All language subtitles for Fjord.2026.1080p.WEBRip.x264.AAC-[YTS.GG - YTS.BZ]

af Afrikaans
ak Akan
sq Albanian
am Amharic
ar Arabic
hy Armenian
az Azerbaijani
eu Basque
be Belarusian
bem Bemba
bn Bengali
bh Bihari
bs Bosnian
br Breton
bg Bulgarian Download
km Cambodian
ca Catalan
ceb Cebuano
chr Cherokee
ny Chichewa
zh-CN Chinese (Simplified)
zh-TW Chinese (Traditional)
co Corsican
hr Croatian Download
cs Czech
da Danish
en English Download
eo Esperanto
et Estonian
ee Ewe
fo Faroese
tl Filipino
fi Finnish
fr French Download
fy Frisian
gaa Ga
gl Galician
ka Georgian
de German
gn Guarani
gu Gujarati
ht Haitian Creole
ha Hausa
haw Hawaiian
iw Hebrew
hi Hindi
hmn Hmong
hu Hungarian Download
is Icelandic
ig Igbo
id Indonesian
ia Interlingua
ga Irish
it Italian
ja Japanese Download
jw Javanese
kn Kannada
kk Kazakh
rw Kinyarwanda
rn Kirundi
kg Kongo
ko Korean Download
kri Krio (Sierra Leone)
ku Kurdish
ckb Kurdish (Soranî)
ky Kyrgyz
lo Laothian
la Latin
lv Latvian
ln Lingala
lt Lithuanian
loz Lozi
lg Luganda
ach Luo
lb Luxembourgish
mk Macedonian
mg Malagasy
ms Malay
ml Malayalam
mt Maltese
mi Maori
mr Marathi
mfe Mauritian Creole
mo Moldavian
mn Mongolian
my Myanmar (Burmese)
sr-ME Montenegrin
ne Nepali
pcm Nigerian Pidgin
nso Northern Sotho
no Norwegian
nn Norwegian (Nynorsk)
oc Occitan
or Oriya
om Oromo
ps Pashto
fa Persian
pl Polish Download
pt-BR Portuguese (Brazil) Download
pt Portuguese (Portugal) Download
pa Punjabi
qu Quechua
ro Romanian Download
rm Romansh
nyn Runyakitara
ru Russian
sm Samoan
gd Scots Gaelic
sr Serbian
sh Serbo-Croatian
st Sesotho
tn Setswana
crs Seychellois Creole
sn Shona
sd Sindhi
si Sinhalese
sk Slovak
sl Slovenian
so Somali
es Spanish Download
es-419 Spanish (Latin American) Download
su Sundanese
sw Swahili
sv Swedish
tg Tajik
ta Tamil
tt Tatar
te Telugu
th Thai
ti Tigrinya
to Tonga
lua Tshiluba
tum Tumbuka
tr Turkish Download
tk Turkmen
tw Twi
ug Uighur
uk Ukrainian
ur Urdu
uz Uzbek
vi Vietnamese
cy Welsh
wo Wolof
xh Xhosa
yi Yiddish
yo Yoruba
zu Zulu

Original subtitles

Choď objať ocka.

Choď.

Musíme sa naučiť priznať si chybu.

Áno?

Poďme, nech nezmeškáte autobus.

Tak poďme.

Elia!

Ahoj!

Chápem, ale nechaj si telefón v ruksaku, dobre?

Inak ho necháš doma, aby ťa v škole nerozptyľoval.

Áno.

- Dohodnuté? - Áno.

Ahojte, deti!

- Ahojte, deti! - Dobrý deň.

Vitajte v našej škole. A, samozrejme, aj v našej krajine.

Trochu sa hanbia.

Ahoj, ocko!

To nič.

Sme tu všetci milí a priateľskí. Drakulu tu nenájdeš!

Drakula tu nie je.

- Poznáte Fridu? - Áno.

Ak sa niečo stane v škole alebo doma,

môžete sa na ňu obrátiť. Pomôže vám.

Gunda čoskoro príde. Včera bola u Kasperových rodičov.

Rozumiem.

Tak čo, ideme?

- Ella, môžeme po anglicky? - Áno.

- Ako sa voláš? - Emmanuel.

Som Mats. Váš riaditeľ a sused!

Veď tu sme skoro všetci susedia.

A toto sú?

Judith a Timotei.

Hovoríte po nórsky?

Áno. Trochu.

Nevadí, naučíte sa!

Deti!

Môžem vám predstaviť Ellu a Emmanuela?

Budú chodiť do vašej triedy.

A toto sú ich mladší súrodenci, Judith a Timotei.

- Timotei? - Áno, Elsa. Timotei.

Nora, ukážeš Elle školu?

- Ale, ocko… - V škole mi nehovor ocko.

Môžeš si sadnúť vedľa Nory.

Elsa, buď taká dobrá.

- A ty si môžeš sadnúť ku Kasperovi. - Keď sa vráti.

Kasper, prišla za tebou Gunda.

Ak má niekto náhradné pomôcky, požičajte ich

Elle a Emmanuelovi, nech sa môžu zapojiť.

- Ahoj, Ella. Ja som Nora. - Ahoj.

Volám sa Elia.

Elia? Dobre.

Nech sa páči.

Vďaka.

Dobre, vyššie. Ešte vyššie!

Šesť… Päť… Štyri… Tri…

Poď, Elsa, skoč!

A teraz beh na mieste.

Na miesta!

Takže, toto je mestská knižnica,

a tu je sociálna služba.

Toto je daňový úrad.

A to je Olga. Ahoj, Olga!

A tu je naša kancelária!

Ahoj.

- Ja som Brita. - Mihai.

- Mihai nehovorí po nórsky. - „Ahoj“ rozumiem.

- Vitajte na mestskom úrade. - Ďakujem.

Mihai je vlastne letecký inžinier.

Možno tu postavíme aj letisko?

Určite.

Zatiaľ sa postará o naše IT oddelenie.

Aké šťastie, že ste zistili, že potrebujeme pomoc.

Za to vďačíme Klausovi.

Ak sa nemýlim, prišli ste z…

Z Bukurešti v Rumunsku.

Ale moja žena je Nórka, takže…

Láska nepozná hranice!

Presne tak.

Bola misionárkou v našom kostole, pomáhala deťom v núdzi…

A o mesiac sa vydala za tohto strašiaka!

Aké romantické.

Prepáčte, že hovoríme po nórsky.

To nič, rozumiem. Hovoriť je ťažšie.

Keď vašich 5 detí začne hovoriť po nórsky…

- 5 detí! - Boh nás požehnal.

Aj jeho žena Lisbet pracuje.

Niektorí sa teda majú.

Radi pomôžeme, keď môžeme.

Tak, priateľ môj, toto je tvoj stôl.

Tu je heslo na wi-fi.

Obed je o pol jednej.

Môžete s nimi chodiť po areáli

alebo pri nich byť, keď zomierajú.

Nesmiete im nič priniesť ani kontaktovať ich rodinu.

A žiadne náboženstvo, ak si to rodina sama nežiada.

Ak nemôžete prísť, napíšte mi.

Keď však niekoho stratíme, musíte prísť hneď.

- Ak ste si to nerozmysleli. - Nerozmyslela.

Ahoj.

Nie, nech spí.

Nie, na hornej poličke.

Je tam napísané „Lisbetino mlieko“.

Nech spí. Keď sa zobudí, naje sa.

Dobre, už musím ísť.

Tak zatiaľ.

Pri kríži som prvý raz svetlo uzrel,

z duše mi spadla ťažoba.

Tam sa mi viera otvorila,

a teraz som šťastný od rána do večera.

Či za všetky moje hriechy…

Pozrieš, kto je tam?

Dobrý deň! Nerušíme?

Nie, poďte ďalej.

Poď, Mia, pozdrav nových susedov!

Dobrý deň!

Priniesli sme darčeky na privítanie.

- To je milé! - Ďakujeme, veľmi milé.

A toto je do vášho nového domu.

Nový už veľmi nie je.

Po každej búrke mi ho Åke pomohol opraviť.

- Ako sa má Åke? - Dobre.

Zastavte sa za ním všetci. Mats vám upiekol jablkový koláč.

Je mi to ľúto, ale musíme späť do Ålesundu.

Ostatní sa zastavte!

Ak sa Veniamin zobudí, zavolám. Príďte na návštevu!

Je v kolíske. Zatiaľ.

Ešte koláč, ocko?

Myslím, že mu stačilo.

Má škola hrubé steny?

Vydržia aj lavínu.

Tak to potom chápem.

Tak treba router na každom poschodí.

- Vieš to spraviť? - Áno, jasné.

Výborne!

Technike vôbec nerozumiem.

Mats, to je Gunda.

Spýtaj sa jej na psychológa.

Ahoj, Gunda.

Prepáčte, riešime školu.

Áno, s Kasperom je všetko v poriadku.

Frida naňho dohliada.

Jasné, dáme ti vedieť.

Počuj, nevieš niečo o psychológovi?

Pre Noru.

Výborne, vďaka.

Čau.

Môžem sa spýtať, prečo Nora potrebuje psychológa?

Skúša, kam až môže zájsť, ako každý tínedžer.

No, nie celkom ako každý.

Nie je práve rebelka, ale so súcitom je na tom biedne.

Skús sa s ňou nehádať a nehovoriť jej stále „nie“…

Nemôže byť navždy rozmaznané decko.

To sú hormóny. Prejde ju to.

Máte problém s deťmi v puberte?

Áno, občas.

Keď ich je 5, bez disciplíny… Veď viete.

Chceli sa presťahovať do Nórska a nechať tam všetkých kamarátov?

Zomreli mi rodičia. Nech odpočívajú v pokoji.

- Úprimnú sústrasť. - Ďakujem.

A Lisbetina mama sa ponúkla, že pomôže s deťmi, takže…

bude to pre ne lepšie.

- A nájdu si nových kamarátov. - Áno.

Nora!

Nemôžeš byť tichšie? Vieš, že dedko neznesie hluk!

Nora!

Dedko povedal „prosím“.

Ani hovno. Veď nerozpráva.

- Nemáš telefón? - Nie.

Chceš aby som ti niečo ukázala?

Teraz ty.

Elia?

Nerob to.

Ale no tak, nebuď ovca!

Prišla si do Nórska študovať právo?

Áno, vtedy sme sa spoznali.

Mats sa rozvádzal

a ja som tu v Nórsku stážovala v právnickej firme.

Pracovala si ako právnička?

Áno, veľmi ma to bavilo.

Presťahovala som sa sem, aby som Matsovi pomohla s Norou,

a potom ochorel Åke.

Čo mu je?

Asi prekonal mŕtvicu.

Z neurologických ťažkostí sa zotavil,

ale odvtedy už neprehovoril.

To musí byť ťažké.

Je to ťažké.

Najmä keď má Nora také výkyvy nálad.

Občas by som ti mohla pomôcť s Åkem.

Vyštudovala som ošetrovateľstvo.

Ďakujem, Lisbet. To by bolo skvelé!

Mamu som nevidela celú večnosť.

Žije vo Švédsku?

Nie, predstav si, v Bombaji.

Spoznala šamana a presťahovala sa tam.

Aj deti by mohli chodiť s Åkem, ak chceš.

Vlastne je to Norina povinnosť,

ale určite jej pomoc príde vhod.

- Vždy chodíte cez les? - Áno.

Má rád les, však, Åke?

- Chcem sa naučiť riadiť loď. - Popros Noru.

- Už sa jej páčiš. - Ale kdeže!

Keby sa ocko dozvedel, čo sme včera večer robili…

Elia, Emmanuel!

Idete?

Čo to je?

Asi lavína.

Tak čo, pripravení?

Tri, dva, jeden, štart!

Poď, pridaj!

Vyššie!

Tak.

Teraz ty.

Poloha psa.

Pripravení? Tri, dva, jeden.

Elsa!

Elsa, počkaj!

- Prepáč! - Choď do piče!

Ty tupá krava!

Kto príde ku mne na narodeniny?

- Nechcete prísť? - A kedy?

V nedeľu, 27.

Najprv sa musíme spýtať rodičov.

Poďte, ukážem vám, ako sa riadi loď.

„Ukážem, ako sa riadi loď!“

Tebe som to ukázala. Teraz im.

Elsa, prosím!

Zvládneme to. Môžeš ďalej šoférovať autobus.

Dobre.

Ale keby sme mali…

Mihai?

Nezahráš niečo veselšie?

Prepáč!

- Mne sa to páči. - Ďakujem.

Ty vieš hrať!

Vráť mi ten odkaz!

Najprv si ho prečítam!

Ahoj, drobček.

Elia, poď mi pomôcť.

Ten idiot mi nedá pokoj!

Tak nehovor.

- Vráť mi ho! - Dobre, nebudem čítať!

- Zbláznili ste sa? - Zobrala mi odkaz!

Skoro ste obarili bábätko! Máte zaracha! Hore, hneď!

Drobček, si v poriadku?

Ukáž mi to.

Ukáž mi to.

- Úprimnú sústrasť. - Ďakujem.

Odpusťte mi. Prepáčte.

Nech sa páči.

Požehnaj ju, Pane.

Na Boha veľmi neverila.

Nie.

Ak veríš, môže ťa to veľmi utešiť.

Je ťažké, keď pri tebe nikto nie je.

Nech sa páči.

Tu je moje číslo.

Ak vám môžem nejako pomôcť…

Ďakujem.

Ste veľmi milá.

Ak vám bude smutno, zastavte sa.

Vypočujeme vás.

Ahoj!

Čo sa stalo?

Mama ju potrestala, lebo je hlúpa.

- Nepotrestala! - Potrestala!

Hej, dosť!

- Čo sa ti stalo? - Len som spadla zo schodov.

Udrel si sestru?

- Nie, neudrel! - Udrel!

- Veď nie do tváre, hlupaňa! - Dosť.

Sadnite si.

Hej, opatrne!

Nechceme, aby sa niekto zranil.

Ukáž mi to.

Tu máš píšťalku.

Dnes ráno hovorili o bitke

a spomenuli mamu.

Má modriny na chrbte a na líci.

Brat tvrdí, že ju neudrel.

A čo iné by asi povedal?

Myslím, že deti by mal vyšetriť detský psychológ.

Zatiaľ ich pozorujme.

Mats, veď poznáš postup.

Viem, ale nie je priskoro zapájať sociálnu službu?

Môžeš tým poveriť niekoho iného.

Zatiaľ som ich školská poradkyňa a musím to nahlásiť sociálke.

Dobre, zavoláme Gunde. Zatiaľ na ne, prosím, dohliadni.

Jasné.

Spýtali ste sa rodičov na moje narodeniny?

- Elia, kvôli tebe máme zaracha. - Kvôli tebe, hlupák!

Dosť! Kto sa chce povoziť?

- A čo tvoj dedko? - Je v poriadku.

- Veniamina nemôžeme nechať samého. - Vezmeme ho so sebou.

Ocko sa nahnevá, keď pôjdeme loďou…

- No tak, prosím! - Na, vezmi ho.

Vieš vôbec riadiť loď?

Jasné. Čo je na tom?

No tak.

Neviem.

Prosím.

Ak nepôjdete, podrežem si žily. Chcete vidieť, ako zomriem?

Kurva, myslím to vážne!

Dobre.

To nie je smiešne!

Nora?

Zdvihni jej nohy!

Zdvihni jej ruku!

Podľa mňa to len hrá.

Bože, si taká sexy.

Pri takých rečiach radšej nespomínaj Boha.

A čo? Trafí nás blesk?

Poďme, treba ti to vyčistiť.

Môžem ísť s vami? Mama nemá rada, keď to robím.

Jasné.

Som v poriadku. Naozaj.

Lisbet?

Áno?

Nemohli by ste to mame nepovedať?

Nemôžem jej klamať, zlatko.

Samozrejme.

Najprv sa s ňou porozprávam sama.

Nora!

Nech sa páči.

Zdá sa, že ťa tam čakajú.

Ďakujem.

Kto chce získať bod?

Timotei, nechaj ju odpovedať.

Dvaja mudrci uvideli na oblohe svetlo.

Správne. Pretože…?

Narodil sa náš Pán Ježiš Kristus.

Timotei, dohodli sme sa, že ju necháš odpovedať!

- To nič, Judith. - Netvár sa smutne, Judith.

Dobre? Tak.

Kde sa narodil Ježiš?

Ty máš 2 trestné body, mladý muž.

Za dnešok už ich máš 9. Tak opatrne.

- Nora, na túto môžeš odpovedať! - No tak!

Nora dostane 2 body, ak odpovie. Je tu prvýkrát!

To nie je fér! Aj ju treba trestať!

Do toho ťa nič!

Tak kde sa narodil Ježiš, Nora?

V Betleheme?

Áno, v Betleheme. A kde presne?

V dome alebo…?

V…?

- V maštali? - Áno, výborne!

- Môžem sa vás niečo spýtať? - Jasné.

Prečo nepustíte Ema a Eliu na moje narodeniny?

Aha, o tom hovoríš.

Lebo majú zaracha.

- Nemôžete im odpustiť? - Už som im odpustil.

Ale trest tým nezruším.

Prečo?

No…

Čo by si podľa teba odniesli, keby sme trest zrušili?

Že ste dobrý?

Možno.

Alebo by si mysleli, že môžu vyvádzať a trestu sa vyhnúť.

A…

Elia?

- Tak to v živote nechodí. - Tak to v živote nechodí.

Ale tým ich predsa trápite.

Keď vyrastú, budú sa tešiť.

Možno je to dôležitejšie.

A už si nikdy neubližuj.

Vieš prečo?

- Emmanuel? - Ježiš je láska a žije v každom z nás.

Keď ublížiš sebe, ublížiš aj jemu.

To však neznamená, že sa nemôžeš tešiť už teraz.

Veď smútiť bez dôvodu je hriech.

Áno, a škoda!

Hriech.

Elia.

Zaspievame tú pesničku, čo som ťa dnes naučil?

- Neviem. - No tak, Elia!

Poď, Elia, zaspievajme si!

- Dobre. - Poďme!

Chcem konať dobro, v pravde žiť.

Ježišu, chcem byť ako Ty.

Po hlbokých vodách chcem kráčať.

Len táto cesta ma teší.

Nora, už je čas spať.

Po hlbokých vodách chcem…

Áno, hneď pôjdem.

Idem dnu.

Čo sa ti stalo s rukou?

Pošmykla som sa.

Zlatko…

Je neskoro. Ráno budeš unavená.

Počkaj, niečo hľadám.

Čo?

Text jednej piesne.

Tej, ktorú si si práve pospevovala?

Áno.

To ťa ju naučila Elia?

Nie, Emmanuel.

Páči sa ti?

Ako to myslíš?

Keď sa učíš túto pesničku…

Sú fajn. Obaja.

- Ak sa ti páči, nič na tom nie je. - Sme všetci kamaráti.

A čo Elsa? Ešte ste kamarátky?

Neviem.

Je mi to jedno.

Dobre.

A teraz už spať.

Zhasnem.

- Čo tu robíš? - Poď dolu, niečo ti ukážem.

Ty si sa zbláznila?

Nie. No tak.

Chcem sa s tebou porozprávať.

Čo tu robíš?

Ahoj, Emmanuel.

Nora, porozprávame sa zajtra. Je neskoro.

Ale no tak, nebuď suchár. Ešte nie je ani desať.

Len na chvíľku.

Nesmieš!

Rodičia vás aj tak nepustia na moje narodeniny, však?

Nie.

Tak čo môžete stratiť?

Mimochodom, narodila som sa práve…

- Naozaj? - Áno!

- Všetko najlepšie! - Ďakujem!

Neoslávime to trochu, keď v nedeľu neprídete?

Dobre.

Môžem ísť s vami?

Jasné, zlatko.

- Dočerta, ako to robíš? - Nehovor to slovo!

Čary.

Ukáž.

Najprv tomu musíš veriť.

Len si z teba robí srandu.

Sľúb, že mi to ukážeš,

a ja ťa naučím riadiť loď.

- Kto sa chce povoziť? - To myslíš vážne?

A prečo nie?

- Veď je noc! - Práve preto!

Všetci spia. Čoho sa bojíte?

- Vieš vôbec riadiť loď? - Jasné! Åke ma naučil.

Keď sneží, inak sa tu nikam nedostaneš.

Neviem.

Ale no tak, nebuď ovca!

Budeš ľutovať.

Cukrík?

Dám ti zahrať sa na mobile.

- Naozaj? - Áno.

Tu máš vestu!

Odviaž to vzadu!

Pustíme hudbu?

- Pripravení? - Áno.

Veľryba!

Obaja ste sa najedli?

- Áno. - Tak poďme.

Môžem to dopozerať?

- Nie. - Prečo?

V škole nekážeme, Elia. Dohodnuté?

- Veď nespievam slová. - Aj tak.

Poďme. Gunda čaká.

Hovoril som.

Ako často chodíte do kostola?

Zvyčajne len v nedeľu.

Musíte sa každý deň modliť?

Nemusíme, ale áno, modlíme sa každý deň.

Čo sa stane, ak sa nepomodlíte? Ako vás potrestajú?

Jeden trestný bod, ak sme splnili povinný čas.

A ak nie?

- Niekedy 2 body. - 2 body.

A ak vynecháte celé biblické vyučovanie?

Snažíme sa ho nevynechávať.

Prečo?

Trestá sa to inak?

Niekedy.

Telesnými trestami?

Čo znamená „telesnými“?

No, vlastne akýkoľvek…

Ako to povedať?

Dotyk.

Ťahanie za vlasy či uši…

Neviem.

Ťahanie, strkanie alebo…

A počítajú sa aj výprasky?

Samozrejme.

Mats, necháš nás s nimi osamote?

Som aj ich sused.

Práve preto počkaj za dverami.

Ďakujem.

Nora, bude už čoskoro torta?

Kasper, položíš ju na stôl?

- Všetko v poriadku? - Áno.

Ďakujem Ti za tento deň…

Za to, že sa o nás staráš…

A ďakujem…

za mojich priateľov…

za moju rodinu…

A prosím, ochraňuj nás…

Amen.

Vieš udržať tajomstvo?

Čo?

Páčiš sa mi.

Si vnímavá a múdra.

Odvezieš ma na mólo?

- A Mia vás tam nevozí? - Nie.

Prečo?

Neviem.

Som rada, že ste sa rozhodli znovu hovoriť.

Chýba vám manželka?

Manželka?

Chýba mi môj život.

Ako zomrela?

Spadla z lode. Alebo skočila.

Nedajbože. To je hrozné.

Áno.

Ale nie horšie než všetko ostatné.

Boli ste spolu šťastní?

Šťastní?

Neviem.

Mal som sa s kým porozprávať. To bolo dobré.

Aspoň som nemyslel na ostatné.

Ak sa chcete porozprávať, vždy sa niekto nájde.

To nič, zlatko.

Som starý.

Už nepotrebujem všetky tie obvyklé lži.

- Prosím? - Mihai Gheorghiu?

- Gheorghiu. - Aha.

Mikael Olsen, miestna polícia.

Potrebujeme s vami niečo prebrať. Pôjdete s nami?

- So mnou? - Áno.

Teraz?

Samozrejme.

Len si vezmem bundu.

Nie, zvyšok som objednala.

Aha, deti sú tu.

Mami, musím ísť.

Zatiaľ.

Čo to tam vyrábate?

- Tu je mrkva. - Robíme snehuliaka.

- Ahoj, Lisbet. - Ahoj!

- Myslela som, že prídu deti. - Hneď prídu.

- Môžeme na chvíľu dnu? - Samozrejme.

Toto je Gunda. Pracuje v sociálnej službe.

Dobrý deň.

- Je všetko v poriadku? - Áno…

Lisbet, Gunda pracuje v sociálnej službe.

Áno.

Dostali oznámenie,

na základe ktorého začali vyšetrovanie.

Vyšetrovanie? Stalo sa niečo deťom?

Nie, nie.

Vyšetrovanie sa týka vás.

Máme podozrenie, že ste sa dopúšťali násilia.

Ja?

Vy aj otec detí.

- Akého násilia? - Fyzického.

Fyzického? Akože?

Telesné tresty, ktorými sa snažíte dosiahnuť poslušnosť.

Na základe čoho?

Rozprávali sme sa s deťmi v škole

a priznali, že ste ich telesne trestali.

Vy aj váš manžel. A pomerne často.

Máme aj fotografie modrín.

Frida, veď ma poznáš. Naozaj tomu veríš…?

Deťom vždy veríme. Presne toto nám povedali.

Musíme to preveriť. Je to v záujme detí.

A ja podľa vás nekonám v ich záujme?

Samozrejme, že áno.

To hovoria a myslia si všetci rodičia.

Niekedy sa však mýlia,

často bez toho, aby si to uvedomili.

Môžem zavolať manželovi?

Ste Nórka. Viete, ako sa tu takéto prípady riešia.

Mihai je teraz tiež Nór.

Lisbet, chápem, že vás to môže šokovať.

Ale musíme to čo najskôr objasniť.

V záujme všetkých.

Nebojte sa, o deti bude dobre postarané.

Ako to myslíte? Kto sa o ne postará?

Odborníci na prácu s deťmi.

Vy nám beriete deti?

Kým bude prebiehať vyšetrovanie, prevezmeme ich do starostlivosti.

- Kto vám na to dal právo? - Sociálna služba.

Prišli sme si po deti, Lisbet. Po všetky.

Kam?

Kým vás budú vyšetrovať, zostanú u nás.

Nemali by sme to najprv prebrať?

Nie, Lisbet. Taký je postup,

aby sme sa mohli s deťmi porozprávať bez vášho vplyvu.

Hovoríte, akoby ste už vedeli, že sme im urobili niečo strašné!

To nikto netvrdí.

Musíme to preveriť. Preto vyšetrujeme.

Kým sa to neskončí, deti tu nemôžu bývať.

Rozumiete?

Máte nejaký dokument, ktorý vás oprávňuje…?

Nemohli by ste odísť?

Prosím, odíďte!

Lisbet, nesťažujte si situáciu.

Odteraz sa všetko, čo poviete, môže použiť ako dôkaz.

Dobre.

Ako máme čo najskôr ukončiť túto frašku?

Pripravte deti. Povedzte im, že pôjdu s nami.

Aj tie malé?

Staršie deti už máme.

Čo znamená, že ich už máte?

Sociálna služba ich vzala zo školy.

Vzali ste nám ich bez súhlasu?

Váš súhlas nepotrebujeme.

Deti to pochopili rozumne. Vedia, že je to pre ich dobro.

A čím im to pomôže?

- Môžem s nimi hovoriť? - Teraz nie.

Dnes je dôležité, aby všetko prebehlo pokojne a vybavili sa formality.

Prestaňte tak rozprávať. Nemôžeme sa baviť ako ľudia?

Sú to moje deti!

Prepáčte. Keď tomu nerozumiete,

budem si musieť náš rozhovor nahrávať.

Nehovorte nič, čo by sa proti vám mohlo použiť na súde.

Na súde?

Ahoj!

- Ahoj. - Ahoj.

- Ahoj. - Ahoj.

Už ste doma?

Kedy sa vrátia zo školy?

Neviem.

Zatiaľ choďte hore, dokončím rozhovor s týmito dámami.

Ale som hladný!

Dnes môžete jesť hore. Len dnes.

- Pomodlíme sa, keď prídu? - Pomodlite sa teraz.

Počkajte hore, kým sa dohodneme,

potom vám prinesiem jedlo. Dobre?

Povedali ste im, nech sa zbalia?

- Možno by sa najprv najedli? - Iste. Ale išli hore.

Chystajú sa na obed.

- Na ako dlho ich beriete? - Závisí to od vyšetrovania.

Chápem, ale na ako dlho? Na pár hodín, na deň…?

Niekedy sa deti vrátia veľmi skoro,

inokedy to trvá dlhšie.

Mám im zbaliť pyžamá a plyšákov, s ktorými spávajú?

Áno, hračky sa zídu.

Nebojte sa. Sociálna služba zabezpečí všetko potrebné.

Len nám povedzte, aké majú choroby, alergie a lieky.

Potrebuje bábätko špeciálnu stravu?

Dojčím ho.

Dobre.

- Je ešte niečo? - Nie.

A bábätko vám nedám!

Naozaj si myslíte, že ho bijem?

Môžete pri ňom zostať, len ak sa presťahujete do centra pre týrané matky.

Dobre, samozrejme.

Takže vás manžel tiež týral?

Nie. Ani mňa, ani deti.

Ak neskôr zmeníte výpoveď, dnešné slová vám uškodia.

- Myslíte, že klamem? - Nie.

Samozrejme, že nie. Ale nikdy ste s manželom nemali konflikt?

Mali sme konflikty.

Hádame sa ako každý pár.

Lisbet, Mihai v podstate priznal, že sa dopúšťal násilia.

Voči komu?

Vášho manžela teraz vypočúva polícia.

Polícia?

Pri podozrení z násilia sa vedie aj trestné vyšetrovanie.

- Bože, to nie je pravda! - Dávajte si pozor na slovník.

Inak čo?

Ak mi chcete vziať dieťa, musíte ma zatknúť.

Jasné?

Dobre. Dnes bábätko nevezmeme.

Oznámim to nadriadeným. Keď rozhodnú, ozveme sa vám.

A teraz, prosím, pripravte ostatné deti.

Všetko v poriadku?

Niektoré veci sú zapísané inak, než som vám povedal.

Napríklad?

Priznal som, že som deti občas zľahka šľahol,

keď boli malé, ale…

Áno, presne to je tam napísané.

Nie. „Zľahka“ znamená dať po zadku,

skôr na postrašenie. Nie je to…

„opakovane bil“.

Podrobne to môžete vysvetliť v priebehu vyšetrovania.

Toto je len predbežná výpoveď.

Dohodli sme sa, že môžete ísť domov

a počas vyšetrovania zostanete na slobode,

ak podpíšete zápisnicu.

- Áno. - Tak čo?

Dohoda stále platí?

Áno, ale ak to podpíšem,

niekto si môže myslieť, že som priznal, že bijem vlastné deti.

Veď ste ich bili.

Záleží na tom, ako to chápete. Dať po zadku neznamená biť.

Možno podľa vás nie. V Nórsku to tak však je.

Povedali ste, že ste ich ako menších šľahli aj po rukách.

- Prepáčte, máte deti? - Hej!

Keď dieťa siahne po niečom horúcom,

hneď ho capnete po ruke. Pre jeho dobro.

Môže po údere po ruke dostať modriny na tvári a chrbte?

Milujem svoje deti. Nikdy by som im neublížil.

Ich modriny predsa nemôžu byť spôsobené tým, že som ich bil.

Tak sa nemáte čoho obávať.

- Zdravím, Ruth. - Zdravím, Mihai.

Mihai…

Počula som o vašich problémoch. Je mi to ľúto.

Ďakujem, Ruth.

Ste dobrí ľudia. Ježiš sa o vás postará.

Verím tomu, Ruth.

Verím tomu.

Nech sa páči.

Právnička Bergová.

Dnes jej už nevolaj.

Chvíľu počkaj a uvidíš, ako sa to vyvinie.

Vieš, niekedy všetko vyzerá horšie, než to je.

Ako to myslíš?

Najprv počkaj, čo podnikne sociálka.

Možno…

Myslíš, že nám môžu vrátiť deti už zajtra?

Zajtra…

To asi nie.

Podozrenie z násilia berú veľmi vážne.

Nemusia svoje obvinenia dokázať?

Skôr, než vezmú deti? Nie.

Ako dlho môžu držať deti od nás?

Vyšetrovanie zvyčajne chvíľu trvá.

Ale, ako vravím, nie som odborník.

Vraj sa netreba unáhliť.

Tak si to premysli do rána.

Chvalabohu, deti sú zdravé a v bezpečí.

Len sa to nešťastne zvrtlo. Dúfam, že sa to čoskoro objasní.

Prepáč, to je Lisbet.

Áno.

Už idem.

Čoskoro som tam. Čau.

Daj mi vedieť, ako to dopadlo.

Nech vám Boh pomôže prejsť touto skúškou.

Ďakujem.

Ďakujem.

Neviem, možno by si…

Mohla by si zavolať Gunde a porozprávať sa s ňou?

Tu to tak nefunguje.

Najmä nie so sociálnou službou.

Neverím, že by to deti povedali.

Ak sa ich spýtali, či sme ich niekedy capli, asi povedali áno.

- Koľkokrát som ti hovorila… - Rebeka, dosť!

Len po zadku, a hotovo!

Čo povedal pastor?

Že zatiaľ nemôžeme dokázať, že nás prenasledujú pre vieru.

Kým je všetko v medziach zákona, cirkev to nemôže verejne tvrdiť.

Potrebujeme právnika, ktorý pochopí, v akej sme situácii.

Už sme sa dohodli. Zajtra sa stretneme.

Ahoj, Nora.

Dobrý deň.

Prepáčte, chcela som sa len spýtať… Má sa Elia dobre?

Aj Emmanuel?

Nevieme, Nora.

Sociálna služba sa zatiaľ neozvala.

Radšej choď domov.

Už je neskoro.

Rodičia sa možno boja.

Dobre. Dovidenia.

Ahoj, Nora.

Podáš mi odsávačku? Je hore.

Nechce sa prisať?

Keď som nervózna, nikdy sa neprisaje.

Choď si oddýchnuť. Zatiaľ s ním posedím.

Odložíš to mlieko do chladničky?

To, že dojčíte,

nestačí, keď je podozrenie na násilie v rodine.

A čo ak ho odmietneme vydať?

Ak sa postavíte rozhodnutiu sociálky, situáciu si len zhoršíte.

- Kam ho odvezú? - Do náhradnej rodiny.

Môžem ho ďalej dojčiť?

- Môžeme požiadať, aby dostával vaše mlieko. - Áno, prosím.

Nechajte manželku odpovedať za seba.

Áno, chceme, aby ďalej dostával moje mlieko.

Môžete byť s nami, keď si prídu po bábätko?

Dnes to bude veľmi ťažké zariadiť.

Musím vybaviť plnú moc, aby som vás mohla zastupovať.

Ak sa niečo stane, zavolajte mi.

Ďakujem.

Záleží na tom, že sú rumunskí občania?

Keďže tu žijú,

o ich prípade sa rozhodne podľa našich zákonov.

Má sociálka nejaké ústredie, na ktoré sa môžeme obrátiť, alebo…

veľvyslanectvo?

V tejto fáze toho veľa riešiť nemôžeme.

Sociálna služba je dosť samostatný orgán.

Čo môžeme robiť?

Proti rozhodnutiu sa môžete odvolať na komisii na ochranu detí.

Prepáčte, že sa miešam, ale…

komisia a sociálka nespadajú pod ten istý úrad?

Úzko spolupracujú, ale sú nezávislé.

Pýtam sa preto, lebo

môj brat mal po smrti ženy problémy so sociálkou.

Hovoril, že vo viac než 90 percentách prípadov

komisia potvrdí rozhodnutie sociálnej služby.

Každý prípad sa však posudzuje zvlášť

a je to povinný prvý stupeň, takže…

Ako dlho potrvá, kým rodinný súd rozhodne?

Záleží, kedy podáte žiadosť a koľko majú prípadov.

- Povedzte aspoň približne. - Veď sa o to snažím.

Od niekoľkých dní po niekoľko týždňov.

Týždňov?

Áno, žiaľ, môže to trvať aj pár týždňov.

Dobre. Máte ešte otázky?

Nie.

Ďakujem.

Odprevadím vás.

Na špičky! Dočiahnite ku hviezdam!

A teraz čupnite čo najnižšie!

Dobre! Elsa, prines kruhy?

A teraz hore,

ešte vyššie…

A teraz bežíme! No tak!

Opatrne, krava!

- Chýba ti tá tvoja mníška? - Sklapni!

Choď do piče!

Stoj!

Zbláznila si sa?

Pokračujeme v behu.

V mene manželov Gheorghiuovcov

som podala odvolanie proti rozhodnutiu č. 432 z 11. novembra,

ktorým boli deti počas vyšetrovania odobraté z rodiny.

V rodine dosiaľ nebolo zaznamenané násilie. Jedno dieťa je dojčené

a nie sú dôkazy o týraní, ktoré by odôvodňovali odobratie dojčaťa.

Rodičia žiadajú, aby im deti vrátili, kým sa vyšetrovanie neskončí.

Tak to urobme.

Musíme byť informovaní

o nových dôkazoch, ktoré môže sociálna služba predložiť.

Pediater odporúča vyšetriť dojča.

Majú podozrenie na syndróm traseného dieťaťa.

Sociálka žiada súhlas rodičov s CT vyšetrením mozgu.

V tomto veku je CT mozgu vážny zákrok.

Odporúča sa len v krajnom prípade,

ak iné vyšetrenia neprinesú jasný výsledok.

Nikto ním netriasol!

Doma ho milovali a starali sa oňho!

Hovorte, len keď sa vás spýtajú.

Vaša ctihodnosť, obžalovaný priznal,

že sa správal agresívne a impulzívne.

Rodina nespolupracovala a zľahčovala obvinenia z násilia,

a bránila odobratiu detí.

- To nie je pravda. - Prosím.

Nie je to pravda!

Sociálna služba rozhodne nesúhlasí s návratom detí do rodiny,

kým sa vyšetrovanie neskončí a neprijmú sa potrebné opatrenia.

Matka žiada, aby mohla dieťa naďalej dojčiť.

Je to dôležité v ich kultúre a chráni to aj náš zákon.

Povoľujem to.

Mlieko môže odovzdávať cez sociálnu službu.

Sociálna služba najprv vykoná všetky ostatné vyšetrenia dojčaťa

a až potom rozhodne o CT.

Deti zatiaľ zostávajú v starostlivosti sociálnej služby.

Prepáčte.

- To je všetko? - Áno, zatiaľ.

Dostaneme možnosť vysvetliť sa?

Súd môže len preskúmať dokumenty. Rozhodnutie už padlo.

Ako dlho budú deti držať?

Veď sa blížia Vianoce.

Vianoce priebeh vyšetrovania neovplyvnia.

Čo ste mysleli tým „ich kultúrou“ a „naším zákonom“?

Prepáčte, tento tón nebudem tolerovať.

Aký tón? Len som sa vás niečo spýtal!

Bolo by lepšie, keby ste si našli iného právnika.

Ahoj. Snažila som sa ti dovolať.

Asi som ho niekde nechala.

- Je Åke pripravený na prechádzku? - Je v poriadku, Nora je s ním.

Prepáč.

Vyskytlo sa niečo nečakané.

Netráp sa.

Hovorila som s Matsom.

Súhlasí, že Åke by už mal ísť do domova dôchodcov.

To je smutné.

Áno. Ty máš teraz aj tak dosť starostí.

Nejaké novinky?

Právnička nás odmietla zastupovať.

Ach nie!

A…

nepovedia nám, kde sú deti ani kedy ich uvidíme.

Je mi to veľmi ľúto, Lisbet.

Naozaj?

Čo tým myslíš?

Alebo si aj ty myslíš, že sme týrali deti?

Lisbet.

Nikto nevie, čo sa deje v cudzej rodine.

Naozaj mi je ťa ľúto.

Rodinné veci sa majú riešiť v rodine.

Mia, mohla by si nás zastupovať?

Ja?

Áno.

Hovorila si, že chceš pracovať. Ja by som sa postarala o Åkeho.

Sociálka má v tejto krajine veľkú moc.

- Potrebuješ skúsenosti… - Prosím.

Prosím!

Dobre, porozprávam sa s Matsom.

Má viac skúseností s takýmito prípadmi.

Dobre?

Ďakujem.

Dobre.

Nora, už dosť. Nič s tým nespravím.

Prebieha vyšetrovanie.

- Ale, ocko, sľúbil si to. - Žiadne „ale, ocko“.

A prestaň ma v škole stavať do nepríjemnej situácie.

Dobre, celý týždeň umývaš riad.

Úprimne, mám pocit, že ich deti na Noru vplývajú zle.

Nie, odkedy sa kamaráti s rovesníkmi, je oveľa pokojnejšia.

Nekamarátia sa. Dávajú jej čítať úryvky z Biblie.

Nie je to ideálne, ale menej visí na mobile.

A je zodpovednejšia.

To je hlúposť, Mia.

Netvrdím, že mi ich nie je ľúto. Je mi ich ľúto.

Ale nikto nevie, čo sa tam dialo.

Tak prečo ich trestáte?

Lebo deti sú na prvom mieste. A nikto ich netrestá.

Ale čo by si cítil, keby nám vzali Noru?

- To je niečo iné. - Nie je!

Nehovoríme Nore, že zomrie, ak zhreší. A ani ju nebijeme.

- Niekedy na ňu kričíš. - Ty tiež.

A nesnažíme sa nikoho obracať na evanjelickú vieru.

- Presviedčame ich o iných veciach. - Rozumných, áno.

Nie všetko sa dá vysvetliť rozumom.

Mia, prosím, nezačínaj zas s tou duchovnou blbosťou.

A čo? Ľudia nemôžu rozmýšľať inak než ty?

Môžu, ale nejde tu o rozdielne názory.

Ide o to, že bijú deti. To je neprijateľné.

Neudreli ju rodičia.

Nora, máš byť vo svojej izbe.

- Povedal si, že mám umývať riad. - Keď dojeme!

- Čo nebolo od rodičov? - Modriny.

- Ako to vieš? - Bola som pri tom, keď ich získala.

Dobrý pokus. Už si dnes narobila dosť hlúpostí. Prestaň klamať.

Chceš, aby odišli, lebo sa mi páčia. Priznaj to!

- Dosť! - Nora, choď do izby.

Nora.

Nerozkazuj mi.

Do izby! Hneď!

A čo?

Prvý raz idem do školy. Nebo je také modré!

Krok za krokom poskakujem, na ceste do školy tancujem.

Mám na sebe modrú uniformu a na nej lienku.

Ďalej!

Keď sme nacvičovali tanec na sámsky sviatok,

malí Judith a Timotei povedali, že tancovať nebudú.

Povedali prečo?

Že to „nie je od Boha“ a nesmú.

A zavolala si sociálku?

Nie.

Volala si tam už predtým kvôli niečomu, čo spravili?

Na hodine sme hovorili o rode

a Emília povedala, že je lesba.

Judith jej začala hovoriť, že to nesmie, že to odporuje Biblii…

A ty si zavolala sociálku.

Nemôžeme predsa v škole dovoliť náboženskú propagandu!

V nijakej podobe!

Neberieš to až príliš vážne? Veď sú to deti.

Musím to nahlásiť sociálnej službe. Ďalej je to na nich.

Nemohli tie modriny vzniknúť aj inak?

Napríklad?

Na telesnej. Alebo pri hre?

Mia, deti samy priznali, že ich kopali.

V akom jazyku ste sa rozprávali?

Po nórsky a po anglicky.

Povedali priamo: „Rodičia nás kopali“?

Gunda sa spýtala, či dostávali po zadku. Povedali, že áno.

Keď sa spýtala, či ich kopali, prikývli.

Vedia rozlíšiť slová „biť“ a „kopať“?

Ver mi, pochopili to správne.

- Je z toho záznam? - Záznam?

Z vášho rozhovoru.

Bola to len debata.

Podľa pravidiel ju nemusíme nahrávať.

V sociálke pracujem už roky.

Ver mi, konajú v záujme detí, aby ich ochránili pred nebezpečenstvom.

Samozrejme.

Ťažko si predstaviť, že títo ľudia „kopú“ vlastné deti.

Podľa mňa im vymyli mozgy.

Žiadny internet, celé dni študujú Bibliu…

Ahoj!

- Lisbet? - Ahoj.

Pomôžem ti, Lisbet.

Ak ešte chceš, aby som prevzala váš prípad.

Musíš mi však všetko povedať do najmenšieho detailu.

Aj Mihaiovi.

Jasné.

- Pôjdeme dnu? - Jasné.

- Pomôžem vám? - To je v poriadku, ďakujem.

Toto mlieko mu vydrží na 30 hodín.

Je v 1:30 a 6:30. Je to napísané aj na pohárikoch.

Ina, dáš ich do chladničky?

Vedia už, kedy Lisbet uvidí bábätko?

Keď dokončia vyšetrenie mozgu.

S CT by to išlo rýchlejšie.

To áno.

Tu je súhlas s CT vyšetrením.

Môžu ho spraviť hneď, ako to pôjde.

- A podpis otca? - Na druhej strane.

Objednáme ho.

Zistila som, že v nemocnici v Ålesunde majú dojčatá prednostne.

Dovolila som si povedať, že Veniamin môže prísť v piatok.

Treba to dohodnúť s matkou.

S náhradnou matkou.

Veniamina už niekomu zverili?

Áno, jednej veľmi milej žene.

- Môže s ňou Lisbet hovoriť? - Samozrejme.

Môže aj dnes?

Povedať jej niečo o jeho zvykoch.

Môžeme jej zavolať.

A kedy uvidia ostatné deti?

Pekne po poriadku.

Skúste sa upokojiť. Sme tu, aby sme vám pomohli.

Miláčikovia, ľúbime vás a robíme, čo sa dá,

aby ste sa k nám čo najskôr vrátili.

Prepáčte za všetko, čím si teraz prechádzate,

a verte, že všetko bude dobré.

- Len neplač. - Nebudem.

Nepýtajte sa detí, či ste im chýbali.

Nechoďte za nimi. Nech prídu samy.

A nehovorte o návrate domov.

A ja to môžem spomenúť?

Nie, zlatko.

Môžeš im zamávať. To je všetko.

Môžem si vziať domov ich veci vyprať?

Áno, povolili vám to.

Môžeme s nimi chvíľu zostať osamote?

- Len vy a deti? - Áno.

Nie.

Pred súdom to nejde.

Gheorghiuovci?

Deti už idú.

Pripomínam, hovoriť môžete len po nórsky.

Stretnutie sa bude nahrávať.

Pozrite, kto za vami prišiel.

Ako ste vyrástli!

Nech sa páči.

Tu máte zopár obľúbených kníh. Pozorne ich čítajte.

Dobre.

- Ako sa vám darí v škole? - Dobre.

Stále sa učíš?

Nie každý deň. Ale každý večer sa modlím.

Dobre.

Dúfam, že nie si prieberčivá a zješ všetko, čo ti tá žena dá.

Áno, ale večer dovolí Emovi pozerať YouTube na svojom mobile.

Mne nie.

YouTube?

Pozrieme sa, čo sa s tým dá robiť.

Kedy môžeme ísť domov?

Zatiaľ nevieme, zlatko. Dúfam, že čoskoro.

Kým nebudete s nami, môžeme sa vídať raz za týždeň.

Ako sa majú Judith a Timotei?

Sú 80 kilometrov od vás, na opačnej strane.

Čoskoro ich uvidíme.

Môžeme ich vidieť aj my?

Čoskoro im budete môcť zavolať.

A čo Veniamin? Ako sa má?

Dobre. Myslím, že mu veľmi chýbate.

A čo Nora?

Dobre.

Už sa nevie dočkať, kedy vás uvidí.

A je bližšie, než si myslíte.

- Môžem ísť na toaletu? - Jasné, zlatko.

Babka sa pýta, čo by ste chceli na Vianoce.

Chcem ísť domov.

Pozri do kníh. Mama tam nechala odkaz.

A vezmi si toto. Je tam lokátor.

Aby som ťa nestratila.

Elia, rýchlo!

- Kde bývate? - Dve minúty odtiaľto.

- Aká je adresa? - Kantarellstien 12.

Na, vezmi si to.

Tak budeme stále spolu.

Hnev hojí duševné rany.

Hnev nás núti konať.

Mnohí z nás však hnev obrátia proti sebe.

Predstavte si, že je váš hnev štvorročné dieťa.

Nepustili by ste ho za volant,

ale ani by ste ho nestrčili do kufra.

Viem, že to môže znieť až príliš jednoducho,

ale jednoducho dýchajte.

Naozaj to pomáha.

A teraz sa všetci zhlboka nadýchneme.

Nádych nosom…

A potom počítajte… Počítajte so mnou.

Raz, dva, tri, štyri, päť.

A dýchame!

Čo?

Rozhodnutie odložili na budúci rok.

- A kedy budúci rok? - Nepíšu.

Vo februári, možno aj neskôr.

Čo hovorí Mia?

Úmyselne odkladajú pojednávanie v našom občianskom prípade,

dúfajú, že najprv padne rozsudok v trestnom konaní.

Prečo by to robili?

Hrozí nám väzenie.

Keď sme priznali, že sme ich capli…

Lisbet.

Nemôžeme len sedieť ako ovce a pozerať, ako zneužívajú svoju moc.

- Našla som právničku. - Hrá podľa ich pravidiel!

- Robí, čo môže. - Čo môže!

Ak chceš deti späť, nestačí to.

- Čo mám teda robiť? - Nič.

Urobila si všetko, čo sa dalo. Teraz to preberám ja.

- Dobrý deň. - Dobrý.

Pána Dana ste zrejme videli v televízii.

- Dan Badia. - Mihai Gheorghiu.

Povedal miestnym úradom o vašej situácii.

A toto je pani Amalia. Je novinárka.

- Amalia. - Mihai.

Som Samuel. Hovorili sme spolu telefonicky.

Veľvyslanec ľutuje, že nemohol prísť.

Nevadí, vie o tom.

Už podniká kroky.

Všimol som si.

Sme služobným autom veľvyslanectva. Môžeme vás odviezť?

Áno, samozrejme.

Už sa rokovalo na úrovni premiérov.

Tvrdia, že ich sociálna služba je nezávislá.

A podobné kecy.

V Bruseli sme konečne pohli vecami.

Je to hrubé porušenie práv.

Myslíte Európsky parlament?

Zapojili sme aj komunitu.

Vďakabohu, naši v Amerike protestujú každý deň.

- Každý deň! - Áno.

Petíciu za návrat vašich detí už podpísalo 80-tisíc ľudí.

80-tisíc! Neuveriteľné!

Ale nesmieme poľaviť v tlaku.

Pán Dan, len sa bojím, že prídeme o to, čo sme dosiahli.

Veď vám nemôžu zakázať aj stretávať sa s deťmi!

Vzali ich bez psychológa a právnika.

Zákon im to umožňuje.

Nejde o zákon, aj keď je prehnitý.

- Je to náboženská diskriminácia! - Samozrejme!

Ako môžu brať rodičom deti za výprask po zadku?

Úplne im vymyli mozgy!

Ľudia sú pobúrení všade, v Rumunsku aj v Amerike.

Nezabudnite komentovať príspevky tých, čo vás podporujú.

A každý deň niečo napíšte, keď práve necestujeme.

Staršie, mladšie deti aj bábätko, všetky v iných rodinách.

Bože, ako je to možné?

- A hovoria si civilizovaní! - Civilizovaní?

A všetky tie opatrenia proti cudzincom?

Stále počúvame, že menšiny majú rovnaké práva,

ale len ak sú to „správne“ menšiny.

Ak neposlúchaš, „naučia ťa civilizácii“.

Tak ako naložili so Sámami.

Ide v tom aj o peniaze.

Všetci tí úradníci, odborníci, psychoterapeuti…

Sociálka si vymyslí všeličo, aby ospravedlnila svoju existenciu.

A všetkých platí štát.

Presne.

Nemali tu komunizmus.

Nikto by nemal mať toľko moci. Začne ju zneužívať.

A vraj Nórka!

Pozývam vás.

- Ahoj, Mats. - Ahoj.

V domove dôchodcov sa uvoľnilo miesto.

Čože?

Mia mi odkázala. Pre Åkeho, ak si to nerozmyslel.

Ďakujem.

Nemyslíš, že by radšej zostal doma?

Aj mne sa to zdá.

Uvidíme.

Deti sú v poriadku?

Áno, ale stále sú v opatere sociálky.

Aspoň do súdu.

Už len pár dní.

Hovoril som s Fridou.

Na súde povie, že modriny mohli vzniknúť aj inak.

Ďakujem, Mats.

Ak chceš, nechaj svoje ovce pásť sa u nás na trávniku.

Menej starostí pre mňa.

Ďakujem.

Uvidíme sa.

Nora.

Bože, ako si ma vyľakal!

Niečo hľadáš?

Nie. Prečo?

Vlastne hľadám rybárske háčiky.

Asi som ich stratila.

Možno toto…

ti pomôže nájsť ich.

A pamätaj:

nikdy neodchádzaj bez rozlúčky.

Chceš ísť von?

Tu je kúpeľňa.

Všetky izby majú rovnakú veľkosť,

ale odtiaľto je lepší výhľad.

Rodina si odnesie veci

a my začneme upratovať.

Premyslím si to.

Za tradičnú rodinu!

Vedela si, že Mihai natáča tieto videá?

Niečo spomínal.

Keby boli len po rumunsky, ešte dobre.

Ale teraz sa dostali do miestnych médií. Je z toho škandál.

Len hovorí, že chceme deti späť.

Záleží na tom, ako to hovorí a s kým sa spojil.

Nedokážem ho zastaviť. Myslí si, že mu táto podpora pomôže.

Na súde vám to nepomôže.

Absolvovala som kurz rodičovstva, on kurz zvládania hnevu.

Urobili sme všetko, čo od nás chceli.

Ale inými ľuďmi sa nestaneme.

Dosiahla som, aby sa trestné konanie prejednávalo až po občianskom.

Ďakujem!

Veľmi pekne ďakujem.

Poviem to na rovinu. Ak súd neuverí, že ste to pochopili a ľutujete,

hrozí vám väzenie.

A na pojednávanie si nezabudni obliecť nohavice.

Pomôže to.

Zlatko, na to nemáme čas.

Vezmi kameru!

Vráťte im deti!

Nahrávaš?

Kresťania z celého sveta stoja pri vás. Čo by ste im odkázali?

Vyjadríme sa po pojednávaní.

Kedy im vrátia deti?

Mihai, sme s tebou! Nech ťa Boh ochraňuje!

Dnes súd prerokuje prípad rodiny Gheorghiuovcov.

Všetkých 5 detí umiestnili do náhradných rodín,

keď rodičov obvinili z násilia:

údajne deťom dávali po zadku.

Odobratie detí môže byť útokom na konzervatívne rodinné hodnoty

a náboženskú výchovu detí.

Ďakujem.

Ste tu kvôli prípadu Hansenovcov?

- Preberieme to neskôr? - Samozrejme.

Čo presne ste videli?

Na telesnej mi udreli do očí tie stopy na tele dievčaťa.

- A na minulej hodine? - Nie.

- Kedy bola? - O 2 dni skôr.

- Ako vyzerali? - Ako stopy po úderoch.

Prečo ste si mysleli, že to mohli spôsobiť rodičia?

Učitelia sa rozprávajú o deťoch a o tom, čo sa deje na hodinách.

V to ráno Frida Eriksenová, ktorá šoféruje aj školský autobus,

počula, ako deti hovoria, že ich udrela mama.

- Spojili ste si to? - Áno.

A čo potom?

- Oznámili sme to riaditeľovi. - Čo povedal?

Len aby sme deti sledovali.

Nakoniec sme sa však rozhodli, že to oznámime sociálnej službe.

- Môžem? - Áno.

Približne toto ste videli v to ráno?

Áno, niečo také.

Čo podľa vás spôsobuje takéto stopy?

Nejaký úder.

Mohli vzniknúť takto, keby sa pošmykla a spadla zo schodov?

Neviem povedať.

Ja viem.

Veď na fotke sú moje modriny.

Pamätáte si, aký šport deti vtedy robili?

Zápasenie.

Chcela by som sa porozprávať s Fridou Eriksenovou.

Ďakujem.

Máte na starosti spoluprácu školy so sociálnou službou.

Preto sa viac rozprávate s deťmi.

Áno.

Ako chápete svoju úlohu? Je to citlivá záležitosť.

Deti nie vždy vedia povedať, čo potrebujú. Pomáhame im.

O čom sa deti rozprávali v to ráno, keď ste si všimli modriny?

Emmanuel povedal, že mama udrela

alebo kopla Eliu predošlý večer.

Za akých okolností o tom hovorili?

Starší súrodenci sa hádali.

Pochopili ste z toho, že sa hádali aj večer?

Áno.

Mohlo sa stať, že brat sotil sestru zo schodov?

To sú len domnienky.

Spýtam sa inak.

Mohli také stopy vzniknúť len vtedy, ak matka deti udrela?

Nie, ale každé podozrenie z násilia musíme nahlásiť

sociálnej službe.

Všimli ste si podobné stopy aj na iných žiakoch?

Samozrejme. Deťom sa rôzne veci stávajú.

Prečo ste to vždy nehlásili sociálke?

Niekedy sme to hlásili, inokedy nie.

Boli predtým pokusy obrátiť sa na sociálnu službu

kvôli tejto rodine?

Áno.

Za akých okolností?

So siedmakmi sme hovorili o rode.

Keď jedno dievča v triede povedalo, že je lesba,

Judith Gheorghiuová povedala, že je to ťažký hriech

a skončí v pekle.

Požiadali ste, aby to nahlásili sociálnej službe?

- Navrhla som to. - Prečo?

Každý má právo otvorene hovoriť o svojej sexuálnej orientácii.

A nemá každý rovnaké právo hovoriť o svojom náboženskom presvedčení?

V škole nie.

Ďakujem.

Ako dlho pracujete v škole?

- V tejto škole? - Áno.

12 rokov.

A ako školská poradkyňa?

Posledných 6 rokov.

Chcem povedať, že Lisbet bola veľmi láskavá k našim starším klientom,

keď umierali a nemali pri sebe rodinu.

Ešte jedna krátka otázka, než prejdeme k pani Gheorghiuovej.

Sťažoval sa niekto z pozostalých,

že ste proti ich vôli vložili do rakvy predmety s kresťanskými symbolmi?

Bol jeden prípad.

Nikto však neprotestoval. Len o to nežiadali.

Ďakujem.

Prosím Lisbet Gheorghiuovú o výpoveď.

Povedzte súdu, čo sa stalo v piatok 10. novembra.

Áno.

Varila som

a variť pre 7 ľudí nie je ľahké.

Veniamin, naše bábätko, bol chorý.

Rozkašľal sa a ja som ho šla vziať na ruky.

Musela som vyvariť jeho veci. Muž sa ešte nevrátil z práce,

a tak som zavolala deti, aby zišli dolu a pomohli mi.

Keď zišli dolu, hádali sa medzi sebou.

Elia ma potiahla,

snažila sa za mnou schovať,

a trochu horúcej vody sa vylialo.

Obarilo bábätko?

Len trochu. Ja som sa obarila viac.

A ako ste zareagovali?

Potrestala som ich.

Zakázala som im ísť na narodeniny kamarátky.

Udrelа ste deti, keď takmer obarili bábätko?

Pripomínam: klamať sa nepatrí kresťanom.

- Nie, neudrela som ich. - Neudreli?

Prečo teda deti povedali, že ste ich udreli? Klamú?

Odtlačila som ich od sporáka. Inštinktívne.

Odtlačili ste ich? Nie capli?

Ukážte, aký pohyb ste presne urobili.

Použili ste rovnakú silu?

Nie. Bolo to skôr…

Agresívne?

Nie agresívne.

- Automaticky? Spontánne? - Áno.

- Podľa mňa to bolo capnutie. - Nebolo to capnutie.

Capali ste deti aj inokedy?

„Spontánne“?

Áno.

Ďakujem. Nemám ďalšie otázky.

- Lisbet? - Áno?

- Je tu Åke? - Nie.

- Nikde ho neviem nájsť. - Pomôžem ti ho hľadať?

Ďakujem, si veľmi milá.

Åke!

Åke!

Åke!

Åke!

Bože môj!

Počkaj, hneď som tam!

Už idem!

Nerob to! Lisbet, prosím!

Drž sa!

Čoskoro to bude hotové.

Ďakujem.

Bude v poriadku.

Prepáč, že som nebol načas doma.

To nič.

Myslím, že máš pravdu. V domove dôchodcov bude v bezpečí.

Aspoň nebude taký osamelý.

- Ako je na tom Lisbet? - Je v poriadku.

Nemala by aj ona ísť k lekárovi?

Už odišli navštíviť bábätko.

Rozumiem.

Ako pokračuje prípad?

Zatiaľ nič moc.

Čo je?

Rozmýšľam o Lisbet a Mihaiovi.

Neviem. Mám pocit…

že je ťažké ich naozaj spoznať.

A koho z nás je ľahké spoznať?

Hej.

Dúfam, že sa napokon nesklameš.

Dnes sa v škole konalo zhromaždenie na ich podporu.

Zorganizovala ho skupina, ktorej je členom. Sú veľmi konzervatívni.

Chcem len, aby im vrátili deti.

Nech už spravili čokoľvek, deti chcú byť s nimi.

Áno…

Ale v dnešnej dobe nemôžeme deťom vtĺkať do hlavy,

že v Biblii nájdu všetko, čo potrebujú.

Za to ich nesúdia.

Len buď opatrná, dobre?

Dav veriacich môže byť rovnako krutý ako ktorýkoľvek iný.

Pracovali ste s pánom Gheorghiuom. Ako by ste ho opísali?

Mihai Gheorghiu bol vždy ochotný, veselý kolega

a o svojich deťoch hovoril s veľkou láskou.

Zdalo sa, že mu najviac záleží na rodine.

Ďakujem.

Prosím predvolať pána Klausa Jensena.

Môžem svedkovi najprv položiť otázku?

Ponúkli ste pánovi Gheorghiuovi prácu na mestskom úrade.

Áno, potrebovali sme softvérového inžiniera.

Nie je na túto pozíciu príliš kvalifikovaný?

- Každý potrebuje prácu, však? - Presne tak.

Napríklad vy pôsobíte aj ako pastor v miestnom zbore?

Pomáham otcovi. Vo voľnom čase.

Dostávate za to zaplatené?

Je tam veľa administratívnej práce. Takže áno.

Po presťahovaní sa Gheorghiuovci pridali k vášmu zboru.

Nie je môj,

a ich viera bola rovnaká už predtým. Ale áno.

V ich rodnej krajine príspevky cirkvi nezávisia od počtu veriacich.

- To už nie je jedna otázka. - Prepáčte, zostala už len jedna.

Súvisí to, že váš kostol dostáva peniaze za nových veriacich,

s tým, že ste zamestnali pána Gheorghiu?

Váš náznak je absurdný. Všetci sme veriaci.

V Nórsku toto pravidlo platí pre všetky vierovyznania.

Vaša ctihodnosť…

Námietka sa prijíma. Výpoveď pána Jensena nezohľadníme.

Posaďte sa.

Chcem sa tiež opýtať pani Ingrid Lundovej,

ako sa zoznámila s Lisbet Gheorghiuovou.

Áno.

Keď mi zomrela mama,

Lisbet ma v domove dôchodcov ako prvá utešila.

- Stretli ste sa už predtým? - Nie.

- Videli ste sa potom? - Nie osamote.

- A v prítomnosti iných? - Áno.

Kde?

Na nedeľných bohoslužbách.

Boli ste členkou tohto zboru už pred zoznámením s pani Gheorghiuovou?

Nie.

Presvedčila vás, aby ste sa pridali?

Nie.

Povedala, že môžem prísť, ak budem chcieť.

- Ako to súvisí s prípadom? - Pokračujte, pán Jacobsen.

Prepáčte za prízvuk. Nehovorím po rumunsky,

ale chcem sa opýtať pána Gheorghiu.

Poznáte rumunské príslovie

„Bătaia e ruptă din rai“?

Áno.

Môžete ho, prosím, preložiť?

- Do nórčiny alebo angličtiny? - Do tej, ktorá vám prvá napadne.

„Bitka je dar z nebies.“

Mohli by ste vysvetliť,

v čom spočíva táto výchovná zásada?

Je to staré príslovie.

Asi tým chcú povedať, že…

nech už rodičia vychovávajú deti akokoľvek,

robia to pre ich dobro.

To je už váš výklad.

Povedal by som, že to znamená,

že telesné tresty sú účinný spôsob, ako dosiahnuť výchovný cieľ.

Dá sa to tak chápať?

Myslím, že si to môžete vykladať, ako chcete.

Súhlasíte s takouto výchovnou zásadou?

To nie je výchovná zásada…

- Prosím, odpovedzte na otázku. - Prepáčte.

- Nie. - Nie? Nesúhlasíte?

Prečo ste teda bili svoje deti?

Nebili sme ich.

Tu je výpoveď vašej dcéry.

Píše sa tu: „Niekoľkokrát

nás otec capol, keď sme sa zle správali.“

Áno, capol, áno.

Ale chápete, my capnutie vnímame inak než vy.

Je to otázka kultúry.

Dovoľuje vaše náboženstvo capkať deti?

Hovorím o krajine, kde som vyrastal.

Ale vaše náboženstvo nedovoľuje biť deti?

- Mám tu citát… - To bolo veľmi dávno.

- Takže dnes je to neprijateľné? - Neprijateľné.

A vo vašej krajine je stále dovolené capkať deti?

Áno.

Preto som nechápal, že…

capnutie sa považuje za fyzické násilie.

A podľa vás sa vo vašej spoločnosti tento prístup stále uplatňuje, alebo sa uplatňoval,

ako hovorí to príslovie?

Kedysi sa uplatňoval, áno.

Aj keď to dnes znie akokoľvek zvláštne.

Capkal vás otec?

Áno.

A ako sa na to pozeráte dnes?

Ako dieťa som bol veľmi divoký, chápete?

Len sa ma snažil priviesť na správnu cestu. Tak, ako vedel.

Takže podľa vás bitie má dlhodobý účinok?

Myslím si, že deti…

sa musia naučiť, že niektoré veci treba urobiť.

Pre ich dobro.

Kým sú malé, nemusia tomu rozumieť.

A keď nesúhlasia, cap! A je po diskusii.

Capnite ma!

Prosím, capnite ma.

Vaša ctihodnosť, to nesúvisí s prípadom.

Pokračujte.

Capli by ste ma, keby ste ma chceli prinútiť niečo urobiť?

- Nie. - Prečo?

Nezodpovedám za to, ako naložíte so svojím životom.

- Ale za svoje deti zodpovedáte? - Áno.

A myslíte si, že lepšie pochopia, čo je pre ne dobré,

keď vaše slová podopriete poriadnym capnutím?

Robieval som to veľmi zriedka.

Snažil som sa neublížiť im.

Čo znamená „neublížiť im“?

Niekedy dieťaťu ublíži na duši viac

slovo alebo nedostatok lásky

než ľahké capnutie po zadku.

Takže keď ste ich capali, robili ste to z lásky?

Ako som už povedal, pochopil som, že to bolo nesprávne.

Pán Gheorghiu, vaše deti vám museli vziať,

aby ste pochopili, že ich nesmiete biť.

A predsa žiadate, aby vám ich vrátili.

Myslím si, že deti potrebujú rodičovskú lásku,

aby z nich vyrástli spokojní ľudia.

Myslíte si, že ich nikto iný nedokáže milovať a vychovávať?

A pritom ich nebiť?

Nikto nedokáže milovať deti viac než ich rodičia.

Naše deti boli obklopené láskou.

Aj samy to povedali.

Vaša ctihodnosť…

Nie je dôvod domnievať sa,

že sa o deti lepšie postarajú a lepšie ich vychovajú

v pôvodných rodinách

len preto, že ich rodičia sú biologickí.

Pestúnske rodiny a deti si už vytvorili vzájomné puto.

Úrad na ochranu detí žiada predvolať jednu z pestúnok

ako svedkyňu.

Prosím svedkyňu, aby vypovedala.

Ďakujem.

Prosím.

Chcela by som povedať, že…

samozrejme rešpektujem túto rodinu a jej názory na výchovu,

ale kým som si tieto deti vzala k sebe,

nesmeli počúvať modernú hudbu,

tancovať,

hrať videohry,

pozerať YouTube.

Napríklad nemali mobilné telefóny.

Vaša ctihodnosť.

Preboha, Nora, čo tu robíš?

- Nechýbala som ti? - Samozrejme, že áno.

Ako si nás našla?

Čarami!

- Ahoj, Nora! - Ahoj! Nechceš zísť dolu?

Dobre.

Tam je všetko, čo potrebujeme na život.

Bola to naša chata. Po rozvode pripadla mame.

A nehľadali by nás tam ako prvé?

Môžeme sledovať správy.

Ak vašich rodičov zavrú, odplávame loďou k mojej mame.

Mám náhradný kanister benzínu.

- Prišla si na lodi? - Áno, tam je.

Musíme však vyraziť hneď, kým si nevšimnú, že ste zmizli.

Nora, je to od teba veľmi milé. Chceš nás zachrániť, ale…

Zachrániť nás môže iba Ježiš.

O to nejde. Chceme sa vrátiť k rodičom.

Útek nám možno nepomôže.

Čoskoro nás pokrstia. Určite príď.

A…

čo ak vašich rodičov zavrú?

Dúfame, že ich nezavrú. Lebo ak ich zavrú…

Vtedy vás budem môcť zachrániť?

Áno, možno vtedy.

Asi to budeš potrebovať na krst.

Vrátiš mi to, keď nás budú krstiť.

Zatiaľ sa za nás modli.

Budem.

Lisbet.

Áno.

Môžem ťa o niečo poprosiť?

Áno.

Len mi sľúb, že to urobíš.

Čo mám urobiť?

Mohla by si

ich poprosiť, aby mi už nenosili jedlo?

Ďakujem, Lisbet.

A netráp sa…

S tvojimi deťmi bude všetko v poriadku.

Boh sa mi prihovoril.

Prepáčte, že meškám. Sotva som sa dostal do budovy.

Čakal som, že mierumilovní kresťania budú pokojnejší.

Bez komentárov, prosím.

Áno, vaša ctihodnosť. Ešte jedna otázka pre pána Gheorghia.

Pokračujte.

- Pán Georgiu… - Gheorghiu.

Gheorghiu, prepáčte.

Čo znamená „familia tradițională“?

Prosím, držme sa prípadu.

Myslím, že to s prípadom súvisí, vaša ctihodnosť.

Prosím, odpovedzte na otázku.

„Familia tradițională“ sa prekladá ako „tradičná rodina“.

Čiže?

Rodinu tvorí muž a žena.

Súhlasíte s takouto definíciou rodiny?

- Mám sa za to cítiť vinný? - Odpovedzte na otázku.

Dúfam, že na to ešte máme právo.

Samozrejme.

Tu je niekoľko citátov

od vašich podporovateľov, ktorí zdieľajú tieto názory.

„Cez vaše ústa hovorí satan.“

A ešte: „Pokrokový satanista.“

Myslíte si to aj vy?

Súdia ma za moje názory?

Samozrejme, že nie.

Napriek všetkým argumentom

a takzvaným dôkazom, že ste si uvedomili svoju chybu,

sa zdá, že hlboko vo vnútri stále veríte tomu istému.

A ak vám deti vrátia, človek sa musí pýtať:

či im nebudete aj naďalej vštepovať tie isté zásady,

napríklad „bitka je dar z nebies“ alebo „rodinu tvorí jeden muž a jedna žena“.

Otázkou je, či nenesieme zodpovednosť

za to, že dovolíme deťom vyrastať v takomto prostredí,

ak ich do rodiny vrátime.

Odobrať deti rodine je krajné riešenie, však?

Áno.

Snažíme sa vyskúšať všetky ostatné možnosti, než k tomu pristúpime.

Ale v tomto prípade ste to urobili?

Áno.

Prečo?

Taký je postup pri podozrení na násilie v rodine.

Môžu byť vaše domnienky nesprávne?

Veľmi zriedka.

A nemôžeme riskovať.

Násilie zažité v detstve vždy spôsobí traumu v dospelosti.

A odlúčenie od rodiny nespôsobí deťom rovnakú traumu?

Deti často samy prídu za nami po pomoc!

A rodičia tiež.

Ale nie v tomto prípade.

Rodičia priznali násilie, takže sme sa nemýlili.

Neznepokojuje vás, že pri omyle

môžete rodine spôsobiť toľko bolesti len na základe podozrenia?

Nebolo to len podozrenie. Deti mali modriny.

Ktoré mohli vzniknúť aj inak?

Áno, ale vždy počúvame deti.

Prečo?

Potrebujú ochranu. Je to naša povinnosť.

Viete, že keď vyrastú, môžu zažalovať štát,

ak ich v detstve neochránil pred týraním v rodine.

Preto radšej odoberáte deti?

To nehovorím. Každý prípad posudzujeme zvlášť.

Nie sú deti niekedy jednoducho nahnevané na rodičov?

A nemôžu si niečo nesprávne pamätať?

Myslím, že zveličujete následky dočasného odlúčenia.

Nemá deti. Odkiaľ to má vedieť?

- Počúvajte, toto nebudem tolerovať. - Prepáčte.

Len škodíte svojmu prípadu. Ešte raz a preruším pojednávanie.

Ospravedlňujem sa. Prepáčte.

Pokračujte.

Prepáčte.

Keď už sa o tom hovorí, ešte sa krátko spýtam.

Pracovníčky úradu na ochranu detí nemusia byť matkami,

však?

Samozrejme, že nie.

Na túto prácu sú odborne pripravené.

Čo sa od pracovníkov vyžaduje — vlastné deti alebo skúsenosti?

Pri náležitej príprave možno túto prácu robiť veľmi dobre.

A predsa prijímate ťažké rozhodnutia. Ide o deti, nie o tovar.

Áno.

Všetky prípady však napokon prechádzajú cezo mňa. Všetky v našom regióne.

A už 25 rokov pracujem v prospech detí.

Povedzte, na základe svojich skúseností, nezdá sa vám,

že tých niekoľko mesiacov odlúčenia od biologickej rodiny

už bolo viac než dosť na to, aby sa všetko preverilo?

Záleží na našom posúdení postoja rodičov po uplynutí tohto času.

A ako ho hodnotíte?

Mám pocit, že rodičia sa stále správajú, akoby obeťami boli oni,

a nie ich deti.

Preto dôrazne odporúčam ponechať deti v našej starostlivosti,

aspoň do rozhodnutia trestného súdu

o podozrení z násilia.

Ľudia sa predsa poučia z chýb?

A títo rodičia si to odskákali.

Nemyslíte,

že po tom všetkom si túto lekciu zapamätajú na celý život?

Nezdá sa, že by ľutovali svoje správanie

alebo si osvojili hodnoty

spoločnosti, v ktorej vychovávajú deti.

A znamená pre vás niečo, že deti sa chcú vrátiť k rodičom?

Vždy musíme myslieť na to, čo je pre ne najlepšie.

Nebude to pre ne ešte ťažšie,

ak sa naviažu na pestúnske rodiny a potom ich vrátia rodičom

len na krátky čas?

Veď po skončení trestného konania môžu rodičov vziať do väzby.

Takže si myslíte, že je to v záujme detí?

Ako všetko, čo robíme.

Myslím, že všetci sa snažili konať v záujme detí.

Aj vy, aj rodičia.

Len sa môžeme nezhodnúť, najmä v otázkach výchovy.

Veď máme rôzne hodnoty.

V tom spočíva sloboda.

Prečo sa však táto sloboda vzťahuje len na určité hodnoty?

Nie je nebezpečné, keď spoločnosť vnucuje občanom svoje normy,

nech sú akokoľvek pokrokové?

Vaša ctihodnosť.

Pani Hallbergová, dojímalo by ma to k slzám,

keby na ulici nevyrevoval rozzúrený dav o diablovi.

Možno by ste mali skúsiť žiť v konzervatívnej spoločnosti, až potom hovoriť o tolerancii.

Uisťujem vás, že aj tam by som chránila menšinu.

Vyhlasujem prestávku. Právnici, zostaňte, prosím, v súdnej sieni.

Rozhodnutie oznámime čoskoro.

Vráťte deti! Vráťte deti!

Johanna sa chce pridať.

Samozrejme.

Tak poďme, všetci sa môžeme vrátiť hore.

- Oslobodili nás? - Nie, ale deti nám môžu vrátiť.

Ako to myslíš?

Úrad na ochranu detí súhlasí, ak priznáte vinu

a poviete, že deti majú modriny od vašich úderov.

Ale to nie je pravda! Priznali sme, že sme ich kedysi capali.

A nezavrú nás hneď, keď sa k tomu priznáme?

Ak chcete, aby sa deti vrátili hneď, zatiaľ to platí.

Nie!

Buď nás uznajú za spôsobilých starať sa o deti

a deti sa vrátia, alebo…

Počkáme, kým súd písomne vysvetlí, prečo na to nie sme spôsobilí.

Obaja súhlasíte?

Áno.

Súhlasia, že deti vrátia,

ak ich pestúnske rodiny budú môcť navštevovať,

aby si na návrat postupne zvykli.

Dobre.

A ak dáš výpoveď, aby si zostala doma s deťmi.

Za to sa poskytuje príspevok.

Dobre.

Pod podmienkou, že…

úrad na ochranu detí bude dohliadať na to, ako deti vychovávate.

S tým nesúhlasíme.

Nezávislí odborníci áno. Ale nie títo ľudia.

Dobre, uvidíme.

A ešte jedna podmienka: touto dohodou spor ukončíte.

Písomné odôvodnenie nedostanete.

Buď súhlasíte, alebo nie.

Ja by som súhlasila.

Ale v trestnom konaní musíme začínať odznova.

Mia, budeš nás zastupovať aj tam?

Najprv dokončime tento prípad.

Dobre.

Výborná práca.

Ďakujem, Mia!

Mimochodom, máte v nedeľu nejaké plány?

- Chceli sme byť spolu. - Áno!

Samozrejme.

Aká drahá je mi milosť Tvoja,

v tej chvíli, keď som prvý raz uveril.

Bratia a sestry, dnes je veľký deň!

Veľký deň.

Nášmu bratovi Mihaiovi a našej sestre Lisbet

vrátili deti.

Boh vie, prečo ich vystavil tejto skúške,

ale napokon zvíťazili pravda a spravodlivosť.

Amen.

Teraz privítajme Dana a Samuela.

Bratia!

Dávid porazil Goliáša.

Bezbožníci nedokázali uskutočniť svoj podlý plán —

odlúčiť od detí takých milujúcich rodičov.

V tomto boji zohrala rozhodujúcu úlohu solidarita našich bratov

z celého sveta

a ich neúnavná podpora rodiny.

Amen.

Nemôžeme však zabudnúť ani na to, akú neoceniteľnú pomoc

nám poskytol človek, ktorému záleží na pravde. Dnes je tu s nami.

Mia, nikdy ti dosť nepoďakujeme

za tvoju pomoc a podporu

a za to, že si dnes súhlasila, že budeš s nami.

Nech je Božia milosť s tebou aj s tvojimi blízkymi!

Ďakujeme, Mia.

Ďakujem!

Sú krásne!

To som nečakala. Ďakujem.

Ďakujem.

Ani neviem, čo povedať.

Myslím, že všetko, čo sa stalo, nás môže veľa naučiť.

Zo srdca vám ďakujem!

Pomodlime sa spoločne za túto rodinu, v ktorej sa majú tak radi!

Ukážem ti video.

Pozri.

Bratia, Dávid porazil…

- No teda! - Presne tak to vyzeralo.

Čo to je?

Neviem.

No dobre…

- Aspoň tie kvety sú krásne. - Áno.

A Nora je šťastná.

Podľa mňa až priveľmi.

Prečo? Takto predsa dospievajú.

A čo bude teraz?

- S kým? - S nimi.

S nimi? Ťažko povedať.

Z právneho hľadiska sa nič nezmenilo.

A ak ich zavrú, čo sa stane s deťmi?

Chceš ešte deti?

Asi áno…

Možno vlastné.

Si skvelá.

Som na teba hrdý.

Ďakujem.

Ale som rád, že ich už nebudeš zastupovať.

Je čas ísť na jogu.

Keď som bol v tvojom veku, povedal:

„Ty si ale riadny nezbedník, Frederik! Poď so mnou.“

A vzal ma na stretnutie zboru.

Nora prišla.

Pozvi ju dnu.

Už je neskoro a je s ňou Tua.

Choď.

Ideš? Poď!

Choď za ňou!

Budem reprezentovať školu na celoštátnych zápasníckych majstrovstvách.

Super!

- Prídeš zajtra do školy? - Ešte neviem.

Príď! Nacvičujeme tanec na Deň kultúr!

Mama dovolila, aby ste cez veľkonočné prázdniny prišli na našu chatu,

zarybárčiť si a tak.

To je skvelé!

Ďakujem, že si písala.

- To nič, nechaj si to. - Ďakujem.

Poďme dnu, je zima.

Už je neskoro. Musím ísť domov.

Ahoj.

Mama už všetko pripravila na chate.

Škoda, že nás tam nepustia samých.

Inak by nás nepustili.

Pokrstia nás hneď po Veľkej noci.

- Myslíš, že môžem prísť? - Samozrejme.

Príď zajtra. Otec má pre nás predveľkonočné prekvapenie.

Veď vy sa nepostíte?

Postíme, ale začul som niečo o herných konzolách.

- Naozaj? - Hej!

Super!

- Ahoj! Som rada, že ťa vidím! - Ahoj! Aj ja!

Ahoj, Johanna. Elia, ako sa máš?

Chýbala si mi.

- Tešíš sa na koncert? - Áno.

Ahoj!

Mona!

- Toto posunúť? - Áno.

Ďakujem, výborne.

Áno… Áno. Dobre, ahoj.

Do súdu povolili nepretržitý dohľad nad rodinou.

- Odkedy? - Od utorka pred Veľkou nocou.

Hovorila som s políciou o náramkoch. Prídu ich nasadiť cez deň.

Zatiaľ sa vráťme k oslave, dobre?

Do súdu budú Gheorghiuovcov sledovať.

Haló.

Ach nie!

Hneď prídem. Ďakujem, že ste zavolali.

To je Åke. Musím ísť.

Začína sa to. Musíme ísť za Åkem.

Je mi to veľmi ľúto, Mats.

Musíme ísť.

Pokojne. Viete, čo máte robiť.

Teraz všetci pokojne vojdeme dnu. Dobre?

Pokojne, neponáhľajte sa!

Kedy bude pohreb?

Kremácia v stredu o desiatej.

- Môžeme prísť? - Samozrejme.

Veď v utorok máte súd.

Áno.

Počula som. Skôr, než sa čakalo.

Áno.

Teraz na to nie je vhodná chvíľa, ale…

budeš v utorok s nami?

Neviem, Lisbet.

Rozmýšľam, či by ste v utorok vôbec mali prísť.

Neviem.

Takto je to pre nich lepšie, Lisbet.

Zdá sa, že sa tu majú dobre.

Ak zostaneme, môžeme ich navždy stratiť.

A keď odídeme, nestratíme ich?

Dúfam, že nie.

Aspoň nie hneď.

Veľmi sa naviazali na Noru.

Možno až priveľmi,

povedal by som.

Čože?

Plány sa menia. Prekvapenie! Na Veľkú noc ideme na výlet!

Koľko je hodín?

Je ešte skoro, ale varovali nás, že môže spadnúť lavína. Musíme sa poponáhľať.

Dobre?

Poďme.

Zavrite oči!

Nepodvádzať!

- A aké je to prekvapenie? - Trpezlivosť!

Pripravení? Otvorte oči.

Teta Anja!

- Ahoj! - To je ale prekvapenie!

A máme aj novú trampolínu. Keď prídete na návštevu, môžete si zaskákať!

Ale najprv týmto prekvapíte svojich bratrancov v Dánsku.

- Aj oni pre vás majú prekvapenie. - Aké?

Nepoviem. Veď je to prekvapenie.

A za nimi pôjdete v tomto pohodlnom aute!

Môžeme najprv ísť k tebe?

V Kodani to bude najprv zábavnejšie!

Zatiaľ vám pripravím izby.

Pripravení? Nastúpte!

Najprv sa zastavte po bratrancov!

Dobre!

Uvidíme sa!

Ahoj!

Kde sú?

Neviem. Asi odišli.

Odišli? Kam?

Možno niekam na Veľkú noc?

To nie je možné. Veď na Veľkú noc ideme na chatu.

Mami, kde sú?

Vrátili sa do svojej krajiny.

Nie, veď to sľúbili…

Možno rodičia…

Ty to nechápeš. Musím ju vidieť, kým neodídu.

Už je neskoro, zlatko.

Ak vyrazíme teraz, stihneme to!

Mami, prosím. Prosím ťa, musím ju vidieť.

- Neviem, kde sú. - Ja viem. Pozri.

Poďme, rýchlo!

Poď!

Potrebujem na záchod.

- Na trajekte pôjdeš. - Musím teraz!

Teraz to nejde.

Elia!

- Čo to robíš? - Nechaj ma na pokoji.

Vážne?

Elia, odlož telefón a vráť sa do auta.

- Nastúp do auta! - A čo ak nie?

Čo? Capneš ma?

A mňa sa vôbec niekto spýtal, či chcem odísť? Spýtal sa?

Nechaj si telefón, zavoláš z trajektu.

Dobre?

Prečo ste nám nepovedali, že odchádzame?

Nestihli sme sa ani rozlúčiť!

Prepáč.

Mali sme vám to povedať.

Musíme už ísť.

Elia, vráť sa!

Elia, neodchádzaj!

Elia!

Elia, ľúbim ťa!

Nora, opatrne!

Do slovenčiny preložil: Bony_I

Can't find what you're looking for?
Get subtitles in any language from opensubtitles.com, and translate them here.