Original subtitles

Obsiahnuté témy môžu divákov znepokojiť.

Odporúčame pozerať na vlastnú zodpovednosť.

Seriál je inšpirovaný knihou Tetovač z Auschwitzu podľa spomienok Laliho Sokolova.

Niektoré mená a javy boli upravené pre dramatické účely.

Spomienky Laliho Sokolova

Poďme. Hneď.

-Je po tebe. -Čo som urobil?

Drž hubu!

Ak pôjdeme tadiaľto, možno ju uvidíš.

To je najviac, čo môžem urobiť.

Poď.

Čo do riti?!

No tak, nestraš deti.

Choď dnu.

Som tu.

Vieš to.

TETOVAČ Z AUTSCHWITZU

Pán Sokolov.

Hovorte mi Lali.

Kolegyňa Rosa hráva tenis so Susan, ktorá chodila do školy s Garym.

Hovorila, že chcete, aby niekto napísal váš životný príbeh.

Áno.

Povedala, že ste boli počas vojny v koncentračnom tábore.

Áno.

V Auschwitz-Birkenau v Poľsku.

No...

Ja... som Heather Morrisová.

Som vydatá, mám... tri deti.

Už skoro dospelé.

Takmer 15 rokov pracujem v Claytonskej nemocnici,

ale vždy som chcela písať.

Mám dva šesťtýždňové kurzy v písaní.

Úvod do technického písania a písanie memoárov a biografií.

Chcete sa ma niečo opýtať?

Ste židovka?

Nie, ja patrím k...

anglikánskej cirkvi, tak trochu.

-Asi chcete židovku. -Nie.

Nie, nechcem.

Mám málo času.

Áno, už je asi pozde.

Nie, som starý, už nemám veľa času.

Aha, na žitie.

-Presne tak! -Fajn.

Dajte si sušienku.

Ďakujem.

Fajn.

Začalo sa to na Slovensku.

V roku 1942.

Nezapíšete si to?

Chcem vás len počúvať.

Dobre.

Je to príbeh o láske.

♪Nechaj ma putovať krajinou, čo tak milujem♪

♪Nebráň mi v tom♪

Počkaj tu.

Hej, stačí, prestaňte!

Boris?

Poznáš ho?

Chodil som s ním do školy.

Hej...

Som tu len so svojím dievčaťom.

Vieš, že máte večierku.

Prepáčte, nevšimli sme si čas.

Vie tvoj otec, že si von so židom?

Ty jeden zmrd!

No tak, nestojí za to.

Každý deň pre nás boli nové zákony.

Večierka, nesmeli sme bicyklovať, nakupovať.

Zákaz do električky.

Vytvoril som si tam domov.

Ale židia tam už neboli vítaní.

-Páči sa. -Vďaka.

Vezmite si, zoberte si všetko.

Vďaka.

Po vojne prácu dostanete späť.

Vo firme Schon na vás počkáme.

-Veľa štastia. -Vďaka, pán Pavlík.

-To netreba. -Ďakujem.

Je tam taký bar. Vojdeš doň z ulice a zídeš schodami.

Je zadymený a preplnený.

Ale poznám čašníka, čo nám rezervuje stôl.

Dala by som si kávu a čerešňový likér.

-Bude aj predstavenie? -Samozrejme.

Len dnes večer, Josephine Bakerová.

Zoznámil si sa tam s niekým?

Boli tam dievčatá, ale...

...žiadna taká skvelá ako ty.

Áno, každý o tom hovorí.

Ide aj Sašin brat a jeho žena tiež.

Na pomoc vojnovému úsiliu a výcvik členov židovskej komunity,

slovenská vláda žiada nahlásiť jedného člena každej židovskej rodiny

na miestnom úrade a požiadať o pracovnú povinnosť.

Musíme ísť už v utorok.

Pôjdem, som najstarší, otec tu musí zostať.

-Pôjdem ja. -Lali, už som sa rozhodol.

-Máš ženu, rodinu a otec... -Hej.

Ak to tu bezo mňa zvládnete, pôjdem ja.

Bratislavský princ má iste lepšie veci na práci.

Prospeje mi to.

Život v meste ma obmäkčuje.

Nechcem, aby ste šli.

Lali?

Čo si počul?

Len...

samé klebety.

To je celé.

Vlak odchádza do Popradu.

Ak cestujete, ihneď nastúpte.

Najprv prečítaj knihy, potom moje poznámky.

Napíš mi, čo si myslíš.

-Rád ťa vidím. -Aj ja teba.

-Ahoj, Lali. -Zdravím.

-Tu sa môžeme zastaviť. -Ďakujem.

To je ale príbeh lásky, čo?

Ale poviem vám aj pekné veci.

-Verím vám. -Ale na dobré sa čaká.

To je pravda.

-Tak vo štvrtok? -Vo štvrtok.

Dobrú noc, Lali.

Otoč sa.

Otoč sa.

Ak by som mohol, čo by som ti teraz povedal?

Budem šťastný, mama.

Nájdem lásku.

Mami...

Mami.

-Ste späť! -Povedala som, že prídem.

-Nevystrašil som vás? -Zatiaľ nie.

Máte rovnakú blúzku.

Nemocničná uniforma, nosím ju v práci.

Poďte ďalej.

Hej, čo robíš?

Čo ťa do toho?

-Čo ti je smiešne? -Ty?

Meškáš?

-Kam ideme? -Do Poľska.

Vraj ťa vyškolia za mechanika. Budeš opravovať autá a stroje.

Aha, jeho poznám.

-Čau, Boris. -Lali, čo tu robíš?

Idem nastúpiť.

Poslúchni ma, utekaj odtiaľto čo najďalej.

Bež!

Vedel o tom.

A varoval ma.

Vedeli ste, prečo vám kázal utiecť?

Nie, šuškalo sa o pracovných táboroch, ale...

Nikto tomu neveril.

Všade boli stráže, nemohol som ujsť.

-Pokračujte! -Posúvajte sa dopredu!

Prepáčte, nemôžem cestovať týmto špinavým vozňom.

-Nastupujte do vozňov! -Rýchlo do vozňov!

Pripravte si doklady na kontrolu!

Zaplňte každý vozeň, poďme!

Hýbte sa!

V tomto je miesto!

Hýbte sa!

Poďme! Vystupujte!

Do radu! Batožinu nechajte tu!

Hýbte sa! Nasledujte ostatných!

Do radu! Batožinu nechajte tu!

Hýbte sa!

Hýbte sa! Nasledujte vlak!

-Prepáčte, kedy nám ich vrátia? -Batožina sem, do radu!

Vystúpte z vlaku!

Poďme!

Halt!

Vitajte v Auschwitzi!

Na bráne stojí PRÁCA OSLOBODZUJE.

Tak tvrdo pracujte.

Rozdelia vás tu, potom vás vezmú do nového domova.

Auschwitz II - Birkenau.

Ženy sem, muži pôjdu tam. Ďakujem, pokračujte!

Vyzuť!

Vyzliecť!

-Oblečenie a topánky dajte... -Vyzleč sa!

Poďme! Poďme!

Rozdelia vás a dajú vám uniformi.

Vyzlečte sa!

Pohnite si!

Vyzlečte sa, hneď!

Ja nemôžem.

To je v poriadku.

Pokračujte!

-Poďme! -Nebrzdi rad!

-Lali? -Poď.

-Choď, Aaron. Aaron! -Prečo tam stojíš?!

Si dobrý chlap.

Aj kravy sa majú lepšie než my.

-Fuj, Baretzki, prečo ideme tadiaľto? -Je to skratka, do riti!

Kurva, ale smrdia!

-Baretzki! -Nočná je na hovno.

-Len tak... ich zastrelil? -Áno.

Naše životy pre nich nič neznamenali.

Toto sa tam dialo.

Toto je časť z toho.

-Ak to nechcete počúvať... -Nie, chcem.

Rozumiem.

Lali?

-Ste v poriadku, Lali? -Je mi fajn.

Čau, kamoš.

Bol som to ja v tú noc?

Neviem, či si to správne pamätáš.

Choď do riti!

Vstávať!

K latrínam! Vonku nastúpiť do radu!

Vstávať, pohyb!

Takto to bolo každé ráno.

Čiapky dolu!

Bola to najťažšia časť dňa.

Keď otvorím oči, som stále tam.

V noci spíte a zabudnete, ale ráno...

-Vstávať! -...som tam zasa.

Poďme! Vstávať!

Choďte von k latrínam! Zoraďte sa!

Pohnite si!

-Potrebujem dve balenia klincov! -Ty.

Dones mu ich.

Je to obrovské.

Pridrž mi to tu.

Celou váhou.

-Nie ste väzeň? -Som stavbár, robím si prácu.

Ten zápach...

Nestíhajú telá zakopať.

Potom nás zoradili a zastrelili ich pred nami.

Úplne náhodne.

Mohol som to byť ja.

Nemôžem tu umrieť, Lali. Ešte som ani nemal sex.

S priateľkou sme sa len pobozkali.

Si v poriadku?

Áno. Len mi je zima.

Lali, Lali?

Budem v poriadku.

Nevyzerá dobre, čo? Možno ti mŕtvolu odvezie vozík.

-Som fajn. -Čo chcete, aby dnes zostal v posteli?

Môžeš mi vyfajčiť.

Neviem, ako sa volal... ten dozorca bloku.

Bol beštia, sedel za vraždu, cvok.

Možno Karl.

-Hovorili sme o tom, keď ste ochoreli. -Áno, mal som týfus.

Takže Aaron...

Aaron mal len sedemnásť.

To, čo pre mňa vtedy urobil...

Späť do radu! Späť do radu!

Vypadni!

Späť do radu, hneď!

Žije?

Áno. Bojuj, Lali.

Bojuj.

Lali, môj chlapec.

Čo robíš v posteli? Musíš vstať.

-Mama? -No tak.

Napi sa vody a vstávaj.

Vyzeráš dobre.

Som Pepan. Dal som ti to číslo.

Videl som tých chlapcov riskovať, aby ťa zachránili.

Poznám mužov ako ty...

Príde viac väzňov. Oveľa viac.

Vyučím ťa, nebudeš pri tých pracovných gangoch.

Nebudeš v špinavej posteli, budeš mať viac jedla.

Budem tetovať?

To nemôžem robiť.

Dávam ti šancu na prežitie, nie na kariérny rast.

Čiapky dolu!

Obliecť čiapky!

Hýb sa!

Vstávaj!

Mal som 26 rokov.

A chcel som žiť.

Pepan mi dal príležitosť...

a ja som ju využil.

-32407? -Áno, Blokführer.

Nový tetovač.

Mám ťa na starosti, ak budeš poslúchať, nebude problém.

-Koľko máš rokov? -26.

Koľko máte vy?

Pojeb sa.

Poď za mnou, kunda.

-Na úsvite prídem po teba. -Blokführer?

Nemôžem spať v mojom baráku?

Teraz pracuješ pre SS...

bude ti treba ochranu, ver mi.

Silno a rýchlo, Lali. No tak.

Jemnejšie je to horšie.

Prepáčte.

Pôjdem k svojmu baráku.

Choď teraz, nezdržuj sa.

S tou taškou ukazuješ, že robíš pre politický úsek.

Dávaj pozor.

Keď pre nich robíš, neznamená, že ťa nezastrelia.

Nerobím pre nich.

To je pre mňa?

Ahoj, Lali.

Pekáreň otvorená, chlapci.

-Kde je Aaron? -Zobrali ho.

Odviedli ho dnes poobede.

Jeho číslo bolo na zozname.

-Je preč. -Čože?

To je nezmysel, veď nebol chorý.

-Čo sa stalo? -Je preč.

Taká je verzia.

Nevrátil sa, nikdy som už Aarona nevidel.

Poslali ho do plynovej komory.

Je mi to ľúto, bol rovnako starý ako moja dcéra.

Prečo ho odviedli, Lali?

Nepamätám si.

Pekáreň otvorená, chlapci.

Nový nacistický pes.

Kde je Aaron?

Odviedli ho dnes poobede.

Čože?

Veď nebol chorý.

-Čo sa stalo? -Selekcia.

Na zozname bolo tvoje číslo, ale nebol si tu.

Tak ho dozorca vymenil s Aaronovým a odviedli ho.

Namiesto teba... pes!

To je pravdivá verzia.

My sme sa nevrátili.

Aaron...

sa nevrátil.

Martin...

sa nevrátil.

Lali...

ten sa vrátil.

Lali sa vrátil.

Čo som urobil?

Nechápem to.

Chceš dôvod?

Myslíš, že si vzácny?

Čoskoro sa osrpchujete.

Po sprche dostanete kávu a rožok.

No tak, nestraš deti.

Choď dnu.

Prišli sme pozde.

Je to len administratívna prácička.

Ty vyzeráš.

Pozri sa na tieto dva čísla.

Sú rovnaké?

Tvoja robota?

Toto je osmička, to druhé je trojka.

Si jediný žid, čo sem vošiel aj odtiaľto vyšiel.

Zabili milióny.

To sa v Auschwitzi dialo.

Na to slúžil.

Bolo to hrozné miesto, Heather.

Nie len preto, čo nám robili, ale...

čo to z nás spravilo.

Ale niečo som tam našiel.

Niekoho.

Vidíte, aká je dnes obloha?

Modrá.

Bola presne taká, keď som ju stretol.

Tie ženy treba pretetovať, vedia, čo ich čaká.

Sú silné, Lali.

Mysli na matku, aká je silná.

Prepáčte.

Prepáčte.

Prepáčte.

Čo hovoríš, keď tetuješ?

Modlíš sa?

Hovorím: „prepáčte“.

Tvoje oči...

sú modré?

Niekedy.

Dnes.

Dnes sú ako obloha.

-Problém? -Nie, len dopĺňam atrament.

Urobíš mi ho teraz ružové?

Prepáč.

Bude to rýchle.

Titulky preklad: Santen9