Original subtitles

VIANOCE V RIU

Toto som ja, Fabio Speranza.

Vedúci sekcie leteckého modelovania v online redakcii.

Pracujem tu štyri roky, tri mesiace a dve hodiny.

Štyri roky, tri mesiace, jednu hodinu a 45 minút

Som šialene zamilovaný do mojej kolegyne Lindy Vity.

Zatiaľ sa jej to nepodarilo odhaliť, ani si ma nevšimla.

Idem si dať cappuccino.

Ale prisahám, že skôr či neskôr sa k tomu dostanem.

Volám sa Linda Vita. Spolu s mojou kolegyňou Brunou vedieme ľúbostný stĺpček „Srdcová pošta“

Je iróniou, že ja, ktorá rozprávam o ľúbostných príbehoch iných ľudí...

nemôžem nikomu povedať, že som zamilovaná do Gianniho.

nášho šéfredaktora.

Aby sme sa vyhli klebetám v kancelárii, držíme náš vzťah v tajnosti.

Gianni, vidia nás, prestaň!

Pozri, čo som našiel na stánku.

"Pupurupu"!

- Moja malá panvica! - Ďakujem, Jacques Prévert, milujem to!

Nie, teraz nie!

Našťastie pred tebou stojí bývalý mechanik Ferrari.

Ak chceš, môžem vymeniť všetky pneumatiky za 7-8 sekúnd.

Si veľmi milý, ale budem potrebovať len jednu.

Jednu? Potom mi to bude trvať maximálne dve sekundy.

Poď za mnou do kufra.

Šetríš ma. Mala som hodinu na doručenie materiálu.

Áno, viem, viem, redakcie nemajú dostatok času.

- Pracuješ aj v redakcii? - Samozrejme.

Si nový?

Nie, pracujem tam už štyri roky.

- Ako som si ťa celé tie roky nevšimla? - No, ako... Snažím sa nebyť v centre pozornosti.

Prepáč, ale stále musíš vymeniť pneumatiku.

Och, áno, pneumatika... Ale nemôžem nájsť zdvihák... úžasné.

Možno…

Takže, máme všetko... Predstieraj, že si sekundová ručička. Spúšťame stopky!

Koľko času ešte zostáva do zastávky v boxoch?

Nemalo to trvať dve sekundy?

Áno, ale je tu problém aj s pneumatikou...

Haló?

Viem, že už meškám. Mám defekt.

Jeden chlap mi pomáha, ale ničomu nerozumie.

Áno, môžeme si zajtra kúpiť letenky?

Prosím, urob výnimku.

Musí to byť do 14:00? Dobre, prídem hneď.

Čo mám robiť? Vezmem si taxík.

Taxík netreba, som skoro hotový.

Ľúbim ťa, ľúbim ťa... Stále ťa ľúbim napriek všetkému.

Neviem, ako som to stihla včas, vďaka Bohu, že mi ten chlap pomohol.

- Prepáčte. - A aký bol... bol roztomilý?

Aký bol? Bolo to…

Bolo to…

Neviem, aký bol.

- Hej, kto je ten tajný ctiteľ? - Neviem.

Myslím, že je to Gianni Corsi.

- Gianni kto? - Gianni Corsi náš šéfredaktor.

- Videla som, ako sa na teba pozrel! - Nie! Nie, nie.

Pozri sa na neho, kiežby to bol on! Je to naozaj fešák!

Nemám rada takých mužov... Nemám rada mužov, ktorí nosia brady.

Ja som Piero Berni a toto je môj priateľ, Marco Patani.

Po vylúčení takmer zo všetkých škôl v Ríme sme boli potrestaní vojenskou akadémiou.

Na Vianoce chceme ísť na výlet sami.

Ale stále musíme presvedčiť našich rodičov,

ale medzitým sme už rezervovali dva lístky do Rio de Janeira!

- Musíme to potvrdiť do zajtra! - Otec mi to nedovolí. Nepoznáš ho!

Pokiaľ im nepovieme, že ideme do Ria...

povieme im, že ideme do Madridu... navštíviť múzeum Prado.

Piero, viem isto, že povie nie!

No, medzitým, skúsime to s mojím otcom?

Som Paolo Berni, riaditeľ Berni Immobiliare.

Skrátka, developer nehnuteľností.

Tento rok využijem svoj rozvod,

a strávim nádhernú dovolenku.

- Prepáčte, váš syn je v obývačke. - To je fajn.

Piero. Aké milé! Prišiel mi zaželať šťastný odchod.

- Chceš niečo, Piero? - Nie. Ďakujem, Olinda.

Syn môj!

Môj malý synček! Dovoľ mi ťa objať.

Vyrástol si, nepoznál som ťa!

- S tou tvojou „malou pištoľou“. - Oci, ja som Piero.

- Kto je to? - Jeho kamarát Marco.

Vlastne sa mi zdalo...

Prepáč, ale v týchto uniformách vyzeráte rovnako.

Aký magický moment! Na Vianoce sa rodiny stretávajú.

Ty a mama ste rozvedení.

No tak, stretneme sa oddelene.

- Už si bol u mamy? - Nie.

Radšej si prišiel najprv ku mne?

Nie, už odišla.

- Ako odišla? A kam odišla? - Do Montonu, k starým rodičom.

Do Montonu? K starým rodičom?

Vitaj, Piero.

Oci, ty odchádzaš?

Zabudol si, že trávime Vianoce spolu!

Pierro, ale urážaš ma...

Prečo si myslíš, že by som mohol zabudnúť na niečo také dôležité?

A kufre?

Práve som sa vrátil z Londýna, aby som bol s tebou.

Angelo, vybaľ kufre a všetko uprataj. Je Pierova izba uprataná?

Je uprataná... Dosť, poďme!

Nie, bohužiaľ sa výlet neuskutoční. Musíme všetko zrušiť z naliehavých dôvodov.

- Neočakávaný rodinný problém - Prepáč, budeš musieť zaplatiť pokutu.

Si naozaj nechápavý, musím to zrušiť z veľmi vážneho dôvodu.

Čože?

Smútok... moja matka zomrela na infarkt.

Kričala…

a potom zomrela.

Zomrela.

Je mi to ľúto, moja sústrasť.

Uvidím, čo sa dá urobiť.

To je od teba milé, že si tu!

Zlatko, ako dlho tu zostaneš?

- Pätnásť dní. - Pätnásť?

Och, veľmi dobré, celé prázdniny.

Čo chceš robiť počas tohto dlhého obdobia?

Sakra, koľko prázdnin vám dávajú na tejto akadémii?

Takže, keď už hovoríme o tom, čo by som chcel robiť...

Chceli sme sa ťa opýtať, či by ti na pár dní...

nevadilo byť sám.

No tak, vieš, že sa ma môžeš opýtať na čokoľvek.

Radi by sme navštívili Prado v Madride.

Výlet s Marcom?

A hovoríš mi to teraz? Nemohol si mi to povedať skôr? Kedy idete?

- Zajtra. Už máme lístky. - Na poslednú chvíľu?

Prepáč.

Ten otravný chlap... najprv príde a potom odíde.

Všetko na poslednu chvíľu, do riti.

Neberie tvoj otec drogy?

Zruš zrušenie. Všetko je v poriadku, môžem odísť.

- Prepáč, ale nezomrela ti mama? - Vrátila sa, zázrak.

Vyzerala mŕtvo, potom si grgla a teraz sa cíti lepšie ako predtým.

Niekedy nás starí ľudia prekvapia.

Som rád, ale aj tak lístky sú už obsadené.

Počkaj, mám jeden na pozajtra.

Beriem ho! Prídem si to zajtra vyzdvihnúť.

Dovidenia.

Ďakujem, oci, bol si veľmi chápavý. Čo budeš robiť sám na Vianoce?

Obvyklé veci: obed, príbuzní, cotechino, bingo.

To je nechutná káva, Olinda!

Skrátka, obvyklé otravnosti!

- Chceš, aby sme všetko zrušili? - Bože, nie!

Povinnosťou otca je myslieť na šťastie svojho dieťaťa, takže odchádzaš.

- Nie je také isté, či odídeme. - Dobre...

Nemôžeš meniť názor každé 2 minúty! Aj ja mám svoj problém!

Musíš požiadať o povolenie Marcovho otca.

Nie je altruista ako vy. Uviazol v týchto tradíciách.

Je to muž so zdravými morálnymi hodnotami.

S tým nemám nič spoločné. Je to jeho a otcov problém.

Máš moje povolenie a môžete robiť, čo chcete.

Áno, ale nejdem sám.

Dobre, porozprávam sa s ním.

Nebude to monštrum.

- Čo robí tvoj otec? - Vyučuje etiku na Sapienze.

Takže je to civilizovaný človek!

Prepáč!

Bude z toho poriadne peklo. Choď do riti!

Kanabis?

Môžeš mi podržať lístok? Najprv sa musím porozprávať s profesorom.

- Kvôli tvojej matke? - Nie, kvôli môjmu synovi.

Je aj on chorý?

Je to jednoducho hrozné?

Mám také šťastie, že nájdem celú nohu v pančuche, ktorú mi Befana nechá.

Pokúsim sa ti lístok nechať, ale nemôžem ti nič sľúbiť.

Takže na záver... morálna etika nie je založená na normatívnych princípoch...

ale na cnostiach...

Aby sme boli morálni...

nesmieme reagovať morálnym spôsobom, ale skôr byť morálni sami.

Šťastné sviatky.

Prepáčte, profesor.

Máte minútku?

Samozrejme, slečna.

Naozaj ma nechávaš samú na Vianoce?

Láska moja, som ďaleko od tejto myšlienky ale môj syn prišiel.

Takže?

Je to trápne, máte rovnaký vek.

Môj otec je tiež v tvojom veku, ale ja sa nehanbím.

Nie je to to isté.

Strávime Vianoce voľne.

Voľne?

Pamätáš si, ako dopadla skúška?

Jasné, dal som ti A+.

A čo som ti dala ja?

Ako obvykle.

Takže, ako vždy, som všetko natočila a nahrám to na YouTube!

Vydieraš ma, je to neetické!

Tak nájdi riešenie.

Musí sa stať zázrak!

Hovoríte mi, že by išli neše deti na dovolenku do Madridu samé?

Z toho vyplýva, že by som bol zbavený svojho syna po celú dobu.

Zbavený?

Bude sa pomaly strácať z dohľadu.

Čo? Opustený, ponechaný sám!

Sám, ponechaný sám.

A vy s tým súhlasíte?

- Súhlasíte? - Je to zlé?

No, nie je to jednoduché rozhodnutie.

Ako ho môžem zastaviť?

Ako môžeme zabrániť pádu ovocia zo stromu?

- Tak teda… - Zajtra im letí lietadlo, tak áno alebo nie?

Nie je toho veľa na…

Tak nech sa páči, osloboďte sa!

Nedáva to najavo, ale nie je taký idiot.

Jemným spôsobom, verte mi.

Ďakujem, oci.

- Tak potvrdíme rezerváciu. - Jasné.

Nie je tu Wi-Fi, poďme von.

- Španielsko, Goya, Velázquez. - Raúl, Casillas, Pujol.

Čašník!

Rozsiahle menu, však?

To je mama. Mám jej povedať, že nebudeme spolu na Vianoce?

Nie! Toto musí byť naše tajomstvo.

Ahoj, mami! Ako sa majú príbuzní v Montone?

Dobre a ty ako? Ako ste sa zorganizovali s otcom?

Už si sa rozhodol, čo budeš robiť na Vianoce?

Obvyklé veci... obed s príbuznými, babičkou...

- Cotechino. - Cotechino, kartové hry.

Počkaj, dám ti ho.

Tak hovor Anna.

Paolo, správaj sa slušne. Zverujem ti ho.

Neboj sa. Nepustím ho z očí.

- Skontrolujem ťa, Paolo. - Nestresuj svojimi telefonátmi.

Ozveme sa, keď sa vrátiš. Ahoj. Ahoj, ahoj.

- Ďakujem oci. - Uvidíme sa neskôr.

Moja bývalá je teraz horšia, než keď sme boli manželia.

- Ste rozvedený? - Áno.

- To vy ste stále ženatý? - Nie. Nie, nie.

- Bohužiaľ, zomrela pred pár rokmi... - Ste vdovec, je mi to veľmi ľúto.

Nie, nepochopil ste... dôvera medzi nami zomrela.

Povedal som jej veľa nezmyslov.

To mi hovorte! Videl ste, čo som hovoril, však?

Musím povedať, že dovolenka detí bude jednoducho perfektná.

Toto mi umožní získať...

takmer dve desaťročia výskumu.

A vy?

Vytvoril som skvelý program!

- A je to tu? - Nie, v Riu.

- Je to v Brazílii. - Naozaj?

Vie o tom váš syn?

- Prepáčte, ale čo ho to zaujíma? - Bola to zdvorilá otázka.

- Čo? - Dobre... Čašník!

Nezabudneš.

Pozrime sa, či je tu niekto nový.

No dobre.

Linda?

Nič o tom neviem, to musí byť nejaký vtip.

Skutočne vtip, kedy mám cestovať do Milána?

Žiarliš?

To je fantastické! Myslíš, že by som niečo také urobila?

Niekedy ťa ľudia, ktorých miluješ, zle prekvapia.

Zamyslime sa nad tým na chvíľu.

O dva dni odchádzame do Brazílie,

aby sme povedali môjmu otcovi, že sa čoskoro berieme.

Myslíš si, že hľadám iného muža a zverejnením fotky...

Mimochodom, ako si našiel túto fotku?

- Ako, som našiel tú fotku? - Áno, ako?

- Počas prehliadania sa objavilo vyskakovacie okno. - Vyskakovacie okno?

Vyskakovacie okno, áno.

Linda, prosím ťa, nemeň tému.

Môžem odísť bez obáv?

Namiesto toho, aby si premýšľal o týchto nezmysloch, ponáhľaj sa a príď ku mne domov.

Prekvapím ťa!

No tak, ponáhľaj sa! Chceš odísť alebo nie?

Práve prichádza profesor!

No tak, vynes ten kufor!

Počkaj chvíľu, oci!

Zobral si všetko? Nevrátiš sa, pretože si niečo zabudol?

- Upokoj sa. - Upokoj sa, upokoj sa...

Odchádzaš alebo nie? No tak, Pierino, choď dnu.

Choď, choď, choď, choď....

- Oci! - Mame nič nehovor.

Spomeň diabla a hneď sa objaví.

Lisa, áno, áno, áno... fajn.

Samozrejme, že Marco je tu. Hneď ti ho dám.

Áno mami?

Zlatko, chcela som ti povedať,

že ti kúpim darček, keď sa vrátim, keďže tvoj otec musel zabudnúť.

Vlastne, dal mi skvelý darček! Urobíme aj bežné veci...

Lisa, Lisa, prepáč. Ponáhľame sa.

- Musím sa postarať o vianočného kohúta. - Choď, poď!

Vianoce sa veľmi rýchlo blížia. Vieš, ako veľmi milujem tradície.

Konečne sme sa tých naších milovaných zbavili.

Nie! Nie, nie, nie, nie... áno, áno...

Áno, áno a mimochodom Lisa, ako ide tvoja plavba po Fjordoch?

Ach áno, Fjordy boli veľmi krásne.

Teraz sme v Petrohrade. Uži si to s Marcom, ahoj.

Viete, pani,

urobili sme správne, že sme nepovedali našim bývalým manželom,

- že sme v Brazílii, aby nám spravili prsia. - Všetci bývalí sú rovnakí.

- Povedali by to každému. - Absit iniuria verbis.

- Absit iniuria čo? - Verbis.

Vermis...

- Vieš, čo sa mi stalo? - Čo?

Hneď ti to ukážem.

Pozri sa sem.

Dobre si to zvládla.

O čom to hovoríš? Skoro som sa pohádala s priateľom.

Ak nájdem toho idiota, ktorý to tam dal, zabijem ho!

Tu som, zabij ma!

Bola si to ty?

- Presne tak. - Prečo?

Pretože si pekné dievča a tým, že som dala tvoju fotku namiesto mojej...

Dúfala som, že nájdem nejakého fajn chlapa. Rozumieš?

A keď zistili, že som to nebola ja?

Nie som idiotka... Nechodila som na žiadne rande...

Len som si chela trochu pokecať, mať trochu kybersexu.

- Čo? Kyber čo? - Virtuálny sex, tak sa to volá.

Som tak osamelá.

Čo môžem urobiť, aby som to odčinila?

- A čo centrifuga? - Centrifuga by mohla zhrdzavieť!

Aká hrdza? No tak, je to na mne.

- Poďme. - Poďme.

Linda?

Fajn.

Budeš ohromená chlapcami

Teraz vymažeš tú fotku z internetu a už o nej nikdy nebudeme hovoriť.

Dobre.

Čo je to?

Niekto ťa chce kontaktovať. Počkaj, hneď to vymažem.

Nie, nie, nie, počkaj. Je to vtipné, nech sa pozriem.

Budeš ohromená chlapcami, ktorí sa milujú v lete aj v zime. Pre teba, moja láska.

- Romantické! - Nie, idiot.

Toto je moja obľúbená báseň od Preverta, Veľmi dobre viem, kto to je.

- Môžem vidieť jeho fotku? - Nie vždy. Dúfajme.

- Nie. - Tak.

- Je nedôveryhodný, vedela som to. - Vieš, kto to je?

- Je to môj priateľ. - Prečo to robí?

Pretože mi nedôveruje. Je to pasca, chce, aby som mu odpovedala.

Tak mu nebudem odpovedať!

Namiesto teba mu odpoviem ja.

Teraz sa mu pomstím. Ako funguje kybersex?

- Povedz mi niečo veľmi erotické. - Otvor uši!

Čože?

Výborne, Bruna!

Odpovedala!

„Ahoj, ohromený, Naozaj chcem...“

Nie!

Nie!

Dobrý deň, Prišiel som si po lístok do Ria.

Prepáč, povedal som ti, že ti nič nemôžem zaručiť.

Urobil som, čo som mohol.

Tento si vzal posledné dva.

Profesor!

Vráť sa do Ardenzy!

Profesor, idete do Ria? Nemal ste zostať v Ríme kvôli dvadsaťročnému výskumu?

- Áno, ale dal ste mi nápad. - Áno, ale vzal ste mi lístok.

- Ahoj. - Ahoj!

Tu. Tu je tvoj pas.

Vymazala si to video zo skúšky?

- Skúška? - Video zo skúšky…

Samozrejme, ako som sľúbila.

Odídem pokojnejší.

Zamknem skúter a vrátim sa. Počkáš na mňa?

Ponáhľaj sa.

- Skúška! - Video zo skúšky…

Toto je ten dvadsaťročný výskum?

Vlastne 19, aby som bol presnejší.

Koho to zaujíma?

Jeden z tých dvoch lístkov bol môj.

A potom, profesor, čo robíte? Idete do Brazílie s dievčaťom?

Myslel som si, že ste bezúhonný muž.

Ale pred krásnym dievčaťom, chápete, že...

Čo robíte?

Týždeň v Riu si to skvele užijeme.

- Au! - Bože môj!

- Dobre. - Čo?

Vec sa vyriešila sama. Môžete mi dať lístok obete.

Aká obeť. Dúfajme, že sa nič nestalo.

Au!

Au, to je bolesť láska moja. Pomôž mi, malý zemiak.

- Ste zemiak? - Au!

Ja... zemiak? Nie!

Prepáčte, mohol by ste sa o túto situáciu postarať?

Radšej by som zostal v anonymite.

Vyšetrenie.

Áno, vyšetrenie.

- Ako sa má? - Vezmeme ju do nemocnice.

- Ale nič vážne. - Ako nie je nič vážne?

Zbláznili sme sa?

Aj tak odídu!

Tragédia, pán profesor. Tá malá si natrhla svoju mačičku.

Bude ju mať tri mesiace v sadre, rovnako ako pás cudnosti.

Prakticky nepoužiteľná!

Už nie je žena, nechápete... je ako korytnačka.

Ale ak mi vrátite lístok...

Vezmem vás na moju luxusnú dovolenku v Brazílii.

Vila s výhľadom na more, nádherný kabriolet,

a na večer dve inštruktorky samby zo San Salvadoru v Brazílii.

Sú dobré?

Dve štetky s takýmito prsiami a ešte som vám všetko nepovedal.

Raz, dva.

Pomaly.

Ako to urobíte?

Ako to urobíte?

Ako to urobíte, ako to urobíte... Neveríte mi?

Myslel som, ako môžeme zmeniť meno na lístku?

Ako sa volá to nešťastné dievča?

- Sara Quattrociuffi. - Je to veľmi jednoduché!

No... je to veľmi jednoduché! Musíme ho zmeniť na Paola Berniho.

Jednoduché, však?

- Počkajte chvíľu, rozprávame s profesorom! - Aj my máme problémy.

Mario!

Jasné, samozrejme, tu je pas!

- Poznáte Busosa? - Busos... To meno odniekiaľ poznám.

Nie!

Ako ide kybersex s tvojím priateľom?

Privádzam ho do šialenstva, Píšem mu hanebné veci.

Veľmi dobre. Ako reaguje?

Súhlasí. Neodhaľuje sa, trvá na svojom.

Je romantický a píše patetické veci.

- Napríklad? - Hneď ti to ukážem.

A je tu nový! Svieži, svieži...

„Chcem ťa, nasledoval by som ťa kamkoľvek, aj tri metre nad oblohou.“

Už som unavená.

Poďme to zabaliť, aj tak, zajtra odchádzame do Brazílie.

„Pojdeš so mnou do Brazílie... zajtra, let spoločnosti Air Italy

…Bravo Village, bungalov s výhľadom na more.

Ukončime túto hru. Prišla som na to, kto si.

Uvidíme sa v lietadle.

- Ľúbim ťa, ty darebák. - Ja tiež!

- Dobré ráno. - Dobré ráno.

Posadíte ma vedľa pasažiera Linda Vita? Je to moja priateľka.

Sme skoro zasnúbení, je veľmi zamilovaná.

- Je to pekný príbeh. Ak máte čas... - Nie.

Mladá dáma už nastúpila.

Môžem vám dať najbližšie miesto v strede.

Dobre.

- No, ako sa hovorí, že lepšie je byť spokojný... - 4A.

4. Vedeli ste, že sme sa s Lindou stretli 4. januára

Štyri A.

"A"... posledné písmeno mena Linda...

Dosť, To nie je pravda.

Prepáčte, nechal som si tu batožinu.

- Speranza. - Čo?

Speranza.

- Ahoj. - Čo tu robíš?

Čo tu robím? Idiot!

Vlastne, idem teraz dole.

Linda, prečo nepozdravíš Speranzu?

V skutočnosti tá dáma nie je dobrá fyziognomistka... Ja som ten, kto sa zmenil...

Ty si Fabio.

- Áno! - Vyzeráš veľmi dobre bez brady.

Áno!

- Ideme do Brava, však? - Ja tiež!

- Dobre! - Nekrič!

Aká náhoda.

Teraz, keď odhalil naše tajomstvo, budeme si robiť spoločnosť.

Spoľahneme sa na tvoju diskrétnosť.

Výborne, som na vedľajšom mieste.

Ak niečo potrebujete, stlačte tlačidlo!

Ideme do Brazílie!

Dobre, dobre, dobre, Brazília!

Pohár…

Do ktorého komplexu idete? Sme v Bravo.

Všetci do Brazílie!

Skvelé.

Som rád, že s ňou môžem cestovať, Vidím, že je medzi nami určité prepojenie.

Nerozpadne sa to, nemá zmysel to čítať.

Tridsaťdva hodín v lietadle!

Aby sme sa dostali do Ria, prešli sme aj cez Peking!

S medzipristátím v Sydney.

Dúfajme, že hotel a auto nebudú ako let.

Dúfajme, že nie.

Čoskoro sa to dozvieme.

Berni, Patani.

Berni a Patani?

- Vy? - Hej!

Môžem vidieť vaše pasy?

- Áno. - Samozrejme.

Berni a Patani.

Všetko je v poriadku. Vitajte v Riu.

V tejto obálke sú kľúče od auta a adresa.

Auto sa nachádza v sektore C, miesto 23.

- Dovidenia a prajem peknú dovolenku. - Ďakujem, dovidenia.

- Dovidenia. - Dovidenia.

Berni a Patani!

Šťastný, však?

Teraz, keď ste stretli túto Haiťanku a zariadil ste si dovolenku,

nemáte žiadne problémy.

- No tak, profesor! - Prepáčte!

- Ahoj! - Volanie lásky!

- Doktor Berni! - Nepozdravili sme sa skôr?

Áno, ale zabudla som na niečo veľmi dôležité.

V odkaze je moja adresa a e-mail... a zvyčajne ho nikomu nedávam!

Samozrejme, nikoho to nezaujíma!

- Je to miesto 23. - Je to sektor C.

- Aj keď sa otvorí, prináša to smolu! - Toto je chyba, musíme mu to povedať.

Ale kam ideš? Kam ideme my?

Poďme.

Poďme.

Hej!

- Čo robíš? - Odchádzam.

- Neukradli sme to, dali nám kľúče. - Áno, ale skôr či neskôr to budeme musieť vrátiť.

Ale pre začiatok, s týmto autom zbalíme nejaké dievčatá.

No tak, Marco!

Ideme!

Mama moja, aký úder!

Všetko je vo vnútri.

Auto je na parkovisku…

C17.

Teraz vám dám kľúče.

Vidíte?

Rozumiem.

Ďakujem, vezmite si ich.

Aký ste prieberčivý.

Ďakujem veľmi pekne.

- Čo to robíte? - No tak, Patani.

Viac než len extra luxusné privítanie, pripadá mi to ako privítanie v miešku.

Je to len malý smrad od gulí! Taliani sa vždy sťažujú.

O päť minút sa budeme preháňať na palube kabrioletu!

Prepáčte, ale zdá sa mi, že úžasná dovolenka je obrovský podvod.

- O čom to hovoríte? - Čo... Je toto ten luxusný kabriolet?

Neviete nič o luxusných autách. Toto je veterán!

Retro!

- Žiadne iné také neexistuje. - Verím tomu.

Ahoj, dievčatá!

- Poďme si spolu dať drink! - Si taká pekná!

- Si taká krásna! - Tu!

- Toto auto je poriadna beštia! - Áno...

Ale minuli sme polovicu peňazí na benzín.

Vždy myslíš negatívne!

Zadaj adresu hostela do navigácie, lebo sa stratíme.

Urobte niečo, zapnite klimatizáciu, no tak!

- Autá tu jazdia na repkový olej. - Hnusné!

- Dýchajte, je to dobré pre vaše pľúca! - Áno, čoskoro to budeme vykašliavať!

- Kto, ja? V aute... nikdy! - Šoférujte!

Každopádne, ak chcete, môžem zavrieť, zomrieme od horúčavy, budete sa potiť a budete smrdieť...

Kto smrdí?

- Profesor, máme problém. - A čo to je?

Váše podpazušie smrdí.

- Nezmysel, vonia ako kytica! - Áno, ale sakra!

Vážení hostia, vitajte v Bravo.

Začíname s uvítacou hrou, schovávačkou s plutvami!

Naše dievčatá prídu a rozdelia vás do dvojíc. Zabavte sa.

Prajem veľa zábavy!

Môžem?

Bravo.

Dosť bolo tých cic!

Dobré ráno!

- Mám vás prihlásiť na hru? - Áno.

Áno, s mojím priateľom.

Nie, v našich hrách oddeľujeme páry.

- No! - Takto sa lepšie spoznáme.

Presne, presne.

Dobre, ale kde nájdem spoluhráča?

Ktokoľvek, aj tento bude stačiť.

Ste s ním tiež zasnúbená?

On a ja zasnúbení?

Fantastické!

Je to absurdné!

- Fantastické! To je absurdné. - Každopádne, prihláste nás.

Prihláste nás, Linda a Fabio.

Nie, Fabio a Linda... No dobre, je to to isté.

Berni, nechcem vyzerať prieberčivo,

ale nádej, že toto je luxusná vila, sa mi zdá vzdialená.

V skutočnosti, zvonku je to naozaj dosť vzdialené...

Hotel Esperanza.

Dúfajme, že vnútri je to lepšie!

Vnútri je to ešte horšie!

Hrôza, namiesto 5-hviezdičkovej dovolenky, 5-hviezdičková hrôza... smrdí to!

Nehnevajte sa, už som nervózny. Dali nám nesprávnu adresu.

Až na to, že hypotéza o podvode je čoraz viac opodstatnená.

Takže čo, myslíte, že mi tu urobili rezerváciu? Toto je ako sci-fi!

Hneď vám to dokážem.

Rád vás spoznávam, Berni.

Prepáčte.

Nemáte náhodou rezerváciu na meno Berni?

- Máme, máme - Prosím? O čom to hovoríte?

O čom to hovoríte?

Profesor, je mi ľúto, že som vás sem priviedol.

Pozrite, buď si zložte nohu, alebo si obujte topánku.

No tak, nezúfajte.

No tak. Podajte mi ruku.

Hneď zavoláme do agentúry a...

Je nedeľa, agentúry sú zatvorené.

No tak, no tak, poďme, nájdeme riešenie. Teraz poďme do centra

a nájdeme si apartmán v päťhviezdičkovom hoteli, dobre?

Poďme.

Viete, ako sa dostať do centra?

V jednej veci som neporaziteľný.

Topografia.

Čo to je?

Čo to je ta topografia?

Tak poďme, ideme, hop, hop.

Topografia!

Chcel som povedať, že som ako navigátor!

Dorazili ste do cieľa.

Rua Bartolomeo de Gardena 671.

Dorazili ste do cieľa…

Ale toto nie je hostel!

Ponuky na poslednú chvíľu sú buď podvod, alebo skvelé prekvapenia!

- Raz som čítal v blogu… - Mali by sme zostať v Prade.

Ak nás zatknú, skončíme v novinách. Naši rodičia to zistia!

Áno, možno máš pravdu.

Ale keďže sme tu a máme kľúče...

- Poďme zavolať do agentúry. - Poďme.

Piero, poď!

- Haló? Hovorím s agentúrou? - Áno, hvíľku, prosím vydržte.

Pozri sa na tento luxus!

Je tu aj PS3.

- Aspoň jednu noc. - Nie!

- To je ale otrava! - Haló? Odpovedzte, haló.

Haló, sme Berni a Patani. Pravdepodobne došlo k chybe.

- Och, och, pozri sa na výhľad! - Koho zaujíma...

Dám vás na čakanie, vydržte chvíľu, prosím.

Pozri sa na toto!

Vítajte, čakali sme na vás! Ako sa máte?

- Ahoj, Bernie. Ahoj, Patani. - Sme vaše učiteľky samby.

Aha!

Pridaj sa k nám!

- Pane, aká chyba sa stala? - Chyba?

Nie, nie, žiadna chyba, všetko je v poriadku! Ďakujem. Dovidenia!

- Pardón! - Speranza, čo sa deje?

Linda sa pýta, či je to ešte na dlho?

- Na čo? - Nemal si ju vziať...

Áno, to je pravda.

Pozri, Speranza, mám nápad na schovávačku...

Vymeňme si kľúče od bungalovov.

Takže, ja sa schovám v tvojom...

a ty a Linda sa schováte v mojom...

Ja a Linda v tvojom bungalove?

- Prečo nie, nepáči sa ti ten nápad? - Skvelý nápad, skvelý nápad, sakra!

- Nie! - Čo sa deje?

Linda neznáša baklažány... potom sa na celé hodiny zamkne v kúpeľni.

- Viem, sú zlé časy. - Tu máš, ak to chceš uľahčiť.

Bravo, láska moja. Spomenul si si!

Videla si to, môj malý hrniec?

Puppuruppù.

- Vždy na teba myslím. - Viem.

- Kde si zohnala plutvy? - Tam dole.

- Ponáhľajte sa… - Na.

Ideme?

...už len pár minút a ukončíme registráciu.

Ponáhľajme sa.

Mám skvelý úkryt. Bude to trvať hodiny, kým nás nájdu.

- Netreba, my budeme hľadať. - Dobre, no...

- Prečo? - Čomu si nerozumel?

My sme tí, ktorí hľadajú. Vyžrebovali nás.

Myslel som si, že nám niečo dajú na oči!

Poďme, poďme, poďme...

Navigátor, je to oficiálne... stratili sme sa!

- Je to vaša chyba. - Moja?

Pretože ste ma celú cestu rozptyľoval.

- Aké zadky tu, aké zadky tam... - A ja som povedal zadky!

Nikdy som nepovedal zadky!

Tak dobre, spýtajme sa detí.

Chlapci!

Chlapci.

Copacabana?

- Copacabana? - Skúste to inak.

Copacabana?

- Copacabana? - Ste taký lakomý. Len 5 rei?

Pozrite sa, ako sa to robí.

Tak, deti, kúpte si lízanky.

Kde je Copacabana? Ponáhľame sa.

- Veľa, veľa, ponáhľame sa, veľa. - Je neskoro.

Nerozumejú ani slovo.

Na druhej strane, sú to chudobné deti, nemajú nič.

No, ale majú zbrane.

Vamos! Vamos!

Toto sú tie slávne „deti z ulice“. Sú veľmi nebezpečné!

To ste mohol povedať skôr. Aký smrad, odmietam ísť dnu!

Nie, nie, nie, nie, nedovolím im, aby ma k tomu prinútili.

Dnu!

- Poďte profesor. - Po vás!

- No tak idem. - Rýchlo!

Zatvor dvere.

- Profesor, urobte niečo. Zavolajte políciu. - A čím? Vzali nám aj telefóny.

Viete, profesor... Tie zbrane ma stimulovali...

- Ak by ste sa otočil, využil by som to... - Ani na to nepomyslite!

- Raz, dva… - Nie!

- Bernie, cítite hnoj? - Nie, s týmto hnusným smradom!

- Máte tu niečo... - Vezmite mi to... ďakujem.

- Vybrala si si toto miesto? - Nie, Gianni.

Chcel týždeň plný zábavy, predtým, ako požiada môjho otca o moju ruku.

Chceš si ho vziať?

- Áno! - Dobre.

- Pekné, však? - Veľmi pekné.

A pre mňa je toto skutočná dovolenka.

Romantické miesta, vôňa mora, prechádzky so ženou, ktorú milujem...

- Nežné bozky. - Tak prečo si prišiel sám?

To je dobrá otázka.

- Pretože som prišiel sám... - Eh!

Všetko sa to začalo, keď…

Do čerta…

Opla.

Opala, opla, hopla.

- Si zranený? - Som v poriadku, ďakujem.

Tak prečo kričíš?

Nie! Nekričal som.

Tak prečo kričíš?

Nie ja nekričím, to bol niekto iný.

- Puppuruppù! - To je Gianni.

- Ako to vieš? - Tak ma volá.

To je Gianni!

Si si istá?

- Samozrejme, robí to v posteli! - Ach jaj!

Puppuruppù!

To je Gianni!

Zlatko!

Veľmi ma to mrzí.

Zlatko, zlatko, zlatko!

Zlatko!

- Rozbijem okno a zabijem ho! - Nie, nie, nie, nie... netreba, mám kľúč.

- Prečo máš kľúč? - Pretože toto je môj bungalov.

- Takže si komplic. - Nespoznal som ho.

Priniesla som župany!

Preboha, musíš zaklopať!

Bojíš sa, že sa na teba pozriem?

Nepozerám sa, nepozerám sa.

Rio má 8 miliónov obyvateľov, a presne sem sme mali prísť?

Bez peňazí, bez pasov, vďaka Bohu, že sme mali adresu tejto milej dámy.

Jasné, Buzzicozza je milá.

Buzzicozza?

Buzzicona a mušle.

Urobil ste niečo?

Niečo?

Možno mi niečo uniklo... ale nič som si nevšimol.

To je zvláštne, pretože zvyčajne sa objavia bubliny.

- Čo hovorí agentúra? - Je zaneprázdnená.

- Trvajte na tom! - Áno.

- Pre teba, Patani. - Ďakujem.

Poď so mnou do spálne, pretože sa o teba chcem lepšie starať.

V žiadnom prípade.

Čo ak sa ti neskôr nič nestane?

- Nebude to fungovať. Musím niekomu zavolať. - Budem v poriadku, nebojte sa.

Choď, choď.

Choďte! Choďte, choďte.

- Veľa šťastia! - Do riti s veľrybou!

- Tak, máš tu široký výber. - Ďakujem.

- Vieš, čo teraz urobím? - Nie.

- Ukážem ti moju mačičku. - Nie!

- Je nádherná, môžem ju pohladkať? - Jasné.

Je pre mňa ako dieťa, zbožňujem ju.

Takže? Ako to dopadlo?

Ukázala mi mačku.

Ukázala vám ju? A čo ste urobil?

Musel som ju pohladkať, je mäkká.

Škoda, že plzne.

Hnusné!

Možno je to jej vekom, ale vyhrala veľa súťaží, keď bola mladá.

Súťaže?

Tu majú súťaže o...

No... samozrejme, aj medzinárodné! Má veľa medailí, je úžasná!

Je tam veľa stužiek, je to úžasné!

Češe ju štyrikrát denne.

Vyzerá ako Peržanka.

Peržanka?

Otvára sa to takto?

Ja len...

Čo ste to urobil... rozdrvil ste mačku!

Mačku?

Aha, mačka, to bolo ta mačka!

- Lepšie bude takto. - Samozrejme, že nie, zabil ste ju!

Bola dôležitejšia ako dieťa.

- Ale… - Ach, Bože!

Čo teraz urobíme?

Možno len omdlela.

Tak ju skúsme oživiť, dobre?

Dajte jej dýchanie z úst do úst.

Dajte jej resuscitáciu!

Nie, Patani! Zabil ste ju!

Dobre.

Ja budem fúkať, a vy budete tlačiť.

Otočme ju veľmi jemne.

Presne tak.

- Fúknite! - Dobre, fúknem.

Pomaly! Takto jej zlomíte chrbticu.

Tentoraz som bol jemný. Ponáhľajte sa, lebo zomrie! Fúknite!

Áno, fúkam, fúkam! Počkajte chvíľu.

Počkajte, mám nápad.

- Teraz uvidíte. - Čo to robíte?

Hélium!

Chcete, aby som najprv použil malíček...

Nie! Rigor mortis, anus conscriptus rectus!

Telefón!

Telefón! Je z agentúry, povedali, že zavolajú, keď budú mať nejaké informácie.

Áno? Haló?

Áno, to som ja. Rozumiem, hovorte.

Cez Bartolomeo...

Bartolomeo…

- Gigardena. - Všetko spolu?

- G. Gardena. - Giuseppe Gardena?

- G. Gardena… 671. - Gardena... 671.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, v Ríme. Dovidenia!

Tak.

Máme adresu nášho domu a môžeme odísť s pokojom v duši.

Poďme, kým si tá Buzzicozza všimne mačku.

- Kde je? - Kto?

Mačka.

Bože môj!

- Neviem, možno sa zotavila. - Bože chráň!

Bože môj! Tam je!

Moja mačička! Bože môj!

- Upokoj sa, hneď ju dáme dole. - Samozrejme. Pozri.

- Ale potrebujeme niečo vhodné. - Čo si jej urobil?

- Stiahni ju! - Stiahnem ju.

Láska môjho srdca! Bože môj! Moja malá mačička!

Tu je.

Vy bastardi!

Prepáč, neuvedomila som si, že s tým nemáš nič spoločné.

Vži sa do mojej kože, bolo to pre mňa bolestivé.

Aj pre mňa!

Mala som si ho vziať.

Dôležité je, že si to pochopila.

- Je to hrozné. - Áno.

Každopádne, chápeš, že si ho musela vykopnúť, bravo.

- Teraz si môžeš hľadať niekoho iného... - Nie!

Už neverím v lásku.

Mužov budem používať len na sex.

Bravo, presne tak! Prinesiem ti niečo na pitie.

- Áno? Áno, áno... - To je môj otec.

Ako mu mám povedať, že ani s týmto to nevyšlo?

Nechaj si čas... do soboty, vieš, koľko vecí sa môže stať...

Idem.

- Ahoj, oci. - Ahoj Linda! Uvidíme sa čoskoro.

- Samozrejme! - Ako to ide s tvojím budúcim manželom?

Skvelé!

Som rád, že si si konečne našla toho pravého.

Aj pre mňa to bolo prekvapenie.

Je úžasný, chcem s ním stráviť život.

Sledoval som vás dvoch, vyzeráte spolu dobre.

- Ako sledoval? - Otoč sa.

- Oci? - Prekvapenie!

Ahoj.

Nemohol som čakať do soboty, tak som letel vrtuľníkom a tu som.

Ahoj, oci.

Kam išiel Gianni?

Tvoj priateľ tu bol s tebou. Volá sa Gianni, však?

Tu je.

- Moja láska. - Prosím?

Ocko je tu.

Neboj sa, nezjem ťa!

Nevieš, ako veľmi sa teším, že ťa spoznávam.

- Kedy sa vraciaš oci? - Prišiel som si po teba.

Pôjdeme do Botafoga a potom ťa priveziem späť.

- Ale budem musieť... - Gianni, presvedč ju.

Gianni, ale ja nie...

Láska moja, presvedčil si ma.

Ideme, oci.

Pripravím vrtuľník.

- Prepáč za ten bozk. - Nie, prosím! Ale... prečo?

Pokazila by som otcovi všetko.

Musím ťa požiadať o láskavosť, ak to nie je problém.

Mohol by si sa na pár hodín tváriť, že si do mňa zamilovaný?

- Do mňa? - Áno.

- Zamilovaný? - Áno, zamilovaný do mňa.

No, môžeme to skúsiť, ale... Čo presne mám robiť?

Čo robia milenci? Bozky, láskavosti,

romantické frázy, držanie sa za ruky.

Bol si niekedy zamilovaný?

Ja? No, áno, mnohokrát.

Tak si predstav, že som žena, ktorú si vždy miloval.

Je to jednoduché, nie?

Dobre, sľubujem, že sa budem snažiť zo všetkých síl.

Ďakujem!

- Ale nemôžem ti nič zaručiť! - Ty budeš môj Gianni a ja budem tvoja...

Do riti!

- Zbláznil si sa? - Nie.

Pohár.

Dobre, dobre, dobre! Tu sme, všetci spolu.

Drahý ocko. Môžem vás volať ocko?

Som zamilovaný do vašej dcéry už 4 roky, 3 mesiace, 2 dni, 1 hodinu a...

45 minút. Najprv ma ignorovala, ale potom feromóny...

spustili nezastaviteľnú hormonálnu explóziu.

Takto sa zrodila láska... obrovská láska.

Prvý bozk bol úžasný.

Pršalo, našli sme si úkryt pod bránou...

Menej, menej!

Tak sa Linda dotkla svojimi jemnými, chvejúcimi sa perami...

- tých mojich. - Čože?

A pobozkali sme sa!

„Miláčik“ mi povedala! Bol to dlhý, vášnivý bozk.

Potom sme sa milovali celú noc.

Objal som jej trstinové telo pod svojím,

a na úsvite sme sa ocitli vyčerpaní,

premočení potom, ale sýti, spokojní!

- Zatiaľ čo som ju šteklil... - Prestaň! Prestaň!

No tak už poďme, vrtuľník nemôže lietať v tme.

Inak, budeš nútený zostať tu.

- Vypadli mi šošovky. - Prepáč. Hneď ich nájdeme.

- Prečo hovoríš tie nezmysly? - To robia milenci.

Snažil som sa, aby to všetko vyzeralo uveriteľne.

Dôveryhodné? Dráždil si ma feromónmi?

Hormonálny nával?

- Eh… - Prosím!

- Myslíš si, že zamilovaný človek takto hovorí? - Áno.

Dám ti radu, nepreháňaj to, Fabio.

Dobre, skúsim to.

Zamiloval som sa do nej od okamihu, keď nás zamestnali.

To je lepšie.

Stále si pamätám, ako bola vaša dcéra oblečená.

Sivý oblek s mierne rozšírenou sukňou.

Biela košeľa s volánikmi.

- Je to pravda! Ale ako si to pamätáš? - No, mám fotografickú pamäť.

Stačí niekoho vidieť raz a pamätám si každý detail!

- Toto je šialené! - Hej, deti.

- Kto je to? - Ako kto je to, môj otec!

Áno, vlastne sa mi zdalo...

Nemôžeme odletieť. Vrtuľník je poškodený.

Nie! Prečo?

- Manipulovali s vajcovitým tvarom. - Čo to je?

Veľmi jednoduché. Toto je časť motora, ktorá je zodpovedná za spaľovaciu komoru.

Ak mi dovolíte... pozrite sa... tadiaľto...

sabotér by mohol veľmi ľahko odstrániť...

túto veľmi dôležitú časť.

Máte nejaké otázky, zaujímavosti, krátku historickú poznámku?

Nie, bolo to veľmi dobré.

Prepáč, ale aspoň tento rok sa budeš môcť zúčastniť spomienkovej bohoslužby starej mamy Lindy.

Dobre.

A kedy je smutné výročie úmrtia tvojej milovanej starej mamy Lindy?

Milovanej? Bola to hyena.

Samba!

Samba!

Ideme na toaletu, a vy objednajte pre všetkých Caipirinhu.

Hneď sme späť.

- Caipirinhu! - Ešte 4!

- Koľko peňazí nám zostalo? - No, nie veľa, musíme byť opatrní.

Fľaša vodky pre ten stôl a pripíšte to na účet Ventrilhy.

Veľmi dobre.

Veľmi dobre!

4 Caipirinhy!

Sme pri tom stole tam.

- Pripíšte to na účet Ventrilhy. - Áno.

Zbláznil si sa? Kto je Ventrilha?

Neboj sa, všetko je pod kontrolou.

Rozumieš, Marco? Všetko je pod kontrolou.

Zvláštne, tu mali byť Padilla a Prepucia.

Kto sú Padilha a Prepuzia?

Učiteľky samby.

Učiteľky samby?

Tak na čo čakáme?

Poďme to preliezť!

Čo to robíte, zdráhate sa?

Čo si o mne myslíte?

Krásny, zdráhavý!

Nezdráham sa, som zdvorilý!

Prečo sa potom zdráham? Ešte som nejedol!

Pomaly.

Dávajte pozor, ako...

Bože môj! Prosím, vytrhnite mi tie tŕne!

Vytrhnite mi tie tŕne, rýchlo!

To je nechutné!

- Rýchlejšie! - Mám použiť obe ruky?

Áno!

Áno, áno.

Áno! Áno!

Haló, haló, polícia?

Ponáhľajte sa, Ulica Bartolomea de Gardena 671!

Sú tam dvaja maniaci!

Tu.

Toto je vaša izba!

Tu sme! Tu sme!

- Je nádherná. - Dobrú noc.

Začnite sa snažiť o krásne vnúča!

- Uvidíme. - Urobíme, čo bude v našich silách.

Prepáč, je mi tak nepríjemne. Malo to trvať len pár hodín a teraz...

Máš trochu trpezlivosti do zajtra?

Celú noc do zajtra? Trpezlivosť, je ľahké povedať trpezlivosť!

Navyše, je tu pamätník pre tvoju babičku!

Prišiel som si oddýchnuť...

ale ocitol som sa zapletený do úbohého predstavenia,

zatiaľ čo ty ma kritizuješ, napriek mojim dobrým úmyslom!

Šteklenie - to nebude fungovať, príliv - to nebude fungovať!

A ja sa len snažím pomôcť.

Ale aj tak dodržím svoje sľuby.

No tak, poď do postele a už o tom nebudeme hovoriť.

Radšej sa o tom porozprávajme, pretože s tebou nebudem spať.

Robím to pre teba. Čo ak sa tvoj otec vráti?

- Môj otec sa nevráti. - Tak kde budem spať?

V kúpeľni.

Ešte 4 Caipirinhy! Je to na Ventrilheo!

Do riti, tá tamto je obrovská! Unavíš sa už len pri pohľade na ňu.

To nie je on, však?

- Ahoj. - Ahoj.

Ja som Ventrilha.

- Ty si Berni a ty si Patani. - Nie, ja som Berni a on je Patani.

- Taký mladý a už taký bohatý. - No, bohatý…

- Veľmi bohatý! Veľmi, veľmi... - Áno!

Tak potom nebudete mať problém zaplatiť aj za dievčatá, však?

Myslíš tie dievčatá?

Padilha a Prepuzia.

To je desaťtisíc dolárov.

Problémy?

- Desaťtisíc za jedného? - Nie, za oboch.

Tak potom je to v poriadku!

Ale my ich tu nemáme.

Poďme pokojne domov a...

Dobre, tak poďme.

- Ale prečo ideš aj ty? - Nevadí ti to?

Nemá prečo.

- Prosím, pán Ventilia. - Po vás.

Nie, nie, nie, ja sa o to postarám.

Tu... ďakujem a dovidenia!

- Hej! - Všetko bolo pod kontrolou, však?

Ďakujem.

Naše prvé oficiálne rande!

Asi som si vzala priveľké, možno by stačila veľkosť tri.

Prsia sú ako klamstvo, čím sú väčšie, tým lepšie fungujú.

Presvedčila ste ma. Zajtra máme skúšanie plaviek.

Wow!

Nie sme sexuálni maniaci!

Profesor Patani mi odstraňoval veľmi bolestivé tŕne!

Áno, iste... Nemáte žiadne doklady, odvezieme vás na policajnú stanicu.

Sme obeťami veľkého nedorozumenia.

Takže je to pravda, ste maniak!

Pán profesor, ste beštia! Ovládajte sa! Čo to robíte?

Čo to robí?

Čo to robí? Čo to robí? Čo ma núti to robiť?

Čo mi to vlastne robí?

Nie, sú to dvaja maniaci!

Ahoj, Buoncostume? Sú tu štyria sexuálni maniaci.

Určite ťa miluje, otec týmto veciam rozumie.

- Rešpektuje ťa, je zdvorilý, správa sa k tebe dobre. - Presne.

Ale má pár nedostatkov.

- Napríklad? - Je trochu idiot, však?

Áno, máš pravdu!

Dôležité je, aby ste boli šťastní.

- Mám pravdu? - Áno.

Presne.

Každopádne, pre dôležité veci, ak potrebuješ skutočného muža, som tu.

Áno.

Poviem svojmu právnikovi, aby všetko predal.

Takže my traja pôjdeme spolu do Talianska! Čo povieš?

Skvelý nápad!

Ale ako by som sa do teba mohol zamilovať? Si...

Pozri sa na seba. Si skvelá…

Si veľka hlupaňa!

- Hlúpaňa? - Páči sa mi to, znie to…

Nie. Nie, musíš povedať bláznivá, Fabio, bláznivá!

Nemôžem to urobiť.

No tak, skús to!

Až kým som nepovedal "si"... išlo to skvele.

- Nedokážem to. - Musíš!

Môj otec chce prísť do Talianska. Nemôžeme celý život predstierať.

Poď, skús to!

Poď! Poď, poď, poď!

- Áno, poď! - Poď, poď!

- Ako som mohol... - No tak!

- Nie, prehnal som to, prehnal... - Áno.

Ako som sa mohol do teba zamilovať?

Ako som si len neuvedomil, že si…

Si…

Si trochu bláznivá.

- Zvládol som to. - Nie, nemôžeš povedať ani trochu!

Pozri, celé popoludnie sa snažím, nemôžem!

Nájdeme niekoho iného, potrebujeme riešenie problému.

Čo?

Si taký roztomilý.

Si jediný muž v mojom živote, ktorý sa ku mne nespráva zle.

Ani to nepredstieraš.

Zvládneš to.

Len musíš trochu cvičiť.

Čo?

- Nebolo by lepšie, keby sme zavolali políciu! - Áno, iste a čo im povieme...

Že sme ukradli úžasnú dovolenku cudzím ľuďom?

Ver mi, je lepšie zostať tu a príliš sa neukazovať.

Ventrilhino auto! Čo teraz?

Marco, na Akadémii sme sa naučili techniku ​​vojenského obliehania.

V teórii, ale v praxi nás to zabije!

- Je obrovský. - Áno, ale môžeme ho prekvapiť.

- Samozrejme, že nie! - Aký si negatívny!

- Dorazili sme. - Pán konzul, ďakujem veľmi pekne.

- Za peniaze, nové pasy. - Je mojou povinnosťou vám pomôcť.

Keď sa usadíme, pozveme vás, aby sme vám to odplaili.

- Iste, je mi potešením. - Ďakujem.

- Dovidenia. - Ďakujem. Do skorého videnia.

- Nech žije Taliansko! - Patani, poďme.

- Sú mŕtvi. - Nie, sú v bezvedomí.

Je to nebezpečné, zavolajme našim otcom.

Ak zistia, že sme ich podviedli, zabijú nás!

Poďme.

Bernie, vyzerá to, ako by nás zbili.

Nie, naozaj nás zbili.

- "Defuntibus vostrum". - Čo?

- Do riti s nimi! - Aj s ich otcami!

Corsi?

Speranza.

- Áno. - Musím hovoriť s Lindou.

Urobil som niečo hlúpe, ale viem, že mi odpustí a dáme sa znova dokopy.

Nie, radšej nie, hlavne po všetkom, čo sa stalo.

Do toho ti nič nie je, zavolaj Lindu.

Nemožné.

Potom ju nájdem sám, pretože toto nemôže byť koniec medzi nami.

Pamätáš si na babičku Lindu?

Obávam sa, že áno.

Prečo? Povedala niečo?

Nebol čas. Len to akceptuj, pretože Linda je preč.

- Ona odišla? - Nie.

Opustila nás.

Linda je mŕtva?

Linda je mŕtva?

- Ale ako? - Krokodíl... v prístave...

- Rozštvrtená! - Ale to je hrozné!

- Kde sú pozostatky? - Prosím?

- Pozostatky, telo. Chcem ju vidieť. - Nie, je neskoro.

Každopádne, o nič si neprišiel, pretože bol to hrozný pohľad, všetko odhryznuté.

Lepšie je si pamätať, keď bola Linda celá.

Vráť sa do Talianska a zabudni na ňu.

Ďakujem za kvety. Choď, choď, choď...

- Aké choď choď? - Pane, čakajú na vás na obrade.

- Ďakujem. Idem. - Aký obrad?

Omša za seňoru Lindu.

- Chcem sa zúčastniť smútočného obradu. - To nie je možné, to nie je možné.

Je to obrad vyhradený pre najbližšiu rodinu.

- Ako vidíte. - Čo s vami toto má spoločné?

No, poznal som kamaráta, ktorý mi dal pozvánku...

- Čo sa deje? - Nevidím rakvu!

No, je maličká. Nezostalo takmer nič.

- Nič, vôbec nič? - Len…

Nič!

- Kto sú títo? - Kto?

- Tí oblečení v čiernom. - Neukazuj. To sú jej rodičia.

- Vyjadrím im sústrasť. - Radšej nie!

- Prečo? - Pozri, teraz pôjdeme von ty a ja.

- A kam pôjdeme? - Nechajme ich na pokoji...

- Ďakujem za kvety! - Speranza!

Speranza!

A tento rok sme sa zhromaždili, aby sme si pripomenuli našu drahú Lindu.

Pred liturgiou, spomeňme si na ňu v modlitebnom tichu.

Prepáčte.

Boh nás pripravil o jej prítomnosť...

ale keď telo zomrie, ona žije ďalej...

- Čo to robí tento idiot? - Upokoj sa, oci, kľud, kľud.

Všetko je v poriadku, kľud.

- Je to neuveriteľné! - Prepáčte!

- Je to malý požiar, ale je pod kontrolou. - Zachráňte obraz! Zachráňte Lindu!

Hej, chlapče!

Zachránim babičku Lindu, upokoj sa! Otče, Ty pokračuj so svojím obvyklým pokojom.

Nebojte sa, Zachránim babičku! Všetci, vypadnite!

Koho si mi to priviedla domov? No tak, no tak.

Otec, pohnite sa. Tam si už v bezpečí!

Hotovo. Choď, choď, choď...

- Hyena ma vcucla. - Áno!

- Nechaj ma na pokoji, stará žena! - Vypadni z tohto domu!

Pusti, pusti ma, stará žena!

Vypadni z tohto domu!

Tentoraz máš pravdu, oci.

- Idem na toaletu. - Dobre, samozrejme.

Prepáč? Teší ma, Bernie.

Nechcel by som ťa obťažovať. Dáš si niečo na pitie?

- Nehovorím po taliansky. - Nerozumiem.

Nehovorím po taliansky.

Nehovoríš po taliansky, len miestne dialekty!

To je zaujímavé.

Prepáčte, ale ponáhľame sa!

Hneď prinesiem tie dve Capirinhy.

- Prepáčte, ste Talian? - Áno.

Ako sa povie po portugalsky "nechali ma samého"?

Pička, mrcha.

- Ďakujem! - Prosím.

Pička, mrcha. To znie dobre.

Pička, mrcha.

Pička, mrcha.

Prepáčte, obťažujem vás slečna?

Pička, mrcha?

- Prasa! Ako sa opovažuješ? - Aká rana!

Len som sa pýtal, či ste sama.

- Si Talian. - Aj ty.

Prepáč, nehcela som.

Ako ti to môžem vynahradiť?

Nič sa nestalo.

Poďme sa spolu prejsť na Corcovado?

Len my dvaja? Sami, sami...

Zoberieme aj dvojičky?

- Idem po auto. - Dobre.

Uvidíme sa neskôr.

Patani, čo robíte?

Vždy som cítil hlboké emócie, keď som sa stretol s naivným umením.

Povedal by som, že aj zozadu!

Páči sa mi tá časť v strede.

Ja som si našiel skutočnú. Dal som si šancu.

- Gratulujem. Brazílčanka? - Nie, Talianka.

- Bravo, sú najkrajšie. Mladá? - Zrelá. Sú viac náruživé!

Profesor, uvidíme sa zajtra.

- Aký je tento Paolo? - Zdá sa byť milý, rozosmieva ma.

- Ale aj tak hneď neskočím do postele. - Prečo? Využijte to.

- Možno máte pravdu. - Jasné, zabudnime na bývalých manželov.

Dala som si urobiť prsia, je čas začať nový život.

Oci, uvidíme sa na cintoríne.

Pôjdem za Giannim, aby som ho mohla pokarhať.

- Bravo. Už ho nechcem vidieť. - Viem, chápem.

Prepáč.

Nie, bol si skvelý!

Mal si fantastický nápad! Podcenila som ťa.

Môj otec je naozaj nahnevaný. Darí sa nám dobre.

Neurobil som to naschvál.

Si tiež skromný.

Mám ťa stále viac a viac rada.

Madam, prepáčte... Linda!

- Gianni! - Bože môj!

- Nebola si mŕtva? - Mŕtva? Ako sa opovažuješ sem prísť?

Ako sa opovažuješ sem prísť?

To je môj problém. A čo?

- Prišiel som ťa požiadať o odpustenie. - Uvedomuješ si, čo si mi urobil?

- Uvedomuješ si, čo si jej urobil? - Prestaň!

- Zlomil si mi srdce. - Áno, zlomil si nám srdcia.

Všetko…

- Povedali mi, že si mŕtva. - Mŕtva? Ja? Kto ti to povedal?

- On. - Prečo si mu povedal, že som mŕtva?

- Prečo si mi to povedal, že je mŕtva? - Prestaň!

Nechcel som, aby ťa videl.

- Pretože si nechcel… - Prestaň Gianni!

Nemôžeš rozhodovať o tom, kto ma môže a nemôže vidieť!

- Nemôžeš rozhodovať... - Tak už dosť!

Nemôžeme…

- Ako priatelia… - Fabio, je to všetko falošné, len akože!

Rozumiem.

Ale ja nie, aký priateľ?

- Je to zložitá situácia... - Nechaj to tak, všetko mu vysvetlím.

Nechaj nás na pokoji, ďakujem. Potrebujem sa s ním porozprávať.

Choď preč.

Mali sme sa brať.

- Puppuruppù. - Puppuruppù si strč do riti!

Dobre.

„Dúfam, že z týchto slov pochopíš, ako veľmi ťa ľúbim.“

Mýlil som sa, ale čo ty a Fabio?

Urobila som z neho blázna, nehľadaj výhovorky.

- Vypadni! - Nie, odtiaľto sa nepohnem.

Tak potom vypadnem ja.

Bol to moment slabosti, už sa to nestane. Linda, milujem ťa na smrť.

Choď do riti.

Aký vzťah!

Áno? Hrdlička!

Linda? Nie, samozrejme, že nie! Vždy som ťa miloval.

Možno sa dnes večer uvidíme.

Áno, áno, áno.

Ľúbim ťa, chcem byť s tebou do konca života.

To je Linda.

Udobrili sme sa.

Vieš, ako to chodí, so ženami stačí len to správne slovo.

Jasné, viem.

Presne tak.

Prepáč, láska moja. Nie je to nič dôležité, rozprával som sa so Speranzom.

Už si nepamätáš, kto to je Speranza? Dobre, koho to zaujíma!

Hrdlička, prečo sa ti zdám čudný?

Zavolám ti neskôr. Ahoj, ahoj, ahoj.

"Od Fabia pre Lindu."

Budem tvoj rebrík, ty prelez cez neho, vojdi dnu a vezmi pasy.

- Nie. Nepôjdem dnu sám! - Dobre, pôjdem s tebou.

Pamätáš si, kam sme ich dali?

- Nie, ale nájdeme ich. - Dobre.

Si pripravený? Raz, dva, tri!

Čo to robíš, kam ideš? Vykĺzneš?

- Zmeškaný hovor. - Nie, minul cieľ!

- Bol to môj syn. - Zavolaj... Myslím, zavolá znovu.

Nie! Nie!

Nevidíš, o čo prichádzaš?

To je mama! Práve teraz!

- Haló, mama? - Marco, volal si mi? Čo sa deje?

Áno, ale omylom. Ako sa majú fjordy?

Dobre. A čo robíš?

Hrám karty s otcom. Au!

Čo sa stalo?

- Je vo vnútri! - Čo je vo vnútri?

Eso pikové! Sedem a pol!

- Aha, eso pikové? - Rýchlo, alebo mi Eso trefové utečie!

- Ahoj, mami, ahoj. - Ahoj, láska moja.

Prepáč, môj syn je v Ríme s mojím bývalým manželom, ktorému neverím.

Je schopný ho nechať samého, aby sa staral o svoje veci.

Vždy je lepšie mať veci pod kontrolou. Ako by povedal môj bývalý manžel...

Kto je správcom tvojho majetku?

- Čo robí tvoj bývalý manžel? - Profesor etiky.

Prfesor etiky a je to blbec.

Veľký blbec.

A mal by byť v Ríme s vaším synom?

Áno, mal by.

Čo ak nie je?

Zájdem za právnikom a nechám ho zničiť.

Presne tak!

- Je v dome ešte niekto? - Nie.

Tak kto robí ten hluk?

No... obvyklý zlodej... Idem sa pozrieť!

- Mám ísť s tebou? - Nie, mohlo by to byť nebezpečné.

Etika inokedy!

Profesor, čo to robíte? Dočerta, chladničku?

Nie, snažím sa schladiť s mojím zariadením na rozkoš!

Je prehriaty!

Skúsil ste aj rúru?

Hráte sa so všetkými domácimi spotrebičmi, čo?

Nie, stretol som naozaj divoké dievča!

Príliš ohnivé!

Počúvajte, profesor.

Áno?

Vaša žena je hore.

Moja žena?

Nemožné, ako môže byť hore, je v Petrohrade!

- Nie, je tu v Brazílii. - V Brazílii?

- Aby si dala urobiť prsia. - Jej prsia?

Musím povedať, že operácia bola úspešná.

Sú pevné, s tvrdými bradavkami.

Mohli by ste mi vysvetliť, ako viete, aké tvrdé bradavky má moja žena!

Čo ja viem, čo ja viem, čo ja viem...

Profesor, stalo sa niečo hrozné, ale dúfam, že to nezničí naše priateľstvo.

Dobre, priateľstvo...

Chcem vám to povedať skôr, než sa to dozviete od niekoho iného.

- Čože? - Včera v noci...

Neúmyselne som...

sa vyspal s vašou ženou. Stáva sa to! Stáva sa to! Stáva sa to!

Ale ste si určite istý?

Obávam sa, že áno!

- Povedala mi, že jej bývalý manžel učí etiku, - Áno?

že je to idiot a že ak nebude s ich synom v Ríme, pôjde za právnikom a zničí ho.

- Áno. Takže je to ona! - Áno!

- Idem hore a zbavím sa tej krásky. - Krásky?

Mimochodom, nechcem byť dotieravý, ale nemal by ste sa jej ukazovať.

- Tomu hriankovaču na penis? Áno. - Ďakujem.

Chcem ju len na chvíľu vidieť.

- Je v kúpeľni? - Áno.

- Ako sa má, je mladá? - Nie, poslúchol som vašu radu.

- Je stará? - Nie, je zrelá.

- Ale čo to robíte? - Odchádzam.

Keď vyjde s kúpeľne, vysvetlíte jej to, prosím?

No, nechávate ma v takom chaose. Čo jej mám povedať? A to som v spodnej bielizni!

Tak si oblečte toto.

Tu.

Mama moja!

A vymyslite si nejaké nezmysly, ako ste to urobil s mojou bývalou manželkou.

Paolo, potrebuješ pomoc?

- Moja žena! - Mám nôž!

- Chytil si zlodeja? - Áno, tu je zločinec!

- Pustite ma, nič som neurobil! - Zavolaj políciu!

Si, si, no Polícia!

Ďakujem, zachránili ste ma.

- Urobil by ste to isté. - Áno, áno, áno.

Mario, je tu zlodej?

- Moja žena! - Čo?

- Pusti ma! Pusti ma! - Je to on?

- Som chudák Brazílčan! - No, áno, je.

Choď po lano, aby sme ho mohli zviazať!

- Tento zločinec! - Prestaň, netras ma!

Prestaň, zlomíš mi rebrá!

Sme v bezpečí!

- Prepáčte, prepáčte! - Neviem nájsť číslo polície.

- Zavolaj na 89-24-24! - Aj predvoľbu!

- Ale to je číslo na políciu v Taliansku. - Dajú ti číslo na políciu v Riu!

- 06! 06! - Rýchlo!

- Nemôžem nájsť lano! - Zoberte šnúru zo závesu!

Utekaj, choď.

- Chcem tancovať sambu! - Prestaňte! Prestaňte!

- Našiel som pasy. - Ja tiež.

Ako je to možné?

Prečo sú tu pasy našich otcov?

Naši otcovia sú tu!

- Marco, čo to hovoríš? - Pozri.

- Haló, haló, pani? - Áno, áno, som tu!

Idú hliadky, zamknite sa vo vnútri a čakajte. Hneď sú tam.

Čoskoro tam budú, nebojte sa.

- Polícia! - Polícia!

- Prosím, Patani, sadnite si. - Ďakujem.

Profesor, aby ste si krátili čas, opýtam sa na takú kuriozitu.

Ako sa stalo, že ste zabili moju ženu?

Och, úplnou náhodou! Nevedel som, že je to tá kráska.

- Bola mama u starých rodičov? - Nie, bola s profesorom.

- Piero! - Marco! Čo tu robíš?

- Agentúra všetko pokazila. - Nie tu v dome, ale v Brazílii!

Môžeme to vysvetliť!

- A vy? - A čo my?

Kto? A čo my?

Nie, nie, nie, prosím.

- Aj my to môžeme vysvetliť. - Áno, áno.

- Nemáme čo skrývať. - Nie, nie, nie, presne tak.

Profesor etiky môže vysvetliť...

Takže…

Opakovanie pomáha.

Nevadí.

Ak tomu dobre rozumiem, omylom ste leteli do Ria...

A nevarovali ste nás, pretože váš mobil nemal signál,

Pokúšali ste ako zmeniť peniaze a oni vás okradli.

Ako dvaja idioti.

Išli ste na konzulát, ale bol zatvorený kvôli štrajku...

Potom vás poštípali komáre,

dostali ste horúčku a už si nič nepamätáte...

- Presne tak! - Áno.

Zvláštne!

Nooo a ďalšia zvláštna vec je...

že si pozval profesora, aby sa zúčastnil tomboly vo farskom kostole.

A že ste vyhrali cestu do Brazílie na farskom bingo.

Áno!

A že na Vianoce ste našli vo veľkonočnom vajíčku,

dva lístky do Rio de Janeira.

Je to trochu…

No tak, verme im! Všetci sme tu povedali pravdu.

Je to očividné!

- Prepáč. - Nič si nekupujem.

Teraz si spolu užijme dovolenku!

Ako spolu?

Prestaň ma otravovať! Povedal som ti, že si nič nekúpim!

Hovoril som…

Polícia! Dokumenty.

Tu sú naše.

Nemôžeme ich nájsť.

Toto sú…

Spolu!

- Tak pôjdete s nami. - Kam?

Choď domov a nájdi naše dokumenty.

Sú tam aj nejaké peniaze, vezmi si ich.

- Nebojte sa. - Postaráme sa o to.

Počkaj. Necháme ich takto?

Len kým nám nedôjdu peniaze.

Piero sa okamžite vydal domov. Je to dobrý chlapec.

A Marco je presne ako jeho otec.

- Ako to urobíme? - Marco, no tak, nezačínaj s tou vinou.

Nie, ako nájdeme peniaze, keď ani nevieme, kde sú?

Neboj sa, nájdeme ich.

- Zase ty? - Počkaj.

Vieš, že nie som veľmi dobrý v písaní.

Odchádzam, ale najprv chcem, aby si vedela, čo k tebe cítim.

Myslíš si, že ma presvedčíš jedným listom?

- Prečítala som si 100 listov kvôli rubrike! - Linda, prosím.

Dobrý večer, pane. Je všetko v poriadku?

Nie, všetko je zlé!

Pane, ste opitý.

Kto, ja?

Nie, nerozumiem.

Vystúp a skús stáť na jednej nohe, no tak.

Samozrejme! Zavolaj aj svojmu kolegovi, pretože sa zdáš byť zaujatý.

Na jednej nohe...

To je veľmi pekný list!

Bola som hlúpa.

Nie, láska.

Musíš milovať celý svoj život niekoho, kto ti napíše takýto list.

Ako to všetko skončilo? Možno je to profesionálna deformácia, ale s Lindou...

list fungoval viac ako slová.

Linda pochopila, že som to napísal ja.

A konečne si ma všimla...

po štyroch rokoch, troch mesiacoch, desiatich dňoch, jednej hodine, 45 minútach a 35 sekundách presne.

- Ďakujem za ruže, ktoré mi každý deň nechávaš. - Prosím ťa, nič ma to nestojí.

- Pre mňa a Marca, po tom mori sexi krásiek... - Na nás čakalo more honenia.

Sakra!

Nie, Padilla je predkožka!

„Dnes prichádzajú z Brazílie do Milána noví adrenalínoví nadšenci z Pánov éteru.“

Do Milána?

Utekaj! Utekaj!

- Utekaj, Marco! - Áno!

Profesor Patani a ja sme upevnili naše priateľstvo

a začali sme si spoločne organizovať letné dovolenky.

Každopádne, Brazília bola len spomienkou...

ale Brazília na nás nezabudla...

Tentoraz sme chceli nájsť tiché miesto na oddych...

- Tiché, ale nie vulgárne. - No, ako "Shall Chalkboards".

- Dobre, pozrite sa sem. - Ďakujem.

Sakra!

Patani, čo to robíte?

Čo sa deje?

Čo sa deje?

Stop, zlikvidujte ich!

Massimo, pozri sa, čo by si mal robiť vo svojom veku!

Cristian, nerozosmievaj ma, lebo spadnem!

slovenské titulky PHV 10/2025