Original subtitles

- Čo tu robíte? Vydesil ste ma. - Vydesil.

- Prepáčte, nechcel som. - Ako ste sa dostal dnu?

Vošiel som.

Dvere boli otvorené.

- Viete, že je to zvláštne, však? - Zvláštne.

Súhlasím. Prepáčte ešte raz.

- Semjon Iľjič, môžem sa obliecť? - Samozrejme, oblečte sa.

Nie, nepochopil ste ma. Mal by ste odísť.

- Drahá Ksénia... Semjon... - Ja dokončím.

Nie som veľmi romantický, ale poviem, ako to je.

Keď som vás prvý krát uvidel, bolo to ako keby ma zasiahol blesk.

- Hneď som vedel, že vás milujem. - Môžete sa mýliť?

Neprerušujte ma prosím, chcem vás požiadať o ruku.

Moja stará mama hovorievala: Ak sa zamiluješ - ožeň sa.

Drahá Ksénia, urobte mi tú česť, staňte sa mojou ženou!

Moment.

A toto je babičkin prsteň. Keď zomrela, sňal som jej ho.

Semjon Iľjič, postavte sa, prosím.

Viete, mne je... Teším sa z vašej pozornosti.

- Ste veľmi dobrý. - Ďakujem.

- Ale poviem vám nie. - Nie.

- A prečo? - Nie som pripravená na manželstvo.

GRAND

"Neoprávnené očakávania"

- Takže sa čoskoro vrátim, upokoj sa. - Pas si si vzal?

- Skontroluj to. - Julia! - A ona ho zobrala?

Zobrala.

Obávam sa. Prečo si taký pokojný? Možno sa nechceš rozviesť?

Dosť už. Ideme na úrad, podpíšeme nejaké dokumenty a je to.

Budem opäť single!

- Aký single? Nie sme spolu? - Myslím formálne.

- Hej holúbky, poďme, lebo zmeškáme! - Napíš hneď, ako sa rozvediete.

Neboj sa, Julia, vrátim ti ho nepoškodeného, slobodného!

Hlavne slobodného, zvyšok opravíme.

Valja, podľa chuti pokvapkajme koňakom. Prečo pijeme čistý čaj?

Rozširuje to cievy...

Nie, tak nie, no a čo?

Boris Leonidovič?

Stela Anatolievna prichádza. Možno sa s ňou budete chcieť stretnúť.

Áno, samozrejme.

Vitajte, Stela Anatolievna! Všetci sme sa o vás veľmi báli!

Ďakujem vám, moji drahí! Cítila som vašu podporu.

Ďakujem.

Dovoľte mi všetkých vás objať.

Pozdravujem!

- Valentina Ivanovna! - Vítajte!

Dokážem, že si to predstierala, zmija!

Ďakujem, Valentina Ivanovna, mám sa veľmi dobre.

Teraz bude všetko po starom.

Vrátila som sa a som pripravená vrátiť sa k svojím pracovným povinostiam.

V žiadnom prípade. Dnes ešte potrebujete pokoj.

A zajtra uvidíme váš stav a rozhodneme sa. A teraz odpočívajte.

- Ty, Nikolaj, postaraj sa o svoju matku. - Áno.

Dnes sa s ňou porozprávam!

Valja...

- Slečna, ako dlho budem čakať? - Prepáčte, hneď naplníme minibar.

Semjon Iľjič, znovu vy!

Znovu vy!

Ksénia, premýšľal som máte pravdu.

Do vzťahov by sme sa nemali ponáhľať. Nechajme ich, aby sa rozvíjali sami.

Dozrieť, takpovediac, ako tekvica na jeseň.

Semjon Iľjič, zdá sa, že ste niečomu nerozumel.

- Medzi nami nie je žiadny vzťah. - Nie je žiadny vzťah.

Ako že nie je? Nepodaroval som vám syr?

Vy ste na mňa tak pozerala...

- Niečo ste si predstavoval. - Predstavoval.

Moju kozu ste dojila a páčilo sa jej to.

- A zdalo sa mi... - Správne, zdalo sa vám!

- Semjon Iľjič, ja vás vôbec nepoznám. - Nepoznám.

Moji dedko s babkou sa videli pár krát pred svadbou.

A žili šťastne 4 roky.

Potom zomrel na čichotku, a ona sa vydala za iného.

- A veľmi s ním neotáľala. - Nebude to so mnou mať take ľahké.

- Som náročná, s pevným charakterom. - Takéto ženy zbožňujem!

- To je presne to, čo potrebujem! - Ale vy pre mňa - nie! Nie ste môj typ.

Nič, zvyknete si - bude to milovať.

- Ja mám priateľa. - Priateľa.

Aký priateľ?

To je on?

Rozumiem.

No, dobre...

Aibek, poď sem, sadni si.

Počúvaj: Pozri, musíme sa rozlúčiť. Nemám silu zostať.

Odchádzam.

Odpusť mi, moje rozhodnutie rozlúčiť sa.

Lúčom sa! Jednoduchšie je to napísať.

Žiaľ, naša novela sa skončila.

Nemohol som ti to povedať do očí.

Prajem ti veľa šťastia...

Stela!

Už som si myslel, že sa so mnou lúčiš.

Uveril si? Tak to znamená, že je to dobrá báseň.

Premyslel si to dobre. Žene si zlomil srdce, ale vo veršoch!

Idem k nej.

Valentina Ivanovna, povedala ste, že vám chýba personál.

Treba sa dosť obracať, ale máme dosť nových dievčat.

Nové dievčatá, to je dobre. Však, strýko Borja?

- Prepáčte, nevyrušujem? - Už ste vyrušil.

- Semjon Iľjič, neporozprávame sa neskôr? - Neprišiel som k vám, idem k nemu.

No tak vstaň!

- Tak, stojím a čo? - Vstaň!

- S kľudom. - S kľudom.

Ja nič, som v kľude, len mu chcem niečo navrhnúť.

- Počúvam. - Vyzývam ťa na súboj!

- Súhlasíte? - Áno, áno.

- Ste blázon, čo to robíte? - Čo robíte.

Odpoveď, prečo mlčíš? Alebo si dostal strach?

Nemysli si, že si skutočne žiadaný.

- Súhlasím. - Prestaňte!

Dobre. Takže dnes večer o 20:00 na záhrade.

Budem bojovať päsťami. Do skorého videnia.

Prepáčte. Pokračujte.

- Dúfam, že to nemyslíte vážne? - Nikdy som to nemyslel vážnejšie.

- To nemáte o robiť? - Nemám.

Mám iracionálnu túžbu udrieť ho.

Navyše on to už raz urobil. Dlžím mu to.

- Jurij Sergejevič, zakazujem vám to! - Je to mimo vašej právomoci.

Ako reklama v stredoveku: "Doktor verzus Sirovcovi."

- Bude to zaujímavý súboj. - Nijaký boj nebude!

Jasné? A prosím, nepreberajte viac túto tému. Môžte odísť.

Mali ste 3 mesiace na zmierenie, a ako som pochopila, nerozmyslela ste si to.

Nie, nerozmyslela.

- A vy, Gregorij? - Áno? Nie.

- Teda nie, nepremýšľali som o tom. - Rozumiem.

No, keď je to tak, tak to znamená, že budeme rozvádzať.

Najprv vyplňte svoje mená.

- Pre Reginu. - Prosím.

- Prosím. - Ďakujeme.

Len chvíľočku. Takpovediac na pamiatku.

Regina, čo je s tebou?

Poď, buď odvážny!

Valentina Ivanovna! A ja tu s Aibekom hrám šach, ako...

Aibek, môžeš nás nechať, musíme sa porozprávať.

Môžte hovoriť, pred strýkom Borjom nemám čo skrývať.

Nie "my", ale my.

Aha, mala ste povedať, že vy.

A prečo mám ísť von, aj tak viem všetko.

Mat!

- Porozprával si sa: - Porozprával.

- A? - Čo "a"? Povedal som jej všetko.

Napísal som to v liste v poetickej forme, veľmi pekne.

V akom liste? Borja, si normálny?

Valja, o čo ti ide? Nikdy som sa s takou ženou nerozchádzal. Tak som sa rozhodol.

Borja, teraz pôjdeš rovno k tej prekliatej Stele

a povieš jej všetko do jej nehanebných očí, inak - koniec!

Ďakujem.

- Ste naozaj v poriadku? - Áno, už mi je oveľa lepšie.

Prvý trimester, viete.

Počkajte...

- Vy ste v druhom stave? - Тak sa stalo.

- Prepáčte, a čo otec dieťaťa? - Ja, samozrejme.

Ale to nič nemení. Chceme sa rozviesť.

- Ste si istá? - Samozrejme.

Ešte viac ako istá, lebo Griša už má

krásne dievča, Juliu.

Pravda, najprv som s ňou bojovala,

ale teraz sme priatelia.

Priateľky hovoríte? S milenkou svojho manžela?

Na prvý pohľad situácia sa zdá byť výnimočná.

- Nie je to správne slovo. - Jasné. Vyzerá to trochu výstredne.

Počkajte. Regina?

Nakoľko ste v druhom stave,

mám na mysli tu vašu reakciu na celú túto situáciu,

súvisí to s hormonálnymi zmenami.

Viem o čom hovorím, sama som si tým prešla, mám 3 deti.

V tomto momente nemôžete primerane posúdiť situáciu.

- Kto? Ja? - Vy. Podľa čl. 17 zákona o rodine,

nemôžem vás rozviesť pri nosení dieťaťa,

- a jeden rok po jeho narodení. - Ako to jeden rok?

Myslíte tak dlho čakať? Taký je zákon!

Ksénia, ideš na Mortal Kombat?

No, na Jurikov boj so syrárom.

- Aký boj, nezakázala som to? - To nie je podstatné.

- Dvaja sa o ňu bijú a ona zakazuje! - Ako ťa napadlo, že to je kvôli mne?

Celý hotel to vie, že tento farmár na teba hodil oči!

Prečo ste sa tu zhromaždili? No tak, rozíďte sa, žiaden boj nebude!

- Semjon Iľjič, choďte domov! - Choďte domov.

Ja neodídem. Toto je moje pevné rozhodnutie.

Kde je ten doktorko? Bojíš sa?

To je on!

- No čo, podľa pravidiel boxu alebo MMA? - Jurij Sergejevič, dosť už, áno?

- Ksénia Borisovna, pochopte, je to medzi nami. - Prikazujem vám!

Nemôžete mi to prikázať, nie som váš podriadený. Tak prestaňte.

Za prvé, nebudeš s ňou takto rozprávať, za druhé...

Ksénia, on má pravdu. Toto je medzi nami.

- Dobre, zavolám políciu. - Zavolajte, kým prídu, mi to skončíme.

Žiadne údery pod pás.

Hej maličká? Kde si? Hľadám ťa všade.

Nerozumiem. Čo je tu za míting?

Musíte ich zastaviť.

Chceš radu? Hovor jasnejšie. Koho mám zastaviť?

Jurij Sergejevič a Semjon Iľjič chcú bojovať.

- Ako na začiatku rozprávky. - Nepočúvajú ma!

- Jurec, potrebuješ to? - Musím. Nemám ho rád.

Ja tiež. Ale nemôžem dovoliť bitku.

- Nie ste v podchode. - Presne tak.

- Nie si divoch, aby si mával päsťami. - Povedala som im to isté.

Problém musíte riešiť kultúrnejšie.

- Navrhujem facky. - Čo?!

Dnes som to pozeral na internete. Postavia sa dvaja muži,

prvý dá facku druhému, potom druhý prvému. A tak ďalej, kým jeden nepadne.

Zomieral som od smiechu!

Súhlasíte? Alebo sa rozídeme.

Jurec, začni riskovať!

Počkať počkať. Jurec, no tak.

Koľko vidíš prstov?

- Dva. - Dobre, poďme ďalej.

Výborne!

Tu je víťaz!

Jurec, nepochyboval som o tebe. Maličká za mnou.

Tvoj Jurec vyhral, čo? Alebo si bola za farmára?

No čo?

Poď, vstaň.

Poď, musíme ti dať ľad.

Aj ja ho potrebujem. Poďme. Poďme. Poďme.

Boris Leonidovič? Vojdite. Mama je v kúpeľni, ale čoskoro bude vonku.

Nikolaj...

Nie si unavený? Prečo nejdeš von na vzduch?

Teraz som prišiel. Aj doktor mi povedal, aby som sa pozrel na mamu.

To je dobre. Ja sám na ňu dozriem.

Rozumiem. Chcete s ňou byť sám.

Boris Leonidovič? Opatrnejšie.

Steločka, ešte nekončíš?

- Borja, si to ty? - Áno.

Potrebujem s tebou hovoriť. Vážne.

- Ahoj, Borja. - Už sme sa videli.

- Tak čo, prečítala si si ten list? - Aký list?

Ako, aký? Nechal som to tu.

Možno, keď tu upratovali, tak ho vyhodili.

No čo už teda? Keď sa to tak stalo...

Prosím o odpustenie vopred za to, čo teraz budeš počuť.

Prosím ťa, buď silna, áno?

Takže keď si bola chorá... Nie, nie, bolo to ešte skôr...

- Čo ti je? - Nejaká slabosť. Moje srdce skáče.

Lekár ma varoval, že je to možné. Musím si ľahnúť.

Poď, poď, poď. Tak veru! Ľahni si.

- V tom prípade odpočívaj. - Áno.

- Porozprávame sa neskôr. - Ďakujem, Borja, dobre.

Je to tak! Medzi mnou a Valentinou Ivanovnou pocity opäť vzplanuli.

V žiadnej Karélii som nebol. Bol som s Valentinou v Thajsku.

To je všetko.

Všetci sme živí ľudia, nikto nie je dokonalý.

Čo sa stalo - stalo sa. Čo teraz urobíš?

Ďakujem, že si to tak správne pochopila.

- Nikto nie je v bezpečí pred chybami. - Tak to je.

Odpúšťam ti, Borja.

- Nie, zle si ma pochopila. - Dosť, Borja, potrebujem sa vyspať.

Kto je tento slobodný muž? Pane, môžeme sa zoznámiť?

- Julia, nedopadlo to tak, ako sme očakávali. - Nerozumiem?

- Julia, prepáč, je to moja chyba. - Prosím ukľudni sa. Ty za to nemôžeš.

Vysvetlí mi niekto, čo sa stalo?

Proste nás nerozviedli.

Povedali, že kvôli tehotenstvu musíme počkať ešte aspoň rok.

- Taký je zákon. - Rok?

Áno.

- Môžeme to skúsiť na súde. - Prepáčte, že vám zasahujem do života.

Regina, ty za to nemôžeš.

Poď, nemala by si byť nervózna.

Čo je to rok? Počkáme, však, Griša?

Tak to prebehne.

Samozrejme! Ďakujem.

Chcela by som sa ospravedlniť. Je to moja vina, že sa to stalo.

Čo máte s tým spoločné?

Ten Semjon sa mi začal dvoriť.

Povedala som mu, že mám priateľa, a on si myslel, že ste to vy.

Viete Ksénia, patrím medzi ľudí, ktorí sa nezľaknú povedať "Hovoril som to?

Nevaroval som vás dopredu, že to urobím?

Varoval.

- Nabudúce vás budem počúvať. - Aká česť pre mňa!

Môžem dostať vodu?

- Lepšia bude whisky. - Nie, ďakujem, radšej vodu.

Sľúbila ste, že ma budete počúvať.

Neopodstatnené očakávania.

slovenské titulky PHV 02/2022