All language subtitles for 9653111

"Traja súdruhovia"

11. Novembra 1918.

Major, vojna sa skončila.
Môžem ťa znova volať otec?

Páni, venujte prosím chvíľku pozornosti.
Prípitok, páni.

Pre našich súdruhov, ktorí nie sú s nami.
Pre tých, pre ktorých svet prišiel skôr.

A tiež pre Francúzov, Talianov, Britov a
Američanov. Pre vojakov, živých i mŕtvych.

Pre nás všetkých.

Predtým bola každá fľaša posledná.
Teraz sú pred nami milióny.

Pijem na život, ktorý som nežil. Od
kolísky dopredu, to je môj osud.

Teraz budem piť šampanské z Hamburgu do.

Mníchov a zamilovať sa do
všetkých dievčat. Budem žiť.

Tiež som o tom premýšľal, o živote. Rozmýšľal
som nad tým, čo je zač, no netušil som.

Teraz je to minulosť.

Pijem pre to najcennejšie,
pre nás troch. Pre nás!

Máme pred sebou roky.
Erich, Gottfried, pre nás.

Teraz ty, Gottfried.

Nech to znie chlapsky

na všetkých bojiskách dnes
vojaci myslia na domov.

Odchádzajú s hudbou, so vztýčenými
hlavami a hrdosťou v srdci,

ale počas týchto 4 rokov padlo
veľa hláv, veľa sŕdc sa zastavilo.

Pripijme tým, ktorí dnes idú domov.
Pre svet, ktorý ich čaká doma.

Pre svet, ktorý nahradil vojnu.

Gottfried, si zázrak.
Idealista uprostred vojny.

V pohode. Kapitán Koster, vaše
lietadlo bude ráno zničené.

- Zničené? Rozbije sa mi lietadlo?
- Ráno. Bude pripravený?

Moje lietadlo je vždy pripravené.

Otto povedal, že na smrti je jedna dobrá
vec, nemusíte sa rozlúčiť s dieťaťom.

Baby.

Za toto sme bojovali? Vrátil si sa kvôli
tomu? Krutosť, násilie. Kedy zmenia názor?

Toto nie je naša vojna, poďme.

Toto je moja vojna, nemôžem
sa otočiť a odísť.

Gottfried, sme vodcovia, máme strechu nad
hlavou, máme čo robiť. Vládneme krajine.

Vládnu krajine. Dajte im
palicu, ovládnu svet.

A ty, Otto, budeš zamykať dvere a okná
a tváriť sa, že je všetko v poriadku?

Máme 6 fliaš rumu, dnes má
Erich narodeniny. Poďme.

Špinaví bastardi!

Ticho, spomeňte si na našu dielňu.
Všetko je v poriadku.

Čo dnes robia hrdinovia vlasti?
Sú studne správne?

Pokojne. Máme autoservis. Zbohatneme.

Nemecko bude čoskoro potrebovať
mechanikov, všetko bude treba opraviť.

Duše, svedomie, zlomené srdcia. Tisícky.

Dosť. Poď.

Erich, všetko najlepšie k narodeninám. Od
Gottfrieda a mňa. 6... 4 fľaše kubánskeho rumu.

- 2 išli v prospech rebelov.
- Vďaka.

Na čo čakáme? Dnes nebudú žiadni
zákazníci, poďme oslavovať.

Oslavujte, správne, ďaleko
od bláznivého mesta.

- Kde?
- Kdekoľvek. Do Južnej Ameriky

San Francisco, na Mars, a lepšie von
z mesta autom po cestách s búrkou.

A rum. Nezabudnite na rum.

Otto, chce hrať.

Páni, zdá sa, že sa nás
niekto pokúsil predbehnúť?

Áno, bol tam nejaký hluk. Vezmite rum.

- Čo je toto koryto?
- Čo si povedal?

- Spýtal sa, čo je to za auto.
- Nové plemeno.

Ockovo lietadlo, babkino
staré rádio, ockov budík.

Moje priezvisko je Broer.

Lenz. Toto sú Koster a Lokamp.
Otto, ukáž Herr Broer auto.

- S radosťou!
- Veľmi zaujímavé. Zatiaľ si ma dostal.

Nečakaný obrat.

- Krásny večer, však?
- Áno.

- Tak teplo na marec.
- Áno.

- Veľmi teplo.
- Veľmi.

Nevedeli sme, že v aute je ešte niekto,
inak by sme vás nechali vyhrať.

- Za čo?
- Naše auto zrýchli na 95 km/h.

- 95 km/h?
- To si nemohol vedieť.

- Obávam sa, že tvoj manžel zúri.
- Nech sa naučia prehrávať.

Pán Broer nie je môj manžel, len priateľ.
Vy ste bratia?

- Nie, ako vyzerajú?
- Nie tak celkom, aj keď vyzeráš rovnako.

- Hladný?
- Nie, hrdý.

- Predpokladám, že auto nepredáš?
- Radšej predám svoju pravú ruku.

Bonfire, spomaľuješ pri rýchlych zákrutách?

Len točím volantom a dúfam.

Počas vojny som bol vodičom na veliteľstve
v Berlíne. Je to lepšie ako vpredu.

Lepšie a pokojnejšie. Lepšie pre krajinu.

Niekto to musí zvládnuť, keď
sú takmer všetci mŕtvi.

Čo?

Áno, nie, nič. Roztočte koleso a dúfajte.

Je Patricia anglické meno?
Meno mojej matky. Bola Angličanka.

- A otec?
- Nemčina. Zabitý v boji proti Britom.

Čoskoro zomrela aj moja mama. Bojovali ste?

- Len rok.
- Nedokončil som to, len som to ponoril.

Sme deti vojny. No, aspoň
máme niečo spoločné.

Áno, nie sme ani živí, ani mŕtvi.
Nehovor to.

Nie? - Nie, ty a Erich ste
nažive. Zapamätaj si to.

Pripijeme si na toto?

Pripoj sa k nám. Buďte muži.
Poďme spolu vpred.

- Poďme kam?
- Každý chce mať svoj vlastný názor,

ale Nemecko potrebuje poriadok, disciplínu.

- Pravda?
- Ticho. Posaď sa.

Všetci máte hystériu po šoku.

Upokoj sa, Gottfried.

Na Erichove ďalšie narodeniny
budeme piť mlieko.

- Máš narodeniny? Koľko máš rokov?
- Veľa.

- Najlepší vek?
- Čo je to?

Myslím, že tvoj. Áno, to je tvoj vek.

- Myslíš, že Broer vie riadiť auto?
- Myslím že hej.

Ak chcete, ktokoľvek z
nás vás bude sprevádzať.

Nie, všetko je v poriadku.
Jazdí rovnako opitý a triezvy.

Môžem zavolať ráno a zistiť,
ako ste sa tam dostali?

- Určite.
- Za všetko si môžem sám, svojim rumom.

2-7-9-6.

Čo videla v tomto Broerovi?
Roztomilé dievča.

- Áno, je v poriadku.
- Nič?!

Erich, evidentne si nám
zatajil vážnu ranu na hlave.

Zdá sa, že je taký krehký, že čoskoro
zmizne. Budeme si pamätať tvoje narodeniny.

- Gottfried, kedy je tvoj?
- V marci. Nie, skôr apríl.

Vieš, Erich, nemôžeš opustiť toto dievča.

- Aké dievča?
- Čo?

No ten s Broerom. Ako sa volala? Pat?

Neviem. Ako si môžem spomenúť.

Napísal si jej adresu na
krabicu, videl som ju.

Potom to zahodil, zápasy skončili.

- Vyhodiť?
- Áno.

Uvedomujete si, čo ste vyhodili?

Otto a ja sme pre vás hodinu počúvali
tohto Breuera. Možno má Otto adresu?

Možno existuje.

Vedel som, že nie si dosť chytrý, aby
si ju ocenil. Videli ste jej oči?

Nie.

Samozrejme, obdivovať sa v pohári rumu?

Rum bol dobrý.
- A jej ruky. Dlhé, nežné, ako popínavé rastliny.

Otto a ja to skúmame. Cestuj, Erich.
Nikde si nebol.

Nemci nerozumejú láske.
Som Juhoameričan ako Pat.

Má juhoamerickú dušu.

Čo si sa vrátil z Južnej
Ameriky po 3 mesiacoch?

Pretože mám nemeckú dušu.
Možno by to stálo za drink.

- Áno.
- Ahoj. To som ja.

- Kto som"?
- Stretli sme sa večer.

S mnohými som sa stretol
počas rôznych večerov.

No neviem ako by som sa opísala. Som
jeden z tých, ktorí ťa porazili.

Pravda? Obávam sa, že máš nesprávne číslo.
Áno, nie, autom!

A chápem, že ste sa obávali o stav krajiny?

- Nie.
- Nie?

- Takže ste spievali s Herr Broerom?
- No nie.

Bol tam aj tretí? Samozrejme,
že si ťa pamätám.

Chcel som vedieť, ako si sa tam dostal. Dobre?
- Veľmi dobre.

- Perfektne. Tak teda dovidenia.
- Volal si len kvôli tomuto?

- Nie, len som bol voľný.
- Kompliment.

- A v utorok večer budem mať voľno.
- Dobre. No dobre, zbohom.

- Takže do utorka?
- Do utorka... Čo?

Na Fraulein Holman, ona čaká.

- Nasledujte ma, prosím.
- Vďaka.

- Prihlásiť sa!
- Ako ťa predstaviť?

- Lokamp, Erich Lokamp.
- Ger Erich Lokamp.

Mám počkať, kým klavír nezmizne?

Bože, Ludwig si vždy vyberie tieto dvere.

Môj problém je klavír. Večný výber klavíra
alebo dverí. Budete musieť prejsť cez spálňu.

Je to nemožné, najmä keď sa Ludwig pozerá.

Môžem ísť? Áno, Ludwig, ďakujem.

Myslí si, že celý dom je stále
môj, hoci mi zostal len roh.

- Bol to tvoj dom?
- Na dlhú dobu.

- Povedal si, že si chudobný?
- Nevyzerá to tak? Sadni si.

Ďakujem.

V dielni sme sedeli iba na zadnej
pohovke limuzíny, no už tam nie je.

Predané istému Schultzovi.
Kúpili sme si taxík.

A vonku je stále teplo.

Nemusíš ma nechať rozprávať.
Len som si myslel

bolo by fajn vybrať si
čas, kedy sa narodiť.

Vybral by som si éru rozumu a mieru,
ak niečo také existuje. A ty?

Neviem, zatiaľ sa mám veľmi dobre.

Vďaka za pochvalu. Alebo si to nemyslel?

Si si istý, že by sme sa
stretli v rozumnom čase?

Poď, musím sa vrátiť do 22:00.
Práve som sa o tom dozvedel, ale

nemohol som ti zavolať späť. Mám
pracovné stretnutie, hľadám si prácu.

Prosím, cez spálňu. Zatvorte
oči a nepozerajte sa.

- Kde budeme večerať?
- Neďaleko je čajovňa,

alebo, ja neviem, nejaký veľký hotel.

Nie, kam by si šiel?

Nie, zabudni, hrozné miesto. Pre
Alfonza to neprichádza do úvahy.

Alfonsovi?
- Áno, nestojí to za to, nie je to pre teba.

- Alfonso je presne to, čo potrebujem.
- Tu.

- Ahoj, Erich.
- Ahoj.

Je to zázrak, dokonca vonia
tak, ako som si myslela.

Toto je naše sídlo. A tu je samotný
Alphonse. Milovník dobrého spevu.

- Večera, Erich?
- Najlepší.

- Dve večere!
- Fraulein Holman, toto je Alphonse.

- Dobrý deň.
- Chceli by ste si vypočuť niečo špeciálne?

Želanie. Neviem, či máš, vieš,
ja milujem zborový spev.

Zborový spev! Sme najlepší! Jedna minúta.

Sme preč. Má viac ako 200 záznamov.

Martini a rum, Alphonse. Martini a rum.

Zdá sa, že oceňujete dobrý spev.
Iba zborové.

Len minúta, zober, klobása pre
obyčajných ľudí. Mám niečo špeciálne.

Nasekajte tu.

Od najlepšieho prasaťa. Dve zlaté
medaily v Štrasburgu. Porezal som sa.

Najlepší spôsob, ako vedieť, čo jesť.

Vidím, že rozumieš mäsu.
Čo tak zbor vojaka?

- Len som sa chcel spýtať.
- Minúta.

- Zamiloval sa do teba.
- A ja som v tom.

Máme veľa spoločného. Mäso a hudba.

To som ti nepovedal, kedysi som spieval
v zbore a roky som žil ako prasa.

Usmievaš sa stále, si vždy šťastný?

Ach, áno, som veľmi ľahkomyseľný človek.
Vidíš, keď mi bolo lepšie...

potom?

Myslím, keď som zistil, že som na mizine.

Rozhodol som sa žiť tak, ako sa mi páči.
Nemusí to trvať dlho.

Chcel som sa zabaviť a hotovo.
Je to podľa vás nezodpovedné?

- Myslím, že je to odvážne.
- Niekedy som sa bál,

ako keby som si v divadle sadol na miesto niekoho
iného, ale zábava. Teraz musím pracovať.

- Broer's?
- Prečo si to myslíš?

Neviem, necítim sa sama sebou.
Kedy začínate?

O týždeň neskôr. Už nebudem
môcť chodiť po večeroch.

Máme málo času.

Takže som stratil adresu, zápasy skončili,

vyhodil krabicu. Nevedel som
si spomenúť ani na meno.

Po tom čase na ňu nemyslel.

Asi som len dnes nevedela, čo so sebou.

Nie som s niečím spokojný, som celý nafúknutý.
Povedal som ti, že toto nie je správne miesto.

Poďme si ľahnúť, možno odídu.

Hoci je Erich taký podvodník, možno má
veľa peňazí? Viete, sú aj takí muži.

Ale ja taká nie som. Presne tak.

A musíme pri ňom sedieť,
akoby sa nič nestalo.

Konečne sám.

- 21:45? Naozaj!
- Nie sú tu hodiny, tak ideme sem.

Koster, zajtra je výročie
nášho útoku na Chanel De Dan.

Ďalší nedokončí boj. Celý jeho
kalendár obsahuje dátumy bojov.

Nezáleží na tom, či si tam bol alebo nie,
vojna sa stala podstatou nášho života,

bod v strede všetkého.

- Prepáč, musím ísť.
- Gottfried!

- Áno.
- Opatrne.

- Rozlúčka.
- Rozlúčka.

Bojím sa o nich, sme spolu príliš dlho.

- Pripútal si sa k nim.
- Preto mám obavy.

Lenz bojuje o rozum v blázinci.
Bojovať, hoci ten boj nemá zmysel.

Rozpoltený medzi povinnosťou voči
nám a povinnosťou voči svedomiu.

Neviem. Vojna veľmi zmenila ľudí.

Erich hrá dobre. "Niekedy to robí."

Erich nie je ako Lenz a ja. Erich žije.
Má pre čo žiť.

Aj keď ma znepokojuje.
Pozri, prečo dvojnásobok?!

Sme však nažive a sme spolu.

Závidim ti. Niekedy nechceš byť sám.
Dnes nechcem byť sám.

- Buď s nami.
- O tom nehovorím.

Hovorím o rozhodnutiach, ktoré robíte
sami a nemáte koho požiadať o radu.

- A my?
- To všetko sú dôsledky vojny.

Potom nebolo takmer čo jesť.
Vyrástol som príliš rýchlo

jesť príliš málo. Minulý
rok som teda išiel spať.

- Bol si dlho chorý?
- Rok. A potom...

Musím však ísť.

- Budem ťa sprevádzať.
- Zbohom.

- Zoberiem si taxík.
- Oh, nie, no tak, je to tu.

Nechcem, aby si meškal na stretnutie.

Myslím si, že podnikatelia by mali čakať.
A kam potom pôjdeš?

K priateľom na druhej strane mesta.
Sľúbil som im to.

Máš veľa priateľov okrem Costera a Lenza?

Veľa. A dievčatá tiež.

Naozaj, moje stretnutie je príliš nečasové.
Prosím vás, pite menej dvojitého rumu.

Ja sa neopijem. A pamätáte si,
že máte len obchodné stretnutie.

Čo? Áno, si dieťa! Bože, aké si dieťa!

- Viem, že som neznesiteľný.
- Nezmysel.

- To je moje ucho!
- Budete ma lepšie počuť.

Choď domov, choď do postele.

2-7-9-6 prosím.

Ahoj.

- Ahoj.
- Počúvam.

- Je tu obchodné stretnutie?
- Áno.

Ste vy a vaši priatelia
na druhej strane mesta?

Ó áno. Taký dav. Povedz mi,
Pat, máš priateľa menom Erich?

- Existuje.
- Tak ho volajte krstným menom. Skús to.

Povedz mi, Erich je darebák.

Erich je dieťa a mne sa to tak páči. Ale
Erich veľa pije. A teraz je čas na mňa.

- Dobrú noc. Dobre sa vyspi.
- Dobrú noc.

- Aký hlupák.
- Je taký mladý.

- Stratili ste svoj vychvaľovaný vkus.
- Proti. Teraz sa bavme o obchode.

Mohol by som predávať zborové platne.

Zbor? Čo to znamená?

- Nebudem pracovať.
- Pat, ale ako ti môžem pomôcť?

- Cez obchod a mizerný plat?
- No a čo?

Ani na tom nebudem pracovať. Uver mi.
Myslel som, že ti je to jedno.

Raz si povedal, že ti je to jedno.

Raz to bolo pred rokom, tento
týždeň alebo dnes. Ale nie teraz.

- Súvisí to so záznamami?
- Možno.

- A s týmito hovormi?
- Možno.

Patrícia, hovorím ti, neviem,
čo mám robiť s peniazmi. Daj

aby som ti pomohol. Nemecko je
rozbúrené more a vy sa plavíte.

- Znova povedzte "sail".
- Plávať. Neviem kde.

Ale už nie som sám. Okolo mňa
je veľa ľudí, vznášame sa

spolu. A jedného dňa budeme
plávať k teplým moriam.

Pripijeme si na to. Aby sme všetci prešli.

Získal tri známky. Mínus unikajúce
vodné čerpadlo a náklady na uzáver.

Opilci dávajú najväčšie sprepitné, staré
dámy nie. Je to zábavné. Čo sa ti stalo?

Problém, rozišiel som sa s Patom. Bola
zvyknutá na milionárov a ich rozsah

a správal som sa ako bujarý pod muchou.

Myslíte si, že sa milionári
správajú ako milionári?

Aj keď, prepáč. Nemal si tam zostať sám.
Bolo by to lepšie pre všetkých.

- Máte ďalšiu potýčku?
- Nie, ale vyzerá to, že ma sledujú.

Gottfried, ty vieš všetko, aj o Južnej
Amerike, ako tam žiadajú o odpustenie?

- V žiadnom prípade.
- Správal som sa hlúpo.

Pošlite kvety, zakryjú všetko.
Dokonca aj hroby.

Poďme do práce.

Buďte opatrní s radiátorom,
vyhýbajte sa stúpaniam.

- Som vinný, pokarhaj ma.
- O čom to rozprávaš?

- Včera ho vypátrali.
- Sklamal som vás, tu je môj podiel.

Toto vám prinášam za všetku vašu pomoc.

Môžete ešte zbierať túto krabicu?

Prepáč, Otto. Erich.
Nemôžeme ti vyčítať všetko.

Bohužiaľ môžete.

Prihlásiť sa.

Ahoj Gottfried. Veľmi rád to vidím.

Čoskoro sa budeme opäť sťahovať. Boli sme
vypátraní. Reibling včera takmer zomrel.

Chcel si niečo povedať?

Je to... pre mňa ťažké povedať, Dr. Becker, ale
už sa nevrátim a už nebudem môcť pracovať.

- Áno?
- Rozhodol som sa. Odchádzam.

Je to škoda. Môžete zistiť prečo?
Už neveríš našej veci?

Očakávajú, že niečo urobím, ale ja na
to nemám právo. Mám dvoch priateľov

bojovali sme spolu toľko rokov.
Nemôžem ich sklamať.

A nemusia platiť za niečo,
čo je drahé len mne.

Určite chápem. Je ľahké bojovať za
nesprávnu vec a trápiť všetkých

ťažké pre správne, ubližovanie blízkym.

Opi sa, Gottfried. Opite sa a
neubližujte svojim súdruhom.

Zbohom, Dr. Becker. Zbohom, Gottfried.

Videl si ho?
- Áno, a práve som sa rozlúčil so svojím svedomím.

Hovorím ti, Gottfried, takto je to lepšie.

Rozumieš čo tým myslím? Nepotrebujeme
mŕtveho hrdinu, ale živého človeka.

Nemôže to byť oboje? Ži a buď človekom.

- Aj mesto vonia jarou.
- Mimo mesta je to oveľa lepšie.

- Chladný? Aké ľahké šaty.
- Nemám rád ťažké veci.

Nebojte sa, leto príde čoskoro.
Chlad je taký zlý.

- Môžem ťa zahriať?
- Neviem. Ako?

Pravda, je to hrozné, túlať
sa po uliciach na polceste

vo sne, napoly bdelý, keď nikoho netreba?

V noci je to pre jedného zlé.

Áno, je to zvláštne, keď je
tma chcieť s niekým byť.

Tak som precestoval celý
svet, najmä Južnú Ameriku.

- Boli ste v Južnej Amerike? Povedz mi.
- Tam, Rio de Janeiro, Buenos Aires.

- Viem. Čo sú zač.
- Najprv som bol v Riu.

Krásne miesto. Potom do Buenos Aires. Sú
tam opice. Nie... káva. Opice a káva.

- Čo si tam robil?
- Prejdite stádo.

Mal som kávovú plantáž. Jeden v Riu a...

- Už nie sme v Buenos Aires?
- Nie, sme v Riu.

A čo je Rio? Čo tam je okrem kávy a opíc?

Väčšinou opice a káva. A záliv a
vysoko nad ním je biele mesto.

A krokodíly a jaguáre. A
orchidey kvitnúce v džungli.

Ako to povieš! Môžete a nemusíte šoférovať.
Oplatí sa pozrieť.

- Môžeme?
- Už dlho som chcel ísť.

Ale najprv chodil do školy,
potom bola vojna. Ahoj Pat.

- Ahoj.
- Dobrý deň, Munchausen.

Mali ste ho počuť rozprávať o New Yorku,
kde sa všetci vozia v zlatých autách.

Mám hovoriť len o miestach, kde som bol?
O škole, zákopoch a dielňach?

Dobre! Frak. Gottfried, daj
mi zatvárací špendlík.

- Za čo? Pripojiť motýľa?
- Nie, dá sa to prepojiť.

- Uvidia ju!
- Hlavná vec je nevyzliecť si kabát.

Toto je hlavná vec. A nezabudnite, v
opere sa nevyzliekajú, aj keď je horúco.

A obojok, môžeš ho utrieť
vreckovkou, len ho nerozopínať.

A nevyberajte si zuby
palcom, najlepšie malíčkom.

- Tak dobré?
- Áno, lepšie.

Prosím, môj kabát.

- Chýbajú tlačidlá.
- Áno, zabudol som.

Potom vám poviem, ako som ich stratil.

Tu, skúste moje.

- Ako rukavice.
- Trochu tesne. Nechoďte do vrecka.

Miniete menej peňazí.

- Nohavice sú tiež tesné.
- Netancuj. Dá sa v nich sedieť. Alebo nie?

Je to možné, ale predsa.
Škoda, že nepôjdeš.

- Poďme do. Otto má môj frak a nohavice.
- A je to navrchu.

- Neotvára sa. Dajte mi držiak.
- Udrel ho.

Nič. Budem to držať v ruke. A
keď uvidí klobúky, vstane.

Neprimerane netlieskajte. Bude
v poriadku, ak sa nerozpadne.

No a Popoluška ide na ples.
Tak dlho, sestry.

Hlupák, sadni si sem.

Nie, nie, ako môžeš, vedľa takých šiat.
Si strieborná pochodeň.

- Drahé šaty. Moje najnovšie šialenstvo.
- Je dobrý?

Neviem, mala som ho na sebe prvý krát.

- Dobré popoludnie, Pat. Vedel som, že prídeš.
- Dobrý deň. Pamätáte si pána Lokampu?

Určite. Ahoj.

- Dobrý večer.
- Po opere k nám.

Poďme do amerického kabaretu.
A nezabudnite na priateľa

bude sa mu to páčiť. Šampanské zadarmo.

"Tennessee Yankee College Jazz Boys."

- Všetko šampanské.
- Ja minerálna voda.

- Výborne, Erich.
- Výborne. Zatancujeme si?

Je do nej zamilovaný. Tým lepšie pre ňu.
Tento bývalý

aristokrati nemôžu prežiť
bez zahraničnej podpory.

A potom spadla z koňa!

- Nemali by sme ísť domov? Už sú 2 hodiny.
- 2 hodiny?

Už sú 2 hodiny? Potom
sme išli na iné miesto.

Pat sa zdá byť unavený.

Unavený? Ver mi, poznám ju lepšie ako ty

strany neodchádzajú tak skoro.
Nieje to? Zatancujeme si?

- Som skutočne unavený.
- Ale niekto musí tancovať.

- Chcem. Celý večer si netancoval.
- Nestojí to za to. Ďakujem ja...

So mnou. Opýtať sa.

Nerozumiem tomuto tancu. Pred
vojnou sme tancovali len valčík.

- Poďme tancovať valčík.
- Aj som naňho zabudol.

- Prepáč.
- Prepáč.

Nebudeme, ak nechceš.
Nechcem ísť k stolu, chcem byť s tebou.

Ak nechceš tancovať, sadni si ku mne.

Áno, je na všetkom!

Prepáč.

Tento frak som poznal, bol v
ňom pochovaný môj starý otec.

Poďme odtiaľto na druhý
koniec chodby a opravíme to.

Nie, Pat. Neužitočné. Neopraví to. Prepáč.

Alphonse, dvojitý rum.

- Ahoj, Popoluška. Stratili ste topánky?
- Čo?

Nič. O polnoci som sa opäť zmenil
na mechanika, to je všetko.

- Kde je Pat?
- Kde má byť.

Daj jej bohatého muža. Vedel som. Zabudni na ňu.
- Prestaň jej nadávať.

Má právo milovať peniaze.
Ale čo by mal Erich robiť?

- Opiť sa.
- Alphonse, prines fľašu.

- Pat! Pat, čo tu robíš?
- Myslím, že som si zdriemol.

- Ako si sa sem dostal?
- Prišla.

Ale prečo si prišiel?

- Chladný.
- Celý sa trasiete.

Rum, koňak, whisky. Spoločnosť národov.

Opil sa, lebo nevedel tancovať.
Utiekol a nechal ma.

Už ma neopúšťaj. Je mi s tebou teplo.
A aký krásny deň!

Nie deň a nie noc. Sme
na hranici večnosti.

Ostaneme tu navždy?

- Medzi dňom a nocou?
- Pre toto sme sa narodili.

Tu je naše miesto.

- Je ti zima. Vezmem ťa domov.
- Domov? Ako? Už som doma.

Prečo všetci milenci prehĺtajú
jedlo celé bez žuvania?

Nenáhlite sa, nikto vám to nezoberie.
Už som jedol.

- A čo bude s tebou a Paťom?
- Čo by malo byť?

Si zamilovaný, prečo sa nevydáš?
Nestačí láska?

Všetci máme dosť neistoty. Niekde ide

boj a niekde je miesto pre lásku a domov.

- No a čo?
- Oženiť sa s Pat.

Nemôžem jej nič dať. Ani
teraz, ani v budúcnosti.

- Aj tak sa ožeň. Nech je aspoň toto.
- Je to príliš málo.

Nikto nemá viac. Teraz je ten čas, ver mi.

Stojí za to prísť neskoro
a ona bude navždy preč.

A čo Erich? S Erichom nič.

On má pravdu. Čo vyháňaš? Schubert?

Nie, Mendelssohn. Môj rozmar.
Poviem vám o Erichovi.

Rád by som to počul, ale...

Schopnosť zarábať lepšie ako ktokoľvek iný.

Čestnosť – mínus 10 % pre
Južnú Ameriku, zostáva 90 %.

Myseľ - určite.

Radšej hraj, Otto. Toto všetko už viem.
Prečo sa neoženíš?

- Neponúkol sa.
- Bojí sa. Navrhni sa.

Zahraj mi Beethovena. Alebo nie,
Wagner je vhodnejší na kladivo.

Milujete sa, máte pre čo žiť. Máš nádej.
Budúcnosť je pred vami.

- Nemôžem. Nebolo by to fér.
- Prečo?

Neviem. Nenarodil som sa,
aby som bol zodpovedný.

Myslím, že vôbec nič neberiem vážne.

Neklamte ma, Pat.

Dobre. Ale nič sa ma nepýtaj.

Poviem vám, čo sa deje. Si vystrašený.
Strach zažiť

šťastie, pretože tým ťažšie je stratiť.
Bojíš sa.

- Máš pravdu. A dosť.
- To nie je fér, Pat.

Mysli na Ericha. Teraz
si zbabelý a sebecký.

- Nepravda.
- Čo je pravda?

Raz som ti povedal, že som chorý.
Choroba sa teda môže vrátiť.

Pľúca?

- Nenechaj nás vziať sa.
- Mal by si.

Potrebuje trvalé šťastie: Domov, deti,
budúcnosť. Nie život zo dňa na deň.

Nemôžem. Má právo na to najlepšie.

Živý Pat! Prijmite výzvu! Stavte
na svoju lásku s Erichom.

- Musím mu to povedať.
- Nie, toto je stávka.

Nestrašte jeho šťastie. Hrajte až do konca.
Dosiahnuť ku hviezdam.

Chcú to hviezdy.

"Zatvorené. Pri príležitosti
zborového spevu."

Počkaj minútu. Takže vás
vyhlasujem za manželov.

- Veríš v modlitby?
- Verím, že po dnešku bude zajtrajšok.

A že zajtra budete ešte šťastnejší.

Otto drahý!

- Je pre teba príliš dobrá.
- Viem.

Buď šťastný, Erich. Ďakujem, Gottfried.

- Je pre teba príliš dobrý.
- Počujem to prvýkrát.

Každý je príliš dobrý pre každého.
Čoskoro sa opite.

Pamätáte si, že vo vojne sme snívali
o šťastnom živote? Ona začína.

- Máš pravdu, Otto.
- Budeme to sledovať. Všetky štyri.

Alphonse, toto je najlepšia
svadba na svete. Ďakujem.

Ach, Alphonse.

Prineste kotlety!

Čo je na pulte?
- 318 bodov.

Nemôžeme platiť.

Nebojte sa, poznám vodiča.
Dokonca sme manželia.

Erich, pozri, more!

- Je to hotel?
- Nemôže byť! Ako pohľadnica!

Obloha je modrá, more zelené.
Pohľadnica za 2 fenega.

O to lepšie. Ja by som to neprežil.

- Vieš, kto sme? Ger a Frau Erich Lokamp.
- Tak povedal purkmistr.

Ako cool to povedal: „V radosti
a smútku“ je jedna z fráz.

V radosti aj smútku. V chorobe aj zdraví.
Kým ťa smrť nerozdelí.

No ty sa už nudíš.

- Nepravda.
- Tak to bude čoskoro.

O čom sa budeme rozprávať do konca života?

O tebe. - 12 minút. Všimol som si.

O mne. Nehovoria o vás, spievajú o vás.

- Drahé. Témou sú aj knihy a hudba.
- Trochu čítam, ale hudbe nerozumiem.

Budem učiť. Je čas, aby si išiel do školy.
Bol som v škole.

Môžem vám ukázať, ako sa starať o guľomet

a dokážte, prečo je streľba do
brucha lepšia ako streľba do hlavy.

Budeme mať záhradu plnú kvetov.
Viem, ako rýchlo pochovávať mŕtvoly.

Nie, ja ťa naučím plávať a šoférovať.
A liezť po horách a hrať tenis.

- Vidíš, koľko toho vieš!
- Stále som na to neprišiel.

Myslel som si, že som súčasťou niečoho, čo už dávno
nebolo, ale teraz vidím, že žijem. Bývam s tebou.

Žiješ, moja láska. Som potešený.

Len sa to všetko nemôžem naučiť.
Miloval si črepinu.

- Pekný črep, poviem ti to.
- Erich, veľmi ťa milujem!

Práve som dostal pusu!
Ktorá strana je more?

- 19, 20, 21...
- Čo robíš?

Počúvaj, kukučka. Takže sme traja?

Myslím. Budem vedieť, koľko
rokov nám zostáva žiť. 22.

Existuje ďalšie znamenie: Keď kukučka
spieva, vyberte peniaze a zdvojnásobia sa.

Škoda, že nemám peniaze, tak
sa kukučka márne snaží.

- 25.
- Predstavte si našu striebornú svadbu.

Náš syn a dedič vyštudovali univerzitu,
odmietli ísť do vojny a skončili vo väzení.

- 26.
- Opäť sme spolu. Dvaja sivovlasí starci.

- 27.
- Chcem jesť. Poďme.

28.

Zajtra sa vrátime a budeme
počúvať aspoň celý deň.

Skúste, najlepší spôsob, ako vytriasť piesok.
- Zdvihni ma!

Nie, vážení, práve naopak,
zober to z druhej strany.

Teraz vytiahnite. Poď! Vyššie!

Snažte sa hore, nie dole. Dobre, poďme.
Utekáme do hotela, dám ti náskok.

Bezhim, Pat. Spôsob?

- Je jej lepšie?
- Kto liečil tvoju ženu? Kto by bol lekár?

- Lekár?
- Kto to urobil?

Neviem.

- Jaffe.
- Jaffe? Profesor Felix Jaffe?

Potrebuje súrne zavolať.

- Áno, ale povedz mi, ona...
- V prvom rade zastavme krvácanie.

Dr. Jaffe je vonku? Musím ho kontaktovať,
je to otázka života a smrti.

Dobre. Požiadajte ho, aby
okamžite zavolal späť.

Ahoj. Erich!

Dr Felix Jaffe. Nájdem
ho a zavolám mu späť.

Neboj sa, nájdem to.

- Jaffe!
- Prídem. Porozprávam sa s ním sám.

Bonfire našiel Jaffa. Všetko bude v
poriadku. To je v poriadku, Pat.

Toto je tvoj priateľ Lenz.
Našli ho. Lentz prešiel.

Jaffeho pokyny sú pre mňa veľmi jasné.
On je tiež lekár?

- Bojoval.
- Povedal, že Koster už odišiel s Jaffom

a budú tu o dve hodiny.

Nepravdepodobné. Vzdialenosť je veľká a
cesta kľukatá. Tri hodiny jazdy, nič menej.

Ak Koster povedal dva, tak dva.

- Nejazdi tak.
- Zastavíš krvácanie?

Ak možeme.

- Krvácanie sa nezastaví?
- Nie.

- Budú tu do pol hodiny.
- Za hodinu alebo dve. V takej hmle!

Riskujete naše životy. Je to vaša žena?

- Nie.
- Blázon.

- Sú, počujem.
- Vylúčené. Je to niekto iný.

Sú to oni, spoznal som auto.

- Prosím, doktor.
- Vďaka.

Ako sa má? Neviem, všetko
sa to zbehlo tak rýchlo.

On ju zachráni. Daj mi cigaretu.

Ďakujem, že si prišiel, Otto.
Sladký výlet. Ešte menej hmly.

Nepovedala ani slovo, ani sa nad sebou
nezamyslela, chcela, aby som bol šťastný.

Otto, toto sa jej stať nemohlo.

Daj mi ešte cigaretu, zabudol som tú svoju.

Je jej lepšie? Myslíš,
že by som tu inak stál?

- Prepáčte, ste taký rýchly.
- Je to jeho manželka.

Dúfam, že nie si taký blázon ako ona.

- Môžem ju navštíviť?
- Na minútu, ale potichu.

- Obťažoval som ťa zbytočne?
- Nie.

- Pravda?
- V meste ju ešte vyšetrím, ale.

Jedno viem určite, povedz kamarátke, že musí ísť
do nemocnice a najneskôr v polovici októbra.

- Pôjde. Zobrať ťa do mesta?
- Nikdy. Vrátim sa vlakom.

- To je v poriadku, Pat. Len pokojne lež.
- Som pokojný.

Erich, neboj sa.
Nemáme sa čoho báť. A nikto.

Neoplakávaj nás, Pat, nie sme nešťastní.
Polepšíte sa a my sa budeme veľmi tešiť.

Ľúbim ťa.

Najneskôr do polovice októbra.

No ak vydrží správna pneumatika,
prežijeme tento týždeň.

Správna pneumatika? Ráno dvakrát praskla.

Pat sa rozhodol ísť na prechádzku.

Vieš, premýšľal som o nej. Keď
vyšlo slnko, myslel som na Paťa.

Je dobré, že môže chodiť sama.
To už je niečo.

Vezmem ťa k Patovi. Počkaj
s ňou, kým príde Erich.

Len neseďte s pohľadom na pohreb.
Rozosmiať ju. Hlavu hore.

Možno si Erich nájde inú dobrú prácu.

Vyžaduje sa asistent čašníka. Obed zadarmo.
30 mariek mesačne.

Je mi to naozaj ľúto. "Myslel
si si, že môžeš prejsť rovno?"

Zastupujem Costerovu firmu.
Najlepsia oprava auta

dielňa. Zostaňte spokojní. Chlapče!

Videl som všetko, môžeš za to ty.

Nie ste požiadaní. Vytočte
toto číslo a povedzte áno.

Job. Nech sa ponáhľajú.
Tu je 50 fenegov. Nažive!

Poslúcham.

- O 2 dni bude auto ako nové.
- Pred 5 minútami bola nová. Je to na vás.

Zabudnime na to. Takže súčiastky,
práca plus náš úrok 200 mariek.

- 200? Dávam 50.
- Takže 100.

Tu je potvrdenie, auto dostanete v stredu.
Áno, si zranený?

Nie Ďakujem za starosť.

Toto je tvoje auto? Nie, ale opravím to.
Coster Company.

Aké zaujímavé. A ja som len povedal svojim
priateľom: "Tu je auto, ktoré si nás takto pýta."

- Neskoro, kamarát, už som súhlasil.
- Odmietnuť.

- Nebuď hlúpy.
- Mlč.

V kanalizácii poklop to.

- Ten, kde bývaš?
- Je to moja vlastná chyba!

Áno, Erich bol skvelý! Narodený boxer.
Koľko ich bolo, Erich?

14. Nie každý na teba čakal.

A keď sme prišli, niektorí boli
unavení z behania za tvojím manželom.

Môj manžel? Toto je prvýkrát,
čo vidím túto tvár.

A stál obkolesený, udrel doprava a
doľava, dokonca zrazil nejakého chlapca.

Teraz už chápem, chlapec prišiel prvý,

dostal prácu a vy traja ste ho zbili.

Keby nebolo hladu, hodil
by som ti večeru do očí.

Hovorme o tebe. Kam si išiel?

Iba chôdza je všetko. Chôdza je už pre
mňa udalosť, nech idem kamkoľvek.

Všetko na tebe záleží.
Pokračujte, naštartujte auto.

Šalamúnove riešenie.

- A to všetko kvôli 100 markám?
- Konečne ľahké peniaze.

Cez leto nebola žiadna práca.

- A ja? Čo ti dám?
- Buď s nami. A nehovor nezmysly.

Teraz, kamkoľvek pôjdete, vždy tam budeme.

Septembra.

Opäť je tu zima. Čas búrok a hurikánov.

Čas, keď je príroda sama v
nepokojoch a niekedy taká krutá.

Aj ľudia. Sú v zmätku, trhajú sa rôznymi
smermi pri hľadaní pokoja a nádeje,

ktorá im mala priniesť koniec vojny.

Ale vojna neskončila.

Ako môžeme dúfať v mier, keď sa
uchyľujeme k násiliu a teroru

dosiahnuť to, čo musí
prísť cez dobro a rozum?

Ale existuje cesta von, existuje liek na
našu chorobu. Hľadajte ho. Hľadaj to v sebe!

Gottfried!

Tu prichádza zima.

Ešte nie. Myslíš si to kvôli vetru.

Vietor je tu už dlho. Niekedy sa mi v
noci sníva, že sme boli všetci unesení.

Keď si spomeniem, ako sme
žili, ďakujem Bohu za teba.

Ako si to povedal. Opakujte.

Vďaka Bohu, že existuješ. Odteraz
to budem hovoriť každých 10 sekúnd.

Aj keď spím a sny idú preč?

- Ger Lokamp, na telefóne.
- Vďaka. Erich.

- Ako ste znášali cestu? Aký výlet?
- Do nemocnice.

Povedal som jej to pred týždňom.

Ak ju chcete zachrániť,
pošlite ju ešte dnes. Dnes!

Ona pôjde. Ďakujem pán doktor.

- Prečo si mi to nepovedal?
- Nemohol som.

Boli sme spokojní, týždeň
ubehol tak rýchlo. Celý týždeň.

Budú ďalšie týždne. Teraz sa pripravte.

No aspoň mi tento týždeň nikto nevezme.
Je moja navždy.

Erich, povedz to dvakrát, prešlo 20 sekúnd.
Vďaka Bohu, že existuješ.

Vďaka Bohu, že existuješ.

- Pat, bonjour!
- Dobrý deň, Mariana. Čau Boris.

- Fraulein Holmanová.
- Tony, ahoj! Kde je tvoja sestra?

Príde viac.

Ako ich poznáš?

Pred dvoma rokmi sme boli v tej istej
nemocnici. V tomto čase tam ideme všetci.

Takže to tam nie je také zlé.
Na jar sa vrátite celá opálená.

Áno.

Vzal si strieborné šaty? Toto sú
čarovné šaty. Nenoste to pre iných.

- Nemám koho iného zviesť.
- Ovládaj sa. Dobre?

Erich, o čo tu ide?

Nie, Pat. Bol som na teba hrdý celý deň.

Je to ťažké len prvú hodinu a
potom bude všetko v poriadku.

Celý deň bol ťažký. Len si si nevšimol.

Pamätajte, že kým sa nevzdáte,
ste silnejší ako okolnosti.

Kde sú Otto a Gottfried? Otto konečne!

Toto je od Gottfrieda,
s prepáčením a láskou.

Aké milé! Dúfam, že sa má dobre?
Vždy bojuje s týmito davmi...

Teraz sa odvráťte. Obaja.

- A čo Gottfried?
- Poďme.

Je tam, za bránou. Potrebuje pomoc.

Otto, pozri!

Gottfried, ja som Otto, počuješ?

Váhal som, ale nakoniec som sa rozhodol.

Bol to tvoj kamarát?

Aj moja.

Môžem zavolať políciu?
Polícia nám nepomôže.

Oni nestratili Gottfrieda, my áno.

- Doktor Plauton ma poslal po vás.
- OH vďaka.

- Čo je nové v dedine?
- Už sú skoro Vianoce.

Na Vianoce si spomínate na domov.

Áno, to je správne.

Aj keď nie ste doma, stále na neho myslíte.
O dome, ktorý by mohol byť.

Chcem sadnúť do lietadla a letieť
hoci aj do susednej dediny.

Máš manžela. On príde.

"Sme chudobní." "Si chudák?"

Veľmi zlé.

Nezáleží na tom, koľko stojí
operácia, ktorá vám dá nový život.

Nie som si istý, či mám právo
požadovať nový život. Čo mi urobia?

Vo vašom prípade často pomáha nasledovné:

Vezmeme kúsok jedného
rebra a stlačíme pľúca.

Nie je to nebezpečné, ale potom
2 týždne úplný pokoj. Plný.

- Kedy začneme?
- Hneď po Vianociach.

"Takže dovtedy nezomriem?"
Nehovor to.

Prepáčte, všetko sú Vianoce.

- Oheň neprišiel?
- Nie.

Nevidel som ho odkedy si predal dielňu.

Skúste. Opäť hľadá niekoho ako šialenca.

- Je to práca pre nás oboch.
- Nie, má pravdu. Musíte myslieť na Pata.

Áno, premýšľajte. Len neprijmite myšlienku.
Hraj, Erich.

Darček pre teba. Prijaté pred tromi dňami.
Napísala mi, aby som to skryl.

Erich, chcel si hrať?

Gottfried je preč, Pat je tisíc míľ ďaleko.
Keby tak prišiel Koster.

- A stále to bola naša spoločná vec.
- Keby si bol vedľa mňa, ublížil by ti.

Prečítajte si telegram.

Boli ste videní?
- Nie. Áno, a on strieľal prvý, bránil som sa.

"Potom sa nie je čoho obávať.
Áno."

"Erich, poď rýchlo. Pat."

Rozprávali ste sa s ňou dlho?
Pred týždňom. A čo?

Okamžite jej zavolajte.

Dobre, že si sa ozval. Som v izbe.

Zlato, nehovor to. Moje uši sú v plameňoch.

Čo robíš? Prečo neoslavujete Vianoce?

Potrebujem odpočívať. Tento
týždeň ma čaká operácia.

Operácia? Za čo? Čo?

Zdá sa, že mám príliš veľa rebier.
Toto nie je nebezpečné.

Ale chcel som počuť tvoj hlas.
Pat, Koster a ja dnes odchádzame.

Autom. Budeme zajtra večer.

Erich, len ležím. Do zajtra nikam nejdem.

- Uvidíme sa zajtra, drahá.
- Do zajtrajška.

- Erich.
- Mysleli sme, že si v posteli.

- Nie, požičal som si doktorove sane.
- Pat!

- Ahoj.
- Otto, vďaka tvojmu autu ho milujem.

Nemyslel som si, že ťa
opustím, ale zostávam tu.

Dobre.

A ty ma nikdy neopustíš? Ak sa
chystáš odísť, povedz mi to hneď.

Nikdy neodídem.

Hej, došiel mi benzín!

Túžiš. Skoro som zamrzol.

- Rád vás vidím, pán Lokamp.
- Vďaka.

- Varovala ťa tvoja žena.
- A toto je pán Coster.

- Dobré popoludnie, doktor.
- Ako sa správa?

Nie je to zlé, aj keď koktaily
sú možno príliš veľa.

- Koktaily?
- Malinový sirup.

- Cigarety.
- Žiadny nikotín.

- Kávu.
- Bez kofeínu.

- Tancovať.
- Bez teba.

- Je to hrozné.
- Pán Lokamp, na chvíľu.

- Určite. Nájdi nám číslo, Otto.
- Áno.

Ako sa má Gottfried?

Nemohol prísť. Zaneprázdnený.

Opäť bojovať? Nie, už nebojuje.

- A Erich, stále ma miluje?
- Miluje to, Pat.

Áno, strašne miluje. Aký bude osamelý...

Po operácii bude potrebovať úplný
odpočinok. Náhly pohyb ju môže zabiť.

- Nefungujú veci dobre?
- V meste by to bolo oveľa horšie.

Nemyslel som si, že to bude také drahé,
ale peniaze nájdeme. Ďakujem pán doktor.

- Toto je cesta domov?
- V máji sa na nej vrátite domov.

V Máji. Viem, že sme spolu dlho
neboli a nemala som to povedať

ale celé tie mesiace som si
predstavoval, čo povieš a čo poviem ja.

Chceš počúvať? Predstavila som
si, že ležíme na posteli a ja.

Pýtam sa: "Toto je cesta domov?",
a vy hovoríte: "Áno, 600 km."

A ja: "Teraz na tom nezáleží.
Milujeme sa, mimo čas a priestor."

A ty: "Áno, je to tak." pobozkáš ma.

A vy hovoríte: "Môžem zostať?
Je to proti pravidlám?"

Ja: "Zabudni na pravidlá,
pretože ťa nepustím."

A bolo to ako skutočné. A bolelo ma to.

Dal mi účet. Tu. 1000 mariek.
Čo robiť? Kde ich zohnať?

Dnes je spln mesiaca. Zajtra budem v meste.

Kde vezmete peniaze?

Vezmem to. Zabudni na to.
Zabudni na všetko okrem Pata.

- Nerob hlúposti.
- Zmlkni. Pozri.

- Strieborné šaty. Opäť mágia.
- Vy sami ste kúzelníci.

Dvaja veľkovojvodovia sú v mojich službách.

Princ? Skôr dvaja čašníci.

Tancovať ma naučila manželka.
Dovoľte mi ukázať vám madam.

Určite. Milujem tvoju ženu. A ako
sa rozhodla, že si ťa vezme?!

- Drahá, si krásna!
- Áno, nie je to zlé.

Vďaka.

- Môžem ju navštíviť?
- Áno.

Vám, pán Coster. Nie na dlho.
A pamätajte, nehýbte sa.

- Ahoj, Pat.
- Dobrý deň, Otto. Ty si neodišiel?

- Odišiel a vrátil sa.
- Vidieť ma?

Vidieť. Idem večerným vlakom do mesta.

Vlakom? Prečo nie autom?

Cesty sú pokryté. Vlak je rýchlejší.

- Predali ste dieťa.
- Nie, Pat. Z čoho si bral?

- Neklam mi, Otto.
- Dobre dobre. A aké myšlienky vás napadnú.

Predali ste dieťa. A daj všetko na mňa.

- Hlavná vec je, ako sa cítite.
- To nie je dôležité.

Akoby mi odstránili chrbticu.

- Dosť pre dvoch.
- Predstavoval som si, že mám dieťa.

Chcel som opustiť časť seba.
Chlapec sa pozrel na Ericha

a zapamätal by si ma a
na chvíľu som sa vrátil.

Nechápem, Otto, prečo, dvaja sa
milujú, ale jeden musí zomrieť.

Od toho máš ďaleko.

Neviem. Toľko hodín som tu ležal sám a
rozmýšľal som, aká šialená aritmetika.

Ak prestaneš jesť, budem
žiť ešte pár mesiacov

- ak dielňu predáte.
- Ešte pár týždňov.

Ale to nie je limit. Ak predávate
prsty jeden po druhom, krv

od žíl, potom kostí, potom sa
možno dožijem aj roka, dvoch.

Budem dýchať, moje srdce bude biť.
Ale prečo? Do jedného dňa

pozri sa ti do očí a uvidíš
kým som bol celé tie roky?

Nadbytočná, mŕtva váha.

Pozrieť sa na Ericha a vidieť,
aký som starý a strašidelný?

Všetci budeme starí a strašidelní.

Vieš čo si nám dal? Ja - šťastie,
o ktorom som ani nesníval,

a Erich žije.

- Čo som dal Gottfriedovi?
- Gottfried?

On je mŕtvy?

- Ako zomrel?
- Odvážny. Hrdo. Za to, v čo som veril.

Gottfried si nemohol pomôcť, bol jedným z
tých, pre ktorých je česť synonymom smrti.

Ale sú aj iní. Tí, pre ktorých
je najvyššou poctou žiť.

Pravda. Zomrel za to, v čo veril.
Je to česť zomrieť smelo a hrdo.

- Si lepší?
- Veľa.

Idem sa pripraviť. Tak dlho, Pat.
Čoskoro sa uvidíme.

Ďakujem Otto.

O mesiac budete môcť chodiť. A o tri
mesiace odtiaľto odídeš do mesta, na jar.

Erich, nevrátime sa do mesta, však?
Poďme na juh.

Amerika. Poďme do Ria, na opice a kávu.

- Nikdy som tam nebol.
- Nájdeme.

Vezmi Otta. A Gottfried.
A poďme. Práve teraz.

- Na jar.
- Teraz nie.

Tu sme ráno na palube lode. Nie, večer.
Vchádzame do tichej tmavej zátoky.

Pozerám sa na miestne
dievčatá a ty sa hneváš?

Už nikdy nebudem unavený. A
nikdy sa mi nechce spať.

Pretože život je príliš dobrý na to, aby
sme ho prespali. Vylezieme na Amazonku

a keď prídeme na koniec, bude tam dedina a

slamená koliba s našimi menami.
A my do nej vstúpime.

- Poďme dnu a sadnime si.
- A ja sa pozriem na teba a ty na mňa.

Uzdrav sa, Pat. Rýchlejšie.

Odprevadím Otta a vrátim sa.

- Erich!
- Áno.

- Mnohokrát prešlo 10 sekúnd.
- Vďaka Bohu, že existuješ.

- Aké sú hlasné!
- Čo drahý?

Tvoje hodinky, to ma desí.

- Všetci boli ticho.
- Čas sa zastavil.

Tak!

Nechaj ma zomrieť, drahý. Je to pre mňa
ľahké, pretože vo mne je len láska.

Južná Amerika je tak ďaleko.
Škoda, že nejdú s nami.

Boj v meste.