Original subtitles

SRDCE V BRAILLOVOM PÍSME

1:0

1:1

Do kelu! 2:1.

2:2

- Dobré ráno, mami. - Dobré ráno, zlatko.

- Ránko, Marlene. - Á, ahoj, miláčik.

Poď, učešem ťa. Vzala si si vitamíny?

- Tvoj otec sa tu večer staví. - No a?

Chceš sa s ním stretnúť, či nie?

Isteže. Len je to trochu divné.

Nikdy nezvykol chodiť cez týždeň.

Mám ťa hodiť do školy?

Nie, díky. Ráno sa rada prejdem.

- Nezabudla si si okuliare? - Nepotrebujem ich!

- Kedy si sa narodil? - V 2003.

- Aj ja. A v ktorom mesiaci? - V decembri.

- Cool, aj ja! Ktorý deň? - 22-ho.

- O koľkej? - O 3 ráno.

Vážne? Aj ja! To je fakt cool!

Vy ste fakt magori.

- Čau, jak žiješ? - Fajn. A ty?

Super. Bolo to dlho, čo?

No, celý 1 deň.

Nečum, on s ňou aspoň hovorí.

Ako? Kto s kým hovorí? Čo?

- Chceš sedieť so mnou? - Nie.

- Prečo jej to nepovieš? - Čo, komu?

No Marie, predsa.

Šibe ti? Prečo hovoríš o Marie? Ja na ňu kašlem.

Vieš komu to hovor. Už je marec, ten správny čas na rande.

- Tak prečo teda stojíš? - Ja nestojím.

Dobrý deň.

Dúfam, že ste si užili prázdniny. Oddýchli ste si?

V minulom teste niektorí pohoreli,

takže je na čase začať sa učiť. Aspoň trošku.

Márie, 18.

Nemáš 20, ale trochu si sa zlepšila.

Ale čo tie pravopisné chyby? Daj si na to pozor.

Romain, 17.

Zabúdaš na veľké písmená vo vlastných menách.

Haïçam.

Po daždi, dážď? To neznie uveriteľne. Pridaj! 15.

A je tu to, o čom som hovoril na začiatku.

Zázrak! Victor,

ty ma nikdy nesklameš. Si básnik, Victor, vieš to?

Malá ukážka.

Na otázku, aké podnebie má Nice,

si odpovedal:

Podnebie v Nice je studené,

hlavne ak sneží.

Ale úplne najviac, ak je nízky príliv.

Zbožňujem ťa, Victor.

0.

Victor, kedy bude snežiť?

- Drž hubu, kretén! - Debilko.

Victor?

Vieš, že v roku 1992 bola v Nice snehová búrka?

- Naozaj? - No fakt. Čau.

Prestaň už!

Dobre...

Nie, nie, nie. Neexistuje žiadne iné riešenie!

- Už som tam volal. - A?

Áno, sú pripravení ju prijať. Okamžite.

Sú najlepší. Som si istý, že aj doktor Caltant bude súhlasiť.

Ale je to nemocnica. Nechcem dať Marie do neznámej nemocnice.

To nie je nemocnica. Je to inštitút.

Radšej ju necháš v tej zlej škole?

Tá škola nie je zlá. A hrá tam na čelo.

Čelo! To s tým nemá nič spoločné.

Je to jej vášeň. Nemôžeš jej ho zakázať.

Kto jej zakazuje čelo? Kto?

Prečo by nemohla hrať v inštitúte?

To nie je to isté. Tu má učiteľa, konzervatórium.

- Test je v júni. - Áno, máš pravdu.

Viem, že je nadaná.

Tam jej niekoho zoženieme.

Koľkých uchádzačov príjmu?

A navyše slepých?

Je jasné, že oči sú prioritou...

- Stoj, prosím ťa! - Nemôžem hovoriť s vlastnou dcérou?!

Teraz nie je tá pravá chvíľa.

Ide sa na vec.

Ako chceš, Robert.

Hovor mi doktor, aspoň kým sú tu tvoji rodičia.

Dobre, doktor Robert.

Daj na to.

T, A, O, vlastne C.

Viem, že je to C.

P.

F, U alebo D?

E, S, T?

F, U, D?

Z.

Florence, musím to tu dokončiť.

Zaveďte zatiaľ Mariných rodičov do kancelárie.

Už sme skoro hotoví.

Dajte im ďalší termín okolo Veľkej noci.

Cez prázdniny.

Od minule sa veľmi zlepšila.

- No nie? - Áno.

Skúsme iný test.

Do toho.

I.

S.

Ako si na to prišiel?

Vieš tú tabuľku naspamäť, však?

Svojich rodičov dokážeš oklamať, ale mňa nie.

Je to takto stále, alebo máš krízy?

Boli aj krízy.

Teraz je to už lepšie.

- Nosíš okuliare? - Stále.

Bude to ešte horšie, Marie.

Od teraz budú krízy silnejšie a častejšie.

- Musím to povedať vašim. - Nie!

Nechcem, aby ma tam strčili!

Nie teraz!

Som povinný im to povedať.

Máš len 12, Marie. Som za teba zodpovedný, chápeš?

Ja viem, viem.

Mám v pláne niečo veľmi dôležité.

Musím dokončiť školský rok. Nemám na výber.

Nemôžem. Musím im to povedať.

Tak im to poviem sama.

Ja.

- Sľubuješ? - Sľubujem.

- Je to zlé? - Dosť.

Sneh, čo padá na zem, ju zväčšuje...

Victor, zober si veci a sadni si sem.

- Ale... - Už aj!

Hneď.

Pohni sa!

Haïçam ti nepomôže, tak naňho nezízaj.

Od teraz budeš sedávať tu.

Máte ešte pol hodiny.

Ďakujem, Romain.

Ďakujem, Marie.

Je všetko v poriadku, Victor?

Áno. Prepáčte, pani učiteľka.

Victor!

Budeš tam sedieť až do rána?

Poď už!

Pst, je tu môj otec. Modlí sa. Sadni si.

Ahoj, Victor.

Tak čo?

Čo ako?

Ten test.

Spravil som ho.

Fakt?

Marie mi helfla.

Je do teba buchnutá.

Daj mi s tým už pokoj.

A ako to vieš?

Ja viem všetko.

Ja na lásku neverím.

S babami to vždy končí rozchodom.

U nej máš šancu.

Nie len na rande, ale na veľkú lásku.

Priprav sa a využi tú šancu.

A ona príde, viem to.

Počkaj, prečo si to urobila?

Čo?

V piatok, ten ťahák.

Počkaj, tak prečo?

Lebo sa ti všetci vysmievali a ja som vždy na strane utláčaných.

Utláčaných?

Čo to má znamenať?

Robíš si zo mňa srandu?

Vôbec nie.

A to je všetko? Len kvôli tomu?

Hej.

Tak fajn. Čau.

Tak!

Začneme piatkovými písomkami.

Victor.

Nemáš mi čo povedať?

Nikdy si nedosiahol ani priemer, a dnes máš 20 bodov?

20! 100%!

Myslíš, že ti zagratulujem a na nič sa nebudem pýtať?

Podvádzal si, Victor. Podvádzal!

To je nad slnko jasnejšie.

Čo ti je? Čo som urobil zle?

Aspoň mi niečo naznač.

Chceš sa so mnou hrať? Ty potvorka.

- Vieš, že ti nedokážem odolať. - Oci!

Ako sa darí? A čo škola?

Je to zapojené. Skús! Spusť.

Raz, dva, tri, štyri!

Odpisoval! Podvodník, Victor!

Nie, nie! Podvod sa nedá nijako ospravedlniť.

Chápeš, Victor?

- Jasné? - Áno, pane, jasné.

Spomeň si na Armstronga!

Sedem Tour de France vyhral a ostala po ňom len hanba jak sviňa!

Má po chlebe!

Daj si pozor!

Takto ťa na mechanika nezoberú!

- Toto chceš? - Nie, pane.

Tvoja budúcnosť visí na vlásku, Victor. Tak začni makať!

Smiem už odísť, pane?

Bež, ty baba.

Počkaj! Kvôli tebe mám prúser.

Mám riaditeľskú upomienku.

Máš pravdu. Prepáč. Nemala som to robiť.

- Je to... - Počkaj ešte!

Možno by som ti mohla pomôcť.

Ako? Ďalšími ťahákmi?

Nie, ale môžem ťa doučovať. Ak chceš.

- Prečo by si to robila? - Lebo nemám žiadnych kamarátov.

A prečo ich nemáš?

Éé. Pretože...

Asi som ich nikdy nepotrebovala.

Jak nepotrebovala?

A teraz jedného chcem. Chcem, potrebujem? To je jedno.

Ach ták! Ty máš o kolečko menej.

A kto ti povedal, že ja chcem byť tvoj kamoš?

Tak zbohom.

Vravel som ti, že je do teba.

Alebo ešte len bude. To ťažko povedať.

Prečo by to inak robila?

Nemám tucha.

Baby sú veľmi komplikované.

Prepáč mi, Victor.

To s tým ťahákom dopadlo zle.

Občas som dosť komplikovaná, ale vlastne je to veľmi jednoduché.

Rada by som ťa doučovala.

- Čo to robíš? - Čo ako?

- Ty žehlíš písomku? - Hej.

A príde ti to normálne?

- Áno. - Tak dobre.

Tu Victor Serano.

- Ahoj. - Dobrý deň.

Poď ďalej.

- Ty máš fakt coolový bejvák! - Ďakujem.

Vaši nie sú doma?

Bývam len s matkou. Je stále na cestách.

Obchoduje s umením. Môj otec je komisár na draž...

Komisár? On je poliš?

Nie, draží veci.

Poď už.

Bývaš tu sama?

Nie, Marlene sa o mňa stará.

Marlene?

Je moja pestúnka už od malička.

Uvidíš, je sympatická.

Ty máš pestúnku?

Tak... dáme sa do toho.

Kde chceš začať?

To je fuk. Čo je najhoršie?

Nebude to také zlé. Vyber si materiál, ktorý chceš, kým sa vrátim.

Vybral si si? Tak mi to prečítaj.

"Bratia Kalašnikovci boli veľmi smutní..."

Bratia Kalašnikovci? To sú bratia Karamazovci.

Nie Kalašnikovci.

Kto sú potom Kalašnikovci?

Čas vypršal.

Nie.

S tým sa nedá písať. Máš inú kriedu?

Ale hej, čas vypršal.

- Ale nie. - Je mi ľúto, ale áno.

- Je to dobre? - Nie.

Veľmi dobre, Victor.

- Je to dobre? - Yes.

Pľúca! Pľúca! Sú to pľuca!

Pľúca!

Pľúca. Pľúca!

Pľúca.

Gutenberg.

No?

Čo Gutenberg vynašiel?

Neviem.

Kn...

Kníh...

Kníhtlačiareň!

- Máš krásnu mamu. - Ďakujem, poviem jej to.

Aká je tvoja mama?

Zomrela.

Otec hovorí, že odišla, ale zomrela.

Ale už je to dávno.

Mal som 5 rokov.

Veríš, že milovať môžeš iba raz?

Čo je?

Nič. Ruším ťa?

Nie.

- Povedz mi... - Čo?

Ako si vedel, že si zaľúbený do mamy?

Neviem. Cítil som to, to je celé.

Nie je nejaké znamenie? Nevidieť to?

O čo ide?

O nič. Len sa pýtam.

Ženy si vtedy často urobia trvalú. Asi takto.

A začnú koktať po španielsky.

- A ešte... - Ty nikdy nehovoríš vážne!

Naskoč!

Takže nie je žiadne znamenie?

Aké znamenie? Ach tamto! Už s tým ptestaň.

Prepáč mi to predtým.

Raz, na začiatku, som tvojej mame nezavolal 3 dni.

Nebolo čo riešiť.

Zato ona zavolala mne, aby mi vynadala.

To je jednoznačné znamenie.

Keď sme začali bývať spolu, rozhodla sa vymaľovať celý dom,

vymeniť nábytok.

Vtedy som si uvedomil, že ma ľúbi.

Všetko ti prezradí jej pohľad.

Pohľad je najdôležitejší, Victor.

Oči žien hovoria, či sú zamilované.

Je to divné.

Čo je divné?

Neviem.

Vieš, pohľad je 1. kapitola knihy lásky.

Chápeš?

Mama mala odzbrojujúci pohľad.

Mala ma totálne prečítaného.

Si zaľúbený?

Nie.

- Môžeš mi to povedať, som tvoj otec. - Nie som.

Nepoškuľuješ po nejakom dievčati?

Nie.

Nie si škaredý. Si hlúpy, ale nie škaredý.

Ak som hlúpy, mám to po tebe.

Veru, máme to v rodine.

No?

Je to zle?

Nie, je to správne.

- Nie si už unavený? - Totálne.

Aj tak netuším, na čo mi budú tie pravé uhly, X-ká

a veličenstvá...

Veličiny.

- Máš rád klasickú hudbu? - Hej, hej.

Kto je tvoj obľúbený skladateľ?

Mozart. Zbožňujem Mozarta.

Čo konkrétne?

Hocičo. Mám rád všetko od neho.

Niečo ti zahrám. Nie je to Mozart, ale je to krásne.

- Ty na niečom hráš? - Nie.

Díky ti za doučko z geometrie.

Ak pre teba môžem ja niečo urobiť, na oplátku,

len povedz. OK?

To nestojí za reč.

Marie, už je čas.

- A nezabudla si na okuliare? - Nepotrebujem ich.

- Musím už ísť. - Kam?

- Na konzervatórium. - Čo je konverzatórium?

Tak sa volá škola pre hudobníkov.

V júni budem robiť prijímačky na Vyššie štátne konzervatórium.

Tam skladajú a študujú hudbu. Mojím snom je dostať sa tam.

- Je to niečo ako študovať šport? - Presne tak.

- Marie? - Áno?

Ty pomáhaš Victorovi?

Prečo? Žiarliš?

Nie, je to môj kamoš.

- Dobrý deň. - Čau, Márie.

- Ahoj, Marie. - Nikdy som nič podobné nepočula.

- Nerob si z nás... - Ja sa vám nevysmievam.

- Musíme sa vrátiť. - Tak, valíme naspäť.

Čo som mal povedať?

Čaute, zaľúbenci!

Mala si ma varovať, že prídeš.

Musím ti niečo veľmi dôležité povedať.

V skutočnosti os...

- Dobrý deň, pane. - Čože? - Dobrý deň, pane.

Prepáč! Ahoj, maličká.

Myslím, že už pôjdem. Dovidenia.

Máš divnú kamošku.

Niekedy je celkom mimo.

- Vieš, tento karburátor neviem... - Marie! Sorry!

Štvalo ma, že si počula náš rachot.

- Ale veď to nebol rachot. - Fakt?

Prisahám.

- Som rád, že to vravíš práve ty. - Prečo?

Lebo si naozajstný muzikant a môžem ti to veriť.

- Chcela si mi niečo povedať. - Ha?

Pred chvíľou si chcela povedať niečo dôležité.

Nie. Vlastne áno.

Chcela som povedať, že som veľmi rada, že sme priatelia.

- Dovidenia zajtra. - Pozor!

- Dobre, už môžeš ísť. - Ďakujem, Victor.

"Čajka, čo pristane na pláži,

je ako dieťa, ktoré sa vzdá sna.

Ale kým máva krídlami,

je jej život večným potešením."

To musí byť Victor Hugo.

- Nedával som pozor. - Stav sa.

Victor, tvoje hodnotenie je ako tvoja báseň.

Musíš ešte veľa makať, ale tento štvrťrok si sa najviac zlepšil.

Blahoželám!

To je ľahké, keď bol triedny blb.

Zopakuj to, ak sa nebojíš, ty kretén!

Victor, nechaj ho!

Sadnúť!

Veď počkaj v sobotu.

Prečo si nepovedala, že Romain ma vyprovokoval?

Prepáč, ale ja som nič nevidela.

- Nemal si tak reagovať. - Máš pravdu.

Ale nikto ma nebude urážať.

- Pardon. - Prepáčte.

Ty si ho nevidela?

Bola som zamyslená.

To si dosť často.

Tak.

Teraz som v bezpečí.

Budeš cez prázdniny doma?

Moc nie. Idem pozrieť tetu do nemocnice. A ty?

Nič zvláštne. Zavoláme si?

Áno.

Držala ma za ruku.

Vzala ma za ruku. Ona, nie ja.

Vzala ma za ruku a vo mne mravenčilo.

Chceš koláč?

Miluje ma, človeče.

Držal som ju takto, ako psa.

A ty do nej nie si?

Nie, len mi pomáha so školou. Nič viac.

A čo bolo potom?

Dala mi pusu. Riadnu, na líce.

- To je v poho. - Kedy sa budete brať?

- Keď ja budem chcieť. - Na prázdniny ide preč?

Áno, pôjde k otcovi a za tetou do nemocnice.

Vlastne chcela zostať so mnou.

Ale povedal som: "Nie, navštív tetu, to je v poho..."

- Rodina je dôležitá. - Počkaj.

Daj si to.

Nerozumiem. Si žid alebo moslim?

Oboje. Otec je moslim a matka je židovka.

Tak to striedame.

Tento týždeň je Šabat.

Poď.

Dnes sa pomodlíme za tých, ktorých máme radi a už nás opustili.

Poďme na chvíľu von.

V tomto štádiu liečby,

je potrebná dobrovoľná spolupráca pacienta.

A Marie bojuje.

Nedokážem vyjadriť ako veľmi.

Ale to je dobré, keď bojuje, nie?

Samozrejme. Vaša dcéra je úžasná.

Ďakujem, ale to nie je podstatné.

Som unavený z tých nezmyslov.

Začnite ju liečiť, ako náhle to bude možné.

Ak pre ňu nemáte miesto, povedzte to na rovinu.

Skúsime to inde.

Moja dcéra je chorá. Chápete?

Ona je chorá!

- Upokoj sa, prosím. - Nie, nie!

Už ma nebaví čakať.

Moja dcéra je chorá.

Zdá sa, že on to nepochopil!

Naozaj si to myslíte?

Je to... No... to je...

Povedzte mi, čo s ňou chcete robiť.

Nemôžem vám povedať nič. Nie dnes.

Ako to?

Ak neviete odpovedať na takú jednoduchú vec,

čo tu vôbec robíte?

Marie je na tom stále horšie!

Nemôže to takto ísť ďalej!

Zjavne nie je jediná, kto je na tom zle.

Uťahujete si zo mňa?

- Nechcete psychologickú podporu? - Podporu?

Podpora...

Porozprávajte sa s ňou.

Pozrite sa, čím žije.

A budete vedieť, keď nastane ten správny čas.

Dobrý deň.

Dobrý deň!

- Dobrý deň. - Dobrý deň.

Ste hotový?

Takmer.

Je to už vyše mesiaca, čo tu je moje auto.

Ste vôbec automechanik?

Vymenil som všetky prevody.

A demontoval prevodovku,

Ešte ju treba vyladiť.

Za 2 týždne to bude hotové. Stopro.

- Dva týždne? - Viac-menej.

To bude asi... Prepáčte.

- Haló? Dobrý deň. - Dobrý deň.

Môžem hovoriť s Victorom, prosím?

Victor? To je pre teba!

Ahoj.

Poďte so mnou.

- Si v nemocnici? - Áno, na izbe mojej tety.

Práve odišla.

Vzali ju na vyšetrenie.

Ako jej je?

Dobre, ďakujem.

Ako sa máš?

Dobre, v poho.

Skúšate s dvojčatami?

Nie, odišli na prázdniny.

Kto sa tam tak smeje?

Jedna klientka môjho otca.

Zdá sa, že im je spolu dobre.

Myslíš?

Až sa vrátim, bude to ako predtým?

Čo ako?

Budeme sa aj naďalej vídať?

Prečo sa pýtaš?

Lebo...

Lebo mi chýbaš.

Potrebujem ťa, Victor.

Aj ty mi chýbaš.

Večera!

Večera!

Sadaj.

Daj tanier.

- Na zdravie. - Na zdravie.

Kto je tá pani, čo tu dnes bola?

Majiteľka 504-ky.

A ako sa volá?

Neviem.

Eleonore Bonnavaudová.

Pekné meno, Eleonore.

A páči sa ti?

Neviem. Prečo sa pýtaš?

Prečo nemáš žiadnu priateľku?

Hovoril som ti, že to nie je tvoja vec.

Ostaneš takto po celý život?

Na gauči?

Prečo si si nechal mamine veci?

- Keď odchádzala... - Zomrela!

Ona nie je preč, zomrela!

Prečo nikdy nepovieš, že zomrela?

Čo budeme teraz robiť?

Chceš ju odhlásiť zo školy 2 mesiace pred koncom roka?

Neviem.

Čo iné sa dá robiť?

- Ty si nikdy, ja... - Ty?

Ale, prosím ťa.

Aké prosím ťa?

Cítim sa hrozne, lebo ste všetko zo dňa na deň zničili.

To si mal na mysli?

Prosím, nemiešaj veci dokopy.

Je šialené, že nevieme, čo máme robiť.

Ty nie si jediný, čo sa bojí. Aj ja mám strach.

To mi ver.

Poď. Už tam skoro sme.

- Kde? - Uvidíš. Je to úžasné.

Tak čo je? Bude to úžasné!

Tak nič. Idem sám. Maj sa!

Veľmi vtipné.

Máš závrat, či čo?

Nemôžem. Nemôžem, Victor!

Ja...

Čo je?

Je ti niečo?

Nemôžem sa pohnúť. Nemôžem.

Čo ti je?

No tak! Plávaj!

Plávaj, Marie!

Čo sa ti tam stalo?

Mám choré oči.

Slepnem.

Viem, to od malička, ale je to stále horšie.

Nevidím.

Nedotýkaj sa ma!

Preto som za tebou chodila.

Potrebujem niekoho, kto mi pomôže utajiť moju chorobu.

A prečo ju chceš utajiť? Nie je to tvoja vina.

Kvôli prijímačkám. Keď to môj otec zistí,

dá ma do ústavu a môj život sa skončí.

A prečo mu to nevysvetlíš?

Môj otec nemá sluch, ani vzťah ku hudbe.

- Prečo si mi to nepovedala? - Neviem.

Nemohla som. Odíď, tak to bude najlepšie.

Vypadni! Vypadni! Nestojím o tvoj súcit!

Nechaj ma! Odpáľ!

Daj mi pokoj.

Si OK?

Som.

Pečené holuby nepadajú do huby.

Prestaň s tými tvojimi...

Prísloviami?

Desne nudnými blábolmi.

Tváriš sa, že máš návod na život, ale ten je zložitejší.

Samozrejme, že je.

Hus nevykŕmiš za 1 deň.

- Čo je? - Ale nič.

Poďme preč.

39, 40, 41, 42, 43, 44...

- Je mi to ľúto ... - Sklapni a vypadni!

Čo to nechápeš? Nechcem s tebou hovoriť. Padaj!

- Ten, kto... - Drž hubu!

Marie, čo tu robíš?

- A ty? - Čo ja?

Bol som tu blízko. Tvoja matka tu nie je, tak tu trochu pracujem.

Je to ešte stále aj môj dom.

Áno, je to tvoj dom, keď sa ti to hodí. Nemal by si už mať kľúče.

Ako to so mnou hovoríš?

A prečo nie si v škole?

- Čo sa stalo? - Nič.

Spadla si. Ako si spadla?

To nie je tvoja vec.

Ty si nikdy nespadol?

Občas áno.

Vec sa má tak.

Nikdy nepôjdem do tvojho ústavu pre nevidiacich.

Chápeš? Nikdy tam nepôjdem!

Urobím konkurz a vyštudujem hudbu! To je jediné, na čom mi záleží!

- Ty o mne nerozhoduješ! - Ako to, že nie? Som tvoj otec!

- Zase nie si hladný? - Čo?

- Nebudeš jesť? - Nie.

Victor?

Victor!

Poď sem.

Čo zas?

Ak je to pre teba také dôležité, rozídem sa s ňou.

Neviem, koho myslíš.

Ona mi klamala.

Láska bez klamstiev, nie je láska.

Si zaľúbený?

Nie!

Tak to chodí.

Si nešťastný?

Ja nešťastný? Kto si myslíš, že som?

Kedy si upraceš izbu?

Dnes nie.

Ako chceš.

ODEVY NA CHARITU

- Môžete sa na mňa spoľahnúť. - Na nás, pán Azra.

Na nás, na nás.

Keby niečo, zavolajte mi.

Samozrejme.

- Marie? - Prosím.

Čo si myslíš o tomto výroku Winstona Churchilla?

Winston Churchill sa narodil v roku 1874.

Ďakujem. Ale na to som sa nepýtal. Prečítaj ten citát a pokračuj.

Winston Churchill je určite najcitovanejším politikom v dejinách.

Marie, môžeš prečítať, čo som napísal na tabuľu?

Nie je to ťažké.

A ja?

Prečo sa nespýtate na Churchilla mňa?

On je môj hrdina! Mám rád Winstona Churchilla.

- Je to môj priateľ. - Čo to do teba vošlo, Victor?

Nič, je to pravda.

"Je nutné mať odvahu postaviť sa a hovoriť;

ale aj odvahu sadnúť si a počúvať."

Neviem, čo si o tom myslí Marie,

ale Winston bol blbec.

Victor, za dvere!

Ale pán učiteľ, keď sa konečne hlásim na hodine...

To vysvetľuj pánovi Azrovi! Choď už!

- Si cool. - Drž hubu, idiot.

Počúvam, Marie.

"Je nutné mať odvahu postaviť sa a hovoriť;

ale aj odvahu sadnúť si a počúvať."

Myslím, že to chce viac odvahy, postaviť sa a hovoriť,

než sedieť a počúvať.

Jasné, že si mi klamala!

Keď nehovoríš pravdu, tak klameš!

To nie je to najhoršie!

Najhoršie je, že si chcela, aby som ťa kryl!

To nie je fér!

A nechať ma samu v lese je fér?

V lese?

V lese?

Aké pokrytectvo!

Aké pokrytectvo!

Mám ti zopakovať, čo si vravela?

"Vypadni odtiaľto!" Poslala si ma preč.

A keď si ma chytila za ruku?

Myslela si si, že som čo? Labrador? Haf! Haf!

Nie, nie!

Nebolo to len preto, Victor. Prisahám.

Nevedela som, že sa do teba zamilujem.

Naozaj?

Takto vidíš?

Áno, ale len mesiac a pol.

Teraz je to tak.

Je to genetické. Volá sa to retinitis pigmentosa.

Totálka.

Občas nastane zlepšenie, ale celkovo sa to horší.

Preto som nikdy nemala priateľov.

Neznášam súcit.

Ako dlho budeš musieť čakať?

Prijímačky sú 19. júna.

A my sme tu.

Päť týždňov, 42 dní.

- Nie, 35 dní. - Hej, 35 dní.

To je dosť.

Ale môžeš písať? No jasné, píš!

Je to dosť ťažké.

Potrebujeme riešenie. Musím sa naučiť tvoj rukopis.

Počkaj. Je toto súcit?

Áno.

Napríklad, 108 krokov je od brány školy ku schodom.

Alebo 64 krokov od dverí z izby, ku dverám do knižnice.

Takže keď oslepnem, budem na to pripravená.

Nekecaj a daj kôš.

Na.

Prestaň.

No tak, Tony Parker to dal so zaviazanými očami.

Neboj.

Máš na to.

Namieriť. Hoď!

Určite ti nemám pomôcť?

Nie, prečo? Zvládnem to.

- Pani učiteľka? - Yes, Haïçam?

Môžem ti nejako pomôcť?

Nie, všetko je OK, ďakujem.

Čas vypršal, deti. Položte perá.

Tvoj test. Ďakujem.

Tvoj test, prosím. Ďakujem.

Marie. Ďakujem.

Ďakujem.

Čo to má znamenať, Victor?

Bolí ma hlava, pani učiteľka.

Rýchlo! Ďakujem.

Trpíš Romain?

Prosím?

Ty vieš veľmi dobre, ako to myslím.

Victor, chcem s tebou hhovoriť.

Taniere.

Ste s Marie kamaráti?

Áno, prečo?

Nezdá sa ti nejaká čudná?

Vôbec nie.

Chceš dezert?

Ďakujem.

Ak si niečo čudné všimneš, ​​povieš mi to?

Áno, samozrejme.

- Ale nie je na nej nič divné. - Tak utekaj.

Victor!

Neviem, čo spolu kujete, ale buďte opatrní.

Čo?

Myslíš, že som blbý?

V strede je krásna ženská s vytrčenými prsiami.

Prepáč, ale pýtala si sa. Ja ti len odpovedám.

Ako sa volá ten obraz?

Neviem to prečítať.

- Si slepý? - Veľmi vtipné. Azra!

Čo ešte?

Na pravo od nej je chlapík, čo sa mi podobá

- a má kolt. - Kolt?

No zbraň.

To je všetko?

Pri nohách mu ležia nejakí típci. Asi ich mal veľmi rád.

Vyzerajú, že umreli od hladu.

Žena drží vlajku.

- Francúzsku vlajku? - Áno.

A na ľavo od nej je človek s cylindrom a puškou?

- Ako to vieš? - OK, to mi stačí.

Hotovo.

Môžeš mi to vysvetliť?

Áno.

Je to vlastne kubistická interpretácia.

Ako keď César zjednodušil Delacroixa.

Áno, veľmi zaujímavé.

Tebe fakt šibe.

To v živote neprejdem. Je koniec.

Máš pravdu. Potrebujeme zázrak.

- Áno, haló? - Haló?

Tu je front za oslobodenie východného Krymu.

V škole máte bombu.

- Bombu! - Čo?

Ďakujem vám, pane.

Mama je v poriadku.

- Čo? - Ja neviem.

- Bomba. - Čože?

Bombový poplach? Všetci von!

Rýchlo! Všetci von!

Si naozaj blázon.

Neviem, ako dlho to ešte utajíme.

Prepáč, viem, že ťažké pozrieť sa mi do očí.

Ak chceš, už sa na teba nepozriem.

Nie, to ja sa pozerám na teba.

Ty ma nevidíš, ale ja teba áno.

Mýliš sa. Ja ťa vidím, ale ty o tom nevieš.

- Ak chceš, nebudem sa na teba pozerať. - Nie, naopak, mne sa to páči!

Dívaj sa na mňa. Mám rád, keď sa na mňa pozeráš.

Musím cvičiť.

Azra sa pozerá.

Kde?

Tam, vedľa Romaina.

- Daj mi ju. - Čo?

Daj mi loptu.

Počkaj, čo robíš?

To nedokáže.

Je v tom nejaká kuleha.

Ona ho nemá rada. On je len jej vodiaci pes.

Prečo si vymýšľaš?

To nie je sranda. Choď a dones ju.

Ja si nič nevymýšľam.

Si totálny magor.

Ďakujem.

Mimochodom, vôbec nič nevidím.

- Marie! Marie! - Marie! Marie!

- Videl si to? - Je v tom nejaká kuleha.

- Marie? Môžeme sa porozprávať? - Áno.

Dobehnem ťa, choď.

V sobotu robím u nás párty

a pozývam teba aj Victora.

- Naozaj? - Áno.

Ďakujem.

Si veľmi láskavý.

Viem, kde bývaš.

Prídeme. Ďakujem.

- Ďakujem, Romain. - Tak v sobotu.

Áno, v sobotu.

Urobil si dobre, že si mi to povedal, Romain.

- Nechoď tak rýchlo! - Neboj sa.

Tam zaparkujeme.

- Je tu krásne? - Nikdy som nič krajšie nevidel.

Ty blázonko.

Ja...

Bolo to správne?

Raz som čítala, ako sa to robí.

V časopise, v čakárni u zubára.

Ale návody vždy popletiem.

Nie, nie. Bolo to dobré.

Budúci rok budeš na hudobnej škole a ja...

A čo ty?

Bolo by lepšie, keby si sa tam nedostala.

Ale ty si moc šikovná.

Dostaneš sa tam.

Budúci rok bez teba, oslepnem ja.

Myslíš, že po všetkom, čo si pre mňa urobil, sa už neuvidíme?

Moja škola nás nerozdelí...

- Určite? - Samozrejme, že nie.

Musíme využiť, čas čo nám ostáva.

Všetko bude fajn.

Dokázali sme to, Victor.

Vďaka tebe o 2 dni urobím prijímačky.

Dokonca aj Romain sa mi prišiel ospravedlniť.

Veril by si tomu?

Pozval nás v sobotu na párty k nemu domov.

- Naozaj? - Áno.

Ukáž.

Ale tu nie je napísané nič!

Nič! Do riti! Povie to všetkým!

Hlavne vašim!

Dajú ťa do ústavu.

To neprežijem! Tam nepôjdem!

Nepôjdem! Nepôjdem!

Budem tam o polnoci. OK?

- OK. Vidíme sa. - Choď stále rovno.

Urobili ste dobre. A čo urobíme teraz?

- Marie! - Čau.

Á, Marie!

Marie!

Prepáč mi to!

Dcérka!

- Je v poriadku? - Nie je!

Do riti!

Pôjdeme?

Povedal som o polnoci! Kde trčí?

- Každú chvíľu pr... - Sklapni!

Sklapni!

Ideme!

Neboj sa. Všetko je pripravené.

Tu máš koláčiky.

Ďakujem, Haïçam.

Život je jedna z najťažších vecí.

- Ďakujem. - Ďakujem.

- Čaute, chalani. - Ahojte.

Tu sme už boli s Etiennom a Marcelom.

Môže byť?

Veľmi nevidím, ale vyzerá to dobre.

- Vieš čo, Marie? - Čo?

Ak budeš takto hrať zajtra, nevezmú ťa.

Bolo to hrozné.

Ďakujem, Victor.

Nie je zač.

Dobrú noc, Victor.

Dobrú noc, Marie.

Marie? Marie, zobuď sa.

Tu máš.

Chceš sa vrátiť?

To myslíš vážne, Victor?

Máš horúčku.

Musíme sa vrátiť. Nie je ti dobre.

- Si celá biela. - To prejde.

Je to len prechladnutie, alebo tak niečo. Nič vážne.

Ale...

Myslím, že sa len bojím. Áno, bojím sa.

Tým to je. Podaj mi ruku.

Urobí mi to dobre.

Zájdem po nejaké lieky. Inak zjtra nebudeš môcť hrať.

Do riti!

Tadiaľto.

Victor?

Ahoj, oci.

Prečo si mi nič nepovedal?

Nevyzerá dobre.

Marie! Uhnite!

Už je dobre, miláčik.

Opatrne.

Na ničom nezáleží!

Počkaj, Victor.

Zavolaj do nemocnice,

že sme na ceste tam.

Otec, dnes má prijímačky. Nesmie ich zmeškať.

Nemôžeme to nechať tak.

Vidíš, ako jej je. Pochybujem, že môže hrať.

Dá sa to napraviť. Inak by to bola škoda.

- Pane! - Áno?

Prepáčte,

ale ste nula!

- Prosím? - Alebo starý blázon!

Ste hluchý k svetu aj k Mariinmu talentu!

Nech to každý počuje!

Čo robíš?

Dosť už! Nastúp do auta!

- Si v poriadku? - Áno.

Idete s nami?

Nastúp do auta.

Kto seje vietor, zožne búrku.

Choď za nimi, ocko. Nemôžem ju nechať samu.

Idem do nemocnice s ňou.

Čo to robí?

Myslím, že si to rozmyslel.

O koľkej to máš?

O 11:30.

Len kľud! A čo ja?

Tak ste to spolu dokázali.

Otvor dvere. Rýchlo!

Toto je Marie, violončelistka.

Ale už je neskoro!

Musíte nám urobiť láskavosť.

- Nie je čas! - Nechaj, ja to vybavím.

Doprevaď Marie.

Madam, vysvetlím vám to. Ide o to, že...

Marie! Marie!

Tvoje violončelo.

- Ďakujem. - Počkaj!

Vezmi si toto.

Čo je to?

To ti pomôže.

Bež, rýchlo!

Vysvetlím vám to.

To dievča je moja dcéra, moje dieťa.

Je chorá a musí urobiť prijímačky.

Nechajte ju hrať

a uvidíte, že mentálne a hudobne je zdravá...

Počkajte!

Je tu posledná kandidátka. Vypočujte si ju. Ďakujem.

Ďakujem.

- Si v poriadku? - Neviem, čo mi Azra dal,

ale zabralo to.

Ďakujem, Victor.

No, do riti!

Z portugalských titulkov preložil hygienik.