Afrikaans
Akan
Albanian
Amharic
Arabic
Armenian
Azerbaijani
Basque
Belarusian
Bemba
Bengali
Bihari
Bosnian
Breton
Bulgarian
Cambodian
Catalan
Cebuano
Cherokee
Chichewa
Chinese (Simplified)
Chinese (Traditional)
Corsican
Croatian
Czech
Danish
Dutch
Esperanto
Estonian
Ewe
Faroese
Filipino
Finnish
French
Frisian
Ga
Galician
Georgian
German
Greek
Guarani
Gujarati
Haitian Creole
Hausa
Hawaiian
Hebrew
Hindi
Hmong
Hungarian
Icelandic
Igbo
Indonesian
Interlingua
Irish
Italian
Japanese
Javanese
Kannada
Kazakh
Kinyarwanda
Kirundi
Kongo
Korean
Krio (Sierra Leone)
Kurdish
Kurdish (Soranî)
Kyrgyz
Laothian
Latin
Latvian
Lingala
Lithuanian
Lozi
Luganda
Luo
Luxembourgish
Macedonian
Malagasy
Malay
Malayalam
Maltese
Maori
Marathi
Mauritian Creole
Moldavian
Mongolian
Myanmar (Burmese)
Montenegrin
Nepali
Nigerian Pidgin
Northern Sotho
Norwegian
Norwegian (Nynorsk)
Occitan
Oriya
Oromo
Pashto
Persian
Polish
Portuguese (Brazil)
Portuguese (Portugal)
Punjabi
Quechua
Romanian
Romansh
Runyakitara
Russian
Samoan
Scots Gaelic
Serbian
Serbo-Croatian
Sesotho
Setswana
Seychellois Creole
Shona
Sindhi
Sinhalese
Slovak
Slovenian
Somali
Spanish
Spanish (Latin American)
Sundanese
Swahili
Swedish
Tajik
Tamil
Tatar
Telugu
Thai
Tigrinya
Tonga
Tshiluba
Tumbuka
Turkish
Turkmen
Twi
Uighur
Ukrainian
Urdu
Uzbek
Vietnamese
Welsh
Wolof
Xhosa
Yiddish
Yoruba
Zulu
Drahé Slovenky, drahí Slováci, vážení spoluobčania a vzácní hostia.
Dovolte mi, aby som tu pred vami zablagoželal celej Slovenskej republike k
najvýznavnejšiemu štátnemu sviatku, 80.
výročiu Slovenského národného postaňa.
A želám si, aby hrdinovia z roku 1944 zostali natrvalo v našich mysliach a
našich srdciach.
Niektorí to na Slovensku nepočúvajú radi, ale musíme skonštatovať, že my sme za
svoju históriu zaplatili krvou.
A toto všetko nádherne zhodnotil Vlado Mináč v jednej jedinej vete, keď
povedal, keďže nám nikto nič nedá zadarmo, všetko žije s nami.
A takto s nami, či to niekto chce alebo nechce, žije aj Slovenské národné
postane.
Áno, je to už jeden dlhý ľudský vek, ktorý nás oddeluje od Slovenského
národného postania.
A keďže sme smrtelné bytosti, je prirozené, že počet priamých účastníkov sa
každý rok zmenšuje.
Jeden africký spisovateľ, múdry človek povedal, že keď v Afrike zomrie starec,
ako keby vyhorela knižnica.
Prosím uvedomeť si aj to, že odchod priamých účastníkov Slovenského národného
postania má zásadnú stopu aj na našu pamät.
Pretože strácame pramene, zdroje priame, za ktorých môžeme čerpať.
Kde môžeme nájsť istotu, kde môžeme nájsť základné informácie, aká strašná a
hrozná je vojna.
Ako dôležitý a najvýznamnejší je mier.
Že to je tá najvyššia hodnota, za ktorú stojí urobiť všetko.
Preto budem dookola opakovať, všade, kde budem chodiť.
Že mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím.
Ak dovolíte, drahé Slovenky a drahí Slováci, pred niekoľkými rokymi, keď som
vystupoval v Banskej Bystrici na oslavách Slovenského národného postania,
vyslovil som želanie, či by sme nemohli spoločne oslavovať tak Slovenske
národné postanie, ako aj mier.
Urobiť v Banskej Bystrici každoročne mierové slávnosti.
Veď my preto sme mierový národ.
Prosím, ukážme celému svetu, že máme mier v srdci.
Ukážme celému svetu, že mier chceme oslavovať v srdci Európy.
Ukážme celému svetu, v čom v podstate bolo posolstvo Slovenského národného
postania.
Nemusíme okolo toho veľa špekulovať.
Pretože všetci dobre vieme, že hlavným posolstvom Slovenského národného
postania bolo ukončiť vojnu a nastoliť mier.
Nedovolme toto základné posolstvo Slovenského národného postania dostať do
pozície, že bude zahltené nejakými prázdnymi slovami, ktoré sa o Slovenskom
národnom postaní tak často objavujú.
Prosím, uvedome si, že to bolo postanie, ktoré ukončilo éru také malosti
Slovenského národa, také passivity.
My sme vtedy aktívne vstúpili do dejín a vedeli sme, že budeme nelen hráčmi v
týchto dejínach, ale že budeme znášať aj následky týchto dejín.
A preto, dráje Slovenky a Slobáci, máme právo žiadať aj od ta dialto z Banskej
Pistrice do celého sveta mier.
Máme právo povedať, že sme krajina, ktorá chce spoluprácovať s každým, kto si
predstavuje mierové spolunažívanie.
S každým, kto si nás bude vážiť.
S každým, kto bude rešpektovať naše princípy a naše historické pravidla.
Možno sa na mňa nenahnevá Milan Rufus, ak trochu preonačím jeho svetoznámu
modlitbu za mier.
Milan Rufus totiž žiadal Boha, aby napomenul našich odcov, keby sa rozhodli ísť
do nejakej vojny.
Ja si nemyslím, že by sme dnes mali od ta dialto z Banskej Pistrice napomínať
našich odcov, ale mali by sme napomínať našich vodcov.
A hovorím to preto, dráje Slovenky a dráji Slobáci, že po skončení druhej
svetovej vojny bolo celkom prirozené, že vznikali inštitúcie, ktoré reagovali
na nový svetový poriadok.
Či to bola Organizácia spojených národov, či to bol Norimberský tribunál, ktorý
reagoval na zločiny nacizmu, alebo či to bol úplne nový medzinárodný právny
systém.
Keď sa stretli americký prezident Roosevelt s sovietským lídrom Stalinom a
britským premiérom Churchillom vo februáre 1945 v Jalte, tak Roosevelt povedal
svojim partnerom, že musíme nastoliť nový medzinárodný poriadok a urobiť všetko
preto, aby nasledujúcich 50 rokov na celom svete bol mier.
Áno, môžeme konštatovať, že niekoľko desať ročí po skončení druhej svetovej
vojny medzinárodné vzťahy fungovali v rámci určitého priestoru, ktorý títo
veľmi múdri a schopní svetoví lídry nastavili po skončení druhej svetovej
vojny.
Dnes však musím s hľudostou konštatovať, že dnes už neplatia pravidelá, ktoré
boli nastavené.
A medzinárodný poriadok sa zmenil na krutý súboj bez akýchkoľvek pravidel.
Prekračujú sa červené čiary, ktoré boli nastavené počas studené vojny.
Červené čiary, ktoré sa nelen rešpektovali v minulosti, ale aj červené čiary,
ktoré boli vymožiteľné rôznymi medzinárodnými prostriedkami.
Je nebezpečné, že sme dnes svetkami možnej globálnej konfrontácie.
A čo je ešte smutnejšie, dnes sa úplne otvorene hovorí o hrozbe jadrového
konfliktu, že niečo podobné by sa mohlo stať.
A buďme teraz úprimní a povedzme si, že ani my, Európania, nie sme bez viny.
Je to zaujímavé, ale my, Európania, máme zvláštnu vlastnosť.
Vždy naberáme pocit a do tejto pasce spadáme pravidelne, že máme právo
rozhodovať za iných a rozhodovať, čo je správne a čo nie je správne.
Že máme právo hovoriť iným, že takto si musíte spravovať svoje veci.
Že máme právo povedať, toto nemôžeš písať, toto nemôžeš hovoriť.
A ty nemôžeš žiť a hokej, alebo ty nemôžeš súperiť niekam na olimpijské hry.
Toto sú veci, ktoré sú nebezpečné, pretože
my žijeme v ilúzii a myslíme si, že svet bez tejto ilúzie by nevedel prežiť.
Ak má niekto suverénny alebo sebavedomý názor, okamžite je tento názor
potláčaný.
Myslíme si, že sankciami vyriešíme celý svet.
Za týchto podmienok, drahé Slovenky a drahé Slováci, by som sa ešte raz vrátil
k Milanovi Rufusovi, aby som to opäť tu v Banskej Bystri si zakričal na plné
hrdlo.
Napomeň našich vodcov, nie otcov, našich vodcov Bože nad dviezdami.
Nech sa trochu zamyslia, čo sa stane s nami, ak začnú vojnu a všetky hnevy
vylejú na seba.
Tie hnevy ako plevy pokazia zem, aj neboje chore.
Napomeň našich vodcov, tí, tí tam hore, že sa to nesmie.
Lebo ak ty si svetý, aj táto zem je svetá, pretože po nej chodia naše deti.
Pošlíme z Banskej Bystrice poďakovanie
nielen priamým slovenským účastníkom, ale aj účastníkom z iných krajín, ktoré
tu dnes boli spomínané.
S veľkým potešením som prijal informáciu, že po tom, čo som oslovil prezidentov
niektorých krajín, ktoré v minulosti tvorili sovietský zväz, Slovensko
naštívila delegácia mladých ľudí.
A sú to všetko potomkovia, pravnúci a pravnúčky po partizánov, ktorí priamo
bojovali v Slovenskom národnom polstane.
Či to bola brigáda Jána Žižku, alebo to bol oddiel partizánsky Čapájeva, alebo
to bol veliteľ letiská Tri Duby, alebo z Pravodajskej jednotky.
Dnes, reálne tu v Banskej Bystrici, máme priamých potomkov, pravnúkov alebo
pravnúčky.
A ja sa teším, že týmto spôsobom posielame odkaz Slovenského národného
polstania do celého sveta.
My sme slúbili, dráži Slovenky a Slováci, my sme slúbili, že oslávam štátnych
sviatkov vrátime dôstojnosť a úct.
Už sa nesmie opakovať, že vládni politici sa zamknú v pamätníku Slovenského
národného poslania a neumožňa verejnosti súčasniť sa takýchto oslav.
Už sa nesmie stať, aby vládna garnitúra ignorovala také štátne sviatky, ako je
svetého Cyrillá metoda.
Od samého rána vidíte, že sme do tohto podujatia dali obrovské úsilie.
A ja chcem poďakovať rezortu obrany pod vedením podpredsedu vlády Roberta
Kaliňáka, ktorý to spolu s jeho týmom celé zabezpečuje.
Verím, že budete mať počas celého dňa obrovské množstvo zážitkov a že nádherný
program bude završený vo večerných hodinách.
Drahé Slovenky, drahí Slováci, zácní hostia, drahí spoluobčania, nech žije
slovenské národné postanie, nech žije hrdá, suverénna a sebavedomá Slovenská
republika.
Ďakujem, že ste prišli.
Can't find what you're looking for?
Get subtitles in any language from opensubtitles.com, and translate them here.