Original subtitles

GRAND "To nie je len tvoj hotel."

Nemal som jazdiť v takom stave, odpusť mi.

Nie je to tvoja vina. Pobláznila som ťa svojími rozmarmi.

- takže ty mi prepáč. - No tak aj mne prepáčte,

že prerušujem váš rozhovor.

Tak Sofia Janovna, výsledky vášho vyšetrenia.

S dieťaťom je všetko v poriadku.

Máte však mierne kontrakcie,

tak sa radšej poistíme a zostanete pod dohľadom.

A s tým pomalšie. Oddychujte.

- Áno? - Sofia Janovna?

Nasťa, dnes som ja Sofia Janovna. Zhromaždite všetkých o hodinu na stretnutie.

Mišo, mala som sa dnes popoludní vrátiť z Petrohradu, mám dohodnuté stretnutie.

Zabudni na prácu, postarám sa o všetko. A o toto tiež.

Nastenka, samozrejme, že som raňajkoval!

Jedol som tvoje brokolicové fašírky. Veľmi mi chutili, to áno.

Našla si ich v koši?

Sopka ich asi odhodil. Nasťa, už nastupujem do metra.

Áno, dobre. Maj sa.

Tvoju mať!

Počuj ty, nevi... Dobré ráno.

Čo je brílovec? Vyčisti si tie svoje popoplníky!

Nemusíš na mňa kričať.

Čo iné by som nemal robiť? A nemal by som ti zlomiť nos?

To som tomu dala. Čo si o mne teraz myslíš?

- Sama som sa mu vrhla do postele. - Neprežívaj to.

Kto nespal s Pavlikom?

Musím mu vysvetliť,

že nie som nejaká so zníženou sociálnou zodpovednosťou,

a bola som naštvaná. Pila som veľa.

- Ahoj. - Ahoj.

- Mám niečo na tvári? - Nie. Chcela som sa porozprávať.

Ale nie teraz.. Tak ma rozbolela hlava, že nemôžem myslieť.

No čo? Vítaj v klube "Ahoj a čau"!

Preto Sofia Janovna zostane niekoľko dní v nemocnici,

- a so všetkými otázkami sa obracajte na mňa. - Bože, ako sa má dieťa?

- Všetko je v poriadku. - A auto je na šrot, čo?

- Prepáčte, trochu meškám. - Čo tu robíš?

Ako čo? Olja Bogdanovna je chorá, a som prvý po nej v kuchyni.

A ešte mám na vás jednú prosbu.

Ako Lev Glebovič sa bude pýtať na Sofiu Yanovnu,

- povedzte, že je v hoteli. - Áno, samozrejme.

- A kde je mimochodom? - Stala sa veľká nehoda.

- Och ty! A auto je na šrot, čo? - Arsenij, ale...

Viete, že ju takmer vyhodil kvôli...

Rozumiete. Stačí mu najmenší dôvod.

- Budeme ju brániť, však? - Áno, samozrejme.

Ahoj, Snehulienka?

Lev Glebovič, radi vás počujeme.

Je tu Snehulienka? Nemôžem sa jej dovolať.

Sofia Janovna?

- Áno? - Počuj, zajdi za mnou o pol hodinu.

- Dobre. - Koniec, zaves.

- Prečo si odpovedal? - Ako a prečo? Chcel si Sofiu Janovnu zakryť.

Aký si nevďačný, Mišo!

- Dcérka, včera som... - Ďakujem.

- Nazdar Kosťan - Nazdar.

- Čo máš s okom? - Pobil som sa.

- Alebo ťa zbili? - Len ma chceli zbiť.

Počuj, nemáš oči!?

Podľa teba je to úder?

To je teda rana!

Rozumiem Kosťan, si frajer.

Ja by som tiež chcel niekoho, jednou ranou...

- Čo chceš? - Volal ste Sofiu Janovnu,

ale momentálne je zaneprázdnená. Poprosila ma, aby som zašiel.

- Ako môžem pomôcť? - Ty s ničím.

Preto som volal Sofiu, lebo potrebujem ženu, aby mi pradila vybrať šaty pre moju dcéru.

Tiež sa vyznám v móde.

Vyberal som všetky šaty pre Sofiu.

To je mimochodom viditeľné. Zmizni a zavolaj Sofiu.

Aj keď, počkaj. Ste približne v jednej výške.

Podrž to a ja sa rozhodnem, ktore vyberiem.

Nazdar. Bol si včera večer v službe?

- Áno.. - Nevieš, prišiel som na hotel sám?

Nie.

Naozaj? A s kým?

S taxikárom. Išiel za vami a chcel peniaze,

a vy ste odolal s fľašou absintu.

Absint.

Absint...

- Nebojte sa, postaral som sa o to. - Vďaka. Výborne.

Predstav si, že som včera večer s niekým spal, Určite si to pamätám

- a ráno sa zobudim a nikto tam nie je. - Stáva sa.

Môže to byť niekto z hostí? Zabudol som zamknúť dvera a ona...

Hneď som išiel hore skontrolovať. Dvere boli zatvorené a bolo ticho.

Môže to byť niekto z personálu?

Nezáleži na tom. Ak si nič nepamätám,

nie je to teda nič zvláštne.

Kosťan, Senja hovorí, že si zbil nejakého chlapa v obchode?

Poznáš Senju, vždy si niečo vymyslí.

Boli dvaja.

Kam sa tlačíte? Otvorte oči.

- Ty čo? - Čo si povedal?

A čo, len tak za uši a prehodil si ho?

- Sakra, naučíš to aj mňa, bratu? - Samozrejme, bratu.

- Tak veru. - Naozaj si nič nepamätá?

- Ako sa dá na to zabudnúť? - Bastard, čo?

Určite keď ste to robil, tak sa spotil,

urobila si maximum a on si to nepamätá!

To je vyslovene urážlivé.

Ahoj, Popoluška. Kde je zlá macocha?

Valentina Ivanovna? Odišla pred pol hodinou.

Dievčatá, moje krásky

povedzte mi, nestratila niektorá z vás náušnicu?

Dobre.

Ak ju niekto bude hľadať, povedzte, že je u mňa.

Ako hovoríš, že to povedal?

Ak si nepamätáš, nie je to teda nič zvláštne?

Vraník, kedy si naposledy videl Sofiu?

- Čo sa stalo? - Nemôžem sa jej znovu dovolať.

Myslím si, že nie je vylúčené, že tu nie je, alebo fajčí s deťmi niekde v garáži?

Videl som ju pred 10 minútami.

A nedvíha, preto, lebo má pokazený telefón.

- Čakám tu na ňu. - Dobre, keď ju uvidíš, pripomeň jej to.

Čo potrebujete?

Ona to vie. Utekaj hľadať Snehulienku.

- Michail? - Áno?

Sofia tu nie je, išla na procedúru.

Ďakujem. Je na procedúrach.

Aký druh nezmyslu by mohol potrebovať?

Pamätám si, keď v sovietskych časoch mi dali kartu do Sakiho.

- Kde? - Saki. Je tam liečivé bahno.

Mŕtveho postaví na nohy.

Myslíš si, že Lev chce Sofiu, aby mu zariadila bahenný kúpeľ?

Prečo nie? V jeho veku je to už relevantné.

Potreby sa v priebehu rokov menia.

Stávajú sa dôležitými iba večné hodnoty.

dravie, rodina, deti...

Dcéra.

- Áno? - Je s tebou Sofia?

Nie, ale všetko jej odkážem.

O pol hodiny na ňu budem čakať v hale, musíme sa porozprávať.

Skvelé! Nemáme ani blato, ani Sofiu.

Kosťa, povieš nám, čo sa stalo v nákupnom centre?

Hovoria, že si zložil dvoch silných mužov?

No, začneme s tým, že neboli dvaja...

- A oni tiež. - Rozumiem.

- Počuj prečo chodíš tak arogantne? - A čo, nejaký problém?

Pre teba áno!

- Naozaj si... - Nie je to moja vina.

- Bola to sebaobrana. - A odkiaľ je tá modrina?

Kto vie? Pravdepodobne počas bitky som udrel sám seba.

- Ty čo, nič si nepamätáš? - Nič. Akoby mi vymazali pamäť.

- Vymením uteráky a pôjdem. - Vďaka.

Frajer, nič si nepamätáš

prečo si si taký istý, že bola kuriatko?

Utiekla.

Poviem ti niečo, čo sa hovorí v našej krajine v Srbsku,

V noci ovcu od barana nerozoznáš.

- Nemám prízvuk? - Možno.

- Môžem, Pavel Arkadievič? - Áno. Ale práve mi tu upratujú.

Prišla som kvôli náušnici.

- Kvôli tejto náušnici? - Áno, áno, áno.

Ďakujem! Ďakujem mnohokrát!

Ďakujem!

Kruté, kámo! Aký násilník!

- Ona ti ho nerozdrvila? - Choď preč.

Naozaj ti rozumiem, nemohol si nič robiť.

Masívne predmety ťa vždy priťahovali, však?

Toto je zákon gravitácie, bratu, upokoj sa.

Musím ju prepustiť, kým sa nerozšíria fámy.

Paša, počkaj!

- Nevyhadzuj nikoho. - V akom zmysle?

Včera... to som bola ja.

- Ty? Čo s tým máš ty? - Táto...

Bola som urazená, že si nič nepamätáš

a rozhodla som sa ťa trápiť.

Paša, nemysli si, že sa vrhám do postele prvému, koho stretnem.

A nie, nie že by som stretla ako prvého...

V skutočnosti som bola trochu zmätená.

Proste, ja to beriem všetko vážne,

- vieš? - Počkaj.

Áno?

Si si istý? Kedy?

Paša!

Kostik? Kosťa, je to pravda, že si zbil štyroch?

Nasťa, možno že áno.

To je on!

- Kto ste? Čo sa tu deje? - Tento človek napadol môjho manžela,

a keby nebolo mňa...

Otvor si zrkadlá!

Nemusíš na mňa kričať!

Čo ešte by som nemal robiť? A nemal by som ti zlomiť nos?

- Nechaj ho na pokoji! Choď preč! - Prestaňte!

- Vypadni odtiaľ! - Darebák!

Potvrdzujete, čo ta žena povedala?

Potvrdzujem.

- Zatknite ho. - No tak, ospravedlním sa.

- Bolo to ťažké ráno. - Ospravedlňovať sa budete na súde!

Poďme napísať žiadosť.

Takže moje ospravedlnenie vám nevyhovuje. Potom podám žiadosť o odpoveď.

Dostanem lekárske potvrdenie.

Čl. 112 Trestného zákona, krivé obvinenie, trest odňatia slobody až na 3 roky.

- Sám som právnik. - Máte na to právo.

Podajte. A my si najmeme dobrých právnikov...

Lenočka, už dosť, áno?

- Nemôžme to vyriešiť pokojne? - Aj ja to hovorím.

Sadnite si. Môžem vám dať nejaké koktaily?

Tu. Rád a s potešením.

- Chceš si vypiť. - Lenočka...

Kde máte WC?

Kostik! Výborne!

Tak! Všetky konflikty sa dajú vyriešiť slovom.

Posmievači, určite vám to oplatím!

Choďte.

No čo? Našiel si hlavné mesto Bulharska?

Sofiu?

Vtipné. No tak, večeria.

- Nasťa, kde je Sofia Janovna? - Večeria, tam je.

Teraz tu bola. Išla do kuchyne.

Áno, bola tu. Diskutovali sme o dodávkach a niekam odbehla.

Do práčovne.

Bola tu doslova pred minútou. Išla do výťahu.

Lenja jej zavolal. Niečo urgentné.

- Neprišla. - Ako to, že neprišla?

Valentina Ivanovna povedala, že si jej volal.

Áno, zastavila sa.

Bol to moment, preto som na to zabudol.

Ale určite si pamätám že šla do sauny.

Bol som na chvíľu preč a vrátil som sa - Pozerám Sofia Janovna! Zakričal som:

Len nebuchnite dvere! Ale zjavne to nepočula.

Možno sa tam zasekla.

Je potrebné vymeniť zámok.

Sofia? Si tu?

Možno vo vnútri nikto nie je.

A nikto nevošiel?

- Čo to má znamenať?! - Lev,

prečo ničiť majetok?

Nejaká hodinka a ja to napravím. Nerobte to.

Majetok je môj, budem robiť, čo chcem!

- Ty si tu? - Áno. A čo sa deje?

- Stretla si sa s nimi? - Samozrejme.

Momentálne tu ukazujem zástupcom spoločnosti „G-raise“ naše kúpele. Tu.

Lev Glebovič, toto je pre vás. Suvenír.

Tu je to bahno!

- Môžeme sa porozprávať? - Áno, samozrejme.

Stihla si.

- Ako si sa sem dostala? - Chytila som taxík a prišla som.

Mišo, bolo to dôležité stretnutie, sľúbila som to Leovi.

Nepovedala som ti to, aby si sa nebál. Prepáč.

- Je všetko v poriadku? - Nič nie je v poriadku!

Prečo ťa musím hľadať po celom hoteli?

Lev Glebovič, upokojte sa, všetko je v poriadku. Privítali sme partnerov.

Neupokojuj ma, podvodník!

Myslíš si, že neviem že nebola pol dňa v práci?

Celý personál mi klame do tváre na tvoju objednávku.

Kvôli tebe! Kto si ty? Toto je môj hotel!

- Prestaňte na ňu kričať! - Ja budem kričať, na koho sa mi zachce.

A pretože si ju obruchatil, nebudem jej to tolerovať!

Takže bež pracovať, až kým ti nepraskne voda!

Tu už nepracujete. Vypadnite. Obidvaja!

A čo budeme robiť so svadbou? Všetci sú pozvaní do reštaurácie „Victor“.

Niečo vymyslíme.

Ešte ste sa nezbalili?

Ako študentka som sa dostala preč.

Nemala som telefóm, musela som bežať.

Takéto výhovorky som používala už v ôsmej triede.

Nikdy som sa necítila tak odporne.

Mala by som sa opiť, až do nemoty aspoň dva dni po sebe.

Mimochodom, kedy mi vrátiš 500 rubľov?

Prepáč. Haló? Áno, už bežím.

Dobre, vrátim ti ich.

Tvoju myš!

Upokojte sa. Upokojte sa, dámy a páni.

Nie som hromadná halucinácia.

Naozaj som skutočná, živá a zdravá.

Prepáč, že som tak náhle odišiel.

Uvedomil som si, že moja teta je nažive,

- a bol som zmätený. - Viem si to predstaviť.

Potom ti o tom vštetkom porozprávam. Zavolám ti, dobre?

- Naozaj? - Ja len plačem.

Dcérka?

Prosím odpusť mi, za včerajšie nedorozumenie.

Že som ťa vyhodil. Mýlil som sa.

Si mojou súčasťou.

Si to najdrahšie v mojom živote.

Oci, čo?

A ty mi odpusť.

Preto, že som zasiahla do tvojho osobného života.

Valentina Ivanovna je dobrý človek.

A dlžný so ti ospravedlniť sa za každé tvoje narodeniny,

- že som nebol vedľa teba. - Ocko!

- Za každé tvoje sánkovanie na saniach - Ocko!

bezo mňa.

Tak už dosť. Prestaň.

Za všetko.

Čo tu stojíš? Poďme domov.

Poďme.

Elja?

- Vojdi. - Nie, nie, ponáhľam sa.

Chcela som... A čo som tým myslela?

Ó áno! Poviem to.

Poviem to, že s výpoveďou Sofie Janovny a Michaila Džakoviča

- ponáhľaš sa. - Eleonora Andreevna,

- so všetkou úctou... - So všetkou úctou,

to nie je len tvoj hotel.

slovenské titulky PHV 07/2021