Original subtitles

Maličká,

zisti, koľko stojí živá opica, a aby tancovala s maracasmi.

- Dobre. A prečo? - Chcem niečo vyskúšať.

Dobre, zabudni.

Kto je tento drobec?

To je môj veľký, Myron.

- Dobrý deň, Miron Igorevič! - Miroša, pozdrav strýka Ljova.

Pozri sa, aký veľký má nos. Ako tvoja novoročná maska.

Chceš sa ho dotknúť?

Zvláštne. Zvyčajne každý chce.

Ahoj! Ja som Ksénia.

- A koľko máš ročkov? - Čoskoro bude mať 5.

Tak veľký a ocko odpovedá za teba.

Chceš, aby som ti dal opicu?

- S maracasom? - Netreba!

Prečo nerozpráva? Moji v 5 rokoch už nadávali.

- Rozumieš, Glebovič... - Samozrejme.

- Mne sa to nepáči. - Nie, on proste ešte neprehovoril.

5 rokov a neprehovoril?

Áno, počula som o tom. Vlastnosti vývoja, všetko je individuálne.

- Áno, presne ako povedala. - Jasné.

- No tak... drž sa! - Čo myslíš tým drž sa?

Toto nie je choroba, Glebovič, rozumieš?

Rozumiem. Rozumiem. Len som to hneď nepochopil.

O dve hodiny musím ísť von. Nechám ti Myrona.

- Ako? Nemôžete si ho vziať so sebou? - Áno?

Chceš, aby som vzal dieťa na výsluch?

Prečo nie? Možno tam sa rozhovorí.

Prepáč.

Povedali mi, že to bude posledný výsluch. Prípad je uzavretý.

- Gratulujem. - Preto dnes večer prídu moji právnici,

vrátiš mi môj zákonný majetok, jasné? Tak ja idem.

No čo, Popoluška, skončila si. Opäť budeš umývať podlahy!

Poďme.

GRAND

"Vystrašil som vás?"

Vyskúšaj.

- Šikovnosť a žiadne podvody. - Dobrý deň, Boris Leonidovič!

Koľka! Čo tu robíš?

- Ako čo? Chcel som vidieť mamu. - Áno.

- Som trochu unavený. - Pretože potrebujete odpočívať častejšie.

Áno, treba, treba, ale kedy? Som zavalený prácou.

Musíte si nájsť čas,, pretože prichádzam s darčekmi.

Tak dobre. Pozrieme sa?

- Aký máte pocit z banketu? - Ja? S úctou.

Dobre. Tu je to, čo mi poslali príbuzní zo Sibíri.

Hneď som na vás myslel. Dnes vás môžem poraziť.

- Nie, poraziť netreba. - Dobre.

Dôležité je, že po kúpeli si pripijem s vami,

likér z cédrových orechov a egrešov.

- Veľmi zaujímavá kombinácia. - Áno?

- Ako to chutí? - Aj mňa to zaujíma.

Skry to, Kolja. Ako si ma potešil!

- Áno? Dávam za teba všetko! - Dovoľ mi, aby som ťa objal ako človeka!

Môj drahý!

- Si skvelý! Ďakujem! - Aj ja ďakujem!

Nielenže ma dnes vyhodia, ale Zujev mi nechal aj svoje dieťa!

Na, hraj sa.

Opatrovanie detí vôbec nepatrí do mojích povinností!

Áno, je.

Nemôžem nič robiť. Musím s ním sedieť v kancelárii.

- Skvelé! Rozbil sošku. - Buď trpezlivá, miláčik.

Len ho nebi, lebo ak prehovorí, prezradí ťa.

Ďakujem za podporu, kamarátka. Aj tak ma dnes vyhodia.

Vidíš, aká je to zábava, však? No tak, choď sa hrať.

Prečo si taká pokojná? Nekúpeš sa v cudzej izbe?

Nie, len sa proste rozplývam. Tvrdo som pracovala.

Ksénia, niekto mi volá, už musím. Maj sa.

- Ahoj. - Ahoj.

Prečo si neprišla znova? Už druhýkrát.

Pozor, pracujem pre políciu. Nerobím si srandu.

Vova... Nemám rada takéto vzťahy.

- Aké? - Ako ten náš.

Pobavili sme sa a to je všetko.

U nás to už raz nefungovalo, spomínaš si?

- Spomínam. - To je všetko.

- Už sa viac nevidíme? - Vova, aký to má zmysel?

- Neviem. - A ja viem, žiaden.

Maj sa.

No čo, Myron? Naučil si sa hádzať mincou?

Minca je kde?

Prehltol si ju?

- Ahoj. - Ahoj.

Zoznámte sa - toto je Myron, Zujevov syn. Prehltol mincu.

- A kto mu dal tu mincu? - Neviem.

Záleží na tom? Urob niečo!

Môžeš rýchlejšie?

Myron, povedz "A".

- Nie je v ústach. - Dosť bolo nezmyslov!

Dajme mu liek! Tak, napríklad preháňadlo.

Aby to vyšlo von. Alebo mu daj klystír?

Stop! Ak ťa nezastavím, navrhneš aj operáciu.

- A čo budeme robiť?! - Nič.

Už minca je fascinujúca, najde si cestu cez gastrointestinálny trakt

- a čoskoro vyjde prirodzene. - A ak nie?

Ak nie, tak by uviazla v priedušnici a nemohol by dýchať.

Myslím, že by si si to všimla. Aká to bola minca?

- 10 rubľov. - Takže si mu ju dala ty?"

Áno ja! Výborne, Cap! Proste Sherlock!

- Poď, Myron, ideme. - Počkaj.

Porozprávajme sa o včerajšku.

Chápem, že si bola očarená a možno si nepamätáš...

- Pamätám si všetko! Správaš sa ako debil! - Ja sa správam, ako debil?

Áno ty sa správaš ako debil!

- Úžasné, ako všetko prekrútiš! - De-bil.

De-bil.

- Myron, to nie je pekné slovo. Si šťastná? - On hovorí.

- V akom zmysle hovorí? - Ešte nikdy nič nepovedal.

- Toto je jeho prvé slovo! - De-bil.

- Zujev ma zabije! - Upokoj sa, neprepadaj panike.

- Myron, povedz "oc-ko". - De-bil.

Nie, povedz "oc-ko" a ja ti to dám 10 rubľov a budeš mať 20 rubľov.

Takže, Myron, pozri sa na mňa. Ahoj!

Povedz "oc-ko", nie také škaredé slovo. Ocko príde a počuje ťa,

ako ty nadávaš!

A ty nechceš, aby sa nahneval tvoj ocko.

- Oc-ko. - Ocko, ach! Výborne! Ocko!

- Šikovný! - Oc-ko je de-bil.

- Oc-ko je de-bil. - Nie, Myron, to si nepamätaj!

- Hovor proste de-bil. - Oc-ko je de-bil.

- Ďakujem. - Čo mám s tým spoločné? Ty si začala.

Jura!

Akoby bol spokojný.

- Dohodli sme sa, že sa uvidíme, vypijeme. - Super! Výborne!

Ďakujem.

Ešte peniaze.

- Nezaplatila som ti všetko? - Áno, tak som to nemyslel.

Dohodli sme sa na 5000 na deň. Môžeme ich zvýšiť aspoň na 7?

Boris Leonidovič vyzerá ako slušný človek. Je pre mňa ťažké mu klamať.

Takže si posratý herec, ak je pre teba ťažké klamať.

Andrej, ahoj! To som ja, Komisarová, pamätáš?

- Súdne spory, pamätáš? - Pamätám si, ahoj!

Pracuješ tu?

Vo voľnom čase občas fotím. A čo tu robíš ty?

Bol som na návšteve. Musím bežať, prepáč. Čakajú na mňa.

- Dobre, uvidíme sa čoskoro! - Pekný deň!

- Súdne spory. - Áno.

Komisárová a ty ho odkiaľ poznáš?

Točili sme spolu.

"Súdne spory," pamätáte si to? Hral môjho milenca,

potom prišiel do štúdia na scénu môj manžel a začali sa hádať,

a ja som si nevedela vybrať s kým zostať.

Tvoju myš, aj moje role sú ako v živote!

Takže Nikolaj je herec?

Aký Nikolaj? To je Andrej Bikovský.

Mám s ním aj fotky.

Myron, pustíš strýka Juru? On potrebuje pracovať.

Má dobrú priľnavosť. Neviem prečo, ale deti ma milujú.

- Zujevovi ani slovo o minci! - Uisti sa, aby mu to nepovedal on sám.

- Pozri, ocko prišiel! - Ty môj maličký medvedík!

Moje zlatíčko!

- Je všetko v poriadku? - Áno, je vám veľmi poslušný.

Prečo si tu? Stalo sa niečo?

Nie, nie, váš syn ma videl, chytol ma a nechcel ma pustiť.

To je Zujevov úchop!

- Si ako otec, však? - Oc-ko je de-bil.

- Čo si povedal? - Oc-ko je de-bil.

- On rozpráva! Rozpráva! - A pri nás mlčal.

- Synak, povieš ešte niečo? - Oc-ko je de-bil.

- A ešte niečo? - Oc-ko je de-bil.

Synak, a kto ťa to naučil?

Igor Pavlovič, prepáčte. To ja som nadával.

Zaujímavé, ako si tak nadával?

Hovoril som s otcom po telefóne, pohádali sme sa a vynadal som mu.

Synak, učil ťa to tento strýko?

Nie? A kto?

Igor Pavlovič, prepáčte,

- stalo sa tak... - Ticho.

Haló? Áno dobre. Pochopil som, ďakujem.

- O hodinu prídu právnici. - Rozumiem.

- Poď, synu. - Oc-ko je de-bil.

Ksénia?

Áno, také veci...

A ja som sa rozišla s Vovom.

- Konečne, alebo... - Konečne!

Aj tak z toho nič nebude. Tak som mu povedala: To nepôjde!

- No, teraz budeš s Grišom. - A čo Griša? Je to s ním ako na zápase.

Je to s ním komplikované. Raz je tu, raz tam - ako pes na sene.

Tvoju myš! Na Senju som si spomenula.

Ako utiekol k žene a deťom. Chápeš, kam tým mierim?

Julia, Griša nie je Senja.

Keď sa dieťa narodí, vráti sa k nej a hneď sa roztopí.

Tak sa radšej porozprávam aj s ním a rozídeme sa, kým nie je neskoro.

- Možno aj dnes. - Neponáhľaj sa!

Prečo sa neponáhľať?

Potom budem trpieť, revať. Všetci ma opäť opustia.

- Vysvetlím a odídem. - Môžeme odísť spolu.

Podpíšem o hodinu vrátenie podielu.

- Lev aj Zujev ma okamžite kopnú. - No, tak nevracaj to.

- Ako to? - Tak by to malo byť s mužmi.

Ak sa im nepostavíš, budú ťa využívať celý život.

Ale toto je jeho podiel, dal mi ho len dočasne.

To sú len slová. Z právneho hľadiska si vlastníkom, môžeš robiť čo chceš.

- Predaj to Glebovičovi, žiadal o to, nie? - Žiadal.

Zamysli sa nad tým. Keby som mala tvoje problémy. Hotel, peniaze...

Ako to vysvetlím Grišovi?

Čo budeš robiť s Jurom?

Kolja, toto je nektár, proste nektár!

Tu ste, muži!

- Všade som ťa hľadala. - Mami! Poď, sadni si.

Nebudem vás obťažovať vo vašej mužskej spoločnosti?

Samozrejme, že nie. Správne, Boris Leonidovič?

- Samozrejme, že nie. Sadni si. - Ďakujem.

Dáš si likér? Boris Leonidovič ho ma veľmi rád.

- Je výnimočný! - Ak je výnimočný, možno jeden.

Ochutnaj.

No? Na vás, moji muži!

Oj, aké dojemné!

Mama, otec, ja... všetci sme tu takto spolu! Správne, Kolja?

Alebo ako sa voláš, možno Andrej?

Valja, o čom to hovoríš?

- Borja, nepočúvaj ju, je nepríčetná. - Ja som nepríčetná?!

A predstierať že si v kóme, je to normálne?

Predstavovať cudzieho človeka ako svojho syna?

Zaujímavé, ako si ho zamestnala?

Ležíš v kóme, zrazu otvoríš oči, zdvihneš telefón:

Ahoj, môžeš hrať môjho syna? A späť v kóme, čo?

Valja, čo si to vymýšľaš?

Toto nie je jej syn, ona si ho najala. Je to herec, volá sa Andrej. Tak veru.

Pozri, všetko sa dá sfalšovať.

Veľmi dobre vieš, čoho je schopná. Skoro ma zabila, videl si to na vlastné oči, Borja!

- Keby som ťa bola zabila! - Valjuška...

Porozprávajme sa neskôr, lebo je to naozaj už až trápne.

Kolja je skvelý chlapec!

A ty ho ohováraš. Pozri sa, aké dary mi priniesol!

Dosť!

Prepáčte, Boris Leonidovič. Valentina Ivanovna má pravdu, ja...

Už som sa ti priznal, ale nepamätáte si to.

Aj vy mi prepáčte.

Tak toto bol...

Je to pravda?

Prečo si si to vymyslela?

A čo som mala robiť?

Trpela som. Všetko som ti odpustila a ty?

Tak si ma zradil! Išiel si s ňou do Thajska.

- Hneď som to vedela, že nie som hlupák. - Áno, Stela, nie si hlupák.

Choď preč.

Proste odíď a drž sa ďalej.

Denis, nevideli si Griša? Neviem ho nájsť.

Nie.

Prekvapenie.

- Vova, čo tu robíš? - Prišiel som sa porozprávať.

- O čom sa chceš rozprávať? Povedala som ti všetko. - Ale ja som ti nepovedal všetko, Júlia.

Nasťahuj sa ku mne.

- Si normálny? - Nie som si istý.

Naozaj príď. Vyskúšajme to.

Veríš v druhú šancu?

Ja verím. Tak sa zamysli.

- Neruším? - Prehltol ešte niekto mincu?

Nie.

Jura, počúvaj ma, prosím a neprerušuj ma.

Dnes ma asi vyhodia.

A keď sa také veci dejú,

všetko ostatné vidíš tak veľmi transparentne.

A preto by som sa ti chcela ospravedlniť.

Správala som sa ako debil.

Prepáč.

- Povedala si, aby som neprerušoval. - Teraz môžeš.

Ak môžem, tak teda...

Zastavte sa na chvíľu.

Povedz mi prosím, ale úprimne.

Myron najprv povedal "ocko", alebo najprv "debil"?

Ocko. Samozrejme, ocko.

- Je to pravda? - Áno. Potom pridal „debil“.

Podľa mňa absolútne nelogické.

Čakal som na neho tak dlho.

- Ďakujem. - Prosím. To je...

- Nevyhodíte ma? - Prečo?

Vrátila si mi môj podiel? Vrátila.

Ja by som nevrátil, ale predal Glebovičovi, alebo si ho nechal.

Takže si dobrá žena. Škoda, že tomu Glebovič nerozumie.

Nevyhodil by som ťa, ale nepôjdem proti nemu.

Ak sa rozhodol. Prepáčte.

Haló? Nekrič, s naším synom je všetko v poriadku!

On ako prvé slovo povedal "ocko"!

Ano? Bol s otcom 2 hodiny a...

Ako to, že už mesiac rozpráva? Prečo si to nepovedala?

Dobre. Zajtra prídeš a vezmeš ho.

Stela, chcem ti povedať, že nemôžem byť bez teba!

- Bez teba ma dokonca bolí hlava! - Tak ma pobozkaj.

Ahoj. Vieš si predstaviť, spadol mi telefón do záchodu.

Ale na tom nezáleží. Bolo mi povedané, že ma hľadáš.

Áno.

Áno.

Chcela som sa porozprávať. Vážne.

- Áno. Ja tiež. - Ty tiež?

- Kto začne? - Začni ty.

- Žena má prednosť. - Dobre.

- Nie, radšej začni ty. - Dobre, v poriadku.

Julia... V skutočnosti...

V poslednej dobe sa to medzi nami stalo príliš komplikované.

Myslím, že viem, ako to zjednodušiť.

Vezmi si ma.

- Dobré ráno. - Dobre.

- Čo tu robíte? - Nič si nepamätáš?

Včera večer ma bolela hlava a prišiel som po tabletku.

A ty si prišila ku mne, a dvakrát ma uzdravila.

Dobrý deň!

Vystrašil som vás?