Original subtitles

Downloaded from YTS.BZ

Official YIFY movies site: YTS.BZ

Do riti.

Ale no.

- Česť práci, predseda! - Česť.

- Vidím, že kravy sa vám zunovali. - Ale kdeže.

So ženou sa už nestíhame starať.

- Pani! - Jej dajte pokoj!

A vy nepredáte? Za dobrú cenu, kým sa dá.

- Za koľko? - Túto si berte aj zadarmo.

Ja pôjdem rada.

- Nechcú ma. - Kto by ťa chcel takú?

Kaťa, píš! Vážne…

- Počkaj! - No nepočkám, ani oni nečakajú.

Píš, píš, píš! Vážne, píš, prosím.

Kaťa, ideme.

- Počkaj, čo robíš? - Ideme, ideme, poď!

Au, do pizdy.

Môžem ja jebať takúto robotu.

Všetko v poriadku?

Nie si prvý ani posledný, čo ho zradilo zdravie.

- To nie je hanba. - Mohlo by to ostať medzi nami?

Neboj sa. Ja to nikomu na nos vešať nebudem.

Sašo, všetko dobré a už len pokoj.

- A už vieš, čo budeš ďalej robiť? - Okolo domu je roboty dosť.

Radšej budem gazdovať na svojom, ako budovať socializmus.

Ty aspoň máš kde.

Ty si to písala po ceste do školy, však?

Nie, však včera večer som to ešte dokončila.

Včera? Katka, ja som ťa naposledy videla za knihami minulý týždeň.

- Písala si to ty? - Hej.

Sadaj, štvorku ti dávam.

Vážení občania, oznamujem,

že 25. marca, čiže pozajtra o 14:00,

bude na Miestnom národnom výbore v Ruskom valné zhromaždenie

kvôli výstavbe priehrady. Opakujem…

- Myslíte, že aj nás zatopia? - Viem len toľko, čo vy.

Sadnúť!

Prihlášky zbieram, kto má podpísané. Kto nemá, môže ísť.

Kto by potreboval poradiť, tak som v kabinete.

Pamätajte, že podpísané prihlášky musíte odovzdať do pondelka.

Choďte do izby a tam sa hrajte. Hrajte sa.

Marka, prihláška ako? Už mi musíš niečo dať do pondelka.

Otec sa ešte rozhoduje? Mám sa prihovoriť?

- Nie, netreba. - Jarka, ideš? Nechcem meškať.

Idem, idem. Vy si to tu dopočítajte a ja to potom skontrolujem.

Katka, máš na starosti chlapcov, dobre?

- No poď už. - Idem. Idem, idem.

A si v riti.

Vážení súdruhovia, súdružky, susedia.

Aj keď nerád, ale predsa si musím splniť svoju oznamovaciu povinnosť.

Ja to skrátim. Podľa nariadenia

Okresného národného výboru v Humennom je naša obec Ruské

v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže

s okamžitou platnosťou zaradená do ochranného pásma druhého stupňa,

s čím prirodzene súvisí stavebná uzávera,

týkajúca sa všetkých stavieb a rekonštrukcií

v katastrálnom území obce.

- A to čo? Aj nás zatopia? - Upokojte sa,

nie je to koniec sveta.

Ale naša rekonštrukcia práve beží.

Tak dúfam, že sme osobitný prípad, tak?

- Obávam sa, že sa to týka aj cerkvi. - Počkaj.

To si máme nechať v cerkvi pršať na hlavu?

Videl si, čo sa stalo s cerkvou v Poľane?

- Hovno! Nič im nie je sväté. - Tak sa to začína.

V Starine vyrúbali všetky stromy a sady.

V okolitých dedinách zničili všetko, zbúrali všetko, čo sa dalo.

A tvrdili, že to bude stačiť. A stačilo?!

- Vy kurvy nenažraté! - Otec!

A čo to je, to vaše ochranné pásmo?

- Otec, upokojte sa, prosím vás. - Kľud! Kľud, súdruhovia.

Urobila som vám guláš. Pozor, ešte je horúci.

To čo malo znamenať na tej schôdzi?

Vieš, ako som sa musel hanbiť? Najskôr za mnou pošleš Jarmilu

prihovárať sa za tvoju školu a teraz budeš hrať hlúpu?

Prečo by som na vás mala niekoho posielať?

- Nikoho som neposlala. - Neklam!

Komu všetkému si to zavesila na nos?

Celej dedine? Pôjdeš do Sniny a hotovo!

- Košice nie sú až tak ďaleko. - Nie sú ďaleko?

A koho poznáš, kto chodí do tej školy do Košíc?

Koľko dievčat? Čo chceš robiť na tej škole?

Hlúpa si ako riť.

To nie je robota pre dievča.

Povedal som jasne a ty budeš počúvať.

Z učilišťa budeš mať istú robotu v Jase.

Bude sa ti lepšie rozbiehať do života.

Ver mi, dievča. Ešte mi budeš ďakovať,

že som ta priviedol k rozumu.

Ja nechcem ísť pracovať do Jasu. To chcete vy, nie ja.

Ja viem, že nechceš. Ale život nie je o tom,

čo chceš, ale koľko vydržíš.

A viac sa o tom baviť nebudem!

Čo keď ani mňa nevezmú na to gymnázium?

- Dobré sú. Zhasni svetlo. - A čo vaši?

Naši išli spať so sliepkami o pol siedmej.

Zdravíčko.

- Na čom vlastne ty chceš lietať? - Kým nebudem mať

- papiere od rakety, nekončím. - Ach jaj.

- A v Košiciach? Ako to tam chodí? - V prvom ročníku

sa nevyhneš matematike a fyzike. V ďalších ročníkoch máš predmety

ako palubové prístroje, zloženie motora.

Ale tá škola z teba aj tak pilota nespraví.

- Čo tu kvasíte? Čo máte 150 rokov? - Neboj sa, tvoj oco určite zmäkne.

Keď uvidí, že veľmi chceš ísť, tak ťa normálne pustí.

No čo? Chcete ísť domov? Nie! Nikdy!

Prečo nie ste v robote?

Čo? Otec, pustite ma, čo robíte?

Otec!

Otec, nie, čo robíte?

Otec!

Vytriezvi!

O chvíľu tu je odpust a nám bude pršať na hlavu.

Do odpustu času dosť, Sašo. Dovtedy urobíme, čo treba.

- Ľudia pomôžu. - Musia. Toto je nedôstojné.

Otec, na pivo mu dávate? Len tak ďalej.

Nevesta moja, aj tebe muž pije, či nie?

A ako koncert? Čo ste zarobili, to ste aj prepili?

Ešte ho v tom podporujte, otec. Nieže by robil niečo normálne,

len hrá po krčmách.

Otec si myslí, že Ježiš po krčmách nechodil.

- Nechodil, nechodil. Čo mal sekeru? - To ste mi rodina, provokatér.

Za tie peniaze aspoň v cerkvi umyte okná.

Pán Boh zaplať.

- Na mňa nečakaj. - Otec? Kto bude potom toto prať?

Choď domov. Počula si? Roboty máš dosť!

Poďme.

Posledné prihlášky. Má niekto?

Pozerám, že možno budeme mať v Ruskom pilotku.

Prečo ste doma?

Skončil som tam. Budem si na svojom gazdovať.

Zas ste niečo urobili? Nebudeme mať peniaze.

Čo to trepeš, vyžijeme.

O chvíľu aj ty začneš zarábať.

Zajtra nebudem doma. Ideme sa s Kaťou učiť.

Dobre. Keď dnes urobíš, čo treba.

Zajtra bude ešte treba oprať.

Idem si po vodu, chceš aj ty?

Ďalšie výsledky z dnešných zápasov druhej ligy:

Vítkovické železiarne porazili Duklu Banská Bystrica 1:0.

Bystrickí vojaci sú s 22 bodmi druhí.

Tatran Prešov porazil 0.

Sparta je s 20 bodmi tretia. 20 bodov majú aj Vítkovice.

A toto?

To je knipel. To je na ovládanie lietadla.

- A tieto pedále? - To je smerové riadenie.

- A tu máš rádio na komunikáciu. - Kto je toto?

Kamarátka.

A čo robí v kokpite? Neovládate pravidlá?

- Ako dlho sem chodíte? - Chcela lietať,

- tak sme jej to chceli ukázať. - Prepáčte, to je moja chyba.

- Ja som v takom ešte nesedela. - Dievča, lietanie je za odmenu.

Ak niečo pomôžeš a do večera ostane trochu času,

tak sa o tom môžeme baviť.

Čo? Môžeš začať.

Tamto je treba pokosiť. S vami si to ešte vybavím.

Nástup je každú sobotu o pol siedmej ráno. Buď presná!

Poď.

Prepáčte, že meškám.

To nič. Zajtra dokončíš. Ešte bude treba okolo mrkvy a repy.

Vezmi to. Nie toto.

Vedro. Poď.

Vidíš to?

Vy ste kúpili práčku?

Keď budeš chodiť na strednú školu,

budeš potrebovať viac času na učenie.

A potom, keď začneš zarábať, ešte viac.

Ľahko prať, rozumieš? Krásne. Všetko máme prichystané,

len vyskúšať.

Poď, vyskúšaj.

No tak, poď.

Dovnútra, pridávaj oblečenie.

Ešte daj, ešte jednu košeľu. Zatvoríš a teraz

krútiš.

No krása. Aj pop takú má.

Komu zase lezie do zadku?

Kedy sem zasa budete mať cestu? Nech sa viem prichystať.

Bohvie. Nikto mi nič nepovedal.

Neviem. Dozvieš sa z rozhlasu.

Vidíte? Už ani metlári sem nechcú chodiť.

Len aby si nevyrúbal všetky brezy, Sašo.

- Aby aj vtáčiky mali na čom sedieť. - Nebojte sa, on stromy nevyhubí.

Aj tak doma nič nerobí. Všetka robota je na mne.

A škola ako, Marka? Učíš sa trochu? Či ti len jazyk behá hore dole?

- Jan, natrie bránku. - Rozumel.

- Peter, rajóny. - Rozumel.

- Ondrej, traktor. - Rozumel.

- Michal, navijak. - Rozumel.

Dušan, Marek, úloha 9, nácvik aerovleku.

Rozumel.

Mara…

- Čert vie, čo od neho Lempeľ chce. - Čo by také chcel?

Čo by chcel? Len ľuďom tlak dvíhať.

Jeho otec tu bol za náčelníka. Vtedy, keď družstvá zakladali.

Nám zobrali všetko. Kontingenty otec platili také,

že celé noci z toho preplakali. A kde je ten dobytok teraz, ha?

Nečudoval by som sa, ak by náš býk otelil tie jeho kravy,

o ktoré sa tak akože stará. Takých len horúcim kutáčom hnať.

Hovorím, takých len horúcim kotúčom hnať.

Do pizdy. Choď do riti odtiaľ. Čo ju chceš zobudiť? Vypadni.

Pripime na Annu. Nech je jej zem ľahká.

Bola to statočná žena.

Prežila jednu vojnu, prežila druhú vojnu.

Je mi ľúto, že tu nemôže ostať ležať na veky.

Že čo?

Nechcel som vám to takto, ale pohreb bude v meste.

Takže obecný úrad nie je schopný zabezpečiť pohreb tu doma?

Ale nie. Okresný výbor nám zakázal pochovávať tu ľudí.

- Super. - Čo je na tom super?

- Že aj Ruské pôjde do riti. - To tak nemôžete!

Upokojte sa. Dobre, upokojte sa. Bohužiaľ, je to tak.

Ale všetko som už vybavil. Odslúžim to ja,

nech sme okolo nej my domáci. Dobre?

- Hej? Takže aj ty nás opúšťaš? - Tu nikto nikoho neopúšťa, otec.

Rozdávaj.

V mene Otca i Syna…

…i Svätého Ducha, amen.

- Ahojte. - Ahoj.

No, čo, chlapci, no čo? Vy moji futbalisti.

Pomaly, pomaly.

Slza pre princezné. Pozeráte sa na nového

- námestníka riaditeľa Vihorlatu. - Gratulujem, oci.

- To vážne? Gratulujem. - A pridelili nám

aj podnikový byt v Snine. Presťahovať sa môžeme

- do pár týždňov. - Počkaj, ako do pár týždňov?

To sa nedá. Veď ja učím do júna a Katka musí dokončiť školu.

- Však to sa nedá zvládnuť. - Jarka, však tých pár týždňov

- do konca roka môžete aj dochádzať. - Dochádzať zo Sniny?

Keď nepôjdeme teraz, nebudú také možnosti.

Ale…

Pol doliny už je fuč.

Ja chcem tejto rodine len dobre.

Kaťa, ty nemáš stres?

- Z čoho? - No z prijímačiek.

- Vieš všetko? Učiť sa ti netreba? - Nebuď smiešna.

Daj mi to.

- Do pizdy. - Čo?

Nesprávny smer. Vidíme sa potom.

- Prepáčte, že meškám. - Meno?

Mária Haňáková.

Sláva Ježišu Kristu.

Sláva naveky.

Pozeraj, aspoň vtáky tu môžu stavať, keď už nám zakazujú.

- Kde sú všetci? - Doma, kde by boli?

Nevadí im, že nám bude v cerkvi pršať na hlavy?

Aspoň nás tam hore bude lepšie počuť.

Pozri, Sašo, veľa ľudí už zlomilo nad dedinou palicu.

Berú to tak,

že je zbytočné niečo opravovať, keď sa aj tak všetko zbúra.

Ktovie, koľko sa ich chystá na odpust.

Ja sa chystám.

Pop a kamarát, to je procesia.

Povedali sme, že do odpustu cerkev opravíme, tak opravíme.

Keď si sa na to nevysral aj ty.

Ale hej. Komu by sa tí hlupáci chodili sťažovať?

Pokiaľ si nič iné nepokazila, tak ťa určite zoberú.

Asi hej. Počkaj.

- No čo? Ako? - Neviem. Mama asi nebude veľmi rada.

Poďte, keď to chcete stihnúť.

Chcela som, aby si išla so mnou.

Fakt sa ti to bude páčiť. Vieš, že ma otec nepustí. Poď.

Keď sa nelieta, tak je to tu plné. A keď hangáruješ, musíš dávať pozor.

- Tam sú brzdy či plyn? - To nemá motor, ty teľa.

To je smerové kormidlo. A tu máš rádio.

Pusti to! On to tu riadi. Keby ťa videl, zabil by ťa.

Mám vám pomôcť?

Počkaj. Ako si dopadla na prijímačkách?

Vy si to pamätáte? Veď nám stále bzučíš okolo hlavy.

- Tiež ťa zaujíma lietanie? - Ja som sa prišla iba pozrieť.

Tak to začína. Táto sa tiež prišla iba pozrieť.

- A hneď som ju našiel v kokpite. - Dobre, kam to mám odniesť?

Nikam. Najprv to treba vypucovať petrolejom.

Marek! Marek vyzerá, že sa mu chce. On to rád urobí.

Čo mám robiť ja?

Poď.

Na.

Prepáčte, otec, že meškám. Vidím, že kravy ešte nevybuchli.

Marka, vieš, koľko je hodín? Čo si robila?

- Bola si vôbec na tých prijímačkách? - Bola.

- Povedz, kde si sa túlala? - Kde by som sa mala túlať?

- Bola som v Snine. - To hovor im!

A kde si bola potom? Vieš čo, dobre, nehovor nič.

Odteraz po škole rovno domov!

Dobre.

To ako robíš? Obiješ to, všetko bude hniť.

Nehádž to tak. Vezmi to do kuchyne.

Príklady, ktoré ste nevedeli vypočítať,

si ešte prerátame.

Marka. Na jednotku, ako vždy.

Katka, keď chceš ostať na tom gymnáziu,

musíš ešte pridať.

Čo má toto znamenať?

Ja som tú prihlášku videla, až keď bola podpísaná.

Podpísaná?

- Áno. - Tak podpísaná?

Čo je toto?! Ha?

- Nikam nepôjdeš! - Sašo, preboha.

Marka, počkaj.

Mala som tu byť sama, ale nie. Mňa tu zavrú s dvoma zasranmi

do jednej izby.

Riady sú ešte v krabici.

Vždy som vravela, že máš na viac.

Ešte ju chváľ. Keby som ja čosi také urobila,

tak si to buď nevšimneš, alebo prevrátiš celý dom hore nohami.

- Katka, to je iné. - Čo je na tom iné?!

Á! Už som myslel, že si sa tu na to vykašľala.

Ukáž.

No, gratulujem.

Otec ma nechce pustiť.

Všetko som tomu podriadila a teraz som dokázala, že na to mám.

Ale aj tak mi to nechce dovoliť. Čo mám robiť?

Otec nevedel, že sa hlásiš na školu?

Čo myslíš, že teraz bude? Asi ani nevedel,

že sem chodíš, čo?

Čo ak by sme mali s vetroňom nehodu?

Všetko, čo som pre ňu nachystal, chce hodiť za hlavu.

Načo som drel celý život? Aby ma nechala hniť v dome,

ktorý som pre ňu chystal? Všetka moja krv je v tej zemi.

A ona ma nakoniec ešte opustí.

Sašo. Hnevom a nátlakom to u nej neprebiješ.

Dobre vieš, že susedove slivky chutia najlepšie.

Darmo ja hovorím Adamovi svoje. On by len fidlikal po zábavách.

A čím viac ja tlačím naňho, tým viac tlačí on proti mne.

Počkaj. Kto sa komu spovedá? Ja tebe, alebo ty mne?

- Ty mne, dobre. - Tvrdohlavosť má po matke.

- Určite. - Najhoršie je, že mi klamala.

Všetci niekedy klameme. Pre dobro veci. Aj ja!

Ach, Hospodin.

Ja priznávam, že správy, ktoré prinášam,

sa môžu mnohým zdať katastrofické.

Vy ste boli svedkovia rozpadu dedín okolo vás.

Ich obyvatelia sa museli vzdať svojich domovov pre verejné blaho.

Dnes môžeme s hrdosťou vyhlásiť, že to malo zmysel.

Už onedlho spustíme provizórny vodovod.

Privedie vodu z Cirochy do čističky v Stakčíne

a následne do domácností v Snine a Humennom.

A títo ľudia sú nám aj vám nesmierne vďační.

Dosť bolo rozprávania. Radšej nám povedzte,

že nás odtiaľto chcete odpratať.

V súvislosti s výstavbou vodohospodárskej nádrže Starina

bolo katastrálne územie obce Ruské zaradené do druhého ochranného pásma

pitnej vody. Žiaľ, nenašli sme spôsob,

ako vplyv Ruského na čistotu vody v budúcej nádrži obmedziť.

Z rozhodnutia krajského hygienika je preto nutné Ruské vysídliť

najneskôr do 31. októbra tohto roku.

Čo?! Čo?

Autá tu nechodia, fabriku nemáme.

Čo si to o nás myslíte?

Vy si myslíte, že pustíme kravy srať do potoka?

Akú vodu pijete?

Hygienik sa vyjadril jasne.

S tým súvisí aj exhumácia obecného cintorína.

Kurvy červené! To, že nás chcete dostať do hrobu,

sme vedeli. Ale že ani mŕtvym nedáte pokoja?

- Hanbite sa! - Svine!

Súdruhovia! Súdruhovia, kľud. Veď to nie je koniec sveta.

Ja svoju zem neopustím. Cez vojnu zbombardovali náš dom.

Moji nebohí rodičia, tí, ktorých chcete teraz

vyhrabať spod ich rodnej zeme, si po vojne vlastnými rukami

nanovo postavili dom. A ja ho mám teraz vymeniť

za nejakú králikáreň v meste? Takých ako vy tu už bola plná riť.

A kde sú teraz? Tam po lesoch zakopaní.

Prežili sme iných skurvysynov. Aj vás prežijeme.

Dobre, upokojme sa, prosím, áno?

My urobíme všetko preto, aby sme vám sťahovanie

čo najviac uľahčili. S tým súvisí aj oceňovanie

vášho majetku, ktoré začne čoskoro. Výkupná cena domov nebude závisieť

len od výmery obytných priestorov, ale aj od výbavy vašich domácností,

kuchyne, kúpeľne, typu kúrenia, vodovodu, ak máte.

Ty si myslíš, že prídeš na moje gazdovstvo,

nalepíš cenovku a je to v poriadku?! Je to vybavené?

K novému bytu alebo pozemku v meste dostanete aj finančnú kompenzáciu.

- To je, myslím, férový prístup. - Vy prídete,

vyrvete mi hajzel spod zadku. Čo po mne ostane mojej dcére?

Mňa z toho vynechajte! Keby som mohla,

- tak ten dom sama zbúram. - Mara!

Čomu nerozumiete? Nie každý chce sedliačiť,

špárať sa v hovnách a ryť do zeme celý život! Potom prísť unavený,

- padnúť na hubu a umrieť. - Mara, drž hubu!

Na svete sú aj lepšie veci, ako hniť v tejto dedine.

Ak tu chcete zhniť, nech sa páči. Ale ja taký život nechcem žiť.

A už vôbec nechcem šiť topánky v nejakej sprostej fabrike.

Lebo vy ste si zmysleli!

Z roboty domov a tam čo? Zas robota.

Oprať, navariť, nachovať.

A počúvať vás, nie? A byť ticho.

Mamu ste utýrali, ale ja ďalšia nebudem.

Za poslednú dobu ma nič tak nepotešilo, ako to,

čo sa povedalo dnes.

Kľudne túto posratú dedinu zaplavte aj zajtra!

Otec, čo sa vám stalo? Otec!

Otec, prosím.

Otec! Pomoc!

Otec! Otec, zobuďte sa, povedzte niečo! Otec!

Otec! Pomoc!

Môžete mi niekto pomôcť? Môžete.

Prosím, pomôžete mi?! Krstná!

Marka! Marka!

- Prepáčte. - Som krstná a toto je jeho dcéra.

Váš otec je mimo ohrozenia života.

Zrazeninu sme síce odstránili,

ale stále zostáva v kóme.

Treba sa pripraviť aj na horšie scenáre.

Ak sa preberie, možno ho bude treba niektoré veci učiť odznovu.

Chodiť, jesť, rozprávať.

Treba uvažovať aj nad tým, že už nikdy nebude taký ako predtým.

Ale to sú všetko veci, s ktorými sa dá pracovať.

Ďakujeme.

Komatickým pacientom pomôže, keď počujú známy hlas.

Otec.

"O čo menej pohybu, šprintov, priamočiarosti

a presnej streľby, o to viac nepresnosti

a najmä faulov a pokusov o ne. Taký bol obraz pražského derby,

ktoré dalo bodku za šiestym kolom najvyššej súťaže futbalistov."

Áno, zásahom človeka do prírody

sa zmení nielen scenéria okolia, ale aj život ľudí.

Zmení sa režim a charakter celého prostredia.

Ako vraví inžinier Pavol Kráľ, riaditeľ výstavby úpravne vody,

ktorá je prvou z ôsmich stavieb na tomto diele.

Poď ty najvyšší, poď do stredu.

Ty sa postav k nemu. Poďte, chlapci, nezdržujte, poďme.

- Kvety a usmievame sa. - Môžeme?

Môžeme, môžeme. Usmievame sa.

Otec, otec to nič. Otec, ste? Sestra, sestra!

Vidíte, tato? Mám čisté jednotky, dobré, nie?

Doniesla som vám rovnaké kvety ako krstnej. Aby nezávidela.

Ahoj, Saško.

Tu máte ešte vaše obľúbené jablká.

Toto nemyslia vážne. Sestra!

Zober ma domov.

Aspoň na chvíľu by sme ho mohli zobrať k nám, nie?

- Na nejaký čas. - A kam by sme ho dali, invalida?

- Do kuchyne? - Len kým by nedostali byt.

Až takí kresťania zasa nie sme. Spravili sme, čo sme mohli.

Niekedy si myslím, že milosrdnejšia by bola čistá smrť.

Okamžitá. Trápiť sa. Ju trápiť. Nás trápiť.

Nezabúdaj, že máš aj vlastné deti.

Už sme doma.

Otec, ľahnite si. Musíte sa šetriť.

Dacej strechu opravuje.

A môj spolužiak Jančo ide s kravami na pašu.

Marta páli vatru.

Čo ste čakali, mrakodrapy?

Tak je vám dobre?

Toto je na dnes a na zajtra. Potom už budeš musieť sama.

Tu je ešte stolička po dedovi.

Nie je to nič príjemné.

Dobre, ďakujem za pomoc.

Počúvaj, keby si čokoľvek potrebovala,

tu máš číslo a kľúč z výboru, dobre?

Choď už!

To je ale ojeb, veď v dedine ani nemáme vodovod!

Dedo, však sa im aspoň dom lepšie zhodnotí.

Doma nech si porobia na svojich chatách aj zlaté stropy.

Mne je to jedno. Ale takto ojebávať, to musíš vedieť.

Matka Božia Sedembolestná.

Ale lepšie, ako priečky stavať.

- Ďakujem za pomoc. - Ako otec? Lepšie?

Môžeme ho prísť aspoň na chvíľu pozrieť?

Ešte trošku.

Nechaj! Vozík prines.

Tu máte barly, vozík nám vzali.

Neviem, kam by ste teraz chodili.

Dobre?

Dobrý deň. Sme z Okresného národného výboru Humenné.

- Prišli sme oceniť majetok. - Otec spí. Nie je vhodná chvíľa.

- A kedy by sme mohli? - Kedy by sa mohol

- s nami porozprávať? - Teraz sa lieči, je po porážke

- a je vo vážne zlom stave. - Tak prídeme inokedy.

- Dovidenia. - Ďakujem, dovidenia.

Vážení občania, žiadame obyvateľov

so súpisným číslom 140, 141,

142, 143,

144, 145,

146, 147,

155, 156,

157, 158,

aby sa dostavili na miestny národný výbor

z dôvodu prideľovania nových bytov v meste Snina. Opakujem.

Žiadame obyvateľov so súpisným číslom 140, 141…

Otec, je všetko v poriadku?

Otec! Ste v poriadku?

Kde vás bolí?

Tu?

Môžem?

Ste obriadený? Počkajte.

- Zvládol by som. - Hlavu by ste si udreli o roh

a bolo by po hanbe.

Keby niečo, voláme Jarmile. A žiadne, že nie.

179, pani Girová.

- Jasné, jasné! - 176.

Môžete posielať o tri dni, úrad bude vyprataný.

Áno. Aj ja vás. Česť!

Môžem si zatelefonovať?

Fečík, 177.

- Česť. - Česť.

Pani Kovaľčíková.

Pani Kocanová.

Krstná? To som ja.

Hej, všetko je v poriadku.

Z RÁDIA:Futbal je to zaujímavý, priemerný, slušný.

Domáca Lokomotíva je po celý čas rýchlejšia, pohyblivejšia.

- Má hru vo svojich rukách… - Keď to zjete, zoberte aj lieky.

Ešte musím popratať ten bitúnok.

Pán otec ako sa má?

Lepšie, ako keď ste ho videli naposledy.

Ja viem, prečo ste tu. Nemusíte chodiť okolo horúcej kaše.

- Mara, ja na vás nechcem tlačiť. - Tak to nerobte.

Nesťažuj si to. Príde rad aj na vás.

- Nechaj ma pohovoriť si s otcom. - Je mu konečne lepšie,

začína chodiť a rozprávať. Myslíte, že toto potrebuje počuť?

- Že nebude mať strechu nad hlavou? - Dokedy si myslíš,

že by ste tu takto kulačili, keby niet mňa, čo?

Buď rada, ty sopľaňa, že sme ťa nešupli do decáku.

- To sa dá ľahko zariadiť. - Vy sa tu nehanbíte prísť

ako taký sup?

Vďaka za to vtedy.

Pozri. Keď si nenecháte oceniť dom včas,

príde rad na vyvlastnenie.

Ja ho zlomím, len potrebujem trochu času.

Ten sa vám kráti.

Mali ste dosť času. List o vašom preložení

- vám od biskupa prišiel dávno. - Čo si to dovoľujete?

Nedotýkaj sa toho!

Synu!

Synu! Synu, rob niečo!

A to lešenie dáte dole! Alebo vám príde účet

za stavebné práce. Zariadenie dnes odnášame do Sniny.

So strachom božím a s vierou pristúpte, Alexander,

v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.

Sanitka ťa priviezla ako pána, ale vozík ti nedali.

- Budem sa ženiť. - Vážne?

Gratulujem.

Dievča má až niekde z Humenného, na zábave ju našiel.

Konečne, už som myslel, že pôjde na slobodárku.

A obrad bude v Ruskom.

A na hlavu nám pršať nebude.

Dokončil si?

- Dokončil. - Som rád,

že sa ti to do odpustu podarilo.

Tak.

My na svadbu prídeme radi, nie, otec?

Ak prekročíte prah môjho domu…

- Čo sa deje? - Má zbraň.

- Vy ste ho vystrašili. - Rozumiete?!

Ujo Karol, ste v poriadku?

- Ujo Karol! - Čo tu robíš, Marka?

Nevieš, čoho je schopný.

- Vidím, že vetráte. - Prišli, aby ma vykradli!

Len chcú ohodnotiť majetok, nič viac.

Hej? A potom ma vyhnať z domu!

Ja som ich videla, verte mi.

Dobre vám to ide.

Stačí.

Nie, ešte kúsok. Potom pôjdete do postele.

- Už naozaj stačí! - No dobre, poďte.

Majte sa.

- Dovidenia. - Ďakujem.

- Dajte. - Nechaj!

- Kto bol v dome? - Ako kto bol v dome?

Robíš zo mňa hlupáka. Kto tu bol?

Bol tu pop. Ale spali ste, tak odišiel.

Viem, že niečo tajíš. Mňa neoklameš.

Otec. Mňa už to vážne nebaví. Čo máte päť rokov?

Celý čas okolo vás behám, starám sa o vás

a chodím po špičkách, aby som vás nezobudila.

Aj ja mám svoj život, svoje plány. Prečo na mňa nepozeráte?

Prečo na to neberiete ohľad? Viete, čo?

Zajtra idem do Košíc na zápis. A je mi jedno, čo si o tom myslíte.

- Nevracaj sa! Netreba ťa! - Choďte do riti!

Adam! Je niekto doma?

Adam!

- Kam ideš? - Chcem si len zavolať.

- Tam už nič nie je. - Ako nie je?

- Tá budova ide dole. - Ale je to fakt súrne, prosím.

Ja sa vážne potrebujem dostať do mesta. Prosím.

A koňa nemáš?

- Povedal som, aby si sa nevracala. - Sadajte.

Nechaj ma!

Nenechám vás. Budete robiť to, čo vám poviem.

Sadajte. Otec, sadajte. Môžete si sadnúť, prosím?!

Dnes je dobré počasie na prechádzku, nie?

Ale tu asi máte chybu.

Tá izba nie je taká veľká.

Nemáme radiátory, sporák.

Nechajte tak. Je to dobre.

Podpis prosím sem a sem.

- Dokedy tu môžeme ostať? - Kým nepríde buldozér?

Je mi to už jedno.

S bytom je zariadené všetko presne tak,

ako sme sa rozprávali.

Počkajte.

Ďakujeme.

Alexander Haňák z Ruského.

Ani som nevedel, že ho tam schovala.

To je papierik, s ktorým tvoja mamka spala.

Ešte pred tým, než som jej začal dvoriť.

Stále hovorila, že si ma pričarovala.

Dakedy sa to tak robilo.

Čo? Si šokovaná,

že ma mamka mala rada?

A kto by sa nečudoval?

Hybaj. Pozor.

A čakám vás na svadbe.

Vidíme sa v Snine.

Drahí naši mladomanželia,

na šťastie, na zdravie, na veľa detí!

Nech vás Boh blahoslaví!

Drahí naši mladomanželia,

drahí svadobní rodičia,

drahí naši hostia.

Stretli sme sa tu

na poslednej svadbe

v našej dedine,

kde si naši mladomanželia prisahali v našej cerkvi,

a na prvej svadbe tu, v Snine.

Keďže sa hovorí, že voda je život,

tak hoci nám je ťažko na srdci,

dožičme aj tým druhým, aby mali radosť zo života.

Veľmi sa mi páčilo, ako mladomanželia

poďakovali svojim rodičom za lásku,

za nevyspaté noci, za slzy,

ale aj za dobrotu, ktorú im dali.

A vám prajem veľa šťastia, veľa radosti

a hlavne veľa lásky. A aby ste žili jeden pre druhého.

Na veľkú lásku a na veľa potomkov!

Na zdravie mladomanželom. Hudba, hraj!

O ňu sa neboj. Vydrží viac ako my.

Čo pozeráme?

Slniečko.

Ak by ste niečo potrebovali, pri telefóne je číslo.

Večer som doma.

Dávaj na seba pozor.

- Rajón. - Rozumel.

Dušan a Marek…

- Jožo, navijak. - Rozumel.

- Ondrej, traktor. - Rozumel.

- Peter, kuchyňa. - Rozumel.

Pozrime sa.

Mara…

♪ Moja rodná dedina, moja milá dedina ♪

♪ Aká si už zostala strašne osirelá ♪

♪ Zarástli hory, zarástli lúky ♪

♪ Nikde už nevidno pracovité ruky ♪

♪ Dvory, záhrady zarástli trávou ♪

♪ Strašná clivota zastavuje vám krv ♪

♪ Stojím uprostred dvora V ruinách domu ♪

♪ Prehovoriť slovo už niet komu ♪

♪ Stratilo sa všetko Navždy sa prepadlo ♪

♪ Starinská voda Mi všetko zatopila ♪

♪ Len vodička žblnká Čistá a priezračná ♪

♪ Jej prameň vziať Nikomu nedá sa ♪

♪ Tečie si krásne Obmýva skaly ♪

♪ Zdravie roznáša Po našich sídliskách ♪

♪ A my Hoci s ťažobou v srdci odchádzali ♪

♪ Veríme Že mnohým sme k zdraviu prospeli ♪

Eva Petrovičová