Original subtitles

Dobré ráno!

Dobré ráno.

- Tak krásne spíš. - Prečo si ma zobudil?

- Nad niečím rozmýšľam... - Jura, to stačí.

Tak už nespím. Je čas, musíš sa poberať.

- Dobre, poberaj sa. - Otoč sa.

Myslíš to vážne? Videl som všetko,

- a rád sa pozriem znova. - Jura, to stačí!

Akí sme skromní. Dobre, dobre.

Aby si nepokukoval.

Preto celá žiariš!

- Ako náš doktor lieči? - Júlia!

- A čo ty? - Všetko je v poriadku.

Júlia, ty sama si mi volala. Povedala, že by sme sa mali porozprávať.

- Urobila som nejakú hlúposť. - Tak netypické u teba.

Chcela som sa pomstiť Grišovi a zdá sa, že som to prehnala.

Tvoju myš!

- Nič nehovor. Čo mám teraz robiť? - Zamyslíme sa nad tým.

Ty a Griša ste ako oddelení, tak formálne to nie je nevera.

- A prečo sa cítim vinná? - Možno k nemu stále niečo cítiš.

Možno.

- Teda, samozrejme, že cítim! - Tak choď a povedz mu to.

A o Vovovi mu mám mu tiež povedať? On mi o Regine povedal.

To sa musíš rozhodnúť sama.

- Áno, Lev Glebovič? - O 5 minút aby si bola v hale!

- Už som v hale. - Áno?

Potom tam počkaj, o 10 minút som dole.

Takže, Julia...

GRAND

"Ahoj otec, chýbala som ti?"

Choď na 318, skontroluj uteráky, šampóny...

- Kto je Valentina Ivanovna Saltikova? - Ja.

Nevediete si dobre, Valentina Ivanovna. Porušujete.

- Čo porušujem? - Zákon.

Stela Anatolievna Sedichova tvrdí, že ste ju zámerne strčila na schodoch,

a pri páde si spôsobila ťažké zranenia.

Tu, môžete si to prečítať.

- Ach, tá zmija. - Skutočné nepriateľstvo voči osobe.

Valentina Ivanovna, môžem na chvíľu? Mám otázku ohľadom žehličky.

Áno. Zdravím. Len na chvíľočku.

Pozrite, tu je tá žehlička.

Všetko poprieraj. Porozprávam sa so Stelou.

Už to funguje.

- Jura! - Prepáč, nemohol som si pomôcť.

Je to tu znova. Musím ti to povedať. Mám nevyliečiteľnú chorobu - NTPK.

- Čo? - Neodolateľná túžba pobozkať Kséniu.

Ak je to neodolateľné...

Stretli sa holúbky.

Chcete radu? Upokojte svoje túžby, ľudia sa pozerajú.

Prepáčte, Lev Glebovič. Nebudeme vám zvyšovať krvný tlak.

V skratke, počúvaj a neprerušuj ma.

- Dobre. - Neprerušuj ma!

Teraz príde môj obchodný partner. S ním ťažíme uhlie na Sibíri.

Alexander Alexandrovič Grekov. Má 80 rokov a hovorím mu Staroveký Grék.

Nie je to smiešne? Ďakujem.

Chcem kúpiť jeho podiel v našom podnikaní, ale je v tom problém.

Grekov je takmer mimo triedy, a o všetkom rozhoduje jeho mladá manželka.

Úloha: Spracovať Gréka a jeho manželka tak, aby...

teda on, v skutočnosti oni, aby mi predali svoj podiel.

Je úloha jasná?

- Aha, môžem vás teraz prerušiť? - Nebuď múdra!

San Sanič! Drahý, koľko liet, koľko zím!

- Ako sa máš? - Dobre. A vy ste kto?

Toto je Lev Glebovič. Nevenujte tomu pozornosť, Saša je už...

- Aký bol let? - Ďakujem, dobrý.

- Zavgorodnaja? - Áno a...

Vy čo, poznáte sa? Skvelé!

Ksénia - naša manažérka a môj obchodný partner.

To som ja, Kabanova, nepoznala si ma? Tvoja spolužiačka.

- Kira, veľmi si sa zmenila! - Áno.

Boli ste aj spolužiaci? Ksénia bude viesť naše spoločné záležitosti.

Jasné. V takom prípade nebude žiadna záležitosť. Odchádzame.

- Saša ideme. - Odchádzame!

Kam by ste išli, len teraz ste prileteli.

Pre Sana Saniča je to záťaž. Potrebuje si oddýchnuť.

- Dohoda nebude! - Seriem na dohodu!

Máme tu taký vzduch!

- Zostaňte, relaxujte. - Ljova!

- Prečo si tu? - Ale nie! San Saniš, drahý!

Poď, vezmem ťa na izbu.

Povedz mi, prečo je naštvaná?

- V škole sme spolu veľmi nevychádzali. - Konkrétne!

Kvôli mne ju všetci volali Kakaška.

- Prečo? Urobila ti niečo? - Nie.

Proste je Kira Kabanova - KK.

Smiešne. Ale je to na hovno.

Teraz kvôli tebe je moja dohoda ohrozená.

Chceš radu? Choď a ospravedlň sa jej.

Kľakni si na kolená, pobozkaj jej nohy. Rob čo len chceš!

Griša, si v poriadku?

- Ako môžem pomôcť? - Chcem sa s tebou porozprávať.

Najprv sa ospravedlniť, potom sa porozprávať.

Griša, odpusť mi, bola som tak hlúpa.

To je pravda.

Griša, nepreháňaj to. Vieš, že ja sa ospavedlňovať neviem, toto je maximum.

Odpústiš mi?

Samozrejme, že ti odpúšťam.

Ďakujem.

Prídeš dnes večer? Končím o 8-mej.

Steločka?

- Bože, to nie je správne, to stačí. - Čo myslíš?

To oznámenie. Už len myšlienka je tak zastrašujúca.

To si naozaj prehnala. Mohla si nejako ľudsky.

- Problém je uzavretý. - Steločka, ty taká nie si.

Poznám ťa. Stiahni to oznámenie, prosím.

- Dobre, stiahnem oznámenie. - Ďakujem mnohokrát.

- Ale pod jednou podmienkou. - Čokoľvek, čo chceš.

- Necháš ju byť. - Ale to je priveľa.

Chceš nový telefón?

- Čo chceš? - Musíme sa porozprávať.

Poď ďalej, hneď sa oblečiem.

Kirusik! Si ku mne taká milá!

A pobozkáš ma?

Zavgorodnaja, poď sem.

Tak čo chceš?

- Kira... - Kira Evgenievna.

Kira Evgenievna, chcem sa vám ospravedlniť za všetko čo bolo v škole.

Naozaj sa hanbím za svoje správanie.

- Prepáčte. - Nemôžem.

Toľko rokov som znášala tvoje útoky, ty myslíš, že prídeš, ospravedlníš sa a ja na všetko zabudnem?

- Dobre, ja pôjdem. - Počkaj.

Pamätáš si, ako mi v škole ukradla oblečenie a ja som musela ísť domov v gaťkách?

Bolo to smiešne, však? Ja sa tiež chcem smiať.

Prejdi sa po hoteli v gaťkách, potom ti odpustím.

Bola si Kakaška a aj si zostala.

Vojdite.

Prajem vám zdravie! Vy ste Boris Leonidovič Zavgorodnij?

- Áno, poznáme sa. Čo ste zabudol? - Tu kladiem otázky ja.

V prípade Stely Anatolievny Sedihovej ste svedkom.

Mám nejaké otázky.

Boris Leonidovič, počas výsluchu Valentina Ivanovna objasnila,

že vy ste hlavným dôvodom v celom tomto príbehu.

Vyzerá to tak.

- Chcete kávu? - Áno, neodmietnem.

Viete, je to tak súdruh náčelník, Valentina Ivanovna

- nie je ničím vinná. - A kto je vinný?

Ja som vinný. Ja som strčil Stelu Anatolievnu na schodoch.

Toto je zvrat. A ako sa to stalo?

- Ahoj, Boris Leonidovič. - Ahoj. Už dlho ti chcem niečo povedať.

- Čo? - No... Tam, pozri.

Zaujímavé. A nebol tam ani konflikt?

Bol, samozrejme.

Ahoj, Boris Leonidovič.

- Zavádzaš tu, nemôžem prejsť. - Zabudol som sa ťa opýtať.

Tak ty nemôžeš prejsť? Ja ti pomôžem.

Tak nejak to bolo súdruh náčelník.

No a čo... Taká pokuta ani nie je na svete, však?

Ak ste to urobil zámerne, tak potom je to do 8 rokov.

- Ako to? - Také sú zákony.

Odhalil ste ma. Povedal som to,

aby som ochránil občana Saltikova.

Stelu Anatolievnu som nestrčil.

Takže potvrdzujete, že to bola Valentína Ivanovna Saltiková.

Počkajte, neponáhľajte sa.

Niečo ma napadlo.

Mám auto. Čo ak ho priložím?

Ak ho priložíte, ak to je úplatok úradníkovi.

- A to je ďalších 7 rokov. - To v žiadnom prípade.

Prečo rozdávate toľko rokov?

To ja som povedal len tak, hypoteticky.

Vyzerá to, že úplatky vôbec neberiete?

Viete si to predstaviť? Nikdy som nebral.

Je jasné, prečo ste bol vyhnaný do Dniše.

- Čo prosím? - Nie, nič, nič.

Porozmýšľaj, budeš chodiť v nohaviciach. Kto z nás nechodil v nohaviciach po hoteli?

- Lev Glebovič, ja to nebudem robiť. - Budeš, ako maličká.

- Alebo čo? Vyhodíte ma? - Nie teba.

- Jurca, tvojho milenca. - Čo má s tým Jura spoločné?

Je mi ľúto tvojho otca, ty nemáš deti. Jura zostáva ako posledná možnosť.

- Lev Glebovič, sľúbil ste, že mu postavíte kliniku, však? - Sľúbil som.

A som aj pripravený. A ty všetko pokazíš s tvojím „nechcem“, „nebudem“.

Chcem, aby te starec všetko podpísal.

- Griša, chcem predniesť prípitok. - Poď.

- Za ten čas, čo sme spolu... - Prepáč.

Pokračuj.

- Zažili sme toho veľa. - Prepáč, prosím.

- Som pripravený. - Ďakujem.

- Ako ďaleko som sa dostala? - Veľa sme prežili...

Zažili sme veľa...

- Griša, čo sa to do pekla deje? - Julia, nie je to úmyselné. Prepáč.

- Toto je Regina. - Samozrejme, že ona.

Proste len vyberáme meno dieťaťa.

- Inokedy ste nemohli. - Dosť, už vypínam zvuk.

- Už nás nikto nebude otravovať. - Dúfam!

To bol tvoj.

Regina: Toto nie je pre teba.

- Je všetko v poriadku? - Niečomu som nerozumela.

Poďme ďalej.

Pozri sa, čo sa deje.

- Prečo? - Neviem, môže to byť niečo dôležité.

- Čo je tam? - Nič dôležité.

Je to od Reginy?

Nie, len správa z civilného úradu.

- Ukáž! - Prečo, Júlia?

Preto, lebo viem, čo tam je.

Tvoja tehotná bývalá ti posiela svoju obnaženú hruď.

Nie hruď, ale brucho.

A v bruchu je môj syn, takže nie je na tom nič zlé.

Áno? Ak tam nič nie je, prečo si mi to neukázal? Zakryval si to civilným úradom.

- Nič som neskrýval. - Regina!

- Nemôžem sa s tebou rozprávať. - Takže môžeš s Reginou?

Čo to stále opakuješ? Regina, Regina...

Ja? To ty vždy: Regina toto, Regina tamto!

Mám pocit, že dnes nedosiahneme konštruktívny rozhovor.

Odchádzam!

Nepochybovala som! Dokonca viem kam!

V noci sa očakáva silná búrka. Buď opatrná.

Ja sa pozerám.

- Áno? - Dobrý večer, Kira Evgenievna.

Náš hotel vám ponúka poukaz na relaxačné kúpele.

Máte záujem? Teraz všetci špecialisti sú zadarmo.

- Hneď idem dole. - Budeme vás čakať.

Saša, Sašenka, zobuď sa.

- Prečo sa na mňa tak pozeráš? - Ty si kto?

Ako kto? Ja som Kira.

Ty nie si Kira. Si môj cukrík!

Áno som váš... tvoj cukrík.

- A cukrík má malú prosbu. - Čokoľvek čo chceš!

Musíš podpísať jeden dokument.

- Všetko, čo povieš! - No, dobre.

Ale musíš sa obliecť, Saša.

- Nemôžeš to urobiť sám? - Nie som ešte starý! Som ešte...

Kirusik, samozrejme, že môžem!

Teraz sa rýchlo oblečiem sám.

Hneď sa oblečiem.

Lev Glebovič, priveďte právnikov a príďte do mojej kancelárie.

San Sanič všetko podpíše.

- Poď ďalej. - Ďakujem.

Zdravím. A vy ste kto?

To som ja, Ljova.

Znovu to zabudol. Ak ja budem v jeho veku v takomto stave stave, zabite ma.

- Saša, sadni si. - Ďakujem, už si sadám.

Drahý? Pamätáš si, čo som ti povedala, že musíš podpísať nejaké dokumenty?

- A... áno, pamätám si. - To sú oni.

Tu sa podpíš.

Ja nebudem.

Prečo?

- A pobozkať? - Koho?

Krevetka musíš pobozkať svojho krábika!

Nie. Nebudem!

Prečo?

Preto, že ty nie si moja Kira.

Môj Kirusik ma bozkáva úplne inak.

Takže vy všetci ma neoklamete.

Čau!

Ach, Ljova! A ty čo tu robíš?

Takže takto! Stiahneš oznámenie,

a budeme opäť spolu. Nie je to to, čo si chcela?

- Čo ak mi klameš? - Držím slovo!

Súhlasím s tvojími podmienkami.

To ja som sa nemohon na teba ráno pozerať,

a teraz môže každý? Zvláštna logika, nemyslíš?

- Potom ti všetko vysvetlím. - Bravo, Zavgorodnaja!

Si šťastná? Teraz požiadaj svojho manžela aby podpísal dokumenty. Už sme si vyrovnaní.

Nikdy nebudeme vyrovnaní. A nič nepodpíšeme.

Po 2-3 rokoch Sašov podiel bude môj.

Borja, si si istý, že nie si hladný? Priniesla som ti tortu.

Ďakujem!

Zavolal mi okrskový dôstojník a povedal, že Stela stiahla obvinenie.

Naozaj? To je pekné od Stely.

Borja, viem, že toto je tvoja zásluha.

Okrskár povedal, že si mu dokonca ponúkal úplatok.

Vieš Valja, snažil som sa.

- Áno? - Ahoj.

- Ukľudnila si sa? - Áno, ukľudnila som sa.

Ja po našej hádke som v šoku, Júlia.

Myslím, že sme to prehnali. Všetko sa veľmi skomplikovalo.

- Súhlasím. - Nezačneme odznova?

Obráťme list a dohodnime sa, že sa nebudeme hádať.

- Dobre. - Môžem prísť k tebe?

- Nie som v hoteli, som v Moskve. - Dobre.

- Keď sa vrátiš, porozprávame sa, áno? - Áno.

Pekný večer ti prajem.

- Aj tebe. - Ďakujem.

- Kto volal? - To bolo z práce.

Teraz sa hanbím pozrieť personálu do očí.

Môžeš ich vyhodiť a zobrať nových.

Ale ver mi, nemáš sa za čo hanbiť.

- Lev Glebovič... - Zmlkni. Robila si všetko, čo si mohla.

- Videl som. - Celý hotel to videl.

Budem musieť počkať, až do smrti starovekého Gréka.

Počkaj, to sa budem musieť znovu dohadovať s tou krysou?

Môže sa stať, že budem musieť chodiť ja v spodkách po hoteli.

Zvlášné.

Pekný večer.

Ahoj otec, chýbala som ti?