Original subtitles

slovenské titulky: blinkity

Nuž teda, dovoľte mi, aby som sa vám predstavila.

Som Judith, mám 33 rokov.

A som slobodná.

Bývam sama.

Som vysoká päť stôp sedem palcov, hnedé vlasy...

V tejto oblasti nie je na mne nič vzrušujúce. Ako vidíte, som celkom...

normálna, vlastne - trochu...

nudná, dalo by sa povedať.

V skutočnosti, dosť často mi to vravia.

Približne štyri roky som bola lekárničkou.

Na jednom z parížskych predmestí. Bola to moja prvá robota.

A veľmi sa mi nepáčila. Zistila som, že je to... únavné.

A veľmi vyčerpávajúce.

Tak som tam jedného dňa skončila. A rozhodla som sa stať žurnalistkou.

Takže tak, z rozmaru.

Bez rozmýšľania som sa do toho pustila.

Očividne ma čakalo zopár ťažkých rokov. Nebolo to ľahké.

Kúsok po kúsku sa mi novinárske povolanie otváralo.

Písanie tu i tam, nové kontakty.

A dnes, ja...

Áno?

Práve volal jeho vodič. Budú tu o...

30 minút. Blížia sa.

Výborne. Vďaka.

Môžem vám objednať obed?

Vďaka, ale nie, ďakujem.

Budete pripravená?

To zvládnem.

Čochvíľa sa uvidíme.

Aut!

Nula - Tridsať!

Je vo výťahu. A teraz vy...

Ste na ťahu!

Prichádza. Poďte!

Počkajte si na neho tu, takto.

Prečo?

Pozdraviť ho.

Dokážete sa usmiať? Ste akási napätá.

Vôbec nie, cítim sa dobre.

Ste v napätí. Dýchajte...

Som nadšená, vzrušená, nie napätá.

Je ťažké rozoznať rozdiel.

Usmejte sa.

Trochu lepšie.

A on?

Priniesli vodu do minibaru?

Čože?

Pije veľa vody. Neboli tu?

Boh ho vie.

Tu som.

Som tu, tu som.

A idem. - My sme tu!

Skontrolujem to. Vy zostaňte tu.

Za celý môj život som nevidel

architektonicky tak zle koncipovaný hotel

ako tento.

Je to príliš veľké, s tým súhlasím.

Ale stavím sa, že väčšina izieb

zíva prázdnotou, určite sú kompletne prázdne.

No ktorý hlupák by chcel zostať na takom zúfalo opustenom mieste?

Nechápem to.

Ani jeden. Nikto.

Všetko je pod kontrolou. Voda je na stole.

Vďaka.

Doslova zomieram od smädu.

Dúfam, že máte vodu perlivú, a veľa,

pretože z tej tichej bývam unavený,

z takej tej bežnej, bez bublín.

Doriti! - Čo sa deje?

Verím, že máme všetko, čo chcete. - Fajn, lebo po tom túžim.

Čím viac kráčam, tým som smädnejší.

Rozumiem.

A pekne vychladené, prosím.

Tak rýchlo, ako sa len dá.

Ďakujem!

Tisíckrát vďaka.

A hotovo.

Ale, akéže ponižovanie. Je to vznešené.

On sám je vznešený!

Posielajú hore chladeného Perriera.

Veľká vďaka.

Musím ísť cikať. Už to nedokážem udržať.

Predtým ste to nestihli?

Tak pohyb...

Máte približnú predstavu

o dĺžke trvania nášho rozhovoru?

15 minút.

To je perfektné.

Musím stihnúť vlak

a nevydržím ten zhon.

Žiadny problém. - Ale ja potrebujem 3 novinové stránky!

Nechajte ho hovoriť. Budete mať tri strany. Aký je problém?

Philippe mi povedal, že hodinu!

Hodina? Pre ten jeho poondiaty časopis?

To sa mu môže len snívať!

Má šťastie, že dostal 15 minút. Nedokáže si to ani predstaviť.

Tu je to, nech sa páči!

Fantastické. Je to perfektné.

Nech sa páči.

Ja neplatím. To hradí môj šéf.

Musím to podpísať?

Tuná, madam.

Pekný deň!

Sme pripravení.

Nemám ani minútu nazvyš. Som vám k dispozícii.

Tak sem s tým fotoaparátom!

Už idem. Všetko bude v poriadku.

Nevadilo by vám, keby som sedela tu?

Prečo sa na mňa pozeráte

tým užasnutým pohľadom?

Ako prekvapené drobné zvieratko vo svetle reflektorov auta.

Alebo nebodaj trpíte zápchou?

Kdeže.

Veľmi dobre, vynikajúco.

Netrpezlivo som čakala na túto chvíľu.

Som vaša veľká fanúšička, tak preto to beriem veľmi vážne.

Tak poďme na to.

Je to pre mňa veľká česť.

Fajn. Vy ste sama?

Hej, len ja sama.

Nie sú tu žiadne kinematografické zariadenia?

To ako chcete urobiť rozhovor s Dalím bez kamery?

Nie, ja píšem pre časopis. Toto je moje vybavenie.

Zápisník a pero.

V takom prípade, nemám záujem ani v najmenšom!

Želám vám dobrý deň.

Všetci moderní maliari dneška

sú úplne pohltení tou veľkou dekadenciou,

ktorá definuje našu epochu.

Môže sa to zdať paradoxné, keď poviem,

že som najväčší génius

týchto čias, v rovnakom čase,

keď svoj nový obraz považujem za hrozný, najhorší.

Často vravíte, že ste sám sebou,

svojím majstrovským dielom. Čo tým myslíte?

Hej, je pravda, že verím...

že čo je oveľa vyššie

než všetky Dalího úspechy,

to je práve Dalího osobnosť.

Osobnosť Dalího je oveľa významnejšia ako filozof Dalí,

Dalí metafyzik, Dalí maliar. To je fér povedať nahlas.

Presne tak!

Ako rozoznáme rozdiel medzi „Osobnosťou Dalího“

- ktorý je excentrický -

a skutočného Dalího, ktorý sa za tou osobnosťou skrýva.

Myslím si, že je správnejšie povedať, že sme...

že som extrémne výstredný -

a súčasne som aj sústredný. To je dôvod, prečo sme obaja anarchisti

aj monarchisti zároveň.

Veľmi dobre.

Teraz nám môžete prezradiť niečo o tej maľbe za vami?

Myslím, že ste ju práve dokončili.

Porozprávajte nám o nej.

Takže...

obraz predstavuje...

nekonečne malú časť Dalího osobnosti.

Popri mnohých veciach,

zvažujem pri mojich obrazoch

akosi primerane, ako v tomto prípade,

aby mi umožnili vyjadriť

vždy aspoň malý fragment

tej osobnosti, akou je Dalí.

Môžeme si dať pauzu?

Na to zabudni.

Pane!

Prepáčte mi, ale je to poriadne utrpenie,

držať túto vec v ústach. Začínam byť unavený.

Chcem prestávku.

Dajte tú handru...

späť do úst!

Volajú vás, Salvador.

Prepáčte, pane, no kábel nebol dostatočne dlhý

aby spojenie fungovalo.

Poďte teda so mnou do domu,

aby som to mohla pripojiť.

Pauza!

Pre všetkých!

Aká to nočná mora.

Rozum si potratil?

Prestaň ho vyrušovať! Vieš, kto to je?

Vďaka za podporu!

No, pekný prejav solidarity. Budem si to pamätať.

A viem, kto to je, vďaka. - Prestaň!

Hej, tento nezmysel sa nikdy neskončí?!

Dobrý deň, áno.

Dobrý deň, Salvador. Tu je Judith Rochantová.

Jeddite?

To je kto?

Nie, Judith.

To je moje krstné meno.

Tá novinárka v hoteli, minulý mesiac.

Ach, áno.

Izba toho nehanebného hotela, pamätám si to dobre.

Ale prečo mi preboha voláte?

Máte minútku, neobťažujem vás?

Viete,

umelci môjho formátu sú vždy totálne naštvaní

normálnymi ľuďmi.

Ale pokračujte, vravte.

Jasné, poponáhľam sa.

Volám vás, aby som vám oznámila skvelé správy, ktoré sa týkajú vás.

Našla som produkčnú spoločnosť.

Veľmi serióznu, veľmi známu tu vo Francúzsku.

Aj oni vašu tvorbu zbožňujú.

Súhlasili s financovaním môjho portrétu.

Vášho portrétu?

Vášho portrétu, prepáčte. Toho, ktorý chcem o vás urobiť.

Ale bude to váš portrét, nie môj!

Takže, môj portrét.

Presne tak. Sfilmovaný portrét.

Mňa, Dalího.

Presne tak.

Prekvapivou správou teda je, že...

chcú čosi viac, ako typický rozhovor.

V skutočnosti, vlastne teraz...

ak som dobre pochopila producenta,

hovoríme o nakrúcaní

skutočného filmu, dlhometrážneho,

trebárs aj na uvedenie do kín.

Verím. - Hej, áno.

Producent mi to potvrdil.

Čo vy na to?

Drahý Ježiš!

Počkajte.

Len chvíľku.

Počkajte.

Som ten starý muž, tam vonku, ja?

Prepáčte? - Aha, pozrite!

Som to ja, ale starší.

Koľko mám rokov?

Neviem, Salvador.

Neviete.

Nie.

Už je preč. Dobre.

Ospravedlňte ma.

Mal som akési božské, mystické zjavenie,

stav neprítomnosti, veľmi mätúci.

Ale už som späť.

Spomínali ste nakrúcanie filmu o Dalím, pokračujte.

To je všetko.

Oficiálne vás týmto žiadam o druhú šancu.

Chcela by som nakrútiť tento váš portrét.

So štábom a kamerou. S dokonalou výbavou.

Pre dlhší formát.

Hovoríte o úplne normálnej, obyčajnej videokamere,

takej tej obyčajnej a nudnej,

či skôr

o gigantickej a robustnej kamere,

používanej veľkými filmovými profesionálmi?

Povedzte.

Film, samozrejme.

Hej, filmová kamera.

Veľmi dobre.

Obrovská...

či gigantická,

filmová kamera?

Veľká, najväčšia.

Veľmi veľká.

Najväčšia na trhu, majstre Dalí.

Najväčšia kamera na svete.

Tak to mám rád.

Páči sa mi to, veľmi...

V takom prípade - akceptujem!

Len mi pošlite termíny. Čoskoro sa uvidíme.

Fíha!

A hotovo!

Georges?

Dobrý deň, Salvador.

Videl si starého Dalího

na invalidnom vozíku niekde v parku?

Starého teba?

Veľmi starého, veľmi škaredého, na invalidnom vozíku!

Nie...

Si si istý?

Nevidel som nikoho.

Dobre.

Potom to bola halucinácia, s najväčšou pravdepodobnosťou.

Uvidíme sa neskôr.

Mimochodom, nezabudol si na našu večeru o 6 dní?

Zabudol som, samozrejme.

Tak potom mi dovoľ ti to pripomenúť.

O 6 dní, u mňa doma, o 20:30.

Pripomeň mi to neskôr, už naozaj zabúdam!

Spoľahni sa!

Si na ťahu.

Nevieš, ako hrať.

Snažíš sa ma destabilizovať?

Nie, je to jasné, môžeš to vidieť.

Ja viem, ako na to.

Pauza sa skončila. Zaujmite pozície!

Salvador!

Pán Salvador?

Už je čas.

Som pripravený, ako môžeš vidieť.

Čakal som, hlupák!

Pristav rebrík!

Buď s Bohom, Galuška.

Tento model nie je vybavený pre jazdu v piesku.

Len nedrístaj! John Lennon má jeden takýto.

Je to perfektné auto.

No tak, vodič!

Zahrabávame sa. Je príliš ťažké.

Nevieš šoférovať.

Nechaj to tak. Vystúp!

Dobrý deň!

Francúzka! Vaše načasovanie je perfektné.

Môžete sa stať veľmi užitočnou

pri tlačení auta s tým porazencom.

Odzadu, prirodzene.

Rozmiestnili sme sa pri vode. Auto nechajte tu.

Nie, Dalí sa rozhodol

ísť až na dno piesku

v tomto aristokratickom automobile.

Teraz zatlačte.

Tlačte!

Zatlačte znova!

No, prosím!

Vidíš, funguje to! Hlupák!

Stop!

Veľmi často, najmä na ulici, si deti odomňa pýtajú autogram.

Možno si myslia, že som spevák alebo herec.

Deti, najmä, keď sú malé,

sú niečo, čo naozaj neznášam.

Jediná vec, ktorú neznášam viac ako deti,

sú detské kresby. Neznesiteľné!

Neznášam deti

a ich prekliaty dizajn.

Čo to robíte s tým perom?

Čo, prepáčte?

Mali ste nakrútiť môj portrét

s kolosálnou filmovou kamerou,

a vy tu píšete do malého bloku.

Prečo... Ignorujete, čo povedal Dalí?

Nie, chlapci opravujú kameru, ktorú ste náhodou rozbili.

Ale nie je to veľký problém.

Moje poznámky budú pre film užitočné.

Poslúžia na niečo.

Končím. Nebudem pokračovať, ak ma znova nepožiadajú..

Čože? - To je neprijateľné, neakceptovateľné!

Stratili ste môj čas dvakrát!

Aká škoda!

A je to vaša chyba!

Pablo!

Tu som!

Poďme!

Už idem!

To je všetko?

Mala som desať minút.

Nie je to také zlé.

Sú tam zaujímavé veci.

Je to frustrujúce.

A samozrejme, bez obrázkov, ešte to nie je film.

Bol to len prvý deň, relax.

Nemaj strach o kameru, nehody sa stávajú.

Všetko pokryje poistenie. To nie je problém.

Nech sa páči!

Zúrivý, ako fúria sa vyrútil preč.

Myslel som na to.

Myslím, že potrebuješ väčší štáb.

Na zvládnutie takýchto hlúpych incidentov.

A demonštrovať tomu človeku, že ide o solídny projekt.

Nesmie si myslieť, že sme porazení.

Kto ďalší by tam mohol byť?

No, vizážistka.

Postarať sa o neho. Aby sa cítil rozmaznávaný.

To je veľmi dôležité.

Hviezdy milujú také to utieranie zadkov. To je fakt.

Dobre, jasné.

Poznám jednu skvelú vizážistku.

Je k dispozícii. To nebude problém.

A tentokrát použijeme dve kamery.

To urobí naňho dojem.

Takže, ak sa jedna pokazí alebo zlyhá,

v nakrúcaní môžete pokračovať. Toto všetko je už premyslené na stole.

A budete potrebovať aj asistentov, ktorí sa mihajú navôkol,

a robia čokoľvek, ako vo veľkých filmoch.

Aj keby neurobili nič, no pôsobí to profesionálne.

Ale - neprekročíme rozpočet?

Všetko je pod kontrolou.

Nechaj ma, nech sa o to postarám.

V tomto odvetví zarobiť peniaze je ľahké.

Také čosi si neuvedomujem. - Takže mám, nemusíš mať obavy.

A posledný, dôležitý bod.

Ty.

Ja?

Áno, vieš, nechcem raniť tvoje city,

ale podľa mňa,

no, neber to v zlom, ale podľa mňa,

ak prejavíš

aspoň trochu snahy,

vďaka tomu by si ťa viac vážili,

viac ťa rešpektovali. Ber sa vážnejšie.

Je to namáhavé?

Si taká zlatá.

A je to škoda, je to...

ako keby si sa veľmi snažila nevyzerať najlepšie.

Mám sa obliekať ináč?

Hej, ale nielen to.

Potrebuješ zásadnú premenu.

Stať sa atraktívnou.

Je to hlúpe, ale ak ťa má rád,

otvorí sa pre kameru.

To sú - komunikačné nádoby.

Skutočne?

Začína to byť vzrušujúce. V tomto odvetví na tom záleží!

Veď aj ja, dnes večer. Keby si bola viac sexy,

možno by som chcel do teba viac investovať.

Chápeš?

Neviem, či môžem.

Ak nemáš pekné oblečenie,

môžeme tie kostýmy nakúpiť

a všetko amortizovať, dať do nákladov.

O nič nejde. To je bežná prax.

To isté platí pre účes.

Musím si upraviť vlasy?

Nehnevaj sa.

Nie, ale pravda je taká...

že sa na seba do zrkadla nepozerám.

Ja takisto nie. Ver mi: máme spoločný základ.

Vždy som znechutený tým mojím odrazom v zrkadle.

Ale už jedz.

Iste.

Samozrejme!

Iste.

Ale určite!

Poslúž mi, dieťa moje.

Nech sa páči.

Pani?

Čo to je?

Len náhodný mix ingrediencií.

Veľkolepé.

Mohli by ste ma zamestnať, aby som pracovala pre vás, pán Dalí.

Tu sa so mnou zle zaobchádza a som nedostatočne platená.

Nechajte nás na pokoji, Anita. - Ospravedlňujem sa, šéf.

Sme nadšení, že ju máme pri sebe.

Ďakujem, že ste prišli.

Potešenie je na mojej strane, Georges.

Zbožňujem jedlo zadarmo, ale môžeme už začať?

Ešte nie.

Chcel som požiadať, aby nám otec Jacques porozprával svoj sen.

Zvláštny sen, bude sa ti páčiť.

Môže byť dokonca inšpiráciou pre tvoje majstrovské dielo.

Alebo možno nie.

Alebo možno...

Alebo možno nie.

Alebo možno.

Alebo možno nie.

Sutočne si myslíš, že Dalí

potrebuje ľudí, odlišných od neho

predstaviť si na svojom mieste?

Nebudete sklamaní.

Hovor, otče.

Nemám dojem, že by môj sen zaujímal pána Dalího.

Ale áno. Pokračuj.

Hovor, ale ponáhľaj sa, zomieram od hladu.

Zvládnem to rýchlo.

Môj sen je veľmi nezvyčajný, uvidíte.

Inak by som vám to ani nepredkladal.

Veľmi nezvyčajné.

A fascinujúce! Pokračuj.

Nuž, začína sa to v pekle.

V pekle?

Presne tak. V pekle.

Vracal som sa domov na bicykli s nákupmi z trhoviska,

tak, ako každý utorok.

A bez toho, aby som si to uvedomil, stratil som sa a čoskoro som sa objavil

v pekle.

Uprostred plameňov.

A potom zrazu, neviem prečo,

ocitol som sa

na chrbte somára, na púšti.

Nuž, vtedy som bol v šoku,

pretože som prišiel o moju debničku so zeleninou,

ale sa mi aj veľmi uľavilo, pretože som už nebol v pekle.

Vonku bolo celkom príjemne. Cítil som sa dobre.

Ten moment bol

veľmi príjemný.

Potom sa môj somár zastavil, aby zahasil svoj smäd.

A tam, akýsi číhajúci kovboj na postriežke využil príležitosť -

a zastrelil ma... Chladnokrvne.

Potom, ani neviem, ako sa mi pošťastilo - podarilo sa mi nezomrieť.

A utiekol som na malom motorovom člne.

Potom, akoby zázrakom,

uzrel som svoju škatuľu so zeleninou,

ktoré plávali na vode.

Natiahol som sa a chytil ju.

Vzápätí som sa ocitol za volantom luxusného auta.

A na ceste, ktorú som nepoznal.

Ajhľa!

V tom momente som sa zobudil.

Teda, vypočuť si to dvakrát je ešte lepšie!

Úžasné, však?

Musel som ti to povedať, Salvador.

Nie je to vynikajúce?

Áno! Hej, bolo to luxusné, lahôdka!

Moje srdečné blahoželanie

patrí tvojej kuchárke.

Bol to naozaj sviatok.

A teraz...

mi prepáčte, musím ísť.

Do skorého videnia!

[ Salvador Dalí zomiera! ]

Prosím vás!

Pán Dalí! Prosím, dajte mi tretiu šancu!

Vynahradím vám to!

Zbožňujem vašu prácu. Snívam o nakrútení tohto filmu!

Verím v tento film. Nie som ako ostatní.

Verte mi, prosím!

Producent je stále na palube.

Budeme mať väčší realizačný štáb a dve kamery!

Dve obrovské kamery!

Prosím vás!

Rýchlejšie.

Pán Dalí!

Ajhľa!

V tom momente som sa zobudil,

súc otrasený hrôzou tej nehody.

Musel som ti to povedať, Salvador.

Úžasné, však?

Tá Francúzka je naozaj výnimočná žena.

Podarí sa jej vytočiť ma cez sen niekoho iného.

Absolútne neuveriteľné.

Ak môžem, Salvador...

Nie.

Mňa osobne,

najviac zarazil ten začiatok s kovbojom.

Aký silný a plodný obraz.

Keď mi to otec Jacques porozprával,

vedel som, že to vieš vznešene namaľovať.

Naozaj si to myslíš? - Som o tom presvedčený.

Mal by si to urobiť.

To je fakt.

Keď to dokončíš, môžeš to venovať otcovi Jacquesovi.

Ach, áno.

Nepriamo jeho tvorcovi.

Prepáč, ale ak to namaľujem, som jeho tvorcom ja.

Skutočne.

Georgesov nápad považujem za interesantný.

Sme schopní zorganizovať aj predaj obrazu na aukcii,

a výťažok venovať chrámu.

Bolo by to úžasné pre všetkých.

Čo si myslíš ty, Salvador?

Možno, že ešte stále sme v tvojom sne, otče?

Nie, myslím, že nie.

Nuž, ja áno. Myslím, že ešte stále blúzniš.

Ešte raz vďaka, Georges.

Bol to nádherný večer.

Aká pasca! Vynútiť odomňa obraz!

Absurdná predstava, ísť na večeru so záhradníkom!

A navyše, v živote som nejedol tak zle.

Budem musieť presrať dni a noci,

než oslobodím moje telo od toho hnusného gulášu!

Hovno, hovno a ešte hovno!

Myslím si, že

by si to mal urobiť.

A prečo by som mal?

Bolo by to dobré pre tvoj imidž. Urob to!

Môj imidž je výnimočný!

Ľudia milujú Dalího!

Urob to, ľudia ťa budú milovať ešte viac.

Môžu ma ľudia milovať viac?

Hej.

Tak potom to musím urobiť!

Veľmi dobre, máš pravdu.

Poďme na to.

Myslím, že je to dobrý nápad.

Pablo!

Zavolaj tej Francúzke. Povedz jej, že pre ňu ten film nakrútim.

Dám jej ešte šancu.

Vie povedať, kedy.

Sú dve hodiny v noci, pán Dalí.

Mne je to úplne jedno! Zavolaj jej...

Dobre.

Mala som na mysli obraz otca Jacquesa.

Ale ja som myslel na Francúzku.

Povedzte mi, mohol by som využiť

toto nekonečné plytvanie časom

na manipuláciu s vašimi veľkorysými prsiami, ktoré sa tak pôsobivo zámerne trasú

pred mojimi očami?

Akéže zámerne, jednoducho tam sú. Nemôžem s tým nič urobiť.

Môžem?

To ma nezaujíma, ja čistím tvár!

Sú výnimočne pevné.

Som rada, že sa vám páčia.

Nedovoľte mu to!

Žiadny problém, je to umelec.

Nádherná správa! Ak sa rozhodnete vaše prsia predať,

budete bohatá. Boli manipulované maestrom.

Nie, nechám si ich pre seba, vďaka.

Predajte svoje prsia!

Počuli ste? Predám prsia! Skvelý nápad!

Zobral to niekto na vedomie?

Nech sa páči...

Našla som to.

Takže, to je pre mňa?

Darček, ktorý som spomínala.

Dnes si obzvlášť krásna. Snažíš sa ma obmäkčiť?

Vôbec nie. Chcem ti poďakovať,

to je všetko.

Rozbaľ to.

Bože môj.

Pripomenulo mi to teba.

Videla som to na blšom trhu a kúpila som si to.

Páči sa ti to?

Chýba len malý detail.

Môže mi niekto požičať trvalý značkovač?

Moment, jeden čierny mám.

Ale chcem ho naspäť.

Otvor ho.

Podrž to.

Teraz je to vznešené.

Toto je Dalí.

1 500 000... To je výkričná cena.

A poďme!

1 800 000!

1 800 000, skvelý začiatok. Dá niekto viac?

2 milióny!

2 milióny, dámy a páni,

za tohto Salvadora Dalího, dva milióny!

3 milióny a pol!

3 a pol milióna v prvom rade.

4,1 milióna!

4,1 na parkete. Dobre.

Desať miliónov.

10 miliónov, dámy a páni, pekná suma.

Pokračujme.

Pripravení? 10 miliónov...

10 miliónov po prvý raz...

10 miliónov po druhý raz...

Po tretí raz! Predané pani Abravanelovej, toto veľkolepé dielo

od Salvadora Dalího.

Neuveriteľné!

Ďakujem! Ďakujem!

Ajhľa!

Vtedy som sa zobudil, celý vystrašený.

Uľavilo sa mi, že som nezomrel.

Musel som ti to povedať, Salvador.

Neuveriteľné.

Takže, teraz je koniec, však?

Áno, to je všetko.

Som veľmi zvedavý, čo si o tom myslíš.

Ak mám byť dokonale...

úprimný a otvorený k tebe,

ja...

Dalí...

som si tvoj príbeh užil a vážim si ho.

Úžasné, ďakujem.

Veľmi mi lichotí, že som upútal

pozornosť skvelého umelca tvojho formátu.

Vedel som, že sa ti to bude páčiť. Preto som ťa pozval.

Veľmi sa mi to páčilo.

Ale je tu jeden detail, ktorý by som si chcel...

s tebou vyjasniť.

Hovor.

Podarilo sa jej nakrútiť rozhovor s Dalím,

či nie?

Koho tým myslíš, Salvador?

Francúzku.

Podarilo sa jej nafilmovať jej portrét Dalího

s jej obrovskou kamerou,

alebo nie?

Tvoj príbeh túto časť preskočil. Rád by som to vedel.

Francúzka?

Hej?

Aká Francúzka?

A presne v tom momente,

bolo vidno len ich prázdne oči,

ako keď plyšové zvieratká čumia

rovno na mňa...

Pochopil som...

Dalí si uvedomil,

že tí hlupáci nemali ale vonkoncom žiadne tušenie,

ani len potuchy...

kto bola Francúzka, o ktorej som hovoril.

Smiešne, však?

Áno, určite.

A koho máte vlastne na mysli?

Vy ste nepočúvali?

Tak napoly áno, prepáčte.

Máte odvahu počúvať napoly,

keď vám sám Dalí rozpráva svoj osobný príbeh?

Sústredila som sa na mejkap.

Nepovažovala som to za dôležité. - Stačilo!

Dosť bolo púdru.

Dalí už nechce nakrúcať film.

A bodka.

Nový odsek.

Počkaj!

Nemôžeš odísť! Bola by to škoda, ide to dobre.

Priniesla som aj darček.

Už si ma obdarovala tým odporným malým obrázkom.

Môžeš si to nechať a zavesiť si to do kúpeľne.

Zbohom.

V tom momente som sa úplne rozpadla.

Príliš som sa hanbila povedať celému štábu, že nakrúcanie bolo opäť zastavené,

vykĺzla som zo scény a išla som vyhľadať Jérôma,

môjho producenta, a povedať mu, že nemôžem pokračovať.

Zošalela si? Musíme ísť vpred!

Dobre.

Vôbec ma nepočúval.

Takže, Judith...

si si vedomá

tej najnetolerovateľnejšej banality,

ktorú mi tu teraz hovoríš?

Je to kľúčový moment v mojom živote.

Nie.

To nie je banalita.

Áno, je to absolútne...

otrasná, príšerná nuda.

A to je hrozné. Doslova pri tom zaspávam.

Je to neznesiteľné.

Takže, druhá otázka.

Aký bol ten tvoj nasledujúci, najnudnejší ťah?

Nuž, nabrala som potom odvahu

a rozhodla som sa znovu získať Dalího dôveru.

Tvoju dôveru, Salvador.

Zaujímavé.

Čo presne si podnikla, ako vôbec možno znovu získať dôveru

takého vymykajúceho sa, extravagantného muža?

Správala som sa tak, akoby to bol koniec milostného príbehu.

Volala som každý deň kým nesúhlasil, že ma uvidí.

Salvador, tu je Judith Rochantová.

Judith, počúvaj, už je neskoro.

Nevrátim sa, neodvolám svoje principiálne rozhodnutie.

Už nebudeme spolupracovať. Je koniec.

Zabudni na mňa!

A povedz to.

Mohamed Ali.

Ešte raz.

Znovu.

Nepočul si? Povedz to ešte raz.

Mohamed Ali.

Ešte!

Mohame-Dali.

Dalí!

Moje meno je v jeho mene!

Ach, no jasné. Mohame-Dalí.

Vtipné, hej.

Ten Američan si musí zmeniť meno.

Ja prvý som bol v centre diania!

To je krádež identity!

Pochybujem...

Pán Salvador, výzva pre vás.

Čo sa deje? - Ahoj, Salvador!

Hovno!

To nedáva zmysel.

Tento obraz.

Áno?

To je predsa anachronizmus,

že to teraz maľuješ.

Veď je z roku 1972.

Ahoj, Salvador. Tu je Judith Rochantová.

Zasa ty. Nie!

Nemožné!

[ Kovboj zabil kňaza na aukcii ]

Áno? - Ahoj, Salvador.

Nepočujem ťa.

Momentálne pršia mŕtve psy.

Diabolský rachot

na mojej streche.

Zavolaj neskôr.

Vďaka, pekný deň.

Ahoj, Salvador, tu je Judith Rochantová.

Nie, dosť už! Nechaj ma na pokoji.

Áno, Judith?

Ahoj, Salvador.

Teraz ma pozorne počúvaj.

Budem čistý ako krištáľ,

ako voda v potoku.

Nemôžeš zmeniť môj názor.

Bohužiaľ, až takú absolútnu moc nemáš.

Dalí zmení názor

len keď on chce,

a len keď je intímne a hlboko presvedčený,

že chce názor zmeniť.

Teda, presne zajtra, v nedeľu,

okolo 16,15 presne.

Dovidenia!

Tak som mu teda zavolala na druhý deň o 16,15.

Dal mi ďalšiu šancu, akoby mávnutím čarovného prútika.

Teda, dal mi šancu.

Ale zaujímalo ma, prečo.

Prečo táto zmena myslenia?

Sústreď sa. Ja som ten, kto kladie otázky.

Takže, skús teraz zopakovať to, čo si práve povedala,

ale so švihom, rozumieš?

Lebo nuda sa k divákovi blíži...

a tá je nekonečná.

Do toho, ideme.

Akcia!

Ja nie som herečka.

To nie je nikto. Ide o neexistujúce povolanie.

„Herec“ je totálny výmysel.

Kamera!

Stále beží...

S citom - a so švihom!

Dobre.

Volala som mu na druhý deň o 16:15. A dal mi ďalšiu šancu.

Na druhý deň som zavolala presne o 16:15.

Dal mi ďalšiu šancu.

To už je lepšie.

Stále akési ploché, ale lepšie.

Dobre.

Zavolala som nasledujúci deň, presne o 16,15,

a dal mi ďalšiu šancu.

Si s tým spokojný?

Je to trochu nútené, nie?

Prepáč.

Môžeš to stopnúť? Dosť už.

Toto je prekliatie...

Na toto som vyhodil peniaze?

Som totálny idiot.

Neuveriteľné!

Prečo som si to nevšimol skôr?

Musel som sa asi zblázniť.

Ty nerozumieš, ako sa nakrúcajú rozhovory?

Odpovedz mi.

Nevieš, ako sa robia rozhovory?

Áno, viem.

Nie, nevieš.

Nemáš o tom ani potuchy, ty chuderka.

Nechaj ma to vysvetliť. Je to hosť, ktorého nakrúcate.

Nie tvoju tvár barmanky.

Zaplatil som, aby som toto videl na obrazovke?

Myslíš si, že niekoho zaujíma tvoj príbeh?

Lekárnička, nie barmanka.

A koho to zaujíma? To je to isté.

Nikto nechce vidieť tvoju tvár na plátne.

Najmä v tých lacných šatách za pár drobných.

Hlupaňa akási.

Taký Raymond Depardon ukazuje hádam svoju tvár?

Nikdy som o ňom nepočula.

„Nikdy som o ňom nepočula.“ Jasné!

Čo ty o tom vieš? Hovno akési!

Som hlúpy, veril som ti.

Máš vôbec predstavu o nákladoch

na technické zariadenia a realizačný štáb?

Cheš vidieť faktúry?

Ospravedlňujem sa.

Keby sme aspoň počuli jeho hlas, mohli by sme skúsiť urobiť niečo zábavné,

ale my nepočujeme ani hovno!

Vieš, aká je táto tvoja vec hrozná?

Je to pohroma!

Chcel režírovať tú sekvenciu osobne.

Bolo to ako hra.

Miluje filmy.

Je to umelec. Myslela som si, že je talentovanejší ako ja.

Ako môžeme získať zvuk jeho hlasu?

Existuje nejaký technický manéver? Niečo predsa musí existovať!

Ne, je príliš slabý.

Hlasnejšie, nič nepočujem!

Nedá sa s tým nič robiť.

Nebolo to odsnímané.

Mikrofón bol na nej, nevšimli ste si?

Ten hlupák si to celé pomýlil.

No neuveriteľné!

A vieš ty čo? Nechaj to tak!

Mám už toho dosť. Odpájam sa. Je koniec.

Vráť sa k svojim kapučínam.

Premárnila si svoju šancu. Hra sa skončila!

Skončila si.

Ahoj.

Prečo barmanka?

Prečo vraví, že si barmanka?

To neviem.

Môžeme začať hneď.

Pripravený!

Pripravený?

Pripravený?

Pán Dalí!

Ospravedlňujem sa, že vyrušujem,

no ide o naliehavú situáciu.

Môj priateľ, znalec umenia a zberateľ,

vraví, že je to falošné.

Ukážte mi to.

Pani, váš priateľ mu pravdu.

Ide o falzum.

Je to falošné? - Áno!

Nikdy som takú obludnosť nenamaľoval.

Môžete povedať, že je to hovno.

No prosím!

Rozptýlili ste moje obavy.

Je mi to naozaj ľúto, pán Dalí.

Prosím, pochopte moje zdesenie.

Myslela som si, že 10 miliónov je výhodná ponuka.

Takže?

Dajte mi 10 milíónov a namaľujem vám pravého.

Ajhľa.

A vtedy som sa zobudil...

trochu otrasený.

Trochu zmätený.

Musel som ti to povedať, Salvador.

Absolútne neuveriteľné.

Všemohúci Bože.

Myslel som, že sa to nikdy neskončí.

Je to najdlhší sen

vo svetových dejinách.

A to ešte všetko zďaleka neskončilo!

Mám ešte také malé prekvapenie.

Len si predstav: na druhý deň ráno, mal som takú živú víziu,

takú dokonalú predstavu toho malého obrazu,

že som to namaľoval spamäti!

Pozri.

Je zrejmé,

že nezdieľam tvoj talent, ani tvoju techniku.

Ale musíš uznať, že je to zábavné.

Ešte raz vďaka, Georges.

Príjemný večer!

Bol som nadšený, že ťa mám pri sebe.

Ďakujem, že ste počúvali otca Jacquesa.

Urobili ste ho šťastným. - Ďakujem!

Čo sa to so mnou deje?

Prečo som zrazu taký starý?

O čom to hovoríš, Salvador?

Len sa na mňa pozri! Som senilný!

To kvôli tvojmu nekonečnému príbehu!

Ak dlho sme vlastne večerali?

Veru neviem. - 3 hodiny?

Viacmenej.

Tri hodiny? Myslíš hádam tri storočia!

Veď sa pozrite, v akom stave som.

Pripravili ste ma už na cintorín!

Je neskoro. Potrebuje si oddýchnuť.

Odchádzame.

Drahý Ježiš!

Počkajte chvíľu, počkajte.

Som ten starý muž, tam vonku, ja?

Prepáčte?

Som to ja, ale starší!

Koľko mám rokov?

Neviem, Salvador.

Neviete...

Už je preč. Dobre.

Prepáčte, mal som akési božské, mystické zjavenie, stav neprítomnosti, veľmi mätúci.

Ale teraz som späť.

Hovorili ste o filme o Dalím. Pokračujte.

Oficiálne vás žiadam o druhú šancu.

No, mňa to nezaujíma ani len trochu.

Už je dosť tých kinematografických dokumentov,

ktoré zvýrazňujú

môj výnimočný talent.

A je až dokonale zbytočné

nakrúcať ešte jeden.

Odmietam vašu ponuku.

Dovidenia.

Krucinál. - Tak dobre...

Prepáč.

Mal som pochybnosti.

Nechcel som prekaziť tvoje nadšenie, no ale vážne -

barmanka, ktorá robí dokument o maliarovi...

No, neviem.

Georges!

Dobrý deň, Salvador!

Videl si starého Dalího na invalidnom vozíku

niekde v parku?

Ty a starý?

Áno, veľmi starý, veľmi škaredý. Na invalidnom vozíku!

Nie...

Určite?

Nikoho som nevidel.

Akási halucinácia,

veľmi pravdepodobne.

Uvidíme sa neskôr.

Koľko mám rokov?

Koľko mám rokov?

Koľko rokov vlastne mám, pre lásku Božiu?

Som novorodenec, alebo starý muž?

Alebo zmes obidvoch?

To už neviem.

Keby ma rozrezali na dvoje, mohli by určiť môj vek,

tak, ako to robia so stromami. Musí to byť možné.

Nie...

Ja viem. Teraz si to pamätám.

Som starý.

Veď mám aj staré ruky.

Som si istý.

Som starý.

Hlupák!

Hlupák.

Čo ma priviedlo k nakrúcaniu filmu?

Ako som si mohla myslieť, že je to možné?

Ani neviem, ako používať kameru.

Nikdy som nič nenakrúcala. To nie je pre mňa.

Som hlupaňa.

Som fakt hlúpa.

Ty si hlúpa.

Si hlúpa, si lekárnička.

Som hlúpa.

Nikdy sa ti to nepodarí.

Nie si žurnalistka. Nedáva to žiadny zmysel.

Som hlupaňa.

Naozaj si o tom nič nemyslím.

Ako som si mohla domýšľať, že to dokážem?

Salvador!

Salvador!

Si úplný idiot! Neuveriteľné!

To je nezmysel.

To sú fúzy Dalího?

[ Barmanka prichádza o rozum v parížskom autobuse ]

Prepáč, som unavená. Zamotávam veci.

Mám pocit, že hovorím nezmysly.

Zbytočne veci komplikujem.

Na tom nezáleží.

Zmeňme tému.

Vráťme sa trochu naspäť,

ak ti to nevadí, Judith.

Porozprávaj mi o svojej krátkej kariére novinárky.

Veľmi ma to zaujíma.

Pokračuj.

Čo by si chcel vedieť?

Neviem. Môžeš mi napríklad

povedať, ako sa to začalo.

Nespomínam si.

Už je to dávno, nepamätám sa.

To nie je problém, rozdýchaj to.

Áno, budeme to brať ako hru.

Len pokračuj, počúvam ťa.

Vymysli si začiatok tvojej kariéry, len tak naoko.

No, neviem, jedného dňa...

Áno?

Jedného dňa...

Áno?

Vaše stretnutie je tu.

Dobrý deň.

Dobrý deň.

60 minút, v poriadku?

Dokonalé, vďaka.

Pamätáš si ma?

Nie.

Vieš,

toto je tak rozhovor číslo 150 000,

ktorý som v živote poskytol.

Je pre mňa absolútne nemožné zapamätať si

tvár každého novinára.

150 000 rozhovorov je veľa na jedného muža.

Teraz ťa to už musí nudiť.

Nuž, začnime...

Teda, musím sa ťa spýtať na mnohé...

Kde je kamera?

Kam sa mám pozerať?

Nie je tu žiadna kamera. Toto je pre časopis.

Ani žiadny fotoaparát. Toto je pre časopis.

Perfektné. Tak to mám rád.

Môžete sa pozerať na mňa.

Radšej nemyslím na môj fyzický vzhľad.

To si vyžaduje veľa úsilia.

To je v poriadku. Neznášam, keď ma nakrúcajú, viete.

Začnime. Som pripravený.

Dobre.

Moja prvá otázka, Salvador, je veľmi jednoduchá.

Asi sa vás na to nikto nepýta, ale zaujíma ma to.

Ste v poriadku?

Ako je u mňa zvykom už od raného detstva,

nikdy neodpovedám na otázky, ktoré sú mi kladené.

Chcel by som však využiť túto našu dôvernosť,

našu vznešenú intimitu...

a povedať, ako veľmi milujem

práve kinematografický film.

Dokonalé, majstrovské dielo

a výborné, skvelé.

Hovorí o Dalím.

Podľa mňa absolútne nevyhnutný dokument

až do tej miery...

pretože odhaľuje Dalího takého, ktorého verejnosť doteraz nevidela.

Ako sa to ešte nikdy nestalo.

A dokazuje to, ak vôbec je nejaký dôkaz potrebný,

aj keď sa mi to zdá úplne zbytočné,

že Dalí je pravdepodobne...

že pravdepodobne ja asi takisto, a hovorím to úplne úprimne,

vo všetkej pokore,

jediný umelec, ktorý ešte žije na tejto mizernej,

malej planéte.

KONIEC

Dokázala to!

Príhovor!

No tak, poď!

Nebudem mať prejav. Nemám to rada, ale...

Ak by som mala dnes večer povedať hoci len jednu vec, iba jednu vec,

potom by to bolo jednoducho: „Viva Dalí!“

Skvelé!

KONIEC

Takže, čo si myslíš, Salvador?

Našiel som čosi.

A myslím si, že je...

nenormálne,

ak film o Dalím

končí obrazom ženy, ktorá nie je Dalí.

To sa mi nepáči.

Film o Dalím musí nevyhnutne končiť obrazom...

od Dalího, aspoň si myslím ja.

Áno, asi tak.

Myslím, že by to bolo lepšie.

KONIEC

Teda?

Je to lepšie, oveľa lepšie.

Páči sa mi to.

Ale mám taký pocit,

že sa mi vôbec nepáči

košeľa, ktorú má na sebe Dalí na záberoch vo filme.

Nepáči sa mi.

Dalí musí nosiť košeľu, ale úplne inakšiu, odlišnú,

aby sa film dobre skončil.

V poriadku.

Myslím, že je to lepšie.

KONIEC

A teraz?

Veľmi dobre. Veľmi, veľmi dobre.

Určite uprednostňujem túto košeľu.

Ale napadá ma,

zdá sa mi,

že by sa film o Dalím mohol končiť lepšie.

Hovor.

Bolo by múdrejšie...

keby bol Dalí v zábere sám.

Len sám?

Nikto iný.

Ach áno, dobre.

Myslím, že to bude lepšie.

KONIEC

Toto je lepšie. Je to dokonalé!

Toto...

je Dalí.

Toto je ešte viac Dalí!

KONIEC

slovenské titulky: blinkity

www.titulky.com