Original subtitles

Mama!

O čom presne hovoríme, pán doktor?

Hovoríme o veľkom množstve zrážok.

V skutočnosti prívalové dažde...

Hysterici!

Štyri kvapky dažďa a...

Poď sem, oci, vychladne ti polievka!

Zase máš zlepené prsty!

Stále ti vravím, aby si nepoužíval moje superlepidlo!

No tak. Poď.

No tak. Poď.

Krokety vyzerajú výborne!

Dám si jednu.

Popálila som sa.

Och, Pedro!

Zasekli sme sa, však?

Koláč!

Len šesť alebo osem galónov,

nie viac...

Čo chceš?

Je tam Paco? -Nie. Prečo?

Mama.

Nehýbe sa.

Hneď sme tam.

Pripravený? Raz, dva...

Au! -Bolí to, však?

Vzchop sa.

Dovidenia. -Ďakujem.

Ak je jedinou možnosťou zostať vo vozidle...

Doriti!

Dobre, už idem.

Ticho, Paco!

Je to tu. Je mŕtva.

Si si istá? -Áno.

Stretneme sa tam.

A držte hlavu dole.

Neležte horizontálne na zemi

a snažte sa držať ďalej od bazénov alebo stojatej vody.

Bože, oci! Zbláznil si sa, že otváraš balkón?

V takej zime.

Nech je tu vzduch! Smrdí tu.

Pokojne,

ale inokedy.

No tak, oci. Jedz, polievka ti vychladne.

Idem nachvíľu k Pure.

Hneď som späť, dobre?

Je to horúce!

Pozri na ten spálený koláč.

Nevadí. Oškrabeš ho.

Rýchlo. Už je čas. -Dobre, ale počúvaj ma.

Musíme vyhodiť tých squaterov.

Nemôžem ich vystáť. -Zazvoň. Je to horúce.

Idem.

Ustúp. Je to horúce!

Au, moje prsty!

Počuj, Carlos,

čistí squateri mi nevadia.

Nevravela si pred chvíľou, že áno?

Rozhodni sa.

Kde sa sprchujú, keď tam dole nie je voda?

Sú tu už dva dni.

Máš poloprázdnu chladničku. V pondelok ti nakúpime.

Zajtra uvarím rezancovú polievku.

A ja zemiakový šalát, dobre?

Musíš sa s nimi porozprávať. Žiadni squateri ani nevyžiadaná pošta.

Také sú pravidlá.

Bodka!

Pokojne sa najedz.

My sa o Puru postaráme.

Je hore, však?

Božemôj!

Nechceš, aby sme zostali? -Nie.

Nie je to problém. -Nie.

Skočím nám po pyžamá. Zostaneme. -Nie.

Ak chceš, pomodlíme sa. -Za čo?

Zostal si úplne sám

a máš to také ťažké. -Nie...

Posraté schody.

Nakoniec zomriem ja.

Dobre, drobec.

Aká škoda, však?

Tu máš.

Paradajky. -Paradajky.

Je tu tvoj brat? -Ešte nie.

Čo za hudbu to ide z domovníkovho bytu?

Dobrý deň?

Dobrý.

Priniesli večeru pre mňa a mamu.

Vďaka!

Je to od vás milé a pozorné.

Ale ako viete, v takýchto dramatických chvíľach

chceme ako rodina byť sami. Chápete, však?

Asi nie.

Jasné, že rozumieme.

Život prináša prekvapenia. Prekvapenia prinášajú život.

Dobrú noc. -Dobrú noc.

Dobrú noc a ďakujeme.

Dobrú noc.

Šibe jej.

Bože, naozaj sa ma to dotklo.

Generálka prišla rýchlo!

Oveľa skôr ako jeho brat.

Áno, oveľa skôr.

Počkaj naňho.

Chuderka Pura!

„Chuderka Pura“?

To my sme.

Pura mohla ešte chvíľu počkať.

Uvidíš, ako Paco zareaguje, keď zistí, že tu boli.

Čo tu robili? Ani nepatria do rodiny.

Čo tu robili? Ani nepatria do rodiny.

Zavolal si pohrebákom?

Idem na záchod. Mám cystitídu.

Čo tam robia?

Ona teraz išla cikať.

Má cystitídu.

Počkaj, udiera mi to do tváre.

Dopekla, už sú tam.

Ja som mu to vravel: „Kúp si alarm.“

Opatrne!

Je celý zasraný!

Načo ti je tento matrac?

Na spanie. Na čo iné?

Doriti! Ale v takomto stave?

Nevyčistený?

Kam ideš? -Neviem.

Chcela tvoja mama nejakú špeciálnu rakvu?

Ozdoby, iniciály, kovového Krista navrchu?

Zavolaj im a poradia ti.

Je víkend a ide riadny lejak.

Dáme ju pochovať v kvetináči.

Kde sú?

Čo?

Vejáre, čo boli na stene.

Neviem. Je tu veľa harabúrd. Niekde tu musia byť.

„Niekde...“

Ak nás tvoja mama chce späť, nech sa ospravedlní.

Prečo by mala po tom všetkom, čo si povedala?

Čo som povedala?

Povedala som pravdu.

Nech ide do pekla.

Ale do pekla sme šli my!

Dobre, počúvaj ma.

Ešte pár dní. Týždeň. Tvoja mama sa poučí.

Nie! Už všetko pochopila.

Vystrašili sme ju, Lola. To bolo kľúčové a urobili sme to.

Už stačí, chcem ísť domov.

Nie je nám tu až tak zle.

Páči sa mi tu

a cítim sa slobodne.

a cítim sa slobodne.

Ja špinavo.

Mám lepkavý rozkrok.

Chcem sa osprchovať.

Počuješ niečo?

Nie, nič.

Paco!

Aká škoda! Práve sme to zistili.

Škoda pre nás pozostalých.

Rada by som takto zomrela.

Ešte nie,

ale keď príde môj čas, chcem umrieť takto pokojne,

s úsmevom a v harmónii.

Ďakujem, Nieves.

Kam ich mohol dať?

Idem! To je asi tvoj brat.

Čokoľvek potrebuješ, Paco!

Obliecť ju, modliť sa, čokoľvek.

Pekne ju upravíme.

Nie pekne. Nebola pekná.

Nakoniec bola. -Poď dnu!

Majte sa.

Videli ste to, však?

Tie dva supy so slabochom.

Tie dva supy so slabochom.

Nevyzerá to dobre. Neverím im.

Zmizli.

Videla si squaterov? -Počul si ma?

Vejáre. Sú preč. -Kde je Carlitos?

Asi plače vo svojej izbe. Počul si ma?

Čo si vravela? -Tie vejáre tu nie sú.

Nefajči, ak ideš dnu. -Kam?

Za mamou. -Zapamätám si ju takú, aká bola.

Ja na ňu radšej zabudnem.

Tvoj brat je prasa.

Myslí si, že som včerajšia.

Obrátim to tu naruby. -Rob, čo chceš.

Choď za ním.

Už nemá výhovorky.

Nechcel to predať, keď zomrie?

Už je mŕtva,

tak choď za ním. -Okej.

A spomeň tie vejáre. -Fajn. Dopekla.

Ktovie, kam ich dal.

Povedali „predať“? -Áno.

Predať. Poďme ku mne. Už ich nepočujem.

Už sa dostali dnu.

Kto? -Vravel som ti,

Kto? -Vravel som ti,

že ťa to nezruinuje,

že si máš kúpiť alarm. Ale nie.

Koľko ich je a odkedy sú tu?

Pár dní. -Dva dni?

Prečo si ich pustil dnu a nič mi nepovedal?

Vyzerali bezmocne a ona je tehotná.

Ako by som ich mohol vyhnať? -Vyžeň ich!

Von na zasranú ulicu.

Bude to stáť majland a ty za to zaplatíš.

Nicolai to neurobí za menej ako 3 000.

Kto je Nicolai?

Nechci vedieť.

Objím ma. To všetko s mamou... Stále som tu, braček.

Asi som to dala sem. Pozrime sa.

Tu to je. Aha.

Nepatrilo to Pacovi? Nech odpočíva v pokoji.

Volal sa Fernando. Poďte.

Sekunda, ocko, hneď ti prinesiem rezeň. Poďte.

Majte sa.

Dobre, Carlitos, dobre!

Teraz máme len jeden druhého.

Teraz máme len jeden druhého.

Musíme byť silní a pokojní, čo je pre teba ťažké.

Čo sú to za kufre?

Mamine šaty. Pre mníšky.

Nestrácaš čas. Koľko šiat?

Na celý život.

Vieš, že mama nič nevyhadzovala.

Keď sme pri tom...

Pri čom? -Že nič nevyhadzovala.

Kde je jej závet?

Nie je vhodný čas.

Ešte je teplá.

Čakal som desať rokov,

už nebudem čakať,

kým vychladne.

Počuješ ich?

Lepšie ako v telke.

Neviem ich nájsť. Kam zmizli?

Mama nič nemá.

Čo tým myslíš?

Hodnotu tejto nehnuteľnosti.

Čo to, dopekla, hovoríš?

To, čo počuješ.

Tu sú! Ticho.

A tých 600 000 eur?

Akých 600 000 eur?

„Akých 600 000 eur?“

„Akých 600 000 eur?“

Carlitos, to je...

Nepredala nehnuteľnosť v Lugu?

Áno. -Za 600 000 eur?

Áno. -Tak kde sú? No tak.

A kde sú mamine papiere?

Nemá peniaze.

Ja všetko platím.

Pretože si idiot. Niečo tu musí byť.

Zápisník, šanón, pokrčený papier.

Nič tu nie je.

Ale je.

Ako vieš?

Povedala mi to!

Vraj: „Keď zomriem, rozdelíte si to.“

Takže obaja dostaneme polovicu.

To však neznamená, že tých 600 000 mala.

Mala! Bodka. A aj túto nehnuteľnosť.

Takže... Alebo ani toto nie je naše?

Je.

Ale keďže to zajtra nepredáme

a ja potrebujem peniaze hneď...

Prečo hneď?

Nechci vedieť. No, pozrime sa...

Napadlo mi, že kým to predáme...

Tých 300, čo mi patria z majetku v Lugu,

plus tvojich 300 mi dáva 600.

Mojich? -Áno.

Ale pokojne mi môžeš požičať

ďalších 400.

400? Ja? -Áno, vypočítal som to.

Stavím sa, že si našetril

Stavím sa, že si našetril

aspoň 400, však?

A zistil som, že s tým môžem zaplatiť svoj dlh.

A keď predáme túto nehnuteľnosť, budeme vyrovnaní.

Nemusíš sa báť.

Ani na to nemysli.

Vedela som to.

Vravela som vám, že nás odstrihnú.

Čo s nami bude?

Svätý týždeň strávime pod mostom.

Takto dopadneme.

Ticho.

Vždy v tvoj prospech, samozrejme.

Myslíš, že si nevážim,

čo si pre mamu urobil?

Vážim si to, Carlitos. Naozaj.

S Mari si to veľmi vážime.

Mari, chuderka, stále mi to hovorí.

„To, čo robí pre tvoju matku, je neoceniteľné.

Keď zomrie, vyhlásia ho za svätého a pochovajú v Ríme.

Uvidíš.“

Odkiaľ máš, že mám 400 000 eur?

Máš predsa úspory.

Ja nič nemám. -No to určite.

Pozri, Carlitos.

Koľko zarábaš?

Veľmi málo. Ty to vieš.

Áno, ale koľko je to málo?

Tisíc... a niečo...

Prestaň s tým trochu, dopekla. Koľko?

1 700. 1 800...

To som si myslel. 2 000 mesačne.

Ak pridáš dvojnásobné platy a bonusy,

vyše tridsať rokov práce...

A žiješ skromne.

Nechodíš do kina,

do barov

ani do pajzlov.

Nechodíš nikam!

Skočil by som z mosta.

Musel si ušetriť pol milióna.

Ako to myslíš? Nemám nič.

Prestaň, dobre?

Zajtra pôjdeš do banky a prinesieš mi prachy.

Už nič nehovor!

Prečo?

Lebo som povedal a si môj brat.

A lebo som v tom až po krk.

Ako vždy. -Nie. Nie, Carlos.

Tentoraz je to vážne.

Keď ich nedostanem, pôjdem sedieť.

Prečo?

Lebo som to posral.

Podviedol som Európsku úniu.

A Európska únia ma prichytila.

Čo si im urobil?

Zo všetkého trochu. Nechci vedieť.

Zo všetkého trochu. Nechci vedieť.

Darebák.

Kto? Čo sa deje?

Doriti.

Nechutné!

Odpočívaj v pokoji.

Doriti!

Ten idiot!

Prišiel som sem zbytočne.

Kto nahlásil jej smrť?

Keď som volal, nehýbala sa.

Ak sa jej ťažko dýcha, dajte jej toto.

Ak to vezme, dobre.

Vyberiem to.

Ešte niečo. Ak budete mať pochybnosti,

zmerajte jej pulz. To stačí.

A otvorte okno, strašne tu smrdí.

Idem za vašou ženou. Je v jedálni, však?

Teraz spí či nie?

Nespí.

Ciká od smiechu.

Ciká od smiechu.

Vie, že potrebujem peniaze a pocikáva sa.

Od smiechu.

Conchita! Je lekáreň otvorená?

Prečo? -Doktor mi dal toto.

Choď ty, si rýchlejšia.

Rýchlo! -Idem!

Nesmieme dopustiť,

aby znova zomrela.

Tak poď!

Odveziem ženu domov a prídem.

Obrátime dom naruby. Tých 600 000 eur sa nájde.

Mŕtveho človeka nerozoznáš.

Myslíš, že šanón alebo zápisník áno?

Dajte si jednu pred spaním.

Nie, radšej dve každých osem hodín.

Hotovo.

Nech sa páči.

Dajte mi ten recept.

Tieto mám.

Nič nerobia,

ale mám ich.

Hneď som späť.

Ak ma už nepotrebujete,

musím ísť.

Čoskoro bude pršať.

Čoskoro bude pršať.

Ďakujeme. Dobrú noc.

Dobrú noc.

Pochybujem. Ale dobrú noc.

Bol to zázrak, však? Lazar vstal z mŕtvych.

A to ani nie som veriaca.

Ale toto je dôkaz...

Ste veriaca?

Akurát tak rozčúlená...

Na to je dobrý lipový čaj.

Vy si ho vypite!

Dajte nám vedieť, keď moja svokra umrie.

Ideme, Paco.

Pijavica.

Také veci sa stávajú.

Len tebe.

Mne nie.

Keď moja matka umrela, umrela, bodka!

Fajn. Ideme.

Dobrý.

Idem do lekárne.

Vaša svokra to potrebuje.

Och! Pršiplášť!

Snáď nemajú zatvorené.

Čo robíte tu dole?

Nech sa páči. Vezmite si.

Počkajte, poplietla som sa.

Dopekla. Hneď som späť.

Je šialená, viete? Uvidíme!

Nieves!

Pomoc! -Čo sa deje?

Pomôžte mi niekto!

Čo sa stalo, Nieves?

Poď hore!

Čo sa stalo?

Odpovedz!

Paco!

Hovor so mnou! -Paco!

Čo sa ti stalo?

Vystrašil si ma! Čo sa stalo?

Práve si uvedomil, že jeho matka vstala z mŕtvych.

Už som v poriadku.

Je taký slabý.

Áno.

Už si v poriadku, drahý? -Áno.

Určite? -Prešlo to?

Pobaľte si svoje sračky!

Dávam vám 24 hodín!

Kto je to?

Čo ja viem? Je tu nový!

Prečo sa ma na všetko pýtaš?

Tak či onak,

vypadnite,

lebo ja nie som ako môj brat.

Paco!

Videla som ich!

Koho? -Vejáre!

Majú ich tie ženy.

Každá jeden vo vstupnej hale.

Okradli ma!

Mari Ángeles, prosím.

Paco.

Hneď teraz choď hore po tie vejáre.

Nepotrebuješ niečo?

O všetko sa postaráme, ty odpočívaj.

Spravím ti omeletu?

Nie, netreba.

Bol to len šok.

Na večeru máš vývar. -Áno.

Dobrú noc. -Nemáme s tým problém.

Naozaj.

Zajtra prídeme po tie posraté vejáre.

Nie!

Seriem na všetko!

To ma vy všetci chcete doraziť?

Sú tu squateri. Mama nie je mŕtva.

Môj brat je idiot. A teraz tvoje vejáre!

Vytáča ma to.

Chceš, aby som dostal infarkt?

Sklapni. Vždy začínaš s tým infarktom.

Sklapni. Vždy začínaš s tým infarktom.

Pretože ho z teba dostanem. A všetci budú plakať.

Ja budem mŕtvy v hrobe. Smiať sa.

Tvoja mama mi tie vejáre odkázala,

takže ich musím mať.

Myslíš, že sú násilní?

No, Pau, nie sú pokojní.

Podľa zákona nás nesmú vyhodiť.

Podľa zákona nie, ale môžu použiť násilie.

Dobre, ale nie zajtra. Uvidíme sa doma.

Nejdeš so mnou? -Uvidíme sa neskôr.

„Uvidíme sa neskôr.“ No určite.

Neodchádza. Prečo neodchádza?

Varujem vás!

Doriti.

Už zase?

Božemôj! Otec!

Smrdí tu.

Nesmrdí.

Sadni si k stolu. Ošúpem ti hrušku.

Bez svojich vejárov neodídem. Dopekla.

Dobrý večer.

Dobrý večer.

Všetko v poriadku?

Všetko v pohode.

Boli ste na odchode.

Áno, ale vrátil som sa.

Pardon.

To nič.

Malá beštia.

Hrozný človek.

Sú také otravné.

Si späť? To bolo rýchle.

Samozrejme. Začneme

s maminou izbou.

Poď, nemám na to celú noc.

No tak, vzchop sa!

Čo to robia?

Prečo sa vracajú?

Niečo mi tu smrdí.

Mali sme ísť do toho vedľajšieho domu.

Mali sme zostať u mojej mamy.

Zasa? Zbaľme sa a poďme.

K mojej mame?

Vedľa.

Vedľa.

Doriti.

Carlos?

Nevzal si jej šaty?

Áno, no bolo ich veľa.

Idem!

Idem!

Čo je? Kto je tam?

Mari Ángeles, Purina nevesta.

Môžem na chvíľku?

Samozrejme.

Ako sa máte?

Prepáčte...

Keď som šla domov,

napadlo mi: „Vráť sa.“

„Vráť sa, Mari Ángeles,

lebo niekedy vieš byť drzá.“

Tieto ženy sa zo všetkých síl

starali o moju svokru.

A vy...

Veď rozumiete.

Po tom, čo sa stalo svokre,

mi praskli nervy a zabudla som

na lieky na spanie.

Na ten Normolax.

Na ten Normolax.

Dám vám ho.

Žiadny problém.

Chita!

Aj vy ste sa vrátili?

Prepáčte. -Mám ho.

Po záruke, ale to nevadí.

Čo to robíte? -Vejár.

Bol nakrivo a...

ja to neznesiem,

lezie mi to na nervy.

Kde sú tie prekliate zápisníky?

Ten matrac vyzerá zvláštne.

Určite sú pod ním. Pomôž mi, Carlitos.

Oveľa lepšie.

Ďakujem.

Je krásny, však?

Je to rodinné dedičstvo?

Vôbec nie. Patril vašej svokre.

Mala ho vo svojej jedálni. Nevšimli ste si?

Dal mi ho Carlitos.

Áno, pred pár dňami.

Jeden pre Chitu,

Jeden pre Chitu,

jeden pre Margaritu

a jeden pre mňa.

Však, Chita?

Aj vy máte jeden?

Ja? Áno.

Ospravedlňte ma.

Všetci sú zase tam hore.

Videla si, že sa Paco vrátil?

Niečo chystajú.

Určite.

Tak poď.

Prekliate susedky.

Sú také otravné!

Idem otvoriť. Sú to otravy!

To je Mari Ángeles. -Otvor dvere!

Ty otvor.

Carlitos!

Nie som tu.

Urobíš mi láskavosť?

Otvor tie dvere!

Viem, že si tam. -Idem.

Carlos!

Dal si im moje vejáre? -Čo?

Tie v jedálni. Nehraj sa na hlúpeho.

Tie v jedálni. Nehraj sa na hlúpeho.

Odkedy sú tvoje?

Keď som sem prišla prvýkrát, povedala som:

„Tie sú krásne!“

Tvoja matka povedala: „Sú pre ženy tejto rodiny.“

A kým nepôjdeš na operáciu, som tu jediná žena.

Povedala mi dať ich susedkám.

Tvoja mama? -Áno.

Kedy? -Pred pár dňami.

Kvôli vám sa tu stále cítim ako outsider.

Ako outsider. Cudzinka vo vašej rodine.

Pozri, Carlitos, pekne ťa prosím.

Som veľmi nervózna.

Tak choď dole a dones mi tie vejáre. Ihneď!

Nie.

Nie? -Nie.

Je to vôľa mojej mamy a ja ju neporuším.

Tak dobre.

Si na jej strane, ako vždy.

Ale toto...

Toto nie je koniec! -Fajn.

Počula si ten krik?

V tejto rodine nemá nikto hlavu v poriadku.

V tejto rodine nemá nikto hlavu v poriadku.

Myslíš, že odíde?

Nechaj to na mňa.

Kto je tam?

Ja. Otvorte.

Prepáčte, že zase otravujem,

ale obávam sa, že došlo k nedorozumeniu.

Ukázalo sa, že môj švagor vám dal vejáre, ktoré mu nepatrili.

Boli moje.

Boli by ste také láskavé a vrátili ich?

Už vám dám pokoj.

Ďakujem pekne.

Mňa tým pekným správaním

neoklamete.

Vráťte mi tie vejáre!

Vráťte mi ich! Prosím! Otvorte!

Otvorte! Viem, že ste tam!

Iste. Kde inde by sme boli?

Nie je chytrá.

Otvorte, inak vyrazím dvere!

Tej žene šibe. Zavolaj políciu.

Veď ona uvidí.

Veď ona uvidí.

Otvorte!

Rýchlo. Nech nás nechytí búrka.

Nechajme tu ten matrac.

Máme ďalší, Pau García? Nie, nemáme.

Takže ho vezmeme.

Rýchlo! Dočerta! Nebalíš darčeky.

Nie! Ja... Nie. Len...

Je to pokrčené.

Z čakania sa mi spravia vrásky.

Nieves, nedvíhajú.

Majú večeru? -Otvorte!

Prečo by teraz policajti večerali?

Ja im zavolám.

Nepustíte ma dnu?

Nepustia ma dnu.

Nájdem si inú cestu.

Tak ľahko sa nevzdám.

Som Ryba!

Božemôj.

Paco!

Paco!

Odkedy sa mama oblieka ako muž?

To je moje. -Áno.

To je moje. -Áno.

Aj týchto 584 322 eur?

Lebo toto je nájomné od starých dám a mamin dôchodok.

Lebo ja som všetko platil

a staral som sa o mamu.

A celé tie roky som vydržal a skoro nič neminul,

takže som si niečo našetril.

A je to moje.

Nie. Ak sa neminul jej dôchodok a nájomné,

patrí to nám obom.

Čože? -Pol na pol.

Nepamätáš?

Veď ja vám ukážem.

Zlodejky.

LEKÁREŇ

LEKÁREŇ

Žoldnierska ulica.

A to je kde?

Gómez!

Videl si to?

Rýchlo, Nieves. Poď sem.

Polož to! Poď sem.

Pani!

Pani!

Viete, čo robíte?

Urobte mi láskavosť. Zlezte dolu.

Museli sme toho veľa obetovať, Paco.

Netrpeli sme tak dlho, len aby si si vzal polovicu.

Ako môžeš byť taký lakomý?

Celý život si bol darmožráč

a aj mamu si choval o chleba a vode.

Darmožráč?

Platíš nájom?

Vieš ty, čo je hypotéka? Povinnosti? Výchova detí?

Bol si darmožráč. -Klamár.

Bol si darmožráč. -Klamár.

Celý život si bol závislý od mamy.

Ja závislý od nej?

Už desať rokov nemám život.

Chodím len k mníškam a potom späť domov.

Navarím, umyjem ju a vyperiem šaty.

Vravíš, že nie? Čuchni si! -Čo?

Necítiš to? -Nie, nič.

Mamine hovná!

Nezmizne to. Stále mi smrdia ruky.

Už nikdy ma nenazývaj darmožráčom.

Od tej mŕtvice som si neoddýchol ani minútu.

Carlitos!

Carlos!

Pani, prosím.

Prepáčte.

Ďakujem, páni.

Prečo ste tam liezli?

Stratila som kľúče.

Mohli ste sa zabiť!

Nie, vôbec nie.

Už toľkokrát som musela...

Som len roztržitá.

Môžem vidieť vaše doklady?

Moje? Prečo?

Doklady, prosím. -Som odtiaľto. Španielka.

Prosím, pani.

Nie.

Čo „Nie“?

Nemáte ho pri sebe alebo mi ho neukážete?

Čo to stvárate, pani? -Nechajte ma!

Prosím! -Pani!

Nerobte to! Pani! -Prosím!

To je všetko. Poďme sa pozrieť, čo robia tí dvaja.

Carlitos! -Nastúpte do auta!

Pomoc, prosím!

Máš šťastie, že mama má mŕtvicu.

Aspoň máš o čom hovoriť.

Čo by si inak robil? Zomrel od znechutenia?

Takže mám byť vďačný za maminu mŕtvicu?

Napriek všetkým veciam, ktoré som prestal robiť.

Čo si prestal robiť?

Cestovať. Veľmi rád cestujem.

A prestal som učiť.

Neznášam deti. Nemôžem ich vystáť.

Je mi z nich zle!

A stýkať sa s ľuďmi.

Konečne sa oženiť a mať deti.

Ty? Oženiť si?

Áno, ja.

Nerozumiem.

Prečo?

Pozri, Carlitos.

Nie si homosexuál? -Ja?

Vždy som si to myslel a rešpektoval to.

Ak si teplý, ja to rešpektujem.

Ak si teplý, ja to rešpektujem.

Ja, teplý?

Nevrav mi, že nie si homosexuál.

Okej.

Mari mala asi pravdu.

Povedala mi: „Tvoj brat je teplý, ale on to nevie.“

Mari. Už chápem. Taká je, však?

Stačí!

Prekliata Mari! -Carlitos!

Už je to dávno, čo Margarita...

Už je to tu!

Zavri balkón, Chita.

Ďakujem.

Ocko!

Kam zmizol?

Čo to robíš, ocko?

Veď už nemáš zuby.

Poškodíš si ďasná!

A nad mäsovými guľkami!

Nezaťahuj do toho Mari! Ja viem, kam tým mieriš.

Buď je to moja žena, mamina mŕtvica,

to je tvoj život. O inom nehovoríš. Sadni si!

Čo hovoria?

„Sadni si.“ -Sadni si?

Kam? Daj mi to.

Kam? Daj mi to.

Vezmi si to. Si ako vlk.

Vezmem si pohár.

Pozrime sa.

A teraz vážne. Dnes večer si ma naozaj prekvapil.

Myslíš, že ti po všetkom verím,

že nevieš, kde je tých 600 000 eur z Luga?

Neviem.

Zopakujem to. Vidím, že to nechápeš.

Myslíš si...

Prisahám, že neviem, kde sú.

Zabijem ťa.

Paco.

Doriti.

Doriti.

Čo? Počkáme dozajtra, však?

Praskla mi voda.

Nie sú tam, Paco.

Čo je toto?

Nič. Mamine staré vkladné knižky.

A prečo ich máš?

Len pre istotu. Neviem.

To ti neverím.

Doriti!

Čo je? -Mohol som to nájsť skôr.

Vkladná knižka so 600 000 €.

Tuto. -Tuto.

Čo sa tam píše?

645 000.

Kedy mama vložila 645 000?

Prvého decembra.

2009.

Odkiaľ mala toľko peňazí?

Z nehnuteľnosti v Lugu.

Teraz, o dva roky neskôr, koľko je tam peňazí?

850 eur.

Minula ich.

Preto tu nemá 645 000.

Preto tu nemá 645 000.

Lebo ich minula a nepovedala ani slovo!

Doriti!

Poď!

Ale na čo ich minula?

Na štetky. Neviem!

Možno ich dala chudobným.

Len aby ma odrbala!

Vidíš, ako mizli?

Všetko minula.

Alebo pani Isabel.

Možno ich dala pani Isabel,

jej priateľke, jehovistke.

Chodila sem každú stredu, kým nezmizla.

To nie je dobré!

Prečo si ju sem pustil?

Veď my sme celý život katolíci.

Čo teraz budem robiť?

Si si istá?

Nepocikala si sa?

Prosím ťa...

To nie. Ešte nie je čas.

Ešte nie.

Ak rodím o dva mesiace skôr, je už vyvinuté.

Božemôj.

Čo urobíme? Čo urobím?

Zavolaj sanitku.

Dobre. Áno.

Dopekla. Videl si to? -Čo?

Vlámačka.

Ani náhodou.

Počkajte tu.

Počkám na vás.

Stojte!

Stáť!

No doriti!

Nedvíhajú.

Zavolaj políciu.

Nikto! Záchranka, polícia, hasiči, nič.

Majú obsadené. Aj moja mama.

Volal si aj jej?

Nie, nevolal. Neboj sa.

Dočerta! Volaj jej!

Na čo ešte čakáš?

Pokašľal som to. Moja mama!

Carlitos, toto treba predať hneď.

Ako? Čo mama?

Musí zomrieť.

Pozrime sa na to.

Zajtra ráno pôjdeš do banky

a prevedieš pol milióna mne.

Získame výhodu.

Ponúkneme to tu na predaj

a peniazmi, ktoré zarobíme, pokryjeme dlh.

Koľko? -Milión.

Eur? -Áno. Približne.

Ako môžeš v noci spať? -Spávam zle, Carlitos.

Ako môžeš v noci spať? -Spávam zle, Carlitos.

Ak budeme mať šťastie, dostaneme štyri milióny.

Milión a pol potrebujem na svoj dlh.

Nebol to milión? -A pol. Zaplatíme ho.

Ostane nám dva a pol.

Pol milióna vezmem pre syna. To povedala mama.

Stále ostávajú dva milióny.

Jeden pre teba a jeden pre mňa. Super.

Milión? Ako to?

Toľko si rozdelíme po splatení dlhu.

Po splatení dlhu.

Tvojho dlhu.

Nuž, áno.

Stále sa chceš deliť?

Ty máš ale drzosť! -Prečo?

Lebo si už nechávaš milión a pol.

Ale to je na splatenie dlhu. Nechápeš?

Ten dlh je tvoj!

A ty si môj brat!

Nie si cudzí!

Nemal by som tiež dostať malú časť dedičstva?

O čom to hovoríš?

Máš chorobu. „Všetko je moje.“

Nebýval si taký.

Čo sa ti stalo?

Čo sa stalo? -Ochladol si.

Jedného dňa ti zastane srdce a zomrieš.

A nezomrieš v pokoji.

Zomrieš nahnevaný.

Ako Sv. Augustín.

Ako Sv. Augustín.

Otvorili jeho hrob a našli ho takto,

škrabajúceho.

Niekto zvonil. Choď sa pozrieť, kto to je. Choď.

Zober pohár.

Lieky vašej mamy. -Vďaka.

Kde si bola? Veľmi meškáš.

Nemohla som nájsť lekáreň. Zablúdila som.

Nemám dobrý zmysel pre orientáciu.

No tak, zlatko. Zvládneš to.

Si celá rozrušená.

Mama kvôli tej búrke všetko odpojila.

Vypla telefón a skrýva sa pod posteľou.

Počkaj! Vyriešim to!

Pau, kam ideš?

Marga, zlatko, kde si bola?

Zas zvoní zvonček.

Ospravedlňte ma.

Chceš moje auto? Prečo?

Chceš moje auto? Prečo?

Lebo moja priateľka rodí

a musím ju odviezť do nemocnice.

Použi somára.

Vezmi ju aj svoje haraburdy. Zasraný squater!

To dievča už rodí?

Kde je? Kde ju držíš?

Nevrav mi, že je tam dole s blchami.

Conchita, oboch ich stráž.

Marga, poď so mnou.

Squater, poďme. No tak. -Iste.

Poďme.

No tak. Rýchlo.

Margarita, posaď ju sem.

No tak, rýchlo.

A prezleč sa, inak prechladneš.

Chita, dones svoje tričko.

Kam ideš?

Neustále volaj až kým nedvihnú.

Musíme ju vziať do nemocnice.

Musíme ju vziať do nemocnice.

No tak. Ostaň tu. Ostaň. Neboj sa.

Upokoj sa. Vyriešime to.

Zbav sa nervov.

Sú zbytočné.

No tak! Zhlboka dýchaj.

Zober vodu.

Pozrime sa.

Čo robíš s toľkými prikrývkami?

Dáme jej ich na čelo, dobre?

Vo filmoch ich dávajú tam dolu.

Naozaj? To vážne?

Našla som toto.

Môžem si to dať? -Áno.

Tak dobre. -Túto.

Musíme to urobiť, Carlitos.

Domovy dôchodcov sú teraz ako hotely.

Majú aj bazény.

A oni tam plávajú.

Domov dôchodcov? Nie.

Sú v kuchyni.

Carlitos, nechaj to tak.

Zajtra ju vezmeme do domova.

Majetok predáme a bodka.

Nie, nesúhlasím.

Prečo?

Lebo nemôžem. Musím sa o ňu postarať.

Ale prečo?

Lebo!

Presúvajú sa.

Kde je fonendoskop?

Vezmem si pohár.

Carlitos!

Carlos!

Carlos!

Čo je?

Je to moja vina.

Že mama je takto.

Čo tým myslíš?

Áno. Doktor mi povedal,

že som jej mal dať nejaké injekcie do nohy.

Nechápem. O čom to hovoríš?

Nepamätáš, ako si zlomila nohu?

Pred embóliou.

Mama sedávala celé dni na gauči,

Mama sedávala celé dni na gauči,

bez pohybu kvôli nohe.

Doktor povedal, že jej musím pichať injekcie,

aby nevznikla zrazenina.

A?

Zabudol som.

Čože?

Prešli tri dni a ja som to neurobil.

Podstupovala nejaké testy, posudzovania a tak.

A vytvorila sa zrazenina.

Čo povedal lekár?

Nepovedal som to.

Bál som sa.

Možno to nebola tvoja vina. -Ale áno.

Ako to vieš?

Je to zjavné.

Dokelu. Teraz cíti vinu.

Carlitos!

Nevedia ostať na mieste. Poďme!

Počúvaj, Carlitos,

čo sa mame stalo je jej vina.

Čo sa stalo? Zabudol si na pár injekcií?

Dve injekcie?

Sedem.

Doriti, Carlitos.

Doriti, Carlitos.

Sedem. Povedal sedem?

Áno, sedem.

Čo sa deje?

Počuj, Carlitos. Takto.

Mamin problém je, že je zlá.

Preto tá malá guľka.

Malá guľka?

Malá guľka. Embólia.

Prečo má podľa teba embóliu?

Pre tie injekcie.

Lebo jej krv bola zničená.

Lebo bola zlá.

Jej krv bola zlá a zlá krv necirkuluje.

Je hustá a nahromadila sa v jej hlave.

Tu.

Tu sa vytvorila malá guľka.

A narástla.

Čierna zrazenina. Zrazenina zloby.

Až dostala embóliu. Dopekla s ňou!

Prestaň, Paco.

Toto nie je dobré. -Čo?

Hovoriť takto o mame.

Brániš ju? Nestavaj sa na jej stranu.

Neobhajuj ju.

Neľúbila mňa, teba ani nikoho.

Prečo som sa podľa teba odsťahoval taký mladý?

Lebo som ju nechcel vidieť.

O čom to hovoríš?

Mal si urobiť to isté.

Mal si urobiť to isté.

Mňa neľúbila a teba neznášala.

Neznášala ťa.

Nikdy ti neodpustila, že máš pipíka.

Veľmi chcela mať dcéru.

Nešlo to podľa jej predstáv.

Narodil si sa ty.

Z čoho podľa teba vzniklo tvoje meno?

Podľa mena Carlota, Carlitos.

Mal si sa volať Carlota.

Uvidela syna a upadla do zúfalstva.

A nahnevala sa.

Podľa mňa sa stále hnevá. Pozri.

Pozri sa na toto.

Pozri sa sem.

Pozri. Čo tu vidíš?

Mamu.

A koho drží?

Našu sesternicu Maribel. -Presne.

Tú, ktorá sa utopila. -Áno.

Kde si ty?

Neviem. Nebol som tam.

Prečo nemáš žiadne fotky so sesternicou?

Neviem.

Chceš to vedieť?

Tá sesternica nie je.

Maribel nezomrela.

Maribel nezomrela.

Maribel sa neutopila. Maribel si ty.

Ako to myslíš?

Mama ťa obliekala ako dievča a fotili sme ťa.

Nevidíš, že má tvoje kolená?

Áno. To sú moje kolená.

Otec to vedel, no nepovedal ani slovo.

Povedal, že mama sa zbláznila a uzdraví sa.

Prechádzal sa, kým sme fotili.

Je čas čeliť realite!

Mama zabila otca.

Ako podľa teba otec zomrel?

Dostal zápal pľúc. -Presne tak.

Kým sme fotili.

Šiel sa von prejsť, snežilo a prechladol.

Prechladnutie silnelo, až zomrel.

Úbohý muž.

Mama ho nemala rada.

Mama neznášala otca,

Lugo a celú Galíciu.

Preto predala pozemky. Otec sa tak hneval. To ho zabilo.

Umrel, lebo bol nahnevaný a prechladol.

Lebo otec miloval mamu. Bol jej oddaný.

Nikdy som nestretol takého smutného človeka.

Nikdy som nestretol takého smutného človeka.

Otec umrel od žiaľu.

Otca zabila mama.

Trápením. Áno, povedala mi to.

Odporné. Zničilo ho to.

Mama je nahnevaná.

A ty sa trápiš štyrmi injekciami.

Nemám rád nahnevaných ľudí. Som z nich zmätený.

Nikdy nevieš, či ťa pobozkajú alebo zmlátia.

Daj ju do domova.

Daj ju do domova dôchodcov a majetok predáme.

Nech umrie od hnevu, odporu, žiaľu.

Nech na niečo umrie. Na starobu neumrie.

Pred mnohými rokmi mi odborník povedal,

že mama nie je vystresovaná alebo čo.

Jediné, čo jej bolo,

bola jej výbušnosť.

Bola veľmi výbušná.

Dnu skôrnatená.

Odtiaľ je tá malá guľka.

Myslím si, že keď zomrie,

jej hnev sa vytratí a nespoznáme ju.

Bude to iný človek.

Je zlá, Carlitos. Veľmi.

Keby zomrela, urobila by tým pre nás niečo dobré.

Keby zomrela, urobila by tým pre nás niečo dobré.

Ale to neurobí.

Môj otec. Vezmi to.

Zober to.

Otec. Kam ideš? Vonku je búrka.

Idem do práce, miláčik. Musím.

Otec, si v dôchodku.

Naozaj?

Áno. Odkedy zomrela Lola Floresová.

Lola Floresová zomrela?

Áno. Už dávno, otec.

Asi mamu neľúbim.

Ak sa zotaví z chrípky... -Nie!

Čo ak sa z chrípky zotaví?

Čo dostaneme?

A čo dostane ona?

Hovorí, že nechce zomrieť.

Nevie, čo chce.

Toto je kvalita života?

Celý deň byť v posteli a otravovať ľudí?

Ale taký je život.

Chceš vydržať,

Chceš vydržať,

ale hlboko vnútri chceš zomrieť.

Nuž, ak sa uzdraví...

Ja...

Byť tebou,

nedám jej tú tabletku.

Kašľať na ňu.

Čo ak bude takto?

Prečo to neskúsiť?

Ak bude ďalej takto...

Niekedy strácam trpezlivosť.

A ona sa nemení.

„Strácam trpezlivosť,“ vraví.

Počúvaj.

Stalo sa niečo? Čo sa stalo?

Čo povedali?

Nechajte to na mňa.

Mama je silná. Veľmi.

Raz ma veľmi rozčúlila.

Stratil som nervy a zatiahol žalúzie na dva týždne.

Bolo to tam ako v jaskyni.

A čo urobila?

Bolo jej to jedno.

Dúfal si, že ju zabiješ?

Nikto nezomrie na tmu.

A keď mohla ledva dýchať,

doširoka som otvoril okno.

Ešte jeden týždeň.

Celý týždeň!

Keďže som jej nedal injekciu...

Lebo si zabudol. To je jasné.

To vysvetľuje chrípku. -Samozrejme.

Čo si ešte zabudol? -Nič. Prečo?

Pôsobíš rozrušene.

Naozaj som na injekciu zabudol.

A zvyšok?

Rovnako.

Pravdaže.

O čom hovoríme? Už si pripravil cestu.

Cestu do... -Do neba.

Možno to tak nebolo.

Neboj sa. To isté sa stáva mne.

Vždy, keď som ju vzal von najesť sa,

neviem, čo sa stalo, ale tiež som to pokazil

a objednal makrelu. -Makrelu?

Vieš, že sa jej ťažko je.

A s kosťami, ale pokašľal som to.

Niekedy som si predstavil, ako jej hovorím vtip

a ona sa začne smiať a zadusí sa kosťami.

A?

Nikdy mi nenapadol vtip, došľaka. V hlave som mal prázdno.

A ona trpí.

To nie je kvalitný život.

Nemáme ich nahlásiť polícii?

Počkaj, kým doprší.

Počkaj, kým doprší.

Uvidíš, čo sa stane.

Čo je toto?

Čo sa tam deje?

Rýchlo! Poďme!

Len to nám treba. Únik vody!

Neodstavil si vodu, keď Jacinto zomrel?

Jasné, že som ju odstavil.

Kam idú? Čo sa deje?

Ticho. Keď rozprávaš, nepočujem.

Prepáčte. Asi vychádza. -Čo vychádza?

Čo vychádza? -Dieťa.

Nemôže vyjsť v iný deň? To sa nehodí.

Choď. Skontroluj, čo vychádza.

Dievča, poď so mnou.

Panebože. To smrdí!

Nedovolíš mi to prenajať. Čo čakáš?

Nedovolíš mi to prenajať. Čo čakáš?

Jasné. Presne toto potrebujem.

Je ťažké vysťahovať tri ženy na mizine.

Pozri na podlahu.

A na strop.

Tak veľmi presakuje.

Nič nevidím. Nič nevychádza.

Neviem. Zdalo sa mi, že hej.

Nie. Nič odtiaľ nevychádza.

Vidím to. Vidíte to?

Ty somár! Nič nevychádza!

Nevidíš, že otváram

šušku, ako sa dá?

Pozri. Vidíš alebo nie?

Tento dom by mali zbúrať. Je nebezpečný.

Veru.

Čo mama?

Carlitos.

Mama? Nuž, pomôžeme jej.

Pomôžeme?

Nemôžeme ju kŕmiť rybacími kosťami

v tmavej izbe bez vzduchu navždy. -Pravdaže nie.

Treba niečo urobiť.

A...

Čo chceš urobiť? Čo urobíme?

Čo chceš urobiť? Čo urobíme?

Nuž...

Mohli by sme...

ju trošku postrčiť.

Eutanázia?

Áno.

Robíme jej láskavosť? -Áno.

Lebo je už mŕtva.

Viac mŕtva ako živá.

Nikomu nebude chýbať. -Nie.

Ja ju nemám rád, ani ty, ani nikto.

Nikomu nebude chýbať.

Sú to barbari.

Barbari? Sú to vrahovia.

Budeme musieť zavolať políciu.

Políciu? Linka je stále obsadená.

Tak poďme na policajnú stanicu.

Nie je ďaleko. Iba 15 minút odtiaľto.

Squater, poď sem.

Rýchlo. Zvládneš to za päť minút.

A čo Lola?

Ostaneme s ňou. -No tak!

Pohni!

Sukin syn!

Ihneď to vyberte von!

Tá teda má slovník.

Poďme zistiť, čo hovoria tí darebáci.

Poďme!

Poďme!

Kurnik!

Prosím!

Takže sa zhodneme. -Áno.

Pomôžeme jej. -Áno.

Počkaj.

Kto jej pomôže? Ty? -Nie, ty.

Ty. -Ty jej pomôž.

Nie! -Hoďme si mincu.

Hlava alebo znak? Ja si vyberám hlavu.

Čo mám robiť?

Pozrime sa, Carlitos.

Ako jej môžeme pomáhať a nevzbudiť podozrenie?

Embóliou.

Najlepšie je naplniť jej hlavu malými guľkami.

Ako jej môžu naplniť hlavu guľkami?

Ako?

Ak nezasiahneme, rozlúčime sa s Purou.

S Purou? Kto je Pura?

Matka. -Obeť.

Chcú sa jej zbaviť.

Nevydržím to. Chcem odtiaľto vypadnúť.

Pau!

Nikto nedvíha.

Čo urobíme?

Musíme ju zachrániť.

Čo je to?

Kľúče, čo mi Carlitos nechal pre prípad potreby.

Kľúče, čo mi Carlitos nechal pre prípad potreby.

Poďme. Potrebuje nás.

Ja nemôžem ísť. Nemôžem.

Chytila ju úzkosť.

Ty a ja, Chita. Poďme. Ty a ja.

Ide sa.

Toto ide...

sem.

Máš lano?

Čo chceš obiť? Obesiť ju?

Žartuješ, Carlitos?

Musí byť aj iný spôsob.

Takže, vezmi lano,

priviaž jej ho o nohy,

priviaž jej ho o nohy,

daj lano cez hák na lustri...

Luster to udrží.

Zaves ju hore nohami.

Bude celú noc hore nohami,

aby jej šla krv do hlavy.

Ak budeme mať šťastie, bude mať hlavu plnú malých guliek.

To neprežije.

A potom?

Pozrieme si telku s visiacou mamou, celou fialovou?

Nie. Ja neviem. -Ja nemôžem.

Nie som taký silný.

A luster to neudrží.

Mala by stopy na členkoch.

Si si istá?

Áno. Chceš, aby zabili Puru? Poďme!

Veľmi sa bojím.

Mám to!

Z chleba spravíme guľku a dáme jej ho do úst.

Nezabijeme ju, ale zadusí sa.

To je niečo iné.

Predstav si, že mám odvahu dať jej ten chlieb do úst.

A ona ho prehltne.

A vidím, ako sa dusí.

A vidím, ako sa dusí.

Urob väčšiu.

Ale to si všimnú.

Keď guľku vyberú,

budú vedieť, že ju nemohla zjesť.

Prečo by ju otvárali?

Budú robiť pitvu.

Ľuďom, ktorí umrú na starobu,

nerobia pitvu.

Nie je stará. Zabijeme ju.

Kto vraví „zabijeme“?

Nehovor to. Ty niekoho zabíjaš?

Nie. Jasné? Ani ja.

Nebudeš musieť nič urobiť.

Ja urobím guľku.

Počkajme, kým zaspí.

Vieš, že spí s otvorenými ústami.

Ja otvorím dvere.

Mama otvorí ústa.

Ty zavrieš oči

a hodíš ju.

Na vine bude ona, lebo nežula.

Pretože nežula.

Postaráš sa o to?

V žiadnom prípade.

Mizerný život! -Poďme.

Bože. Tu to ale smrdí.

Nemysli na to a stráž dvere.

Najprv musím otvoriť. Nevydržím to.

Neboj sa, Pura, sme tu.

Prikrývka. Potrebujeme prikrývku.

To sú ale veľké gaťky!

Nevidím prikrývku.

Ani jednu.

Pozrime sa.

Nič.

Vďakabohu!

Ja nemôžem.

Nemôžem to urobiť.

Nemôžem to urobiť.

Prečo je to také komplikované?

Prisahám.

Hneď ako mama zomrie, vezmem svoje maľby, kufre,

a pôjdem na Kanárske.

Na Kanárske?

Vezmem si tamojšie dievča.

Nehovor zas, že som gej, inak pôjdem po Mari.

Mari nič nevravela.

Mama to vravela.

Čo? -Že si taký.

Ako to myslíš?

Nepraktizujúci homosexuál.

Vraj ti máme dať pokoj

a nič nehovoriť, lebo sa budeš hanbiť.

Tak sme nič nepovedali.

Nič. Nie sú tu žiadne prikrývky.

Nič neviem nájsť. Neviem. Pozri. Toto.

Pomôž mi. Vezmi to.

Z rohu.

Dobre. Na zem. No tak.

Nepoznali sme žiadnu tvoju frajerku.

Jasné. Mal som nejaké baby!

Nie veľa, ale pár.

Ty? -Áno, ja.

Kedy?

Pred niekoľkými rokmi som chodil s kolegyňou.

Elisendou Sorianovou.

Priviedol som ju domov predstaviť mame.

Priviedol som ju domov predstaviť mame.

A kým sme jedli,

šiel som do kuchyne.

Počul som mamu hovoriť a vravím si:

„Mama by nič také nepovedala.“

Čo povedala?

Vieš, že keď sa vezmete, budeš musieť umývať moju stolicu?

Dopekla!

Chita, urobme to poriadne, aby sme jej neublížili.

Neublížiť jej je nemožné. -Poďme.

Prečo hovorí, že si gej, ak nie si?

Lebo chce, aby som s ňou ostal navždy.

Staral sa o ňu.

Nechce, aby som randil, kým žije.

Povedala mi to.

„Mám ťa, aby si ma opatroval.“

To ti povedala? -Áno.

Keby mi to povedala, zhodil by som ju zo schodov.

Samozrejme.

Preto ti to nepovedala.

Nedá sa to urobiť správne.

Tak to urobíme nesprávne.

Ak nie je riešenie, ja to urobím.

Vždy musím riešiť problémy.

Mám to urobiť teraz? Urobím.

Robím to správne? Mám pokračovať?

Ty nejdeš? -Nie.

Nechoď.

Je mi ťa ľúto.

Niekto ide.

Čo?

...ktorý si na nebesiach,

posväť sa meno tvoje.

Príď kráľovstvo tvoje.

Došľaka.

...neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

...neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

Amen.

Čo urobíme?

Nič. Ostaneme tu.

No dopekla!

Carlitos!

Carlos!

Carlitos!

Rýchlo. Pomôž mi!

Si úplne v riti. Odchádzam.

Chita!

Dopekla s tou starou!

Nie je tu. -Hotovo?

Nie, nie je tu.

Mama tu nie je! -Čo?

Mama?

Mama!

Nie ste takí múdri!

Kašľať na vašu mamu.

Mama!

Mama!

Mama!

Kam si ju dal?

Nie je tu.

Vedel som to.

Čo si vedel?

Vedela to!

Vedela to a zosilnela...

Otvorila balkón a odletela, ty idiot!

Vrhla sa von.

Vrhla sa von. -Carlitos!

Carlitos!

Počkaj. Kam ideš?

Carlitos, prosím ťa!

Von. Kam si myslíš, že idem?

Nechápeš, že to nedáva zmysel?

To bolo od teba strašné.

Na smrť som sa bála.

Kým sú dole, prinesieme ju domov.

No tak. Pomôž mi.

A ty tiež!

Prestaň mať úzkosti! Vyzeráš ako mrzáčka.

Nemohla vyskočiť. Veď nechodí.

Neviem, ale...

Balkón bol otvorený.

Opatrne!

Opatrne.

Opatrne.

Paco!

Vypli sa svetlá. Poďme. Ťahaj!

Ťahaj! Silnejšie!

Silnejšie!

Paco, si v pohode?

Veľmi som sa udrel.

Niečo som si vykĺbil.

Dobre, dobre.

Lola.

Lola!

Lola!

Zlodej!

Zlodej vošiel dnu.

Čo?

Chlapík lezie po fasáde!

Zlodej!

Lola!

Rýchlo!

Prečo si ma pustil, človeče?

Prepáč. -Pomôžeš mi?

Conchita! -Nezmestím sa.

Choď dnu. -Nezmestím sa.

Dobrý večer.

Lola!

Čo tu robíte?

Niekto sa sem vlámal! -Kto?

Zlodej. Cez balkón.

To nie!

Kto tam vošiel?

Panebože.

Dopekla! Čo to je?

Pau!

Lola! -Pau!

Lola!

Dočerta!

Pau, prosím!

Lola!

Lola!

Lola!

Videl som muža liezť po fasáde.

Akej fasáde?

Po zemi ťahajú starú ženu.

Starú ženu.

Chcú ju zabiť. -Čože?

Šli ju tam zachrániť.

Je tam stará žena. Staršia ako ostatné.

Nechodí von. Držia ju dnu.

Neviem. Skoro zomrela.

Pau.

V akom dome to squatujeme?

Chcem odísť.

Nie!

Je tu zlodej!

Kto? -Vravel som ti. Na balkóne.

Zlodej sa potĺka po dome.

Zlodej sa potĺka po dome.

Nikto tu nie je.

Choď do kuchyne a kúpeľní.

Ja prehľadám izby.

Dobre.

Chita! -Čo?

Vravela si niečo? -Chita!

Ako to myslel s tým zlodejom?

Ako to myslel s tým zlodejom?

Nikto tu nie je.

Naozaj som sa bála.

Pura.

Nechali sme ju. Zamrzne.

Na tri.

Carlitos. -Opatrne.

Mama!

Pani! -Mama!

Okno!

Zbláznili ste sa?

Vráťte mi moju mamu!

Berte Puru!

Vezmite ju!

Otvorte dvere, inak ich vyrazím!

Nič nevidím!

Mama!

Použime toto!

Chita, pomôž mi!

Pritiahni to sem!

Nieves, otvorte!

Pani! -Mama!

Šváby! Ste ako šváby!

Pomôž mi s posteľou,

aby nevošli dnu.

Ach, Pau!

Myslím, že je to tu.

Mali sme ich vysťahovať pred 200 rokmi.

Mali sme ich vysťahovať pred 200 rokmi.

Prečo ju vzali? -Počuli nás. Počkaj.

Ide polícia. -Čo chceš robiť?

Sú takmer tu!

Staré ženy. Celý život ma štvú.

Narazil som tak silno!

Pán Benito, pomôžte mi!

Ako len povieš.

Vezmem to za nohy?

Čo sa deje?

Carlitos!

Kde je moja mama?

Tu máš!

Nejde von.

Pomôžem? Uterák?

Prestaň hovoriť o uterákoch!

Udri ho! Poriadne!

No tak! Veď hneď padá.

Pau García, čo vidíš?

Šušku, Lola.

Čo iné? Rovnako ako vždy.

Strážte ju.

Nádych a výdych.

Nádych.

Dýchaj.

Raz, dva, tri.

Raz, dva, tri.

Pau!

Uhryzni ho!

Odtrhni mu ucho!

Nech to bolí!

Nech to bolí!

Ja im tú ich makrelu strčím do...

Aj s kosťami!

Ty si ale ohava!

Neodchádzaj!

Paco! -Margarita!

Doriti!

Margarita, poďme!

Dobi ho! -Idem!

Idem!

Nieves!

Daj mu!

Divoch!

To sú moje gule! Kurnik!

Paco!

Paco!

Chita!

Mama! -Kam ideš?

Nieves! Paco!

Uniká!

Uniká!

Aj ten druhý!

Poďte sem, vrahovia starenky!

Paco!

Mama!

Čo sa ti stalo?

Zomriem!

Paco, pomôž mi!

Paco!

Pozrite na zlodeja!

To nie je zlodej! To je tá šialená nevesta.

Carlos!

Carlos!

Carlos!

Carlos!

Idem!

Čo má s tvárou?

Neviem!

Paco! -Carlitos!

Carlitos, šmýka sa!

Rýchlo!

Carlos! -Kto je tam?

Carlos!

Carlos!

Rýchlo!

Vytiahnite ma.

Chyťte ma!

Vytiahni ma hore, Paco.

Vytiahnite ma.

Zomriem.

Zomriem.

Počkaj na mňa doma, dobre?

Panebože, Mari Ángeles!

Dajte ma dnu!

Ťahaj ma dnu, Paco!

Zoberte ma dnu!

Panebože.

Zabili sa.

Zabili sa.

Čo je to?

Bábätko.

Aké bábätko?

Tá squaterka. Porodila.

Poďme! -Poďme!

Niektorí prichádzajú a iní odchádzajú.

Veselé Vianoce, María Antonia.

Tak, je po všetkom.

Najhorší problém sa vyriešil sám.

No, sám...

Čo urobíme?

Budeme jej držať palce a dúfať, že Pura prežije.

Ešte jej ostáva veľa času.

Bez obáv. Mám riešenie.

Čoho?

Pre Puru. Aby mohla žiť mnoho rokov.

Mnoho rokov.

Aké riešenie?

To vám poviem o chvíľu.

Nechcem, aby to všetci títo ľudia počuli.

Preklad titulkov: Tímea Varghová Zuzana Jánošíková