Original subtitles

Link na stiahnutie: https://did.li/7ojgT

Zavolám pomoc, zlatko.

Slnko sa pohlo.

Zostáva 22 minút.

No tak. Nasleduj svetlo.

Nie.

Bože môj.

Bože môj.

Do riti!

To nie je možné.

Prosím! Prosím!

Bože môj!

Pomoc! Nie, nie! Nie, nie!

Nie, nie, nie, prosím! Prosím!

Prosím! Nie!

Je pochmúrny deň v grófstve Wicklow,

kde sa zhromaždili protestujúci, aby odmietli výrub

jedného z najväčších zostávajúcich lesov v Írsku.

Za posledné storočie, takmer 70 percent

posvätných stromov Írska bolo vyrúbaných,

čo vyvoláva obavy o ekologické dopady.

Jeden environmentálny aktivista z Trinity College

opisuje najnaliehavejší problém

ako blaho zvierat v týchto pôvodných lesoch.

Spochybňuje či celé ekosystémy...

Aquazone Five je najlepšia na trhu.

64-litrová kapacita. Samočistiaca.

Regulácia vlhkosti aby ste sa vyhli plesniam.

Dokonca má vyspelý systém kŕmenia.

Nebudete musieť pohnúť ani prstom aby ste udržali svoje zvieratká šťastné.

Mina.

Prepáč. Ale vieš, že zvieratkám sa nepáči, keď fajčíš.

Jasné, moja chyba.

Môžeš na chvíľu vojsť dnu?

Chcem ti niekoho predstaviť.

Zlatého konúra.

Krásne plemeno.

Inteligentný. Veľmi verný.

Vie rozprávať?

Nemyslím si.

Každopádne, blízko Belfastu je zoologická záhrada

ktorá ho chce mať u seba do týždňa.

Je to asi deň cesty.

Prepáč, že sa pýtam práve teraz.

Už som ti povedala, že som v poriadku.

Môžem ho zobrať zajtra.

Bolo by fajn vypadnúť, nemyslíš?

Pozrieť si írsku krajinu.

Áno.

Zomrela mi mama.

Dnes to bude 15 rokov.

To ti povedal?

Idem dnes večer von. Skús nezomrieť.

Idem von. Skús nezomrieť.

Myslela som, že nevieš rozprávať, ty malý sráč.

Nie si odtiaľto.

Je to také očividné?

Aha. Americké dievča v Galwayi sa ťažko prehliada.

Ako sa voláš?

Caroline.

- A ty? - Collin.

Čím sa živíš, Caroline?

-Som tanečnica. -Naozaj?

Baletka, vlastne.

To vážne? To je pecka.

Si tu kvôli nejakému predstaveniu?

Labutie jazero.

Caroline baletka.

Nepozeraj sa na mňa tak.

To je len niečo, čo niekedy robím, ako...

...hranie sa na niečo.

Nebol by si zo mňa nadšený, keby si poznal moje skutočné ja.

Takže, aký je tvoj príbeh?

Pred čím utekáš?

Mina, tu Lucy. Pamätáš si ma?

Takže, predpokladám, že si sa rozhodla neprísť na mamkinu spomienku.

Bol to krásny obrad.

Zbor spieval "Ave Maria."

Všade boli biele kvety.

Nebola som si istá, ako to chlapci zvládnu,

ale už sú veľkí,

a sú aj múdri.

Mala by si vidieť, ako veľmi vyrástli.

Počúvaj, Meens, viem, že nenávidíš, keď ti dávam prednášky,

ale naozaj sa o teba bojím.

Myslím, už je to 15 rokov, čo zomrela.

V určitom okamihu to musíš proste nechať ísť.

Mohla by si mi, prosím, aspoň zavolať späť?

Pokračujte po tejto ceste 106 kilometrov...

až do cieľa.

Nebola som si istá, ako to chlapci zvládnu,

ale sú už veľkí...

-a sú aj múdri. -Sú múdri.

Mala by si vidieť ako vyrástli.

Počúvaj, Meens, viem, že neznášaš, keď ti dávam prednášky,

ale naozaj sa o teba bojím.

Myslím, je to už 15 rokov čo zomrela.

V určitom bode, to musíš proste nechať ísť.

Čo je toto za miesto?

To prekliate auto. Choď už.

Čo sa stalo?

-Skús nezomrieť. -Ticho!

Myslím, že tu niekto býva.

Takže sa zhodneme, že?

Pôjdeme pešo.

Haló?

Pokazilo sa mi auto. Potrebujem pomoc.

Haló?

Haló?

Vráťme sa k autu.

Kde je auto?

Kde to sme?

Čo sa deje?

Sakra.

Myslím, že ti budem hovoriť Darwin.

Ak tu máme spolu zomrieť,

aspoň budeš mať meno.

Hej!

Hej!

Počkajte!

Prosím, potrebujem pomoc!

Niekto je vonku!

Počkajte!

Ak vám záleží na vašom živote, musíte bežať.

Päť...

Štyri...

Tri...

Dva...

Kto je ona? Odkiaľ sa vzala?

Chudák vták.

Kto by si bral vtáka na takéto miesto?

Dávajte si pozor na jazyk, obaja.

Čo sa deje? Čo je toto za miesto?

Hovoríme tomu Kurín.

Kto ste?

Volám sa Madeline.

To dievča je Ciara, a chlapec sa volá Daniel.

Sme ako ty. Stratení.

A ty?

-Čo? -Kto si?

Mina.

Teší ma, Mina.

Nechcem ťa vystrašiť, ale nemáme veľa času.

Nie je múdre nechať ich čakať.

Ciara, budeš stáť pri Mine? Udržuj ju v kľude?

Budú mať veľký záujem o niekoho nového.

Počkajte. Počkajte.

Čo sa deje?

Netreba sa báť. Budeme stáť pri sebe.

Len ostaň úplne v pokoji.

Všetko bude v poriadku.

Miesta, všetci.

Nerozumiem. Niekto sem ide?

Hovoríme im Pozorovatelia.

Prichádzajú.

Mina, viem, že sa musíš veľmi báť,

ale chcem, aby si vedela, že budeš v poriadku.

Túto noc prežiješ.

Pozorovatelia nemôžu vstúpiť. Chcú sa na teba len pozrieť.

Sú tam vonku?

Áno, sú. Je to okno na druhú stranu.

Každú noc prichádzajú, hneď po západe slnka.

A sledujú nás, až kým slnko opäť nevyjde.

Najprv je to zvláštne, ale časom si zvyknete.

Sú tu.

Mina.

Mina, urob krok vpred.

Len smelo. Všetko je v poriadku.

Čo to je? Čo to robia?

Potlesk.

Pre teba, Mina.

Vitajte na výstave.

Odchádzame, Darwin.

Kam ideš?

Domov.

Nestihneš to.

Nemôžem tu zostať.

Je mi ľúto. Veľa šťastia.

Nechaj ju ísť.

Tí ľudia sú blázniví.

Skús nezomrieť.

Nájdem auto.

Donesieme ho do práce a budeme doma skôr, ako sa nazdáte.

Mina.

Prečo si to urobila?

Nie si prvá, kto sa pokúsil dostať von.

Všetci sme to skúšali a zlyhali, v tú či onú chvíľu.

Poď so mnou.

O tomto lese je známe, že spôsobuje halucinácie.

Ak si nedáš pozor, môže ťa to priviesť k šialenstvu.

V týchto lesoch sme korisťou.

Ale ak si otvoríš oči, môžeš sa naučiť toto miesto ovládať.

Sú to orientačné body,

rozmiestnené po celom lese v takmer dokonalom kruhu.

Každý z nich je vzdialený asi pol dňa cesty od Kurína.

Ak zostaneš v rámci hraníc,

je tu nádej, že sa vrátiš do súmraku.

Ale ak sa rozhodneš prekročiť túto čiaru...

Niet cesty späť.

Kto to postavil?

Daniel a Ciara ho volajú „Profesor“.

Poď, Mina.

Slnko už zapadá.

Poď.

Dobrý večer.

Dnes večer pre vás máme úžasné predstavenie.

Cudzinka, Mina, sa k nám opäť pridáva.

Všetci sme zvedaví, čo dnes urobí.

Bude večerať?

Alebo odmietne svoj tanier ako minulú noc?

Bude pri spaní chrápať?

A koľkokrát vstane, aby sa vycikala do vedra?

Jasné. Všetci tu sedíme ako na ihlách.

Dobre, tak začnime.

Čo mám robiť?

Buď sama sebou. To je všetko, čo chcú.

Páči sa im, keď tancujem.

12 horúcich cudzincov,

uväznených v dome.

Svet bude sledovať ich každý pohyb.

Kto nájde lásku? Kto to zvládne?

V tejto sezóne Brlohu lásky.

Ahoj!

- Volám sa Georgia. - Georgia.

-Teší ma. - Vitaj.

Kde je šampanské?

-Volám sa Georgia. -Georgia?

Teší ma.

10 hodín a 2 minúty slnečného svitu.

Kiežby sme sa ešte stretli pred zotmením.

Môžeš ísť so mnou.

Nehryziem.

Prunella vulgaris.

Vulgaris.

Robím z nich pastu. Proti bolesti.

Daniel trpí silnými bolesťami hlavy.

Je to zlatý chlapec. Len potrebuje, aby sa o neho niekto staral.

Je to smiešne.

John si vždy myslel, že sa mu Danny páčim.

Povedala som mu, že je smiešny.

John je mimochodom môj manžel.

Prišli sme do lesa spolu.

Je veľmi pekný.

Uvidíš, keď ho stretneš.

-Kde je? -Odišiel pred šiestimi dňami.

Najprv som si myslela, že ťa sem poslal.

Nevrátil sa?

Zatiaľ nie.

Stachys sylvatica.

Dobré na zápaly a krvácanie.

Čo od nás chcú? Strážcovia.

Nie sme si celkom istí.

Madeline má teóriu,

že už len pohľad na jedného z nich by mohol človeka pripraviť o rozum.

Poď. Chcem ti niečo ukázať.

Necháme si to pre seba, dobre?

Nemáme chodiť blízko k norám.

Sú po celom lese.

Pod zemou sú prepojené ako systém tunelov.

Tam chodia Strážcovia počas dňa.

Niekedy sem rada chodím a pripomínam si...

...že pokiaľ svieti slnko,

niet sa čoho báť.

Ciara, ako dlho si už tu?

Neviem.

Je ťažké sledovať dni.

Ale nie dlho.

John a ja sme boli poslední, ktorí prišli.

Pred tebou, samozrejme.

Takže keby som mala hádať, povedala by som...

...takmer päť mesiacov.

Mina?

Mala by si vedieť, že je tu pár pravidiel.

Neotáčaj sa k zrkadlu chrbtom.

Neotváraj dvere po zotmení.

Nepribližuj sa k norám.

Vždy zostaň na svetle.

Je dôležité pamätať na to,

že sme na ich území.

Strážcovia nám dovoľujú žiť, pretože dodržiavame ich pravidlá.

„Pery s dvomi dievčatami, ktoré sa ti páčia najviac.“

Dobre...

-Bože, idú do toho. -Som v šoku!

Akože, Chloe je proste, taká kočka.

Ako, keď sme sa bozkávali,

mal som pocit, že sa zrazil vesmír.

Bolo to správne, vieš, čo tým myslím?

A stavím sa, že je proste, ako, bohyňa v posteli.

Ako, proste to na nej vidno,

taký ten, takmer divoký pohľad.

A myslím, že by som jej mohol byť rovnocenným súperom, takže...

„Kto je najotravnejší chlapec v Brlohu?"

Prepáč, zlatko.

Och, Georgia!

Georgia!

Vieš, že ťa ľúbim.

Nehýb sa, Mina.

Nehýb sa.

Len ich nechaj, nech ťa vidia.

Odkedy John odišiel, lovím sama.

Všetci máme svoju úlohu.

Aby sme prežili, musíme držať spolu.

Madeline učila na nejakej univerzite.

Preto si myslí, že všetko vie.

Viem, že vie byť trochu intenzívna, ale...

je tu oveľa dlhšie ako ktokoľvek z nás.

Ako dlho si tu ty, Daniel?

Osem mesiacov, tri dni.

Osem mesiacov, a ešte si žiadneho nevidel?

Nikdy si nevidel Pozorovateľa?

Samozrejme, že nie.

Nikto neuvidí Pozorovateľa bez toho aby prežil.

Povedala ti to Madeline?

Neveríš jej?

Nie.

Nemyslím si, že ty áno.

Mina.

Mina. Toto je zlý nápad.

Toto je naozaj zlý nápad.

Počkaj! To je proti pravidlám!

Môžeš sa vrátiť do Kooperácie.

Povedz Madeline, že si ma stratila v lese.

Ži podľa jej pravidiel.

Ale ty naozaj nechceš vedieť, aké sú?

Čo vidíš?

Zatiaľ nič.

Nevychádzaj zo slnečného svetla, Mina.

Vážne, zostaň na svetle.

Rozumieš?

Rozumiem.

Daniel.

Daniel!

Ainriochtán.

Daniel!

Povedz mi odznova, kde si to všetko našla?

Pri Dannyho mieste, skryté pod veľkým kameňom.

Povedal si, že nie je šanca, že by sme sa odtiaľto dostali do západu slnka.

Nie pešo.

Toto všetko mení, či nie?

Možno.

Hej, ludia poďte sem.

Dnes si niečo videla, však?

Niečo, čo ťa vydesilo.

Nie.

Čo to bolo?

Čo si uvidela?

Nič.

Naozaj.

Elektronika tam vonku nefunguje, zaujímavé že tu vnútri funguje.

Profesor musel vytvoriť nejaký druh zdroja energie.

Môj najlepší odhad je, že je to pod nami.

To je fantastické, Daniel.

Dohľad.

Myslím si, že ak to dáme dnes večer von...

Budeme môcť vidieť Strážcov.

Kde sú? Mali by tu už byť.

Prídu. Vždy prídu.

Len sa správajte, akoby bolo všetko v poriadku, dobre?

Počul to niekto?

Znelo to ako...

Niekto je pri dverách.

Nikto sa ani nepohne.

Niekto je vonku.

Nemožné.

Nikto nemôže prežiť v lese po západe slnka.

Toto je trik.

Mina viem, že si klamla

o tom, kde si našla ten bicykel.

Potrebujem, aby si bola ku mne úprimná.

Porušila si pravidlá?

Bože môj.

Počkaj.

John? Si to ty?

Áno, zlatko. Prosím, otvor dvere.

Je späť. John je späť.

Si múdrejšia, Ciara.

- Ciara. - Hovorila som ti, že sa vráti.

Prichádzajú, zlatko.

- Musíš ma pustiť dnu. - John, otváram dvere.

Po západe slnka neotvárame dvere.

Nezáleží na tom. To je pravidlo.

Na pravidlách už nezáleží, môj manžel je vonku.

Miláčik, nechcem ťa vystrašiť, ale som zranený.

Dosť vážne. Prosím.

Strážcovia sa s nami zahrávajú, lákajú nás do pasce.

- Nie, ja... - Toto je trik.

Nie, ja poznám hlas môjho manžela. Je to on.

A čo keď to nie je John,

ak je tam niekto vonku, mali by sme mu pomôcť.

Neotvárame dvere nikomu.

Mina?

John, počkaj chvíľu, zlatko.

Povedz mi, čo si urobila. Povedz mi, kde si bola.

Zliezla som do nory.

Bože môj.

Nebola sama. Pomohol som jej.

Daniel koná impulzívne.

Vedela si, že ťa bude nasledovať. Zneužila si ho.

Ty ma nepoznáš.

Vidím do teba, Mina.

Si nahnevaná a sebecká.

Správaš sa ako dieťa.

Nemám tu byť a nezostanem tu.

Chápeš?

Ja som tá, ktorá odchádza.

Sklapni. Všetci sklapnite.

Môj manžel je vonku, a ja otváram dvere.

Stoj, počkaj.

Počkaj len sekundu.

Spýtaj sa ho niečo, čo by vedel len on.

Zlatko, prosím.

Prečo?

Teraz nie je čas prestať mi veriť. Proste to urob.

John?

Je mi to tak ľúto, miláčik.

Akú knihu čítam?

John?

Knihu?

Neviem.

Áno, vieš. Vieš, zlatko.

Kúpili sme ju v tom nádhernom kníhkupectve v Dubline.

Vedel si, že sa mi bude páčiť.

Povedal si mi, že ti pripomína mňa.

Prosím, objím ma.

Len ma pusti dnu, aby som sa ťa mohol dotknúť.

Niečo nie je s ním v poriadku.

Ciara, Strážcovia nešetria ľudské životy.

To nevieš Ciara, Strážcovia nešetria ľudské životy.

To nevieš.

Sú tam vonku s ním, Ciara.

Sledovači sú tam vonku.

Prichádzajú sem každú noc, Ciara.

Každú noc.

Prečo by mala byť táto noc výnimkou?

Počujem ich.

Prichádzajú.

John, pri nohách máš kameru.

Ciara.

Musíš ju zdvihnúť,

Musíš si ju priložiť k tvári,

aby ostatní videli, že si to ty a že si sám.

A potom ti môžem otvoriť dvere a ty môžeš vojsť.

Ciara!

Pomôžte mi!

John?

-John, vráť sa! -Ciara.

Nechajte môjho manžela ísť!

Johnny...

Veľmi ma to mrzí.

Idú. Na miesta.

Čo to robia?

Snažia sa dostať dnu.

Ak sa sklo rozbije, máme po všetkom.

Chápeš, čo ti hovorím?

Schovajte sa za mňa.

Nájdeme inú cestu von.

Už si skončila s porušovaním pravidiel?

Mina! Lucy!

Mina, nie je to ten najkrajší deň?

Áno, mami.

Kde je tvoja sestra?

Som tu.

Poďte, dievčatá.

Mám chuť sa previezť.

Mina, prosím ťa, vytiahni okno.

Budem mať z toho strapaté vlasy.

Nerozumiem, prečo proste nemôžeš dodržiavať pravidlá.

Snažíš sa ma naštvať? Už som ťa raz prosila.

Snažíš sa ma naštvať? Už som ťa raz prosila.

Privádzaš ma do šialenstva, vieš o tom?

Privádzaš ma do šialenstva, vieš o tom?

Dosť!

Nenávidím ťa, nenávidím!

Čo to robíš? Zbláznila si sa?

Čo sa deje?

Prišla zima a les sa hral s našimi mysľami.

Útek sa už nezdal ako možná voľba.

Dni boli kratšie, zima bola krutá.

Všetci sme sa začínali lámať.

Pohni si, Daniel. Denné svetlo slabne.

Idem tak rýchlo, ako sa dá.

Stal sa z teba nemehlo a si slabý.

Všetci zomrieme od hladu, ak niečo skoro nechytíš.

Dobre.

-Daniel! -Dobre!

Ponáhľaj sa.

Si v poriadku?

Jedla si dnes vôbec niečo?

Danny a Madeline sa znova do seba pustili.

Neznášam ten zvuk, keď sa hádajú.

Pár, ktorý sme sa rozhodli poslať domov...

...je to Dom a Tanya.

Bože môj.

Courtney, nie, moja hlava je otočená a zmätená, prepáč.

Nikdy nie je ľahké vidieť niekoho odchádzať.

Ale aj keď je to na nič...

...vyplakala som sa.

Viete, ako to je, šou musí pokračovať.

- Máme vás radi, chlapci. - Veľmi.

- Milujeme ťa. - Aj ja vás.

- Aj ja teba. - Prepáčte.

Ciara!

Ciara!

Ciara, kde si?

Ciara!

Čoskoro bude západ slnka, Ciara. Čo to robíš?

Bol tam v tú noc.

Pár centimetrov odo mňa.

Aj teraz ho cítim.

Viem, že je preč.

Nerozmýšľaš jasne.

Nikto z nás.

Mala by som byť s ním, že?

- Možno ho odvliekli tam dole. - Nebuď hlúpa.

Nemyslím si, že som hlúpa.

Daniel.

Bol na poľovačke s Madeline.

Nemala som ich nechať samých.

Daniel!

Čo to robíš?

Ten chlapec sa zbláznil.

Rozviaž ma, Daniel.

Teraz platia moje pravidlá.

Počkaj, Danny.

Len sa so mnou porozprávaj. Počkaj!

Už som ti raz povedala, že ten les vynáša na povrch to najhoršie z nás všetkých.

Musíme sa vrátiť do Klubovne, hneď.

Danny. Daniel!

Daniel, nerob to. Prosím.

Bože môj.

Otvor dvere, Daniel.

-Danny. -Nie.

Otvor tie dvere, Daniel!

Neotvárame dvere nikomu, bez ohľadu na to, čo sa deje.

Slnko zapadá, Daniel.

Mala si ju nechať vonku, Mina.

Poďme.

Mali by sme sa s ním porozprávať. Len sa nás snaží vystrašiť.

Nepodceňuj jeho hnev.

-Danny. -Hmm?

Prečo si to urobil?

Niečo sa muselo zmeniť.

Poď, Ciara. Strážcovia tu budú čoskoro.

Pozri.

Hnije to.

Dúfajme, že to postačí na zamaskovanie nášho pachu.

Pravidlo je, "Všetci vnútri do západu slnka.

Všetci, vo svetle."

Kde sú?

Prídu, vždy prídu.

Nehýb sa, bude to v poriadku.

Nie sú tu! Nie sú tu s nami!

Hľadajú nás.

Poďme.

Daniel!

Danny!

Otvor dvere, Daniel.

Danny, prosím!

Nemámeveľa času. Chápeš?

-Daniel! -Daniel, prosím, vypočuj ma.

Viem, že si nahnevaný.

Pamatáš ako som ti hovorila o mojej sestre?

Volá sa Lucy.

Skúšala mi volať.

Naša mama zomrela, keď sme boli malí.

Nikdy som to nikomu nepovedala, ale bola to moja chyba.

Myslím si, že ja nie som dobrý človek, Daniel.

Ale ty áno.

A ty ani nemáš poňatia, čo môže niečo také s tebou urobiť.

Bude ťa to prenasledovať do konca života.

Prosím, Danny, Nechcem zomrieť.

Prosím.

Ako môžeš byť taký hlúpy?

Drž sa odo mňa ďalej.

Mala som ťa zabiť už pred mesiacmi.

Nechajte ho tak.

Už idú!

Porušili sme príliš veľa pravidiel.

Teraz všetci pred zrkadlo.

Povedala som ti, že ti nikdy nebudem klamať a neklamala som, nie tak úplne.

Ale existujú pravdy, pred ktorými som ťa chcela uchrániť.

Učila som dejepis tam vonku.

Folklór, mytológiu a podobné veci.

Na rozdiel od ostatných, ja som sem prišila, pretože som to chcela.

Vedela som čo je tu, vo vnútri.

Až v tú noc, keď som jedného videla prvýkrát,

som si uvedomila, aké vážne je nebezpečenstvo na tomto mieste.

Už si nejakého videla?

V tých časoch som lovil sama.

Slnko práve zapadalo, keď som sa ponáhľala späť do Coopu.

Stihla som to len tak-tak.

Potom som niečo začula.

Keď som sa pretisla cez stromy, nuž...

Myslela som si, že som načisto prišla o rozum.

Čo to bolo? Čo si videla?

Videla som...

...seba.

Nebola to dokonalá kópia.

Všetko bolo nejako... mimo.

A bolo to dlhšie, štíhlejšie.

To nie je možné.

Pozorovatelia sú veľmi starý druh,

veci legiend a tradícií.

Majú veľa mien...

Meniči.

Okrídlení ľudia.

Víly.

Víly?

Áno. Preto nás sledujú.

Študujú nás

aby sa mohli stať nami.

Sme ich hračky, ich múzy.

A preto nás nikdy nenechajú odísť.

John?

Je mi to tak ľúto, zlatko.

Akú knihu to čítam?

Je to jedna z nich?

Zložité bytosti, však?

Nočné mory. Máme ich tu všetci.

Poďte spať k nám.

Dobrý večer.

Akú šou pre vás máme dnes večer.

Áno. Všetci sme tu na ihlách.

Daniel.

Daniel.

Daniel!

Dostanú sa dnu.

Tie dvere to nevydržia.

Skús nezomrieť.

Tak ako, ona vyzerá proste tak,

tak trochu ako, takmer divoko.

Čo je to?

Panebože.

Pozor!

Niečo je pod tým.

Už to niekto videl?

Nie!

Čo máme robiť?

Panebože.

Rozbijú sklo.

Ak ti záleží na živote,

budeš musieť utiecť.

Nemala by som tu byť.

To ja sa odtiaľto dostanem.

Sú to dvere!

- Otvor ich. - Počkaj! Počkaj!

Idem dole.

Podaj mi môjho vtáka.

Toto bolo celý čas pod nami!

Pozrite sa na všetko to jedlo!

Môžeme takto žiť roky. Už žiadne lovenie.

Vyzerá to tak, že ich niekto študoval.

Myslím, že si nevedela všetko, Madeline.

Vieš chytiť signál?

Myslím, že nie.

Profesor Rory Kilmartin.

24. september 2009.

To je on. Profesor.

Dnes sa začína jeden

z mojich najväčších, najvýnimočnejších úspechov.

Moja nedobytná pevnosť,

tu v strede v ich prostredí.

Hovorím tomu "Krajina zázrakov."

Chodia sa mňa pozerať každú noc presne ako som si myslel, že to budú robiť.

Len tam stoja pri skle a pozerajú sa.

Úplne nehybne.

Je to skoro ako keby si nemohli pomôcť.

Sú mnou fascinovaní.

09:00.

Minulá noc bola zatiaľ najhoršia.

Ovládajú ma.

Najprv robili veľké chyby.

Pomýlili sa v pomeroch mojich očí.

Zle spočítali počet mojich prstov.

Ale Strážcovia sa rýchlo učia.

Myslím, že budem musieť niečo urobiť so zrkadlom.

Roky sa mi kolegovia vysmievali

keď som precízne plánoval vytvorenie Krajiny zázrakov.

Stroje by nefungovali, keď by som nemal generátor.

Musel som sa teda spoľahnúť na manuálnu prácu.

Trinásť hodín denne.

Ani viac, ani menej. To bolo pravidlo.

Muži zo susedných miest a dedín.

Muži bez peňazí, bez rodín.

A na konci každého dňa,

som ich nabádal aby večeru zjedli vonku, zatiaľ čo ja...

...potichu som vkĺzol do svojho bunkra

a utesnil poklop,

čakal, kým ich výkriky neustanú.

Toto miesto bolo postavené na krvi nevinných ľudí.

Všetko v honbe za poznaním, predpokladám.

Bože môj.

Jedno z nich sa mi dnes zjavilo v podobe dieťaťa.

Malé dievčatko s ryšavými vlasmi.

Tento tvor bol iný ako ostatní.

Cestoval sám.

Zdalo sa zvedavé, ba až nevinné.

Predstavte si, že by ste mali prístup k celej tej zvrátenej moci.

Moc duplikácie.

Predstavte si, čo by sa s tým dalo robiť.

Dokonca by sa dalo aj oklamať smrť.

„Oklamať smrť“? Čo tým myslel?

On sa zbláznil.

Neuveriteľné.

Dokázal som nemožné.

Nechcem ti ublížiť.

Psst.

Všetko je v poriadku.

Všetko je v poriadku.

Ty a ja budeme skvelí priatelia.

Bože môj, si úžasný.

Ako ti hovoria?

No tak.

Nemusíme na to pozerať.

Tristo dní tu.

Zvykol som o sebe premýšľať...

...ako o akomsi vizionárovi.

Ale teraz, keď sa pozriem na seba do zrkadla hore,

cítim odpor z toho, čo vidím.

Zobrali mi všetko ľudské.

Stvorenie, ku ktorému som tak prirástol,

na mňa čaká hore.

Jedna guľka do srdca by mala stačiť.

Potom jedna pre mňa.

Loď by mala byť tam, kde som ju nechal, však?

Na rieke, za 134,

kde vtáky opúšťajú les.

Teraz viem, že to pre mňa nikdy nebolo súdené.

Ak si si sem našiel cestu,

Choď na loď.

Nasleduj vtáky.

Choď do mojej kancelárie na univerzite

a znič všetko, čo tam nájdeš.

Niektoré veci by mali zostať v minulosti.

Čo sa mňa týka...

...musím ísť niekoho navštíviť.

Odídeme zajtra.

Čo to robíš?

No, ak je toto naša posledná noc tu...

...ideme tancovať.

Nie, nejdeme.

No tak.

Poďte!

Si taká nudná.

No tak.

Nie, ja nechcem tancovať.

Si dobrý.

Áno.

Otec bol alkoholik.

Vedela si to?

Dvakrát mi zlomil nos.

Zlomil mi pár rebier.

Väčšinou zaspal opitý na gauči.

Tak som jedného večera odišiel.

Vzal som si kľúče od jeho motorky a odišiel som.

Myslel som si, že keby som zostal...

...myslím, že by som ho zabil.

Daniel.

Hej, hej.

Hej, ak sa odtiaľto dostaneme,

môžeš prísť a zostať u mňa.

Dobre?

Všetci pripravení?

Je čas ísť.

Les urobí všetko, čo je v jeho silách

aby nás udržal vo vnútri.

Aby nás odviedol z našej cesty.

Pamätajte si, čo je skutočné a čo nie je.

Pohybujeme sa spolu ako jeden.

To je ono.

Odtialto už niet cesty späť.

Poďme, Darwin.

Budeme ťa nasledovať.

Niečo tam je. Priamo pred nami.

Čo je to?

Neuveriteľné.

Toto musí byť miesto, kde boli uväznené víly.

Hovorí sa, že kedysi žili medzi nami ako bohovia,

je to most medzi prírodou a človekom.

Ale časom, nás sila meničov

začala desiť.

Ľudia a Víly začali medzi sebou bojovať.

Boli vyhnaní do hlbokej podzemnej hrobky,

zapečatení veľkými dverami,

ktoré im bránili v návrate tou istou cestou, akou prišli.

Stáročia sa preškrabávali na povrch,

len aby zistili, že stratili krídla a svoju mágiu,

uvedomili si že už nikdy nebudú môcť opustiť tento les.

Musíme si pohnúť.

Je taká zima.

Zvládneme to. Zostaňte s nami.

Zostaňte s nami.

Hej, Lucy, ideš príliš rýchlo.

Stmieva sa, Madeline.

Stále máme čas.

- Takto to nikdy nestihneme. - Musíme.

Držte sa pri sebe. Držte sa pri sebe.

Poďme ďalej.

Každú chvíľu tam budeme, cítim to.

Každú chvíľu.

Musíme utekať. Poďme.

Hýbte sa!

Nepozerajte sa späť.

Už sme skoro tam.

Sme skoro tam.

-Danny, ponáhľaj sa! -Nezastavuj!

Aha, tam to je.

Sme vonku.

Naozaj sme sa dostali von. Dostali sme sa von!

Tam je loď.

Choďte! Bežte!

Daniel!

Počkajte!

Hej!

Daniel.

-Nemôžem vytiahnuť reťaz. -Už idem.

Počkajte, kde... kde je Daniel?

John.

John, Ciara sa bojí.

Daniel, to nie je John!

-Ciara bude taká šťastná. -To nie je on!

Daniel, prosím, vezmi ma so sebou.

-Och, môj Bože, nepočuje nás. -Dostanem ho!

Nemáme čas.

Daniel! Utekaj! To nie je John!

Poď, John, vstaň.

Daniel!

-Nastúpte do člna! -Daniel, utekaj! Daniel!

Daniel!

Počkáme tak dlho, ako budeme môcť. Nasadnite do člna.

Nepozerajte sa. Nepozerajte sa.

Daniel!

Vedia plávať?

Nemôžu opustiť les.

- Ste si istá? - Som si istá.

Zobudte sa.

Zobudte sa.

Ste v poriadku, dámy?

Kam ide tento autobus?

Tento autobus ide až do Galway.

Môžete nás tam zobrať?

Prepáčte, pane.

Mohli by ste to dať hlasnejšie?

Zajdem na univerzitu zajtra,

a urobím to o čo Kilmartin žiadal, a...

...zbavíme sa toho všetkého.

Dobre.

Dobre.

Dobre.

Lucy.

Čo sa stalo?

Čo sa deje s mamou?

Mina, prečo si to urobila?

Mami. Mami, prosím.

Takže, za normálnych okolností by boli kanceláriu vypratali.

Dali by ju nejakej triede alebo tak niečo.

Ale skupina študentov založila fond,

aby udržala výskum tvojho strýka tak, ako bol.

Hovoria, že tomu všetkému naozaj veril.

Je to tak.

Och, je tu.

Starý ujo Rory.

Počkám vonku, ak budete niečo potrebovať.

Článok 14,

zvitok z univerzitného archívu.

Podrobný záznam o čase pred vojnou.

Čas, keď Feyovia ešte neboli bezkrídle, divé beštie.

Život s vílami bol zlatou érou v dejinách ľudstva.

Žili medzi nami ako ochrancovia, priatelia, dokonca aj partneri.

Tie miešané deti,

zrodené z človeka a víly, všetko zmenili.

Boli mimoriadne zručné v umení premeny.

Dokonca dokázali napodobniť tých, ktorí už zomreli.

Ale keď ľudia prekliali a vyhnali víly,

čo sa stalo s miešancami?

História ich považuje za vyhynutých.

Ale to sa ešte len musí dokázať.

S ich mocou, predstavte si, čo by sme mohli vytvoriť.

Koho by sme mohli priviesť späť.

Odchádzam do lesa o týždeň od dnes.

Áno, myslím, že to je ono. Ďakujem.

Ahoj.

Ahoj.

Musím ti niečo ukázať.

Dobre.

Kilmartinova kancelária zostala úplne taká, aká bola.

Úplne nedotknutá.

Bolo tam veľa dokumentov o Družstve, Pozorovateľoch, lese.

Vzala som si toľko, koľko som len mohla.

A našla som toto.

Nerozumiem, to je...

Madeline.

Pýtala som sa na recepcii a...

...Rory Kilmartin bol ženatý so ženou...

Volala sa Madeline.

To by nám predsa povedala, keby bola jeho manželkou.

Ešte jedna vec.

Čo je toto?

Je to nekrológ.

Madeline Kilmartinová, žena na fotkách...

Zomrela.

V roku 2001, na rakovinu pľúc.

Nie.

Jednu z nich mal tam dole v tom bunkri.

Možno na to mal dôvod.

To je nemožné.

Počuli sme, ako ju zabil, však?

Vedel, čo dokážu, že dokážu meniť podobu.

Možno si myslel, že by mohol priviesť svoju ženu späť.

Že by mohol vytvoriť novú Madeline.

Ale oni nemôžu chodiť na slnku.

No, musí byť iná ako ostatní.

Je jednou z nich, Ciara.

Madeline je Pozorovateľka.

Kde je?

Nemala by tu už byť?

Príde.

Oni vždy prídu.

Myslím, že tomu teraz rozumiem.

Naše druhy žili kedysi ako jeden.

Niektorí sa dokonca zamilovali a mali deti.

Kilmartin ich nazýval polovičnými.

Myslím, že dôvod, prečo môžeš chodiť za denného svetla

je ten, že nie si len Strážkyňa, Madeline.

Si aj čiastočne človek.

Neverím ti.

Musela si to cítiť.

Že si nikdy naozaj nepatrila.

Vieš, aké to je byť človekom, či nie?

Je to žiarlivosť a nenávisť.

Ale je to aj láska a odpustenie.

Mina, prestaň.

Viem, aké to je veriť, že si monštrum.

Viem, aké to je cítiť, že polovica z teba je zlá.

Môže ťa to zmeniť na niečo, čo nespoznávaš.

Nepoznáš ma.

Myslím, že sú tam vonku ďalší ako ty.

Čo keby si ich mohla nájsť?

Nemusíme už byť sami.

Dúfam, že máš pravdu, Mina.

Ciara.

Ciara, zobuď sa.

Prosím. Ciara.

Ja... Počula som Johnov hlas.

Viem. Som tu.

Pripadá mi to ako sen...

...tie dni, čo sme strávili v lese.

Myslím, že Madeline sa tu stále motá a sleduje ma.

Naberá rôzne podoby.

Niekedy je z nej malé dievča.

Vidím ju v dave.

Niekto, kto je trochu iný.

Niekedy si myslím, že sa z toho zbláznim.

Vedieť, že sú tam vonku aj iní ako ona.

Len dúfam, že nájde to, čo hľadá.

No, je to za nami, Meens.

Zažila si niečo traumatické,

je normálne, že sa stále bojíš.

Ale teraz si v bezpečí.

Viem.

Máš pravdu.

Som taká rada, že si tu, Lucy.

Čo je to?

Môžeš to ukázať tete Mine?

Čo je to?

Je to obrázok teba a Darwina.

Páči sa mi to. Je dokonalý.

Preložil: Yibehiy615/opensubtitles.org