Original subtitles

Z poľského dabingu preložil hygienik.

UTEČ, AMÉLIA!

- Voilá, pomôžem ti? - Dík, oci, zvládnem to radšej sama.

OK. Čau v piatok!

Čau, Amélia, ukážeš mi nohavičky? Určite sú s poníkmi.

Kroť sa perverzák. Sú tu deti. A ty sám si najväčšie decko.

Blbka, z čoho sa smejete?

Ahoj, dcérka! Už si doma?

Mami, už zase si rozložila sušiak na prádlo v mojej izbe.

- Do kelu! - Nerob z mojej izby sušiareň!

Nedá sa sem vojsť a dokonca ani otvoriť dvere.

Nie, viem. Samozrejme, máš pravdu. Ale keď si u otca...

Som u otca 3 dni v týždni iba preto, aby si mala kde sušiť prádlo?

- Amélia, veľmi ťa prosím, počúvaj... - Už je to jedno!

- Prestaň! - Viola, ale... - Nie je to nelegálne.

- Nič sa nestane. Nikto nezomrie. - Ale...

Amélia! Ukľudni ju. Panikári ako blbá už 2 hodiny.

No čau.

Seansa bude v obývačke. Je tam viac miesta.

Patril mojej babke. Je mega starý.

- Ale zaprášený... - Áno, aj prach je veľmi starý.

Duchovia fakt prídu? Budú aj odpovedať?

Nie, budú len hýbať pohárom.

Nečítaj tú knihu. Návody sú pre amatérov.

Čo je?

Nič. Prečo sa pýtaš?

Sústreďme sa. Inak z toho nič nebude.

Bojím sa.

Zjav sa, zjav sa.

Ja sa bojím.

Do riti, horí, horí!

No tak horí, ukľudni sa. Donesiem vodu.

Amélia, čo ti je?

- Čo ak ju posadol duch? - Veď sme ešte nezačali vyvolávať.

Niečo jej je.

- Zdvihni to ty. - Nie, ty!

- Viola! - Tak zdvihni!

Ahoj, zlatko! V rúre som ti nechala lazane. Počuješ, Amélia?

- Prikyvuje. - Ale kto je tam?

- Viola. - Viola? Amélia ťažko dýcha?

Áno.

To je astmatický záchvat. Nepanikár.

Zavolaj sanitku. Nezlož mi telefón. Choď do chladničky.

- Volaj pohotovosť! - 112? - Áno, do šľaka!

V poličke je liek. Amélia vie, čo robiť.

Haló? Pošlite pomoc! My sme len chceli vyvolať...

Nechce si ho vziať! Nechce!

Amélia, vezmi si ten posratý liek!

Divne dýcha a nechce si vziať liek. Nela, N-E-L-A.

Nemám poňatia! Hneď? Čo ja viem?...

Do riti, otvor sa!

Kramerova 120, byt 28...

Do kelu, Amélia, tá tvrdohlavosť ťa môže zabiť.

Daj sa vypchať.

Má zúžené priedušky. Je to veľmi vážne.

Treba začať liečbu, kým sa to ešte viac nezhorší.

Ale ona sa nechce liečiť.

Ignoruje chorobu, ako aj všetko, čo sa jej nepáči.

Rozumiem, ale o tom nemôže rozhodovať Amélia.

Čaute. Tak sme aspoň zase všetci spolu.

Úžasné.

ADRIANA A KLIATBA UPÍROV

Povedz niečo!

- Čo? - Nič.

Nela a Viola sa na teba pýtali, keď si bola v nemocnici.

Pýtali sa, lebo ma ľutujú.

- Amélia! - Viem, čo hovorím.

- To sa podarilo. - Čo?

Aj ty sa zaujímaš o ezoteriku.

Mohla by si vyvolať ducha babky Helgy, nech ti dá recept na čokoládový koláč.

Babka Helga, daj nám recept na koláč. Daj nám znamenie, babi.

- Prečo si to povedal? - Čo?

Že sa zaoberám duchmi a čarodejnicami.

Len som chcel...

Zdá sa ti také vtipné, že znižuješ moju autoritu?

Život je ťažký. Nikdy ti nenapadlo, že je dobré, sa občas zasmiať?

Ach tak, gratulujem. To je najsmiešnejší vtip na svete.

Ha, ha, ha. Hotová komédia. 3 mesiace na klinike pre astmatikov...

Hej!

V aute ide rodinka. Do cesty im vbehne zajačik.

Čo robiť? Pýta sa oco. Brzdiť alebo zraziť ho?

Deti kričia: Zraz ho, zraz ho!

Krv strieka, vnútornosti poletujú okolo. Rodinka sa rehoce.

Na cestu vybehne jeleň.

Otec sa pýta: Brzdiť alebo zraziť ho?

Deti kričia: Zraz ho, zraz ho!

Krv strieka, vnútornosti poletujú okolo. Rodinka sa rehoce.

Na cestu vbehne slon.

Otec sa pýta: Brzdiť alebo zraziť ho?

Zraz ho, zraz ho!

Krv strieka, vnútornosti poletujú okolo. Slony sa rehocú.

Ale je tu krásne. A tie hory!

Daj sa vypchať.

OCKO - Veľmi vtipné, oci.

No zdvihni, viem, že tam si.

- No čo je? - Čo máš proti horám?

- Sú hnusné. - OK. A môžeš to rozvinúť?

Chcela by som sa vrátiť domov.

Dobre. Opýtam sa tvojej mamy.

Nič sa nedá robiť. Musíš to tu vydržať.

Prečo musím mať tú posratú astmu zrovna ja?

Poznám aspoň 20 ľudí, ktorí by si to viac zaslúžili.

Život nám niekedy nedá na výber.

Zložila.

- Zvonku to vyzerá pekne. - To áno. Čo si o tom myslíš...

- Amélia? - To má po tebe.

Amélia? Amélia?

Amélia! Prečo utekáš?

Už aj sa vráť do auta! Amélia!

A kde je Amélia?

Hneď príde.

Aha.

Určité pozície uľahčujú dýchanie.

Výborne a teraz pozícia brankára.

Trénersky žargón. Pozícia brankára. Treba sa len naučiť správne techniky.

Trénersky žargón. Dobré.

No čo?

Tu tiež cvičia. Ako správne vydýchnuť.

- Pekne. - Väčšina detí začína skôr.

Áno, viem.

Ahoj. Aj teba zamkli?

Ešte 24 sekúnd.

Takto sa Amélia cíti po celý čas.

Ale ona je na to zvyknutá, že?

- Bude Amélia spolupracovať? - Určite.

Neprezraď ma a dám ti burger.

Ukáž sa Nely. Čo tvoja noha, stará?

Čoskoro sa zahojí.

Kľud. Hej, hej! V poriadku.

Kľud. Ticho. Kľud.

- Ma tu sei matta. - Čo?

Stupida turista.

Čo ty tu robíš?

Som manažér stáda.

Si fakt sympatická.

- Amputovali ti mozog? - Sklapni.

Daj si pozor na jazyk, lebo to oľutuješ.

- Si nula. - Lúzerka.

- Tchor. - Mutantka

- Kliešť. - Trpaslík.

Paradajková hlava.

Tak tu si.

- Predstavíš ma? - Daj pokoj, oco.

- Dovidenia, manažér stáda. - Čau, muchák.

Správne. Vypadni fiflena.

Netráp sa tak. Je to naša dcéra.

Veď práve.

ŽIADNA SIEŤ - Neboj, to som len ja, Steffi.

Miňomky?

Budeme kamošky. Všetko ti tu poukazujem.

Vieš, že tu športujú. Vyberieš si šport. To mi doteraz zakazovali.

- Toto je moja mačka, Mory. - Zlatá.

Strihám jej srsť. Čo ti budem hovoriť. Som silno alergická

na srsť a na sliny. Škoda, že sa mačky olizujú. Zbožňujem mačky.

- Steffi? - Áno?

- Nie sme kamošky. - Ou.

Daj si na nos štipec.

- Ničoho sa neboj. - Vás či toho stroja?

A vydýchni.

Keď rozoznáš včasné príznaky záchvatu, stihneš zareagovať.

Toto sú tvoje priedušky plné hlienu.

A toto sa deje, keď máš záchvat.

Ak je zle, dusíš sa.

Ak budeš chorobu ignorovať a tváriť sa, že neexistuje,

pri ďalšom záchvate môžeš umrieť.

- Radšej to, než byť chorá. - Prosím?

Prosím, zvýšte mi dávku pohotovostného lieku.

Viem, že to nechceš počuť, ale len ty sama si môžeš pomôcť.

Musíš spolupracovať. Je to naozaj jednoduché.

- Hej, musíme tu sedieť! - Od toho sa tlstne.

- Kam si sa vybrala? - Zohnať Steffi cigarety.

Klame, ja nefajčím!

Vypadni z baru! Odpáľ!

- Nakopni sane! - To znamená, že ju máš pustiť.

- Dík za preklad. - Nemôžeš len tak ísť, kam sa ti zachce.

- Som slobodný človek. - Si chorý človek.

- A chorý človek nie je slobodný? - O to teraz nejde.

Práve o to ide.

- Musíš nahlásiť, že odchádzaš, vieš? - Daj jej pokoj.

Dýchajte! Výborne. Tak, tak.

Počúvajte rytmus vody. Nádych a zadržať dych.

NENÁVIDÍM TO TU!

Fajčenie škodí zdraviu.

- Yes. ŽIADNA SIEŤ

Kreténska dolina.

Žijeme v horách, nie na Mesiaci.

Vieš, že každý 10 človek má astmu? Skús si to predstaviť.

- Vážne? - Áno.

1 z tvojich 10 kamošov, by mal mať astmu.

Ja ich mám len 9.

Fajn tričko. Aj ja som mával rád upírov.

Teraz fičím na super hrdinoch. Nie sú takí temní.

Chcela by som chodiť s upírom. Zbožňujem ich.

Neboj, to som ja, Steffi.

Zajtra máme športový deň. Naučíme sa dýchať. Musíme to všetci robiť dobre.

- Príď za mnou, ak budeš mať problémy. - A s čím?

- S čímkoľvek. - S otravnou kamoškou?

- Aj keby prišiel upír. - Túžim po tom, aby prišiel upír.

- Tak potom nepríď. - Upíri?

- Akí upíri? - Veď uvidíš.

Máme vynikajúci čas, družstvo. Výborne.

Pobež, Amélia!

Čo vám fakt preskočilo? Celý život som nešportovala a teraz toto?

Šetri dychom a pobež.

Nedáme si pauzu?

- Prihraj mi! - Sem daj! - Centruj!

No tak, strieľaj!

- Prihraj! - Pekná prihrávka.

- Hej, kopni nám loptu! - Urazila sa?

Nie. Je to astmový kripel. Nedokáže kopnúť. Bude na vozíku.

Choď po ňu.

Prečo nám tú loptu nekopneš?

Som strašne chorá. A strašne slabá.

Nepočul si?

- To máte za toho kripla. - Muchák!

OK. Ďalšia pacientka....

Ďalšia je... Amélia.

Tá má najhoršiu prognózu.

Áno. Navyše má problém.

Štve ju jej choroba aj ostatní pacienti.

Tvrdý oriešok.

Nechce ukázať slabosť. Chápem ju.

- Obávam sa, že sa neotvorí. - To sa nedá čakať od tvrdého orieška.

Matúš, skúsiš ju rozlúsknuť?

- Urobím, čo budem môcť. - OK. Ďalší. Peter...je...

Dobrý večer, kvetinka. Čo? Nie.

Nie, mám to pod kontrolou. Všetci tancujú, ako ja pískam.

Áno. Samozrejme.

Vydrž moment. Niečo počujem.

To nič. To moje srdce tak bije pre teba.

Naposledy to bolo úžasné. Stále na teba musím myslieť.

Nič mi nenabaláchate. Lúskajte iné orechy.

Posratá tma.

Amélia! Amélia!

Veď sama neprejde ani 100 krokov.

Určite šla na stanicu. Alebo stopuje pri ceste.

- Rýchlo, pohnime si. Amélia! - Amélia!

Ja si poradím. Len ma nepodceňujte.

100 krokov. 1, 2, 3, 4, 5, 6...

41, 42, 43...

55, 56...

Do riti.

1, 2, 3... 18...

91, 92, 93...

- Dobrý deň. - Hej.

To teda bude dobrý.

- Prosím vás... - Ako to, že neviete, kde je?

Ste zodpovedná za moju dcéru. Ona je neplnoletá.

To je pravda. Ale priznajte si, že vaša dcéra je...

Že čo? Že moja dcéra čo, prosím? Ak je to vaša vina, neručím za seba!

Nič vám nepomôže. Neručím za seba! Do riti!

Kura!

- Haló? - Do riti! Do riti!

- Raňajky? - Amélia zmizla! Sadaj!

- Švihni si! - Ukľudni sa.

Poď ku mne, maličká!

Tak choď, môžeš.

No bež. Choď!

- Hej, stalo sa ti niečo? - Nedoliezaj za mnou.

- Čo tu ty robíš? - Do toho ťa nič.

Choď dojiť kravy!

- To miesto je obsadené. - Kým? Tvojou dobrou náladou?

No áno.

Sendvič?

- Utiekla si? - Mám voľný deň.

Myslel som si.

Maj sa, muchák. Uži si voľný deň.

- Otrava! - Čau, otrava!

ŽIADNA SIEŤ - Hory!

Hej, nechoď tým smerom!

Hej, počkaj!

Počkaj ma! Hej! Čo chceš urobiť?

- Chceš sa zabiť? - Čo? Sú tam žraloky?

- Do riti, môj telefón? - Telefón?

Teš sa že vôbec žiješ.

Do riti!

Nepozeraj sa!

Mimochodom, mohla by si sa mi aspoň poďakovať.

Díky.

Čo robí ťažko pracujúci chovateľ v horách?

- Išiel som pomáhať. - Pomáhať?

- S vatrou. - S vatrou?

- Aj tak o tom nič nevieš. - Daj sa vypchať.

- Čo to tam robíš? - Chceš mi pomôcť vycikať sa?

- Tá vatra je oslavou slobody. - Strašná nuda.

A v horách sa dejú zázraky.

Aha, jasné.

Môj otec vždy hovorieval, že oheň odháňa zlých duchov.

Preto sa zapaľujú vatry na každom štíte.

Kto preskočí ponad vatru, stane sa nezraniteľným.

Poď už, ponáhľam sa.

Od mokrých topánok dostaneš pľuzgiere.

- Môžeš si aj niečo želať? - Pri vatre?

Áno. Plodnosť alebo zdravie.

- V poho. Tak idem na štít. - Čo?

Nie. Vezmem ťa naspäť.

Som chorá celý život.

4X blízka smrti. Veľmi blízko.

5X som bola v nemocnici po 2 mesiace.

To je dokopy skoro celý rok života.

Kratšie pobyty už ani nepočítam. Mám toho dosť.

Chcem poprosiť o zázrak pri vatre. Čo môžem stratiť?

Do riti.

Dnes tam nedôjdeš. Skutočná túra začína dole.

Myslíš, že dokážem vyjsť aj zísť?

- Nie. - Čo už.

Radšej pľuzgiere, než rany.

S tebou bude veľká sranda.

Hej, nie tak rýchlo!

4, 5, 6, 7...

97, 98. Hej!

ZÁKAZ VSTUPU

Čo to je?

- Haló? - Hias? - Čo je?

- Musíš podojiť kravy. - Všetky?

Isteže áno. Skontroluj Almu. Suzi daj menej.

A Bini a Gerda sú zdravé. Nezabudni na teľa.

A Nely má chorú nohu. Popros uja Franza, aby ju zobral ku vatre.

- Mhm. - Nezabudni. Ty určite to zvládneš.

Servus.

- Teraz som manažérom stáda ja. AKTIVÁCIA DOJACEJ PUMPY

Tak!

To je skratka či čo?

Zostaň tam.

Myslíš, že každé dievča sa musí báť výšok?

- Jedna priečka po druhej. - Ech, super.

Nazdar.

Nechceš niekomu zavolať, že ideme na štít.

No jasné. Objednám pizzu.

Šibe ti?

Hneď prídu a čapnú ma. A bude po vatre.

- Vidíš? Predsa som vyliezla. - Vidím. Nahor to nie je problém.

- Čo to znamená? - To, čo som vravel.

No, do riti.

Čo, nedvíha?

Ahoj, Friderika. Dobre, že som ťa zastihol.

Počkaj. Nie. V texte zmeň štetina diviaka na škutina.

Áno.

Diviaky sú čistotné, ale ľudia o tom nevedia.

Áno. To sú ale svine. Takže sme dohodnutí.

Super. Pá-pá. Ahoj.

To vážne?

- Bolo to dôležité. - Ale prosím ťa, štetina diviaka?!

Sára, ty si jej nechala 20 odkazov, ja som jej nechal 20 odkazov.

Teraz má od nás 40 odkazov. Čo zmení ďalší?

- Ty sa o ňu vôbec nebojíš? - Bojím.

Ale myslím, že malá vie, čo robí.

- Poď ku mne, bojko! - Idem, do riti!

Poď!

- Si blbá jak tágo. - To ty si blbec.

Poďme, ak máme ísť. Hore alebo dolu, ale pohnime si.

Som za.

50, 49, 48, 47, 46...

Vyzeráš fakt hlúpo.

- 72, 73. - 361, 212, 470.

Len sa nedotkni drôtov. Je v nich vysoké napätie.

Hej! Hej! Hej, ty! Hej, odpovedz, hej!

Prosím, povedz niečo! Do riti, prosím!

Odpovedz mi! Prosím, povedz niečo!

Odpovedz! Prosím!

Preskočilo ti?

Vedela som, že je tam iba slabý prúd.

Už nikdy viac to nerob. Aspoň nie mne!

- To bol len vtip! - Daj sa vypchať!

Bola to blbosť.

Napi sa vody.

Švindľuješ.

Áno! Bod pre mňa!

To bolo milé.

- Ide búrka. - Veď vidím.

Nemáme na výber. Musíme sa vrátiť.

- Super. Milujem búrky. - V horách je to veľké riziko.

Vždy je to riziko.

Tebe je možno všetko jedno, ale ja chcem žiť.

No tak utekaj, hop, hop, lebo ti skysne mlieko.

- Počúvni ma, ideme! - Pusť ma!

- Nenechám ťa tu samu. - Prečo?

- Zostanem tu! - Si beznádejný prípad.

Bála by si sa. A k tomu aj zmokla.

Stop, stop!

Poďte, poďte!

- Čo sa stalo? - Rýchlo!

Čo sa stalo?

Lisa sa v noci budí.

- Už sú tu, sú tu! - Steffi!

- To je od teba milé. - Dík, Steffi. Vráť sa na cvičenia.

- OK. Moje cvičenia. - Áno. Bež, bež.

Áno... Dobre, že ste prišli...

- Kde je moja dcéra? - Ako ste ju mohli stratiť?

Toto predsa nie je väzenie. Deti tu nezamykáme.

Čakáme na informácie od polície, ktorá prehľadáva okolie.

Dúfame, že niečo zistia.

Moc vás prosím, oddýchnite si.

Môže to trvať dlhšie.

Kam mohla vaša dcéra ísť? Kam by chcela ísť?

- Asi len späť domov. - Áno.

Ale ako? Bez peňazí?

Veliteľ, prehľadajte všetky odpočívadlá a zjazdy z diaľnice.

- Nastúp, ideme. - Daj mi kľuče. - Áno, je to možné.

Možno ide stopom.

- Chceš ísť? - Nie!

Hľadá ťa Perún.

- Čo znamená, že ma hľadá Perún? - To, čo som povedal.

Máš hlavu vyššie než ten strom.

Ale ty máš hlavu vyššie než ja.

- No čo, nebojíš sa? - Nie.

- 1, 2. - Vzdávaš sa?

Ani náhodou.

Bež, rýchlo!

Ale som sa bála!

- Takže priznávaš, že sa bojíš? - Ale nikomu to nehovor.

Nepoznám nikoho tak tvrdohlavého.

Skôr odvážneho.

Ty sa predsa tak veľmi bojíš, že celý čas utekáš.

- Ja neutekám. - Utekáš celý čas vo svojom vnútri.

No a čo? Ty zase beháš za mnou.

V kuse za mnou doliezaš. Si blbý alebo zamilovaný?

No čo?

Počula si niekedy ryk kráv?

Ak ich nepodojíš, tak nemučia,

ale ryčia. Tak veľmi ich to bolí.

Prečo ťa môj vtip tak vystrašil?

On ležal na zemi, rovnako ako ty.

Nič som nespravil. Nemohol som.

Len som tam tak stál.

Infarkt.

Otec tam len tak ležal.

Potom prišla mama. Kričala.

Prisahal som, že už nikdy nebudem len tak stáť. Chápeš?

Stal sa zo mňa muž.

Manažér stáda.

Aha. Naozaj.

Podrž to.

- Čo si zase vymyslel? - Zostaneme tu.

- Nepôjdeme potme. - Aha. - Mhm.

Radšej pôjdem rýchlejšie.

Ver mi. Manažér stáda to vie najlepšie. A vraví stop.

Ale ja nie som krava.

No teda.

Hotovo. Pekné.

Stavím sa, že sa ani nepriblížia.

Vydesil si ma tým vytím na smrť.

Nevieš, o čo ide. Ver mi trochu.

- Vravíš, že teraz neprídu? - Sme v bezpečí.

- Ako sa vlastne voláš? - Bart.

Od Bartolomeja.

- Ja by som sa z teba nesmial. - Citlivka.

- Ako Bart Simpson. - Aha.

Skôr by ti sedelo Bertík.

Prestaň.

Nespýtaš sa ma na meno? Viem, ako sa voláš.

- No ako? - Muchák.

Hňup.

A viem aj prečo sa tak voláš.

- Ako sa voláš, muchák? - To je fuk.

Môjho strýka zmietla v horách lavína.

Nemohol sa pod snehom ani pohnúť. Ako múmia.

Okrem toho, začal jesť sneh, aby mohol dýchať.

Ale snehu bolo veľa.

Tak to vzdal.

Potom začal vidieť farby.

Rôzne.

Chcel tam zostať navždy. Pod snehom.

Tak mu tam bolo dobre.

Umieranie je strašné.

Ale čakajú tam aj...

Farby. Úžasné farby.

- Prepáč. - To nič.

Amélia, miláčik, teraz ty.

- Je to také jednoduché. - Nadýchni sa a fúkni.

Hlboký nádych a fúkaj.

Mami!

Amélia?

Vieš čo, ja budem šoférovať.

Krásne vranie oká.

Sú jedovaté.

- Musím ti ešte niečo povedať. - No hovor.

Chcem povedať...

Tie vatry, ja v nich neverím.

Je to smiešne. Rád cez ne preskakujem.

Len starí ľudia veria, že lieči.

Vieš čo...

Farby, čo videl tvoj strýko, tie prekrásne...

Vidíš ich, keď nemôžeš dýchať. Sú čarovné.

Sama neviem.

Ale ja verím v zázraky.

No, nesmieme byť mäkkýši.

- Zvládneme to. - Jasné.

Muchák hovorí, že áno!

Počuj hora, už ideme!

Priprav sa na mňa!

Musím sa ísť znovu prejsť.

Lukas, ty si vôbec nespal. Oddýchni si trochu.

Oddýchnem si, až keď ju nájdeme.

- Prosím. - Ďakujem.

Amélia tu narobila poriadny rozruch.

Mňau.

Poď dnu, Steffi.

Prepáčte, že ruším, ale Mory si prosí svoje lieky.

Steffi, môžeš tu zostať, ak chceš.

- Môžem? - Ale buď ticho.

To zvládnem. Raz som bola ticho vyše pol hodiny.

Pozeraj sa, ale nechytaj ich!

- Idiot! Ty debil! - Prestaň mi nadávať.

Veď ti nenadávam. Ty blbé, tupé hovado.

- To nenadávaš mne? - Isteže nie tebe.

Ale prírode. Čo si o sebe myslíš, ty monštrum blbé.

Ale ja som tu a musím to počúvať.

Prečo ti to vadí? Si taký slabý, či čo?

Niečo ti poviem. Neplytvaj dychom na nadávky.

Keď nadávam, tak viem, že dýcham.

Pomáha mi to vypustiť paru.

Dáva mi to silu, nasmerovať hnev von. Chápeš?

Chápem. Ale nenasmeruj ho na mňa.

- Nemierim ho na teba. - Tak na koho?

Tebe sa čo stalo? Zrazu je z teba precitlivený chudák.

- Daj pokoj. - Prečo?

Nič. To je fuk.

Občas ti nerozumiem.

- A tebe niekto nadáva? - Na to už nikto nemá odvahu.

- Volajú ťa chudák? - Teraz už nie.

- Alebo kripel? - Ani to nie. - Lebo ním nie si.

Sú veľké a neprístupné. Máš pocit, že tu stoja odjakživa.

Ako vieš, že sú skutočné?

Možno sú z kartónu a za nimi je more.

Kde je hranica?

V horách hranica nemá význam.

Aký má pre hory význam, že niekto nakreslí čiaru a povie,

toto je tvoje, to je moje.

Sme len červíky.

- Čo tak pozeráš? - Nič.

- Tak tak nepozeraj. - To nerieš.

Treba mi cikať.

Čo tak často?

Ako všetky dievčatá.

- Je to ešte ďaleko? - Poď.

To nemôže byť pravda.

- Tu sme to našli. - OK, prehľadáme to.

- Treba to označiť. - Áno. - Musíme zavolať záchranárov.

Určite nevedela plávať.

Musíme hľadať ďalej. Možno je na túre.

Choďte proti prúdu rieky.

Tu nemá zmysel ju hľadať.

- Určite je už vyššie. - Na túre?

- Nevládze vyjsť ani pár metrov do kopca. - Ale je riadne tvrdohlavá.

- Zase hore a potom dolu. - Nedokážem tam dôjsť.

Dokážeš.

Speedy Gonzales.

- Mám ťa niesť? - Šibe ti?

- Dôjdeme tam. - No jasné.

Cik pauza?

- Vodu. - Pi, to je veľmi dôležité.

Voda je život.

Povedz mi niečo o sebe. Máš rada rodičov?

- Chcel by som mať jaky. - Kajaky?

- Nie, jaky. - Si divný.

Áno, preto sa s tebou bavím.

Nepotrebuješ ešte cikať?

Ja predsa viem, čo tam robíš.

- Poznáš ma, hm? - Trošku.

Preč z chodníka!

Do riti! Do kelu, inhalátor!

Do...

Akurát ho nedočiahnem.

Zapchávala som inhalátor jazykom, aby som nevdýchla liek. Tak som ho neznášala.

Pekný príbeh. Poď, muchák. Už to nie je ďaleko.

Pre mňa je to koniec, finito. Všetko je stratené.

- Je to len inhalátor. - Áno.

Je nepotrebný. Keď dostanem záchvat, môžem umrieť.

Ja tu počkám, kým ty privedieš pomoc.

- Hore sa! - Nie, nechaj ma!

Čo robíš? Daj ma dolu, okamžite!

- Musíš vidieť štít. - Choď niekam aj s tvojim blbým štítom.

- Nič nechápeš. Len čo uvidíš štít, hneď vyzdravieš. - Pusť ma!

Ukľudni sa!

OK. 1, 2, 3, 4, 5,

6, 7, 8, 9, 10...

412, 413, 414, 415, 416...

Ešte kúsok. 462, 463...

- 1055, 1056... - Postav ma.

Dokázala som to!

- Môžeš vysloviť želanie. - Teraz?

Áno. Vatra, to je iný príbeh. Ale tu...

Tu je sloboda.

Nenávidím astmu! Neznášam, keď sa dusím!

Neznášam, že rodičia sú po rozvode takí spokojní.

Neznášam byť chorá. Neznášam byť slabá. Neznášam život.

Všetkých vás neznášam. Nenávidím!!

Neviem, či to, čo neznášaš zmizne.

Poďme ku vatre. Bude tam polka dediny.

Jedno pravidlo. Nesmieš tam prísť bez dreva.

Tak poďme.

- Dobrý deň! - Dobrý deň! Ahoj!

- Ahojte! - Ahoj, Bart!

- Nely! - Musí preskočiť vatru.

- Čo? - Musí preskočiť vatru, aby vyzdravela.

Áno, sama vyšla na štít. Nevyzerá, že by jej niečo bolo.

Priviedol ju môj synovec. Verte mi, naozaj jej nič nie je.

- Zostaň tu. - Ale...

Nemáš chuť si zanadávať?

Super, Hoias!

Super, Nely!

Poď, muchák, teraz alebo nikdy.

Volám sa Amélia.

Čo je to muchák?

Čo ja viem? Otec ma tak volal.

- Ale ty skočíš so mnou. - Nie, díky.

Tak potom neskočím ani ja.

Chcem sa jej zbaviť, navždy.

1, 2...

- Prišli moji rodičia? - Nie. Zostali dole.

Lúskajte, prosím vás, iný orech.

Amélia, všetci sa ti snažia pomôcť. Ale ty im nedáš šancu.

Prosím, mal som ti to dať.

Máte inhalátor? Ten môj mi ukradla hora.

To je ale náhodička.

Sľubujem ti, že: 1. Nebudem už u teba sušiť prádlo.

Nikdy, bez výnimky.

2. Dovolím ti prijímať rozhodnutia, ale ponesieš aj následky.

3. Vždy budem pri tebe stáť, ak ma budeš potrebovať.

4. Čokoľvek vymyslíš, ty tvrdohlavý osol, vždy ťa budem ľúbiť.

Mama.

Od mojej mamy.

Má ťa ešte rada?

- Zdá sa, že hej. - Niečo ti ukážem.

- Nie je ti zima? - Nie, prečo?

Bolo by blbé, keby som teraz prechladla.

Trčala by som dlho v nemocnici.

Včera si úplne premokla a ani raz si nekýchla.

Alfa 1, tu alfa 2. Letíme vašim smerom.

Myslel som, že tá blbá choroba už zmizla.

- Veríš v zázraky? - Áno.

Zobuďte sa, už letia!

To je ona, Amélia! Rýchlo, rýchlo!

- Od teraz som muchák, vieš? - Som na teba veľmi hrdá.

To je dobre. Čo mám robiť? Povedz.

- Naozaj si vyšla na kopec? - Nabudúce tam vyjdeme obe.

To som len ja, Steffi.

Mory hlúpo panikári už 2 hodiny.

Časovanie a preklad z poľského odposluchu hygienik.