Original subtitles

Som hladná.

-Mmm. Koľko je hodín?

Kde je Lucas?

Dala si ho do obývačky?

Nicole, povedala som ti, aby si to nerobila.

Kam si ho dala?

- Je tu vôbec niekde ocko? - Nevidela som ho.

Ale kde je? Šiel von s Lucasom?

- Ako dlho si hore? - Neviem.

Kde je detský kočík?

Vidíš niekde ockove auto? Poď sem.

Nie? Tak dobre.

Pravdepodobne sú len na prechádzke.

No poď, lebo prechladneš.

Ahoj, to som ja. Kde si?

Vzal si nahrádku mlieka? Čoskoro mi prasknú prsia.

Zavolaj a daj vedieť, kde si.

SNEŽNÍ ANJELI

Prečo nezavoláš späť?

Čo sa to, dočerta, deje!

Ideme ťa von hľadať.

Prekliaty psychopat. Poď.

- Máme zatvorené.

- Viem. Hľadám len svojho manžela Salleho. Pracuje tu.

Zatvorené. Vianoce.

Ja viem, že sú Vianoce, hľadám svojho manžela.

- Videli ste ho? - Vráťte sa po Novom roku.

- Ahoj. - Čau. Ahoj, Nicole. Čo sa deje?

- Nevieš, kde je Salle? - Nie, to by som tiež rád vedel.

Jedno z mojich áut je preč.

- Nevrátil ho po zmene? - Minulú noc nemal jazdu.

- Povedal mi, že ide do práce. - Ale nerobil.

- Tak kde bol minulú noc? - Ako to mám, sakra, vedieť? Čo sa deje?

Lucas je tiež preč.

- Ako dlho sú preč? - To neviem.

Už musím ísť.

- Zavolaj mi, ak sa niečo dozvieš. - Jasné.

- Ahoj, David. - Ahoj, Mária.

- Vitaj vo Švédsku, Per. - Ďakujem.

Tu sú jeho veci.

- Ďakujem, že si ho priviedol. - Pre Davida urobím čokoľvek, však David?

- Zapni si bundu. - Áno, je zima.

Mám ti pomôcť?

Pomôžem ti, dobre?

No čo povieš, David. Môžeme ísť?

Zoberiem ti tašku. Dobre?

- Zavolaj, keby niečo. Kedykoľvek. - Myslím, že to zvládnem.

Môžeme?

- Tak ahoj. - Majte sa.

Dosť ťažká. Nesieš nejaké vianočné darčeky?

Keď som sa ráno prebudila, boli už preč.

- Kedy si ho videla naposledy? - Včera večer.

- Išiel si zajazdiť. - Šoférovať? V tej fujavici?

- Varovali pred vychádzaním z domu. - To som mu povedala.

- Ale nebol ani v službe. - Hľadala si ho v reštaurácii?

Áno, no ani tam nebol.

Nechápem to. Prečo odrazu berie Lucasa so sebou?

- Musel mať na to dobrý dôvod. - Ale aký? Veď sú Vianoce.

Možno len chcel, aby si sa pokojne vyspala.

Počúvaj...

Čo sa vlastne stalo? Pohádali ste sa?

No.. áno. Trochu.

Môže tu zostať na pár hodín? - Nie, mám zákazníka.

- Ale ona nebude rušiť. - Už som povedala. Nie!

- Máš niečo na upokojenie? - Teraz by si nemala spať.

Nemyslím na spanie, len niečo na rozmýšľanie. Prosím, mami.

- Stále nedvíha? - Nie.

- No, tak tu teraz bývam. - Páchne to tu.

Áno, trochu. Ale človek si rýchlo zvykne.

Pani, ktorá tu žila, sa presťahovala do starobinca.

Prenajímam ho od jej dcéry.

Je to veľmi lacné, len musím zachovať všetok nábytok.

- Obed je o dvanástej. - Áno, len to musím najskôr zohriať.

Niečo ti chcem ukázať. Toto je plán.

Dozvieš sa z neho, čo budeme robiť najbližšie tri dni. Dobre?

Takže o dvanástej si dáme obed.

O druhej sa stretneme na klzisku so sesternicou Anikou.

O štvrtej zájdeme k nej domov a spoločne oslávime Vianoce.

- Spím tu? - Nie, to je moja posteľ.

Ukážem ti, kde budeš spať. Poď.

Tu budeš spať.

Máš vlastnú izbu.

Myslela som, že by si sa tu mohol nasťahovať, ak by si chcel.

Potom by sme tu mohli žiť spolu, ty a ja.

- Nemám so sebou svoje veci. - Potom ich dovezieme.

Postarám sa o teba.

Je to veľmi čudné, že si len tak zmizne aj s Lucasom.

Čo ak sa mu stalo niečo zlé?

Možno mal nehodu.

Musíš zavolať na políciu, Jenni.

- Salle nenávidí políciu. - Mohlo sa stať niečo vážne.

Možno niekde leží v bezvedomí

alebo ho dokonca uniesli.

Už idem, ty moja malá potvorka.

Počúvaj.

Sľúb mi, že zavoláš na políciu.

- Sľúb mi to. - Sľubujem.

- Výborne. Veselé Vianoce. - Tebe tiež.

- Niekto, koho poznáme? - Nie. Jenni Sandgrenová, 27 rokov.

Niekoľko drogových trestných činov, už je to pár rokov, čo bola odsúdená.

Keď sa dnes ráno zobudila, jej manžel a dieťa boli preč.

Takže neviete, či bol Sallim včera večer doma?

Salle... Nie.

Zvyknem spať veľmi hlboko.

Koľko rokov má vaše dieťa?

Päť týždňov.

Takže je možné, že Salle spal vedľa vás

a skoro ráno vzal Lucasa bez toho, aby vás zobudil.

Áno, ale ja... potom nechápem, prečo sa nevrátil domov.

- Stretáva sa s niekým? - Čo tým myslíte?

Chodí za inou ženou? A teraz je u nej aj s Lucasom?

Pýtate sa, či ma podvádza?

Myslíte si, že by som vám zavolala, keby som si to myslela?

- Len sa vám snažíme pomôcť. - Tak prečo ho potom nehľadáte?

Obvolajte nemocnice alebo ambulancie!

Pohádali ste sa včera večer? Vy a Salle?

Nie.

Určite?

Áno.

Viete, čo si myslím? Myslím si, že...

...Salle zobral Lucasa, šiel ku kámošovi a vypol si mobil.

Čoskoro sa určite vráti.

Takže sa nám ozvite, keď sa objaví. Dobre?

- Tak fajn. - Veselé Vianoce.

A veselé Vianoce aj tebe.

Je hluchá.

Oh... dobre.

Potom... veselé Vianoce.

Hej.

Povedala som ti, aby si to nevypínala.

Poďme.

Ahoj, Salle.

Veselé Vianoce.

- Aké hrozné počasie sme mali minulú noc! - Áno.

- Čítal si noviny? - Nie.

Zomreli traja bezdomovci!

- Traja... Traja! - Zamrzli. Bolo to v novinách.

To je strašné! Ideme k mojej sestre.

- Ako budete tráviť Vianoce? - Zostaneme doma. A príde aj Kajsa.

- A čo to máš na bunde? - Maľovali sme...

- Vždy pracujete! Dopraj si oddych. - Nechaj ho už na pokoji.

- Prepáč, musíme už ísť. - Veselé Vianoce.

Nehovor toľko.

Miláčik?

Jenni?

- Kde si, dočerta, bol? - Boli tu policajti?

- Prečo si mi nedvíhal mobil? - Batéria sa vybila. Čo chceli policajti?

- Ja som im zavolala. - Prečo si volala políciu?!

- Myslela som, že sa niečo stalo. - Zbláznila si sa?

Čo som mala robiť? Nedvíhal si mobil.

Bála som sa.

Čo si... Čo si urobil?

- Salle? Kde je detský kočík? - Čo si im povedala?

- Vôbec nič. Kde je Lucas? - O čom to, dočerta, hovoríš?

Ale... nemal si ho so sebou?

Nie...

- Nie je tu? - Nie. Myslela som, že je s tebou.

Nie.

Bol predsa doma.

Samozrejme, že je tu! O čom to hovoríš?

Nie, nie je.

- Myslela som, že ty si ho vzal. - Musí tu niekde byť.

Kde je Lucas? Bol predsa tu!

- Kde je, sakra, Lucas? - Neviem!

- Nezamkla si tie posraté dvere? - Zamkla som ich! Prisahám!

Viem, že áno!

Miláčik... Pozri sa na mňa, kde je Lucas?

- Neviem. - Čo tým myslíš?

Ach, Jenni...

Bol tu! Keď som odchádzal, bol tu!

Miláčik, on... bol práve tu!

Skoro som sa zbláznila. Kde si vôbec bol?

Hovorila som s Patrikom, nemal si žiadnu jazdu.

Čo si urobil?

- Čo si urobil? - Miláčik...

- Čo si urobil? Povedz mi. - Vôbec nič.

Hovor so mnou! Čo si urobil?!

Zostaneš tu s Nicole, dobre? Miláčik, počúvaj ma.

Zostaň tu s Nicole a nikde nechoď.

A nevpúšťaj nikoho dovnútra.

Dôveruj mi. Prosím.

Poď ku mne.

- Kde je? - Kde je auto?

- Drž hubu, kretén. Kde je Lucas? - Upokoj sa!

Chcem späť svojho syna! Chcem ho späť!

Počul si ma? Vráť mi ho. Ruším našu skurvenú dohodu.

Končím! Kde je?

- Toto nebolo súčasťou dohody. - Pokojne!

Som pokojný.

Prečo si mi klamal?

Počúvaj ma, a teraz pokojne.

- Čo sa stalo? - Je preč. Lucas zmizol.

Prisahám, že som sa ho ani nedotkol. Netuším, kde je.

- Klameš. - Pozri sa na mňa! Nič som neurobil.

Ak s tým máš niečo spoločné,

ak mi klameš, zabijem ťa. - Salle.

- Ahoj. - Ahoj.

- Ahoj, Tobias. - Ahoj, Anika.

Ahoj, David.

- Nedotýkaj sa ho. - Prepáč.

Platí to aj pre teba, Tobias. Davidovi sa to nepáči, dobre?

V poriadku.

- Je sedem minút po druhej. - Čo?

- Mali sme sa stretnúť o druhej. - Ach, áno.

Prepáč, že sme meškali.

Sme tak radi, že sme sa konečne stretli.

Toto je Tobias.

Pozdrav Davida. Hovorila som ti o ňom...

Je to môj bratranec, Máriin mladší brat.

- Čo si tak dať horúcu čokoládu? - Dobrý nápad.

- Poď, David. - Môže počkať tu. Alebo?

- Dobre. Vrátim sa o dve minútky. - Je to blízko.

- Si rada, že je tu? - Tak veľmi mi chýbal.

- Ako často ho navštevuješ? - V pondelok, stredu a sobotu.

Teraz už chápem, prečo nemáš vlastný život.

- Má len mňa. Urobila by si to isté. - Nie, nie.

Som oveľa sebeckejšia ako ty.

Nikdy by som to pre svojho brata neurobila. Naozaj.

- Neverím tomu. - Asi by som to neurobila ani pre svoje deti.

Štyri horúce čokolády.

Čo to, sakra, robíš?

Čo sa tu deje?

- Povedala som ti - nedotýkaj sa ho! - Hej, nekrič na neho!

Kde ťa to bolí, zlatko?

Čo sa stalo, David? Čo sa stalo?

Prepáč.

Nemala som ťa s ním nechať samého.

Chcem ísť domov.

Áno, poďme domov.

- Chcem domov, k Perovi. - Do Kodane?

Teraz? Ale...

Uvedomuješ si, ako je to ďaleko?

Poďme ku mne a užime si pekné Vianoce, len my dvaja.

Daj mi šancu...

Šestnásť.

Au! Sakra!

Sedemnásť...

Dvadsať...

Ak podvádzaš, musíš začať odznova.

A so mnou - na chrbte.

Alice, nie! Si príliš ťažká.

- Odkedy si tak oťažela? - Tak poďme. A do dvadsať.

Jedna...

pätnásť, dvadsať... Hotovo.

A teraz ďalších desať klikov.

Veľmi vtipné...

- Nikdy ma nesmieš opustiť. - Aj keby som chcel, v tejto polohe by to nebolo možné.

Tu sú najnovšie správy:

Slávneho majiteľa galérie Hansa Molina našli včera večer zastreleného vo svojom dome.

Pravdepodobne sa stal obeťou neúspešného vlámania.

Okolo pol druhej v noci prijala polícia oznámenie...

- Veselé Vianoce! - Hansa Molina zastrelili.

Viem. Umieraš od túžby nájsť jeho vraha.

Ale to je Stellanov prípad.

- Ahoj. - Ahoj, Alice.

- Mali ste dobrú zmenu? - Jasné.

- Niečo výnimočné? - Nie, dnes je pokoj.

Vo Varbergu jednej žene zmizol manžel s dieťaťom.

Pohádali sa. Zrejme nejde o nič vážne. Keď sa vrátia, zavolá nám.

- A volala? - Ešte nie.

- Dala vám na seba kontakt? - Nie.

- Koľko rokov má dieťa? - Päť týždňov.

- Päť týždňov? - No.

- Kedy sa to stalo? - To presne neviem. Pred pár hodinami.

Všetko je uvedené v našej správe.

- Nahlásili ste ich ako nezvestných? - Nie oficiálne, nie.

Takže otec možno uniesol dieťa a je už dávno za hranicami.

- Čo ste si mysleli? - Dobre, ďakujeme. Poďme, Alice.

Vieš, aký som šťastný, že teraz pre nás pracuješ.

Tvoja snaha a odhodlanie sú úžasné.

Ale ja som šéf oddelenia.

Ja dávam príkazy a karhám ľudí, ak je to nutné.

Ty... pracuješ podo mnou.

A teraz, keď sme si to vyjasnili... Máš pravdu, radšej to preveríme.

- Zájdem po to hlásenie. - Dobre.

- Ahoj. - Ahoj.

- Nepracuješ na prípade Molina? - Áno.

Tak prečo si tu?

Videl som ťa, tak som ťa chcel pozdraviť.

A zapriať ti veselé Vianoce.

- Je niečo, čomu nerozumieš? - Tebe.

- Ahoj! - Ahoj.

Práve som hovoril svojej šéfke ako nám tam hore veľmi chýba.

Potom je dobre, že ju po Novom roku dostanete späť.

- Už sa neviem dočkať. - Veselé Vianoce.

- Nič mi nehovor. - Veď ja ani nič nehovorím.

Viem, čo si myslíš, tak prestaň.

Nicole, nie... Neotváraj tie dvere.

Ahoj.

Volám sa Alice a som od polície.

- Chcela by som hovoriť s tvojou mamou. - Mmm.

Choď do kuchyne.

Dobrý deň. Môžeme vojsť?

- Takže sa vrátili domov dnes popoludní? - Áno.

- O koľkej? - Pred pár hodinami.

Viem, že som vám mala zavolať, ale bola som taká rada,

že sú späť... Úplne mi to vypadlo z hlavy.

Kde potom boli celý deň?

U mojej mamy.

Večer sme sa pohádali a on...

...vstal skoro a vzal Lucasa so sebou k mame.

- A vy ste sa zobudili o koľkej ? - Pol siedmej.

Chodí často za vašou matkou, keď sa pohádate?

Áno.

Ale to nie je to nič neobvyklé.

- Aha. A teraz sú spolu vonku? - Áno. Salle šiel s Lucasom na prechádzku.

Kedy sa vrátia?

Ako... Ako to mám vedieť? Asi to chvíľu potrvá.

Žiadny problém, počkáme.

Ale veď je Štedrý večer.

Ešte mám čo robiť, musím popripravovať nejaké veci.

Kojíte?

- Váš syn má päť týždňov... - Áno, kojím.

Môžem s ním hovoriť?

- S kým? - So Sallem. Môžete mu zavolať?

Áno.

- No ahoj. - Ahoj, zlatko, sú tu policajti...

Dobrý deň, Salle. Mikael Vargas zo štokholmskej polície.

- Dobrý... - Kde ste?

Ja som... vonku. Stalo sa niečo?

Lucas je s vami?

No... áno, je so mnou. Má problémy so spánkom, takže

to chvíľu potrvá... kým sa vrátime domov.

Stalo sa niečo?

Nie, len sme sa chceli uistiť, že je všetko v poriadku.

Všetko je v poriadku. Ospravedlňujem sa ak došlo k nedorozumeniu...

Nie, to nevadí. Je dobre, že to vieme.

Nuž teda, príjemné sviatky.

- Ďakujem, nápodobne. - Vďaka.

Ďakujem.

Poďme. Veselé Vianoce.

Veselé Vianoce.

Myslím, že klamú.

"Vitajte vo svojej hlasovej schránke."

"Máte sedem nových správ."

Objavili sa okolo siedmej a odišli okolo tretej.

- Takže tu boli osem hodín? - Ste dobrá v matematike.

- Môžem si požičať váš prst? - Samozrejme.

- Dupačky pre Lucasa. - Aha.

- Máte deti? - Nie.

- Nie.

Je normálne, aby bol Lucas osem hodín preč od svojej matky?

Nezaujíma ma to.

- Čo jedol, keď bol tu? - Asi whisky z dojčenskej fľaše.

Prečo Salle nedvíhal mobil, keď mu volala vaša dcéra?

Nemiešam sa do ich súkromného života.

Takže ste spolu strávili osem hodín bez toho, aby ste vedeli prečo?

Sme rodina. Vždy sme spolu bez toho, aby sme vedeli prečo.

Tu je moja vizitka pre prípad... ak by ste nám chceli niečo povedať.

Vďaka.

- Zbieram také. - Skvelé.

- Poďme. Ďakujeme. - Ďakujeme.

Kde je?

- Kde je? - Chcem, aby si si sadla.

- Čože? - Prosím, sadni si.

"Správa prijatá včera o 22:14."

"Salle, neviem ho prinútiť prestať plakať... Musíš sa vrátiť domov!"

"Správa prijatá včera o 22:43."

"Salle... prepáč"

"Prosím, vráť sa domov. Potrebujem ťa."

"Správa prijatá včera o 22:59."

"Miláčik, kde si?"

"Už to viac nevydržím, zbláznim sa!"

"Správa prijatá včera o 23:14."

"Ak sa teraz nevrátiš domov, vyhodím ho z okna!"

"Myslím to vážne! Počuješ ma?! Vyhodím ho z okna!"

"Toto mi nemôžeš robiť!"

"Toto mi nerob..."

"Správa prijatá včera o 23:43."

Čo si to urobila?

Nič som neurobila.

Je mŕtvy?

- Je mŕtvy? - Nič som neurobila!

- Čo si si vzala? - Nič.

- Čo si si vzala?

Niečo, čo mi dala mama.

Potrebovala som sa vyspať.

Koľko?

Pár...

Veľa.

Zobrala si ho potom von?

Neviem.

Nevieš?

- Čo myslíš tým, že nevieš? - Nespomínam si.

Ak je teraz vonku...

...potom je už zmrznutý na kosť.

Nič som neurobila!

Ach, Bože...

Per ťa vyzdvihne na letisku.

Letuška ťa zavedie na tvoje miesto. Všetko bude v poriadku.

A môžeme to skúsiť inokedy.

Nie, ďakujem.

Už ma nechceš navštíviť?

Nie.

Nájdeme riešenie.

Rada som ťa videla, aj keď...

Tu je jeho batožina.

Uistite sa, aby na nič nezabudol.

- Bude s ním stále niekto? - Áno.

- Dobre. A nedotýkajte sa ho. - Áno, vieme o tom.

Je čas nastúpiť do lietadla.

Teraz nasleduj tú pani, David.

Maj sa pekne, David.

- Ahoj... - Sú tu nejaké dobré deti?

- Pomáham Ježiškovi. - Sú všetky pre mňa?

Nie, tvoj braček tam má tiež niečo.

Ale... toto je pre teba. Veselé Vianoce!

- Ahoj, Kajsa. - Salle! Tak ty si doma?

Zlatko, choď si rozbaliť darčeky do svojej izby.

Jenni mala obavy. Bola tu aj polícia. Kde si, sakra, bol?

Kajsa...

Poď dovnútra.

Ach, môj Bože...

Čo si to urobila?

Ty si mi dala tie tabletky.

Vždy za to môže niekto iný, však?

Čo si to, dočerta, urobila!

Nie, Jenni, toto ti neviem odpustiť.

- Mamina? - Poď sem.

Choď do svojej izby, za chvíľu prídem.

- Prestaň! Nechaj ma na pokoji! - No tak už poď...

Uvoľni sa! Doma máme chlast.

- Pusti ma! - Hej ty, hovoríme s tebou.

- Kam ideš? - Nechajte ma!

Hovoríme s tebou!

- No tak, kam ideš? - Urobíme si párty...

Hej, hovoríme s tebou!

- Hej, čo jej chcete? - Poznáme sa.

- Nechce s vami hovoriť. - Ale my sa poznáme.

- Nechajte ju na pokoji! Zmiznite! - Hlupaňa!

Neublížili ti?

Nemala by si ísť domov? Je Štedrý večer.

Nie.

- Si tehotná? - Ďakujem za pomoc.

- Kam chceš ísť? - Neviem.

Nemôžeš tu chodiť takto neskoro v noci sama.

Jedla si niečo?

Si hladná?

To je všetko, čo mali.

- Utiekla si z domu? - Áno.

Prečo?

- Kde bývaš? - Kde sa dá.

Chceš žiť na ulici?

To nemôžeš.

Mala by si ísť domov k rodičom. Rada ťa odveziem.

Nie.

Dobre.

Počkaj!

Dobre.

Nedoješ svoj sendvič?

Je niečo nové v prípade nezvestnej Emmy Falkovej?

Nič, čo by stálo za to.

- Mali by sme sa obávať? Je tehotná? - Ešte nie.

Všetko nasvedčuje tomu, že utiekla od svojich rodičov.

O pár dní sa na nich prestane hnevať a vráti sa domov.

Dúfam, že máš pravdu.

Tínedžeri sú blázni.

- Áno, ešte šťastie, že nemám deti.

- Ako sa ti páči? - Nie!

Nie? Prečo "nie"? Je sexi!

Au, to je horúce.

Áno, tu je Alice.

Dobre. Áno, počúvam.

Áno.

Aha.

- Musíme odtiaľto vypadnúť! - Prečo mi nepovieš...

- Čo mám povedať? - Kde si, dočerta, bol!

- Neveríš mi? - Nie, klameš mi!

Neklamem, pracoval som!

To je lož! Vôbec si nebol v práci.

Dôveruj mi. Musíme odtiaľto vypadnúť!

Čo sú zač?

- Kto ste? - Štoklhomská polícia. Vy asi musíte byť Salle.

- Chystáte sa odcestovať? - Nie.

- O čo tu ide? - Volala vaša svokra.

Neboj sa. Bude to v poriadku. Poď, miláčik.

Neopúšťaj ma.

- Neviem si spomenúť. - Skúste.

Kde ste mohli nechať detský kočík?

Kam zvyčajne chodíte?

- Nič som neurobila. - Dobre.

Ale ak chcete nájsť Lucasa živého, musíte nám teraz pomôcť.

Na nič si nepamätám.

- Psovodi sú na mieste. - Ďakujem.

Potrebujem niečo, čo patrilo Lucasovi.

Niečo s jeho vôňou.

- Može byť ešte nažive? - Áno, ak by sa niekto o neho postaral.

Alebo ak by bol detský kočík niekde vo vnútri. Teraz ide o to nájsť ho.

Prehľadávame celú oblasť.

Prezrite odpadové koše a schodiská. Zaklopte na každé dvere.

- Dofajčil som, môžeme ísť dnu. - Dobre.

- Našli ste ho? - Ešte nie.

Pôjdete s nami na policajnú stanicu.

- Kde je Salle? - Tu.

- Pripravte dve autá na prepravu. - Áno, okamžite to zariadim.

Vaša dcéra môže zostať u vašej matky.

Vezmite si veci. Oblečte si kabát a topánky.

Našli sme nejakú bundu. Zdá sa, že je na nej krv.

To je ockova bunda.

Muž uteká po streche. Zadná časť budovy!

www.titulky.com