Original subtitles

KRÁTER

BANSKÁ KOLÓNIA NA MESIACI

Výstraha všetkému personálu a obyvateľom kupoly.

Z dôvodu výstrahy pred meteorickým rojom začne o sedem minút zákaz vychádzania.

Vráťte sa do obytných priestorov a ostaňte tam až do odvolania.

Opakujem, o sedem minút začína zákaz vychádzania.

Ako dlho ešte? O chvíľu začína zákaz.

Ešteže ťa máme. Ten mega hlasný oznam sme nepočuli.

Má to blikať?

Toto vám fakt nejde.

- Mohla by si pomôcť. - Dostala som nás sem, nie?

Podáš mi aspoň ten kľúč?

Myslím to vážne. Prečo to bliká?

Asi preto, že ho kradneme.

Nepovieš to hlasnejšie? Možno to mikrofóny nezachytili.

Neboj sa, génius. Tu mikrofóny nie sú.

Fakt to na hlave mať nemusíš.

To vravíš ty. Isto vedia identifikovať tváre.

Borney, sme v garáži, nie v zásobách jedla.

A vyzeráš ako idiot.

A čo? Brat mi hovoril,

že tu jedno decko prichytili

a strčili ho do cely vonku pri komplexe Terra

a nechali ho tam 60 rokov.

- Zasa to robíš. - Čo?

Katastrofické scenáre.

- To je hlúposť. - Nie, nie je.

Rozhodne nie je.

Čo to bolo?

Schovajte sa.

Rýchlo.

Kde sú všetci?

Doma. Tam, kde sme už pol hodiny mali byť aj my.

Jasné.

Sú preč.

Nevymýšľam katastrofické scenáre.

Dylan, zákaz už skoro platí. Čo ti toľko trvá?

Katastrofické scenáre.

A ako rýchlo vieš rover ukradnúť ty?

Áno!

Čo vravíte teraz?

- Nemali tu byť alarmy! - Na dverách nie.

- Čo chceš po… - Nikto ma nepočúva!

Zvyšok životov strávime v mrňavej cele!

Rob niečo! Vypni to.

Jasné, hneď a zaraz. Veď netuším ako!

- Ako to, že netušíš? - Ty si ich spustil!

Tvoj otec je vo vedeckom tíme. Rob niečo!

Ty budeš Caleb. Som Maria Slaterová.

Prepáč, že si musel čakať.

Do zákazu vychádzania máme len pár hodín, takže je tu chaos.

SKÔR V TEN DEŇ…

Nedáš si čokoládu?

Je pravá. Dnes ráno prišla zásobovacou loďou.

Caleb, vieš o poistení smrti, ktoré bolo v zmluve tvojho otca?

Áno.

Ak by zomrel pri práci v bani,

jeho rodina by mohla ísť na Omegu.

Presne tak.

Chceme, aby si vedel,

ako veľmi si vážime služby tvojho otca.

Neviem si predstaviť, aké to pre teba musí byť.

A vraj si pred pár rokmi stratil aj matku.

Siedmimi.

Zomrela pred siedmimi rokmi.

Asi vieš, že cesta na Omegu trvá 75 rokov.

Počas cesty budeš, samozrejme, v kryospánku.

Keď dorazíš, bude to, akoby si si len zdriemol,

a budeš rovnako starý ako teraz.

Musím tam ísť? Nemôžem tu ostať?

Obávam sa, že nemáš na výber.

Chápem, že ti budú chýbať priatelia.

Už ich nikdy neuvidím.

Keď vstanem, budú starí alebo mŕtvi.

Na Omege získaš nových priateľov.

Caleb, tvoji rodičia pre túto šancu obetovali veľmi veľa.

Ľudia, ktorí tu pracujú v baniach,

trávia roky získavaním paliva pre transporty na Omegu,

len aby na ne mohli nastúpiť ich rodiny, ich deti.

Výstraha pred meteorickým rojom bude platiť 72 hodín.

Keď skončí zákaz vychádzania a výstrahu zrušia,

nastúpiš na transport a odcestuješ.

Myslel som, že ďalší ide až o dva mesiace.

Je to trochu flexibilné.

Viem, že teraz nemáš ten pocit,

no toto je pre teba začiatok niečoho veľkého.

No tak, Caleb. Dokážeš to.

Neboj sa.

Čo ak spadnem?

Uf.

To by nebolo pekné, však?

Môžeme sa vrátiť, ak chceš.

Nemusíme to robiť.

No ak áno, musíš tam vyliezť sám.

- Vieš prečo? - Áno.

Chceš sa vrátiť dole?

- Nie. - Výborne.

Tak do toho.

Vidíš tamtú malú hviezdu?

Tesne vedľa tej kopy.

- Vidíš ju? - Hej.

Vraj umrela už pred 100 rokmi.

No je tak ďaleko, že k nám jej posledné svetlo ešte nedošlo.

Mama vravievala, že je to ako spomienka cestujúca v čase.

Keď sme tu sedávali, vravela, že život je presne ako tá hviezda.

A všetky spomienky, čo máme, ľudia, ktorých ľúbime, a miesta, kde sme boli,

sú tým svetlom, čo vidíme.

Narodil si sa tu, vyrástol.

Táto kupola je jediný svet, ktorý poznáš.

Prišiel si o toľko spomienok.

Raz to napravíme.

Ako?

Existuje miesto, kam sme s tvojou mamou utekali,

kým si sa narodil. Za východným hrebeňom.

Jediné miesto, ktoré vždy milovala.

Priamo tu.

Čo je na ňom také výnimočné?

Uvidíš. Keď budeš starší, pôjdeme na výlet.

Na čo?

Robievali sme to na Zemi.

Niet lepší spôsob, ako niekam ísť.

- Čau. - Ahoj.

Myslel som, že tu budeš.

Ako to šlo s pani Slaterovou?

O tri dni ma posadia na transport.

Len čo skončí zákaz.

Ešte to môžeme stihnúť.

Nie, to nič. Nemusíme…

Čokoľvek tam je, tvoj otec chcel, aby si to videl.

Spravíme to.

- Len som dúfal vo viac času. - Ja tiež.

Sme privysoko, Marcus. Prečo musia byť stále tak vysoko?

- Si takmer tam. - Tam je.

Vzal si si tabletky?

Hej, vzal.

Prečo ma s nimi stále otravuješ?

Pretože máš srdce veľkosti asteroidu.

A ty máš hubu veľkosti čiernej diery.

Ten bol dobrý.

- Ahoj. - Čau.

Nemôžeme to nabudúce presunúť trochu nižšie?

- Čau. - Súhlasím.

- Ako to šlo s pani Strašnou? - Desí ma.

Hej, ona desí každého.

Brat mi povedal, že jej raz niekto odvrával

a na dva dni zmizol.

Keď ho potom našli,

vraj si nepamätal nič, čo sa stalo.

Vieš, že nič z toho nie je pravda?

A čo ty o tom vieš?

Môj brat je génius. Také veci vie.

Ale vážne. Aká bola?

Dala mi čokoládu.

Skutočnú čokoládu?

Páni, skutočná čokoláda.

Ani neviem, kedy som ju naposledy mal.

Moment. Čo sa deje?

Čo je s vami?

O tri dni odchádza.

Čože?

Ďalší transport má predsa ísť až o dva mesiace.

Vyšlú ho, len čo skončí zákaz.

Náš výprava ale stále platí, však?

Žartuješ?

Ideme dnes.

Určite sme pripravení?

S dnešnou várkou máme podľa mňa dosť.

Viete, čo nám spravia, keď zistia, koľko sme toho nakradli?

- Ja viem. - Potrebujeme viac kyslíka.

Potom si to určite všimnú.

Hej, ale nie skôr, než odídeme.

Paráda. Pozrite, mám prasklinovač.

- Čo máš? - Veď vieš, na praskliny.

- Myslíš tesniace pero? - Hej, keď chceš byť odborný.

Rýchlo, zakryte to.

- Počkaj. - Marcus, pomôž mi to schovať.

Caleb Channing?

Áno, pane.

Popol tvojho otca.

Úprimnú sústrasť.

To bolo deprimujúce.

- Si v pohode? - Áno.

Určite?

Zvládneš to, kamoš.

Len vravím, že pointa zákazu vychádzania je, že nemáš vychádzať.

A preto je dnešok dokonalý.

Keď sa dostaneme von, nemôžu nás naháňať.

- Niečo s poistkou. - Veď je výstraha pred meteorickým rojom.

Hej. Tie máme každú chvíľu.

Videl si už niekedy nejaký roj?

To je blbá otázka. Ako som mohol?

Ešte nikdy sme neboli vonku.

Nemusíš ísť, ak nechceš.

Jasné, že idem.

A čo ty? Určite to zvládneš?

Nech si vezme tabletky.

Dáš už pokoj s tabletkami?

Nestresuj sa toľko, škodí to. Vďaka.

Keď nebudem stresovať ja, tak kto?

Chcem ísť von.

Takže je rozhodnuté.

Hej.

Nemáme prístupové kódy do garáže.

Ako sa dostaneme von?

Jeden nápad by som mal.

Addison Weaverová. To je tvoj nápad?

Nezízaj. Áno, to je môj nápad. Je dokonalý.

Prišla sem zo Zeme len pred pár mesiacmi.

Nemá kamarátov.

Vraj je čudná.

To zvládnem.

Jej otec je vo vedeckom tíme.

Takže má kódy k všetkým podzemným garážam.

Ja ti neviem. Povedal si, že nemá kamošov.

Budeme k nej milí kvôli kódom?

Okej, pozrite.

Môžeme pre ňu spraviť niečo pekné, keď sa vrátime.

No teraz nemáme na výber.

Tak dobre.

Ahoj.

Kto si?

Som Dylan.

Super meno.

Vďaka. Videl som, že tu sedíš, a povedal som si…

Hej, počkaj!

- No tak. - Dávaj pozor.

Addison, čakaj.

Tuším mu to veľmi nejde.

Počkaj, stoj.

- Hej! - Čo?

- Len… - Viem, čo si o mne myslíte.

Že som len rozmaznaná pozemšťanka.

Rozprávate sa so mnou, len keď niečo chcete.

Takže odpoveď je nie.

V prvom rade vôbec nevieš, prečo som tu.

Možno mi je len ľúto, že sa s tebou nikto nebaví.

Super. Skončili sme?

Dobre. Počkaj.

Vypočuj ma, prosím.

- Prosím? - Čo?

Pozri, môj najlepší kamoš odchádza. Navždy. Jasné?

Jeho otec bol ten baník, čo umrel pred týždňom.

Prepáč.

Nevedela som to.

Určite na nás bude žalovať pani Strašnej.

Buď trochu pozitívnejší, človeče.

Ja som pozitívny. Ale aj tak na nás bude žalovať.

Fakt chceš všetkých vydesiť?

Prečo by nám pomáhala?

Načo sú ti tie kódy?

Potrebujeme si požičať jeden z roverov s dlhým dojazdom.

Prečo?

Musíme niekam ísť.

- Kam musíte ísť? - To nie je dôležité.

Je, ak chceš tie kódy.

Tak dobre.

Zhruba deň jazdy odtiaľto je kráter.

V ôsmom kvadrante.

Tam sa nesmie chodiť. Ani baníci tam nechodia.

Od teba potrebujeme len kódy, nech sa s roverom dostaneme von.

Stále nechápem, prečo to robíte.

Povedal som ti. Chcel to jeho otec.

Viem, prečo to robí on.

Ale prečo ty?

Je to môj priateľ.

Tak dobre.

- Tie kódy vám zoženiem. - Vážne?

Pod jednou podmienkou.

Jasné. Čokoľvek.

- Čože chce? - Chce ísť s nami.

Prečo?

Neviem. Ale inak nám tie kódy nedá.

Toto je zlý nápad. Nie.

- Toto je najhorší nápad v dejinách. - Prečo?

- Lebo je zo Zeme. - A?

Pozemšťania sú iní. Sú čudesní.

Ty si čudesný.

Dajme jej šancu.

Ani nevie, ako tu fungujeme.

Pozrite. Ak ju nevezmeme, nedá nám kódy, však?

V podstate.

- Tak hlasujme. Kto je za? - Áno.

- Musí to byť jednohlasné, Borney. - Daj tam tú ruku.

- Vďaka. A teraz vyhrám. - To nie je fér!

- Nie! - No tak!

- Nie. - Rozlejete mi pitie.

- Čo robíš? - Skončili ste?

Tak ako?

Poďme ukradnúť rover.

Jasné, hneď a zaraz. Veď netuším ako!

Vravel som, že to je zlý nápad!

Borney, nepomáhaš nám! Čo keby si…

Hej, môže byť.

Upozornenie pre všetkých obyvateľov a personál.

Zákaz vychádzania v celej kupole začína o T mínus tri minúty.

Mali by sme ísť.

Ale nehovor.

Kyslík vyzerá v pohode.

- Dobre. - Super.

- Marcus? - Idem.

Určite to vieš šoférovať?

Žartuješ? Šoféruje sa to v podstate samo.

To nič, to nič.

Choď zadať kód brány.

Aby ste mohli odísť bezo mňa? Nie, vďaka.

Ja to spravím. Aký je kód?

Desať, 28, 58.

Desať, 28, 58. Mám to.

Čo je to?

Taká drobnosť zo Zeme. Je to tradícia.

Ideme na výlet, nie?

- Tak fajn. - Pozemšťania.

Upozornenie personálu.

Zákaz vychádzania začína o T mínus jednu minútu.

Vieš, čo je na výletoch najlepšie?

Všetky starosti necháš doma.

Je jedno, čo bolo predtým.

Aké chyby si spravil.

O aké sny si prišiel.

Je jedno, kým máš byť

alebo koho z teba skúša spraviť svet.

Poďme.

Teraz sa rozhoduješ ty. Ty vyberáš cestu.

Najdôležitejšie je mať na pamäti, že nejde len o to, kam ideš,

ale o to, ako sa tam dostaneš a s kým tam ideš.

Na konci určite nebudeš celkom rovnaký, ako keď si vyrážal.

V tom kúzelnom priestore medzi tým, kde si bol, a tým, kam ideš…

…si slobodný.

Si pánom svojho osudu.

Dokázali sme to. Sme vonku.

Pozri na to.

Je nekonečný.

- Si v pohode? - Áno.

Toto bude úžasné.

Teraz sme ako dobrodruhovia, ako… Ako sa to volá?

Páni svojho osudu.

Hej, to sa mi páči.

Páni svojho osudu.

- Ideme si pozrieť Mesiac? - Áno.

Poďme na to!

Navštívime kopec miest a budeme stále spolu.

Toto bude zábava.

- Chcem šoférovať. - Bude to pecka.

Poďme na to!

- Čo robí tento? - Nie, tie nie.

Tento vypína…

Ideme podľa plánu. Na ceste sme asi dve hodiny.

Takže ostáva ešte asi desať.

Hej, to nie je vtipné!

- Zlez zo mňa! Daj pokoj! - Vráť mi čiapku!

Prestaň!

- Hej! - Pozri sa na seba!

- Ach, Bože. - To vyzerá lepšie.

Addison, vyzerá to lepšie? Fakt.

To je ten transport?

Hej.

Čas na tabletky.

- Na čo sú? - Má veľké srdce. Obrovské.

Podľa lekárov o pár rokov zomrie.

- No tak! - Čo? Vravia to.

Ale nezomrie, lebo berie lieky. Je v pohode.

- Tak to je fajn. - Hej.

Vydržíš trochu? Musíš sa napiť.

Inak budeš celý čas kašľať.

Hej.

Decká, pozrite sa na to.

Nič také som ešte nevidel.

Ktovie, čo to má byť?

Otec mi o takých miestach vravel.

Keď sem vraj prvýkrát prišli ľudia

a začali tu stavať,

Mesiac mal byť veľmi dôležitý.

Ako raj.

Miesto, o akom ľudia na Zemi len snívali.

No keď našli Omegu, všetko nechali tak.

A teraz je tu kopec nedokončených vecí.

Vieš si predstaviť, že by to dostavali?

Hej.

To by bola pecka.

Sú na Zemi také veľké budovy?

Hej, väčšina je ešte väčších.

Páni. Čo ďalšie je tam iné?

- Medzi Zemou a Mesiacom? - Hej.

Tak napríklad…

Sú tam stromy, ktorých lístie mení na jeseň farbu.

Voda. Nemáte tu televíziu.

Ani knihu som od pristátia nevidela.

Nemáte tu ani poriadnu hudbu, dážď, sneh, vietor, počasie.

Neučia vás také veci v škole?

Nie. Učia nás, ako ťažiť hélium,

zvládať nízku gravitáciu v bani,

ťažiť hélium a manipulovať s tým, čo vyťažíme.

Všetko, aby mali boháči dosť paliva

na transporty na Omegu.

Je to skvelý program, veru.

Ak je to pravda, ako toľko vieš o Zemi?

Lebo tam vyrástol môj otec.

A? Nevyrástli tam všetci vaši rodičia?

Moji nie. Len starí rodičia.

- Borney tam mal… - Prastarých rodičov.

Presne. A Marcus…

Marcus, ako dlho je tvoja rodina na šutri?

Veľmi dlho.

To nedáva zmysel.

Je to 20-ročný kontrakt.

Dvadsať rokov pracuješ v bani a potom ideš s rodinou na Omegu.

Hej, to ti povedia.

Ale nepovedia ti, že vždy, keď meškáš do práce…

Alebo prechladneš…

Alebo hocijak zdržíš produkciu…

Zmluvu ti stále viac a viac predlžujú.

Keď začal v bani pracovať môj foter, musel odrobiť 6 rokov jeho otca,

kým mohol začať odrábať vlastných 20.

Celé je to obrovský podvod.

Prepáčte. Ja…

Nevedela som to.

Je tam naozaj modrá obloha?

Čo?

Obloha na Zemi. Je fakt modrá?

Áno.

Cez deň. Belasá.

Páni.

Caleb, čo je v tom kráteri?

Netuším.

Keď o ňom ocko hovoril,

vravel len, že mama veľmi chcela, aby som ho videl.

Niečo o potoku, ktorý sa rozdeľuje na dva.

Potok? V kráteri?

Asi bol len zmätený.

- Určite je tam poklad. - Podľa teba je poklad všade.

Ale je! Brat mi vravel, že prví osadníci

si priniesli všelijaké poklady

a potom ich ukryli uprostred ničoho.

Ak by tam poklad bol, dávno by ho zbalili

a poslali na Omegu.

To nemôžeš vedieť. Keď nájdem poklad, nedám ti z neho.

A potom budeš smutný a povieš:

„Bože, Borney, nedáš mi trochu pokladu?“

A ja ti poviem: „Prepáč, Dylan.

Nabudúce mi budeš musieť trochu viac veriť

a možno, možno ti trochu dám z ďalšieho pokladu.“

Ešte raz povedz slovo poklad a vyhodím ťa z roveru.

Po-klad.

A dosť. Ideš von!

Hej!

Keď sme už pri tom vonkajšku,

nejdeme sa trochu zabaviť?

Vďaka.

- Pripravený? - Hej.

- Super. Hotovo. - Vďaka, Borney.

Páni. Tvoj oblek je oveľa krajší než naše.

Kúpil mi ho ocko.

Kto chce mať tú česť?

Marcus, mal by si ísť prvý.

- Veru. - Presne tak.

Tak dobre.

Dobre.

Caleb, pozri!

Toto je pecka.

Aha.

Som tak vysoko!

Áno!

Také čosi na Zemi nezažiješ, však?

Je to úžasné!

Páni, pozri na to.

To je Zem?

- Addison, v ktorej časti si žila? - Človeče.

Čo?

Viete čo?

Spravíme niečo super.

Vyrovnané na konci deviateho inningu,

dva auty a posledná šanca.

Na pálke je Tollefson.

Weaverová sa pokúsi uzavrieť bláznivý siedmy zápas.

Je to tu, dámy a páni, a domáce publikum to vie!

Počujete, ako skandujú:

„Weaverová, Weaverová!“

- Čo to stvára? - Netuším.

A je to tu. Pripravuje sa na hod.

Tollefson ju krásne odpálil stredom!

- Musíš ju chytiť! - Veď letí do vesmíru.

Tak bež po métach.

Po čom?

Toto je jeden z najlepších športov na Zemi?

Hej. S gravitáciou.

Fakt?

Mesiac je naprd.

Mne sa to celkom páčilo.

- Kam to ideš? - Prejsť sa.

- Nechoď priďaleko. - Dobre, oci.

- Pecka! - Nerob to!

- Ideš, Dylan! - No tak!

- Nechoď vyššie! - Hej, Pozemšťanka!

Sleduj ma!

- Preboha! - Vidíš to?

Pamätaj, hra sa volá odpaľovačka,

čím lepšie sa odpáliš, tým vyššie pôjdeš.

Takže sa čo najviac skrč

a potom vyskoč zároveň s otvorením ventilu.

Určite je to bezpečné?

- Jasné. Nebuď decko, Borney. - Ty si decko.

Čo to robíte, dopekla? Chcete sa zabiť?

Nepreháňaj.

Stačí pri dopade pootvoriť ventil, nech ťa spomalí.

A čo ak sa pretrhne lano?

Skončíš kilometre ďaleko vo vesmíre.

To lano udrží tony. Nás zvládne.

Okrem toho mrháte kyslíkom.

Je to záložná fľaša.

Neviem, či ste si to všimli, ale môže sa tu zísť.

Ak ju nepoužijeme, bude jej škoda.

Nič hlúpejšie som nikdy nepočula.

Dylan, počkaj.

Čo ty o tom vieš? Podľa teba je zábavný bejzbal.

- Máme výstrahu pred meteorickým rojom! - A vidíš nejaký?

No tak, Pozemšťanka.

Priznaj sa, bojíš sa.

Páči sa mi.

Je super.

Je v pohode.

Paráda, Addison!

Tak? Čo myslíš?

Neviem. Možno si mal trošku aj pravdu.

Bola to len trocha zábavy.

Dokážeš to.

Toto je úžasné!

Pripravený?

Nie. Asi som si niečo zabudol v roveri.

- Tri, dva, jedna. - Čo?

Odpal!

Páni svojho osudu!

- Dáš to, Dylan. - Áno!

Áno!

Áno!

- Fakt jej to ide. - Daj na to!

Preboha.

Áno!

Počkaj!

Ideš, Borney.

Áno, Borney!

- Nie! - Borney!

Čo budeme robiť?

Prosím, chcem ísť dole!

Borney, počúvaj ma. Musíš zavrieť nádrž.

Zavri ventil na nádrži! Dobre?

Vyšmykla sa mi. Nedočiahnem.

Ak niečo nespravíme, prídeme oňho!

- A čo spravíme? - Neviem, ty povedz!

Chcem ísť dole, prosím.

- Musíme sa poponáhľať. - S čím?

- Marcus, čo robíš? - Marcus!

Počkaj! Idem s tebou.

Ty nás musíš navádzať.

Budeš tu dole našimi očami.

No tak, Pozemšťanka, potrebujeme ťa.

Dobre.

Máš zlý uhol, Marcus. Choď doprava!

Keď si Borney odpojí nádrž, začne padať.

Budeš ho musieť chytiť.

Dostaneme ho späť.

Hej! Dostaneme ho späť.

- Ide ti to, Borney. - Bojím sa. Prosím.

Len sa upokoj. Všetko bude fajn.

- Okej. - Rýchlo!

Borney, Marcus je na ceste.

Počúvaj ma, prosím. Odpoj si nádrž.

- Nemôžem! Vidím ho! - Dobre?

Dokážeš to, Borney!

Natiahni sa a potiahni za popruh.

Pozor, Marcus!

Marcus!

- Chyť ma za ruku! - Pomôž mi, Marcus!

Mám ho.

Neudržím sa!

- Neudržím sa! - Borney!

Preboha, pomoc!

Nie!

Som hneď za tebou!

Pozor!

Bejzbal sa mi asi páči viac.

Borney! Si v poriadku?

- Nič mi nie je. - Určite?

Dobre.

Musíme zalepiť ten popruh.

Ešteže niekto vzal prasklinovač.

Si v pohode?

Hej, nič nám nie je.

Mali by sme sa vrátiť.

Čože?

Do kupoly. Musíme sa vrátiť.

Pozri, rozumiem ti, jasné?

Mala si pravdu.

Bolo to hlúpe.

Myslíš, že ma zaujíma, či som mala pravdu?

Je to len matika. Spotrebovali sme priveľa kyslíka.

To nemôžeš vedieť.

Vraj ste vzali len jednu nádrž navyše. Spotrebovali sme dve.

Plus to, čo ste minuli na cestu tam a späť.

Nedošli by sme ani ku kráteru.

Bože. Na niečo prídeme, však?

Hrali sme všetci. Nemôžeš za to ty.

Počkať.

Čo ak nájdeme ďalšie?

Ako?

Máš ešte ten malý projektor?

Ako nám pomôže ten?

Poďte, ukážem vám.

- Nie. Otoč to doľava. - Veď…

Toto je doľava.

- Hľadáš tú… - Hej.

- Čo hľadáme? - Počkaj. Toto.

- Hej! - Priblíž to tam! Prosím.

Čo to je?

Tam zoženieme ďalší kyslík.

Je to stará základňa.

Baníci si tam chodievali po zásoby pri ďalekých expedíciách.

Myslíš, že tam niečo ostalo?

Muselo. Inak sa ku kráteru nedostaneme.

Dylan, aj keď máš pravdu,

budeme tu oveľa dlhšie, než sme plánovali.

Ešte máme čas. Neuplynula ani polovica zákazu.

Len hovorím, že raz budeme musieť aj spať.

Jasné. Ale najprv sa uistime, že budeme môcť dýchať.

Ak nejdeme späť do dómu, kam teda ideme?

Do predsunutej základne.

Tam zoženieme ďalší kyslík.

Základne? Akej základne?

Veď tu nie je nič okrem…

- Moment. Nejdeme tam, však? - A je to tu.

Žartujete? To je tá základňa!

Tam ísť nemôžeme.

Sú to len historky, Borney.

Čo? Aké?

Vesmírni duchovia.

- Musíme sa vrátiť. - Nevrátime sa.

Vesmírni duchovia neexistujú, Borney.

To nemôžeš vedieť. Myslíte, že viete všetko?

- Brat mi povedal… - Pre Kristove rany!

Tvoj brat je otrasný, vieš to?

- To odvoláš. - Nie.

Odvolaj to.

Nie. Robí z teba blbca, jasné?

Hovorí ti samé historky

a ty sa potom bojíš vlastného tieňa.

- Je to niktoš! - Ty si niktoš!

- Ale on je väčší! - Už stačilo.

Ja aspoň v rodine nemám zbabelcov.

Čo si to povedal?

- Poď sem! - Hej!

- Prestaň! - Zopakuj to!

- Neohováraj môjho brata! - Prestaň, Dylan!

- Zopakuješ to? - Daj mi pokoj!

- Dosť! - Pusť ma!

- Daj mu pokoj. - Počul si ho?

Tak už prestaňte!

Takto chcete stráviť naše posledné spoločné dni?

No tak.

Mrzí ma to.

Naozaj.

Nemal som to povedať.

Aj mňa to mrzí.

Mám ťa rád, kamoš.

Aj ja teba.

Určite tam bude kyslík?

Mal by tam byť. Toto boli zásobovacie sklady.

Ale bolo to už dávno.

Ako dávno?

- Hej! - Čože?

Čože?

Čím skôr rozsvietime, tým skôr nájdeme nádrže s kyslíkom, však?

- Áno. - Presne.

Poďme.

Opatrne.

Vesmírny duch!

Preboha!

Tí vesmírni duchovia majú fajn vkus.

- Čože? - Čo je to za miesto?

Toto nie je základňa. Je to predvádzací dom.

Čo?

Keď developeri na Zemi postavia nejaký pekný projekt,

zvyčajne začnú jedným domom, ktorý predvádzajú.

Takto tu mali vyzerať domy?

Je tu fakt pekne.

Tieto veci sú riadne desivé, ale…

Aspoň dnes nemusíme spať v roveri.

Ty tam spať budeš. Chrápeš.

Ja si hlavne chcem dať dole ten oblek.

Mali by tu byť kopy náhradného vybavenia.

Kde to všetko je?

Ešte musíme prejsť veľa izieb.

Asi áno.

O kom to Borney hovoril?

- V roveri. Koho mal… - Viem, čo myslíš.

Načo to chceš vedieť?

Bože, si taký…

Zabudni na to. Žiaden kyslík tu nie je.

Tak dobre.

Vieš, ako som vravel, že ocko musel odpracovať 6 rokov po tom svojom,

kým mohol začať odrábať svojich 20?

Jedného dňa to už skrátka nezvládol.

Rozhodol sa vkradnúť na jednu z lodí späť na Zem.

Mame povedali, že ho našli hneď po vzlietnutí.

Nerob to.

- Čo nemám robiť? - Ne…

Nestoj tam a netvár sa, že ti ma je ľúto, dobre?

Ak máš niekoho ľutovať, tak Borneyho.

Mám ho rád, ale na toto nie je stavaný.

Marcus? Asi sa s tým srdcom narodil,

lebo je tu jeho rodina už pridlho.

Úplne ho to pokazilo.

Takže ak máš niekoho ľutovať,

tak ich. Ja tvoju ľútosť nepotrebujem.

Ľútosť? Ja som ne…

Bože, vy si snáď myslíte, že nikto iný problémy nemá.

Myslíš, že môj život je dokonalý?

- Neviem. - Nie, nevieš.

Určite o mne nevieš nič.

Som len dievča, čo vám pomohlo ukradnúť rover,

aby ste zažili dobrodružstvo.

Však?

Neľutujem ťa.

Len som ťa chcela spoznať.

Nechrápem.

Žartuješ?

Keď spíš, zem sa trasie aj na Omege.

To nie je pravda.

Ako to vieš? Veď spíš.

Vedel by som to.

To je ale kopa vecí.

To nám potrvá večnosť.

Myslíš, že sa Caleb baví?

Viem, že mu je smutno kvôli ockovi a že odchádza.

Ale vieš…

Chcem, aby si to užil, vieš?

Ja viem.

Sľub mi, že nebudeš zabúdať na tabletky.

Sľúb mi to!

Dobre. Sľubujem.

Ocko?

Si tam?

Čo?

Ocko, prečo tu sedíš potme?

Nevychádza to.

Čo?

Nemáme dosť času.

Nevychádza to.

Ocko,

o čom to hovoríš?

Keď bola tvoja mama tehotná, veľmi sa bála, že tu ostaneš trčať.

Že budeš mať 18, kým všetko odpracujeme.

Ale vychádzalo to, vieš?

Keby sme tvrdo makali a sústredili sa.

No tvoja mama ochorela.

A ja som nebol dosť rýchly.

Chcel som to dobehnúť.

Odpracujem to, kým budeš mať 18.

Kým ťa prinútia tu ostať 20 rokov.

A skúšal som to. Naozaj.

Caleb, si tam?

Máte niečo?

Áno! A nielen fľaše s kyslíkom.

Našli sme hostinu!

CryoGourmet – ZÁSOBY NA JEDEN MESIAC

To je ale jedlo.

To bolo úžasné.

Netušil som, že existuje toľko druhov jedla.

Dáš si?

- Dobré. - To bola pecka.

Myslím, že už nikdy nebudem jesť.

Mám v ústach toľko chutí, že neviem, čo so sebou.

Čo je tamto?

„Zmrzlina sušená mrazom.“

Je to dobré?

Nič lepšie som asi ešte nejedol.

- Daj mi trochu. - Počkaj.

Daj mi trochu!

- Daj ju sem. - Hej!

Nemôžeš mať všetku. Dylan!

Páni, je úžasná.

- Nie je len tvoja. - Daj mi z nej.

Áno.

No tak, aspoň kúsok.

Celý blbý svet bol vlastne vo vojne.

Zomreli doslova milióny ľudí.

To je šialené.

A to nie je všetko.

O 20 rokov sa to celé zopakovalo.

Neverili by ste, čo nájdete v učebniciach dejepisu.

Páčilo by sa vám to.

Kopec vecí, ktoré sa stali aj pred tisíckami rokov.

Rôzne kultúry a viery a…

Je to také krásne a smutné a také…

Neviem. Skrátka sa to všetko fakt stalo.

Ľuďom, pre ktorých to bolo to najdôležitejšie vo vesmíre.

A Zem bola pre nich všetkým.

Teraz všetkým asi záleží len na tom, kedy sa dostanú na Omegu.

Môj brat dejepis zbožňuje.

Máš brata?

Hej, volá sa Charlie.

Má desať.

Práve je s mamou na lodi na Omegu.

Viete,

keď sa moji rodičia rozviedli…

Mame nestačilo sa len odsťahovať z domu.

Rozhodla sa stráviť 75 rokov v kryospánku,

len aby už nevidela môjho ocka.

A môj ocko

ju z nejakého dôvodu nemohol nechať mať posledné slovo.

Tak musel zo Zeme odísť tiež.

A sme tu.

Charlieho so sebou na loď vzala minulý rok.

Prišla som o naj kamoša.

To ma mrzí.

Nepotrebujem tvoju ľútosť.

Hej, Borney, dávaj pozor. Ne…

Borney!

Vitajte v Projekte Alfa.

Patríte medzí hŕstku šťastlivcov, ktorí dostali

jedinečnú šancu zakúpiť si tu, na mesačnom povrchu,

jeden z našich luxusných domov.

Tešíte sa?

Počúvate Rádio Alfa.

Vráťme sa do minulosti a započúvajme sa do nejakých evergrínov.

Bože. Z akej doby je toto?

Na mňa sa nepozeraj. Som zo Zeme a nikdy som to nepočula.

Bodaj by tak stavali ďalej.

Tu by sa žilo naozaj dobre.

Nikdy to nebolo pre nás.

Jasné, ale nikto iný tu nikdy bývať nebude.

Počúvajte ma.

Toto miesto predstavuje každý sľub, ktorý nikdy nechceli splniť.

Presne ako tie zmluvy.

Mohlo to tu byť oveľa lepšie, ale im to bolo jedno.

Tak prečo by nemalo aj nám?

Áno.

Áno.

Áno!

- Páni vlastného osudu! - Áno!

Áno!

Zdravím.

Teší ma. Zdravím.

Nie!

Marcus, nie! To ovláda podporu života.

Šikovná.

Áno!

Áno!

Nemôžeš spať?

Čoskoro budem spať až-až.

Toto nie je koláčik.

Čože?

Už som ho jedol.

Veľa hovorí zo spánku.

To myslíš vážne?

Je to fakt čudné.

Väčšina ľudí len mrmle. Dylan sa háda.

Budeš im chýbať.

Ja viem.

Dylana som prvýkrát stretol v deň, keď mi zomrela mama.

Šiel som do jedálne.

Celé hodiny som plakal

a zrazu som si uvedomil, aký som hladný.

Vravel som si, že keď po tom všetkom môžem stále ísť na sendvič,

možno bude všetko v poriadku.

No keď som do jedálne prišiel, bola už zavretá.

Čo si spravil?

Chystal som sa vrátiť na ubikácie,

keď zrazu z vetračky nad dverami vyliezol Dylan.

Povedal mi, že odtiaľ už celé mesiace kradne koláče pre mamu.

Tak sme sa tam vkradli späť a po zvyšok noci

sme v obrovskej chladničke jedli sendviče.

Ani som netušil, kto to je,

no on tam so mnou aj tak presedel celú noc.

Prečo mi to hovoríš?

Lebo sa bojím, že to bude mať ťažké.

Keď odídem.

Viac než ostatní.

Možno bude potrebovať niekoho, kto s ním bude

celú noc jesť sendviče.

Ledva ho poznám.

Ani mňa nepoznal.

Sme skoro rovnakí, vieš?

Ako to myslíš?

Ani jeden z nás už nemôže byť tým, kým je.

Obaja sme niekto iný.

Ja som len dievča zo Zeme

a ty chlapec, ktorému umreli rodičia.

Už som ti vravel, že nemá byť zelená.

Hej.

Už sme tam?

Nie.

Sme o päť minút bližšie, ako keď si sa pýtal predtým.

Ako ďaleko to ešte je?

Vraj už len kilometer alebo tak.

Čo sa deje?

Čo to má byť?

Netuším. Skrátka to…

Čo?

Čo si spravil?

Nič som nespravil. Je to starý model. Len…

No tak.

A sme v zadku.

No tak.

Okej.

Koľko kyslíka máme z toho skladu?

Nie dosť, aby sme sa do kolónie vrátili pešo.

A čo do krátera?

Na to áno, ale…

Ja neviem.

Čo to robíš?

- To je núdzový signál. - Áno.

Sme v pokazenom roveri uprostred ničoho.

Božemôj.

Keď nás tu chytia, budeme mať strašný problém.

Väčší problém budeme mať, ak nie.

Dobrá správa je, že záchranári nemôžu vyraziť,

kým neskončí zákaz.

Ku kráteru a späť to stíhame v pohode.

To nechcete vedieť, čo tam je?

No?

Musíš mi niečo sľúbiť.

Sľúbiš mi to?

Dobre.

Ak sa mi niekedy niečo stane,

sľúb mi, že sa pôjdeš pozrieť na ten kráter, čo sme spomínali.

Počkať. Čo by sa ti malo stať, oci?

Nič.

Ja len…

Sľúbil som to tvojej mame.

V tú noc, keď zomrela,

som ju chytil za ruku a sľúbil, že ho uvidíš.

Tak to sľúb teraz ty mne.

Sľúb, že tam pôjdeš.

Dobre, sľubujem.

Za každú cenu.

A nájdi ten potôčik.

Rozdeľuje sa na dva.

Tam musíš hľadať.

Netuším, čo to znamená, oci. Ja…

To nič. Pochopíš.

Uvidíš.

Dobre?

Dobre.

Si dobrý chlap.

Hej.

Ľúbim ťa, Caleb.

Viac než čokoľvek iné.

Vieš to, však?

Jasné, oci. Aj ja teba.

Môj chlapček.

Partia?

Asi sme tu.

Poďte.

Dorazili sme.

- Čo to asi je? - Páni.

Dokázali sme to. Sme tu.

Áno.

Posledný dole nedostane poklad.

Počkaj, Borney.

Marcus?

Bavila si sa tak niekedy na Zemi?

Takto som sa nebavila ešte nikde.

Ideš?

Jasné.

Dobre.

Áno!

Caleb! Toto je pecka!

Áno!

MINULOSŤ NIE JE NIKDY PRÍLIŠ VZDIALENÁ

Máš niečo, Marcus?

Ešte hľadám.

Pozrite sa na toto.

Čo to znamená?

Našiel som otváranie dverí.

Asi to zistíme.

Ty prvý, Caleb.

Zvládneš to.

Ale no tak.

To nemôže byť všetko.

Je to len veľká prázdna miestnosť.

Asi sme na nesprávnom mieste.

Možno je to, čo tu bývalo, už preč.

Páni.

„Na pozlátených krídlach sme vzlietli k hviezdam.

No nikdy nezabudnime na oblohu, ktorú sme nechali doma.“

Čo to robíš?

V takejto miestnosti som už bola.

Dajte mi sekundu.

Páni.

Super!

Čo sa to deje?

Asi umrieme.

Neumrieme, Borney.

Daj tomu chvíľku.

Vidíte to, čo ja?

Marcus, pozri!

Je tu krásne.

Páni.

Neuveriteľné.

To je…

To je Zem.

Domov.

Pozri!

Je modrá.

Vidíte? Vravel som, že tu bude poklad.

- Čože? - Nie.

Nie, čo sa stalo?

To je všetko?

Neviem.

- Nie! - Nech sa to vráti.

- Vieš to vrátiť, však? - Kam to zmizlo?

- Môžem to skúsiť. - Prosím.

Hej, Caleb, čo si našiel?

Hej, tvoj ocko by to tak chcel.

Bol by na teba hrdý.

Nehovor to.

Čo?

Stoj, Caleb.

Chápem, že je to ťažké, jasné?

Ale nemôžeš len…

Nebola to nehoda.

To v bani.

To, čo sa stalo, nebola nehoda.

Ocko o tom poistení smrti vedel.

Vedel, že ak by sa mu niečo stalo, dostal by som sa na Omegu.

Keď sa vrátime, poviem to pani Slaterovej.

Čože?

Možno zruší zmluvu alebo to poistenie.

Mohol by som ostať.

Pozri, naozaj je to celé naprd.

Ale na tom nezáleží.

Lebo tam môžeš ísť.

Nech tvoj ocko spravil čokoľvek, bolo to z lásky k tebe.

Dal by som čokoľvek, aby som mohol vypadnúť.

Ktokoľvek z nás. Vieš to.

Lenže my tu strávime zvyšok životov.

A to je v poriadku.

Vieš prečo?

Lebo keď pôjdeš ty, pôjde s tebou aj časť z nás.

Budeš tam za nás všetkých.

Bude to úžasné.

- A na túto dieru zabudneš. - Nezabudnem.

Ale áno.

A mal by si.

Caleb, máš toho pred sebou tak veľa.

Toľko vecí, čo uvidíš a spravíš.

Budeš vodca.

Niekto, na koho sa ľudia spoliehajú.

Niekto, kto sa odváži tam, kam iní nie.

Myslíš, že ti dovolíme si to pokaziť?

Marcus! Hej!

Božemôj!

- Marcus! - To nič.

Som v poriadku.

- Čo sa stalo? - To nič.

Má strašne nízky pulz.

Nie. Veď bral tabletky.

Nikto z vás ešte nebol vonku, však?

Nie.

Jeho tlak možno ovplyvňuje gravitácia.

Tak mu ešte daj tabletku.

Nemôžem. Sú v roveri.

Prečo si nič nepovedal?

Nechcel som pokaziť výlet.

- Prosím, nie. - Poďme.

Musíme ho dostať späť do rovera.

Okej, pohyb.

Poďme.

Som za tebou, Marcus.

Poďme. Tlač. Ideš.

Chyť sa ma.

Čo to bolo?

Meteorický roj.

Bežte!

Mám ťa, Marcus.

Pozor.

Poďme.

Poď!

Rover je tam.

- Musíme bežať. - To nedokážeme.

Ale áno. Pozri sa na mňa, Borney.

- Nemôžem. - Chceš, aby sme tu umreli?

- Chceš, aby umrel Marcus? - Nie.

Tak mi povedz, že to dokážeš.

Dokážem to.

- Povedz, že to dokážeš! - Dokážem!

Tak bež!

Bežte! Som za vami.

Poďme.

Rýchlo!

Tadiaľto!

Pohyb!

Sme hneď za tebou, Borney.

Musíme ísť, ľudia.

Musíme Marcusa dostať dnu!

Hej, kde je Addison?

Addison? Kde si?

Addison!

- Tam je! - Addison, ak nás počuješ,

- prídeme po teba, jasné? - Poďme.

Dobre.

Nie! Nechoďte sem, Dylan.

Počuješ, Dylan? Odpovedz!

Hej!

Už sa bavíš?

- Tak poďme. - Kryte sa!

Nie!

Dylan!

Musíme…

- Borney, dvere… - To nič.

- Dvere. Počkaj. - To nič.

To nič. Sú zavreté. Je to v pohode.

Okej.

Okej.

Musím zaceliť trhliny, kým sa nezväčšia.

- Vydrží to? - Neviem.

Nemôžeme tu ostať. Musíme ho zdvihnúť.

- Dobre. - Musíme ísť.

To nič. Všetko bude fajn.

Kde sú všetci?

- Môžeme? - Dobre.

Poďme.

Božemôj!

Mám ťa. Poď.

Postavme ho.

Poďme!

Borney, no tak, otv…

Čo sa stalo?

- Je… - Nič mu nie je.

Nič mu…

Nič mu nie je. To…

Čoskoro tu budú záchranári.

Nie, nebudú.

Ten roj.

Stále majú zákaz vychádzania.

Neprídu.

Nie, to nehovor.

- Mrzí ma to. - Nie, ne…

Nehovor to.

Jasné? Oni prídu.

Všetko bude v poriadku.

Oni prídu.

Addison.

Čo sa stane, keď nám dôjde kyslík?

Nuž…

Ako bude úroveň klesať…

…tvoj oblek začne recyklovať oxid uhličitý.

Začneš byť strašne unavený.

Keď zaspíš, oblek začne šetriť.

Skúsi zásobu kyslíka, čo najviac natiahnuť.

No a potom…

…skrátka odídeš.

Je to bezbolestné.

Nuž,

to neznie až tak zle.

Caleb?

Tu som, kamoš.

Ako dlho som spal?

Dosť dlho.

Aspoň pár hodín.

Záchranári?

Sú na ceste.

Všetko bude fajn.

Si dosť zlý klamár, vieš to?

Sú…

Len spia.

Nemal som vás nútiť sem ísť.

Si idiot.

Najlepšie dva dni môjho života.

A to platí aj pre nich.

Videli sme oblohu, človeče.

Toľko modrej.

Nič úžasnejšie som nevidel.

Tak sa prestaň toľko ľutovať.

A k ničomu si nás nenútil.

Vytiahol by som ťa sem, či by si to chcel, či nie.

- To je asi pravda. - To je určite pravda.

A nesmej sa.

Mrháš kyslíkom.

Vždy budeš môj najlepší kamoš.

Nech sa stane čokoľvek.

Ja viem.

Dylan?

Dylan?

Dylan, čo sa deje? Dylan?

Dylan.

Mesačný rover?

Tu záchranársky voz dva. Počujete?

Vidíme vás a blížime sa.

Potvrďte príjem.

Dylan?

Banda?

Opatrne. Nie tak rýchlo.

Tvoje telo toho zažilo veľa.

Sú všetci v poriadku?

Áno, sú.

Cesta bola úspešná.

Cesta?

Aká cesta?

Na transporte.

Si na Omege, Caleb.

Čo?

Nie.

Nie.

Nie!

- Musím ísť. - Nemôžeš.

- Musím ísť… Nemôžem… - To nič.

Teraz som bol v roveri. Zaspal som. Nerozlúčil som sa.

Začiatky sú ťažké.

Chvíľku potrvá, kým si zvykneš.

Možno ti pomôže toto.

Čo je to?

Správy z kolónie na Mesiaci.

Za posledných 75 rokov, čo si prespal.

Budeš bývať u náhradnej rodiny.

Poobede za tebou prídu.

Už sa na teba tešia.

Čau, kamoš. Túto správu si tak skoro nevypočuješ,

čo je fakt divné.

No nič. Niekto ťa chce pozdraviť.

Čau, Caleb!

Kam mám hovoriť?

Len sa priblíž k mikrofónu.

Tu je to. Čau, Caleb!

Ahoj, Caleb. Snáď je Omega pekná.

No tak, ľudia.

Beží nám čas.

Chceli sme ti povedať, že sú všetci okej,

takže sa neboj, keď sa preberieš.

- Addison hovorila s ockom a… - Kričala som naňho.

Hej, to kričala.

Vraj ma raz ročne nechajú použiť vysielačku.

Zjavne je to oveľa častejšie než zvyčajne.

Takže budeš mať čo počúvať, keď sa preberieš.

A nebuď smutný, dobre?

Všetko bude fajn.

Ty, my, všetci.

Mám ťa rád, kamoš!

Aj ja!

Aj Addison ťa má rada.

Čau, kamoš.

Neverím, že už prešiel rok.

Neviem, čo si Addison povedal, kým si odišiel,

ale to dievča mi nedá pokoj.

Celý rok mi nosí sendviče.

Vlastne to nie je také zlé.

Všetkým chýbaš, človeče.

Vkuse o tebe hovoríme.

Nechce sa mi veriť, že je to už tak dávno.

Tuším sme náš výlet plánovali len včera.

Ahoj. Rada ťa spoznávam.

A zrazu pracujem v bani.

Aspoň sa vyplatí moje skvelé vzdelanie.

Aj ja.

Ale nie je to také zlé.

S Borneym sme v rovnakej partii.

A Marcus sa snaží dosiahnuť, aby ho k nám preložili.

- Addison stále vymýšľa protesty… - Tadiaľto.

…a žiada o zmeny v zmluvách.

Vtipné je,

že jedného dňa sme len niekam šli

a zrazu ma chytila za ruku.

A ani jeden z nás sa nepustil.

Ona to dokázala, Caleb!

Dokázala to, Caleb!

Prinútila ich zrušiť tie diery v zmluvách.

Už žiadne posúvanie hodín z generácie na generáciu.

A teraz s Borneym chystajú výbor,

ktorý má znovu spustiť tie staré stavby.

Borney teraz nosí oblek a kravatu.

Ale tých vesmírnych duchov sme mu zabudnúť nedali.

Tento rok sa ozývam skoro, viem, no nemohol som sa dočkať.

Požiadal som Addison o ruku.

Povedala áno!

Keď si spomeniem na ten deň, keď sme sa stretli v jedálni…

Tak sme sa so sebou báli vziať pozemšťanku.

Hádaj čo?

Marcus založil bejzbalovú ligu.

Ten šport síce stále nechápem, ale deťom sa páči.

S tabletkami ho teraz otravuje celý tím.

Sme hlavne radi, že je ešte s nami.

Addison je tehotná.

Budem ocko.

- Ahoj. - Veríš tomu?

- Kde to nájdem? - Choď po tej cestičke.

- Keď vidím, čo všetko sa zmenilo… - Vďaka.

- Ahoj! - …životy a domovy, čo máme…

Všetko je to vďaka tebe.

Vyviedol si nás z kupoly a ukázal nám, aké by to tu mohlo byť.

Taký svet sme vytvorili.

Je to zvláštne.

Čím viac času uplynulo,

tým viac si uvedomujem, aký bol ten výlet dôležitý.

Sú isté chvíle, ktoré sa nikdy nezopakujú.

Tie si zapamätáš navždy.

Stanú sa z nich príbehy, ktoré rozprávaš.

A tak vlastne nikdy nemusíš povedať zbohom.

Pomyslenie, že si tam kdesi stále zamrznutý, je strašne zvláštne.

Ani netušíš, akú radosť nám celé tie roky prináša

predstavovať si, aké úžasné veci spravíš a aké dobrodružstvá zažiješ.

Na budúci týždeň beriem do krátera svoje vnúčatá.

Chápeš to?

Žije sa nám tu dobre, Caleb.

Stali sme sa pánmi svojho osudu.

A teraz, kamarát môj,

je čas, aby si sa stal pánom toho svojho.

Ahoj.

Ahoj.

Povedali mi, že ťa tu nájdem.

Myslím, že toto je tvoje.

Tvoja sestra bola moja kamarátka.

Tak moment. Ty si Caleb?

Sestra o tebe v správach veľa hovorila.

Musela mi ho strčiť do tašky, kým som odišiel.

Asi by chcela, aby som ti to dal.

Nemyslel som, že ho ešte uvidím.

Myslím, že sa budeme mať o čom rozprávať.

Naozaj ste ukradli rover a jazdili ním po Mesiaci?

To teda hej.

Podľa Addison si svojho kamoša skoro odpálil do vesmíru.

Neodpálili sme ho do vesmíru.

Len sme hrali odpaľovačku.

- Čo je odpaľovačka? - Je to hra.

Vezmeš kyslíkovú bombu,

otočíš ju naopak a čo najdlhšie ju držíš pred sebou.

Takto.

Prečo ju otočíš naopak?

To ťa poháňa.

Tá hra neznie ako dobrý nápad.

Hej, tvoja sestra si to myslela tiež.

Budem potrebovať, aby mi to tu niekto ukázal.

Myslíš, že to zvládneš?

Vážne? Ja?

Čo robíš zajtra?

Nuž, myslím, že pôjdeme za dobrodružstvom.

Preklad titulkov: Martin Vranovský