Original subtitles

- Ksénia Borisovna, musíme sa porozprávať. - Môžeme to urobiť neskôr?

- To je záležitosť života a smrti. - O čom ide?

Ide o vášho otca.

- Má nejaký problém? - Bude mať, ak si neoddýchne.

- Povedal, že si nepamätá, kedy mal dovolenku. - Viete, ako vytvoriť napätie.

Ak chce, nech napíše žiadosť, podpíšem ju.

On nenapíše.

Povedala som mu: Borja, potrebuješ si oddýchnuť! No on ma nepočúva.

Vôbec tomu nevenuje pozornosť. Pracuje nonstop, spí 3 hodiny.

A myslím, že ako jeho dcéra a manažér,

musíte ho poslať na dovolenku.

- Dobre, porozprávam sa s ním. - A ak je to možné, tak prísnejšie.

V podstate, ak súhlasíte, môžte mi ju podpísať?

Postarám sa o neho, masáže, procedúry...

Keď sa vráti, nespoznáte ho. A...

Prídu moji hostia, je všetko pripravené?

Áno, Margarita Lvovna.

- Manžel mojej kamarátky je vegán. - Všetko bude v poriadku.

Ljoša?

- Spomínaš, dnes príde Angelina s manželom. - Áno, tá baletka.

Dnes večer máme večeru. Buďte pripravení na 7.

O 7-mej už niečo mám.

- Ale kvôli tvojím priateľom... - Čo môžeš mať?

- Chcel som žartovať. - Veľmi vtipné.

GRAND

"Len aby si vedela"

Počuj, Borja?

- Povedz, čo? - No, nie je to nič dôležité.

Spýtam sa Aibeka.

Počúvaj, Aibek,

- musíme sa porozprávať. - Michail, bratu, nemám peniaze.

Nie pre to.

Ide o Valentinu Ivanovnu. Poznáš ju už dlho, však?

Povedz mi, čo má rada, čo sa jej nepáči.

Rozumieš mi? Áno?

Radšej sa ho spýtaj jeho.

Nie nie. Chcel som...

Bojím sa, že to bude nepríjemné.

Čo ak sa ešte psychicky neodtrhol od nej?

- Vieš? - Úprimne, bratu,

neurážaj sa ale myslím, že ty a Valentina

vôbec sa k sebe nehodíte.

Aibek!

Raz som urobil to a to.

- Čo to a to? - Dvoril som jej.

Bola tam iskra!

A od iskry, vieš aký plameň sa môže zapáliť?

Tak do toho, povedz to.

Neviem. Miluje zvieratá. Mačky...

Miluje zvieratá?

Vidíš koľko toho máme spoločného?

Prosím!

Julia, je 215. pripravená?

- Áno je, veď ma poznáš, nie? - Poznám ťa, tak sa pýtam.

- Ksénia Borisovna, dobré ráno! - Dobre.

Koľko vášne v očiach!

- Ako je to medzi vami? Je to v poriadku? - V poriadku.

Prečo tak, bez nadšenia?

Vieš, Ksénia, toto je vzťah. Objavujú sa najrôznejšie nejasnosti.

Tvoju myš, ledva som sa dostala von z tejto húštiny! Priamo do džungle!

Tvoj Griša je z 19. storočia. Vtedy sa to považovalo za normálne.

- Toto je nič. - Keby si ho len videla.

Čakala som všetko, ale nie, že odtiaľ vyletí netopier.

Počuj a v čom je problém. Tak mu to povedz.

A ak sa urazí, čo potom?

Opatrne mu naznač.

- Si skvelá, múdra žena. - Som skvelá žena!

Dobre, tvoj problém je vážny,

ale mám dôležitejšiu prácu. Potrebujem dostať otca na dovolenku.

- Cítim, že sa bude brániť. - Môžem už ísť?

- Sľubujem, že sa nebudem brániť! - S tvojou džungľou ti to ide!

Vidíš aké zariadenie? Dovoz.

Zasiahneš cieľ na sto krokov. Zaspí na prvý krát.

- Nechystáš sa uspať Valentínu? - Dobrý nápad.

100 kilogramov... Jedna dávka bude pre človeka stačiť.

- Robím si srandu. Nevyzerám ako blázon? - Málo nie.

- A koho budeš uspávať? - Losa!

Vieš si predstaviť, vezmem Valentinu pohladím ju, keď bude spať.

Kedy inokedy sa pohladká živého losa?

- Žena bude šokovaná! - Povedal som ti, že miluje mačky.

Aká mačka? Los je lepší a láskavejší.

Ty vieš lepšie.

- Áno, vieš ako na ženu zapôsobiť. - Ako!

Nebojte sa, Ksénia Borisovna.

Nie je to na zabíjanie. Je to sedatívum, na zaspávanie.

Ak potrebujete upokojiť nejakého búrlivého hosťa, stačí povedať.

No, ďakujem.

- Ahoj otec. - Ahoj dcérka. Čo potrebuješ?

ocko, v poslednom čase príliš tvrdo pracuješ.

A čo mám robiť. Točím sa, vrtím sa, veď vieš.

Prečo si neoddýchneš? Choď na dovolenku.

- V skutočnosti podľa Zákonníka práce... - Súhlasím!

Súhlasím!

Keď na dovolenku tak na dovolenku. Aibekuška, budeš šéfovať.

Ale teraz idem von.

Nevadí ti to, však? To je všetko.

- Ahoj! - Ahoj.

- Čo robíš? - Priniesli víno, tak ho triedim.

- A ty čo? - Mám pre teba prekvapenie!

Aké milé, ďakujem! Nie je dnes 23. február?

Rozhodla som sa ho predbehnúť.

Ty čo si, ďakujem!

Chcel som len kúpiť nový holiaci strojček, vieš si to predstaviť?

- Ďakujem! - Prosím. Ale to nie je na tvár.

- Ozaj, a na čo? - Na jemnejšie oblasti kože.

Rozumieš, o čom hovorím?

- Na podpazušie. - Čo je s ním?

Normálne mužské podpazušie.

Vôbec nechápem, prečo si ho muži holia.

Takže si myslíš, že je to normálne, keď ty odtiaľ trčí taký prales?

Samozrejme! Je to prirodzené.

Vieš, chlpatý muž vyzerá ako lev, nahý ako had. Nechcem byť had.

Griša, chlpatý muž vyzerá ako chlpatý had.

- Nechceš byť chlpatý had, však? - Nechcem.

Ale nemienim sa vzdať od svojej prirodzenej brutality.

Ksénia... Borisovna.

- Strýko Borja zase vymyslel nezmysly. - Čo tým myslíš?

Poslala ste ho na dovolenku. Rozhodol sa nepremárniť mesiac,

chce ísť do nemocnice, predať svoju obličku,

zarobiť peniaze a dať ich Valentine.

Čo?

Nepovedal som to práve? Teraz si dohaduje stretnutie s klinikou.

Myslím, že je to celkom... divné, nie?

Oci, je to pravda, že chceš predať svoju obličku?

Už si bola informovaná?

Naše informácie sú na úrovni.

- Borja, zošalel si? Čo je to za nezmysel? - Počúvajte,

- moje telo, moja vec. - Prisahám, že tie peniaze nezoberiem!

- Čo na tom záleží? - Záleží na tom!

- Rozumieš vôbec tomu, o čom hovoríš? - Borja, prepi si si mozog?

- Ocko, mysli na svoje zdravie! - Máš 55 rokov!

- Robíš samé nezmysly! - Peniaze nezoberiem!

- Ocko, prosím! - Borja, prestaň s tým nezmyslom!

- Prosím! - Dosť. Dosť.

Vyhrali ste.

Griša, rozmýšľala som, mal si pravdu.

Príroda nie nadarmo to takto vymyslela.

Vedel som, že ma pochopíš.

- Samozrejme. - Vďaka.

Aké je tu teplo.

- Je ti teplo? - Áno.

Bože, Júlia, čo...

- Toto je nechutné! - Naozaj?

Myslela som, že je to prirodzené. Nedáva mi to brutalitu?

Si dievča, toto je iná vec.

Teda, keď to mám ja, je to pre mňa nenormálne a odporné?

Prirovnanie je nesprávne, ideš do extrémov.

- Nenútim ťa meniť sa. - Prestaň! Čo sa ti na mne nepáči?

Nie, vážne, akceptujem ťa takú aká si.

- Farba vlasov? - Nie.

- Mám tlsté nohy? - Ale nie, máš krásne nohy!

Čo potom? Pehy!

Rozumiem.

Vieš čo? Už moje pehy nikdy neuvidíš.

Spolu so mnou!

Julia, ty si začala prvá.

Ksénia Borisovna, váš otec ide do nemocnice, aby mu zobrali obličku!

Neprežívajte to, hovorili sme o tom, už si to rozmyslel.

Nie! Objednaj si taxík, teraz odchádza!

Klamal mi!

Oci, toto zachádza príliš ďaleko!

Vieš, dcéra, pre Zavgorodnich niet cesty späť!

- Rozhodol som sa, nechajte ma ísť! - Borja! - Otec!

Borja, hovorím ti ako zdravotný pracovník, toto je nebezpečná operácia!

Áno. A ak sa niečo pokazí, premýšľal si o tom?

Premýšľal som. Ak sa niečo stane,

vráť dlh Valentine Ivanovne namiesto mňa.

- Nie spolu, ani 5 rokov. - Áno a ešte čo?

Ukľudni sa. Čítal som recenzie, klinika je dobrá.

- Najlepšie v Balašike! - Nie je ti to smiešne? Najlepšia.

- Uvedomuješ si, že je to nezákonné? - Som si vedomý.

Ocko, varujem ťa: Ak pôjdeš, vyhodím ťa!

No tak ma vyhoď!

- Ksénia, čo sa deje? - Otec sa zbláznil.

Chce predať svoju obličku.

- Otec! - Borja?

- Nikám ťa nepustím! - Stela nestrápňuj sa, ľudia sa pozerajú.

- Povedala som, že ťa nepustím. - Áno? Dobre. V poriadku.

Ljoša, prosím, zastav ho.

Boris Leonidovič, nerobte to, otvorte!

Otvorte!

Počúvaj, hlupák, čo robíš?

V kľude, všetko zaplatím.

Alexej, čo ty si? Ty čo robíš?

Nič sa nedeje. Pôjdeme, všetko je v poriadku.

Nejdem nikam, kým nezaplatíte.

Potom zavolám ďalší taxík.

Nezavoláš!

- Prečo sa správaš ako malé dieťa? - Ocko!

Dobre si to premysli. Obávam sa.

A ak zomrieš?

Žeriavy lietajú v kŕdľoch...

- Borja! - Boris Leonidovič!

Zastavte ho!

Michail Michajlovič, je to to sedatívum? Strieľajte!

- Na koho? - Na môjho otca strieľajte!

- Naozaj? - Áno. Chce si dať vziať obličku.

- Rozumiem. - Strieľajte, on uteká!

Neutečie.

- Čo ste to urobil? - Kam bežíš pozdĺž palebnej línie?

Teraz to napravíme.

Hotovo. Choďte ho zobrať.

Úplný blázinec.

Komisarová, zmizni z môjho miesta.

Bež na 313, treba ju vyčistiť.

- Sama v luxe? - Sama. Uprac ho!

Valentina Ivanovna, nemám čas vysvetľovať, poďte rýchlo so mnou do lesa!

- Nie, pokiaľ mi to nevysvetlíte. - Máme ešte asi 40 minút.

Ak sa zobudí, nedotknete sa ho.

- Kto on? - Los!

- Prečo sa ho vôbec mám dotýkať? - Kedy budete mať takúto príležitosť?

Milujete zvieratá a tam je živý los.

Teraz spí. Kvôli vám som ho uspal.

Prekvapenie, takpovediac.

Jasné. Michail...

Dovoľte mi byť k vám úprimná.

Samozrejme. Mám rád otvorené ženy.

Nič sa medzi nami nestane.

Veľmi ma teší vaša pozornosť,

ale úprimne, teraz je mi to už úplne jedno.

- Takže, tak? - Áno. Všetko dobré.

Čo sa tak nafukuješ?

Predstieraš, že si macedónska princezná! Možno som pre teba posledná šanca!

Tak sa jej chyť a budeš spokojná.

Áno. Čo to so mnou je?

Naozaj, Zostanem sama

a tu je taký muž...

S vami ženami malo by to tak byť, otvorene!

Ťažká laba!

Griša, tvoju myš! Čo tu robíš?

Neboj sa, popýtal som Valentinu Ivanovnu, aby ťa sem poslala.

Posaď sa, mám pre teba prekvapenie.

Ty to dobre vieš, že som mal neúspešné manželstvo.

To preto, že sme nerozumeli jeden druhému.

Počúvali sme, ale nepočuli sme.

Oceňujem, že si ku mne úprimná.

Vypočul som ťa...

A toto je pre teba!

No super!

- Ty čo, aj tam? - A čo je zle?

- Bože Griša, prečo si si oholil aj nohy? - Nie je to to, čo si chcela?

Griša, chcela som len podpazušie.

Teraz si ako... malý chlapec.

No, ďakujem!

Griša...

Griša...

Si veľmi sexi...teraz.

- Naozaj? - Áno, a brutálne.

- Ljoša, ako sa máš? - Normálne.

Čo sa stalo?

Michail Michajlovič náhodne ťa strelil sedatívom.

A koľko je hodín?

Rita ma zabije!

Haló, Rita? Volala si.

Áno, nepočul som.

Nekrič. Čo znamená „toto všetko“?

Rita!

- Borja, si v poriadku? - Čo ste mi to urobili?

Oci, prepáč. To bol jediný spôsob, ako ťa zastaviť.

Prečo som stále zmätený, čo by som nemal?

Borja, len sa o teba bojíme.

A čo ste dosiahli?

Myslíte si, že ste ma zastavili? Nie! Ja pôjdem.

Dnes sa vám to podarilo, ale zajtra odídem a predám svoju obličku!

Vy ju nemáte.

Ako, že nemám?

No, prakticky nie.

Kým ste spal, vyšetril som vás a urobil som vám ultrazvuk.

- Čo? - Poviem vám úprimne, nevyzerá to ružovo.

Obávam sa, že o rok budete vy potrebovať obličku. Takveru.

Takéto konkrementy som ešte v živote nevidel.

- Čo ste nevidel? - Konkrementy. Obličkové kamene.

Vaše sú veľké. Ako orech.

Môžeme sa ich zbaviť, ale najprv ich budeme musieť rozbiť.

Je to bolestivé. Budete to musieť vytrpieť.

A doplníte moju zbierku. Ukážem vám ju?

- Existuje jeden exemplár ako koral... - Netreba, netreba...

Ako chcete. Pacient to neprežil.

- Boris Leonidovič. - Áno?

Oblička je veľmi vážna vec.

Treba to strážiť. A vy rozdávate naľavo a napravo.

V poriadku, ja som vám rozumel.

Otec?

Tak, čo budeme robiť?

- Začnite liečbu, hneď zajtra! - Netreba liečiť. Vystrašil som ho.

Viete ako ste ma vystrašil?

Prvýkrát som klamal pacientovi.

- Jura, ďakujem veľmi pekne! - Nie je za čo.

Postarajte sa o zdravie svojho otca, kým môžete.

Samozrejme.

Inak to budete ľutovať do konca života.

Spomenul si na svoju matku.

Čo sa jej stalo?

Zomrela. Myslí si, že ju zabil.

Ako to?

Jeho matka ochorela. Jej lekár jej predpísal liečbu.

Jura mu však dôveroval, mal pochybnosti a ona to nevydržala.

Odvtedy je ako štrkáč. Nikoho k sebe nepripúšťa.

Práve som tam pohladkal losa!

- Poďakuj Mihaličovi. - Ďakujem.

Prosím.

Leonidovič, poďme piť?

Nechcem.

Ksénia, musíme sa porozprávať.

- Môžeš prísť neskôr? - Nie, je to dôležité!

- Ljoša, o čo ide? - Prosím, neprerušuj ma.

Vypočuj ma, potom hovor koľko chceš.

Ksénia, uvedomil som si že medzi Ritou a mnou to neklape.

To neodíde.

Pretože ja som vždy miloval iba teba.

Do teraz.

Nemusíš mi odpovedať, len popremýšľaj.

Len aby si vedela.

slovenské titulky PHV 12/2021