Original subtitles

- Hej, vy tam hore! - Sme radi, že ťa vidíme, človeče!

Mám dnes narodeniny! Nedáš si šampanské?

Priatelia, neubližujte športovcovi!

Hej, čo vám tam preskočilo, alebo čo?

- Teraz vám nemôžem pomôcť! - Tak prepáč!

Poďme chytiť sa nejakej kaljuzi!

Dobrý deň mládež.

- Dobrý deň, hovorím, mladež! - Dobrý deň.

Prečo sme chuligáni? Kto strieľal?

Ja!

Zatknite ma, pán dôstojník!

Ach, ty si tu najodvážnejšia, však? Nuž poďme, prejdeme sa!

- Ach, aké mám unavené nohy! - Áno, áno, áno. Poďme.

Priatelia nerozchádzajte sa, ja sa hneď vrátim.

Och, vy ste tu na člne. To bude hneď.

- Zajazdíme si? - Určite, zlatko, všetko je pre teba.

Poď, opatrne.

- Posaď sa. - Tak čo, máte na jachte, niečo na plavbu?

Hneď sa dostaneme do cely, je tam minibar, hammam, skrátka všetko, len buď trpezlivá.

Stoj!

Si debil?

Zastavte ten čln!

Uposlúchnite rozkaz a zastavte ten čln!

Uposlúchnite rozkaz a zastavte ten čln!

To stačí slečna, už ste sa povozila.

- Poď, vylez, už sme tu. - Kľud, kľud, daj preč ruky!

- V skutočnosti som tiež obeťou. - Slečna to stačí. Poď sem.

Dnes dcéra federálnej úradníčky opitá vletela s člnom do letnej kaviarne v Petrohrade.

Incident si ako zázrakom nevyžiadal žiadne obete.

Koľko príbehov sme videli o rozmaznaných mažoroch?

Všetko im prešlo.

Mysleli sme si, že na ne neexistuje žiadne právo.

Ale to bolo pred prípadom Jekateriny Novikovej.

Dobrý večer.

Vy zastávate vysokú pozíciu.

Povedzte mi, bolo nejaké pokušenie, budete nejako zasahovať do prípadu vašej dcéry?

Vysoká pozícia je v prvom rade zodpovednosť,

nie privilégium.

Bol spáchaný trestný čin, to znamená, že bude trest.

Ohrozovanie športovcov na vode, policajný odpor, chuligánstvo,

úmyselné ničenie cudzej veci všeobecne nebezpečným spôsobom.

Veľmi sa hanbím, som pripravená znášať akýkoľvek trest.

Na základe uvedeného súd rozhodol uznať Jekaterinu Sergejevnu Novikovú vinnou.

A ukladá jej trest odňatia slobody na dva roky.

Trest si odpyká v nápravnej kolónii všeobecného režimu.

Tatiana Vasilievna, môžem otázku?

- Tatiana Vasilievna! - Povedzte, aký máte z toho pocit?

Tatiana Vasilievna!

Tatiana Vasilievna!

Pre mňa, ako matku je to teraz veľmi ťažké.

Dva roky slobody.

No, ale je to spravodlivé.

Moja dcéra spáchala trestný čin a musí byť potrestaná.

To znamená, že si vaša dcéra odpyká skutočný trest?

Zákon platí pre všetkých rovnako.

Pôjde sedieť do väzenia.

NEVOĽNÍK 2

Pozri...

Aha, pozri, krava.

- Donesieš mi od nej neskôr mlieko? - No, to určite.

Och, miestna diskotéka.

Vodné procedúry.

To, čo je nutné.

Stop.

Stop.

Ste vítaní, drahí hostia.

Dobrý deň.

Prosím, vás pán mažor.

Poďte ďalej.

- Príjemný pobyt. - Super.

Tu máme pec.

Tu je postielka, mäkká, miska na stole, tu je baterka a náš riad.

Ak vám niečo nie je jasné, poradíme vám.

- A voda? Je tu vodovod. - Predbiehate.

Nádrž, dvadsať litrov, pramenitá voda.

- Prosím, vaše telefóny. - Ach, áno.

Prajeme veľa zdravia, Pavel Sergejevič.

Aké sú povinnosti? Oh, to ja už automaticky.

Čo sa stalo?

Čo sa stalo? Dostal som čísla za posledný mesiac.

To je to, čo sa stalo.

Sme v skutočnosti ako hotel alebo nejaký druh charitatívnej organizácie?

Prečo do pekla pracujeme so stratou? Nerozumiem tomu.

To je moja vina, oh, prepáčte. Áno deje sa to, je tu málo hostí.

A neponúkame nič nové.

A po druhé tu nie je veľká zábava. Ľudia nechodia.

Prečo neponúkame nič nové, čo?

Stop.

Prečo vôbec s tebou hovorím?

Kde je manažér, čo?

Grigorij Pavlovič, odišiel...

- Do Dubaja. - Ako odišiel?

Husi, pletená obuv, rieka, hora myšlienok,

Malachaj,

Vieš, čo to je, Malachaj?

Čo? Tač Machal?

To je taká čiapka, zimná.

Takúto čiapku niekedy nosím pri návšteve VIP klientov.

Malachaj.

A pozor,

pozor,

v Zipune.

A otec hovorí, že to je taká práca.

Takto funguje biznis a treba sa naučiť mať z toho radosť.

Ako sa môžeš dostať vysoko v Zipune?

Mám pocit, že nežijem skutočný život

ale som hlúpo navždy uviaznutý v minulosti.

Griša, tak už prestaň! Prišiel si sem fňukať?

Poď, človeče, uvoľni sa.

Si akási neochotná.

Čo tým myslíš, neochotná? Prečo si ma sem priviedol?

Tiež si kladiem tú otázku.

Hops!

- Haló? - Griša môj, kde si?

Prosím.

Alexej. Veľmi ma teší.

- Dobrý deň, vitajte. - Zdravím.

- Ste v poriadku? - Ja?

Letím na tryskáči za pätnásť eur.

Ja som v popriadku. A ty?

Kým budeš premýšľať, dones mi Proseco.

Tak.

Drahí boháči,

pripravte si mešce a tašky.

Počujte, mám nápad.

Nikto sa nechce vrátiť z Dubaja do tohto nášho Ruska?

Tak poďme, poletíme.

Poďme do Paríža a dajme si ustrice.

Beriete to?

- Ideme na to. - Oj...

Mašul, čo to robíš? Ty nevieš, že sa nemôžeš tak zakrádať?

No prines nové, nie posledné.

Alexej!

Aljošenka!

Meníme kurz na Paríž. Všetci sú za.

Nikto sa nechce vrátiť z Dubaja do tohto nášho Ruska?

Tak poďme, poletíme.

No a čo?

Ako čo, otec?

To je to dievča, ktoré vletelo s člnom do reštaurácie, skoro ma zabila.

Bol súd, šla sedieť, ako keby.

- Toto ťa nepoburuje? - Som pobúrený, Griša,

že si premrhal kšefty, prišpendlil si všetko na túto ryšavku a odletel si obšťastňovať buchty.

- Oci, o tom teraz nehovorím. - A ja hovorím o tom.

Z čoho budeš vôbec žiť, čo? Ja zatváram dedinu.

- Ako zatváraš? - Kúpil som palác.

Kúpil?

No prenajal som si ho.

Už 200 rokov.

Tento hotel bude historický.

Mramor, klenby, pozlátenie. Všetko je originál, všetko je skutočné.

Ľudia, ktorí sem prídu, sa budú cítiť ako šľachtici.

Ako aristokrati.

- Biela kosť. - No, rozumiem.

V pôvodnom parku z 19. storočia sa nachádza 18 lustrov.

Tu budem mať čísla.

Cársky, imperátorský,

Rasputinsky bude pre veľké spoločnosti.

A ty si s dedinou si sa už definitívne rozhodol skončiť?

Nahneval som ťa, však?

No, keďže to zatvárame, poďme realizovať projekt tam.

- Aký projekt? - Náš.

Nápravný.

Prevychováme tu mažorku. Tri dni šibania, rýchlo sa spamätá.

Vieš, koho treba zbičovať? Teba.

Aby si si prišiel na svoje. Tieto projekty sme už dávno uzavreli.

A ty si pripravený robiť akékoľvek nezmysly, len nie pracovať.

Je to samozrejme škoda, páčilo sa mi tu.

Privikol som si. A to všetko kvôli tebe.

Znova hľadať prácu.

Dobre pre vás. Prestaňte nariekať.

Mám nápad. Tu, pozrite.

Ale Karabaš-Barabáš zostal s nosom.

Ahoj, ahoj.

Ahoj.

Čo, že si tu?

- Aj pes je šťastný. - Radostnejší.

Aj váš pes je šťastný.

Dobre, stop.

Dnes dcéra federálnej úradníčky opitá vletela s člnom do letnej kaviarne v Petrohrade.

Incident si ako zázrakom nevyžiadal žiadne obete.

No, čo poviete?

No, to znie zaujímavo. A ešte sú nejaké peniaze?

Nebojte sa, peniaze nie sú problém.

Poďme do Paríža a dajme si ustrice.

Beriete to?

Ideme na to.

A koľko chcete za toto video?

Nechcem nič.

Prišiel som k vám, nie aby som vás vydieral.

Prišiel som pomôcť.

- Pomôcť? - Áno, sám som bol v podobnej situácii.

Presne viem, ako sa cítite. Chápete, že väzenie vašu dcéru nenapraví.

Oklamala ste ju, všetkých ste oklamala.

Ale nerozumiete, čo robiť ďalej. Nepáči sa vám, čo sa stalo z vašej dcéry.

- Vy hľadáte... - S mojou dcérou je všetko v poriadku.

Je to normálne dievča. Rovnako ako všetci ostatní.

No, ona spáchala trestný čin.

A čo?

Naše stretnutie sa skončilo.

Dvere sú tam.

A koľko mi zaplatíte za toto video?

Ako ťa tu kŕmia?

Normálne.

Zle. Nie je to chutné.

Sama si si na vine.

Zaslúžila si si to.

Dobre, mami. Rada som ťa videla. Je čas, aby som sa vrátil do svojej izby.

Do cely.

Dobre, mami, rada som ťa videla. Je čas, vrátiť sa do cely.

- No čo, stačí nám to? - Stačí, stačí.

Celkove je to super.

Nebojte sa, rýchlo to upravíme a umiestnime na všetky kanály.

- A verejnosť. - Samozrejme.

Nemohla si pokojne letieť bez toho, aby si upútala pozornosť?

Mami, možno som vôbec nemusela priletieť.

No, ty potrebuješ tento cirkus s koňmi.

Nepotrebujem.

- Môžno tu zostaneš a posedíš si? - Nemôžem, meškám na manikúru.

Keby si aspoň ďakujem povedala.

Za čo?

- Slečna, stalo sa vám niečo? - Zdravím. Áno, pichla som.

Pozriem sa.

Veľmi vám ďakujem.

Tak, pôjdeme podľa starej osvedčenej schémy,

je to nevoľnícka roľníčka krutého vlastníka pôdy, to ste vy.

Vy ste rozmaznané deti tochto krutého vlastníka, vašou úlohou je urobiť jej život neznesiteľným.

To vy viete, sám som to zažil. A tiež ju budete špinavo obťažovať, neustále.

A ty, jednoduchý koniar, ju budeš chrániť, ona sa do teba zamiluje.

A pre žiarlivosť vojáka sa jej vzdáš.

Aby ťa zachránila, vezme si ťa za muža a spolu utečiete, to je všetko.

A ja čo mám robiť?

A ty sa prispôsob podľa situácie.

Tak a čo ponaučenie?

Na konci projektu si hovoril, že bude ponaučenie.

Áno.

Povedal som ti, že si ťa vezme za muža a to je ponaučenie.

Tak, poďme do práce.

Hej!

Hej.

Vzbudila si sa, ty psia dcéra?

- Poď, vstaň, dosť bolo boky preležavať. - Uf, aké je to strašidelné.

Vstávaj hovorím, bude horšie.

Nechaj ma.

Pán mi dal príkaz odviesť ťa do práce.

Pracovať?

Mňa?

Už chápem.

Tie halucinácie.

Poležím si.

Ležať kým to neprejde.

Čo teda urobíme? Aký je plán?

Nechce vstať sama, vytiahni ju za nohu.

- Nie, ešte lepšie, za vlasy. - To nemôžem urobiť.

- Je to dievča, mám dcéru v jej veku. - Ona nie je dievča, ona je monštrum.

- Dobre, poďme teda... - Griša, prepáč, ale kde je autor?

- A máme vytlačený scenár?

Načo je vám scénar? Všetko som vám povedal.

- Áno repliky a... - Improvizujte, ste herci.

Počuj, nie sme aj tak výnimočný, čo? Po dedine chodia dvaja mrzáci.

A vôbec, čo som to za pána bez duše, čo?

- Áno. - A kde je psychológ?

- Kto to bude viesť, ty? - A čo?

Tak, ja hneď prídem.

To čo je za nezmysel?

Máme vôbec zákazníka? Jej mama dala peniaze na projekt?

S mamou vznikli problémy. Ale to nie je dôležité, peniaze sú.

Na začiatok.

Na začiatok, to je na koľko?

Čo je to za dieru?

Všetko mám pokryté.

Priatelia, ale nestrácajme čas, treba konať, kým ju začnú hľadať.

- Hľadať? - Hľadať?

Tak čo teraz, keď jej mama o tom nevie?

Hej, čo sme proste ukradli človeka?

- No to je... - To je článok.

- Záleži, ako sa na to pozeráš. - Griša, do čoho si nás to vtiahol?

Priatelia, všetko vám vysvetlím.

Ja sa na tom nebudem podieľať.

Hej!

Hej!

Griša, nemôžeš začať projekt len ​​preto, že si to tak veľmi chcel.

Čo to má spoločné s chcením? Toto je nespravodlivosť!

Takmer ma zabila a nešla sedieť.

Nešla sedieť, ale my pôjdeme sedieť, keď sa všetko vyjasní.

- A my čo s tým máme? - Spoluúčasť.

- Dosť, nie som pripravený. - Ja tiež.

A kto sa vás bude pýtať? Pôjdete sedieť a hotovo.

Žena,

počujte, kde to som?

Čo sa deje?

Počkajte, vy!

Prečo tak plávate? Sme tím alebo nie?

Vlastne som s vami počítal.

Oh, kde je?

- Pustite ma! - Kam si sa vybrala?

Zbláznil si sa, alebo čo? Pustite ma, bolí to!

Počuješ? Bolí ma to.

Pusť ma von! Počuješ?

Pusti ma!

Čo to má znamenať, kde som?

- Ďakujem, že si sa vrátil. Výborne. - A mal som inú možnosť. Ona ma videla.

- Teraz už určite neodskočím. - Takže si to všetko zbalíte sami a my odchádzame.

Dobre, dobre. Choďte, choďte. Máte taký zaujímavý život.

Buratíno.

Psie žrádlo.

Dvere do reštaurácie sa samé od seba neotvoria, však?

A ja dotiahnem tento projekt do konca.

Pretože nechcem prežiť celý život a zaujímať sa len o nezmysly.

Chcem urobiť niečo dôležité.

Niečo, čo ma zmysel, aby to stálo za niečo a aby otec...

...bol na mňa hrdý.

Griša,

ja všetkému rozumiem.

Ale neprekáža ti, že sme práve začali a ona už utiekla.

Tak to je dobré, to je skvelé! Čo u nas dostane otrok za útek?

- No čo, poprava? - Poprava!

Teraz ju poriadne vystrašíme,

okamžite uverí, že je v minulosti. A ďalej už je to vec techniky.

Griša, aká poprava? Je to celý príbeh.

To je ešte popravisko, kat, toto treba pripraviť.

Griša, neviem, možno by si mohol vymyslieť niečo jednoduchšie?

- Nevešajme ju, prosím. - Súhlasím.

Vešať nebudeme.

Upálime ju.

Naozaj ma chcete spáliť?

Všetkých vás zavrú, do čerta! Dovoľte mi vrátiť sa!

Mám príkaz.

Rozviažte ma! Polícia!

Zavolajte políciu! Počujete, políciu!

Polícia!

No tak, je to super, je to hotové. Zapáľ to!

Griša, možno to tá Vera predsa nepotrebuje, čo?

Gríša, pozri sa na ňu, už sa normálne bojí, už jej to stačí.

Počúvaj, nemôžem sa na to pozerať, poďme a rozviažme ju.

Ako pán ti to pekne hovorím.

Nestačí priatelia, musíme tlačiť viac, aby sme si boli istí.

Griša, je oheň naozaj kaskadérsky?

Prirodzene.

Dosť, poďme zapáľ to! Všetko by malo byť v poriadku.

By malo byť?

Nie, ja nemôžem.

Priatelia, takto čleveka nenapravíme.

Musí horieť!

Dobre, ja sám.

Ohňostroj! Stop, hudba.

No, na čo čakáte?

No, či sa nás na niečo nebudeš pýtať?

Oh, dobre, opýtam sa.

- Na akého čerta ste sem prišli? - Ja som ti to hovoril.

A ja som ti hovorila, že máme problémy, a potrebujeme psychologa.

A ja som vám povedal, že nie som psychológ, som vedec.

A ja som ti hovoril, že k psychológovi nepôjdem.

No veď on hovorí,, že je vedec a nie je psychológ.

A ešte je náš priateľ.

- A ešte je to tvoj bývalý manžel. - Aj ty sa čoskoro môžeš stať bývalým.

- Preto sa budete mať o čom rozprávať. - Vy čo, rozvádzate sa?

Rozvádzame sa?

Ljova, čo je nové vo vede?

No čo vo vede, ako vy tu. Neporiadok a korupcia.

Musel som sa pozrieť na genetiku.

Hľadám gén chamtivosti.

Nasťa, rozvádzame sa? Nepochopil som tvoje vyjadrenie.

Arťjom, som zaneprázdnený, áno.

Čo?

Prebudil si sa? Prebudil si sa synáčik? Skvelé!

Chcem, aby si sa mi pozeral do očí, keď ťa budem škrtiť!

- Ocko, kľud, kľud! - Kľud, kľud.

Je to otec, má právo ti vypustiť dušu!

Prečo si ma vyradil?

A ešte aj týchto pozvali!! Teraz bude len kritika.

Ako to všetko vyriešim, čo? Och ty jeden!

Dosť, už dosť.

To nie je konštruktívne. Paša, poďme si všetko vydiskutovať.

Poďme.

Tak, kto strieľal?

Zradcovia.

Takže takto, vezmeme dievča, uspíme ju a vrátime na miesto odkiaľ ste ju vzali.

Nech si myslí, že má zlú skúsenosť a to je všetko.

- Paša, čo? - Vás nezaujíma, prečo to urobil?

Nezaujíma.

Samozrejme, že teba viac zaujímajú peniaze a kupovanie palácov.

A čo ostatní, je ti fuk. No, nech sa páči.

- Čo vôbec čakal? - No, na teba.

Počítal s tým, že sa v poslednej chvíli pridáš a všetko za ním zotrieš.

Áno? Typické manželské správanie.

- Náš Griša stratil nervy. - Stratil nervy.

Stratil nervy keď sa opil!

Viem, že rozbil auto, hral chytrého a on ukradne človeka!

- Pokúsil sa ju upáliť. - Tak, toto je mažorstvo.

Zostáva na hlbokej úrovni a prejavuje sa rôznym spôsobom.

Niečo sa mu zachcelolo, hneď som to urobil.

Hruba, hlúpa, nezodpovedná, nepremýšľa o dôsledkoch.

Poďme sa však pozrieť na pozitívnu stránku.

- Poďme. A on to vie? - Samozrejme.

Náš chlapec zažil úžasnú emóciu, hnev nad sociálnou nespravodlivosťou.

- A chcel som s tým bojovať. - Áno, poďme, dajme mu medailu.

Skoro medailu.

Naliehavo potrebujeme spustiť projekt.

Ako projekt?

Ty si mu to odmietol.

Povedal si, že tým nechceš premrhať svoj život.

Áno, nie sú potrebné nové projekty, nie som odborník na trh, tak si to pevedal.

Nepotrebujeme nové, treba dokončiť tie staré.

Nedokončil som prácu s Grišom.

Tak...

Čo budeme robiť s dievčaťom?

Ale bez dievčaťa nič nebude.

Priatelia, plán navrhnutý predchádzajúcim lídrom nie je dobrý.

Žena je stavaná inak.

Vyviesť ju z komfortnej zóny, nútiť ju, trestať, to všetko je málo.

Musíte pracovať s hlavnou kvalitou ženy.

A to je čo?

Hlúposť.

Žiarlivosť.

Nie. To je viera v zázrak.

V rozprávku.

Konkrétne v túto.

POPOLUŠKA

A presne o polnoci sa mažorka premení na tekvicu.

Som veľmi rád, že si sa s nami znova začal rozprávať, ale netreba.

Obklopíme našu Popolušku.

Extrémne toxickými personami.

Kam ma to vedieš? Sakra, pusti ma!

Prosím, už nie znovu do ohňa.

Sakra, čo som vám všetkým urobila, prečo?

Sestra vás hľadá, povedali mi, aby som vás priviedol.

Aká sestra? Nemám žiadne sestry!

Počuješ ma, sakra?

Nechutná nevlastná sestra. Tentokrát.

No čo Katka, páčilo sa ti moje malé predstavenie s ohníkom?

Ponaučenie pre tvoju budúcnosť.

Ak mi ešte raz vezmeš veci, tak ťa spálim naozaj.

Ale ja som nič...

Počujte žena, toto všetko je nejaký omyl, jasné?

Nedotýkala som sa vôbec žiadnych vecí, ani neviem, kto ste, rozumiete?

Kaťka, nebuď hlúpa, inak to bude horšie.

A vyzerá to, že ja som odporný nevlastný brat, však?

Nie, nie, keď ste boli naposledy brat a sestra, skončilo sa to zle.

Nebojte sa, teraz sme manželia, už to nerobíme, úprimne.

No to je vaša vec.

Popoluška potrebuje otca, bezcenného so slabou vôľou.

Otec, to sú dva.

Ocko! No, Kaťka, zase zo seba robí hlúpučku, nechajte ju zbičovať.

Počúvaj, Aglajuška, vieš, Katenka je dosť slabá vo svojej mysli.

To ju má hneď zbičovať?

Tak zavolájte mamičku, ona ju zbičuje. Mamičku? Mamičku zavolám hneď.

Mamička. To znamená macocha.

No čo, musíme hľadať herečku, Ljova.

Poďme k úlohe. Údaje o veku, vzhľade, národnosti.

No niečo cez štyridsať.

Ľahučká, suchučká.

No vyzerá však milo, ale jej hlas je rozkazovací.

Oceľové gule, charakter o ničom.

Bohaté skúsenosti na vedúcej pozícii.

Niečo ako ty.

Čo?

Nasťa, ale nemáme čas na kastingy.

Ty si ideálna na rolu zlej mocochy.

Čo s tým mám ja? Vôbec nie som herečka.

Nasťa, netreba sa na nič hrať. Už si aj tak zlá macocha.

Alebo čo hovoríš, irónia? Alebo konštruktívna kritika?

No poď, poď, poď, Paša. Dopovedz to.

Ale ja som dohovoril. Stále hovoríš, že ti hlodá mozog.

Nič nerobíš, ničím nie si zaneprázdnená.

Možno je to tvoja vina, že je tak zaneprázdnený?

Moja vina?

Tvoj syn je flákač, akým bol, takým aj ostal.

- A je to moja vina? - Hej, ja nie som flákač.

- Drž hubu, nikto sa ťa nepýtal. - Presne tak. Nechaj si to pre našu mažorku.

Prečo sa na mňa vôbec lepíš, čo?

Buď spáliť, alebo bičovať. Čo sa to deje?

Ako som sa sem vôbec dostala?

Ako si ma dostala svojím slaboumom!

Mamička!

Mamička, Kaťka ma napadla! Mamička, Kaťka ma skoro zabila!

Si hlúpa?

Čo robíš?

Čo si si myslela?

Hlupaňa naničhodná. Ty čo, udrela si moju dcéru?

Čo tým myslíte? Ani prstom som sa jej nedotkla.

- A trúfaš si ešte otvoriť ústa? - Tak si sa opýtala samu seba.

Bolí to?

To ona teba udrela.

Dobre, nechoď príliš ďaleko. Každý máme problémy. Prežijeme.

To ti stačilo počuť slovo „rozvod“?

Ona je tá, ktorá ma desí.

Paša, slovo „rozvod“ som od nej počul dvakrát v živote.

Prvý krát pred svojím a druhý krát pred tvojím.

Myslíš, že ma opustí?

No zatiaľ ťa neopustila.

Dokonca sa k tebe hlásila a aj k tvojmu synkovi.

Takže pokiaľ je tu, je ešte šanca.

Niečomu nerozumiem,

ak si myslia, že som ich dcéra, prečo musím čistiť hrach?

Nemajú sluhov?

Majú.

Ja.

No, tak to preber ty.

- To vám prikázala pani. - Nech si strčí svoj príkaz do zadku.

- Takže ty si Ljuba? - Ljuba.

Ljuba, kde sa môžem osprchovať?

Kde sa môžem umyť?

V rieke.

V rieke.

No a niečo také, čo by sa s vrchu voda liala?

Je niečo také?

Dážď.

Super.

Fantastické.

- Vysvetli? - No, čo nie je jasné?

Žabia princezná, milujete rozprávkové schémy.

Dajte ju Kati a povedzte jej, že je čarovná.

Nechajte ju sedieť a pobozkať ju. Čaká na zázrak.

Ženy veria na zázraky.

- Aha, kritik prišel. - Prišiel.

Nerozumiem, čo je tu také zvláštne robíte?

Mal som presne ten istý plán, len vy ste ho nejako krásne zabalil.

- Záver? - Toto je môj projekt a vy ste ho ukradol.

Nikto ti nič neukradol, nikto ťa neodstránil.

Účastni sa, pomáhaj. A ty čo robíš, chytáš žaby do tŕstia?

Nezmysel.

Dobre, povedzme, že som sa naozaj vrátila v čase.

Ale prečo do pekla tu?

Aj v minulosti boli predsa chládky.

Je tam Európa, Dubaj, Maledivy.

Maledivy sú pravdepodobne dobré v každom storočí.

Ojoj!

Čo máš s okom?

Kto ti to urobil?

No, vy ste si neurobila prácu, tak som to dostala od pani.

Nedonútila som vás, tak som si to odniesla.

Už ste to odsúdil? Je jasné, kam to smeruje.

No, ak je Popoluška, bude aj princ, však?

Hneď povedzte, kto bude princ? No ja?

No, alebo ja.

Čo myslíte, Grigory Pavlovič? Sú dvaja kandidáti na princa.

Ja čo si myslím?

No, Arťom je dobrý chlap, milý.

Zodpovedný, len s takým rjazanským hrnčekom, aký je to princ.

A dokáže vám vystreliť do chrbta.

A tento? No, žiadne otázky nie sú.

Vonkajšie.

Pekný, čistokrvný.

Ale ako herec je drevený.

Buratíno. Dokonca som ho videl aj s nosom.

Tak si vyberte sami.

Gratulujem, Miša, ty si ideálny mažor na hlavnú úlohu.

Arogantný, namyslený typ.

Skutočný princ.

Šaty boli také nepohodlné. Ani stáť, ani chodiť.

Čo? Prečo ma veľký zadok robí strašnejšou?

Čo sa tam smejete? No tak, rýchlo mi odstráňte tento zadok.

Tak ako sa máte mamička?

Počúvajte, chápem, že náš vzťah nevyšiel, ale prečo bijete Ljubu?

Nemá s tým vôbec nič spoločné.

Tak prestaňte s vaším trestaním, dobre?

Rozprávam sa sama so sebou, ale všetko bolí.

Nemohli by ste mi povedať, že teraz príde?

Lev Arnoldovič, chcem vám ešte raz povedať.

- Nechcem byť princ. - Čo to?

No...

Viem, čo sa tam stane.

Ona je Popoluška, ja som princ, určite ma prinútite hrať lásku s ňou.

- A ty nechceš? - Nie že nechcem, ja nemôžem.

Ja, po prvé, nie som umelec. Po druhé, ona mi...

No, mierne povedané, vôbec sa mi nepáči.

Nie, prežijeme toho mocného.

Niekde na týchto miestach Lisa povedala presne to isté o tebe.

No tak, ona mala pravdu. V reálnom živote nám aj tak nič nevyšlo.

Dobre, chápem, láska nebude fungovať.

Skvelé. A čo sa bude diať?

Opýtaj sa rybičky. Ona hovorí, no bolo.

Lev Fornaldovič, počúvajte, môžem dostať nejakú inú úlohu, prosím?

Som naozaj silný umelec, zvládnem to.

Možno princ potrebuje priateľa? Nejakého kňaza.

Počúvaj Ljuba, dá sa to fajčiť, nevieš?

Nerozumiem.

Čo to máš zase?

Bude lepšie, ak sa ma nebudete zastávať.

Potom sú naše časy pochmúrne, žiadne zľutovanie.

Môžu ma dokonca zabiť, pod vašou ochranou.

Otcovia, och, aký fešák, ani tomu nemôžem uveriť, čistý lord.

Aké šťastie, Grigorij Pavlovič.

Veľmi rada vás vidím, Grigorij Pavlovič.

Prepáčte...

Cesty, ako do pekla.

- No a kto je to nám? - Ženích.

No čo, pôjdeme do domu?

A ja prichádzam k vám s darčekmi.

Tak, ty, ako ťa?

Haluj, prines všetko do domu.

Iba sme tu o ňom počuli.

Aglaja Dmitrievna sa s ním stretla na báloch.

Áno, všetci čakali, či sem príde alebo nie.

A hľa, prišiel.

Možno vezme Aglaiku do mesta, bude to tu pre teba a mňa pokojnejšie.

Keby vzal aj mamičku.

Najdôležitejší deň je dnes. Večerame, sadni si tu.

Budeš sedieť ako nemá, jasné?

Mamička, naozaj si ma Grigorij Pavlovič vezme?

Ja nemôžem tomu uveriť.

No, samozrejme, že sa s tebou ožení, srdiečko, samozrejme, že sa ožení.

A ak ty, strapatá krava, všetko pokazíš, potom ti oholím hlavu.

A potom ťa pustím nahú cez celú dedinu.

A potom ťa utopím v rieke.

Sestrička moja, ja ťa tak ľúbim. Bude mi ťa veľmi ľúto, ak ťa mamička utopí.

Počúvajte, tak ja na tú večeru jednoducho nepôjdem a hotovo?

Mamička, presne tak! Možno nech nejde, prosím?

- Všetko pokazí! - To môžem, tak prečo riskovať.

- Počula som, že tu ide o vážne veci. - Hlupane.

Ak sa Grigorij Pavlovič ožení,

a potom zistí, že toto zmrazené stvorenie žije v našej rodine,

nahnevá sa kvôli tomu, že sme ju ukryli.

Chápeš?

Mať na pamäti,

ak od teba pri stole počujem jediné slovo,

hneď splním všetko, čo som sľúbila.

Ja nehovorím len tak do vetra.

Mamička je milá, ja by som ťa roztrhala na kusy s koňmi.

Prosím, odpustite mi, nevedel som, že vo vašom dome ešte jedna mladá dáma.

Vyšiel...

Zmätok, zostala bez darčeka.

To vy nám odpustíte, ponúknite sa, prosím.

Čo boh poslal.

Grigorij Pavlovič, nevenujte tomu pozornosť.

Naša Káťinka je samotárka a navyše slabo vzdelaná.

Preto je v anti-hostinci.

Však Kaťuš?

Samotárka?

...

Nie, ona má svoje bály.

V chlieve, v kurníku. Však Kaťuš?

A ako sa zabávate?

No jej zábava je veľmi jednoduchá.

Poskákať na kobylke,

chytať muchu ústami...

Jekaterina, obraciam sa na vás, a mne všetko vaša mamička odpovedá.

Prajem si, aby som aspoň počul váš hlas.

Keď zaškrípete so stoličkou, je to takmer to isté.

Oj, čo som hovorila?

Grigorij Pavlovič, myslite si, že nemilujeme našu najmladšiu dcéru.

A my ju veľmi milujeme, tak veľmi ju milujeme, nosíme ju na rukách,

My ju s lyžičkou kŕmime.

Jedz slniečko, poď, poď.

Otvor ústa.

Ďakujem. Bolo to chutné.

Priprav sa na rozlúčku so svojímy vlasmi.

Teraz sa nahá na bruchu poplazíš cez celú dedinu!

Možno ma rovno utopte, načo strácate čas.

Teraz ti ešte aj jazyk vyrežem, aby si nebola drzá!

A čo to tu robíte?

- Striháme sa. - Teraz?

Grigorij Pavlovič, mal by ste ísť do domu, inak sa tam Aglaja bude nudiť.

Aglaju Dmitrievnu, ste poslali odpočívať?

Ja by som tiež šiel, ale v mojej izbe nie sú sviečky.

Prosím, poďte mi nejaké dať.

Hneď.

A ty daj mojim koňom trochu ovsa. Okamžite.

Počul som.

Myslím, že som vás pred niečim zachránil?

V akom zmysle?

Pravda je, že skôr či neskôr ma zabijú.

A prečo je na vás taká?

Možno je nejaký dôvod?

Teda okrem polievky.

A ja to netuším.

Ani nepoznám nikoho.

Ja som tu, sakra, už dva dni.

Viete, Katerina a vy...

Katerina, kam idete?

Utopiť sa.

Katerina, Katerina, Katerina, počkajte Katerina.

Ak sa mi zlúpne koža na tvári, tohto blázna naozaj utopím.

Nasťa, počúvaj, ty a ja sa asi potrebujeme porozprávať.

- Čo, teraz? - Zdá sa, že nie si zaneprázdnená.

- čo, tu priam pri ňom? - Ty sama si sa pri ňom chcela rozprávať.

Ale ty vôbec nevidíš rozdiel medzi situáciami, nie?

- Nevidím. - To je jasné.

To je ten problém, ty nikdy nič nevidíš.

Alebo možno je problém v tom, že s tebou nie je všetko v poriadku?

Som veľmi rada, že sme nakoniec našli bod problému.

Môžem sa prezliecť? Ďakujem.

Geniálne!

Ako mohol.

Posledné, čo si pamätám, je moja matka a ja vo väzení,

Spomínam,

na niečo s kolesom,

potom bum, a som tu.

Podivuhodné.

Mierne povedané.

Počkaj...

Nerozumiem tomu väzeniu.

Vy tam v budúcnosti sedíte vo väzení? Si väzenkyňa?

Ale nie, no sedela, ale nie naozaj.

Ako to? U nás, ak sedia, tak sedia.

U vás to tak nie je?

Zvyčajne je to tak, ale nie pre všetkých.

Dobre, ja pôjdem.

- Kam ideš? - Utopiť sa. Už som to hovorila.

Prečo by som mala znášať ponižovanie?

Griša, nemáme tam potápačov. Urob niečo sám.

Skvelý plán.

Čo?

No, ja... ja...

...myslím...

Takto to nepôjde.

- Potrebuješ kameň a lano. - Prosím ťa, všetko sa vyrieši.

Raz som spadla z jachty opitá v šatách, takže ma ledva vytiahli.

Stoj! Zmrzni!

A čo ty robíš?

No, budem ťa musieť zachrániť. Košieľka je katalánska.

Pol roka mi ju viezli. Škoda jej.

- No, potom to môžeš urýchliť? Voda je studená. - Áno, myslím, že to je tvoja budúcnosť.

Všetko vyzlečiem a zahodím.

A my, pozri koľko toho máme.

V skutočnosti to bude rýchlejšie, ak pomôžeš.

Haló?

No, tu to máš, nejaký bohatý frajer, však?

Áno.

Frajer?

- No, človek. - Aha.

Len si predstav, všetky tvoje kone, koče, talianske hodváby,

všetko to raz zmizne.

Mal si všetko, teraz nemáš nič.

Prečo žiť?

Žila si len pre to?

Skvelé! Grigorij Pavlovič improvizuje ako boh!

Grigorij Pavlovič si nezapamätá tri slová, a tak improvizuje.

Priatelia všetko je zlé.

Skrátka matka je vystrašená a hľadá svoju dcéru.

No dobre, ako dlho ju bude hľadať?

Nie ako dlho Ljova, Griša bol za jej matkou a pýtal sa na jej dcéru.

Teraz zmizla. Ona na nás príde raz-dva.

Takže, čo urobíme? Všetko ukončíme?

Vštko ukončíme a vypadneme! Vypadneme!

- Nie, nie, nie, nie! Nikam nejdeme! - A čo urobíme?

My...

My...

- My ideme ďalej! - Ako ideme ďalej? Kde?

- Do paláca. - Do akého, do môjho?

- Môže byť aj môj, ale ja ho nemám. - Vôbec nerozumiem, čo navrhuješ?

Navrhujem pokračovať v našej rozprávke. Všetko ide skvelé.

Popoluška bola na pokraji nervového zrútenia, keď spoznala princa.

Teraz musí ísť určite na bál! Takže mi napíšte scénu s bálom.

- Ako vo filme "Vojna a mier". - Aký bál? Aká vojna a mier?

U mňa je rekonštrukcia a ja vás nepustím do svojho paláca.

Tak, Ljova, poď, povedz mi, čo potrebuješ?

Kočiare, hrajúci orchester, komparz, čo? Ah, možno ty potrebuješ pomoc?

- Aká pomoc, Nasťa? - Kúzelná.

Griša, urýchlene sa vráť do riadiacej miestnosti.

Zdá sa, že sme vymysleli nový plán.

Ljocha..

Ljocha!

- Sakra, teraz by som bola prilepená k telefónu. - Čo?

Falistajka, hovorím si niečo pred spaním, čo mi pomôže zaspať.

Tak ti môžem dať modlitebnú knižku?

Ďakujem. Už si nejako poradím sama.

- Kaťa, priprav sa, pôjdeme. - Kam?

Ku mne.

Do paláca.

Päť sekúnd.

Nie, no rozhodne sa tu nemám čoho chytiť. A človek aspoň ponúka niečo nové.

- Je to predsa palác. - A čo Aglaja, Dmitrievna?

Mám také tušenie, že ona nejde.

- A ty čo robíš? - Zbieram vaše veci.

Nie sú to moje veci, netreba nič zbierať.

Ach, všetko.

Poďme. Šťastný pobyt.

Ach, pani sa bude hnevať, že ste s Aglajkiným snúbencom utiekla.

Naisto mi odreže hlavu.

Ljuba, dlho ti bude trvať zbaliť si kufor?

Poď, poď. Ale hlavne potichu.

- Chytneš ma? - Nie, nie, nie, matka. Ty sama.

Sama.

Poďte pripijeme si na náš odvážny útek.

Daj mi ešte.

Poďme.

Zaspala. Poďme.

Poďme.

Nestarám sa o vaše bezpečnostné opatrenia.

Nemôžu byť v devätnástom storočí hasiace prístroje.

- No a kam ich teda dám? - Neviem kam, schovaj ich niekde.

Tam, za pohovkou. Tak, čo je to za pohovku?

- Nejaká koža. - Aká koža? Odneste to.

Úprimne povedané, som šokovaný. Ako s tým všetkým otec súhlasil?

No, vôbec sa ho nikto nepýtal. Teraz je taký čas.

- Palác Otzal, a to je všetko. - Ach, mimochodom, kde je? Nikto ho nevidel?

- Možno sa niekde v angore obesil? - Tak technik, potrebujem vŕtačku.

- Všetko tu prehľadajte. - Netreba nič prehľadávať, som tu sám.

- Dobré deň, Tatiana Vasilievna. - Vezmite ho.

- Tohoto som sa bál. - Kde je moja dcéra?

Je v poriadku. Môžem všetko vysvetliť?

Ejha...

Naozaj palác.

Áno, áno?

Dobré ráno, Katenka.

Dobré.

No ako sa spalo?

Počúvaj, šampanské je skutočné prirodné?

Už dlho som sa tak nezrúbala.

A ako ti je?

Úprimne?

Ako v raji.

Teraz ti ukážem skutočný raj.

Takže, kámo, prepáč, samozrejme, neviem, ako to tu chodí.

Ale vlastne len včera sme sa zoznámili.

- Prosím. - Vaňa.

Bože, toto je naozaj raj.

- Ljuba... - No?

Mám otázku ohľadom môjho sociálneho postavenia.

A ty tu ma k čomu umývaš?

Nerozumela som vám, mladá dáma.

No pozri, včera som sa zoznámila s chlapom

a dnes som sa už k nemu prišla domov.

V mojej dobe sa tomu hovorí, ako to povedať, ľahko dostupná.

Nie, mladá dáma, čo ste, Grigorij Pavlovič nariadil pripraviť bál na vašu počesť.

To znamená, že jeho zámery sú vážne.

- Bál? - Áno.

Práve som pre vás pripravila šaty na výber.

- A toto je teraz módne, však? - No, áno, pravdepodobne.

Som vidiecke dievča, všetko je tu pre mňa módne.

Vyzerá to, ako keby to bolo prevzaté od nejakých mŕtvych starých žien.

Takže si vezmi nejaké nožnice, nite, ihly.

Poďme zbierať cibuľu pre mňa.

- Cibuľu? - Oblečenie.

Čo čítaš?

Vojnu a mier.

Ponorím sa do éry a pripravujem sa na rolu.

Musíš tu stáť?

Inak sa bojím, že ma znova strelíš do chrbta.

Už som sa chcel toľkokrát ospravedlniť.

Prepáč, proste som znervóznel.

Už to neurobím.

Dobre, ak sľúbiš, že už nebudeš nervózny.

Všetko. Pokojný ako slon.

Oh, ako vám to dobre ide.

Kde ste sa naučila šiť?

No v detstve sme s mamou šili bábiky,

kým sa nedostala do politiky.

Prepáčte moju zvedavosť, ale ako Grigorij Pavlovič?

Páči sa vám?

Tak.

Chyť to.

Ale akosi nerozumiem tomu, ako to povedať...

Niečo s ním nie je v poriadku.

Čo tým myslíte, je dokonalý.

Áno, len mi to príde...

Nereálne.

Tak ako?

Príliš správne.

Je to ako vymyslené.

Ako v zlom seriáli, vieš?

Nie.

Aspoň ste to neuhádli s hlavným umelcom, však, Grigorij Pavlovič?

Nie skutočné, čo?

Lev Arnoldovič, môžem niečo vyskúšať?

Čo?

- Mama. - Mama?

Tu, Tatiana Vasilievna, toto je naša aparatúra, takpovediac, srdce celého nášho projektu.

Grigorij,

videli sme sa nedávno.

Otec, prečo?

Pretože by bolo zbytočné sa skrývať, aj tak by nás našli.

Chcel som, aby to bolo jasné.

Ukázať, že nie sme zločinci, nie šarlatáni,

že máme serióznu organizáciu,

ktorá, sa človeka ujme, zaručene ho napraví,

ako sa hovorí, zmení ho na normálneho človeka.

Znamená to, že moja dcéra je nenormálna?

Pozrite sa, povedzte mi, kedy naposledy vaša dcéra urobila niečo vlastnými rukami?

Sama. Bez nátlaku. S radosťou.

A pozrite sa na jej priateľku. Toto nie je nejaká silikónová blogerka.

Toto...

Toto je obyčajná ruská žena.

Telo pozitívne.

- Pomôž mi. - Ostré.

Afektívny-depresívny narcizmus.

- Ešte raz. - To je nepríjemná choroba.

Ktorá sa vyvýjala u vašej dcéry.

Ale zastavili sme to,

veci sa zlepšujú a o pár dní dostanete úplne novú Katerinu.

A to všetko som sa vám snažil povedať.

Naozaj chceme pomôcť vašej dcére, vidíte?

Vidím, že ty si ma vydieral, vzal moje peniaze a s nimi si ukradol moju dcéru.

Teraz idete kam?

Vezmite ju preč z tejto zoo, a vy zatiaľ zavolajte svojich právnikov.

Pripravte si teplé oblečenie, čoskoro ho budete potrebovať.

Stratil si rozum?

Otec je náš chán.

Och ty, ona je riadiaca.

- Máš padáka. - Odkiaľ?

Odvšadiaľ.

- Kto je tam? - Niekto, komu ma zavolať neskôr.

- Podvihni Viku. - Čo budeme robiť?

- Čo budeme robiť? - Paša prestaň už lamentovať.

- Možno niečo vymyslím. - Čerta niečo vymyslíš.

Vždy som fandil tvojím nápadom, ale tentokrát sme sa toho dievčaťa mali zbaviť.

- A neboli by žiadne problémy. - Vlastne to ty si ju sem priviedol.

Zmlkni.

Nasťa, nechceš sa vôbec zúčastniť tohto rozhovoru?

Mimochodom, bežné problémy riešime vo federálnom meradle.

A ja sa zúčastňujem, chránim, odvolávam a odchádzam do Petrohradu za nimi.

Zdá sa, že som niekomu potvrdila tozpočet, jedličky.

Čo budeme robiť s telom... Čo s ňou budeme robiť?

Och, Paša, máš vo svojom paláci vínnu pivnicu?

Opiť sa je skvelý nápad, geniálne.

Sakra, samozrejme, že riešia problémy po telefóne.

A čo riešia?

Arťjom, pomôž mi. A ty princ, čo tam do pekla stojíš?

Prečo si zamrznutý? Chcel si tam niečo vyskúšať.

Bež a skúšaj.

Bonjour, madame.

Vzek manifik.

Komo saba?

Mladá dáma, rozumiete ich jazyku?

Nie.

Mám rada Francúzsko. ale nenaučila som sa jazyk.

Toto je váš učiteľ tanca.

Grigorij Pavlovič ho poslal z Paríža.

- To sú všetci v Paríži takí? - V poslednej dobe áno.

A Grigorij Pavlovič je kde?

Grigorij Pavlovič...

Ospravedlňujem sa!

Jekaterina, duša moja, zdržal som sa v práci.

Zistila som, že po francúzsky nevie.

A kde je šampanské na dedine?

Poď slúžka, švihni zadkom, už mi vyschlo v hrdle.

A vy prečo nehráte? Prečo moji hostia nemajú hudbu?

Roženiem vás k čertovej materi, budete po podzenmých hodbách brnkať.

Žiadal som niečo veselé!

To je veselé. Tam ďalej sa to rozvinie.

Tak začnite od rozvinutia!

Môj sláčik ste zlomil.

A prsty máš načo? Alebo ich tiež mám zlomiť?

Jazykom ho vyoblizuj, aby sa lesklo.

A toto je pre teba, aby si sa zobudil.

Prečo netancujeme?

Prosím na pozíciu.

Gurenočka, šampanské sa rozlialo, prines nové, nie posledné.

No, došli sme.

Hej!

Hej!

Čo tam robíte? Sak...

No teda...

Úplne ste stratili brehy?

Ďalší únos!

Spôsobenie poškodenia zdravia.

Nasilné držanie.

Ako dlho sa chystáte sedieť? Nemáte toľko životov.

Samozrejme by som prišiel k vám bližšie, ale bojím sa, že ma chytíte pod krk.

Zašpiniť si ruky.

- No odpuste nám naše barbarské metódy. - Ty si vodcom tejto šaškárne?

Toto nie je šaškáreň.

- Ide o seriózny vedecký projekt. - Ale to povieš na súde.

Najprv sa musíme do súdu dožiť. Možno sa váš názor do tej doby zmení.

- Telefón ste mi samozrejme vzali. - Samozrejme.

No, ale

aby ste sa nenudila, postavili sme vám tento úžasný gadget.

Čo to je?

Chcem, aby ste chvíľu sledovala svoju dcéru.

Chcem ísť na toaletu.

- Je tam hrniec. - Kde?

Von.

- Ak budete chuligániť, zoberieme hrniec. - Poď sem! Stoj!

Počuj a Grigorij Pavlovič je kto?

Kto kto?

Nuž, princ, gróf.

- Gróf? - Grof.

A čo priezvisko?

Dostojevskij.

Vážne?

Myslím, je to príbuzný toho istého?

Akého toho istého?

Fedor Michajlovič.

Grigorij Pavlovič.

Áno, je to trochu ďaleko.

Dobre, to nevadí.

Vieš, mýlila som sa.

Stále v ňom niečo je.

Neporozumel som, čo to bolo? Prečo si vypol tohto mažora na Rubľovke?

Prečo, to si sa jej chcel zapáčiť?

Ja som ako zrkadlo a rozhodol som sa jej ukázať, ako to vyzerá z druhej strany.

No podľa mňa, myslím, že sa jej to veľmi páčilo.

Čo ste očakávali od božskej improvizácie?

Tak ticho! Toto nie je celý plán.

Je pravda, čo hovoria, hlupákom neukázuj polovicu práce.

Čo?

Idem to dokončiť, prepáčte. A vy sa pozerajte.

Čo to bolo? Myslím, že bol k tebe trochu hrubý.

- Všetko mám pod kontrolou. - Áno?

- Áno. - Akosi to tak nevyzera.

Hlupákom sa polovica práce neukazuje. Choď von a tam si vypij kávu.

To nie je káva.

Kátenka,

dúfam, že mi môžeš odpustiť?

Moje správanie v izbe chorých bolo...

...nedôstojné.

No, všetko sa zdalo byť v poriadku.

Neutešuj ma. Som gróf.

To si nemôžem dovoliť.

Ale naopak. Ty si gróf.

Môžeš si dovoliť, čo chceš.

No kedysi som si to tiež myslel,

že postavenie a bohatstvo

dajú mi právo na všetko.

Ale nastavili ma na správnu cestu.

Môj otec.

A čo urobil?

Zbičoval ma.

Obrazne povedané.

Teraz chápem, že status to je v prvom rade

zodpovednosť.

Tu! Tak to je!

Počuli ste to všetci?

Keď niekoho potrebujete, tak nikto nie je nablízku.

Ohňostroj! Zahraj mi niečo slávnostné.

Snažím sa byť lepší.

Ale niekedy sa zlomím.

Ako dnes.

Som na teba veľmi nepríjemný?

Nie.

Práve naopak.

Tvoj otec musí byť na teba veľmi hrdý.

Mimochodom, bude na bále.

Áno?

- Áno! - Preto som stratil nervy.

Veľmi som znepokojený.

Je pre mňa dôležité, aby si sa mu zapáčila.

OK. Dobre.

A čo je pre to potrebné urobiť?

A-dva.

A-dva.

Ja sám nie som veľký tanečník, ale tento bál je výnimočný.

Musíme byť bezchybní.

Takže budeme tancovať v predstihu.

Popracovať treba aj na reči.

Ako mám osloviť jeho otca?

A grófa Pavla Sergejeviča treba oslovovať takto.

Milostivý pane, dovoľte mi prejaviť vám moju najhlbšiu úctu.

Bože.

Dobre, nie ako tie osi.

Vo francúzštine, samozrejme.

Monsieur, permettez-nous, permettez-moi, permettez

Ako oslovíme dospelú a vydatú ženu?

Žena.

Monsieur, permettez-moi

Monsieur, permettez-moi

De-vu... Ako to bolo?

Monsieur, permettez-moi de vous

Permettez-moi de vous temua

Zdravím.

Vaša objednávka.

Čo sa tu deje?

Je poludnie.

Ljova! Ljov!

Ljov, ja nebudem hrať jeho otca.

Otec nechce hrať na otca? Čo je zlé? Nerozumiem.

Ljova, ja súhlasím s Pašom, ale otec z neho samozrejme nie je dobrý.

Čo?

No, nie je to roľa pre teba, je to príliš ťažké.

No, ty si, samozrejme, skvelá dramatická herečka, ty to, samozrejme, vieš lepšie.

Je niečo, čomu nerozumiem, nejaké sťažnosti?

- Ljova, robím niečo zle? - Prečo s tým rozptyľuješ Ljova?

Mala by si sa opýtať muža.

No dobre, muž.

No a ako ja?

Stredne.

Tak, sme unavení, stačilo! Poďte za mnou.

Kde?

Neostava nič iní ako preveriť váš vzťah. Najlepší spôsob je férový boj.

Toto je pre teba, toto pre teba. Vyriešte to.

Ljoša, nemyslíš si, že sa naozaj pobijeme, však?

Nasťa, čo robíš?

Čo to robíš?

Nasťa!

Nasťa! Čo to je?

Nasťa, ja...

Za čo?

Za všetko! Za všetky moje osamelé večery!

Za kačku s jablkami, ktorú som kvôli tebe vyhodila!

Na dva týždne v Alpách, ktoré som ako hlupaňa strávila sama!

- Za 250 epizód tureckého seriálu! - Nasťa!

Nasťa!

Nasťa!

Neremýšľala si niekedy, prečo zmiznem v práci?

Pretože ma stále z niečoho viníš. Nič sa ti nepáči,

všetko je nie tak, všetko je zle, všetko čo nerobím je len moja vina!

Čo sa deje?

- Pašenka... - Oko.

Pane, čo sa stalo?

- Oj. - Odpusť mi, bolí to?

- Odpusť mi. - Áno.

Nie, je to bez šance. Určite sa poserem.

- Obávam sa, že sa stane niečo zlé. - Neboj sa ničoho, podpor ma.

- Nebudem sa mu páčiť. - Prečo?

Mne sa páčiš.

Ty ma vôbec nepoznáš.

Už poznám.

Dlho si trpelala, keď ťa macocha urážala.

Si zdržanlivá.

Hanbíš sa za tento luxusný bál? Si skromná.

Si dobra k ľuďom, aj k jednoduchej sedliačke.

Si milosrdná.

Nikto mi to nikdy nepovedal.

Kaťa, nemôžeš byť taká hlupaňa.

Najvyšší sudca cisárskeho súdu,

minister spravodlivosti gróf Pavel Sergejevič Dostojevskij.

Otec.

A čo má s okom?

Stratil ho.

- V bojoch. - Ako esá.

Áno, áno. Ako esá.

Toto je náš rodinný vtip.

Poďme.

- Zdravím vás otec. - Zdravím ťa Griša.

Dovoľte mi predstaviť... Jekaterina...

Jekaterina.

Monsieur, permettez-moi de témoiner, plus máte môj hlboký obdiv.

Áno, áno, Sherman.

Vaše šaty sú také krásne.

- Merci. - Z Paríža?

Sama šila.

No dobre.

Máte zlú náladu, ocko?

Áno, Griša.

Tu, priamo k vám zo súdnej siene.

Poviem vám to najťažšie.

Nevychádza mi to priamo z hlavy.

A o čo ide, otecko?

Jedna mladá osoba sa napila s husármi vina.

Požiadala ma, aby som pre zábavu ukradol z pluku pušku.

A vlastnými rukami

vystrieľal sedliacku kolibu.

- Buch! - Aká nočná mora.

Dom v troskách.

Len zázrakom nikto nezomrel.

A v čom je zložitosť, otec?

Zložitosť?

Jej matka je

dôležitá osoba na súde.

Bude sa pýtať na svoju dcéru.

Uisťuje ma, že sa polepší.

Áno a dievčina

kája sa.

Páči sa mi to.

Možno by bolo dobre odpustiť,

ale podľa zákona

Sibír sa ponúka.

- Sibír! - Sibír!

Tak to má byť.

A vy Jekaterina, čo myslíš, mám tej slečne odpustiť alebo ju poslať na tvrdú prácu?

Odpustiť.

Samozrejme, odpustiť.

Aké je to pre vás jednoduché.

A ak sa nezmení, ak sa znova ujme svojich starých spôsobov,

ako jej môžete veriť, či pravdu hovorí, alebo nie?

Čo stojíte?

No tak tancujte, poďme, poďme.

Neboj sa.

Povedala si všetko správne.

Odpovedal by som rovnako.

Hovorila som, že sa mu nebudem páčiť.

Otec je komplikovaný.

Bál sa však ešte len začal.

Máme ešte veľa, veľa času.

Prepáč, hneď sa vrátim.

Pavel Sergejevič, môžem vás pozvať na tanec?

- Mňa? - Vás.

Biely tanec. Dámy pozývajú kavalierov.

- No, vlastne som sa na tanec nepripravoval. - A ja som ťa varovala, že rola je ťažká.

- Paša, ak nechceš, tak netancuj. - Čo tým myslíš, že netancuj?

Vstaň a choď!

Ako môže toto dievča dokázať, že sa zmenilo?

Ako to môže dokázať? Počkajte, to sa mňa pýtate?

Ako?

- Ako... - Ljova, no tak, zachráň ho!

Povedz, že to...

Tak ty sa jej opýtaj.

To sa pýtam ja vás, ako to môže dokázať?

Ja vám poviem ako.

Nijako, pretože ona sama ešte nevie, či sa zmení alebo nie.

A to nikto nevie.

A vy si radšej položte otázku, keby bol váš syn na jej mieste,

vy by ste tiež sedel a rozmýšľal, odpustiť mu alebo poslať na tvrdú prácu?

Ha! Zchytal to!

A ešte, vidím, že sa vám nepáčim, ale to nevadí.

Hlavné je, že sa páčim vášmu synovi.

Daj to sem.

- Všetko je v poriadku? - Všetko je super.

Beda!

Beda, páni! Francúzi sú na prahu!

Každú chvíľu tu bude veľký odiel.

Dámy a páni, nepanikárte, ste pod mojou ochranou.

- Prepáč, aký je teraz rok? - 1812.

1812.?!

Vyslanec poďme!

Účastnícka salva!

Šable aktívnejšie!

Okno!

Poď ku mne bližšie. Poďme, nechcem aby si sa zranila.

Vy čo tu bojujete s Napoleonom?

- Vy? Prečo vy? My! - Sakra, a to som mala také šťastie!

Všetci! Zažeňme tých nepozvancov! Pravdou je, že ma trochu dostali, čerti!

- Už oni ušli. - Ó áno?

A vlastne som to očakával.

Ljocha, no čo, aký som bol?

- Zlé, Paša, je to zlé. - Čo je na tom zle?

To je nejaký nezmysel. Proste detské utrhnutie.

Nový rok na dvore.

Teraz sme ju nejako vystrašili, ale čo ďalej?

Potrebujem realitu, aby ona uvidela skutočné nebezpečenstvo.

- Pripravili sme ju na výkon. - Zatiaľ výkony dosiahujem iba ja.

On palác rozdal a kopec peňazí minul na všetko.

Peru a všelijaké tie jeho výpisy.

Robíš to pre svojho syna?

Áno, tiež držím federálnu úradníku v pivnici kvôli synovi, však?

- Nie, robíš to pre nás všetkých. - Mimochodom, ako vyriešime tento problém?

No, nenazval by som to problémom,

je to katastrofa.

- Zdá sa mi, že moje fúzy boli iné. - Aké fúzy?

Nespomenie si, ani ako sa voláš.

Mimochodom, ako sa volám?

Sakra.

To čo, prišli moji rodičia?

Áno, neviem, čo to znamená, ale sú to oni.

V akom zmysle? Sledujú ma?

Nie, nie, nie, počkaj, nechcem tam ísť, už sa nevrátim.

Neboj sa, nikomu ťa nedám.

Oj, taký oheň.

Pane...

Pomôžte nám.

Grigorij Pavlovič, drahý pomôžte nám.

Francúzi, armáda nie je do počtu.

Náš majetok bol obsadený.

Otcov dom, vznešené hniezdo.

Sotva sme to stihli.

Sotva to stihli.

Neodháňajte ma, Grigorij Pavlovič.

Úplne sme ostali, ako sa hovorí, s holým zadkom.

Už nie je kam ísť.

A...

A kde je, bojím sa opýtať, Aglaja?

Bolo to nutné ma odobrať?

Teraz by som tak otvorila rolu, všetci by sa zbláznili.

No, nemajú peniaze.

V skutočnosti sa už šetrí na všetkom. Mňa tiež schodili z hvosta.

Nedá sa vôbec nič robiť.

Áno, vôbec sa mi to nechce.

Hovorí sa, že všetky priestory sú obsadené zranenými.

Preto sa tu budete musieť potlačiť.

Potlačíme sa.

Kaťa, prosím ťa, odpusť mi.

Som pred tebou veľmi vinná.

Dobre, tak čo už tam?

Teraz nie je na mne.

Áno, predtým to bolo o mne, nie o tebe.

Vieš, keď som sa vydala za tvojho otca, bola si ešte len dieťa.

Potrebovala si mamu.

A čo ja?

Mala som svet, gule, nejaké túžby.

Tak som ťa nechala ako opatrovateľku.

Ale toto si asi nepamätáš, však?

Pamätám.

Vieš, stratila som jednu dcéru a teraz chápem, že teba som stratila už dávno.

Keby som mohla všetko napraviť.

Nikdy nie je neskoro všetko napraviť.

Hej vy, ste tu niekto?

Ani si neviete predstaviť aký som šťastný, že ste zmenilia svoj názor.

Ako tomu rozumiem, drahá Tatiana Vasilievna,

páčil sa vám náš malý film v hlavnej úlohe s vašou dcérou?

Počítali ste s tým.

Gratulujem vám.

Zafungovalo to.

- Ale ak sa ma hneď poslušne vzdáte... - Kľud, kľud, prestaň.

Ovšem,

nebudem sa vám do toho miešať. Robte si svoju vec.

- Teraz budeme tak... - Kľud, kľud, poďme.

Krásne.

Mnohokrát ďakujem, ale aby som bol úprimný, dúfali sme v nejakú pomoc.

A čo potrebuješ?

Vy ste úradníčka, ja som vedec.

Čo vedci zvyčajne potrebujú od úradníkov? Peniaze?

Diktujte číslo.

- Ljuba, odkiaľ je ich toľko? - No ako odkiaľ?

Francúz tiež nestrieľa čaj z praku. Poďme.

Prečo sme tu?

Nie sme lekári ani zdravotné sestry.

Vlastne sa bojím krvi.

Nedotýkaj sa ran.

Toto sú naši vojaci.

Treba ich povzbudiť milým slovom a láskou.

No ale sme im dali tým ušiakom, však, bratia?

No, naozaj, chytili ma celkom chytro, čerti fúzatí.

- Rozveseľ ho. - Nie.

Choď, choď, rozveseľ ho.

- Bolí vás to? - Ani nie, len krabanec.

Chvíľu si oddýchnem a vrátim sa na pozíciu.

Rúbať tie svine!

Pravdepodobne budete musieť dlho ležať.

Čo?

O čom to hovoríte, že dlho?

Kde ste videla, že by Francúza bez Prokhora Panteleeva bili, čo?

Bezo mňa tá hnida Bonaparte sa dostane na Sibír!

Nebojte sa, nedostane.

Prečo by ste to mala vedieť, mladá dáma?

Samozrejme sa ospravedlňujem za spoiler,

- ale Napoleon prehrá. - Už aby to bolo.

Do Moskvy sa dostane, to áno, ale vráti sa späť bez ničoho.

Príde o armádu a všetci tu zamrznú.

To je isté.

Vidím budúcnosť.

Takých potrebujeme, tieto žaby.

Slečna to hovorí správne, však.

Ja som hovoril,

hovoril som, bratia, prerúbene sa cez kanál!

Lev Arnoldovič, pochopil som, prečo Kaťa musí dosiahnuť tento čin.

V záujme vlasti.

- Čo? - Čože?

No, čo ste plánovali? Pre lásku?

No ako, Francúzi ma napadli, bol som v nebezpečenstve a rozhodla sa ma zachrániť.

- Niečo také? - Ako inak? Zvyčajne je to tak.

Áno, ale je to žena.

U nich je všetko akosi inak.

Ale sám ste povedal, žena ktorá má rada adrenalín, dokáže všetko.

To však neznamená, že sa skutočne zmenila.

Čo ak bude chrániť nielen mňa, ale všetkých.

Vlasť?

- Kto? Káťa? - Vlasť?

- Smiešne. - Ona to slovo ani nepozná.

- Vlasť. - Prečo by to mala vedieť?

V Khamovne je taký nočný klub.

Posaď sa.

Sadnite si a pokračuj. Máš plán?

- No vo všeobecnosti. - Potom som pokojný.

Počkaj, Ljova, Ljova, Ljova, počkaj.

- Čo sa deje? - Bude to len zlyhanie, nejaká katastrofa.

Počúvajte, nech sa každý zaoberá o svoje veci.

Ja sa zaoberám Grišou, on sa zaoberá Káťou.

- Vy čo, že nemáte čo robiť? - V akom zmysle?

Zdá sa, že ste o všetkom hovorili, všetko ste si vyjasnili.

Dokonca sme sa dobre pohádali.

Čo, stále nechápete je, čo je potrebné urobiť ďalej?

Och, hlupáci.

Káťa,

počul som ťa hovoriť o Napoleonovi.

Poznáš to z budúcnosti?

Áno.

Aké zaujímavé.

Ukazuje sa, že vieš, ako to všetko bude.

Môžeš to nejako ovplyvniť. Zmeň budúcnosť.

A to ako?

No, povedz to napríklad Napoleonovi.

Ak mu povieš, že prehrá,

môže zmeniť taktiku.

A nakoniec vyhrať.

A ak dobyje Rusko,

tu bude veľká francúzska ríša.

Ukazuje sa, že všetko je v tvojích rukách.

- Alebo iná možnosť. - Je to smiešne.

Milujem Francúzsko, majú tam ustrice, croissanty, kultúru, opäť všetko krásne, vynikajúce.

Začala som sa učiť po francúzsky.

No a k čomu ju teraz naviedol?

- K čomu ju naviedol? - No, tak trochu k výberu.

Čo je to za výber?

Nemali by sme odovzdať krajinu Napoleonovi?

A kde je váš, ten... hlavný?

- Kde je ten hlavný? - Hlavný je kde?

Spí vedľa.

Takže náš projektový manažér je teraz Griša.

- Griša. - A vie presne, čo robí?

Áno.

Ak sa niečo stane, opäť ho zabalite do peny, však?

Nie, moja dcéra to určite prejde.

Od dvanástich rokov žiadala, aby ju poslali žiť do zahraničia.

V práci je to pre mňa len nepohodlné.

Rozumiem vám.

Prípravujú sa na útok.

Napoleon ich osobne povedie.

Vidíš?

Stan je modrej farby. To je imoerátorsky.

Krásne.

Začalo sa to. Poď.

Sakra. Prepáč, ale čo budeme robiť?

No, buď budeme bežať, alebo bojovať.

Až do poslednej kvapky krvi.

Kaťa. Kaťa! Peši sa ďaleko nedostaneme.

- Potrebujeme koňa. - Ty budeš v jeho pluku, mladý muž.

Och, mladá dáma, prepáčte, nerozoznal som vás.

To je niečo. Teraz budeme bojovať bok po boku.

Rozhodli sme sa utiecť. Šaty sú nepohodlné.

Ocko, daj mi koňa!

- Choď, dcérenka, zachráň sa. - Dievča moje, staraj sa o seba.

Nemôžem ťa stratiť. Ešte ďalšiu dcéru.

Neboj sa, mladá dáma. Pozri, zadržím ich.

Kaťa, ideme?

Choď, dcéra, choď.

Chápeš, že ich všetkých zabijú?

Poďme.

- Ako to ide? - Toto je veľmi dôležitý moment.

Alebo teraz budú bojovať.

Vzdajme sa. Hovoríš po francúzsky.

Povedzte im, že máme pre Napoleona dôležité informácie.

Nikdy.

Prečo mlčíš, hovor!

Alebo tak.

Uteč, zabijú ťa.

Dosť, dosť, dosť!

Dosť, ušla!

- Je preč. - Ďakujem všetkým, výborne!

Vidíme sa na bojisku!

Poď!

Bež!

Pomstite ma!

Poď, Kaťuša, poď!

Ďakujem! Uzdravte sa!

Stoj!

Vyskoč hore!

Neboj sa, slečna, prerazíme!

- Je to naozaj bezpečné? - Samozrejme. Samozrejme, že áno.

Ručíš za to hlavou.

- Kam to skačeme? - Ako kam? Dopredu!

- Je možné, aby sme sa tam dostali? - Čo?

Chceš ísť s Francúzom?

Choď k Francúzom, tam sú.

Griša...

Ty žiješ.

Griša...

Griša!

Griša!

Griša!

Griša!

Prečo ty?

Prečo?

Mohli sme to spolu vzdať. Všetko by bolo v poriadku.

Všetko bude v poriadku.

Všetko je v tvojich rukách.

Griša.

Griša!

Tak, teraz moja dcéra zradí krajinu. Čo bude ďalej?

Budeme tu obnovovať Paríž?

Položte túto otázku manažérovi projektu.

Griša, kedy osprchujeme Káťu?

Kedy povie Napoleonovi o Borodinovi?

Alebo možno povedie Francúzov do boja?

- No čo, ako to tu u nás ide? - Luxusne.

Skrátka, videla som dosť.

Zoberiem svoju dcéru, lebo som stratila už veľa času na tie vaše nezmysly.

- Vrátite mi to vrátane morálnej kompenzácie. - Počkajte!

Dajte mi ešte päť minút.

Aglaja?

Ty ju poznáš?

Ju?

Vidím ju prvýkrát. Nejaká ruská hlupaňa.

Pozdravuje vás Napoleon Bonaparte, ruská žena.

Cisár je rád, že rozumní ľudia zostávajú v Rusku.

Odporovať Rusom nemá zmysel.

To sa musi uznať.

Moskytiéra.

Čo to melie? Toto je z Notre-Dame-De-Puari.

Tu je chyba.

Nezapamätal si text, veľmi hlúpo to vysvetľuje.

Boli sme informovaní, že máte informácie, ktoré sú pre naše veličenstvo zaujímavé.

Počúvame vás.

Áno.

Vlastne...

Ty ani do Moskvy neprídeš.

Ako sa ti to páči, Bonaparte?

Ľudia, vydeli ste to?

Čo si sa zbláznila? Ide mi krv. Bože!

Bože, veď to hráme. My to hráme.

Na nič také som nedal súhlas! Poťahám vás po súdoch, bastardi!

- Idioti! - Sakra!

- Čo budeme teraz robiť? - Radovať sa, Gregorij, radovať sa!

Čakal si, že ona proste nebude súhlasiť so zradou!

Ale dokonca prekročila tvoj plán! Zaútočila bajonetom dievčina!

Uvedomila si však, že to všetko bolo len javiskové predstavenie!

A výborné!

Lepší koniec som ani nemohol očakávať!

Veril si jej, riskoval si a vyhral! No prečo stojíš? Utekaj k nej!

A čo jej mám povedať?

Čo si žena cení viac ako rozprávku?

Pravdu!

Griša!

Som s tebou.

Oci, teraz sa trochu ponáhľam. Môžeš to zopakovať neskôr?

Áno.

Teraz, Paša, som svoju prácu skončil.

Prosím.

Hrám v Travomsku, Entreprise, mám tam posteľnú scénu.

Vy posraní mažori ste zarábali peniaze celé mesiace.

Zavolajte sanitku, ja zomriem.

Neboj sa, žijem.

Myslíš, že ma to teraz prekvapuje?

Čo to vôbec je, čo?

To je nejaká maškaráda? Vtip?

- Zabávali ste sa na mne? - Pomáhali sme ti.

- Pomáhali? - Hneď ti všetko vysvetlím.

Ona vystrelila na Napoleona.

Nevedela, že je to herec. Pochopila, že ju okamžite zabijú?

Samozrejme, že pochopila.

- Gratulujem vám. - K čomu?

K novej dcére.

Ďakujem.

Mne nemáte začo.

To znamená, že si ma videl dvakrát v živote,

nevedel si o mne nič, no aj tak si to všetko zariadil?

Pre mňa?

Pre teba.

Hej, čo robíš?

Ja som taká...

Za všetko, čo som urobila.

Už sa to nikdy nestane.

Stáva sa.

Katka!

Katka, ty si hrdinka, čo! Bodla si Napoleona bajonetom.

- Ljuba. - Ja nie som Ljuba, som Sveta,

Kaťa, ty si mi dala. Úprimne, toto som od teba nečakal.

Dovoľte mi objať moju dcéru.

Po takom výkone si pre mňa naozaj ako dcéra.

Mama.

Prosím odpusť mi.

To ty odpusť mne.

Tak veľmi ťa ľúbim.

- Videla si ako som zomrel? - Bolo to husté.

- A ty si ma videl v zajatí? - Geniálne.

Nasťa, viem, čo musíme urobiť.

Čo také?

Dcéru.

Musíme sa stať skutočnou rodinou, pokiaľ sa so mnou samozrejme nerozvedieš.

No, ako ťa teraz môžem opustiť, čo? Jedna hlava.

Chceš kormidlovať?

Nie, ďakujem.

Ide ti to lepšie.

Ospravedlňujem sa za meškanie.

Oh, no tak.

Vybrala ste si luxusné miesto na naše prvé rande.

Páči sa mi.

Lev Arnoldovič,

poďme rovno k veci.

Váš projekt ma veľmi zaujal.

Čo poviete, ak ja

môžem vám odporučiť na vyššiu úroveň.

Vyššiu úroveň?

Milujem vyššiu úroveň.

A na akú úroveň?

Štátnu.

Bude sa vám to páčiť.

Myslím, že toto je začiatok krásneho priateľstva.

NEVOĽNÍK...

slovenské titulky PHV 03/2024