Original subtitles

- Ksénia Borisovna, ahoj! - Ahoj.

Celý deň som vás nevidel.

Chýbala si mi.

Tvoju myš! To vážne? Čo ste opäť spolu?

- Neviem, on... - Dobre, neospavedlňuj sa.

- Radšej mi povedz, kedy sa už poberieš? - Čo?

GRAND

"Dovidenia, chlapci..."

Kde sa tu berieš, Michalič?

- Sotva som ťa našiel. - Nie som voš, ktorú treba hľadať.

No, ako sa tu máš?

Doniesol som ti jedlo, normálne z reštaurácie.

Rizoto s morskými plodmi, pilaf s krevetami, podrž to.

Nepotrebujem jedlo z vašej reštaurácie.

Jem lesné jedlo, je to užitočnejšie.

Ty nebudeš?

Musíme ťa dostať späť do hotela. Toto nie je práca.

Porozprávam sa s Glebovičom ... Na a v prípade...

Nie je potrebné ma nikam vracať. Mám svoju hrdosť.

Teraz je ešte leto, a potom?

Hrdosť ťa v zime nezahreje.

No dobre.

Ja teda pôjdem.

Počkaj.

Tam nechoď. Choď po tejto ceste.

- Nastražil si tam pasce? - V istom zmysle.

Tam je môj záchod.

No, tak dobre.

Ksénia Borisovna, ahoj.

Aibek, ahoj.

Kde je Boris Leonidovič? Volám mu a on je nedostupný.

Niekde pracuje. Nevie sa zastaviť.

Valentina, dajte si. Teraz môžete aj 6, naozaj.

Odkáž Borisovi Leonidovičovi, že idem do mesta po pracie prostriedky.

Každý niekam uteká. Sú veľmi dôležití.

Vitalij, je vodič voľný? Môže ma vziať do nemocnice?

- Čo sa stalo? - Všetko je v poriadku.

Len musím navštíviť Stelu Anatolievnu.

- Žiaden problém. Poďte, zavolám šoféra. - Ďakujem.

- Slečna, vy ste upratovala 502-ku? - Áno, prečo?

- Nechala ste toto v našej vani. - Och, prepáčte.

Prvýkrát sa stretávam s takou neprofesionalitou.

- Prepáčte, som len unavená... - Tomu sa hovorí chalpura.

Vaša profesia nie je komplikovaná. Nelietate lietadlom, neoperujete.

Len upratujete izby, to je všetko! Môže to robiť aj 5-ročné dieťa.

Dostanete len ľahkú úlohu, aj tu nedokážete urobiť.

- Nikto ťa nepustil. - Už som sa ospravedlnila.

Ja som vás neospravedlnil. Chcem, aby ste pochopila moje tvrdenie.

Dnes večer po dlhom čase príde moja žena priletí, treba sa jej okúpať.

A namiesto toho ona uvidí toto!

- No ale ona to neuvidí. - Pre mňa je dostatočné, že som to videl ja!

- Ksénia Borisovna! - Áno? - Hotelová manažérka.

Nemajte obavy, vyriešime túto situáciu.

A chyžná bude potrestaná. Ideme.

Už buďte dobrá, prosím.

Ksénia prepáč, nová to tam zabudla, ja som sa rozhodla to vziať na seba.

Dosť, chcela som s tebou hovoriť o niečom inom. Poď.

Tvoju myš! Tvoje podvedomie zrejme funguje.

- Julia, aké podvedomie? Čo to blábolíš? - Hovorím Ti. Hral som to v seriáli.

Hlavná postava mala tiež stres, a nebol tam sex.

A ona každú noc mala také sny.

- A ako ste tento problém vyriešili? - Neviem, nakrúcala som len jednu sériu.

Hrala som iba sestru hlavnej postavy.

Herečka nepracovala nadčas, a z diaľky som vyzerala ako ona.

- Môžem zavolať a opýtať sa. - Netreba.

Na 100% ti hovorím, že stále túžiš po Jurikovi.

Tak sa to stáva, a je to trochu návykové.

Toto nie si ty, ale tvoj mozog, rozumieš?

Je to ako s čokoládou. Hovoríš koniec, už ju nebudem jesť,

a keď sa ráno zobudíš, zješ všetko čo je v cukríkových obaloch.

Nezáleží na tom.

- Otázka je zásadná... - Ksénia, Ksénia Borisovna?

Prepáčte, nevidela ste Valentinu Ivanovnu?

Tu mi prišli SMS-sky, že mi 10 krát volala.

Snažím sa jej zavolať ale je nedostupná.

- Nevidela, prepáč. - Boris Leonidovič,

Valentina Ivanovna išla Stelu Anatolievnu navštíviť.

- Posadil som ju do auta. - Zvláštne.

- Kde sme boli? - 500 mien.

Nie, 245 mien! To je viac než dosť.

Nesúhlasím! Vo všetkých slušných vínnych lístkoch reštaurácie...

- Porozprávame sa o tom neskôr? - Ksénia Borisovna!

- Ksénia Borisovna, ako je vám? - Som v poriadku.

- Neudrela ste sa? - Nie, nie.

Upokojte sa, opatrne. Opatrne. Opatrne.

- Nie, nie, nie, počkajte. - Musím ti skontrolovať nohy.

Dočerta! Dobre, že som už prišiel, inak by to bolo nepríjemné.

No čo, sliedite za mnou?

Nie, nie, zobral som sem hostí, Ukázal som im náš les.

Huby, jahody, vtáčiky...

Mihalič, nehnevám sa na teba. Vznikla taká situácia, bol som nútený ťa vyhodiť.

Čo som urobil? Postavil som sa za Stepana.

Súhlasím. Nie je to tvoja chyba, ja som sa uponáhľal.

Počuj, prečo sa nevrátiš do hotela?

Ospravedlnime sa ti, povieme, že to bolo neprávom.

Vypíšeme ti prémiu,, všetko bude tip-top!

Myslíš si, že je to také jednoduché?

Nemáš za čo - vyhodíš ma, Chceš sa baviť - zoberieš ma späť...

Tu.

Vrátim sa, iba ak mi padneš na kolená.

Prečo nekľaknúť, ak je to pre dobrého človeka?

Mihalič... odpusť mi!

Boh ti odpustí.

Ksénia Borisovna, prečo sa nepozeráte pod nohy?

Kto vás tak očaril?

Bolí to tak veľmi? A tak?

A tak?

Jurij Sergejevič...

Žiadne zlomenie, len mierne vyvrtnutie.

Viete, už ma nič nebolí. Prešlo to, ďakujem.

Ťažký pracovný deň? Trápi ťa stres? Na, zober si.

- Vmiešaj aspoň niečo chutné. - Nedala si do toho niečo?

Laxatívum, hypnotikum?

Keby som chcela, dala by som ti to do šalátu.

Nikto tu okrem teba, neje cviklu.

Jedz, jedz, neboj sa.

Regina Markovna, jeden hosť je nespokojný s jedlom,

- chce šéfa. - Už idem.

V poriadku.

To sa ti nebude páčiť!

Ty bastard!

Naozaj si myslíte že toto je medium rea?

- No počkajte... - Ešte som neskončil!

Tvoju myš! Aj ten šmejd je tu.

Kde ste sa učila?

Samovzdelávanie, však? Ako je to teraz v móde.

Pracovala ste v normálnych reštauráciách, alebo ste získala skúsenosti v lacných podnikoch?

Čo?

No?

To je ale deň! Popálila som si ruku,

rozbila som tanier, pripiekla steak... Aby som to robila znova!

Každý má zlé dni. Najmä s takýmito kozlami.

Najprv mne vynadal, potom tebe.

Musíme mu to vrátiť.

Chutí ti?

- Čo sa deje? - Borja, nezačínaj. Ja som...

mala som obavy. Bala som sa o ňu, rozhodla som sa ju navštíviť.

Nie som človek?

Nie, je to len niečo nečakané.

Poďme, ja ju tiež navštívim, nebudem dlho.

A potom pôjdeme spolu.

Zobudila si sa skoro, uniklo ti to najzaujímavejšie.

Vydržím tak dva dni.

Pôjdem do mesta, určite tam budem mať čo robiť.

- Potrebujem sa rozptýliť. - Vezmeš ma so sebou?

A musím sa tiež rozptýliť, nadýchať sa čerstvého vzduchu.

- Áno, Lev Glebovič? - Haló, maličká,

projekt pre kliniku je hotový, ten ktorý sme s Jurcom pripravovali.

Musíme to prediskutovať, stavba by nemala zasahovať do hotela.

Nebudeš tu už dlho pracovať, ale vypočujem si aj tvoj názor.

O 15 minút v lekárskej kancelárii. Jurec nám tam povie všetko.

- O 15 minú stretnutie s Jurom. - Zvláštne!

Ale tentoraz definuj svoju fantáziu až do konca.

- Lev tam bude. - Grupáčik!

- Julia, teraz by som sa nemala odhaľovať. - Nie. Ponúkam ti možnosť.

Takže keď sa objavil Jurik s tvojími nevkusnými myšlienkami

predstav si na jeho mieste niekoho iného.

Predstav si muža s ktorým by si sa nikdy nevyspala.

Neviem, napríklad... Hitlera!

Aj keď mal také smiešne fúzy.

- Nie je vtipné. - To nič!

Ksénia Borisovna?

- Aká vaša noha? - Dobre, ďakujem.

Jurec, no tak, ukazuj. Môj čas sú peniaze.

Hlavnou myšlienkou projektu je rekreácia a liečba.

Ľudia si prídu oddýchnuť a vyliečia si zdravie.

Haló? Samozrejme že môžem. Počúvam ťa, môj drahý.

Mám podnikateľský plán...

Ksénia?

Už nemôžem skrývať svoje pocity. Nemôžem byť bez vás.

Keď vás uvidím, vrie vo mne krv a neviem sa ovládať.

Veľmi sa ospravedlňujem ohľadne tých opráv. Musíme to urýchlene začať.

Všetko treba zbúrať. A opäť postaviť, brúsiť, vŕtať, maľovať.

- Čo je vám smiešne? - Nič, nevšímaj si ma.

Vieš miláčik, celkovo je to celkom znesiteľný hotel.

Je tu ticho, varia dobre. A aký je tu vzduch!

Včera som sa už poobzeral.

Pochopila som, čo si si včera popozeral.

Máš svedomie? Prišiel si o deň skôr a už si uspel?

- Ide o nedorozumenie. - To isté si povedal minule. Špinavec!

No, čo tak stojíš? Sadni si, musíme sa porozprávať.

Tebe, tebe to hovorím.

Už som unavený zo života v lese, utierať sa lopúchom.

- Ty si kto? - Kto? Kto?

Dosť bolo jedenia týchto húb. Nikdy si sa ich nenaučil poznať.

Nevidíš, že máš halucinácie? Rozprávaš sa sám so sebou.

Nepotrebujem jedlo z vašej reštaurácie, Leonidovič.

Jem lesné jedlo, je to užitočnejšie.

Ty nebudeš?

Nie je potrebné ma nikam vracať.

Myslíš si, že je to také jednoduché?

Zachcelo sa ti ma vyhodiť, zachcelo sa ti vziať ma späť.

Vrátim sa iba ak mi padneš na kolená.

- Zdravím. - Och, Kolja, dobre že si prišiel.

- Čo to má s nosom? - A čo má s nosom?

Vyzerá to ako opuch.

Pravdepodobne zápal nosohltanu komplikuje dýchanie.

- Áno, pravdepodobne. - Možno je to od dýchacieho prístroja.

- Pôjdem to prediskutovať s lekármi. - Samozrejme, choď! Choď, choď!

Borja počuj, zabudla som si tam telefón.

Ty choď, ja ťa doženiem.

Stela, chcela som ti povedať...

Ak počuješ, tak

prosím odpusť mi. Správala som sa ako úplný blázon.

V pohode?

Nie je ti to pohodlné.

Tak je to lepšie.

No, tak ja už pôjdem. Nehnevaj sa.

Na zdravie!

- Na čo sa pozeráš, zmija? - Vedela som to!

Čo si to za človeka, že chorú ženu štípeš za nos?

Prekliata suka!

Tak ty si chorá?

Pozerala si "Santa Barbaru" a rozhodla si sa poležať si v kóme, čo?

Naozaj ma už serieš, ovca!

- Valja! Valja! - Borja, ona sa pretvaruje!

Mama!

Borja, klamú, ona nie je v kóme! Pustite ma, dokážem ti to!

Odveďte ju odtiaľto!

Pusti ma!

Všetko je v poriadku.

Na pomstiteľov!

- Už dávno som sa tak nenasmiala. - Ukázalo sa, že je skúsený sukničkár.

Všetci muži sú takí.

Vieš, Julia, ohľadne Griša.

O týždeň sa rozvedieme.

Vieš, ak mám byť úprimná, neviem, či to chcem.

Môžme si ešte rozumieť a milovať sa navzájom!

Ksénia Borisovna, je niečo, o čom neviem?

Nemám niečo napísané na chrbte?

Ale nie, proste, je to s vami zábavné.

Tu je pilaf s krevetkami.

Strýko Borja to pripravil, a vidlička je odo mňa.

Tak teda zavolaj, ak budeš niečo potrebovať.

- Musím ísť. - Ďakujem!

Dovidenia, chlapci!