Original subtitles

Lev Glebovič, môžem?

Pekná mačička. Poď ďalej.

Zdravím.

Kde sú ešte dve? Ljova, povedal si, že si objednal tri.

Ukľudni sa, prišla ku mne.

- Povedal si, že ty nechceš. - Počkaj chvíľu.

Poď, sadni si.

Pamätáš si na Slivu?

- Áno. - Stručne opíšem situáciu.

Dnes k nám prídu vážení ľudia.

- Asi 15 ľudí. - 20. Nie je známe, koho zoberú.

Musíme zatvoriť reštauráciu. Budú tu mať podujatie.

Akciu. Rozumela si?

- No nie je to práve akcia... - Akcia, akcia.

- Takže im musíme vyhovieť. - Lev Glebovič, to sotva môžeme.

Dnes príde národný volejbalový tím.

Majú rezerváciu už mesiac.

Chceš radu? Nekecaj. Oni sú už tu.

Ljocha Betona, Vitalij Vitebski.

Dan Porfejla, Edik Kozija, Bude s nimi vozičkár.

Je to prezývka?

Nie. On je invalida.

Ty si čo, Goša Barnaulski. Týchto ľudí musíš poznať.

Jeho je potrebné ubytovať v luxe.

A uistíš sa, že je všetko špičkové!

No tak mačička, začni makať!

Dobre, ja už tu nemusím byť.

Ak ma budú hľadať, povedz, že som preč. Aj tak už odchádzam.

Takže, teraz si šéf, aj keď aj tak si hlavná.

Máš 51% nášho hotela.

Zase keď o tom hovorím, tak si musím vziať tabletku.

V skratke, ak sa im niečo nebude páčiť...

sama to vieš. Choď.

Ljova, ušlo mi niečo? Ona je hlavnejšia ako ty?

Ona nie je maličká ona je priam... madam.

GRAND

"Nepôjdem nikam!"

- Dosť, dosť, Valja! Stačí! - Nestačí.

Nemohol si jej to povedať predtým, ako ochorela?

Odkiaľ som to mal vedieť?

- Za všetko môže tvoja nerozhodnosť. - Aká moja nerozhodnosť?

- Tvoja! - Moja, čo? Teraz pôjdem do nemocnice

- a všetko jej poviem! - On jej všetko povie, on pôjde.

- A ako budeš vedieť, kam ju odviezli? - Povedal mi to Jurij Sergejevič.

Ach, ty si sa už pýtal, robíš si starosti

- kde je tvoja milá Steločka! - Valenka, o čom to hovoríš?

Dosť! Už stačí! Odchádzam!

Bože, on odchádza...

- Už si jej to oznámil, že ideš? - Zabudol som si nohavice!

- Och, kto hľadá nájde. Mám problém. - Čo sa stalo?

Bol som drzo okradnutý za bieleho dňa, predstav si.

- Čo zmizlo? - Ukradla si mi moje srdce.

Od rána, čo som ťa uvidel, myslím len na teba. Vieš čo?

- Prepáčte, už musím ísť. - Si vznešená dáma,

- som len chlap. Vieš ako to myslím? - Nie.

- Vytvoríme presný, vznešený zväzok? - Nie, ďakujem.

Nerob to. S takým venom je nebezpečné chodiť.

A so mnou ťa nikto nebude otravovať. Okrem mňa.

- Popremýšlam. - Popremýšlaj, popremýšľaj.

V tomto živote musíš využiť každú šancu.

Regina! Čo robíš? Nemala by si sa namáhať.

Nedohodli sme sa? Popýtaj niekoho.

Zdravím.

- Dobrý deň. Vy ste kto? - Boris Leonidovič.

Som... kolega.

- Ako sa má Stela Anatolievna? Je jej lepšie? - Ako to mám povedať...

Stav je vážny, ale stabilný.

Na predpovede je priskoro.

V jej situácii zostáva iba veriť a čakať.

- V akej situácii? - Je v kóme.

Čože?

- Čo je s ňou? - Myslíme si, že je to výsledok

z narušeného obehu v mozgu.

Ale vyšetrenia sme ešte neskončili.

Môžem tu trošku zostať a posedieť si s ňou?

- Môžete sa s ňou dokonca porozprávať. - Radšej nie.

Takýto stav ešte nie je preskúmaný, študia nevylučujú,

že ona nejako nevníma všetko.

- Nechám vás. - Ďakujem.

Ahoj Stela.

To som ja, Borja.

Takže teda?

Ja som ti tu priniesol tvoje obľúbené cukríky.

"Vtáčie mlieko". Ale prečo som to priniesol, ani sám neviem.

No, ale keď ty prídeš k sebe...

Budeš s nimi piť čaj.

- Dobrý deň. - Dobrý deň.

- Vy musíte byť Boris Leonidovič. - Áno.

Ja som Nikolaj, syn Stely Anatolievny.

- Mama mi o vás často hovorila. - Rád som ťa spoznal,

ale ona o synovi nikdy nehovorila.

- Áno? - Áno. - Asi vás nechcela vystrašiť.

- Muži nemajú radi ženu s príveskom. - Aký si ty prívesok?

A si už taký veľký.

- Boris Leonidovič? - Áno?

Po tom, ako nás otec opustil,

mama nikdy nebola tak šťastná, ako s vami.

Ďakujem vám za to!

- Ja už pomaly pôjdem. - Áno, samozrejme.

- Príďte častejšie, prosím. - Dobre, prídem teda.

- Dovidenia Steločka! Dovidenia. - Áno.

Dovidenia.

Odišiel.

- Svrbelo ma to, ledva som to vydržala. - Áno? - Áno.

- Výborne! Držal si sa dobre. - Ďakujem.

Dokonca mi ho bolo ľúto.

- Vyzerá ako slušný človek. - Áno, slušný. Zdá sa.

PRED DVOMA TÝŽDŇAMI

- Kde je Boris Leonidovič? - Išiel do Karélie na ryby.

- Poveril ma šéfovaním. - Zvláštne, prečo mi to nepovedal?

Prečo zvlášne, chcel, tak ma poveril.

PRED DESIATIMI DŇAMI

PRED PIATIMI DŇAMI

VČERA

Aibek, nevidel si Borju?

- Dnes sa mal vrátiť, ale nedvíha telefón. - Nie, nevidel som ho.

Ak ho uvidíš povedz mu, že sa o neho bojím.

Stela, čo ti je, čo? Čo sa stalo?

Co budeme robiť ďalej?

- Najprv mi prines niečo na jedenie. - Prinesiem.

Obsadené!

- No, čo, premýšľala si? - Premýšľala.

- Preháňate to s cesnakom. - Zvykneš si na to.

- Tak voňajú poriadny chapy. - Nebudem si na to zvykať.

Poďme to urobiť takto, Zorganizujete svoju udalosť

a potom sa vrátite do rozprávkového sveta ku svojím chlapom.

Počul som, že tvoj otec tu pracuje.

A ak sa mu niečo stane?

Alebo tvojej matke v Barnaule, v salóne "Nefertiti"?

Zavolám chlapcom, aby sa tam zašli ostrihať...

Pochopila si?

Dobrú chuť, Georgij. Aký bol steak?

Čarovný, miláčik. Ďakujem, že si starčekovi urobila radosť.

Snažili sme sa takého hosťa nesklamať.

Strýko Goša urobil veľa veľmi zlých veci,

ale krásne dámy nikdy neodmietol.

Viete, ja som sa dozvedela, že sme krajania.

- Ja som tiež z Barnaulu. - Ja nie. Som z Ťumenu.

Počkaje, nie ste z Barnaulu? To som počula.

Pretože som tam sedel.

Áno, 20 rokov. Boli to zlaté časy.

Čo sa stalo? No, neboj sa.

- Jeden z vašich... podriadených... - To je zlé slovo.

- Nazvime ho kolega. - Áno, jeden z vaších kolegov, Sliva.

Podpichoval ma a dokonca sa mi vyhráža.

A ja, úprimne, nemá ma kto chrániť.

Pokiaľ ide o Slivu, tak to nie je problém.

Nič to, všetko vyriešime, krásavica.

Ďakujem mnohokrát! Už vás nebudem obťažovať.

- Dobrú chuť! - Vďaka.

Dievčinka, je tu karaoke?

- Nie, prepáčte. - Škoda.

Chlapče, potom nalej.

No čo, bol si? A povedal si?

- Vedela som to! - Počkaj...

- Borja, na čo mám čakať? Budeme sa skrývať navždy. - Je v kóme.

Môj Bože!

- Ako to? - No, tak.

Teraz zostáva len čakať a dúfať.

Chcel som jej o nás povedať. Doktor mi povedal, že môže

čisto teoreticky počuť, alebo vnímať.

Ale bol tam jej syn, bolo mi to trápne.

Veľmi dobrý chlapec. Kosťa.

Alebo Kolja.

- Borja, čo budeme teraz robiť? - Doktor povedal, že...

- Hovorím o nás. - A čo o nás?

Musíme počkať kým jej nebude lepšie.

- Čo ak bude 30 rokov ležať v kóme? - Neber take niečo na jazyk!

Borja, nemáme 25, už nemôžme čakať.

Treba ísť k nej a všetko jej povedať.

Nehovoríš, že to nejako počuje? Takže pochopí.

- Dobrý deň, Valentina Ivanovna! - Zdravím. - Ahoj.

Pozrite, aké zviera som našiel, čo?

Fešák, však? Budem ho volať Sťopka.

- Volal si ma. - Chcem ti niečo doporučiť, Sliva.

Čo to robíš? Myslím, že robíš chybu.

- Na maličku tlačíš. - Na nikoho netlačím.

Dal si mi slovo?! Zmlkni!

Kto si ty? Na čo myslíš? Už nie sú 90-te roky.

Sme seriózni ľudia, nedovolíme svojvôľu.

- Ďakujem. - Kvôli takým, ako ty, Sliva,

padá tieň na všetkých slušných podnikateľov.

A keď padne tieň,

strom, z ktorého padá, musí byť zrezaný.

- Goša, čo si, bratu? - Prečo si zasekol?

Neboj sa, Sliva, nebudem ťa čistiť.

Ona bude.

- Nie, ja nemôžem. - Naozaj? - Áno.

Nikto ho nenájde. Strýko Goša sa o to postará.

Znovu si sa narodil. Sliva!

Tvoja matka ti podarovala život. Poďakuj jej.

Ďakujem mami!

Strať sa.

Tak choď a uzdrav sa. Už ti nebude vyhrožovať.

- Ja už pôjdem pracovať. - Počkaj miláčik.

Ako to? Strýko Goša ti pomohol, a poďakovať mu?

Večera v reštaurácii na náš účet?

Môžem ponúknuť aj saunu. Alebo jazdu na koni?

Vyrieš hádanku.

Mala 51 % z hotela, správne?

Strýko Goša vie všetko to je jeho práca.

Strýko Goša ti pomohol. Pozor, otázka:

Koľko percent ti zostane, keď poďakuješ strýkovi Gošovi?

- Niekoľko. - Nerob to, miláčik.

Nie sme darebáci. Sme podnikatelia.

Zostane ti presne polovica.

Ešte viac, to že sme s tebou krajania.

Takmer.

Ste v poriadku?

Je mŕtvy.

- Čo sa tu stalo? - Nič.

Rozprávali sme sa potom sa usmial a tu.

- Rozosmiala ste toho muža k smrti? - Nie je to vtipné!

Ja sa nesmejem.

Dobre, idem rýchlo zavolať políciu.

Nie. Netreba, ďakujem, urobím to sama.

- Slava, daj ešte dve klobásy. - Koľko ich cheš ešte vziať?

Nevybuchneš? Ja som tu zozbierala kosti pre Grenaša.

Ak si taká hladná môžem ti ich dať?

- Meraj svoje slová. - Inak čo? Zješ ma?

Vieš čo, Rezila Markovna,

nepozerám na to, že si tehotná, teraz ti jednu vrazím!

Julia prestaň! čo robíš?

Prečo je taká zlá? Nerozumiem, čo som jej urobila.

- Ach ty sviňa! - Julia, prosím ťa, poď von.

Tak ona začne prvá a Julia má odísť?

- Ja ťa prosím! - Tvoju myš!

Rád vás vidím. Posaďte sa.

Prečo neprišiel Serjoža?

Vážení hostia, dovoľte mi vás privítať v hoteli Grand!

Naši čašníci sú vám k dispozícii. A áno, aj pán Sliva.

Strýko Goša ma poprosil, aby som vás poslala hore k nemu.

- Už sme sa pochopili? - Očividne nie. Povedal mi, nech to odkážem.

Priviedla som ho, ako ste ma požiadal.

Nekrič. Nevidíš, že ten človek spí?

Goša, bratu, volal si ma?

On je mŕtvy!

Keď som odchádzal, bol nažive. Ty si s ním ostala.

- Ty čo zabila si ho? - Neviem, čo sa s ním stalo.

Zamyslite sa, ako to vyzerá. Vy ste s ním mal konflikt.

Jeho ochrankár to potvrdí. Ja tiež.

Ty nie si kurva, ty si krysa!

- Pojebal ma. - Čo budeme robiť?

- Nevidíš, že premýšľam! - Dobre, nebudem vyrušovať.

Dobý deň.

- Och, Boris Leonidovič, opäť ste prišiel. - No, ja...

Kolegyňu s práce som priviedol.

Zoznámte sa: Valentina Ivanovna.

- A vy, ako sa zdá byť Kosťa? - Kolja.

- Kolja, povedal som ti. - Vitajte.

Na pár minút musím odísť.

- Boris Leonidovič, môžem vám dôverovať? - Samozrejme, samozrejme.

Je...

- Ako živá. - Valja!

Čo? Poď, povedz to.

Čo? Je to tak hneď, odrazu?

Stela Anatolievna, to som ja Valentina Ivanovna.

Boris Leonidovič vám chce niečo povedať.

Ahoj, Steločka.

Všetci v práci ťa pozdravujú.

Želajú ti skoré uzdravenie.

Musím ti... niečo povedať.

Ja... Už dva týždne, čo som prestal piť.

- Ja nemôžem. Nemôžem... - Dobre, tak to poviem ja.

Stela, stalo sa tak...

Čo sa deje, Valja?!

Čo to je? Ó môj bože! Pomôžte! Pomôžte!

Tak.

Myslím si, že má deštrukciu mozgových buniek.

Tento stav nazývame vegetatívny.

Keď všetky kognitívne a neurologické funkcie sú nefunkčné.

Rozumiem.

- Čo to znamená? - Ak to bude takto pokračovať, bohužiaľ,

najoptimistickejšia prognóza bude... o týždeň.

Prepáčte.

Takže, bratia,

Goša a ja sme sa rozprávali a teraz vám niečo povie.

- Goša? Prečo mlčíš, zaspal si? - Začnite!

Nikto sa nehýbte! Všetci zostaňte na miestach!

Prepáčte za nepríjemnosti počas špeciálnej operácie.

- Sama viete, že sme vás nemohli varovať. - Áno, samozrejme.

Sliva, vstávaj.

No čo, major? Ja som svoju časť splnil, splň aj ty svoju.

- Som voľný? - Nie.

Dohodli sme sa, že nám dáš Gošu Barnaulskeho živého.

Čo sú to za nároky? Sám si si na vine.

Vtrhli ste dovnútra, začali ste kričať. Vystrašili ste starého muža, zastavilo sa mu srdce.

Dobre, Slivočkin, zatiaľ si voľný.

- Tak, musíme sa vážne porozprávať! - Julia, môžeme to urobiť neskôr? Cítim sa unavený.

Za Reginu nosiť hrnce nie si unavený, ale ju ešte aj obhajuješ.

Ale s Juliou sa porozprávať, tak si unavený.

Začal som rozmýšľať veľmi skoro akým otcom budem.

Toto je zodpovednosť.

Malý človiečik sa na teba pozerá, vníma všetko. Každé tvoje slovo.

Predstavoval som si, ako ho budem učiť.

Ako ho učím čítať, hrať šach...

Regina nechcela deti. Najprv kariéra, potom sa uvidí.

A teraz, Julia, Som vo veľmi zvláštnej situácii.

ako si to mám vysvetliť? Si si povedomá so starogréckou mytológiou?

Je to ako Odyseus, ktorý sa rozhodoval medzi Skyllou a Charybdou.

Charybdisa je odo mňa tehotná, ale milujem Scyllu.

Tak chcem, aby si ma pochopila.

- Určite som Scylla ja? - Samozrejme!

slovenské titulky PHV 01/2022