Original subtitles

Vstúpte!

- Strýko Borja! - Džakovič!

Vonku je zlé počasie. Čakáš na niekoho?

Teba! Nevideli sme sa 3 mesiace.

Len na minútku som zaskočil. Musím ešte za Sofijou do nemocnice.

- Čoskoro budeme rodiť. - Rozumiem, rozumiem, veď sme priatelia.

Nový hotel, nový život. Stretávate sa samozrejme s niekým iným.

V poriadku. Sadnem si na polhodinku. Len nebudem piť, šoférujem.

Vieš, na všetko čo sa udialo, mi polhodina nestačí.

- Vieš o Arsenim? - Nie.

Pred mesiacom sme si všimli, že Arsenij sa správa čudne.

Prestal kradnúť.

Na bežné žartíky nereagoval.

Rozhodli sme sa s ním priateľsky porozprávať.

Čo sa ti stalo?

Marinka ho opustila.

- Kvôli komu? - Kvôli Petrovi, otcovmu zahradníkovi.

- To hovorí Arsenij. - A deti?

Marinka zobrala.

Vieš, a moja Ksénia vyrástala bez otca.

A je veľmi krásna! Pekná postava.

Muži kvôli nej by stáli v rade a ona...

Ako kremeň.

Pašku poslala do Srbska. Gjošku Zujonka tiež odpudila.

Ale ty vieš, aký ten Zujonok je... vytrvalý.

Dokonca sa obrátil s prosbou o pomoc na mňa.

A ja som mu povedal: Moja dcéra sa rozhodne sama.

Charizma Aliho Alexejeva ma prinútil rozprávať

Ale Ksénia nič. Má to svoj cieľ.

- Kariéra. - Áno. - Je vo všetkom po tebe.

A nezačal si skoro? Môžeš naraziť na Gleboviča.

A čo mám robiť?

- Ten nie je v našej zemi. - A kde je?

S našou šéfkou Olgou Bogdanovnou. Na svadobnej ceste.

- To ako naozaj? - Glebovič vie ako na ženy.

A čo, vy s Valentinou sa neberiete?

Tak som premýšľal, prečo sa mám znovu viazať?

- A jej si sa na to opýtal? - Čo sa jej mám čo pýtať?

Vieš, ako sa ma drží, ako v rukaviciach.

A toto odložte.

Valenka, Vaľuša.

- Ahojte. - Zastavil som sa na cvíľočku.

- Myslím, že sekunda nebude stačiť. - Dobre, čo si budeme...

Mal by si to tu upratať, príde Nasťa a dá ti pokutu.

Nasťa? Ona sa stará o poriadok?

Dá sa to takto povedať.

- Je to hysterická ovca. - Borja!

A nie je to pravda?

Chyžné péruje za každé zrnko prachu.

Nad kuchyňou úplná kontrola.

A mňa raz tiež...

Prečo nie ste na porade? Michail Džakovič, zdravím vás.

Dobrý deň.

Rýchlo do reštaurácie!

V živote je to vždy tak.

Raz je to biele, raz čierne.

Ty si bol biely.

GRAND „Blahoželáme vám k víťazstvu!“

- Čuganin. - No?

Dnes ráno som načítala o jedného homára menej. Kde je?

- Bol som to ja. - Čo?

Jeden hosť chcel homára. Uvidel ho a tak si ho objednal.

Sú tu na ozdobu, a nie na jedenie.

Na jedenie máte svoje zmrazené v mrazáku.

Tak teda...

Zajtra sa vracia Lev Glebovič z cesty.

Neviem, ako sa mu pozriem do očí.

Výkonnosť klesla, nekvalifikovaný personál.

No, Anastasia Stepanovna nepreháňajte.

Konstantín...

Na vašom mieste by som pomlčala.

- Kto včera pil pivo s hosťami? - Toto je môj bar a...

V mojom hoteli!

Nie v tvojom.

Konstantín, na pár slov.

Áno. Moc ľudí mení. A tvoja priateľka je zo všetkých najhoršia.

Nie je to moja priateľka.

Nie? A kto ju olizuje tri mesiace. Anastasia Stepanovna.

Nie sme priatelia, ja som len pomáhala. Musím si nejako vybudovať kariéru.

Áno mami? Ahoj.

Veľmi vtipné. Voláš mi, aby si si zo mňa robila srandu?

Mami, počúvaj ma pozorne.

Radšej budem pracovať na toalete, ako v tvojom prekliatom salóne.

Skrátka, ak budeš chcieť vedieť ako sa mám

a nebudeš mi hovoriť, aká som nešťastná žena, tak zavolaj.

Mama ťa dosť otravuje v poslednej dobe.

- Nemusíš to dokazovať. - Nikomu nie som nič dlžná.

Včera som to spomenula Nasti. Som pripravená urobiť ďalší krok.

Chyžná nebol môj sen.

Samozrejme, lepšie byť šéfom, ako pracovať na toalete.

- Komisarova je ti veselo? - Nie, nie je mi veselo.

Stretnutie sa skončilo.

Ksénia.

Ohľadne toho včerajšieho rozhovoru.

Myslím, že ste pripravená postúpiť ďalej.

- Áno? - Uniforma recepčnej vám viacej pôjde.

Och, ďakujem vám.

Môžte ísť.

Júlia, poď, oslávime to. Si doma?

Prepáčte.

Hneď sa napijeme na to tvoje povýšenie.

Fedja, choď sa obliecť a potom to preberieme.

Sme spolu mesiac a už ho mám dosť. Neustále kecá.

Vieš, s kým som sa prvý raz v živote bozkával?

S Bobrom. Predstavte si, v detstve...

Myslím, že je ako pokazený Anderson.

Počuj, vzal som ti šortky. Celkom sa mi zapáčili.

No poďme. Čo tak sedíte?

Lev Glebovič by mal cítiť vrelé privítanie.

Všetci sa usmievajte. Usmej sa!

Vítajte, Lev Glebovič.

V mene všetkých zamestnancov hotela vítame vás vo vašom rodnom meste...

Chceš radu?

Zmlkni.

Ešte ti chýba armáda, orchester a deti s kvetmi.

No... Aký je tvoj prvý dojem?

Podľa štatistík väčšina ľudí, ktorí cestujú

trpia nedostatkom domácej pohody.

A kvôli komunite. Povedz áno bolo by pekné, keby si prišiel domov

a nájdeš kopu ľudí, ktorí pritom majú čo robiť.

Tak čo ty na to? Profesionálka!

Čo je to za divadlo?

Ako kohút! O chvíľu rozhádže všetko...

- Lev, žiadne podrobnosti. - Áno, žiadne podrobnosti.

Počas oddychu som mal núdzovú situáciu. Námorný incident.

Bol som na pokraji smrti a potom sa objavil môj hrdina.

Jediný z personálu hotela ktorý dokázal situáciu zvládnuť.

A som tu. Živý a zdravý.

Bohatý a zamilovaný.

A uvedomil som si, že v Grand Leone potrebujeme mladú a horúcu krv.

Ktorá nebude lietať nad svojimi podriadenými, ani skákať.

V skratke, Sýrčan Stanislav Vladimirovič,

nový generálny manažér.

Aký mladý generálny riaditeľ. Koľko má rokov? 13?

Wunderkind. Vo veku 15 rokov absolvoval toto... V Sydney...

Univerzita cestovného ruchu a stravovanie.

Človek sa učil. Stasík, poď.

No, na začiatok by som chcel urobiť...

audit všetkých oddelení. Osobne.

- Olja. - Už zase?

- Kedy to už prejde?! - Ljova.

Oni su tu. Čo tu robia homáre?

- Kto ich tu dal? - Ја.

Chcela som upútať pozornosť hostí.

Viete, aké percento tvoria turistickí vegetariáni?

Alebo takí milovníci zvierat.

- Zrušte to akvárium. - A kam dáme homárov?

Do hrnca.

Správne.

Chceš niečo s arómou, koňak alebo whisky?

Ďakujem Lev Glebovič, ale ja nepijem.

Správne.

Anastasia Stepanovna, včera sme hovorili o mojom povýšení.

Viete čo najviac vytáča hostí?

Prach a špinavé uteráky.

Taktiež vlasy. Takže prikazujem vám všetkým nosiť šatku na hlave.

- Nemáme si oholiť hlavy? - Neradil by som.

Nemáte pekný tvar tváre.

A toto je u nás komôrka ocka Karla.

Áno, očarujúca komôrka.

A mala by to byť kancelária hlavného inžiniera.

Žiadny poriadok na stole, žiaden poriadok v hlave.

- Upratajto to do večera. - Výborne Stasik.

Ešte z toho veľa veci budem potrebovať,

Chceš poradiť?

Nehádaj sa so staršími. Upratajte si to tu.

- Stanislav Vladimirovič. - Áno? - Môžem mať otázku?

Nie.

Rešpektujte podriadenosť. Na vaše otázky kontaktujte vedúceho oddelenia.

Správne. Chýbala nám podriadenosť.

Stasík, poškriab ma na chrbte.

Nemohol prísť o deň neskôr. Čo mám teraz robiť?

Možno to bude s ním jednoduchšie ako s Nasťou.

1, 2, 3 a si recepčná.

Nemôžeš s ním hovoriť.

Anja sa ho chcela niečo opýtať, povedal jej, že sa ma obrátiť na svojho nadriadeného.

Akoby si s ňou nehovorila.

Júlia, môžem sa porozprávať s Kséniou?

Nie, Zujonok. Rešpektuj podriadenosť.

Počúvaj, ten Sýrčan je tvrdý oriešok. Nebude z teba recepčná.

Prečo by nemala byť?

Bola som povýšena včera.

- No čo, zbavil si sa nepotrebného? - Áno.

Rozmýšľal som, že už nebudem hrať hokej.

To je všetko?

Valja, všetko je pre mňa dôležité. Možno to budem potrebovať všetko.

Aj toto sa dá podsunúť pod skriňu.

Všetko to potrebuješ?

A to je krásne plátno.

Našiel som to na chate.

Keď sa odsťahovali.

Borja, priniesom si sem všetky odpadky z chaty.

- Čo sa deje s tebou? Nemôžeš, Valja! - Čo?

- Je to bambus. - Čo?

Moja bambusová palica.

Vedel som, že s ňou ráno chytím 2-kilovú rybu.

Len sa zlomila, ale na tom nezáleží.

Keď mi vypadla z ruky, prestrihol som, koľko som mohol A stiahol som to.

- Ako to môžem vyhodiť? - Vieš, Borja... - Čo?

Vo všetkom máš chaos.

O čom to rozprávaš?

- Čo? - O ničom.

Váš kľúč.

- Úžasné. Povýšil ťa sýrsky? - Nie, Nasťa. Včera.

Našla som kľúče v práčovni. Sú tvoje?

Stále si pamätáš.

Pozrela si si rozvrh? Naša smena sa práve začína.

Nie, asi som ho ešte nedostala.

Ako že nie? Pracuješ bez príkazu?

Aký príkaz?

Anastasia Stepanovna, ho mala podpísať.

Aha, jasné.

Áno, príkaz na povýšenie do funkcie recepčného.

Prečo takto? Keď už falšuješ dokument,

môžeš sa tam už hneď napísať, ako majiteľka hotela.

Ostatné je najkomplikovanejšie.

Je potrebné, aby to Nasťa podpísala so včerajším dátumom.

Dúfam, že to urobí.

Chcete, aby ma vyhodili? Choďte preč!

Čo sa stalo?

Nepodpísala mi dovolenku so včerajším dátumom.

Ktovie, či ma ten Sýrčan vôbec pustí.

Práve si sa stal romantikom, strýko Borja.

No, čo povieš?

Ojój, je to prekrásne, máme dokonca aj krb.

Glebovič má pravdu. Rovnako ako Carlo som padol Poline do náručia.

A urobil som zo seba človeka.

A ja som Polina? Akože som moriak?

Čo to rozprávaš? Si pre mňa ako syn.

Pozri čo tu ešte máme.

Aké chytré. Schoval si odpadky a urobil si zo seba človeka.

Urazil si sa?

Práve si mi to povedal emotívne. Urazil som sa.

Môj ty Bože!

Anastasija Stepanovna, ťažký deň?

Aspoň niekto ma prišiel podporiť a o nič nežiadať.

Sýrski. Znelo to ako Mirski.

Áno?

Kde si? Ja tu nestíham.

Buď rýchlejšia. On tu ozaj nestíha.

Anastasija Stepanovna, musím na pár minút odísť.

Strýko Borja, má to 30 rokov a ako nový.

- Sovieti to perfektne urobili. - Skvelé.

Čo si...

Teraz je tam diera. Načo si tam strkal prst?

- Prečo si to urobil? - Akosi to zlyhalo.

Tvoj mozog zlyhal.

Kedy to prestane?!

No teda! To už je celkom iné.

Pozri sa na plátno! Stará škola.

Vídíš, to je chaotické.

Upokojujúce.

Zvláštne, keď to upratal, nejako sa to zmenšilo.

To sa ti len zdá.

Tento obraz vytvára taký efekt.

- Lev Glebovič! - Kľud, kľud.

Čo to je? Z bambusu?

Áno, správne.

Dovoľte mi, aby som vám pomohol.

Áno.

To je ono! Blaženosť.

Na fúzy sme sa poriadne nepozreli.

Nejde o žiadny prešľap než tvorivý chaos.

To! Práve o tom som hovoril.

A môžme to urobiť tak, všetko ako to bolo?

Samozrejme.

Ale rozhodnutie nie je na mne. Máme manažéra.

Dobre, nechajte to tak.

Ďakujem.

Ďa... ďakujem.

Blahoželám k víťazstvu!