Original subtitles

Arsenij, ty si taký chlap!

Všetci odišli a ty si zostal.

A ako inak? Niekto musí vyčistiť kachle.

Si taký pracovitý!

Máš také silné mužské ruky,

priamo Ruky-Bazuky!

Blízko teba moje srdce bije tak silno!

Cítiš?

- Nie tu. - A tu? Cítiš?

Dosť! Musím spať a nepozerať.

Olja Bogdanovna?

Kde ste? Olja?

- Strýko Borja? Nevidel si Olju? - Kolju?

- Kričím, Olja. Videl si Olju? - Kto je Kolja?

- Kričím, Olja. - Kto je Kolja?

Kto je Kolja, čo? Senja? Senja, kto je Kolja?

Senja!

Zobudil si ma. Volal si nejakého Kolju.

- Čo som urobil? - Kto je ten Kolja?

Ah, Kolja. Kolja.

Kolja je náš kuchár.

Dal som mu 300 rubľov, zatiaľ mi ich nevrátil.

No určite, Chuganin.

A pre 300 rubľov máš nočné mory?

Poď, už spi.

GRAND "Je to moja vina"

Borja, keď sa okúpeš, tak robíš kaluže ako dieťa.

- Povedala som ti, aby si to po sebe utrel. - To som nebol ja.

- Je to z práčky. - Ešte lepšie.

No a opraviť to nemôžeš?

Ako povieš, moja kráľovna!

Borja,

koľkokrát som ti hovorila aby si zdvihol zachodovú dosku...

- Dobré ráno! - Dobré ráno.

Dobre.

Borja, nespadla ti škrupina?

Prepáč, nezbadal som ju.

- Čo keby som ju prehltla? - Áno, áno, áno.

- Nevidel ju... - Dovoľ mi pozrieť sa.

Borja, umýval si riad, však? To už ho nevieš odložiť na poličku?

Nikita: Chýbaš mi. Chcem ťa vidieť.

Sofia Janovna, nemáte dnes voľno?

Už ma unavuje sedieť doma,

rozhodla som sa pracovať, rozptýliť sa.

Sedíte bez dokumentov, bez notebooku, takže nejde o pracu.

No ta, hovorte, čo sa deje?

- Už sa tešíte na svadbu, však? - Nie. Mišo...

Michail Džakovič je ako urvatý.

- Čo, udrel vás? - Nie, naopak.

Vy jeho?

- Mišo? - Čo?

- Som ospalá. - Tak, spi.

Dieťa sa musí rozvíjať. Potom sa nám za to poďakuje.

Dobrú chuť.

Našiel som veľmi poučné video.

Moment, moment, je už vidno hlavičku.

- Áno, už vidno, buďte opatrní! - Mišo, teraz jem.

Viem, ale musíme byť pripravení na čokoľvek.

Sonja, je to užitočné! Poď vyskúšať.

A zakázal mi nosiť podpätky.

- On vás miluje. Stará sa o vás. - Až príliš.

- Dobrý deň. - Dobrý.

Čítal som, že ti odporučili psí kožušinový opasok.

- Dá sa nosiť aj na oblečení. - Mišo, čo tu robíš?

- Nemal si byť na stretnutí? - Zrušil som to.

Naše dieťa je pre mňa dôležitejšie. Poďme.

Michail Džakovič,

verte mi moja skúsenosť je lepšia, ako váš opasok z ovčej vlny.

Môžete ho vrátiť?

Nemal som to brať. Dobre, idem to vrátiť.

Saša, urob Sofii Janovne Fresh.

Videla si?

Už ma ta jeho starostlivosť unavuje.

A vy požadujte viac. Vyčerpajte ho.

Chcem toto, chcem to. Žiadajte to v rôznych častiach mesta.

Unaví sa a nebude stále pri vás.

Raz v noci som poslala Kosťu po perníky. Do Tulu.

Potom prespal celý deň.

Chytí ma za ruku a priloží si ju na prsník.

Takmer... A zobudil som sa.

Zasa tá pieseň. Nemohol si sa s ňou vyspať v spánku.

Dobre, že som sa neprezradil! Vieš, ako ľahko Marinka spí?

Niečo vrzne - okamžite skočí, okamžite!

A zobudí ma a pýta sa: Kto Kolja? Musel som kričať „Olja, Olja“...

- Čo je, Arsenij? - Čo Arsenij?

Hovoril som Kolja. Jeden môj kamarát.

- Dlhuje mi 300 rubľov. - Pracujte, Arsenij!

Videl si? A teraz som sa takmer prezradil. Čo mám robiť?

Celý týždeň sa mi o nej snívalo. Zvádza ma. Zvádza.

Marinka, ak ma prichytí ešte raz - koniec!

Odkedy ste to neurobili s Marinkou?

- Na také otázky nebudem odpovedať. - Takže už dávno.

Prečo sa čuduješ, že snívaš o ženách?

Dnes večer prídeš domov,

Marinku zoberieš a...

- a všetko prejde. - Ja nie som ako ty, zvrhlík!

- V tvojej mysli je iba jedna vec. - Ale samozrejme! Snívam o Kolji?

Oci, musíme sa porozprávať. Osamote.

Aibek, môžeš nás nechať, prosím?

Rozumiem. Rozumiem. Prekvapíte ma k narodeninám. Dobre.

Oci, medzi tebou a Valentinou je všetko v poriadku?

- Áno prečo? - Vždy to tak bolo?

- Neustále ťa karhá. - Ak si to zaslúžim, prečo nie?

- To znamená, že ti to vyhovuje. - Neboj sa, dcérka, taký je život.

Raz Valentina zvýši hlas, inokedy zase ja,

tak to už v živote chodí.

Dobre, nechcela som ťa rozladiť, ale...

Muž jej nejaký píše. Nejaký Nikita.

- „Chýbaš mi“ a podobne. - Nikita, čo?

Pochop ma správne, dcérka, viem, že spolu komunikujú.

To nie je tvoja starosť.

Miláčik? Poď mamčo,

uspal som deti, nezašantíme si?

Nezbedník, nenechám ťa chytať ryby a ty zamrzneš.

- Čo s tým majú spoločné ryby? - Takže čo si vymyslel?

Nič, chcel som ti vytvoriť romantiku.

- Presne takto? - Áno, presne takto!

Pretože si trochu napätá, chcem ťa uvoľniť.

Tak dobre!

Aké milé.

- Celý deň ma akosi bolí chrbát. - Áno? Rozumiem.

Teraz Arsenij - zlaté ruky napravia veci.

Všetko bude v poriadku. Rýchlo sa otoč!

- Poď na to, veliteľ! - Hneď, hneď.

Hej, teraz budeš ako nová.

Nie, že by som naznačoval, že si stará.

Marína?

Zlatko, čo si sa urazila?

A hotovo. Odložíme knižku a ide sa spať.

Mišo? Chcem jahody.

Žiaden problém!

Ale obleč sa, je tam zima. Môžem ti dať opasok.

Čítal som, že tehotné ženy milujú jahody, preto som sa pripravil.

Zajtra však musíme potvrdiť svadobné menu,

lebo už je najvyžší čas.

Ale neboj sa, postarám sa o to.

Čo?

Nechcem jahody.

Chcem marakuju.

Kde ju teraz zoberiem? Možno zajtra ráno?

My chceme marakuju.

- Teraz. - Rozumiem.

Veľa som stlačila, Borja.

- Valja, čo robíš? - Nechcem to vyhodiť.

Skoro som na to zabudol, hovoril som s Kséniou,

ona mi povedala, že ma podvádzaš s nejakým Nikitom.

Videla SMS.

Takže do toho.

Opäť ma premenuj na Borisa, alebo Borisa Leonidoviča,

- ako si praješ. - Hanba.

Bude mi chýbať Nikita Sergejevič.

Sama vieš, Valentina Ivanovna,

že som teraz nútený odísť,

ako v minulosti Ruskí dôstojníci a kadeti

boli nútení opustiť dom svojho otca,

a tam, v zahraničí, smútiť za matičkou Rusiou

- a pre milované ženy. - Nikita Sergejevič,

môžem ti ukázať svoju spálňu, naposledy?

Ale už naposledy.

- Si ako slon, preboha! - Maličkosť, vyčistím to.

Samozrejme že to upraceš. Potom okamžite do spálne!

Don Juan Chuganin?

Plnili ste si manželské povinnosti?

Neuspel som.

- Starček... - Aký starček, starček?

Zaspala.

Ponúkol som jej masáž, víno, a chrápala.

- S Oljou sa ti snívalo? - Nie, nie, nie. Vďaka Bohu.

Arsenij! Kdeže si bol?

Tak som ťa čakala!

- Dobré ráno! - Dobre. Ako si sa vyspala?

Dobre. Snívalo sa mi o sleďoch. Máme nejaké?

Hneď to bude.

Tak vyhrešila otca, že jej aj neveru odpustil.

Tvoju myš! Podľa toho, čo hovoríš, tak tvoj otec je pod papučou.

Trčia mu iba fúzy. Čo budeš robiť?

S otcom som už hovorila, nepomohlo to.

Musí sa báť, že ju stratí.

Myslí si, že už ho nikto nechce, preto trpí.

- Potrebujem sa porozprávať s Valentinou. - Nebuď hlúpa.

- Čo? - Vyzerá to, že som upratala inú izbu.

Anja, teraz moju uprace, nie?

Keby som bola na tvojom mieste, tak by som sa do ich vzťahu nemiešala.

Tvoj otec zariadi všetko, nevyhodí ho.

- Čo ak ho Valentina vyhodí? - Čo?

Ale nič. Musím na tom popracovať.

Borja!

Borja!

Borja, pozri! Čo si urobil, čo?

No ako, don Juan Chuganin?

Splnil si si manželskú povinnosť?

- Neuspel som. - Och, starec...

Aký starec? Zaspala.

- Mám deja vu. - Čo?

Arsenij? Prečo sa tak tvárite? Stalo sa niečo?

Nie, bolo to len neočakávané.

Arsenij, nemohol by ste mi pomôcť a požičať mi 1000 rubľov?

Vyberiem z účtu a vrátim vám ich.

- Objednala som si dodávku a... - Žiadny problém, tu sú.

Bratu, nemal si jej to dať.

Visí mi 3 tisíc už dva týždne. Takže sa rozlúč s tisíckou.

Arsenij?

Dokedy budeš pracovať?

Kedy konečne prevezmeš iniciatívu do svojích rúk?

Tie tvoje silné ruky.

Aké ruky?

- Kedy mi vrátiš tisícku? - Môžem ti to vrátiť v naturáliách?

No do riti.

Tisícku mi vráť. Tisícku mi vráť. Tisícku...

Tisícku mi vráť. Tisícku mi vráť. Tisícku...

Akú zase tisícku? O čom zas snívaš?

Znovu to isté. Kolja mi nevrátil peniaze.

- Nedlhoval ti 300? - Započítal som mu úrok.

- Nie si zbojník? - No...

Také strašidelné.

- Môžeš sa zaujímať aj o mňa? - Možno aj ty o mňa.

Dlhuješ mi 1000.

Nič sa nestalo. Nie je také ľahké ho unaviť.

Pozri, je svieži, ako čerstvá reďkovka.

No, svoju výdrž má v krvi.

No, len som chcela povedať, že je silný, cieľavedomý.

Nemyslela som nič rasistické.

Čo tie stoličky tak vrzgajú?

Áno, tiež som si to všimla.

Snehulienka, skroť svojho trpaslíka.

5 minút sa mi už vtiera, nerozumiem prečo.

Lev Glebovič,

spomeniete si na výstavu nábytku v Petrohrade,

- ktorú organizuje váš priateľ? - Áno, Zelentsov.

V 90. rokoch vyrábal rakvy. Postavil sa.

Bolo by dobré nábytok zrekonštruovať, v reštaurácii vŕzgajú stoličky.

Lepšie je vrzganie postelí.

Nie je to vtipné?

Ešte som sa nezobudil. A čo ešte?

Myslím si že by ste mal poslať kolegov,

aby objednali nábytok.

- Určite sa ptešíte z veľkej zľavy. - Výborný nápad!

Ty pôjdeš.

Nebude lepší Michail Džakovič?

- Som si istá, že to zvládne. - Ty to zvládneš lepšie.

Budeš mrkať na tohto krokodíla, dá nám väčšiu zľavu.

Bež hneď teraz, zajtra na poludnie budeš v práci.

Nemôžem radšej ísť ja?

Sofia Janovna má teraz veľa práce, musí sa pripraviť na svadbu.

Džakovič, neurážaj sa, ale Zelentsov nemá rád černochov.

Takže, teta Sonja, veľa štastia!

Borja, len sa pozri!

- Bože môj! - Čo, ona zase pretiekla?

No nič, niečo s ňou spravím.

To bude dobré.

Áno, Irina Sergeevna, vytopili sme vás. Prepáčte nám, prosím.

Áno, pôjdem hneď dole. Idem.

Samozrejme zaplatíme, áno.

Čo je to za podvodníka?

- Vidíš? Iniciatíva je trestná. - Naopak, tešte sa.

Pôjdete do Petrohradu, pozriete si mesto.

Oddýchnete si od Michaila Džakoviča!

Sonja, všetko som vyriešil. Ja sám ťa odveziem.

- Mišo, no... - Neboj sa.

Ten Zelentsov ma neuvidí.

Prepáčte, že zasahujem, ale...

- Sofia Janovna si kúpila letenku. - Áno.

Čítal som, že prvé tri mesiace je nebezpečné lietať.

Bude lepšie, keď ju odveziem sám. Nebudeme sa hádať, som otec.

- Čo? Natieklo tam veľa? - Veľa, Borja, veľa.

Príď na minútku.

Valja...

Čo sa to dnes s tebou deje, čo?

- Raz jedno, raz druhé. - Valja...

Pozri, nechal si tu svoj pohár!

Čo je zle? Aká je to výčitka

- na adresu veľkého režiséra? - Nemeň tému.

Tu je personifikácia klasickej ruskej ženy,

ktorý vojde do horiaceho domu, zastaví cválajúceho koňa,

- a v zatopenom byte... - Prestaň.

Prestaň, som povedala. Dosť...

- Borja, prepáč, nechcela som. - To je v poriadku.

Áno, máš tu krv. Poďme, poďme.

- To prejde. - Oci, čo je toto?

- Vtipná príhoda, spadol som. - Choď to umyť!

- Čo, už ste na otca dvíhla ruku? - Čo?

Myslíte, že nevidím ako pri vás trpí?

- Najskôr sa upokoj... - Som pokojná!

- A píšete nejakemu Nikitovi! - Dcéra! Nepreháňaj to,

- nevieš všetko. - Prečo ju obhajuješ?

Už ťa začala biť, a ty si stále na jej strane?

- Tak udrite aj mňa, dobre? - Ksénia, dosť!

Čo je dosť, máme dôvod, napríklad žehlička, práčka, sedadlo na toalete.

Takže to všetko si urobila ty. A prečo?

Aby nás vyhodila, oci.

Už sa nemôžem pozerať, ako ťa ponižuje!

- Valja, nie! - Valja, Valja...

Čím si sa stal? Mama samozrejme nie je nažive,

ale s ňou si bol aspoň skutočný muž.

A teraz pozri na seba!

Zober si veci a odíď.

Sonja, nechaj telefón, budeš od neho ožiarená.

Spusť si sedadlo a radšej si pospi.

Sonja? Sonja, čo je s tebou?

Ako sa to stalo?

To je moja vina.

slovenské titulky PHV 07/2021