Original subtitles

Milujem nočné prechádzky po Moskve.

Presne tak. Všetko má svoje plusy.

Keby ťa nevyhodili, teraz by si sa neprechádzala,

ale mávala záchodovou kefou.

Dostala som výpoveď. Nebudem mať peniaze,

nebudem môcť platiť nájom, zostanem na ulici

a budem môcť sa prechádzať stále.

Koniec snov o mojom vlastnom hoteli.

- Počuj, neoslávime tvoje prepustenie? - Júlia!

Poď, poď, Poď, ja pozývam.

Na nový život bez záchodových mís!

Zavgorodnovova, raduj sa, vrátili ťa späť do práce.

Poď, musíš podpísať dokumenty.

- Kto ma vrátil späť? Ako? - Nemám čas sa rozprávať, som zaneprázdnená.

Bež do hotela.

GRAND "Vítaj späť!"

To je tada šťastie!

- Možno ťa Sofia vrátila späť? - Ako to?

Vyhodila a potom vrátila?

No a čo? Občas sa to stáva.

Včera som chcela zjesť tvoje fašírky ale zdržala som sa, myslela som na teba.

Ale potom v noci si ich zjedla.

Myslela som, že sa môžu pokaziť.

Sofia ma nemôže vrátiť späť. Ako si to predstavuješ?

Jednoducho.

Stalo sa to takto.

Sofia ide na brífing,

má dobrú náladu a hovorí:

Ahoj všetci! Poznáte ma, som Sofia Janovna, generálna riaditeľka.

- Generálna riaditeľka. - To som povedala.

Takže, som tu hlavná,

prísna blondína Mám rada mužov tmavej pleti.

A Džakovič hneď: O čom to hovorí?

Tmavá pleť, neponáhľaj sa ako vždy. Teraz to vysvetlím.

Ľudia, včera som vybuchla,

a tak som sa rozhodla vrátiť späť chyžnú Kséniu.

- Zavgorodnovovu. - Ste si istá?

Oholila hosťa. A druhého udrela fľašou po hlave.

Dokonca som si myslela: Tvoju myš, čo sa stane teraz?

Čo? Je to predsa dobrý pracovník.

A aké chutné fašírky robí!

A akú má super priateľku!

Krásna červená zúrivosť. Nie ako ja, blázon.

Toto je veľmi správne rozhodnutie!

Čo tu lezieš, hlupák!

Pozri, kam ideš, debil!

Kde som skončila?

Ach áno. Vraciame Zavgorodnovovu.

Môžte sa rozísť.

Okrem Michaila Džakoviča.

Teraz sa idem napchať tabletkami a budeme súložiť.

A potom sa na neho budem dlho hnevať.

Nájdem nejaký dôvod.

Takto by to mohlo byť.

- Pravda, pridaj trochu zo seba. - Len trošku.

- Nie, Sofia ma vrátiť nemohla. - Počuj, možno Nasťa?

Je dobrá, spravodlivá. Všeobecne platí, že červenovlásky sú také všetky.

Myslím, že vyhodiť Kséniu bolo nespravodlivé.

Vieš, že ju tento rektor obťažoval?

Nasťa, zdá sa, že sa opäť mýliš, a nie je to tvoja práca.

Uvoľni sa, už sa jej nedá pomôcť.

V skutočnosti môžem opatrne Sofii naznačiť, aby zobrala späť Kséniu.

Som šedý kardinál hotela.

Keby to nebola Sofia Janovna, hádaj, kto by bol generálny riaditeľ?

Nasťa!

- Prepáč. - Neveríš tomu, však?

Dokážem ti to!

Sofia Janovna, priniesla som vám kávu.

Ďakujem Nasťa. Čo by som bez teba robila?

Musíme komunikovať častejšie.

V neformálnom prostredí.

Nepôjdeme niekam cez víkend?

Pravdepodobne nebudete schopná.

Prepáčte. Ja som vás otrávila.

Proste som chcela dokázať Kosťovi, že ak vy nebudete,

mňa vymenujú za hlavnú.

To znamená, Snehulienka zomrela,

to znamená, že potrebujeme nového manažéra.

Nasťa!

Objednaj jej veniec od nás všetkých.

Je to všetko? A...

- Manažér? - Presne!

Novým manažérom bude Džakovič.

Gratulujeme, Džakovič! Teraz si ty nová Snehulienka.

Ja som manažér!

Som dobrý! Som dobrý! Som dobrý! Som dobrý!

Čo za nezmysel?

Myslíš, že, Džakovič bude rád, keby zabili Sofiu?

Áno, pretože ho nudila s jej priemermi. Stále je nespokojný.

Je zlá ako čarodejnica. Máš pravdu, Sofia je čarodejnica!

Vyzeráte dobre! Nové šaty?

Žiadam vás, aby ste ju vrátila!

- Kam? Do Belogorie? - Nie.

Do hotela. Ako chyžnú.

- To sa nestane! - Naozaj?

Potom vás môj meč prinúti!

Nasťa možno zle namastila pošvu.

Chceš tiež?

Marinočka, ahoj zlatko.

Vieš, čo si dáme na večeru?

Žabie stehienka.

Je studená.

Vymyslela si to dobre. Ale toto je rozprávka,

- v živote to tak nie je. - Súhlasím, život je jednoduchší.

Možno ťa všetci priviedli späť. Napríklad Senja.

No, Ksénia, vítaj späť!

Iste vieš, čím som si musel prejsť, aby som ťa priviedol späť.

Ale kvôli tebe som pripravený na všetko!

- Kvôli mne? - Samozrejme.

Si dcéra môjho blízkeho priateľa.

Arsenij Čuganin si váži priateľstvo!

Takže tu je kľúč, tu je tvoja skrinka.

Prezleč sa, vyzleč sa, ja nebudem pozerať.

Už pôjdem.

Tu je zlodej!

Poďte sem rýchlo! To ona ukradla všetko.

A vy ste mňa obviňovali, čestného človeka, čo?

- Dcérka, ako si mohla? - Oci, ja...

Ako len mohla? Toto je hanba rodiny!

Ukľudnite sa, polícia je na ceste.

- Poď so mnou. Poďme! Poďme! - Dcérka?

Schovala všetky štyri vedierka čierny kaviár!

- Doma! - Aká hanba!

Ako to ukradla? Neviem.

Ďakujem kámoška, pekne ma to vrátilo.

- Okamžite ma poslali do väzenia. - Ja nie, Senja by ťa takto vrátil späť.

Vrátila by som ťa inou cestou. Nejako... pekne!

Neprejdeš!

Nasťa, zase sa mýliš, to nie je tvoja práca.

Kosťa, nemiešaj sa!

Som druhá osoba v hoteli, Tento problém musím vyriešiť! Kosťa!

Čakala som ťa.

Ja tiež.

Nakoniec to potrebujem. Nie nadarmo som to nosil neustále.

Čo sa tu deje za šialenstvo?

Veľmi super vec.

V 90. rokoch som take dovážal z Číny.

Kanaeva, pekná farba vlasov.

No toto...

Daška, no keď si tu všetkých zabila,

- takže teraz budem hlavná ja? - Vyzerá to, že áno.

- Takže ja som hlavná! - Počkajte.

V mojích rukách mám test DNA,

ktorý dokazuje, že som synom Leva Gleboviča.

Čo?!

Kde si bol doteraz?

Nemáš čo povedať?

Toto je podvrch. Ani ho nepoznáš.

Počúvaj ja nič netvrdím, len chcem, aby sa Ksénia vrátila do práce.

O čom bľačíš? Kto je Egor a čo má s tým spoločné tvoja priateľka?

Dáška mi poslala fotku. Zmenila si farbu vlasov.

- A myslela som na ňu. - A prečo znova zabila Sofiu?

Môže to byť jediný spôsob, ako sa vrátiť do práce?

Teraz pôjdeme do hotela a povedia nám, "Je koniec! Sofia je preč."

Nehovor hlúposti.

Počuj, mohol ma aj Ljoša vrátiť späť?

Ljoša, ahoj. Čo to robíš?

Hrám, nevidíš?

Zbieram body.

- Si veľmi zaneprázdnený, čo? - Čo chceš?

Vieš, strýko Borja bol veľmi rozrušený, že vyhodili jeho dcéru,

a ty nie si jej blízky?

Vymyslime niečo, čo by ju vrátilo späť.

Ksénia bude tebe vďačná, a strýko Borja bude vďačný mne, čo?

Neboj sa.

Vyhodili ju, ale to nie je koniec sveta.

Nájde si inú prácu. Teraz prinesú pizzu, bude obed.

Dobre, pekne sa naobeduj.

Nie, Zujonok je nezbedný, to nebude on.

Počkaj! A čo tak Lenja?

Takže, ja a môj priateľ,

navštívili sme tvojho rektora a jeho brat akrobat.

Išli za Sofiou Janovnou a povedali, že na teba nemajú žiadne nároky.б.

Ljonka, ďakujem pekne!

No, ale Sofia Janovna ťa nechcela zobrať späť a musel som ju zabiť.

- Júlia, už zase? - Dobre, dobre.

Ale rozprával som sa so Sofiou

- a ona ťa zobrala späť. - Som ti veľmi vďačná!

Ďakujem pekne, ale mam aj ja k tebe prosbu.

Problém je v tom, že som nemal sex už 230 dní.

Čo?! Si zošalel?

- Taj ja už idem. - V žiadnom prípade.

Ja som ti pomohol, pomôž aj ty mne.

Julia, prestaň, dobre?

Sakra!

Čo? Za dobrotu sa platí láskavosťou.

Sama si zaplať. Také by mi ani nenapadlo.

Vieš, aké je to ťažké vymýšľať zaujímavé príbehy?

- Poď! Blisni sa, prekvap ma! - Žiaden problém!

Predpokladajme,

že ma vrátil späť môj otec.

Strýko Borja, napijeme sa, nie?

Sonja sa na mňa opäť nahnevala a neviem prečo.

- Zatiaľ veľmi zaujímavé. - Počkaj.

Nie, Mišo, teraz nemôžem.

- Snažím sa dostať svoju dcérku späť do práce. - Ako?

- Ale zostane medzi nami, dobre? - Áno.

Čo si myslíš, čo to je?

Nemyslím si nič, nalej ešte. Sonja sa na mňa hnevá.

Toto je zariadenie na transmigráciu duší „Boris 17“.

- Premiestnenie čoho? Prečo 17? - Pretože je to 17. pokus tak preto.

Zvážim meno, ale vidieť podstatu.

Lákam sem Leva Gleboviča,

Stlačím toto tlačidlo a vymeníme si telá.

A potom ja, už v tele Leva, zoberiem Kséniu späť do hotela.

Rozumiem. Dnes už radšej nepij.

Veľa šťastia s telom Leva.

Prečo si ma sem vzal?

Nemohli by sme sa tam porozprávať? Máš 10 sekúnd na to, aby si mi to vysvetlil.

Mám osobné problémy.

Moja dcéra tu pracovala,

ale smiešnym sútokom okolností, sa tak stalo...

- Je koniec fúzatý, čas vypršal! - Počkajte!

Chcel som to po dobrom.

„Boris 17“ funguje.

Lev Glebovič, ako sa máte?

Tvoju mať, čo to bolo?

- Čo si mi urobil? - Lev Glebovič, nebojte sa, všetko je v poriadku.

- Ale toto je... - Čo?

- Ja?! - Áno.

No... chladno... bez fúzov.

Ste tu všetci? Výborne.

Čo som vás chcel poprosiť? Vlastne povedať.

Musíme vrátiť moju dcéru.

Teda dcéru Borisa Leonidoviča.

Vadi to niekomu?

Ak tak chcete, vrátime ju. Vy ste tu hlavný.

Správne. Ja som tu hlavný.

Potom uvidíme, čo ešte bude treba urobiť.

Je potrebne v hoteli vymeniť všetky žiarovky za Led, lebo tie sa nehrejú.

Niekedy, keď meníte žiarovku, tak sa popálite.

A ešte je v hoteli potrebný vymeniť všetky potrubia za dvojvrstvové PVC.

Prikážem to Borisovi Leonidovičovi.

Presne.

- A strojnásobiť jeho plat. - Trikrát?

No, dvojnásobne. A Valentine Ivanovne prémie.

Že je najkrajšoa žena v hoteli.

Môžte sa rozísť.

A vás, Valentina Ivanovna, poprosím, aby ste zostala.

Lev Glebovič, čo to robíte?!

Valja, neboj sa.

- Toto som ja. - Viem, kto ste, nepribližujte sa ku mne!

Ale toto som ja - Borja!

Strýko Borja, čo sa deje?

Rozumiem, hráš sa.

Teraz príde Valentina, o to tu ide.

Nebudem ťa otravovať.

Dosť, upokoj sa, odchádzam. Idem, idem.

Tvoju mať!

Aziatom som ešte nebol, ale aspoň som sa dostal na slobodu.

Ako vôbec môže dýchať s tým malým nosom?

- Tak. - Choď preč!

- Nevidel si ma? - Počuj bratu,

teraz vidím seba.

Ój, satan, satan.

Si mi jasný. Vieš, chceš poradiť?

Nepozeraj sa do zrkadla, budeš veľmi kričať.

Ticho, ticho.

To znamená, že ak ste Borja, vynašiel ste zariadenie na transmigráciu duší.

- „Boris 17“. - Áno, áno, jeho.

A vymenili ste si telá.

Nakoniec si pochopila.

- Lev Glebovič, potrebujete lekára. - Neveríš tomu, však?

Hneď ti to dokážem.

Poviem to, o čom vieš len ty a ja.

Máš na pleci znamienko,

v tvare kľúča.

Borja?

Snehulienka!

- Rýchlo mi nájdi Leva Gleboviča. - Aibek, čo si to dovouješ?

Džakovič, chceš poradiť? Choď do...

Valja, prepáč. nové telo,

stále neviem ktoré a ako to je.

Sľubujem, že bude všetko.

Radšej premýšľaj, ako budem žiť v tele miliardára.

Kúpim ti čižmy.

Semišové.

Obaja ste prepustení!

Vďaka mne už nebudete nikdy pracovať v žiadnom normálnom hoteli.

Mali by sme zavolať sanitku? Myslím, že prišiel o rozum.

Počuj neger, ja ti zavolám pohrebný voz!

Aha, tu je fúzatý v mojom tele.

Chceš poradiť? Je s tebou koniec!

Lev Glebovič, nekričte.

Uvažujte. Neporaníte svoje vlastné telo?

Teraz ideme dolu do skladu a všetko vyriešime.

Teraz ťa pošlem po častiach do tvojej komôrky,

ako v 90. rokoch.

- A čo? Ako to skončilo? - Neviem.

Nič ma nenapadá. Nechcem zabiť otca, dokonca ani v tele Leva.

Počkaj ja to domyslím.

Len som si tu zabudla telefón.

Vraciam sa do Singapuru.

- Zase si použila svoju priateľku? - Prečo? Stalo sa to silným.

- Poďme zaplatiť. - Dobre. Ty platíš?

Práve si dostal späť svoju prtácu.

- Valentina Ivanovna, kto ma vrátil? - Neviem.

Mne Borja povedal, že ťa vrátili.

- Oci, vieš, kto ma vrátil späť? - Neviem.

Povedal mi to Zujonok a ja som to povedal Valji.

Netuším. Povedala mi to Sofia,

ale nemôžeme sa jej spýtať. Je preč, niečo nie je v poriadku.

Zomiera!

Ty si ma vzal späť do hotela?

Počúvaj, Paša, ty nie si môj šéf, a nevezmem späť ziadnu Kséniu.

Áno rozumela som. Rozumiem, Lev Glebovič.

Vziať späť chyžnu Zavgorodnovovu.

Sľúbil som, že mu ho predám svoj podiel so zľavou.

Potom sa budem tváriť, že som zabudol.

Nerozumiem o čom hovoríš. Oni ťa prepustili?

Tak už pôjdeme?

Ksénia?

Vítaj späť!

slovenské titulky PHV 06/2021