Original subtitles

Preklad z anglick�ch titulkov: M. M.

V roku 1953 prebiehal s�boj o v�stup na dovtedy

nezdolan� vrchol najvy��ej hory sveta - Mount Everest.

V tom roku viedol britsk� exped�ciu plukovn�k John Hunt.

Bol to najambici�znej�� pokus hist�rie.

Medzi horolezcami bol aj 33-ro�n� v�el�r z Nov�ho Z�landu - Edmund Hillary.

Dnes s� Himal�je ako...

Dobre, najsk�r sa predstavme.

Ed Hillary, ve�mi zauj�mav� osobnos� v alpskom svete.

- Dobr� r�no, Ed. - Dobr� r�no.

Ko�ko bolo u� na Evereste uskuto�nen�ch pokusov.

Minim�lne desa�.

Pre�o doteraz v�etky zlyhali?

Kv�li nespr�vnej kombin�cii okolnost�.

Mysl�te, �e Everest je mo�n� vyliez�?

�no, rozhodne si mysl�m, �e je to mo�n�.

Ur�ite sa to jedn�ho d�a podar�.

Je tomu 60 rokov, svet bol �plne in�...

a predstava, �e bude� prv�m �lovekom,

�o bude st� na najvy��om bode Zeme.

T��ba... romantick� t��ba.

O v�stup na najvy��� vrch sa viedol ozajstn� s�boj.

Nielen Brit�nia,

aj in� n�rody st�li v z�stupe.

Pre Brit�niu to bola fakticky posledn� �anca urva� t�to ve�k� cenu.

Nikto neveel, �i je mo�n� pre�i� v 8850-tich metroch.

Akoby �li chalani prekro�i� hranice vesm�ru...

dosiahnu� fyziologick� limit, �o m��e �udsk� organizmus znies�.

Som presved�en�, �e nechceli zomrie�,

ale boli ochotn� riskova� tam, kde smr� je jedn�m z v�sledkov.

Idete do nezn�ma.

D� sa to v�bec dok�za�?

V roku 1953 to bola ot�zka s ve�k�m ot�znikom.

Mysl�m, �e to bola ot�zka v�zvy...

ani nie tak k hore samej,

ako k sebe sam�mu...

dok�za� prem�c� vlastn� strach

a d�fa�, �e sa nakoniec dostanete na vrchol.

ZA HRANU

CESTOU K EVERESTU

�lenovia britskej exped�cie na Everest

sa za�ali sch�dza� na subkontinente,

kde z�stupca ved�ceho v�pravy, major Wylie,

t��obne o�ak�va nadch�dzaj�ce dobrodru�stvo.

Sme ve�mi radi, �e prv� etapa

na�ej cesty pod Mount Everest je za nami.

M��eme vyrazi� do h�r.

Ak ku koncu m�ja natraf�me na dobr� po�asie

pred pr�chodom monz�nu,

mali by sme ma� �ancu dosta� sa na vrchol.

BRITSK� VE�VYSLANECTVO

K exped�cii som sa pripojil

na Britskom ve�vyslanectve v K�thmandu.

Exped�cia mala 13 �lenov zo z�padu.

John Hunt, vysl��il� arm�dny d�stojn�k, bol ved�cim exped�cie.

Nikdy som o �om nepo�ul,

a� k�m som ho prv�kr�t nestretol vtedy v K�thmandu.

Preferoval som �ud�, ktor�ch som poznal u� predt�m,

preto bol Ed u m�a ve�k� nezn�ma.

M��em ale poveda�, �e od prv�ho momentu, ke� som ho zbadal,

som vedel, �e je tu niekto s dominantnou autoritou.

Vy�nieval nad v�etk�mi.

P�n Hillary, pre zauj�mavos�...

ako dlho sa venujete lezectvu?

Lezectvu sa venujem... mysl�m...

zhruba 10 rokov.

Ko�ko v�stupov mimo Nov�ho Z�landu u� m�te za sebou?

Bol som na nieko�k�ch exped�ciach v Himal�jach.

Vychovan� ste boli dos� striktne, je tak?

Vyrastal som po�as kr�zy.

V tom obdob� finan�ne na tom moja rodina nebola pr�li� dobre.

Bol som oby�ajn� vidiecky chlapec.

- V�el�r. - V�el�r.

Bl�dil som okolo na�ej farmy, sn�vaj�c o ve�k�ch dobrodru�stv�ch,

v�stupoch v hor�ch a pod.

Ak� kontrast medzi

v�el�rstvom na jednej strane a lezen�m na druhej.

Ani nie...

Ako v�el�r som sa neust�le

to�il okolo 35 kg boxov medu.

Aj m�j brat bol v�el�r. Medzi sebou sme s��a�ili.

Mysl�m, �e zmysel s��a�e

mal vplyv na moje horolezeck� aktivity.

Cel� t�m sa vyformoval v K�thmandu.

�akalo n�s 17 dn� pochodu do Tengbo�e,

ktor� sa malo sta� na�im prv�m z�kladn�m t�borom.

Postupne sme museli prejs�

vysok� hrebene a hlbok� �dolia.

Postupne sme si zlep�ovali kond�ciu

a �o je najd�le�itej�ie, upev�ovali sa ako t�m.

V�etko bolo premyslen� do najmen�ieho detailu.

7,5 tony materi�lu,

443 debien, v�etky o��slovan�,

s obsahom, zap�san�m do poslednej z�palkovej krabi�ky, alebo ihly.

Je to t�mov� exped�cia.

Ve�mi ve�a z�vis� na forme pyram�dov�ho �silia.

13 �lenov exped�cie zo z�padu,

30 st�lych v��kov�ch �erpov.

T� sa bud� stara� o vyn�ku na�ej v�bavy do vy���ch nadmorsk�ch v��ok.

�al��ch 600 nep�lskych nosi�ov

prepravuje n�klady z celej krajiny do na�ich lezeck�ch oblast�.

Ke�e na hore u� prebehlo

sedem britsk�ch pokusov o v�stup,

c�tili sme, �e ako prv� na vrchole maj� pr�vo by� lezci z Brit�nie,

alebo z britsk�ho Commonwealthu.

�vaj�iari sa takmer dostali na vrchol v roku 1952,

Ameri�ania �akali na svoju pr�le�itos�.

A tak tu bol obrovsk� tlak na Johna Hunta

s kolos�lnym o�ak�van�m, �e v tejto �lohe uspeje.

P�n Hillary, ko�ko Novoz�lan�anov

je v tohtoro�nej exped�cii?

Iba dvaja... George Lowe a ja.

George Lowe a m�j otec boli ve�k� priatelia.

�asto liezci v Ju�n�ch Alp�ch na Novom Z�lande.

Spolu tvorili v�born� lezeck� dvojicu,

ve�mi dobre si rozumeli.

Po�as 18-d�ov�ho putovania

sme spozn�vali jeden druh�ho.

Neust�le sme pritom po��vali mierne nar�ky

na Novoz�lan�anov.

S Edom sme boli absolventi be�nej strednej �koly,

zato v��ina z nich, pravda�e,

vychodila verejn� �koly.

Nebolo poch�b, �e sme poch�dzali z rozli�n�ch vrstiev.

K�thmandu le�� iba

zhruba 1200 metrov nad morom,

�p�tie Everestu zhruba 5500 metrov nad morom.

N� 17-d�ov� pribli�ovac� pochod

bol neoddelite�nou s��as�ou m�jho pl�nu

aklimatiz�cie.

Cel� �as to bol z�vod s �asom,

neust�ly strach pred pr�chodom monz�nu.

Preto John Hunt povedal:

"Chceme by� v poz�cii vyst�pi� na Everest 15. m�ja."

Nesk�r v m�ji sa neust�le zv��uje mo�nos� pr�chodu monz�nu.

V�dy je to z�vod s �asom.

��m sme vystupovali vy��ie, t�m sa zvy�ovalo aj na�e vzru�enie.

Ukazovali sa n�m st�le vy��ie a vy��ie �t�ty.

A nad t�m sa t��il vrchol pyram�dy Everestu,

iba 20 m�� vzdialen�,

ale st�le 5500 metrov nad nami.

P�n Hillary, liez� ste za�ali na Novom Z�lande, je tak?

�no, na Novom Z�lande.

A tu je Mount Cook - "Napichova� mrakov",

majest�tne sa k oblohe vyp�naj�ci do v��ky 3724 metrov.

S kamar�tom sme sa dohodli

spravi� kr�tku t�ru k Mount Cooku.

��m sme boli bli��ie, t�m v���m dojmom na m�a hory p�sobili.

Tieto rozoklan� vrcholy

poskytuj� skuto�n�m alpinistom jedny z najlep��ch lezen� mimo Eur�py.

V t� noc pri�li do hotela "Hermitage", kde som zostal,

dvaja mlad� mu�i.

V okol� som po�ul �epot: "Pr�ve zdolali Mount Cook."

T�to chalani boli ozaj "�iv�".

Pomyslel som si: "Ak� bezn�dejn� �ivot �ijem,"

"�iadne ve�k� dobrodru�stv�, ni� obzvl᚝ vzru�uj�ce."

Vtedy som sa rozhodol, �e sa budem trvalo venova� horolezectvu.

Po 17-tich d�och

dorazila na�a "karav�na" ku kl�toru Tengbo�e vo v��ke 3867 metrov.

Akon�hle dosiahli kl�tor Tengbo�e,

dos� sa ochladilo.

Nosi�i z n�in, ktor� mali odet� preva�ne iba bavlnen� oble�enie,

dostali v�platu a vr�tili sa do ich ded�n.

Ich pr�cu prevzali �erpsk� nosi�i.

�erpovia, �o zostali na exped�cii,

ak aj mali predch�dzaj�ce sk�senosti s lezen�m,

zaiste neboli pr�li� ve�k�.

Tenzing bol v�nimkou,

ten mal v tomto pomerne ve�k� sk�senosti.

V skuto�nosti mal viac sk�senost�

s lezen�m na Mount Evereste, ne� ktoko�vek in�.

Bez �erpov Everest nevylezie�.

M�j otec bol ich vodcom.

�udia ho re�pektovali.

Vedeli, �e na Everest chodieval s cudzincami u� od roku 1935.

Hore bol u� �es�kr�t.

Poznal som ch�ry o Tenzingovi.

V horolezectve dosiahol ve�a

a vedel som, �e bol ve�mi cenen�.

Ale nebol som schopn� s n�m dobre komunikova�.

Jeho angli�tina bola na n�zkej �rovni, rovnako ako moja nep�l�ina.

Mal trblietaj�ci sa �smev... nesmierne o�aruj�ci �smev.

Bolo nemo�n� nema� ho r�d.

�al��ch 14 dn� sme mali obdobie v�cviku.

Testovali sme sa spolo�ne s na�im zariaden�m na nadmorsk� v��ky.

V roku 1953 bolo dosiahnutie vrcholu Everestu

po fyzickej str�nke ve�kou nezn�mou.

Bolo to, akoby ste poslali niekoho do vesm�ru.

Z v��kov�ch experimentov v komor�ch bolo zn�me,

�e nadmorsk� v��ka ti m��e v�ne po�kodi� zdravie.

Jedna z t�z bola, �e �udia m��u dosta� krv�canie do mozgu,

preto�e sa im pr�li� roz��ria cievy.

Ve�a d�vodov d�valo predpoklad, �e m��e nasta� m�tvica.

Nikto nevedel, �i to je v�bec mo�n� pre�i�.

Ke� Ed mieril na horu v roku 1953,

hora si u� predt�m vy�iadala 13 obet�.

Mysl�m, �e pre ka�d�ho, �o tam liezol v tom �ase,

to bola sk�u�uj�ca �tatistika.

13 obet� a 0 vrcholov.

5. j�n 1921 zahynul �k�tsky b�date� Kellas

7. j�n 1922 sedem m�tvych v lav�ne

17. m�j 1924 smr� �erpu na krv�canie do mozgu

7. j�n 1924 Mallory a Irvine zostali nezvestn�

9. j�n 1924 - dvaja lezci zostali nezvestn� v d�sledku zimy

31. m�j 1934 Wilson zomrel v d�sledku zimy

31. okt�ber 1952 na hore zahynul �erpa

Teraz, asi 6 m�� od Tengbo�e,

pri poh�ade na sever vidie� �adovec Khumbu.

Tu sme na�li miesto pre n� hlavn� z�kladn� t�bor,

odkia� sme mali zah�ji� �tok na vrchol.

Tento �adovec bola �al�ia na�a ve�k� prek�ka.

Poslal som skupinu, aby ho presk�mala.

Ed Hillary viedol t�to prv� skupinu.

Z�padn� kotol je str�en� ve�k�m �adop�dom.

Je to 750 metrov vysok� masa �adu, tvoriaca �adop�d Khumbu.

Najsk�r sme museli zisti�,

�i je mo�n� prejs� cez tento �adop�d.

�adop�d bola neust�la hrozba.

Nemali sme in� mo�nos�, iba spravi� cestu krajinou,

neospravedlnite�nou v be�nom alpskom lezen�.

Je to ako zmrznut� vodop�d.

Cel� v�ha �adovca sa neust�le tla�� dole.

Je to sple� �adov�ch blokov.

Nestabiln� re�lne nebezpe�enstvo,

nad ktor�m nem� �iadnu kontrolu.

�ialenstvo! Bo�e m�j, �s� takouto cestou je hl�pos�.

Ale inou cestou proste nem��e� �s�!

Ke� �vaj�iari v roku 1952 vyst�pili hore �adop�dom,

povedali: "T�to vec je v neust�lom pohybe."

Z tohto d�vodu je to nebezpe�n� miesto.

V �adop�de zahynulo viac �ud�, ne� kdeko�vek inde na Evereste.

Je to tu nepreh�adn�, 750 metrov vysok�...

a my sme mali �s� hore priamo stredom toho.

Ed Hillary, George Lowe, Mike Westmacott a ja

sme boli vybran� na vyt��enie prvej cesty.

Za t��de�, alebo aspo� 5 dn�, ak budeme vl�da�,

kv�li bezpe�nosti

treba vykopa� ve�a stupov a natiahnu� mno�stvo fixn�ch l�n,

aby bolo eventu�lne mo�n� zabezpe�i�

nosi�om �o najbezpe�nej�� prechod.

�adop�d bolo nebezpe�n� miesto,

preto�e �adov� bloky padali bez varovania.

Ak ste boli pr�ve na ceste, bola to prek�rna vec.

Tieto �adov� ve�e,

ve�k� kusy a p�sy �adu ve�kosti nieko�k�ch domov,

sa mohli v ka�dom momente zr�ti�.

Mnoh�m nebezpe�n�m �sekom sme dali men�.

Boli tam Mikeov Horror, Hillaryho Horror,

�sek nazvan� "Drvi� orechov", "�zemie at�movej bomby"...

Existuj� ur�it�...

ako horolezci hovoria... objekt�vne nebezpe�enstv�,

ktor� v podstate nem��ete ve�mi eliminova�.

Je tu tie� riziko p�du do trhliny.

Mali sme asi dvojmetrov� hlin�kov� rebr�ky,

ktor� sme sp�jali dokopy a takto pou�ili pri prechode cez trhliny.

Bolo tam ve�a trhl�n,

tak�e n�m �oskoro do�li v�etky rebr�ky.

Preto sme museli posla� �ud� k najbli���m stromom,

�o bolo asi tri dni cesty dole,

po brvn� na zhotovenie dreven�ch most�kov.

Balansoval si na nich, ako sa len dalo.

Bolo n�m jasn�, �e inak sa na Everest nedostaneme.

Ed Hillary by bol ve�mi r�d,

ak by mohol by� vo vrcholovom t�me.

Dobre vedel, �e iba nieko�k�

dostan� �ancu �s� na vrchol.

Preto ��msk�r chcel zap�sobi� na Johna Hunta

a c�til, �e je �as zatla�i� na neho

po zoznamovac�ch cest�ch po �adop�de, aby sa na to pripravil.

M�j otec sa nikdy tvrdej pr�ce neb�l,

i ke� niekedy to bolo ne�nosn�. Mysl�m, �e otec c�til

ve�k� psychologick� a emocion�lne nedostatky.

Bol vychov�van� s ve�k�m o�ak�van�m.

Na gymn�zium v Aucklande ho poslali

o dva roky sk�r.

Mal som iba 11 rokov

a bol som ozaj dos� vydesen�.

V �ase obeda

som chodieval von zo �koly zadn�mi dverami,

kde bolo mno�stvo mravcov.

Zo za�iatku na gymn�ziu v Aucklande

boli jedin�mi mojimi priate�mi mravce.

Bol som rojko, k�m som neza�al liez�.

�adop�d bol jeden ve�k� labyrint.

Napriek tomu boli n�ten� h�ada� tadia� cestu.

T�to �loha prin�le�ala Edovi. Bola to mimoriadne dobr� z�bava.

Novoz�lan�ania

mali ove�a viac sk�senost� s lezen�m v snehu a �ade,

ne� priemern� eur�psky lezec,

preto�e ich pohoria s� akoby tak� miniat�rne Himal�je.

KR�SY NOV�HO Z�LANDU

Ju�n� Alpy -

rozsiahla sple� h�r, rozliehaj�ca sa na sever

v takmer nepreru�enom re�azci sk�l a �adu.

Ed, dok�ete porovna� Ju�n� Alpy

so �vaj�iarskymi Alpami?

V nich sa zdokona�uj� anglick� lezci.

Tu, na Novom Z�lande s na�im ��asn�m za�adnen�m

sa zv��a lezie v snehu a �ade.

V mnohom s� cesty podobn� himal�jskym.

Od �vaj�iarskych �lp sa dos� odli�uj�,

tam prevl�da lezenie v skal�ch.

Mount Aspiring - novoz�landsk� Matterhorn -

"�ralo�� zub", ktor�ho strm� zr�zy

vy�aduj� zru�nos� a opatrnos� v lezen�.

Na�e novoz�landsk� hory

s� ozaj skvel�m tr�ningov�m prostred�m pre Himal�je.

"Kiwis" s� ve�mi odoln�,

preto si mysl�m, �e mlad� britsk� lezci

zostali trocha v ��ase,

ke� im pridelili do t�mu pr�ve t�chto impozantn�ch "Kiwis".

No, nastala �al�ia ve�k� pochybnos�

na hrane kotla

na vrchole �adop�du.

V�imnite si t�to rozsiahlu trhlinu.

Dostaneme sa cez �u do kotla?

Rozhodnutie, kto p�jde

na vrchol

bolo z ve�kej miery v�sadou vodcu.

John Hunt mal prerozdeli� t�m

pre �al�� priebeh exped�cie.

Nastalo ve�k� mno�stvo

p�zovan� a predv�dzania sa,

ke� sa �udia chceli uk�za� v �o najlep�om svetle

kv�li takejto pr�le�itosti.

Mysl�m, �e medzi Britmi

nebolo a� tak� �silie o t�to poz�ciu.

Mysl�m, �e na�i Novoz�lan�ania, Hillary a Lowe,

boli mo�no trocha viac priamo�iarej��

v chcen� dosta� sa �o najvy��ie.

Chceli sa silou-mocou presadi�,

k�m my sme boli mo�no trocha viac ustr�chan� -

verejn� �kola n�s nen�tila razi� si cestu vpred,

k�m Hunt nepovie: "Ty si chlap�k, chop sa toho!"

Neust�le som d�fal, �e George Lowe a ja

budeme tvori� vrcholov� dvojicu,

ale nebola doba na to, �eby n� vodca John Hunt

chcel ma� na vrchole Mount Everestu dvoch Novoz�lan�anov.

Preto som sa mal poobzera� po niekom,

kto by bol schopn� nahradi� ma a odvies� kvalitn� pr�cu.

Tenzing bol t� osoba.

�iaden �lovek nemal viac sk�senost� z Everestu.

Dobre ch�pal hodnotu tohto v�stupu

a ako mu mohol zmeni� �ivot.

Tenzing bol ve�mi chudobn�.

Tvrdo pracoval.

Chcel, aby sa jeho deti dostali do dobr�ch �k�l.

Chcel, aby sa mali lep�ie ako on.

Tenzing vedel, �o znamen� zdola� Everest.

M�j otec sa trocha l�il od in�ch �erpov,

preto�e v�dy t��il zdola� Everest.

Pre chudodn� die�a z Tibetu to bolo ve�mi nezvy�ajn�.

Mnoh� in� �erpovia liezli iba kv�li z�robku na �ivobytie,

k�m on bol lezec od srdca.

Dopredu ho hnal vrchol, rovnako ako Edmunda Hillaryho.

Ako sme kr��ali �alej kotlom, trhl�m ub�dalo.

Uvedomili sme si, �e je pre n�s otvoren�.

Zhroma�dili sme sa v z�kladnom t�bore.

N� prv� probl�m bol vynies� z�soby

do �tvrt�ho t�bora v Z�padnom kotli.

Vzh�adom na lezeck� �a�kosti v �adop�de

nalo�en� nosi�i �iadaj� tri dni na dosiahnutie �tvrt�ho t�bora.

T�to my�lienka vznikla

pri obhliadke hory.

To znamen�, �e by to robili ve�mi systematick�m sp�sobom.

Zalo�ili by jeden, potom �al�� t�bor,

a takto �li st�le vy��ie a vy��ie.

Vybudovan�m takejto pyram�dy t�borov

dostanete hore dostatok stanov, jedla, paliva na varenie, kysl�ka...

dostatok tak�chto z�sob. M��ete si tam odpo�in��

pred odchodom hore do �al�ej etapy.

A k tomu, �udia by mali �s� hore a hne� dole z hory.

Ide�lne je, ke� �udia dosiahnu t�bor a znova sa vr�tia dole,

preto�e ka�d�, kto dosiahne t�bor a zostane tam,

skonzumuje v�etko jedlo, �o sa vynieslo hore.

�udia sa sna�ili prich�dza� s rie�eniami,

ako pom�c� t�mu k dosiahnutiu vrcholu.

Z cel�ho sveta

posielali �ialen� n�vrhy na vyn�lezy.

Niekto navrhol geni�lne zariadenie,

typ akejsi harp�ny

so z�paln�m zariaden�m na konci.

Hlavn� my�lienka bola, �e by sa takto vp�lila do �adu,

t�m p�dom by zabezpe�ila pevn� ukotvenie lana,

po ktorom by �udia mohli vystupova� hore.

V��inou to boli tot�lne bl�zniv� n�pady.

Moja met�da zah��a pou�itie lana,

vytiahnut�ho dopredu lietadlom.

S mojim osobn�m

vykurovac�m zariaden�m

vzduch bude prech�dza� cez ohrievaciu komoru

a bude �erpan� cez gumen� hadice

do r�k, n�h a hlavy.

M��em spomen�� zvl�tnu zbra�

pre nastre�ovanie oce�ov�ch skrutiek do skaly...

Navrhujem vlnen� oble�enie,

zapojen� v podstate rovnak�m sp�sobom

ako elektrick� prikr�vka...

Bolo by mo�n�

vyst�pa� na vrchol pomocou ve�k�ho h�liom plnen�ho bal�na,

na ktor� by bolo potrebn� ve�k� mno�stvo h�lia.

Takmer v�etky technologick� inov�cie,

pou�it� na exped�cii v roku 1953,

poch�dzali z vec�, vyvinut�ch arm�dou

v priebehu 2. svetovej vojny.

Testovali priamo na sebe nepremokav� zariadenia

v aerodynamickom tuneli Farnborough Aircraft Factory.

30 rozli�n�ch britsk�ch firiem

bolo zapojen�ch pri navrhovan� samotn�ch top�nok.

V�stup na Everest v roku 1953 sa stal ot�zkou n�rodnej prest�e.

Po druhej svetovej vojne bola Brit�nia v tot�lnom bankrote.

Vzh�adom k povojnov�m �sporn�m opatreniam v Brit�nii,

naozaj hrozn�ch dn�...

sa jednalo o posledn� ve�k� koloni�lny projekt...

posledn� "hur�" britsk�ho imp�ria.

M�j otec a Tenzing

neust�le dobrovo�ne pom�hali v r�znych situ�ciach,

demon�truj�c ich kompetenciu by� v jednom z vrcholov�ch t�mov.

Otec vedel, �e tam bol cel� rad d�vodov,

pre�o by toto mala by� najlep�ia kombin�cia pre �spech.

V tomto vysokohorskom prostred� boli ako doma.

Boli "hladn�" po vrchole.

Dohromady ich spojil

z�vod dole �adop�dom Khumbu,

kde sa sna�ili dok�za�, ako to r�chlo prejd�.

Ako produkt jeho nadmernej neviazanosti

bola nehoda, �o sa stala pri jednom preskoku.

Tenzing a ja sme mierili nazad do z�kladn�ho t�bora.

Ke� sme boli zhruba v polovici �adop�du,

dorazili sme k jednej z trhl�n.

Na jednej strane bol ve�k� kus �adu.

Pou�ili sme ho ako odrazov� most�k

na dosiahnutie druhej strany.

Bolo to trocha ironick�,

�e sa to stalo pr�ve Edovi Hillarymu,

tak�mu skvel�mu lezcovi.

�udia mi �asto hovoria:

"Musel si by� ve�mi v�a�n�,

ke� ti Tenzing zachr�nil takto �ivot."

Ale ja som si to nemyslel.

Bol by som ve�mi nahnevan�, ak by mi �ivot nezachr�nil.

�tvrt� t�bor bol postaven�.

�spe�ne sme do neho dopravili

tri tony z�sob.

Horu nedobyje�,

ak nem� dos� ��astia.

Hora ti d� �ancu dosta� sa na vrchol.

Sna�� sa prekona� vlastn� slabiny.

Ed Hillary bol typom nad�enca,

ktor� chcel by� v�dy vpredu...

v�dy chcel by� l�drom.

Nebol grobiansky, bol tich�, viac rezervovan�, charaktern�.

Otec bol dos� komplikovan� �lovek.

Mysl�m, �e otec mal v sebe pr�li� m�lo syndr�mov

by� perfekcionalista.

Sk�r opl�val pocitom menejcennosti, �e nie je na ni� dobr�.

Mysl�m, �e to bolo v�sledkom ve�mi komplikovan�ho rodinn�ho z�zemia.

M�j otec neprejavoval ve�k� z�ujem

o dobrodru�n� aktivity.

Bol hlboko veriacim �lovekom.

Lezenie v hor�ch pova�oval sk�r za stratu �asu.

Prie�il som sa mu.

Zvy�ajne to kon�ilo v k�lni,

kde som od neho dostal dobr� bitku.

Celkom som hrd� na skuto�nos�,

�e som vlastne nikdy nepripustil moje omyly...

ani vtedy, ke� boli zrejm�.

Samozrejme, �e v�etci sme mali obrovsk� z�ujem

dosta� sa do fin�lneho v�beru.

V t�ch �asoch bolo vodcovo slovo "sv�t�",

zvl᚝ u mu�ov, sl��iacich v ozbrojen�ch sil�ch.

Hunt rozhodol,

kto bude t�m ��astlivcom

a zabojuje o vrchol.

V z�kladnom t�bore

John Hunt zvolal v�etk�ch

a na�rtol pl�ny pre zvy�ok exped�cie.

Z�sadn� vec sa t�kala samozrejme pokusov o vrchol.

Na tejto sch�dzi...

mimoriadnej sch�dzi s t�mom,

v tot�lnej izol�cii od zvy�ku sveta,

tis�ce m�� od domova,

ka�d� z mu�ov uva�oval: "Nebola by to n�dhera,"

"ak by som bol jedn�m z t�ch ��astlivcov?"

Bolo treba nielen vybra� �ud� pre vrchol,

ale zadeli� aj ostatn� pr�ce.

M�j otec mal pevne stanoven�,

�e to bude on, kto dostane vrcholov� pr�le�itos�.

Jednou z podmienok

m�jho otca �s� s anglick�m t�mom,

bola mo�nos� �s� na vrchol.

Nejestvoval na to �iaden sk�senej�� horolezec.

V�etci by sme radi bojovali o vrchol,

ale o prv� vrcholov� pokus

sa mali pok�si� Tom Bourdillon s Charlesom Evansom.

Hunt potom dodal: "Ak bude potrebn� druh� pokus,"

"pok�si sa o� Ed Hillary a Tenzing."

Som presved�en�, �e m�j otec

by bol ve�mi r�d v prvom t�me.

Tenzingovi sa toto zaiste pr�li� nep��ilo.

�al�ia etapa... skuto�ne k���ov�...

bola dosta� sa cez stenu Lhoce do Ju�n�ho sedla.

John Hunt povedal: "V poriadku, Tom Bourdillon s Charlesom Evansom..."

"Najsk�r po�leme ich dvoch."

"M��u urobi� ve�k� skok z Ju�n�ho sedla"

"a� na vrchol za jeden de�."

Prv� hlavn� �lohu v tomto pl�ne z�skal George Lowe.

Mal pripravi� cestu cez stenu Lhoce,

aby �al�ie skupiny mohli dosiahnu� Ju�n� sedlo.

Mala by� hotov� do 15. m�ja.

Proste bolo povedan�:

"Chceme by� v poz�cii zdola� Everest 15. m�ja."

Niekde v podvedom� u Hunta preb�val neust�ly strach,

�e pr�de monz�n a ukon�� v�etky na�e n�deje.

Najsk�r ale museli prekona� vec, zvan� stena Lhoce.

Je to obrovsk�, 1200 metrov vysok� stena, pln� snehu a �adu,

ved�ca strmo do Ju�n�ho sedla, le�iaceho vo v��ke 8000 metrov.

George Lowe, m�j partner z Nov�ho Z�landu, stratil ve�a �asu a energie

prer�an�m cesty cez tento n�ro�n� probl�m.

Pr�ca v stene bola ve�mi n�ro�n�.

E�te viac ju s�a�ovalo otrasn�

po�asie a dennodenn� padanie snehu, ktor� neust�le prikr�val stopy.

T�to vysut� poz�ciu som po dlh� �as zdie�al s Ang Nyimom,

�tlym �erpom.

George Lowe pracoval v stene Lhoce

a� do v��ky 7700 metrov viac ne� t��de� bez podporn�ho kysl�ka.

Bola hrozn� zima a dul siln� vietor.

Po cel� �as som d�fal, �e preraz�m cestu

traverzom steny do Ju�n�ho sedla.

Bol som ale bi�ovan� po�as�m a aj nadmorsk� v��ka mala na m�a vplyv.

Zdalo sa, �e nebudeme schopn� urobi� posledn�ch 300 metrov do sedla.

John Hunt urobil ve�k� chybu,

ke� podcenil stenu Lhoce.

Proste bola pr�li� ve�k�.

George Lowe od neho nedost�val dos� podpory.

Bolo to iba na mne a Ang Nyimovi.

V�dy, ke� n�m posielali podporu,

neboli schopn� do 24 hod�n ju doru�i�.

Vo vysok�ch v��kach

sa nikdy dobre nec�ti�.

Ka�d�m dychom vo vysok�ch nadmorsk�ch v��kach

z�skava� menej molek�l kysl�ka.

Preto potrebuje� viac n�dychov, aby si z�skal potrebn� kysl�k.

Prelo�� si podlo�ku cez �sta

a sna�� sa cez �u d�cha�, akoby si be�al.

Iba nas�va� vzduch... sna�� sa dosta� do seba dos� vzduchu.

Napriek tomu dlh vzduchu narast�, a� nakoniec proste nem��e� �s� �alej...

mus� zastavi�.

Spotrebuje� tri, �tyri n�dychy na jeden krok...

nesk�r p�, �es�...

p�tn�s� n�dychov...

proste sa ti nedost�va vzduchu.

Tam hore sa ti myse� akosi postupne spoma�uje.

Myslel som, �e som extr�mne dobr�,

ale v skuto�nosti sme boli om�men� ako �udia vo sne.

V stene Lhoce sme str�vili 10 dn�,

zna�ne viac, ne� som r�tal.

Pritom sme st�le neprerazili do Ju�n�ho sedla.

�asov� faktor sa st�val kritick�m.

Monitorovan�m pokroku v stene Lhoce

bolo zrejm�, �e hybnos� �toku

postupne slabne.

Pritom prv� n�znaky monz�nu

sa u� vytv�rali v Beng�lskom z�live.

Bol ve�mi kritick� �as.

Predstavte si pocit Hunta,

ako sa mu pr�ve rozpad� tento ve�k� podnik.

"Ak ��msk�r nevyrie�ime t�to vec,"

"budeme str�ca� na�u �ancu."

"Pr�chodom monz�nu"

"nedosiahneme ani Ju�n� sedlo, tob�� vrchol."

Everest �UDIA versus PO�ASIE

Lond�n vol� britsk� exped�ciu na Mount Evereste.

Tu je najnov�ia predpove� po�asia.

Z�padn� front sa zrejme presunie na v�chod

cez najkrajnej�� sever Nep�lu.

Je pravdepodobn�, �e prinesie ve�k� obla�nos�

s ob�asn�mi b�rkami...

Nesk�r v m�ji

bolo st�le zrejmej�ie, �e doraz� monz�n.

Pr�chodom monz�nu

prich�dza aj mnoho snehu, t�m je lezenie ove�a problematickej�ie.

Vo ve�kom mno�stve sypk�ho snehu nie je �ahk� liez�...

brodi� si n�m cestu.

Britsk� exped�cia v roku 1930 �plne zlyhala,

preto�e monz�n pri�iel pr�li� skoro.

Hlavne kv�li tomuto narastal v exped�cii tlak.

Aj ke� nebola

dokon�en� cesta do Ju�n�ho sedla,

John Hunt vydal z�sadn� rozhodnutie

vysla� hore 14-�lenn� t�m �erpov,

aby z�sobili v�etky sklady, ktor� budeme potrebova�.

Ni� nesmelo ohrozi� na�e sklady

v �ase �tokov na vrchol.

21. m�ja sme Tenzing a ja

viedli skupinu 14-tich �erpsk�ch nosi�ov do Ju�n�ho sedla.

13-ti �erpovia toho d�a vyst�pili do sedla bez podporn�ho kysl�ka.

Iba 14-ty to nedok�zal, ale o jeho n�klad bolo postaran�.

Boli sme na nich py�n� a v�a�n�.

Stihli to za 10 a pol hodiny.

Ka�d� vyniesol zhruba 15 kg a ich jedin�m jedlom

bola ��lka �aju a k�sok chleba.

Takto sme boli schopn� spr�vne vybavi� t�bor

stanmi, spac�mi vakmi, kysl�kov�mi pr�strojmi a jedlom.

Bol to jeden z najv���ch �spechov.

Ju�n� sedlo je zrejme

najnehostinnej�ie miesto sveta.

Nepretr�it� siln� vietor

neust�le f�ka cez bez�te�n� pustatinu snehu a �adu,

vr�tane vetrom zni�en�ch

stanov �vaj�iarskej v�pravy z predch�dzaj�ceho roka,

na ktor�ch vej� iba zostatky roztrhanej tkaniny.

V roku 1952 pozvali �vaj�iari m�jho otca na v�stup na Everest.

Dostal sa do v��ky, kde predt�m �iaden �lovek nebol,

ale nepriazniv� po�asie ich vr�tilo sp�.

Spom�nam si na v�rok Andreasa Rocha zo �vaj�iarskej v�pravy:

"V sedle c�ti� pach smrti."

Mysleli sme, �e to je iba prehnan� dr�ma,

ale ke� sme tam pri�li, pochopili sme.

Poviem v�m, tamoj�iu zimu

prec�ti� a� do �piku kost�.

Om�zaj� ti prsty, ruky...

c�ti� neust�le stup�uj�cu sa zimu.

Je to s�boj tela a snahy nie�o robi�.

Vie�, �e tam pomaly zomiera�.

Dosiahli sme v�znamn� krok.

Potom sme sa vr�tili do Z�padn�ho kotla.

Neodkladne sme uviedli do chodu �to�n� pl�n.

Hunt chcel zrealizova� dva pokusy o vrchol,

ale uvedomil si, �e dva pokusy s� prive�a

na pou�itie s�prav s "otvoren�m okruhom".

V tomto mechanizme

ke� vyd�chnete, vyd�chnut� vzduch sa dost�va von do atmosf�ry,

ke� sa nad�chnete,

atmosferick� vzduch vdychujete spolu s trochou podporn�ho kysl�ka

z v�ho kysl�kov�ho pr�stroja.

Cez kysl�kov� pr�stroj

sa spotrebuje ve�a kysl�ka,

tak�e by bolo treba dosta� obrovsk� mno�stvo kysl�ka

do Ju�n�ho sedla a na Juhov�chodn� hrebe�.

Preto sa rozhodol:

"Nie, toto dok�za� nebudeme schopn�."

Existovala ale aj alternat�vna forma kysl�kovej s�pravy,

naz�van� "uzavret� okruh".

Pri "uzavretom okruhu" ke� vyd�chnete,

oxid uhli�it� prech�dza cez kanister,

naplnen� zmesou s�dy a v�pna

a vr�ti sa sp� ako kysl�k do kysl�kov�ch flia�.

Takto ste �plne izolovan� od vonkaj�ieho vzduchu.

Ak to bude pracova�, "uzavret� okruh" bude ��innej��,

ne� "otvoren� okruh".

�udia, pou��vaj�ci "uzavret� okruh",

m��u za�a� z ni���ch v��ok.

Probl�m s "uzavret�m okruhom" bol,

�e jedin�, kto ho vedel pou��va�,

bol jeho navrhovate�, Tom Bourdillon.

Prv� pokus o vrchol

s vyu�it�m kysl�ka z "uzavret�ho okruhu"

podnikol Tom Bourdillon s Charlesom Evansom.

John Hunt �iel do Ju�n�ho sedla ako podpora.

Evans a Bourdillon opustili predsunut� z�kladn� t�bor

v Z�padnom kotli

a vyrazili do t�bora v Ju�nom sedle.

Tom a Charles pokra�ovali cestou

z Ju�n�ho sedla na vrchol.

V tom �ase som si myslel, �e maj� �ancu,

ale bola to pekelne dlh� cesta.

Ak by Bourdillon a Evans dosiahli vrchol,

John Hunt by mohol poveda�: "Pr�ca je skon�en�,"

"ideme domov, v�etci s� v bezpe��!"

Ale po�asie sa zhor�ilo a v�etci na dva dni uviazli,

vr�tane Bourdillona a Evansa, v Ju�nom sedle.

M�j otec a Tenzing opustili predsunut� z�kladn� t�bor

v Z�padnom kotli

a pri�li do Ju�n�ho sedla ako druh� vrcholov� t�m.

Opustili sme z�kladn� t�bor v Z�padnom kotli.

Spolu s nami �la aj podporn� skupina -

George Lowe, Alf Gregory a nieko�ko �erpov.

Tenzing a ja, ako �to�n� skupina,

sme �li s "otvoren�m okruhom".

Ke� Tenzing s mojim otcom odch�dzali zo �tvrt�ho t�bora,

Bourdillon a Evans pr�ve uskuto��ovali ich vrcholov� pokus.

Stenou Lhoce sme �li

dlh�m traverzom, ved�cim do Ju�n�ho sedla.

Pr�ve sme prich�dzali do Ju�n�ho sedla,

ke� sme si v�imli podporn� skupinu...

George za�al kri�a� a sk�ka� naokolo.

Pozreli sme hore a zbadali Evansa a Bourdillona,

smeruj�c na mali�k� �t�t priamo nad nami...

na Ju�n� vrchol.

Mysl�m, �e to mohlo by� nejako napoludnie.

Mysleli sme si: "�... napoludnie s� na Ju�nom vrchole."

"Maj� �as dosta� sa na hlavn� vrchol."

"Dosiahnu ho."

Ke� sa Bourdillon a Evans stratili z doh�adu,

vypukli ve�k� em�cie,

preto�e t�to �udia by tam u� ka�d� chv��u mali by�.

Dorazili sme na Ju�n� sedlo.

O nie�o nesk�r sme museli d�va� pozor

na mraky, prich�dzaj�ce ponad hory.

Za�ali sme ma� trocha obavy o Evansa a Bourdillona.

Na��astie, mysl�m, �e o pol �tvrtej

ich George znova zbadal,

sch�dzaj�c dole kulo�rom z Juhov�chodn�ho hrebe�a

do Ju�n�ho sedla.

Pre�iel dlh� �as

k�m za�ali samotn� zostup dole.

Ako sch�dzali dole, boli zrete�ne ve�mi unaven�.

Ke� Bourdillon a Evans sch�dzali dole,

otec im vyrazil naproti.

�udia maj� tendenciu vidie�,

�e tento naozaj dobr� �lovek im ide naproti, aby im pomohol z�s� dole.

A tak to aj rozhodne bolo.

Ale hnala ho za nimi aj druh� vec,

ke�e chcel vyliez� na vrchol...

potreboval vedie�: "Kam sa a� dostali?"

Povedali n�m,

�e v poriadku dosiahli Ju�n� vrchol,

pozerali po vrcholovom hrebeni,

ale nemali dostatok �asu, kysl�ka, �i energie �s� �alej.

Boli v hroznom stave.

Charles Evans v��inu d�a liezol s kysl�kov�m pr�strojom,

ktor� nepracoval spr�vne,

tak�e bol inhalovan� oxidom uhli�it�m, rovnako ako kysl�kom.

Tie� si mysl�m, �e Tom Bourdillon bol na tom aj psychicky zle,

preto�e to pre neho ve�a znamenalo.

Pr�ve on navrhol tento kysl�kov� pr�stroj, ktor� zlyhal.

Psychicky aj fyzicky boli na tom rovnako zle.

Tom Bourdillon hovoril st�le dokola: "Mali sme tam �s�!"

"Mali sme pokra�ova�!"

"Mali sme pokra�ova�!"

Evans a Bourdillon

boli ve�mi siln� a sk�sen� horolezci.

Dostali sa vy��ie, ne� ktoko�vek in� pred nimi...

dosiahli Ju�n� vrchol

a mali na dosah hrebe�, ostr� takmer ako britva.

Charles Evans povedal Edovi Hillarymu nie�o v tomto zmysle:

"Posledn� hrebe� sa zd� by� ve�mi �a�k�, neviem, �i ho prejdete."

V��ku nad 8000 metrov naz�vame "z�na smrti",

preto�e tam pomaly zomierate.

Nie je to miesto pre �ud�.

John Hunt bol vodca, ved�ci spredu.

Teraz bol v Ju�nom sedle,

kde chcel pozorova� v�stup na vrchol.

No, my sme pochopili, �e nie je dos� siln� vydr�a� tam dlh�ie.

Bol to klasick� pr�pad

niekoho, kto bol pr�li� vysoko.

Prekro�il svoju hranicu,

rovnako ako Tom Bourdillon a Charles Evans.

Nakoniec sa nechal presved�i� z�s� s nimi dole.

Boli vy�erpan� a my sme mali o nich strach.

Vyhrabali sme im nejak� kysl�k na pomoc.

Sedlo som ve�mi ner�d op���al,

ale po ur�itej diskusii

som videl, �e druh� skupinu t�m neoslab�m.

Iba som dal Edovi povzbudzuj�ce in�trukcie, aby nepod�ahli.

Pre exped�ciu to bol ve�k� moment.

Vodca v �om obetoval svoje vlastn� amb�cie.

Ed Hillary povedal: "Nikdy viac"

"som pred Johnom Huntom nemal v��� re�pekt."

Bolo treba ��msk�r �s�,

preto�e monz�n mal dorazi� v prv� j�nov� t��de�

a m�j sa u� bl�il ku koncu.

Hillary a Tenzing nemohli vyrazi� na vrchol

z Ju�n�ho sedla,

preto�e by museli so sebou nies� pr�li� ve�a kysl�ka.

Jedin� mo�nos� bola vyrazi� na vrchol z vy��ieho bodu.

Nasleduj�ci de� bol extr�mny vietor a zima.

�iaden posun hore nebol mo�n�.

Str�vili sme ho pr�pravou kysl�ka a zariadenia

s n�dejou, �e �al�� de� bude jasn� a pr�jemn�.

V noci pou��vali kysl�k, s�laj�ci s ve�mi n�zkou r�chlos�ou.

Pom�hal im lep�ie zaspa�

a bolo im pri tom trocha teplej�ie.

Noc je �a�k� doba.

Le�� tam, na��vaj�c zvukom hory...

na��vaj�c vetru... lav�nam...

mysliac si: "M�j Bo�e..."

"d�moni prich�dzaj�!"

Ofici�lny pl�n bol, �e Gregory spolu s tromi �erpami

sa postaraj� o vy��� t�bor.

Ale jeden �erpa v sedle skolaboval, preto �iel skor�ie dole.

Pri n�s zostali iba dvaja �erpovia.

Na druh� de� sme zam���ali robi� vyn�ku.

No pri poh�adee do stanu

sme na�li �erpu Pembu vo ve�mi zlom stave.

Bolo zrejm�, �e vyn�a� nebude,

preto sme si jeho z�a� museli prerozdeli�.

Hne� zr�na sme vedeli,

�e budeme musie� po prerozdelen� nies� v��iu z�a�.

George Lowe, ja a Ang Nyima sme odch�dzali asi o �tvr� na dev�.

Ed a Tenzing op���ali Ju�n� sedlo hodinu za nami,

aby �etrili energiu a vystupovali r�chlej�ie po na�ich stop�ch,

t�m p�dom �etrili aj ich kysl�k.

Niesli sme 25 - 30 kg.

Edova vyn�ku sme odhadli taktie� na okolo 30 kg.

Pre dan� nadmorsk� v��ku to bolo celkom enormn� za�a�enie.

V sedle dul ve�mi siln� vietor.

Mali sme ve�mi �a�k� podmienky.

St�pali sme hrebe�om, h�adaj�c ploch� miesto.

Dlho sme miesto pre t�bor nemohli n�js�.

Tenzing nakoniec predsa len na�iel

plo�inku pod jedn�m skaln�m �tesom.

Pomohli n�m s najvy���m t�borom,

ak� bol kedy na Evereste ako aj in�ch hor�ch...

vo v��ke 8500 metrov.

Nikto nikdy predt�m net�boril vo vy��ej v��ke.

George Lowe a Alf Gregory urobili nieko�ko fotografi�

a podali n�m ruky so slovami: "Dovidenia a ve�a ��astia!"

"My rad�ej vyraz�me dole."

Bol to ��asn� doj�mav� okamih.

Ang Nyima bol ve�mi unaven�, mal by �s� dole.

On ale povedal otcovi, �e chce zosta�,

navar� nejak� �aj, pom��e im pri zostupe.

Viem, �e otec bol t�m ve�mi dojat�.

Ale nakoniec predsa len za�ali zostupova� dole.

Hillaryho a Tenzinga zanechali �plne samotn�ch.

So sm�tkom sme

sledovali Georga, Grega a Sherpu Ang Nyimu

ako sch�dzaj� dole a zanech�vaj� n�s tam �plne samotn�ch.

Ove�a rad�ej by sme mali pri sebe v noci nejak� spolo�nos�.

Aj tak museli �s� dole, nemali sme tam dostatok kysl�ka.

Zostali tam �plne sami, odrezan� od sveta,

bez ak�hoko�vek r�diov�ho kontaktu.

Ak by sa stratili,

ka�d� by sa iba �udoval: "�o sa s nimi stalo?"

Mysl�m, �e sa museli c�ti� ve�mi nap�to,

osamelo a vystra�ene.

Stavanie stanu n�m zabralo dve hodiny tvrdej pr�ce

na plo�inke 2x3 metre.

Smerom k vrcholu Everestu

duj� ve�mi siln� vetry.

Oni boli k tomuto svahu ve�mi neisto prip�tan�.

Po cel� �as mali strach,

�e ich z hory odf�kne.

Ke� vietor za�ne ve�er silnie�,

ste v celkom nebezpe�nej poz�cii,

preto�e ste k hore prip�tan�.

Ten hluk je ozaj desiv�.

T�to noc bola najchladnej�ia, ak� bola na exped�cii zaznamenan�.

Je to tak� dehydrata�n� prostredie.

Jedin� mo�nos�, ako z�ska� vodu

je rozt�penie snehu alebo �adu.

Mus�te sa osemkr�t viac nad�chnu� ako pri hladine mora.

M��ete strati� viac ne� liter denne,

iba kv�li nadmernej d�chavi�nosti v takejto nadmorskej v��ke.

Okrem toho, vzduch je tak such�,

�e saje vlhkos� priamo z va�ej poko�ky.

Usadil som sa �o najkomfortnej�ie,

napoly sediac a napoly si opieraj�c chrb�t.

Nebolo to pr�jemn�, ale pom�halo to mojim ruk�m a noh�m

dr�a� na�e skromn� ukotvenie stanu pred poryvmi vetra.

V��kov� horolezectvo

je v�dy o tom, ako si urobi� pohodlie na nepohodln�ch miestach.

V z�kladnom pre��van� zo d�a na de� bol Ed rovnako dobr� ako Tenzing.

Mysl�m, �e v tomto si ozaj zapasovali.

Za�iatkom noci vietor ustal.

Mali sme nejak� kysl�k, ktor� sme pou�ili na spiace ��ely

po dobu asi �tyroch hod�n zo �estn�stich, ktor� sme tam str�vili.

Zaspali sme asi na �tyri hodiny,

ale akon�hle do�iel kysl�k,

okam�ite sme sa kv�li zime zobudili.

Po cel� �as si myslel: "Zajtra nebudem kysl�k potrebova�."

Nastala ale jedna chyba.

Vyvliekli so sebou obrovsk� �iernu kysl�kov� bombu,

z ktorej kysl�k pl�novali pou�i� na spanie.

Ale nane��astie po jej vynesen�

zistili, �e niekto odniesol nasp� dole rozvodku,

tak�e f�a�a bola nepou�ite�n�.

Nebol som �plne presved�en�,

�i uspejeme.

Dobre som si bol vedom� skuto�nosti,

�e o horu sa pok��ali ve�mi dobr� exped�cie,

dostali sa ve�mi vysoko, ale aj tak neboli �spe�n�.

R�no o pol siedmej sme vy�li zo stanov.

Nestr�cali sme zbyto�ne �as pr�pravou kysl�kov�ho pr�stroja a zariadenia.

V tomto bode to bolo v�etko iba o kysl�ku.

Hillary o �om neust�le prem���al:

"Ko�ko kysl�ka budeme potrebova�?"

"Bude ho s�la� dostatok?"

"Pri v��om mno�stve sa c�tim lep�ie,"

"ale zase r�chlej�ie miniem f�a�u."

Bola ve�mi ve�k� zima.

Namerali pod -25 stup�ov.

Tak�to chlad "do �piku kost�"

je ako �tok...

ozaj desiv�.

T�mov� psychol�g povedal: "Ke� ste vo vysokej nadmorskej v��ke,"

"pri lezen� sa v�m mus� dost�va� kysl�k"

"r�chlos�ou �tyri litre za min�tu."

"Pri men�ej hodnote z neho nem�te skuto�n� prospech."

N� postup bol zo za�iatku celkom stabiln�,

ale akoko�vek sme sa zaoberali dod�vkou kysl�ka,

zistili sme, �e sa nem��eme dosta� na po�adovan� �tyri litre za min�tu,

ak chceme ma� �ancu dosiahnu� vrchol.

Museli sme ju zn�i� na tri.

Pomerne jednoduch� prepo�et prietoku kysl�ka

je hore neuverite�ne zlo�it�,

preto�e kv�li nedostatku kysl�ka ste zm�ten�.

Za nejak� �as

sme dosiahli dno 120 m svahu,

ktor� viedol na Ju�n� vrchol.

Tento svah bol nesmierne prudk�.

C�tili sme, �e z tohto snehu m��e �ahko vznikn�� lav�na.

Ke� dr�� trocha srie�,

zd� sa ti, akoby si st�l na pevnej zemi.

Ke�e je naspodu pr�kov� sneh, �ahko sa m��e da� do pohybu.

To Hillaryho znepokojovalo.

Kv�li strachu z lav�ny

mali aj tak�to rozhovor.

Spom�nam si, �e som sa obr�til na Tenzinga a povedal mu:

"�o si o tom mysl�, Tenzing?"

Povedal, �e sa mu to v�bec nep��i.

Us�dil, �e je to rozhodne nebezpe�n�.

Potom som mu povedal: "Ako teda mysl�,"

"m�me �s� �alej?"

On odpovedal: "Nech�m to na teba."

Liezli sme hore so zna�nou d�vkou strachu a �zkosti.

Mysl�m, �e prv�kr�t v �ivote som sa musel rozhodnu�,

�i je nie�o ospravedlnite�n� alebo nie.

Rozhodne to ospravedlnite�n� nebolo, ale aj tak sme pokra�ovali.

Si priamo na okraji nemo�n�ho

a ka�d�m krokom si st�le vo v��om nebezpe�enstve.

Vtedy je poku�enie oto�i� sa a �s� dole ozaj siln�.

Boj�m sa pr�li� dlho zost�va�

v nebezpe�nom ter�ne.

Ale mysl�m, �e strach je jedn�m z d�le�it�ch faktorov.

Je to stimuluj�ci faktor.

Samozrejme, �e ke� "skamenie�" od strachu,

potom je to bezn�dejn�.

Jadrom toho je, �i dok�e� pre�i� alebo nie.

Vie�, �e tam hore nem� ni� garantovan�.

Ak sa ti tam nie�o stane,

aj relat�vne ban�lna nehoda,

ve�mi r�chlo m��e prer�s� do smrte�nej.

Nastala ve�k� ��ava,

ke� sme o deviatej dosiahli Ju�n� vrchol.

Kysl�k sa r�chlo m��al,

preto sme nestr�cali �as a vyrazili na hrebe�.

Pokra�ovali sme ale pomaly a �as bol proti n�m.

Evans a Bourdillon ke� dosiahli Ju�n� vrchol,

mali v�hrady vo�i trase pred sebou.

Evans podotkol, �e sa jedn� o ve�mi obtia�ny ostr� hrebe�.

Je z�bkovan�

s hrozn�mi prevismi na oboch stran�ch.

Museli ma� obavy, �i to dok�u vyliez�.

Na�avo m�te

obrovsk� juhoz�padn� stenu Everestu.

Ak by ste �ou padli dole,

pravdepodobne by ste sa zastavili a� v Z�padnom kotli -

o 2500 v��kov�ch metrov nadol.

Sprava je e�te v��ia priepas� -

stena Kang�ung.

To v�m ur�ite s�stred� myse�.

Pre horolezca

je my�lienka o procese umierania

viac nepr�jemn�,

ne� skuto�nos�, �e na jej konci m��e� by� m�tvy.

Dobu pozorovania zo �tvrt�ho t�bora

sme pre��vali ve�mi �zkostlivo.

Samozrejme, d�fali sme, �e na�e mal� vysiela�ky

vydr�ia aspo� do Ju�n�ho sedla,

ale t�, �o bolo vynesen� do Ju�n�ho sedla, nepracovala.

T�m p�dom sme si boli vydom�, �e nebudeme vedie�,

�i boli Hillary s Tenzingom �spe�n�,

k�m nepr�du dole a nepovedia n�m to.

Nikto ani netu�il, kde s�, ako id�,

�i boli �spe�n� alebo sa vracaj� dole.

Na�e kysl�kov� zariadenie

nebolo v �iadnom pr�pade najmodernej�ie.

Malo iba tlakomer,

tak�e sme v�bec nevedeli, ko�ko kysl�ka v �om e�te zost�va.

Mozog mi pracoval dos� energicky,

aby spo��tal, ko�ko �asu n�m zost�va.

Jeden z probl�mov lezenia v extr�mnych nadmorsk�ch v��kach

je zlyhanie kysl�kov�ch syst�mov.

Ke� d�jde kysl�k, �udia nezriedka zomieraj�.

Zrazu nastal mal� probl�m.

Tenzing prest�val vl�da�

nasledova� Hillaryho.

Zrazu som si v�imol,

�e Tenzing chyt� ak�si kr�zu.

Ke� som sa na neho pozrel bli��ie,

videl som, �e d�cha pr�li� r�chlo.

Okam�ite som presk�mal jeho kysl�ko� pr�stroj

a zistil som, �e v�stup z jeho kysl�kovej masky

bol takmer �plne zablokovan� �adom.

Na��astie som bol ten �ad schopn� uvo�ni�.

Vzh�adom k n�hlej hypoxii

m� spomalen� myslenie.

Preto nem��e� okam�ite pochopi�:

"Ach, to je preto, lebo kysl�kov� pr�stroj nepracuje spr�vne."

Sk�r si pomysl�: "Ach, Bo�e... ak�si som zrazu ve�mi unaven�."

Vtedy m� �udn�, �ahko surrealistick� rozostrenie

obrazov, my�lienok a n�padov, hm�riacich sa v tvojej hlave.

Preto sa mus�te navz�jom ve�mi starostlivo kontrolova�.

Asi po hodine

sme mali za sebou celkom ve�k� kus hrebe�a.

Vtedy sme do�li na skaln� �tes,

ktor� n�m zatarasil cestu po hrebeni.

Vtedy som si u� ozaj myslel, �e �alej ned�jdeme.

Vyfotil som to,

preto�e t�to skala bola ve�mi strm�

a vedeli sme, �e n�s m��e zastavi�.

Je tak�to v��vih v�bec zlezite�n�?

A e�te k tomu vo v��ke 8800 metrov?

Nikto nikdy tam predt�m nebol.

Je to pekeln� v��vih.

Pozer�te na to s pomyslen�m: "Ach, m�j Bo�e... �o teraz?"

Ale Sir Ed vzal na seba to riziko a povedal:

"Sakra... idem na to!"

Jedin� mo�n� cesta sa mi zdala cez prasklinu,

kde bol na skale nalepen� �ad.

Nebol som si celkom ist�, �i �ad vydr�� na svojom mieste,

ke� som sa vydal nahor.

Ve�mi som sa b�l.

Pri v�stupe na tento takmer kolm� v��vih

sa zasek�val v tomto kom�ne viacmenej nohami.

Jeho stiesnen�mi nohami tla�il v�avo na skalu,

a chrb�t mal zapret� vpravo v snehu

a iba d�fal, �e sneh vydr��

a nekatapultuje ho dole 3500-metrovou stenou Kang�ung,

vzh�adom k tomu, �e je sporn�, �i by ho Norgay dok�zal pri p�de

udr�a� na lane.

Odlamovali sa mal� dosky.

Tieto podmienky rozhodne neboli pre otca potechou.

Keby bol nasp� v Ju�n�ch Alp�ch,

pravdepodobne by sa oto�il a sk�sil to �al�� de�.

Tu mu ale jeho vn�torn� hlas hovoril:

"Ed, chlap�e m�j... toto je Everest,"

"mus� sa dosta� �o najvy��ie!"

Zasek�van�m mojich "ma�iek" do �adu zozadu,

�adov�ch hrotov na mojich top�nkach,

a lezen�m na skalu spredu,

som bol schopn� akosi sa pretla�i� trhlinou a� na vrchol.

Po vyd�chan� sa, som zobral lano

a star�ho Tenzinga

s ve�kou z�a�ou som tadia� pretl��al,

a� som ho taktie� dostal na vrchol skaly.

S� chv�le v �ivote,

v ktor�ch m� by� odv�ny a rozhodn�.

Tak ve�a z�viselo na Hillaryho schopnostich zdola� v�etky prek�ky,

a on bol pri tom e�te schopn� prida� nie�o naviac.

Ke� musel Hunt z�s� z Ju�n�ho sedla,

obr�til sa k Edovi a povedal mu:

"Pozri... toto je na�a posledn� �anca."

"Na svoje plecia si berie� ve�k� bremeno �udsk�ch n�dej�."

�o by sme urobili, ak by sa to nepodarilo?

Vzh�adom k tom, �e z�sadn� bol pocit Johna Hunta,

nemysl�m, �e by sa niekto odv�il vyjadri� svoj n�zor.

Pokra�ovali sme...

ale boli sme st�le viac a viac unaven� a z�fal�.

Zdalo sa, akoby samotn� vrchol pred nami neust�le unikal.

Za Hillaryho v��vihom

je na vrchol e�te st�le horizont�lne dos� �aleko.

Mus�te prejs� e�te tri-�tyri roz�ahl� pahorky.

Ke� prejdete hrebe�om cez jeden,

za n�m sa objav� �al��

a vy si pomysl�te: "M� tento hrebe� v�bec koniec?"

Iba niektor� �udsk� bytosti

s� tu schopn� preklada� jednu nohu cez druh�.

S� schopn� ne�navne, psychologicky to robi�,

zatia� �o ostatn�m sa to nepodar�.

Rezali sme kroky k vrcholu, rana za ranou,

neust�le h�adiac k nemu...

a� sme ho predsa len kone�ne dosiahli.

Pozrel som na Tenzinga

a dokonca aj cez jeho kysl�kov� masku a kuklu

som videl jeho n�kazliv� �smev a pote�enie.

Podali sme si ruky.

Tenzingovi to nesta�ilo,

tak sme st�skali jeden druh�ho,

k�m n�m dych sta�il.

Pozrel som hodinky... bolo 11:30.

Na vrchole sme str�vili iba �tvr�hodinu.

Cel� �as sme si boli vedom�, �e n�m doch�dza kysl�k.

Nesmeli sme str�ca� �as a museli �s� znova dole.

Dal som si dole kysl�k, aby som mohol fotografova�.

Tenzing vyhrabal do snehu mal� dierku,

do ktorej vlo�il dar bohov.

Mali sme pekn� v�h�ad.

Odfotografoval som

cel� hlavn� hrebe� pod nami,

aby sme mali nejak� d�kaz, �e sme boli na vrchole.

Pri fotografovan� Tenzing m�val svojim cep�nom, na ktorom mal priviazan� �tyri vlajky.

Bol to ��asn� moment pre n�s oboch.

29. m�ja 1953 o 11:30 dosiahli Novoz�lan�an Edmund Hillary a �erpa Tenzing Norgay

vo v��ke 8850 metrov nad morom vrchol Mount Everestu - najvy��� bod Zeme.

Spr�va o �spechu britskej exped�cie dorazila do Lond�na 2. j�na,

v de� korunov�cie kr�ovnej Al�bety.

Edmund Hillary zhrnul svoj �spech jeho priate�ovi Georgovi Lowemu

do jednej vety... "Zrazili sme toho bastarda."