Original subtitles

Na tomto svete je mnoho ľudí.

Tých, ktorí sú zdraví a nie chorí. Tých, ktorí sú mužmi a nie ženami.

Tých, ktorí sú múdri a nie hlúpi. Pekní a nie škaredí.

A potom takých, ktorí sú tým všetkým naraz.

Baldur a Arni boli obaja zdraví, pekní a múdri.

Synovia náčelníka.

Po jednej z výprav im venoval sekery s rukoväťou z perál,

pochádzajúcich z mora na opačnom konci sveta.

Ale jedného letného dňa bola ich osada napadnutá, a všetci sa museli dať na útek

Ale pre menšieho Baldura bola sekera priťažká, a tak zaostával.

V ten deň prišiel Baldur o svoju ľavú ruku,

a jeho realita sa navždy zmenila.

Pocit inakosti a vylúčenia zmenili jeho myseľ,

až Baldur zrazu nevedel, kým vlastne bol.

Už sa viac necítil zdravý, pekný ani múdry.

Cítil sa byť menejcenným..

Náčelník, ktorý sa zaprisahal považovať všetkých za rovnocenných,

nezniesol pohľad na utrpenie svojho najmladšieho syna.

Preto rozhodol, že všetci muži bez ohľadu na svoj vek,

v každej osade v jeho panstve, musia taktiež prísť o svoju ľavú ruku.

Vedel, že ak sú rovnako postihnutí všetci, potom nie je postihnutý nikto.

A pretože sa Baldurova realita už nedala zmeniť,

musela sa namiesto toho zmeniť realita vôkol neho.

POSLEDNÝ VIKING

Niekoľko ozbrojených lupičov

dnes prepadlo auto na prevoz peňazí firmy Loomis.

Pri lúpeži si počínali surovo a profesionálne.

Viacerí svedkovia videli v čase lúpeže v blízkosti činu dve SUV...

LÚPEŽNÉ PREPADNUTIE TRANSPORTU

Anker, vraj tam niekoho zabili.

Zbaľ mi tašku a nájdi môj pas, Freja. Hneď!

Neplač, neplač... Prestaň! Pomôž mi!

- Manfred... - Budeme robiť barbecue na balkóne.

Ugrilujeme si veľké stejky. Aký si mal deň?

Dobrý. Budem musieť odísť.

- Musíš pre mňa niečo urobiť. - Kam ideš?

- Všetko bude okej, je tu Freja. - Chcem, aby si tu ostal.

Vrátim sa. Vidíš ten kľúč? Chcem, aby si ho zjedol a...

Niekedy ma musíš nechať dohovoriť, okej?

Keď to vyjde von, opäť ho prehltni – umytý! Takto to opakuj, až kým nebude čistý vzduch.

Dávaš pozor?

Hlavná stanica, skrinka č. 23. Ten kľúč je od nej.

V skrinke je taška. Vezmi ju a zakop v lese pri maminom dome,

ako je ten dubový stôl, kde sme oslavovali tvoje narodeniny.

Urobíš to pre mňa? Si jediný človek, ktorému môžem veriť.

- Môžem to zakopať niekde inde? - Urob to, čo ti vravím.

Anker, už musíš ísť. Anker.

O 15 ROKOV NESKÔR

Kto vlastne si, Anker?

Som Anker. Anker Andersen.

Anker, vzorný väzeň, ktorý by mal byť podmienečne prepustený,

alebo Anker, ktorý surovo zbil spoluväzňa len kvôli tomu,

že mu oblial sudoku kávou?

Alebo Anker, ktorý sa podieľal na lúpeži peňazí a vražde Herberta Knudsena?

Som všeličím, ale nie vrahom.

V živote som nikoho nezabil.

Mal som v sebe veľa hnevu voči mnohým ľuďom.

Voči mojej rodine. Voči môjmu otcovi...

pretože nás opustil. Voči môjmu bratovi.

Ale naučil som sa ovládať a dostať svoj temperament pod kontrolu.

A čo vravíš na to, že tých 41,7 milióna sa nikdy nenašlo?

O tomto... o tomto sme sa už bavili mnohokrát.

Ak by som vedel, kde tie prachy sú, už dávno by som vám to povedal.

Počúvajte, neberiem žiadne drogy a 11 rokov abstinujem.

Už nebývam násilný. Fakt neviem, čo viac mám ešte urobiť.

Môžem iba povedať, že je zo mňa úplne iný človek.

VITAJ DOMA Z VÄZENIA, ANKER

- Nechceš otvoriť? - Nie, ešte chvíľu počkám.

Mohol...

- Ahoj, braček. - Ahoj.

Kúpil 60 tvojich obľúbených žemlí a od nervozity

už týždeň nespal.

Myslíš, že tých žemlí bude dosť?

Čo, Manfred?

Ach, zabudla som. Teraz sa volá John.

- Hovor mu John. - Prečo?

Nechce, aby sa mu hovorilo Manfred. Všetci ho volajú John.

Všimol si si ten transparent z kvetov? John ich nazbieral a vysušil. Nie je to pekné?

Áno, krásne. Prečo sa doriti už nechceš volať Manfred?

- Čo to... - Nie, John...

No tak, prestaň.

Nemôžeš čakať, že po toľkých rokoch bude všetko ako predtým.

Od maminej smrti sa všetko zhoršilo.

Tak veľmi si mu chýbal, a teraz sa bojí, že zase odídeš.

- Ospravedlň sa mu a sľúb, že ostaneš. - Okej.

Plánoval som vziať ho na výlet. K maminmu domu napríklad.

To je výborný nápad. Môžete tam rovno pár dní ostať.

Noví majitelia to prenajímajú cez Airbnb.

Len nezabudni, že sa už volá John. John?

Ospravedlňujem sa, nechcel som byť až tak dramatický.

Čo ti hrabe? My dvaja sme už dávno vyrovnaní, Flemming.

Chcem všetky tvoje prachy, Anker, inak budeš mať problém.

Všetky moje prachy? Svoj podiel si už dostal.

Tie som už dávno minul a narobil si kopec nových dlhov.

Sľúbil som im, že mi to pomôžeš splatiť.

Tak rád by som ťa znovu udrel.

- Koľko im dlžíš? - Chcem všetko. Celých tvojich 20 miliónov.

Máš čas do pondelka. Čo to máš s tou zárubňou?

Vieš, že to je celkom nebezpečné?

Opravím ti to. V pondelok si na to prinesiem náradie.

Spapáš ešte jednu?

Len si daj. Spapáš ešte jednu?

- Odkiaľ máš toho psa? - Freja ho nesmie vidieť.

To je už náš pes. Teda ak ostaneš. Ostaneš?

Chcel by si si ísť zaplávať, Anker? So mnou a s naším psom?

Takže, teraz máme nového psa.

Daj mi toho psa. Bente je dolu na schodisku.

- Daj mi ho, Bente čaká dolu. - Akého psa?

- Tohto psa, dočerta! - Ach, musel sa mi prepašovať pod bundu.

Asi chce bývať s nami.

Dám mu vodičku. Radšej bude s nami ako s blbou Bente...

Nie! To nie je jej pes! To je úplne iný pes!

A práve sa zamiloval do mňa aj Ankera.

- No tak, Bente chce volať políciu. - Políciu tu naozaj nepotrebujeme.

- Daj jej toho psa, Manfred! - Hovor mu John!

- Je to úplne jedno! - Kradne ľuďom psy.

Všetci susedia ho majú plné zuby. Musíš ho volať John.

Minulý týždeň som na to zabudla, a on sa dopichal vidličkou na mäso.

Hej, John. John...

Ak budem stáť oproti dubovému stolu, čelom k maminmu domu,

tak kde si ukryl tú tašku?

Prestaň s tým, Manfred.

- Neviem, s kým sa to zhováraš. - Prestaň, nemám na to náladu.

- Prečo sa chceš volať John? - Pretože som John.

- Ale prečo si John? - A ty si prečo Anker?

Je mi jedno, čo si myslíš. Som John.

John Lennon.

- John Lennon? - John W. Lennon.

Preboha, to sú ale somariny. Vysvetlíš mi, o čo tu ide?

Veď sa na neho vôbec nepodobáš. A nemáš ani rovnaké okuliare.

Na tie si práve šetrím. Anker, musíš to prijať, inak...

Inak čo? Prepichneš si hlavu špízom na fondue?

Presne tak by som sa mohol zabiť. Mnohí iní to už urobili.

Mal som to veru v pláne. Lenže... my vôbec nejedávame fondue.

Sklapni, Manfred. Povedz mi, kde...

- Je v poriadku? - Kto?

Môj brat, Manfred Andersen.

Aha, Andersen? To sú len povrchové zranenia.

Môže ho vziať domov? Nemusí ostať na psychiatrii.

Musíme si ho tu nechať, pretože išlo o samovražedný pokus.

Ale ak mi šupnete do vačku nejakú päťstovku, tak vám ho dáme.

- Mám vás podplatiť? - Nebodaj sa vás to dotklo?

- Čo doriti... - Bol to len vtip, okej?

Váš brat leží na izbe 8C.

Si v poriadku?

Budeš môcť sedieť v aute?

Už to chápem.

Chýbal som ti.

Si zmätený a dotknutý, pretože som tu nebol.

Áno... ale už som tu.

Tak poď.

Potrebujem, aby si šiel so mnou a ukázal mi, kde je tá taška, okej?

Potom spolu niečo vymyslíme. Okej, Manfred?

Ste v poriadku?

Smiem ho podržať?

Neboj, zachránim ťa pred tou hlupaňou.

Disociatívna porucha identity.

Kým my ostatní máme jednu osobnosť,

v Manfredovi sa strieda viacero rôznych osobností.

Teraz sa upäl na svoje alter ego v podobe Johna Lennona.

Chcem si ho vziať so sebou. Musím s ním hovoriť.

So skutočným Manfredom.

Rozumiem, že vám chýbal, ale Manfred tu musí ostať.

Prečo? Veď nikomu neubližuje.

Opakovane sa pokúsil o samovraždu, a od októbra ukradol už deväť psov.

Manfred dobre vie, kým je. Vždy bol svojský. Len sa predvádza.

Budem úprimná - čaká nás niekoľkoročný liečebný proces,

zahŕňajúci terapiu i medikamentóznu liečbu.

Niektorí pacienti ostanú vo svojom alter egu po celý ich život.

Vieme, že disociatívna porucha osobnosti má svoj pôvod

v traumatickom zážitku z minulosti.

Mohlo sa to stať pred desiatkami rokov...

Manfred...

Čo tu dopekla robíš? Chceš, aby nás zbil?

Sekera ostane tu, dobre? Zlož si helmu, musíme ísť do školy.

- Nie, ja pôjdem na výpravu. - Nie. Prestaň s tými hlúposťami.

Si už veľký. Všetci sa ti posmievajú.

Nie si Viking.

Vikingovia už neexistujú.

Ale ja existujem.

Anker, ste tam?

JACHTA NA PREDAJ

Pozrimeže, šéf protikorupčnej jednotky. Osem frťanov fernetu, prosím.

Lothar Nielsen, ošetrovateľ na psychiatrii. Pamätáte si ma?

- Iste. - Plánujete sa s bratom plaviť?

Nie, je na uzavretom oddelení.

Asi je to pre neho to najlepšie.

Už mu stanovili diagnózu?

- Disociatívna porucha... - Disociatívna porucha osobnosti.

- Vypijete sám osem frťanov fernetu? - Áno, vždy. Viac by už vyzeralo čudne.

Disociatívna porucha osobnosti je na hovno. Mrzí ma to.

Je to bordel.

Považuje sa za Johna Lennona.

Raz sme u nás na oddelení mali aj "Michaela Laudrupa".

Inokedy bol z neho Ježiš alebo John Wayne. Kuchár nikdy nevedel, čo mu má pripraviť.

Na klinike v Amagere je pacient, ktorý sa považuje za Ringa Starra.

Už im chýba iba Paul a George, a môžu opäť vyraziť na turné.

Nechápem to. Prečo má tieto stavy, keď som sa už vrátil?

- Mal by sa z toho tešiť. - To bude práve ono.

Svoju inú identitu mal pod kontrolou, lebo neexistoval konflikt

medzi jeho sebaobrazom a reakciami okolia.

Strácam sa v tom.

Ak by som o sebe vyhlasoval, že som Napoleon,

ostatní by ma určite považovali za blázna.

To by sa negatívne prejavilo na mojom sebaobraze.

Ale ak ste ma dali do repliky Versailles s 200 sluhami okolo mňa,

s armádou, jazdectvom a lekciami francúzštiny,

potom by môj sebaobraz ako Napoleona nebol divný a ostal by zachovaný.

Pokiaľ jeho okolie prijíma Manfreda ako Johna Lennona, je všetko v poriadku.

Všetci susedia ho tak volajú. Dokonca im dáva autogramy.

Presne tak!

Ja proste nedokážem predstierať, že je to John Lennon. Nebolo by to choré?

Kde si bol posledných 20 rokov?

Keď IKEA otvorila svoju prvú predajňu, mali tam 46 výrobkov.

Dnes ich majú v ponuke 12.000. Každý je unikátny.

Každý má právo na svoju vlastnú unikátnu realitu.

Potom určite aj ty zvládneš volať svojho brata John Lennon.

Už si hore, skvelé! Tu máš...

Košeľa pre teba.

- Ako dlho som spal? - Overoval som, či je Ringo stále v ústave.

- Ringo? - Skoncentruj sa.

Pozri.

Anton Wulf Espersen bol v júli 1996 prijatý na psychiatrickú kliniku v Amagere.

Myslí si o sebe, že je Ringo Starr, bubeník The Beatles.

Bol to tvoj nápad, tak som overil všetky ústavy v Dánsku.

Aký môj nápad?

Dať The Beatles znovu dokopy, a vytvoriť Manfredovi vlastnú realitu.

Ale s Paulom McCartneym a Georgeom Harrisonom to bolo ťažké. Tých v Dánsku nemáme.

Už som to chcel zabaliť...

Ale pozri, koho som našiel vo Švédsku.

Zoznámte sa - Hamdan Falk Sjöberg,

pacient oddelenia č. 53 severoštokholmskej psychiatrickej kliniky.

Hádaj, aké rôzne osobnosti má Hamdan.

- Paul McCartney? - Sir Paul McCartney...

Hamdan by na tom asi trval.

Ale to nie je všetko. V Hamdanovi sa ich strieda viac ako 40.

Iron Man, Gustav Mahler, Schopenhauer,

Davy Crockett, Heinrich Himmler...

a - pozor - gitarista George Harrison. Môže byť?

- Takže on je McCartney aj Harrison? - Áno, ale nie súčasne.

Nie je to úžasné? Máme dvoch beatlesákov naraz.

A Iron Mana. S tým chlapom by som šiel na pivo.

Prečo mi to hovoríš?

Poskladáme Manfredovi kapelu, a premeníme jeho vlastnú realitu na skutočnosť.

Nespomínaš si? Napoleon.

Keď sme boli po Manfreda, dostal si nápad s fiktívnym nahrávacím štúdiom.

- My sme boli po Manfreda? - Bože, koľko si toho vypil?

Pri tej akcii si surovo zbil ošetrovateľa.

O tom sa musíme pozhovárať.

- Nevieš ovládať svoj hnev. - Kde je Manfred teraz?

Dal som mu 60 mg diazepamu.

- Kedy sa prebudí? - O takých 5-6 hodín bude hore.

Navrhujem ísť do Amageru po Ringa, odtiaľ do Švédska po Paula-Georgea,

a potom im urobíme v dome tvojej mamy to nahrávacie štúdio.

Ja povediem klinický výskum a budem to celé monitorovať...

- Čo všetko som povedal o maminom dome? - Je to skvelé miesto na oživenie spomienok.

A zastavíme sa v IKEI po nábytok do štúdia.

Zmizni mi z očí. Ťahaj preč. Vypadni.

Tak IKEU vynecháme. Môžeme vyraziť.

Zmizni!

No teda, to bola fakt prehnaná a neprimeraná reakcia.

Hej...

Sme tu.

Pred maminým domom.

Prespíme tu,

a zajtra ráno ma zavedieš k tej taške, okej?

Fajn.

Zdravíčko. Vitajte u nás, ja som Margrethe.

- Ahoj, Anker. - John.

Vaše izby sú tam, ukážem vám ich.

Netreba. My sme tu ako deti vyrastali.

To je milé. Ale prídete nás pozrieť a dáte si večeru, však?

To asi nie. Manfred nevyhľadáva spoločnosť.

Manfred? Vravel, že sa volá John.

Anker, som naozaj veľmi hladný.

Skvelé.

Pribudlo tu naozaj dosť dobrých múzeí.

My sa len poprechádzame po lese,

a vykopeme zopár červíkov na rybačku.

Nie.

- Dáš si radšej ovocný džús? - Nie.

Ako môžete byť manželia, keď on je taký škaredý a ty taká pekná?

Preto nemáte deti? Lebo je taký škaredý?

- Prestaň. - Čo sú to za otázky?

Si úplný idiot?!

- Nech sa mi ospravedlní, Anker. - Nie.

Hovorí mi tak celý deň. Trvá to už roky.

To ty by si sa mal ospravedlniť mne a Wernerovi.

Prečo? Veď som neklamal.

Ale môžem klamať. Môžem povedať, že si škaredá.

Nevyzerá príšerne, Anker?

- Zmiznite, obaja! Vypadnite z nášho domu! - Len kľud, on má psychiatrickú diagnózu.

Už ako malému robili Manfredovi ostatné deti zle...

Prepáč, nevedeli sme o tvojej diagnóze, mrzí ma to.

- Také niečo si nám mal povedať. - Tvoja pravačka bola rýchlejšia.

- Trénuje box. - Doma nesmieš používať bojové techniky.

Bol to len slabý jab.

- Teraz by som si dal ten ovocný džús. - Iste, prepáč.

Tak čo, Anker, máš rád jazz?

Možno by si im mohol stručne povedať, čo sa ti stalo s tvárou.

- Pre ostatných je to potom ľahšie... - Netreba.

Chcem to počuť. Prečo si taký škaredý?

- Nemám problém o tom hovoriť. - Tú kratšiu verziu, prosím.

Bol to úplne všedný piatok. Čakali sme na večeru 10 hostí.

Vy ste robili každý piatok večeru pre 10 hostí? Prečo?

- Nie, nerobili. A mali sme iba 8 hostí. - Všetko bolo nachystané.

Montepulciano sa dekantovalo, mäso sa pieklo v rúre...

Vtedy sme ešte jedávali mäso. Je to už dávno.

Išiel som ešte kúpiť dve papriky na šalát,

na ktorý mala Marghrete chuť.

- Tú historku stále mení. - Ktorú časť?

Boli to plnené papriky podľa afganského receptu, čo som našla na nete.

Ja som si v ten piatok pripadala úplne stratená, pretože som sa rozhodla,

po rokoch vnútorných pochybností, zavesiť moju kariéru modelky na klinec.

Lenže Werner zistil, že priniesol iba osem paprík, a dve nám chýbali.

Ako som už povedal, šiel som kúpiť tie dve papriky.

Prečo si musel variť aj ísť nakupovať? Ona nepohla ani prstom?

Ísť dokúpiť dve papriky nie je zase nič výnimočné.

Nakoniec bolo, lebo ma to znetvorilo.

Ja som sa zase musela vzdať svojej kariéry a života, aby si ty mohol navrhovať kolekcie.

- Aké kolekcie, Anker? - Unikátne kolekcie.

Výrobky z kože a kožušín. Bolo v tom veľa práce.

Werner tie kolekcie navrhoval 40 rokov, ale nikdy sa nič nevyrobilo.

Teraz s tým už prestal, aby mohol napísať knihu pre deti,

ale ani to sa mu nedarí.

- To nie je pravda. - Nie je?

- Pôvodne som chcel hovoriť o inom. - Prosím, dokonči svoju historku.

Presne tak. Prepáč.

Zaparkoval som, vtedy som ešte fajčil, tak som si zapálil cigaretu,

vzal nákupný zoznam a keď som otváral dvere,

vtedy vystrelil airbag.

Výrobná chyba. Vitajte v pekle!

Načo si potreboval nákupný zoznam, ak si šiel iba po dve papriky?

Potrebovali sme aj iné veci. Ale to nie sú podstatné.

- Takže ti cigareta popálila tvár? - Áno. Keď horí, má 1.400°C.

A airbag v Peugeote 107 exploduje rýchlosťou 300 km/h, takže tvár som mal na kašu.

Prišiel som o 40% kože v tvárovej časti.

- Ďakujeme za večeru, asi už pôjdeme... - Ale malo to aj dobrú stránku.

Peugeot ma odškodnil,

pretože som stratil schopnosť navrhovať.

Prečo si ju stratil?

Keď navrhuješ oblečenie, John,

musíš byť schopný vidieť svet očami iných ľudí.

Byť niekým iným. Ale ak zrazu nevieš, kým si ty sám,

tak ako sa to stalo mne...

Bol som existenčne zneistený a celá moja kariéra šla ku dnu.

O akej kariére to hovoríš?

Nedokázal si navrhnúť ani ponožky, ktoré by niekto nosil.

Osem rokov už píšeš knihu pre deti, a ani tú nedokončíš.

Zraňuje ma, ak také niečo hovoríš pred našimi hosťami.

- Hovorím iba pravdu. - Potom aj ja poviem nejakú o tebe!

Celý "modeling" bol iba o jej rukách v jednej reklame z roku 1987.

Nič iné!

Nuž áno, takto to je.

Taká neuveriteľná zbytočnosť.

Len kvôli dvom paprikám.

A zvyšných vecí z nákupného zoznamu.

Tých nepodstatných.

- Áno. - Veru.

- Ďakujem. - Vďaka za úžasný večer.

Anker, pozri. Toto sme našli v stene, keď sme to tu prerábali.

Tie figúrky si vyrezával ty?

Nie, to Manfred, keď bol v detstve posadnutý Vikingami.

Všetko v poriadku?

Ale áno, len som unavený.

- Dobrú noc. - Okej.

O koľkej pôjdeme zajtra na rybačku, Anker?

Najskôr si pôjdeme vykopať červíky. Tam, kde sme oslavovali naše narodeniny.

- Pamätáš? - Nie.

Ja som ich vždy oslavoval v Liverpoole.

Ale na rybačku pôjdem rád. Len sa mi nechce túlať lesom.

A ak ideme hľadať nejakú tašku, tak to chcem ísť rovno domov.

Nie, pôjdeme hľadať červíky.

Nevieš, aké to je byť mnou. Každý chce byť mnou.

Ľudia ma naozaj majú radi.

- Pretože si John? - Áno.

Pretože som John.

Mal si jedinú úlohu. Dohliadnuť, aby tvojho brata v škole nešikanovali.

Nevedel som, že to vzal so sebou.

- Bola to iba sranda. - Sranda?

Je to sranda, keď Freju šikanujú kvôli tomu, akého má brata?

Je to sranda, keď po celom dome vyrezáva rúny?

Je to sranda, keď mama chodí na rodičovské združenia a všetci sa jej posmievajú?

Manfred je veľmi chorý, Anker, a potrebuje pomoc.

A ty si mu dnes nepomohol, však?

Manfred si sám nevybral, že bude Viking.

Manfred, vstaň.

- Poďme rovno k jazeru. - Najskôr nazbierame červíky.

- Nepáči sa mi tu. Je tu zima. - Už to stále neopakuj, poď.

Nechcem tu byť.

Nepáči sa mi tu, Anker. Je mi zima.

Len kľud.

Úplný kľud.

Spolu s mojím bratom sme oslavovali narodeniny pri tamtom stole.

Nemusíme ísť na rybačku. Vráťme sa do domu.

- Alebo domov k Freje? - Len kľud.

Ani ja tu nechcem byť. Ale musíme nájsť tú tašku.

Potrebujem tú tašku, Manfred.

- John, prepáč... - Taška, taška, taška!

Stále rozprávaš iba o taške!

Prestaň robiť taký cirkus!

Ty si označil to miesto vikingskými rúnami?

Ty si fakt magor. Čo ak by to niekto uvidel?

Fakt vieš byť úplný magor.

Len choď.

Už ťa tu nepotrebujem. Choď!

- Čo je to? - To je Balder.

Balder?

Náš pes.

Nespomínaš si?

Ako to, že si ho pamätáš ty, ak si John?

Všetko to len hráš. Ty klamár jeden!

- Nechaj ma! Nechcem tu byť! - Potrebujem tvoju pomoc!

- Nechcel som sa sem vrátiť! - Prestaň, prestaň.

- Pusť ma, lebo sa inak upálim! - Upokoj sa, len kľud.

Okej, pustím ťa, ale ani sa nepohneš,

a my dvaja sa v kľude porozprávame, okej?

Sľubuješ?

Pustím ťa.

Prekliaty idiot!

Kurva!

Ahoj.

Zaplietli ste sa s Manfredom do bitky v škole?

Starší chalani ho zbili.

Už zase nosil vikingskú prilbu a odev?

Pani Sejersen mi povedala, že dnes videla v škole dvoch Vikingov.

Nechcel som, aby si pripadal sám. Mal som iba prilbu.

Odkedy nenosí so sebou sekeru, tak ho mlátia každý deň.

- Už sa ho vôbec neboja. - Veril som ti.

- Pred týždňom si sľúbil, že mu pomôžeš. - Prepáč.

Manfred trpí veľmi, veľmi ťažkou chorobou,

a ak sa pripojíš k tej jeho chorej realite, iba sa to zhorší!

Bola to chyba. Už sa to viac nestane.

Sľubujem.

Na to je už neskoro.

Takže teraz sa obaja naučíte,

že realita dokáže byť veľmi bolestivá.

Pôjdeš za horárom,

dáš mu Baldera, aby ho zastrelil.

Zastrelil?

Balder doplatí na to, že si sa dnes správal tak, ako si sa správal.

- Balder nič zlé neurobil. - Prestaň fňukať ako baba.

Ak chceš byť Vikingom, musíš pochopiť,

že Viking necíti ľútosť k sebe ani iným.

Viking dokáže prijať svoj osud.

Dnes dostanete lekciu z toho, že všetky činy vo vašom živote...

budú mať následky.

Takže teraz choďte k horárovi,

vráťte sa s mŕtvym Balderom, a vystrojíme mu pekný pohreb.

- Čo sa deje? - Tvoj kamarát dal dokopy celú kapelu.

Ten bradatý chlapík ma naučí hrať na gitare. Pridaj sa, Anker.

Prečo si nepovedal, že prídu aj tvoji kamoši? Aký úžasný projekt.

Margrethe a ja sme ti vďační. Sme veľkí fanúšikovia The Beatles.

Veľkí.

Natiahnem ti tam viac elektriny, čokoľvek budeš potrebovať.

Vďaka, Werner.

- Čo tu robíš? - Nerieš to, máme za sebou dlhú cestu.

Všetci sa už tešia na skúšanie.

Zoznámte sa, Paul-George, talent zo Švédska.

Ringo, ten je nemý, čo akosi zabudli uviesť v jeho záznamoch.

- Toto je Johnov asistent, Anker... - Už som to síce niektorým povedal,

ale všetci musia vedieť, že som tu pod jedinou podmienkou,

že sa nikto z vás nepodieľal na holokauste.

V opačnom prípade si hrajte bezo mňa!

A mám na mysli skutočný holokaust, ten v Nemecku!

Na tom sa nepodieľal nikto z nás. Však, Anker?

Ty vôbec nevyzeráš ako John Lennon.

Ty sa tiež nepodobáš na nikoho z tých, ktorými si.

Tajomstvo hry na gitaru je v tom, myslieť ako bobor.

- Sú bobry dobrí gitaristi? - Tí najlepší.

Svojho prvého bobra som ulovil ako trojročný.

- Nalož ich do auta a vypadnite. - Pozri, skús v tom vidieť skôr potenciál.

Je to seriózny psychiatrický experiment...

- Nemôžeš poskladať kapelu z bláznov! - O to sa ty nestaraj.

Zopakuj to!

Len kľud... Prestaň!

Anker, ja zomieram!

Prepáč. Vôbec som to nechcel spomínať.

Ale mám pokročilú rakovinu prostaty.

Toto je posledná šanca dokázať niečo...

v odbore, ktorému som zasvätil...

celý svoj život.

To ma naozaj mrzí, ale nemôžete tu ostať.

Robíš veľkú chybu.

Som si istý, že je to pre Manfreda tá najlepšia pomoc.

Ale vzdávam to. Už viac nemôžem.

Lothar...

- Ak to skúsime, kedy bude opäť sám sebou? - Pokrok sa dostaví čoskoro.

Hneď potom, čo si vyskúšajú svoje staré piesne.

- Si si istý? - Áno. Nebudeš to ľutovať.

- Je tu ešte jedna vec. - Áno?

Manfred vedel, kde je hrob nášho psa.

Podvedome je v spojení so sebou samým. To je dobré znamenie.

Ale...

Ja som nevedel, že sme mali psa. Úplne som to vytesnil.

Je možné si to nepamätať?

Mozog vytesňuje rôzne maličkosti. Je to normálne.

A čo ak to nie sú maličkosti, ale dôležité veci?

To je ešte normálnejšie. Ale... to je na dlhý rozhovor.

Sústreď sa na kapelu a Manfredov návrat.

Počkaj, keď uvidíš hrať Paula-Georgea, je fakt úžasný.

- Pripoj sa k nám, Margrethe. - Nie, nechce sa mi.

Je to nezdvorilé.

Je to šialenstvo! Nepočuješ to?

- Nemali by hrať tú istú skladbu? - Nesmieme im do toho zasahovať.

Mali by hrať to isté.

Ten škaredý hovorí, že hrám zle!

- Nie, nie, každý hrá rovnako dobre. - Neklam, viem, že mi to moc nejde.

Začnite hrať horšie, nech nie som najväčší chudák.

Nevidím tu žiadneho chudáka. Čo vidím, je veľa potenciálu a obrovského talentu.

Presne tak. My všetci patríme k tým najlepším.

Toto bol Ankerov nápad, a on sa nepovažuje za lepšieho od nás.

Vie, že myšlienka môže byť úspešná iba vďaka tímovej práci.

A aby myšlienka neostala iba v hlave, potrebujete správnu logistiku,

ľudí, ktorí ju zrealizujú a plán, ako ju zrealizovať.

Takže niečo ako holokaust?

- Potom končím! - Nie, myslel som skôr IKEU.

Skúsime to ešte raz, od začiatku.

Stop, stop, nie, stop!

Vôbec to neznie dobre. Musíme spolu ladiť.

Okej?

- E dur. Hrajte podľa mňa. - Čo sa deje?

- Zmenil sa na McCartneyho? - Áno, mení svoje identity.

Je fantastické to sledovať. Teraz sa z Georgeho stane Paul.

Asi...

Zabudol som spomenúť, že Hamdan si myslí, že je aj Björn z ABBY.

Tiež sa považuje za Heinricha Himmlera, čo nám spôsobilo problémy na trajekte,

ale trvalo to iba krátko. O chvíľu bude zase George. Alebo Paul.

Je to tak frustrujúce...

- Toto nebudeme počúvať, poď. - Nechaj ma tak.

Keď v roku 1969 otvorila IKEA v Dánsku svoju prvú predajňu,

bol to čistý chaos.

Čiarové kódy na výrobkoch ešte neexistovali, a ich predajný model bola úplná novinka.

Ale verili vo svoj projekt, tak ako aj my veríme v ten náš.

Kapela je znovu pokope. Cítime, že sme medzi najlepšími z najlepších,

a pocítia to aj tunajší obyvatelia, pretože som zaplatil poplatok

250 korún za účasť v talentovej show v miestnej reštaurácii.

Nie je to nič ohromujúce, ale aj chodiť sa učíme po malých krôčkoch.

Takto sa postupne prepracujeme až na úplný vrchol.

Presne ako IKEA. Na zdravie!

Na zdravie!

- To budeme hrať pred skutočným publikom? - Nie, iba pred húfom bobrov.

240 hudobne nadaných bobrov, ktorí nám budú tlieskať do rytmu.

- Nie je to nebezpečné? - Isteže.

Ak budeš mať na pódiu trému, predstav si namiesto publika bobry. Mne to vždy pomáha.

- Už s tým fakt prestaň. - Nie, Björn povedal, aby som cvičil.

Spýtam sa Lothara, či môžeš hrať na base, čo? Chcel by si?

Už sa zlepšujem v "Mosquito Song".

- Ako môže niekto nemý takto chrápať? - Aj hluchým sa sníva so zvukom.

A slepým vo farbe. Mne sa sníva v nemčine.

- Okej... - Ale nie kvôli holokaustu.

O tom sa mi nikdy nesníva, lebo som sa na tom nepodieľal.

To ten môj prekliaty árijský pôvod.

Keď som bol mladší, farbil som si vlasy na čierno.

A nosil tmavé kontaktné šošovky.

Čo keby si skúsil zaspať? Si unavený, Paul-George.

Nie je tu žiaden Paul-George, iba Björn, okej? Už to pochop.

Vyspime sa a zajtra budeme zisťovať, kto je kto.

Výborne, výborne. Ďakujeme vám.

Táto vám ide naozaj skvele, takže ju už viac hrať nemusíte.

- Nemali hrať Beatles? - Všetko má svoj čas, Werner.

Teraz si dáme hlboký nádych...

A vydýchneme cez nos. Presne tak.

Vyskúšame zahrať Johnovu skladbu, "With a Little Help from my Friends".

- Bol to Wernerov nápad. - Ja tej piesni nerozumiem.

Nemá to hĺbku ani vrstvy.

- Čo to vraví? - Že to nemá vrstvy.

Nech ide do riti. Práve si spieval o banánoch.

Takto sa so mnou nerozprávaj, inak to balím!

Hej, všetci sa upokojíme a budeme na seba navzájom milí.

John, čo keby si nám povedal, o čom "With a Little Help from My Friends" vlastne je.

Neočakával som tu žiadne otázky.

Čoho sa každý z nás obáva?

Z čoho máme najväčší strach?

- Z Vikingov. - Z holokaustu.

Áno, je to možné.

Ale čoho sa obávame ešte viac? Napoviem vám.

Zamestnanci v IKEI majú "kód 99".

Je pre prípady, kedy dieťa nevie nájsť rodičov.

Pretože to najhoršie, čo sa môže stať dieťaťu je...

keď si myslí, že ostalo samé.

- Hamdan? - Tá pieseň je o deťoch, ktoré sa stratili v IKEI.

Aj podľa mňa je o deťoch, čo ostali žiť v IKEI.

Presne o tom je.

"With a Little Help from My Friends" je o tom, že nie sme sami.

Vždy je tu niekto, komu môžeme veriť,

kto tu bude pre nás vždy, za každých okolností.

Máš niekoho, komu veríš, John,

a zároveň sa bojíš, že ťa opustí?

Skúsme teda zahrať niečo iné.

Ospravedlňujem sa, nechcel som byť až tak dramatický.

Vieš, kto som?

Hovoria mi Milý Flemming.

Vieš, kde je Anker?

Vstaň.

Pôjdeme hore a počkáme na neho. Všetko si to vyjasníme. Tak poď.

Každý chce byť niekým iným. Mladí chcú byť staršími a naopak.

- Je to tak odjakživa. - Ale ako im v tom pomôže ABBA?

Po 20 rokoch počúvania jazzu, zvládneme aj pár skladieb ABBY.

- Takže už ani jazz nie je dobrý? - Nie tak, ako ho počúvame.

V sústredenom kľude, s pohárom červeného vína a analyzovaním. Ako úplní idioti.

Počúvať Paula-Georgea spievať ABBU

bol pre mňa najväčší zážitok za ostatné roky.

Volá sa Björn. Ak mu ešte raz povieš inak, zabije sa.

- Prepáč. - Nemôžeš si len tak vybrať svoje meno.

Musíš si ho zaslúžiť, alebo ho dostať od rodičov.

Nemôžem si hovoriť Kráľ Werner alebo Werner Veľký Vták. Musí to mať reálny základ.

Nerozhoduj za ostatných.

Ak je všetko rovnako cenné, potom nie je cenné nič.

Jazz a The Beatles sú lepší ako ABBA.

Zdravý je na tom lepšie ako chorý, chudý lepšie ako tučný.

To sú objektívne pravdy, o ktorých sa nemá diskutovať.

Bez spoločného vnímania reality sme stratení. To je šialené, Margrethe.

Pozri na seba - po jednej piesni už nevieš, kto vlastne si?

Podľa mňa Margrethe chce byť len akceptovaná taká, aká je. Nemám pravdu?

Keď vyzeráte ako ja, nikto vás neberie takú, aká ste naozaj.

Ľudia si myslia, že pekná znamená hlúpa.

Zmenilo sa to, až keď som začala chodiť s Wernerom.

Vtedy pochopili, že mi nejde o výzor, slávu či peniaze,

ale skôr o intelekt, s ktorým si budem rozumieť.

Presne viem, o čom hovoríš. Mal som mnoho takých známostí,

pri ktorých som veľmi rýchlo pochopil, že im nejde o to, aký som vo vnútri duše.

Chceli si len uloviť chlapa s perfektným škandinávskym výzorom.

Moje blond vlasy a modré oči boli mojou kliatbou.

Čo vlastne hľadáš?

Červíky.

- S detektorom kovov? - No, ja...

Rád len tak hľadám a kopem.

Okej. Takže v dome už neostal nikto normálny.

Počúvaj, to ako sa staráš o svojho brata, je fantastické.

Celá tá vec s kapelou,

to, že si ho vzal naspäť sem...

- Musím pokračovať v hľadaní. - Iste.

- Nenechaj sa rušiť. - Fajn.

- Čakajú ma ešte 4 kilometre. - Prosím?

- Pobežím ešte 4 kilometre. - Aha, okej.

Neviem sa mu dovolať.

- Mrzí ma to. - Netráp sa tým. Prídeš iba o prst.

- Nie, prosím! - Len kľud a dýchaj zhlboka.

Prosím, urob mi radšej niečo iné. Kľudne ma viac zmláť.

Prestaň prosím fňukať.

Prepáč...

Môžem pre teba niečo urobiť? Spravím hocičo.

Vieš si upraviť vlasy tak, aby si vyzerala ako mladučký robotník?

Áno, urobím to. Isteže.

- Len si odskočím na toaletu. - Iste. Každý máme svoje potreby.

Ak sa pokúsiš utiecť... Tak ťa zabijem.

Rozumiem.

Komu sa chystáš volať?

To bol hlúpy nápad.

Nie...! Si mŕtva!

Je nemožné vymyslieť nový príbeh pre detskú knižku.

PENIAZE Z PREPADU TRANSPORTU V ROKU 2010 SA STÁLE NENAŠLI

Mám veľa dobrých charakterov, ale...

... chýba mi niečo, aby som z toho vytvoril unikátny príbeh.

Viac ako 1.900 detských knižiek má za hrdinu kačicu. To je smiešne.

- Čo keby si niečo ušil? Je to už večnosť. - Ušil čo?

Niečo pre kapelu. Majú na sebe to isté, v čom prišli.

41,7 MILIÓNA ŠVÉDSKYCH KORÚN SA STÁLE NENAŠLO

Mám rád Björna. Podľa neho môže byť zo mňa dobrý gitarista.

Si smutný?

Ak áno, môžeš spať v mojej posteli.

Vieš, čo všetko som pre teba urobil?

Pomôž teraz ty mne.

Ahoj.

- To nie je tvoja sekera. - Nie, bude asi tvoja.

Bola tu, keď sme to kúpili.

- Chceš ju? - Musí ostať v kôlni. Nesmie sa používať.

Okej.

Tam je jej miesto.

Veru áno.

Vidím ho.

A je to.

To ty si vyrezal všetky tie znamenia?

To nie sú znamenia. To sú rúny.

Našli sme tu dosť veľa vašich starých vikingských vecí.

Pozri na to.

Je mi zima.

Nechcem tu byť.

Dáš si horúcu čokoládu?

Čo to hľadá Anker v lese?

Mne vravel, že nejaké peniaze, takže mi to môžeš povedať.

Mňa sa nepýtaj, nič o tom neviem.

Prečo ich Anker nevie nájsť?

On si nič nepamätá. Ani to, ako sa značkuje rúnou.

Čo je to "značkovať rúnou"?

Keď máš tajnú skrýšu, označíš ju rúnou.

Napríklad si tam schováš nejakú korisť.

Anker chce, aby si niekde v lese označil rúnu?

Rada by som videla, ako sa to robí. Ukážeš mi to?

Myslíš si, že som idiot? Nie som idiot. Na rozdiel od Ankera.

Nepamätal si ani Baldura a iné veci. To on je idiot.

Margrethe?

- Poď sa pozrieť, čo som ušil. - Teraz nie, Werner.

Hneď, Margrethe.

Poď.

Ospravedlň ma.

Možno to ešte zmením. Nie som si istý tými farbami. Na svetle vyzerajú inak.

To je zafarbená bobria kožušina. Môžeme si ich potom nechať?

Musím pozrieť, čo na to vravia daňové predpisy.

- Dobré ráno, Anker. - Aj vám. Dobré ráno, John.

Videl si Wernerovu kolekciu?

Všetci trvali na tom, aby som aj ja mal vlastnú farbu.

To je moja chabá poklona The Beatles.

McCartney prišiel so "Sergeant Pepper" ako reakciou na únavu zo seba samých.

- Zmenili svoju identitu. - Možno si vravíš, že je to hlúpe.

Ale bude to fungovať, sľubujem.

Podľa mňa je to úplne skvelé.

Kráčame správnym smerom. Už len vydržať.

Veru vydržíme.

- Dobré ránko. - Dobré.

Viem, že hľadáš peniaze.

John mi všetko povedal.

Len kľud, nezavolám políciu.

Prečo nie?

Lebo chcem to isté, čo ty.

Okej.

- A čo chcem? - Vypadnúť odtiaľto.

Ale nevieš nájsť tie peniaze.

Myslím, že sa mi podarí presvedčiť Johna, aby nám ich ukázal.

"Nám"?

Prestaň hrať tie hry, Anker.

- Aké hry? - No tak.

Všímam si, ako sa na mňa dívaš od prvého dňa.

Chápem, že ma asi považuješ za nedosiahnuteľnú, ale...

Werner a ja už nie sme dlhé roky spolu šťastní.

Fakt? Nevidno to na tebe.

Je to len pretvárka.

Chcem odísť s tebou.

Počúvaj, povedal si Margrethe o peniazoch?!

Nie. Povedal som jej iba o rúnach.

- Ráno si dostal dosť peňazí. - Vyklopíš, kde je zvyšok! Hneď!

Ide sem Freja.

Freja!

- Si si istá, že nešiel za tebou? - Nemyslím si. Utekala som.

Nasadla som na vlak. Nevedela som, kam inam ísť.

- Ste obaja s Manfredom v poriadku? - Nemala si sem len tak chodiť.

Myslíš, že som sem išla rada? Nenávidím to tu!

Potom nechápem, čo tu robíš. Fakt nie.

Ty si neskutočný hajzel.

Objavíš sa, a všetko je zrazu opäť ako v blázninci.

Ešte stále hľadáš tie svoje peniaze?

Myslíš, že neviem, kvôli čomu si tu? Poznám ťa.

Tak dlho sme na teba čakali, a ty chceš zase odísť.

Sľúbil si mame, že sa postaráš o Manfreda. Sľúbil si jej to!

Jasne, že sa vyparím, nie som predsa blbý.

Aj ty by si mala. Už si s ním stratila kopec rokov.

Ak odídeš, budeš presne ako otec.

Toto na mňa neskúšaj!

Občas sa mi zdá, že vidím otca vo vlaku alebo v dave ľudí.

Sníva sa mi, že sa príde ospravedlniť.

Ako môže niekto len tak opustiť rodinu?

Viem, že je to smiešne, ale...

stále si myslím, že ak budem mať niekedy svadbu, príde na ňu.

Ty a mama ste o ňom hovorili 40 rokov. Už stačilo.

Ten chlap si našiel rodinu, ktorú mal radšej ako nás.

Nemohol vystáť Manfreda. To nedokáže nikto.

Náš otec stál za hovno, Freja. Buď rada, že je preč.

Otec stál aj za iné veci. Nikto nie je iba o jednej veci.

- Nemal by pomáhať aj John? - Vezmi tie nástroje, Paul-George.

Prestaň ma volať Paul-George! John, si na príjme?

Pomôž nám, prosím. Neseď tu ako kôpka nešťastia v kostýme.

Hej, hej! Opatrne s tými výložkami.

Zalez niekam! Nie si v kapele.

Nerozumiem ti ani slovo z toho, čo hovoríš. Švédsky idiot.

Možno som švédsky idiot, okej?

- Čo doriti... - Aspoň nie som alkoholik.

Vyzleč sa z toho kostýmu, hneď. Nie som žiadna charita.

- Povedal som, vyzleč kostým! - Šetrite si energiu na vystúpenie.

Myslíš, že s tými ABBA sračkami niekoho oblbneš?

Veľmi dobre vieš, že nie si modrooký blondiak.

Nie si Björn a ani nikdy nebudeš.

Ty klaun!

Nie! Nie gitarou! Paul!

Končím!

- George? - Werner?

Björn?

Skončil som! Odchádzam!

Okej, dá si krátku prechádzku, a potom vyrazíme.

Ani tu to nie je. Mňa z neho porazí.

Už nevládzem.

Musíš sa s ním pozhovárať, inak je po nás.

Nemôžeme odísť bez nich? Aj tak je to jedno.

Pôjdeš do väzenia ťa tak či tak.

- A za čo? - Že si pomohol utiecť tým bláznom z nemocnice.

- O čom to hovoríš? - Majú ťa na videozázname.

Neviem, aký je trest za únos štyroch psychiatrických pacientov.

To bol Lothar. Ja som pomáhal utiecť iba Manfredovi.

- A boli to traja pacienti. - Nie, písali, že štyria.

UTIEKLI ŠTYRIA PACIENTI

Dobre, že si tu. Paul-George napadol Wernera a opustil kapelu.

- A dnes večer máme koncert. - Musíme sa hneď pozhovárať.

- Viac ako 25 ľudí si kúpilo lístok. - Nerozumieš?

Čelíme vážnym vnútorným problémom v kapele a dôležitému koncertu o 3 hodiny.

Ak by som vedel čo to obnáša byť manažérom, tak by som...

- Len kľud, mám Plán B. - Sklapni!

Už stačilo... Kjeld.

Prečo ho voláš Kjeld? Máme tu málo zmätkov?

Lebo to je Kjeld, psychiatrický pacient.

- Nie sú nimi všetci? - Presne tak, Marghrete. Vravel som to celý čas.

Lothar Kjeld Gerner Nielsen, psychiatrický pacient.

- Čo ti vadí na mene Kjeld? Nepáči sa ti? - Takže nezomieraš, že?

- Kto zomiera? - Buď ticho a nehýb sa.

- Možnože zomieram. Nerobili mi... - Tak už dosť! To stačí!

Takto sa so mnou nebav! Celú noc som sedel za šijacím strojom!

Knokautovali ma a chýba mi sedem hodín spánku!

Čo teraz potrebujem, je pohár burgundského. Okej?!

Nie! Anker!

Anker... Anker.

- Anker! - Videli ste to?

Udrel ho.

Udrel ho panvicou.

Zomrie. Teraz zomrie aj on. Každý zomrie.

Nikto nezomrie.

Áno, on zomrie.

- A mňa pošlú preč. - Prestaň.

Choď skúšať na váš koncert.

Ešte raz sa dotkni tej gitary, a omlátim ti ju o hlavu.

A áno, máš pravdu.

- Kvôli tebe všetci zomrieme. - Anker, no tak. To nie je pravda.

Pozri sa na mňa. Pozri sa na Freju.

Pozri na ňu.

- To je tvoja vina. - Prestaň.

Je to tvoja vina, že tu trčíme. Je to tvoja vina, že nás otec opustil.

- Všetko je to tvoja vina. - Už s tým prestaň!

Nie, John. Počkaj, John!

Neutekaj!

- Nastúp. - Nie, nechcem.

- Ty si plakal? - Choď, pôjdem busom.

- Plakať je normálne, aj ja som plakal. - Ja som plakal oveľa viac. Pozri na moje oči.

- Môžeme sa vrátiť a ospravedlniť sa. - Nie, ja idem do Nemecka.

- A ak dáme kapelu znovu dokopy? - Ja idem do Nemecka!

- Kvôli čomu? - Holokaustu! Raz a navždy ho ukončiť!

- A ty ma nezastavíš! - To by mi ani nenapadlo.

Mohol by som ísť s tebou?

Lothar, buď ku mne úprimný...

Naozaj nemám blond vlasy a nemám modré oči?

Začínam šalieť. Neviem, či to, čo vidím, je skutočné.

No... Čo vidím...

Nevidím blond vlasy ani modré oči.

Bože, nie!

Vidím muža tmavšej pleti s veľmi impozantnou bradou.

Ale je jedno, čo vidím ja alebo ostatní.

Dôležité je, čo vidíš ty.

Ale v prvom rade vidím najtalentovanejšieho člena kapely.

Vidím neobyčajne pohľadného a vnútorne vyrovnaného muža.

A tiež vidím skvelého kolegu, ktorý by dokázal preraziť aj sólo.

Áno.

- Dobre, tak nastúp. - Okej.

Môžem vám nejako pomôcť?

Anker!

Anker?

Flemming, len kľud. Len kľud...

Anker?

Chcem tie prachy, Anker.

Nie sú tvoje. A ja ich nemám.

Chcel som ti zavolať. Budem ich mať čoskoro.

Fajn. Odseknem tvojmu bratovi jeden prst.

Potom budeš mať 10 sekúnd na rozmyslenie, kým mu odseknem ďalší a ďalší.

Flemming, prosím, nie, nie.

Dostaneš tie prachy. Len ich musím nájsť.

Flemming, počúvaj, fakt neviem, kde sú!

Okej, to bol prst číslo jeden.

- Ľudia zvyčajne vrieskajú ako blázni. - Flemming... nechaj ho tak, prosím.

- Iba on vie, kde sú. - Ticho, Anker. Zvládnem ešte jeden.

Vieš, kde sú tie prachy, Manfred?

- John... volá sa John. - Aha, pardon. Kde sú tie prachy, John?

Pri jazere. Ale neukážem ti ich, ak ublížiš Ankerovi.

Nechaj ho. Zmláť radšej mňa.

Nie! Práve si mu ublížil, takže ti ich neukážem.

Nikdy ich nenájdeš!

- Čo odo mňa chceš? - Sadaj a šoféruj.

- Štartuj. - Mám zakázané šoférovať.

- Štartuj! - Nemá to automatickú prevodovku.

Ostal tam môj prst. Musíme sa poň vrátiť.

- Musím vziať so sebou Ankera a môj prst. - Zastrelím ťa.

Ja viem! Viem to už od začiatku. Kam chceš ísť?

- Vziať peniaze. - To nemôžeme.

Sú Ankerove. Nesmiem o nich nikomu povedať.

Tá ruka ma už začína bolieť.

A som aj hladný. Môžeme sa najesť? A je mi aj zima.

Okej, okej. Ideme.

Štartujem...

Ako sa to štartuje? Je to naozaj ťažké.

Ja to nedokážem! Už to ide.

To, čo robíš, je protiprávne.

Cez cestu nám prebehlo nejaké zvieratko.

Zavri už hubu a dýchaj normálne.

Nemôžem.

- Nechoď tak rýchlo. - Anker je môj brat, chráni ma.

Nechaj nás tak. Neubližuj mu. Nechcem, aby sa mu niečo stalo.

Nechoď tak rýchlo.

- Spomaľ, ty idiot. - Iba ak sľúbiš, že Ankera nezabiješ.

Spomaľ.

Spomaľ, Manfred!

Vieš, že vo vašej rodine máte naozaj vážne psychické problémy?

Viem.

Anker!

Anker.

Anker.

Manfred!

John!

Manfred!

Manfred!

Poď ku mne. Ocko ťa ľúbi.

Vrátime sa v nedeľu. Máte navarené, len si to ohrejte.

Nie, nie, nie!

- Stalo sa niečo strašné. - Ide o mamu a Freju?

Zabili ho. Je mŕtvy.

Kto?

Poďte so mnou.

Zavolaj sanitku.

Len počkaj, keď zase budem v poriadku, Manfred.

Vymlátim z teba dušu. Nebudeš vládať chodiť.

Budeš samá modrina.

Pomôž svojmu otcovi!

Nepozeraj sa, Manfred.

Anker, čo chceš urobiť?

Anker?

John Lennon bol zasiahnutý štyrmi ranami na ulici, keď sa vracal domov

spolu s Yoko Ono.

Previezli ho do Rooseveltovej nemocnice, kde skonštatovali jeho smrť.

Atentátnik, Mark David Chapman, bol jeho fanatickým fanúšikom...

Nikdy o tom nikomu nepovieme.

Prisahaj, že to neprezradíš.

Prestaneš byť Vikingom, okej?

Už nikdy viac.

Raz sme tu s mamou zbierali hríby, ale nič som neprezradil.

Mama stála presne na ňom.

Nevadí, že som ti to ukázal?

Asi som to nejako vedel.

Myslel som, že je to sen.

Aj Freji sa často sníva.

- Freja o tom vie? - Nie.

Ale často o ňom sníva.

Je veľmi smutná.

Asi by to rada vedela.

Tak jej to povedz.

Alebo jej to poviem radšej ja?

Mohol by si? To by bolo lepšie.

Viem, že sa chystáš odísť.

Robím ti iba hanbu. Chápem to.

A nie je ľahké so mnou vydržať.

Každý má svoje muchy.

Môžeš byť, kým len chceš.

Čo sa stalo?

Našiel som ju dnes ráno.

V noci išla asi von bez baterky, zakopla a rozbila si hlavu.

Už sme doma. Tak poď, poď, držím ťa.

- Môžem nejako pomôcť? - Nie, netreba. Musí iba odpočívať.

Uvarím ti polievku. Odteraz budeš na polievkach. Chýba ti aj pár zubov.

"PREPÁČ"

Okej, nalejme si čistého vína.

Klamal som o tom, kým som?

Možnože áno.

Môj otec bol šéfom IKEI v Ballerupe, nie v Taastrupe.

Predajňu v Taastrupe otvorili až po tom, čo zavreli predajňu v Ballerupe,

a nespravodlivo prepustili môjho otca.

Takže áno, môj otec bol šéfom jedinej predajne IKEA vo svete,

ktorú kedy zavreli.

Asi si viete predstaviť, čo to narobí s malou rodinou.

Ak to, že snívam, robí zo mňa zlého človeka,

že nie vždy rozlišujem medzi fantáziou a realitou,

a že chcem dať znovu dokopy najlepšiu kapelu na svete,

tak ma kľudne nazvite bláznom.

A ak mi to chceš vrátiť...

s Björnom sme ti kúpili úplne novú panvicu.

Dokážeš mi odpustiť, Anker?

Hneváš sa?

Odpúšťam ti.

Nehnevám sa.

Ďakujem, Anker.

- Teraz pôjdu oni. - Ten koláč je už starý, ovoňaj.

- Prišla som predsa o čuch. - Ticho! Už sú na rade.

Aké úžasné popoludnie, aké úžasné predstavenie!

- Načo je mu tá sekera? Je to nebezpečné. - Je fakt obrovská.

Ako ťa s tým vpustili dnu? Odlož ju.

- Nie, sekery sú opäť dovolené. - Nie na pódiu!

"Lietajúce bobry"!

V tom prípade si s nami nezahráš.

Ak si ju naozaj chceš vziať, tak kľudne. Ale vôbec ju nepotrebuješ.

Na tomto svete je veľa rôznych ľudí.

Všetci náčelníkovi ľudia boli šťastní, a všetci si boli rovní.

Všetci boli rovnako šťastní.

Iste, na ceste boli prekážky a zápasy, ktoré bolo treba zvládnuť.

Ale náčelník sa vždy pričinil o to, aby sa každý cítil rovnocenný.

Veľmi dobre vedel,

že ak každému chýba noha, potom nechýba nikomu.

Ako roky plynuli, jeho ľudia boli dokonca šťastnejší ako predtým.

A ani skutočnosť, že ľudia bez končatín nemajú dobrú rovnováhu

im nezabránila v tom, aby po sebe hádzali sekery.

Pretože vedeli, že ak každému chýba rovnováha, potom nechýba nikomu.

Keď nadišiel ten nepredstaviteľný okamih,

náčelník so svojím rozhodnutím dlho neotáľal.

Mnohí mali obavy, ale nikto ich nevyslovil nahlas,

a náčelník bol posledný, kto položil svoju hlavu na klát.

A tesne predtým, ako mu sekera dopadla na krk, pozrel na svoj ľud,

a jeho srdce zalial pocit hrejivej spokojnosti.

Všetkých tých rebelov, vyhnancov, podivínov, slabých, chorľavých,

bohatých, chudobných, pekných, škaredých,

mužov, ženy i tých, ktorí nevedia, kým sú,

nikdy ich nevidel pokojnejších a harmonickejších.

Konečne si boli všetci seberovní.

WERNER DE KÖNIG: POSLEDNÝ VIKING

SCENÁR A RÉŽIA

pre titulky.com preložil iljito

www.titulky.com