhajujem ľudí, ktorí sa správajú ako zvieratá.

Nie naopak. Postaraj sa o batožinu.

Mééééééé...

Synovec!

- Ste si istý, že tu chcete zostať? - Istý.

Och, to je ale močiar.

Poďme.

No tak, pohni si, konečne.

Nabudúce to urobím sám.

Choď.

Neznášam ho.

Odísť znamená nechať ho vyhrať.

- Kočiš! Do Paríža! - Poďme!

Prišiel majster Valvert.

No konečne, kráčajte rovno!

- Čo to znamená, že ťažký? - Kto povedal „To je ťažké“, vy?

Dajte ma dole, snáď ma nechcete položiť do postele!

No prosím. No prosím.

Cítim vás.

Vypadni!

Tí sú roztomilí. Nie, postavte sa.

To ja som vám zaviazaný.

Pani barónka.

Tento dom je ako vy, nádherný.

Aj my sme dlho žili v Paríži.

To je vidieť, človek by si myslel, že je na dvore.

Ste taká láskavá, že mi ponúkate strechu nad hlavou a jedlo.

Vašu láskavosť nebudem zneužívať dlhšie ako deň alebo dva.

Vyhrám proces, rozlúčime sa a ja zmiznem ako myš!

Áno, a... bude veľmi spokojný.

Koza? To by ma prekvapilo.

Nie, kardinál. „Žiadny Savojčan!“

S tou jeho veľkou briadkou!

Mňam, mňam, mňam!

Idem hneď hore pracovať na svojich spisoch.

A hlavne…

…prosí vás z hĺbky duše,

tvárte sa, akoby som tu nebol.

Majstre! Pripravili sme izbu pre vás a vaši ľudia môžu

ísť do spoločných priestorov cez dvor.

Kvôli mne sa neobťažujte.

Menej vás budem vyrušovať, ak moji ľudia budú spať na mojom poschodí.

Vezmem si vašu izbu, žiadne cavyky!

Žiadne cavyky!

- A kde budeme spať my? - Žiadne cavyky, povedal.

Žiadne cavyky...

Žiadne cavyky, bravo.

- Je to len na jednu alebo dve noci. - Vyhráme, rozlúčime sa a...

Ticho.

Nebude to trvať dlho.

Ticho!

Vyhral si?

Na právnika nie si veľmi ukecaný.

Nie som právnik.

Tak čo si?

- Nič. - Nájdi sa, si ešte mladý.

Čo máš v živote najradšej?

Poézia.

Od detstva píšem.

To je skvelé, poézia. Poď, zarecituj.

Nie, to je len prvý nástrel.

No tak, báseň!

Báseň!

BÁSEŇ! BÁSEŇ!

BÁSEŇ! BÁSEŇ!

BÁSEŇ! BÁSEŇ!

BÁSEŇ! BÁSEŇ!

"Od poludnia do polnoci Všetko to, bez vynechania."

"Aj keď ma zobudíte."

ÁNO!

- To je krásne. - A teraz kukučka.

- ÁNO! - Psst, psst.

"Kukučka."

KUKUČKA! KUKUČKA!

Psst! "Povedala láska, keď ja..."

Vedel som to.

Nemohli ste odísť takto.

- Vedel som to! - Pomaly, synovec môj!

- Smrdíte vínom. - Dal som si jeden krížik.

Možno dva.

- Ste muž s veľkým srdcom! - No tak, synovec môj!

- Mali ste pravdu. - Áno.

- Valvert nesmie vyhrať. - Nie.

- Neznášam ho. - Ja tiež.

- Vezmite batožinu. - Máme vyhrať súd.

Áno, strýko.

Telo vylovili tu?

Áno, vytiahli ho tamto a položili ho sem.

Josette z... - Psst. - Zdá sa.

- Kde je most? - Nie je tu žiadny.

Ako to?

- Na druhej strane sú Savojskovia. - Takže by neprišli, niet mosta.

Dobrý deň.

Dobrý deň.

Očarujúce.

Počkajte, počkajte, počkajte.

Vaša vreckovka.

- Hm? - Dajte mi ju.

Josette je nevinná.

- Ale samozrejme. - Ako to viete?

Trpezlivosť, uvidíte to na pojednávaní.

Aby ste zachránili vašu kozu, budete musieť presvedčiť verejnosť.

Musím teda poraziť Valverta na jeho vlastnom ihrisku, v divadle.

Preto pripravím demonštráciu.

- Demonštráciu? - Áno.

Čo to bude?

Bude to ako rekonštrukcia, ale oveľa veľkolepejšie.

To zaváňa víťazstvom!

- Synovec, zapisujte si. - Dobre.

Potrebujem mapu mesta a jeho okolia,

papier alebo maliarske plátno, maliarske stojany, handry.

To všetko do zajtra rána.

Nechám vás, mám prácu.

Pozor.

Au!

No veď áno.

Zoznam je dlhý, sami si nevystačíme.

- Už si videl nejaké demonštrácie? - Nikdy naživo.

Ale ak to hovorí môj strýko, bude to veľkolepé.

Skutočne, "veľkolepé", to bolo. Možno až príliš.

Od nášho prípadu sú demonštrácie zakázané.

Vďaka...

Teda, kvôli tomu, čo mala tá strýkova spôsobiť.

Ale zase sa trochu unáhľujem.

Ponáhľajte sa, pravda nepočká.

Na dvere. Áno!?

Nie... Budeme si musieť najprv prenajať voz!

Čo to je?

- Čo, to? - Ale vy.

Ja? Och, trochu som sa snažila kvôli svedectvu, je to lepšie.

Nie, nie je to lepšie!

Nie, poďte sem.

Ale!

Ale prestaňte!

- Chcete zachrániť svoju kozu? - Áno.

Verte mi. Otvorte ústa.

- Čo? - Otvorte ústa.

No tak.

Och... Čo?

Synovec, pozrite sa.

Aj vzadu. Ako to robíte?

Je to také biele.

- Umývate si zuby alebo čo? - Toto nie je dobré.

Ste príliš krásna na to, aby ste boli úprimná.

Máme problém.

Nerobte tú tvár. Nejdeme na ples.

- Ani Josette ma nespoznala. - Usmievajte sa na porotu.

Nie, prestaňte, inak to nikdy nedáme.

Potvrdzuje sa to, pije.

Toľko mladých by chcelo pracovať.

Môžeme začať.

Máme niekoľko svedkov.

Najprv...

Slečna Camille Forgeronová.

To je meno alebo povolanie?

- Nie je to jasné. - Meno.

Som pastierka.

To nie je jasné.

- Ďakujem. - Dobre.

- Pre mňa je to viac ako koza. - Je to moja najlepšia priateľka.

Je to moja sestra.

Aha, sestra kozy.

- Moja dôverníčka. - Aj jej matka?

Jej matka zomrela pri pôrode v strašných mukách.

A jej desať bratov a sestier zožrali vlci.

Všetkých desať! Tiež v strašných mukách.

Prepáčte.

Ale prosím.

Clermont-Ferrand, odložte husle.

Pán sudca, zavolajte môjho svedka, ktorý nemá žiadne príbuzenské väzby

s touto odpornou beštiou.

Pán svedok, priblížte sa.

- Všetko som videl! - Čo ste videli?

- Všetko, všetko! - Čo všetko?

Tá zúrivá beštia tam bola, naklonená nad telom maršala.

Dala mu silné rany rohmi!

Ná... Nesúhlasím!

Naozaj svedok dobre videl?

Samozrejme.

Pán sudca, môžem predvolať svojho druhého svedka,

ktorý je sám právnikom?

Nech sa páči, vojdite, poručík.

- Pán sudca. - Nie, nesúhlasím!

Táto výpoveď sa môže počítať iba z polovice.

Úctu!

Je to vojnový invalid.

Tento hrdina obetoval oko za Francúzsko.

Pod tou páskou je prázdno.

Poručík.

Telo bolo do polovice vo vode.

Hneď ako ho vytiahli, videl som tú hroznú ranu

čo nosil maršal na úrovni...

- Na úrovni? - Na úrovni... Na úrovni...

Na... Stručne povedané, niekto ho napadol zozadu!

- Škandál! - A prečo by to robil?

Prečo by čo robil?

Mal som pravdu, svedok to dobre nevidel.

Počkajte.

Sadnite si!

Áno, pre tento raz…

…Pán sudca, súhlasím s mojím kolegom.

A pre lepšiu predstavu som si pripravil ukážku.

- OCH! - Čo? Nie, nesúhlasím.

Nesúhlasím.

Toto je môj nápad, tá ukážka, ja som s tým prišiel prvý.

Predvediete ju po Me Valvertovi.

- Me Valvert, môžete ísť. - Ďakujem.

Sadni si, ty špina. Smrdíš ako koza, hnusne.

Takže...

Aby som vám priblížil tento deň 17. marca 1644,

čo najpresnejšie, ako som už povedal,

ale hlavne realisticky,

žiadam, aby sa ku mne pridal maršal De Colombes!

Čo? Ale veď on je mŕtvy!

Pán sudca, trochu úcty k zosnulému a k jeho rodine.

V tieto prvé jarné dni sa maršal De Colombes prechádza

pokojne popri rieke.

Možno je to muž zbraní... - To je môj nápad. - Viem.

- Môj nápad. - Viem.

- Nikdy som sa neprechádzal. - Tak sa prechádzajte s nosom hore.

Presne tak. Takže tento muž sa prechádza.

Nepozerajte sa.

To je trápne.

...v lese, Janko Mrkvička... Keď zrazu

v lese... Vybehne hladná koza!

- Čo to je? - To je Josette?

To nie je koza, to je viking!

Tá odporná kreatúra neváha a vrhne sa na svoju korisť,

ako rozzúrený býk!

Do toho, koza!

Úžasné.

Prepáčte.

Roztrhaj ho!

Ale prestaňte!

Pán sudca, sme v cirkuse?

Môžem pokračovať v demonštrácii?

Maršal musí ustúpiť.

Pomôžte mi, madam!

To nie je ozajstná koza.

Vojak skočí do vody.

To je nanič, nanič, nanič, nanič.

Keďže nepatrím k tým, čo utekajú pred nepriateľom,

súboj sľubuje drámu!

Do toho, koza!

To je ono!

Táto koza… …je horšia ako vlk!

Hej, koza!

HEJ... Vlastne by ma neprekvapilo, keby sa zistilo,

Buďte ticho!

Josette žerie len trávu a maky!

- Camille, prosím. - Prepáč.

To je zvláštne.

Mám tu správu od žandárov.

"Telo ležalo na bruchu, napol vtiahnuté do vody.

"V jednej ruke držalo "kyticu... makov"!

OCH!

No áno. Bum!

- Poviem "mak" a on to zopakuje. - Samozrejme.

Ha! Ha!

Tichšie, nepočuť moju obhajobu.

Ľudia tu nie sú kvôli vám.

Gratulujem ku karnevalu.

Môžeme prejsť k mojej demonštrácii?

- Neskôr. - Ale... Pojednávanie sa prerušuje,

aby sa maršal mohol dať ošetriť.

Au! Pomaly!

Poďte so mnou.

Pokračujeme zajtra s pani Tatignacovou.

Nerobte si starosti.

Zachránime vašu Josette.

Komu píšete?

- Pre seba. - Sebe?

Poéziu.

Zbožňujem ju. Nech sa páči, pozrite sa.

Nie, nie.

- Je to ešte trochu nedokončené. - Nebuďte taký plachý.

Pozor!

Au! Au! Au!

Veľmi ma to mrzí!

Pomaly, Šperk. Drž ho pevne.

Pán sudca,

vzhľadom na vykonanie trestu na tejto zlej koze, využívam

túto prestávku

na predstavenie môjho štvrťovacieho stroja.

Naplnil som vrece vnútornosťami a bravčovou krvou.

No tak, zatlač na tú nohu!

Ťahajte!

Funguje to dobre, však?

Funguje to s vrecom, ale s kozou?

Pre istotu by sme to mali vyskúšať s vaším koňom.

Nie, môjho koňa potrebujem.

Vezmite si radšej môjho brata, aj tak mi s tou jeho nohou veľmi nepomáha.

Pozrite sa dobre do očí tejto úbohej Josette.

Uvidíte v nich pohľad nevinnosti.

Nevinnosť pošliapaná touto odpornou bytosťou, ktorá má z holubice,

bohužiaľ, len meno.

To je dobré, zapíš si to, synovec!

Synovec!

Kde som to skončil?

"Dve hrdličky vzlietajú."

Dve hrdličky vzlietajú...

Nie, to nie je ono!

No vidíš, už si to nepamätám.

- To stačí, je tu plno! - Už vás tam nevpustíme!

Je to na vás, majster Patatrac.

Je to naozaj potrebné?

Majster?

Táto mäkká vec patrí vám.

- No tak, synovec, pohni sa. - Už idem.

Vážení porotcovia.

Dámy a páni.

Maršal bol zabitý na brehu tejto rieky.

Rieky, ktorá oddeľuje dobré Francúzske kráľovstvo

od tejto krajiny obývanej krvilačnými barbarmi,

Savojsko.

- Na smrť! - Požierači detí!

Takže toto je hodina zemepisu?

Vôbec nie.

Ale dávajte pozor, mohli by ste sa niečo naučiť.

Arogantný chlapík.

Maršal sa nefláka bla bla bla, v lese,

bla bla bla motýle, to nie.

Naopak, je v strehu.

To som spravil ja.

On sa zbláznil.

Nefláka sa, keď zrazu…

…skrytý v tieni, niekto ho pozoruje, sleduje,

pretože skutočný vinník je tam, kde ukazuje môj prst,

ukrytý na druhej strane hranice.

Pochopili ste…

…skutočný vinník je v skutočnosti Savojec.

Na smrť!

Ticho!

Podlý a anonymný Savojec, ako všetci Savojci!

- Savojec, ale ktorý? - Má aspoň meno?

Načo, všetci vyzerajú rovnako, či nie?

Áno, veľký nos, malé oči blízko seba!

Savojec…

…odporný a anonymný ozbrojený

- mečom alebo špicatou palicou! - Áno, ich veľké nosy!

Pochytený diabolskou túžbou spáchať zločin!

Pretože zlo je v nich, môže to tu niekto poprieť?

NIE!

Na smrť! Na smrť!

Toto je smiešne.

Uhni z cesty.

A ako ho odhalíme?

Urobíme preteky vo vreci?

Pokračujem.

Podlý a anonymný Savojec prekročí rieku.

Nemožné.

Prestaňte, smiešne, groteskné.

Pripomínam, že tam nie je žiadny most.

Žiadny most, žiadny Savojec.

Ako prešiel?

Preskočil? Na chodúľoch? Na chrbte bociana?

Nič z toho, majstre, prešiel…

…plávaním.

Plávaním, znova latinčina?

„Nager“ znamená šmýkať sa po vode.

Pomocou vhodných pohybov.

Groteskné, to nikto nikdy nerobil.

Ale stalo sa to.

Aby som to dokázal, predvolávam nového svedka,

ktorý očistí moju klientku.

Nového svedka?

Nech vstúpi.

Nesúhlasím!

Nemôžete vytiahnuť svedka z klobúka na poslednú chvíľu.

Nie z môjho klobúka, vážený pán kolega, ale z môjho vrecka.

Ó!

Pristúpte bližšie.

Čo to je?

- Mucha, pán sudca. - Žijúca neďaleko miesta činu.

Bola tam.

Všetko videla.

Všetko videla.

Mucha, samozrejme.

Posaďte sa, pani mucha. Vyspovedáme vás. "Veľmi dobre."

- Ste si istý? - Šou, synovec môj.

Obdivujte, to je len začiatok.

Áno, to je mucha.

"V sieni hôrneho kráľa".

Kde je?

Nehýbte sa.

Och!

Len ju musím nechať ísť.

Nie! Nie...

Nie, môj svedok!

Pán Pompignac, prestaňte s tou šaškárňou!

Tá zúrivá koza je vinná, táto nová obeť to dokazuje.

Aha!

Zabite ju! To ona je!

Publikum má vždy pravdu.

- Okrem toho, pán sudca... - Čo zas?

Toto smutné predstavenie nerobí dobré meno tomuto súdu.

To vás učia v Clermont-Ferrand?

Je to smiešne.

Smiešne.

Je to smiešnejšie ako koza, ktorá zavraždí maršala?

Pretože áno, dámy a páni,

ak koza dokáže spáchať vraždu, Môže to dosvedčiť mucha.

Inak, prečo tento proces?

No áno.

To nie je od veci.

- To nie je od veci. - To nie je od veci vôbec.

- To nie je od veci. - Áno, to nie je od veci!

- Skutočne, pán sudca. - To nie je od veci.

Áno, demonštroval...

...hlúposť hlúposťou.

To je veľkolepé.

Nie, je to hlavne škoda, že vaša koza je pažravá.

Váš strýko je génius, ale to nie je dedičné.

Vystavuje ich posmechu z ich obvinenia, mal všetko premyslené.

Tie idiotské kresby, mucha.

Bravo, hlúposť hlúposťou, na to som myslel aj ja.

- To je brilantné. - Ďakujem, synovec môj.

- Nie je zač. - A ja zasadím poslednú ranu.

Me Valvert, z Paríža.

Áno, to som ja.

Prečo chcete za každú cenu zbaviť viny Savojčana?

Možno ste s páchateľom príbuzní?

- Ale áno, je! - Pozrite sa na jeho veľký nos,

tie blízko posadené oči, je to tak!

To už je niečo iné.

Valvert, Savojčan!

Valvert, Savojčan.

Ale dosť!

Som Francúz.

Tárajú, tárajú.

Ste plný pálenky, však?

Pije sa toľko v Clermont-Ferrand ako v Bretónsku?

Pretože v Bretónsku, radi si dajú...

Váš vtip je trápny.

Hľadajte. Predbieha nás hlupák.

Moja klientka je teda nevinná.

Páchateľom je divoký a anonymný Savojčan.

Skončil som.

Brilantné. Bravo, strýko!

- Bravo! - Och...

Bravo!

Och... Ďakujem, nezaslúžim si to.

Ste ignoranti, obaja.

A navyše ste škaredí.

Hlavne vy.

Ďakujem.

Och, ďakujem.

- Áno. - Výborne, Jean.

Veľa som toho neurobil.

Ale bez mojej mapy by som to nezvládol.

Na vašej mape nič nevidno.

Podľa predajcu je veľmi stará.

- Preto tá vysoká suma. - Myslel si, že ste z Paríža.

Musel vycítiť holúbka.

- Podajte sťažnosť. - Poznám veľmi dobrého právnika.

- Skončili sme, áno? - Ja som tiež právnik.

No, skoro. A nenechám si skákať po hlave.

Pán sudca, prípad nie je uzavretý.

Ako to?

Táto mapa, zaplatená za zlatú cenu, sa ukazuje byť falošná.

Žiadam teda,

aby ten zlodej, čo drží ten krám, mi vrátil peniaze a bol potrestaný!

- Robí si srandu. - Nechajte ho.

Budem sa vedieť brániť.

- Stačilo! - Táto mapa nevyzerá byť falošná.

Vidím na nej pečať francúzskej koruny.

- Pred 300 rokmi. - Ale nie, pozrite sa, kde tečie.

Kde "tečoulou"?

Rieka, kde tečie?

Aha, dobre.

Stredom mesta.

Predtým musela tiecť tadiaľto,

odvtedy muselo byť jej koryto odklonené.

To je vtipné.

- Áno, to je vtipné. - Ale nie.

Nechajte ma zasadiť posledný úder. To nie je vtipné!

Ak v časoch Karola VII. tiekla rieka tadiaľto,

priamo stredom námestia, znamená to, že polovica mesta

je v skutočnosti v Savojsku!

Áno, dámy a páni! Ste z polovice Savojčania.

- Ospravedlňte ho, má výpadky. - Vôbec nie.

Môj obchodník, žijúci tu,

je teda, rovnako ako polovica obyvateľov tohto mesta, Savojčan.

Takže je to podvodník a vinný z krádeže!

No áno!

CQFD. To je z latinčiny. Skončil som.

Au.

Dobre, vráťme sa k našim ovečkám.

Teda k našej nevinnej koze.

Pán sudca!

Ak je polovica obyvateľov tohto mesta Savojčanov,

ako vysvetlil tento šikovný mladý muž,

a ak máme veriť teórii môjho kolegu,

potom je polovica ľudí tu

je potenciálne vinný z vraždy.

Ale nie, nie.

Treba najať kata.

- Ale nie. - Ale áno, áno.

Nech sa ten anonymný Savojec, čo zabil maršala Francúzska,

prizná!

Ste to vy? Vy?

Všetci na to doplatíte.

- Ste to vy? - Nie!

- Alebo vy dvaja tam. - Ale nie!

- Vy! - Ale nie.

Ste to vy?

Vy!

On?

Výborne, choďte!

Nie, ale to nie, priatelia!

Srandujem. Ste Francúzi, rovnako ako ja.

Ale to nie je vtipné.

Táto teória je smiešna.

Jediný vinník tu je táto divá koza!

Ale áno, je to tá koza!

Hovorím to od začiatku!

- Urobme z nej pečené! - Pečené je dobré.

Keď je dobre urobené.

V tejto veci nie je žiadny Savojec.

Aj ja mám…

…hotovo.

VALVERT! VALVERT! VALVERT!

Ak hľadáte prácu, vyhadzujem týchto dvoch darebákov.

Miesto je voľné. VALVERT! VALVERT! VALVERT!

Vyhlásenie je prerušené,

aby sa objasnila táto záležitosť s hranicou.

Výborne, synovec môj.

Takže, toto lano symbolizuje miesto, kde tiekla rieka

pred 300 rokmi.

Dobre.

Všetko, čo je na tejto strane lana, je francúzske.

A teda všetko, čo je na druhej strane lana,

je savojské.

Všetci, ktorí bývate na tejto strane,

sa rýchlo vráťte domov do Savojska!

Je to napísané na mape!

Máte dve minúty, alebo vás dám zatknúť!

Nikdy nepôjdem do Savojska!

- Nikdy! - Nikdy!

Poručík?

Zatkněte ich.

- Čo? - Ale nie!

Ja som Francúzka!

Nie, Gustave! Gustave!

A čo on?!

Áno, dobre, dobre, to je jedno!

Poznám cestu!

Au!

No tak?

Ešte sú tu nejakí zákazníci?

Poďte, na druhú stranu, do Savojska.

Poďte, rýchlejšie.

Vráťte sa domov, banda Savoyardov.

Poďte!

Pán sudca, čo sa týka tej kozy, vrátime sa k tomu?

Zaberie to päť minút.

Nie, uvidíme zajtra.

- Tento proces je nekonečný. - Storočná vojna, v porovnaní s tým,

bude vyzerať krátko. Koč.

Ako nepohodlne sa na vás sedí.

Ty špinavá, hop, do Savojska.

- Čo? - Odtiaľ pochádzam.

Ale nebojte sa, Josette sa narodila na správnej strane hranice.

Aj keď ju to nezachráni.

Je mi to ľúto.

- Všetko je to moja vina. - Áno.

Zachráňte Josette a bude vám odpustené.

Synovec, zbaľ sa.

Musíme si nájsť ubytovanie, náš hotel je v Savojsku.

Som.

Som Savoyardka.

Poď spať.

Poď.

- Nechcem jesť deti. - Ja tiež nie.

"Dostal som ťa"

Dovolil som si pozvať

dvoch, troch priateľov na večer.

Nerád by som vyrušoval, ale zdá sa mi to dlhé.

Škaredé. Pripomínate mi to, dajte to preč.

A čo sa týka trvania, pokiaľ ide o pohostinnosť?

Neviem.

Sme v marci, dúfam, že sa do leta vrátim do Paríža.

Prepáčte.

Prepáčte, to sú nervy.

Toľko nepohodlia, to je na nervy.

Au!

Picháte ma!

Dvakrát.

Uznáte, že zajtra musím svoju "demonštráciu" zopakovať.

- Zopakovať? - No áno!

Barón, boli ste úžasný. Barónka...

- Aký herec! Commedia dell'arte. - Áno.

Kašpárek sa má na čo tešiť!

Na druhej strane, mám menšie pochybnosti o mužovi, ktorý stelesňuje tú zúrivú beštiu.

Taký nevýrazný, neverím tomu.

Podľa mňa bol dobrý.

- Samozrejme, vy ste boli otočená chrbtom! - Nie, toto prerobíme.

Hovorili mi o statnom mužovi,

priamo z galejí, s pevnou rukou...

Hovoria mu "Trhač" z Le Puy-en-Velay.

Svoju rodinu obesil na mäsiarsky hák. Je úžasný.

Dovtedy, prosím, posaďte sa, musím nájsť tú správnu parochňu.

Moja parochňa príde na koni?

"Žiadne maniere", no super.

- Stišia hudbu. - Ticho.

Á!

Ak chcem zachrániť túto ženu,

musím poraziť Valverta na svojom území, nie na jeho!

Pomôžete mi?

Tak, už je to tu.

A mojím územím je pravda.

Tá musí rozhodnúť o verdiktu, a nie nálada publika.

Zajtra sa vrátim na miesto činu, aby som ho objasnil.

Uvidíte, synovec môj, pravda je veľkolepejšia

ako všetky tie šaškoviny môjho parížskeho kolegu.

- Podržte mi to. - Áno.

Ďakujem.

Och... - Synovec? - Hm?

Spravodlivosť je slepá, ale Pompignac jej vráti zrak.

Hm.

Dobrú noc.

Dobrú noc, strýko.

Dobrý deň!

Dobrý deň.

Nie!

Na koniec radu!

Savojsko, psiská!

- Psiská! - Pozor.

Savojsko, psiská!

- Savojsko, psiská! - Savojsko, psiská...

Pán... Tartignac, nie je tu?

Je, prináša dôkazy.

Ak ich kreslí, tak ho ešte dlho neuvidíme!

Dobrý deň.

Odložte si kyticu a utrite si topánky.

Prepáčte, nemám kyticu.

No, to nezačína dobre. Posaďte sa.

Meno, bydlisko, vek?

Maître Francis Barnabé Pompignac, 26 rokov.

Nie som tu kvôli vašim kvetom.

Vyšetrujem vraždu spáchanú neďaleko odtiaľto.

Áno, ten úbohý kováč zavraždený tou besnou kozou.

Až na to, že koza nebola ani besná, ani vinná.

No, ale kto to potom bol?

To je v poriadku.

Ako sa voláte?

Fermine Piquetová, vdova po Ferdinandovi Piquetovi.

Predtým vdova po Gabrielovi Rabotovi a tiež po François Coquillardovi.

No a samozrejme nesmieme zabudnúť...

Ako sa volal ten, čo mal tie malé fúzy?

Isteže, Louis Ragodeaux.

Áno, samozrejme.

No áno, keď sa šťastie obráti chrbtom...

Mávate veľa návštev?

Päťkrát som zdedila, takže mám pekné veno.

Ale nie som ten typ, čo skočí po prvom, ktorého stretne, to nie.

Sú poklady, ktoré si treba vážiť.

Prečo sa ma na to pýtate, Me Pompignac?

Podozrievate ma?

Čo to do vás vošlo? Čo to robíte?

Hovorím vám, že hľadám pravdu.

Vo vašich očiach.

"Hľadám pravdu."

To vyprávaj niekomu inému!

- Vidím ti do kariet. - Prestaňte, lebo zavolám o pomoc! Pomoc!

No tak, nehraj sa na urazeného.

- Správajte sa rozumne, som ženatý. - Je mi to jedno.

Nechaj sa unášať, láska moja.

Dobre!

Pán sudca... Zasadnite.

Naozaj potrebujeme môjho kolegu?

On a jeho komplic nás už pripravili o

- polovicu mesta. - Áno, to je pravda.

Áno.

Tisíckrát sa ospvedlňujem!

Tisíckrát sa ospravedlňujem, pán sudca.

Bol som... zadržaný.

Ale vyriešil som... - Hádanku! - Naozaj?

A kto je vrah?

Popudlivý Norman, rozčúlený Bretónec?

Koktajúci Bask?

Alsasan s krivou nohou?

- Nič z toho, len pravda. - Predvediem vám to, pochopíte.

Pravda, na súdnom procese?

Ak to bude takto pokračovať, aj ľudia môjho rangu skončia na popravisku.

Ako už bolo spomenuté, maršal kráča pozdĺž rieky.

V skutočnosti má misiu.

Vyjadriť úctu vdove Piquetovej.

Nie je jediný, kto chce vyhrať túto bitku.

Dobrý deň.

A nepriateľ je ostražitejší.

Preto musí zaútočiť vo svojej najlepšej forme.

Zabudnúť na čas, ktorý sa podpísal na jeho tvári.

Preto skrýva svoju palicu.

Jeho plán by bol dokonalý, nebyť jeho okuliarov…

…ktoré, povedzme, prezrádzajú jeho pokročilý vek.

Márnivý, ako je, zloží si ich, tie padnú

a on ich nemotorne rozšliapne.

Ocita sa v hmle hodnej ruských stepí,

kde by ste nevideli kozáka na meter!

Napriek tomu pokračuje vpred.

Na ceste, neviditeľná a zákerná prekážka.

A bum!

Potkne sa…

…a snaží sa znovu postaviť.

Ale padá dozadu... A sadne si na rukoväť svojej šable.

- OCH! - Do jeho... Do zadku!

Ďakujem. Zranený, hlavne na svojej hrdosti...

Maršal, krátkozraký…

…tápa…

…a stúpi tam, kade by mohol kráčať iba Ježiš:

Po vode.

A člup.

Keďže to nevie, tak ako niektorí Savojčania,

„plávať“ na vode…

…vojak sa dotkne dna a utopí sa.

Maršal Francúzska, 20 vojen,

ktorý vyhnal Angličanov a teraz si zapichne meč do zadku? Nie, nie.

Rieka ho odmietla niesť,

telo zosnulého sa nachádza pár metrov od mojej klientky,

ktorá je nevinná.

Josette sa priblížila, zvedavá.

A keďže to svedok nevidel dobre,

zohla sa nad telo maršala len aby sa trochu pokochala…

…makmi, ktoré ešte držal v ruke.

To je pravda.

Jediným zločinom mojej klientky je, že jedla kvety.

Ľudia na vidieku sú dôverčiví.

Mám tu zvyšky okuliarov…

…zosnulého, nájdené na brehu.

Čo spolu s touto palicou…

…skrytou neďaleko, potvrdzuje moju demonštráciu.

Skončil som.

BRAVÓ!

To stačí. Posaďte sa!

Pán sudca!

Takže, žiadny vinník? To sme dopadli.

Je pravda, že vražda bez vraha, no…

…to neexistuje.

Ale áno, existuje a hovorí sa tomu:

Nehoda.

- "Ne" čo? - Čo to je, zase nejaká latinčina?

Nie, to je, keď niekto zomrie, ale nikto ho nezabil.

Preboha, samovražda?

Nie, ani to nie.

Zomriete v plnom zdraví, bez toho, aby ste to chceli: Nehoda.

"Ninehoda".

On už zase.

Prestaňte si vymýšľať slová, nič také neexistuje!

Je to smiešne a nebezpečné.

S vašimi teóriami si strieľame do vlastného kolena.

No áno, vraždy bez vrahov,

teda bez obžalovaných, teda bez súdov, všetci skončíme na mizine!

To je koniec našich povolaní.

Áno, to by bolo nepríjemné.

Predveďte nám ho, majster Valvert.

Tento proces sa naťahuje.

- To hovorím aj ja! - Chcem ísť domov do Paríža!

No tak, zavolajte ho.

Majster?

Čo je zas?

Počujte, neviem, ako dlho bude tento proces trvať.

Zaujímavé, zdá sa, že prekážam.

Zase niečo kujú.

To, čo sa vám snaží povedať,

je, že ak by v tomto prípade bolo Savojsko,

hm... preložili by vás na dedinu.

- Naozaj? - Ale áno.

My, na dedine, tam už sme, ale vám by to prišlo zvláštne.

Koniec s večerami na dvore, s rafinovanými večerami a operou.

Čakali by vás večery pri kozube, polievka a spevácky zbor malomocných.

Bez malomocných.

A oblečenie z minulého roka.

- To by bolo hrozné. - Áno.

Popremýšľajte, táto historka o "nehode" sa mi zdá ako menšie zlo.

Už nebudete musieť robiť ďalšiu demonštráciu.

- Pane? - Áno?

Zdalo sa, že sa ponáhľate.

Áno.

Takže...

Eh...

To neveští nič dobré.

Nemám rád, keď sa takto tvári.

Takže?

Aj keď približná

a v štýle, ktorý sa nezapíše do histórie obhajoby,

ani do histórie grafického umenia…

…nespochybňujem "demonštráciu"

môjho kolegu z Clermont-Ferrand.

Zdá sa mi hodnoverná.

Preto sa k nej prikláňam.

Ste si istý, pane...

Valvert.

Valvert.

Eh... Áno, som si istý.

Dobre, teda vyhlasujem

vraždu maršala De Colombes…

…bez páchateľa.

A preto oslobodzujem kozu Josette.

- Vyhral som! - Vyhrala si!

Vyhral som!

Vyhral som!

Vyhral som svoj prvý proces!

- Takže nikoho nerozštvrtia? - Nikoho.

Tak načo nám je potom súd?

To ja neviem.

- Ako to, nikoho neobvinia?

Vyhral som! Vyhral som!

Vyhral som!

Smiešne. Len títo sedláci tu budú vedieť, že sme prehrali.

Dnes spíme v Paríži. Poďte, zbaľte sa.

Vyhral som!

Vyhral som!

Z cesty!

Kto to zase je?

Čo to máš, preboha, na sebe?

Povedzme, že...

- Na tom nezáleží. Verdikt. - "Nihavária".

Je to z latinčiny, ale nie úplne.

Je to... je to... Je to ako vražda, ale sám seba.

- Nerozumiem. - Nie je v tom zapletený nejaký Savojec?

Nie, Vaša Eminencia, nie je.

Čože?

Nie, nikto.

To je dobre. Lepšie ako tá história s hranicami.

Hm.

Položte ma.

Uhni!

V pohode, dosiahnem.

Žiadal som vás, aby ste mi ušetrili vojnu...

...a vy mi tu spustíte revolúciu?

- To on... - Prestaňte, lebo vás pošlem do Nantes!

- Nie, len nie do Nantes. - Našťastie ma pani

- varovala. - Ti... ti... Ticho, mlčte!

Nech ma všetci počúvajú!

Rieka určuje hranicu!

Včera bola tu, dnes je tam.

Takže všetci títo ľudia sú Francúzi!

ÁNO!

NIE! NIE!

Určite nie, raz Savojec, navždy Savojec!

Keďže som s takýmito reakciami počítal, priniesol som si oficiálny dokument

z čias dávno pred Karolom VII.

Citujem:

"Za Francúzov sa považujú všetky osoby narodené na francúzskej pôde."

"A to bez ohľadu na ich pôvod."

Ratifikované v roku 1515.

Takže, ak ste sa narodili vo Francúzsku, ste Francúz.

Hovorí sa tomu "právo pôdy".

Budeme musieť nájsť spôsob, ako na to nezabudnúť.

Takže, prerežte to lano.

Počuli ste?

- Prerežte to lano! - Dobre. A pritom som rozštvrtil

vlastného brata.

Tak je to lepšie.

No, mám pred sebou cestu.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, Amen.

Do toho!

Prepáčte!

Prepáč. Josette!

Nemôžem sa pohnúť.

Skončím ako mrzák v konskom lajne.

To je mi ale osud.

Hm!

Hm! Hm!

Myslíte, že sa idem kúpať!?

No poďte!

Ta, ta, ta, ta, ta! Nechajte ho.

- Máte pravdu, madam. - Venujme sa iným činnostiam.

Poďme! Hm!

To je v poriadku, práve ste zachránili kozu.

S tým neurobíte kariéru ani v Clermont-Ferrand. Ťahajte!

Ťahajte! Hmm!

Nenávidím ho.

No, Valvert sa mýlil.

Môj strýko zbohatol, keď sa stal najžiadanejším právnikom v regióne

na všetkých súdnych sporoch so zvieratami.

Valverta nepremiestnili do Nantes.

Naďalej vyhrával svoje súdne spory,

prehral len jeden, s kozou.

Umriem tu,

a pritom som dobrý, milý, veľkorysý, som kresťan!

Prestaňte.

Nechajte ma. Nechajte ma. Nechajte ma.

Zavolajte kňaza, skončím tu.

Camille mi dala pochopiť svojimi vlastnými slovami...

- Neverili ste že vy a ja... - Ale nie, to určite nie.

Jean, nie sme v stredoveku, rozprávky o princovi na bielom koni skončili.

Viete si ma predstaviť v Paríži s Josette?

Vy budete robiť právnika, ja sa budem starať o našich sedem detí

pretože náš život bude zasvätený vášmu úspechu a na ten môj sa zabudne? Nie.

A vzhľad s tým nemá nič spoločné.

Bol som sklamaný,

ale v skutočnosti, vďaka Camille a jej koze,

som si našiel svoju cestu, svoj štýl.

Nikdy neodsudzujte zviera, o ktorom sa hovorí, že je divoké, kým ho nepoznáte.

Platí to aj pre človeka.

- Ale to je skvelé. - Je to úžasné, strýko!

- Zapisujem si to. - Áno, zapíš si to, synovec môj.

Pretože, ako ma naučil môj strýko,

nikdy nenúťte svoju pravú prirodzenosť.

Ešte stále v posteli?

Hovorili ste sami so sebou? Počujem vás až dole.

Aké bojisko.

Pracovali ste celú noc?

Nerobili ste už, toto,

- "Drozd a Králik"? - Nie, "Havran a Líška".

- S tým syrom? - Túto mám rád.

To je tiež dobré, drozd a králik.

Áno, to je tiež dobré.

Tieto príbehy so zvieratami, človek sa pýta, kde na to chodíte,

pán De La Fontaine.

Áno, človek sa neustále pýta.

EŠTE NEVYPÍNAJTE!

Dva dni som bola Savojkou a necítila som sa inak.

A nemala si chuť kradnúť alebo útočiť na ľudí?

Vôbec nie.

Možno sú ako my.

- Och! - No, kto vie?

Nikdy sme žiadnych nevideli.

Zatiaľ čo Švajčiari... Čo sú to Švajčiari?

- To sú tí za Savojsko. - To sú tí zlí.

Smädní po krvi.

Už si nejakých videla?

Nevidela, ale počula som o nich.

Sú malí, chlpatí a smrdia.

Dobrý deň, chceli by sme izbu. (Hovorí švajčiarskym prízvukom)

Ešte bude jedna scénka, počkajte si!

- Čo sa deje? - Ďalšia diera, treba potlačiť?

- Nie, berieme so sebou pasažiera. - Vraj o tom viete.

Čože? Ale to nie...

- Vidím ti do kariet. - To je nedorozumenie.

Ale no tak miláčik, uvolni sa trochu.

Nie, pani Piquetová! Prestaňte!

To je šialené. Nie, prestaňte!

Nie! Fermine, nie!

Preložil: Yibehiy615/opensubtitles.org