Original subtitles

Táto hnida mi namiesto odmeny nechal lízanku. Lakomec.

Je veľmi chutná. Chceš?

Čo si uvidela? Stáva sa. Alebo mi niečo naznačuješ?

Je tu môj bývalý rektor.

Dúfam, že aj ty sa mi odplatíš.

- Zbavte ma jej! - V zákulisí ste bol odvážnejší!

Nepočúvajte ju, toto je provokácia...

Tvoju myš. Ďakujem mu.

Keby ho nebolo, neprišila by si do Moskvy.

Ďakujem mu, že som nedokončila študium a nenašla som si normálnu prácu.

Prepáč.

Ďakujem.

Ljoša, v ktorej izbe je tento muž?

202. Prečo, páčilo sa ti?

Veľmi. Objavil sa ti konkurent.

202. je naša. Musíme sa s niekým vymeniť.

Prečo to tak preživaš, akoby si ho podpichovala! Alebo je to inak?

Ak ma uvidí, môže mi vyrobiť problémy.

Ak sa dostane k otcovi, povie mu, že ma vylúčili.

Alebo k Sofii. A koniec!

Zbohom sen o vlastnom hoteli.

GRAND "Zmýlila som sa vo vás"

Mišo?

- Si môj priateľ? - Potrebuješ peniaze?

S Valjou sme sa pohádali a nehovorí so mnou.

- Môžeš sa s ňou porozprávať? - Strýko Borja, popros niekoho iného.

Neviem sa ani so Sofiou udobriť.

U vás je to vážne, ale u nás iba taká maličkosť.

Zabudol som zdvihnúť záchodovú dosku.

A preto sa nerozprávate?

Pravda je, že som prišiel domov neskoro.

No neskoro, povedal by so, že už bolo ráno.

- Rozumiem. - No, keby som bol triezvy.

Stratil som kľúče a tak som nedobrovoľne začal kopať do dverí.

Vyšli susedia, bolo to nepríjemné

a to je tak všetko To sú maličkosti, však?

Áno. A prečo sa nahnevala?

No, vieš...

Myslel som, že si kamarát.

Dobre, porozprávam sa.

Keby som bol vedel, že taká krásna dáma bude čistiť môj oblek,

obťažoval by som niekoho iného.

Ja to čistiť nebudem, ale zariadím aby to bola krásna dáma.

Môžme si zájsť niekde posedieť?

K večeru to bude pripravené.

Zdravím.

- Valentina Ivanovna, môžem na chvíľu? - Áno, samozrejme.

Práve som hovoril s Borisom Leonidovičom,

Nikdy som ho nevidel v tak zuboženom stave. Trápi sa.

- Tak nech sa trápi. - Odpustite mu.

Vie, že urobil hlúposť.

Na dvere u susedky mi napísal báseň.

- To mi zmlčal. - Tak!

Ale v zásade to chápete.

Niekedy sa chová každý muž ako malé hlúpe dieťa.

A niektorí muži sa správajú stále ako deti. Však, Sonja?

Niekedy za to nie su muži na vine,

ale aj nezrelé urážlivé ženy,

ktoré sú príliš hrdé urobiť prvý krok.

Prečo to stále musíme robiť?

Ja musím urobiť prvý krok?

Nezrelé a urážlivé, povedal ste to? No tak dobre!

Nie, nie to som nemyslel.

Prečo si robíš srandu, nie je na tomto poschodí.

Alebo mu chceš spĺniť jeho prianie?

Zdravím.

Nevšímajte si ma, pracujte.

A u vás v hoteli sú všetky chyžné takéto?

- Aké? - Očarujúce.

Chcel som si objednať obed, nechcete mi robiť spoločnosť?

Ksénia, pozri, aké nohavičky má tento čudák!

Môžme sa s nimi pohrať. Oni tam...

Vyschli. Nechám ich tu u vás.

Nevideli ste tu moju tabletku na spanie?

Aha, tu je.

Hotovo, skončili sme, už pôjdeme.

A vyveste ceduľku, nech ma nikto nevyrušuje.

- Ops! Čo to je? - Nový originálny kokteil „Konstanta“.

S tajnou prísadou.

Toto je višňa strýka Borju!

Hovorím ti s tajnou!

Kúpil si manželke náramok?

- Za koľko? - Záleží na tom?

Ako to? Nechaj ma hádať. Koľko?

Sedem?

Alebo sedem päťsto?

Zbláznil si sa, že si nedal desať? Povedz mi koľko?

- 150 tisíc. - Si normálny?

Prečo? Je to k narodeninám, a mojej žene.

Aj keď patrí Vere Brežnevovej. Je to 150 tisíc rubľov!

Prečo tak dvíhaš latku?

Čo jej dáš na budúci rok? Jachtu?

- Budem myslieť budúci rok. - Mysli teraz, Kostik.

Ja Marinke kupujem každý rok o 500 rubľov drahší darček.

Už som to spočítal. Po 20 rokoch jej kúpim darček za 13 000 rubľov.

- Bude to najdrahší darček. - A potom?

Potom? Staroba, zlá pamäť, šialenstvo, koniec.

Ja si nespomeniem, ona zabudne. A tak budeme žiť.

Neukazuj teda ten náramok Marinke.

- No tak jej niečo kúp, lakomec. - Nie som lakomec.

Bojím sa o svoju ženu. Je nebezpečné nosiť niečo také drahé.

Aké časy, aká kriminalita. Odtrhnú ti pre to ruku a je to.

- O čom bľačíš? - Pochváľ sa Lizke o náramku.

Hneď povie svojej kamarátke, aký drahý náramok má jej šéfka.

Tá to povie kamarátovi, nejakému bývalému väzňovi.

Počká na Nasťu, buchne ju po hlave a koniec.

Peniaze fuč, Nasťa bude plakať. I Daška bude plakať.

Vráť prosím ťa ten náramok, nech je tvoja hlava v pokoji. Priveď ju späť.

Tie vyčnievajúce fúzy - nie je to pekné.

- Čo tu robíte? - Trochu mu upravujem fúzy.

Nerobíme nič. Choď už pracovať, Aibek.

Bože môj.

- No ako? Hovoríl si s Valentinou? - Áno. Vysvetlil som jej všeobecný význam.

Takže ty si myslíš, že ja som na vine?!

- Vôňa s fúzami! - Prečo na mňa kričíš pred ľuďmi?

Tento muž mi povedal všetko. Nevieš sa správať ako človek.

- Ak sa ti to nepáči, môžem odísť. - Odíď.

Zober si veci a odíď.

- Aj pôjdem! - No, tak choď!

Pôjdem! To nie je žiaden problém!

Čo si to urobil?

- Kam pôjdem? - Upokoj sa, všetko napravíme.

Ako že sa objavil v tejto izbe? Nevymenili sme sa?

A hlavne, že ma nespoznal, čudák.

Koľko dievčat obťažoval, že si ich ani nepamätá?

Prišiel na nové miesto.

Nakopla by som ho medzi...

- aby si ma zapamätal. - Ukľudni sa.

Jednu sme tu mali, kopala.

Je dobré, že si ťa nepamätá. Môžeš konať prefíkane

a pomstiť sa, za všetky urazené dievčatá.

Počuj, všimla si si, že keď sme išli von, vzal si tabletku na spanie a otvoril okno?

- Nasťa? - Áno?

Naozaj sa ti páči ten náramok?

Áno, Kostik, veľmi, veľmi.

- Nemyslím si, že je taký pekný. - Ale čo, je nádherný!

Nevrátime ho?

- Prosím? - Veľmi sa o teba bojím.

Je nebezpečné nosiť drahé šperky.

Môžu na teba zaútočiť, odtrhnú ti ruku...

Ako zvládneš reštauráciu jednou rukou?

Ďakujem, že si mi odtrhol ruku vo svojích predstavách.

Ale máš pravdu, je to nebezpečné.

- Áno. - Preto som si kúpila sprej.

Tu. Len som ti to chcela ukázať.

Jeden postrek a hotovo.

- Je to strašidelné? - Veľmi.

Myslíš si, že ťa to zachráni?

Prečo nie?

Teraz...

Kostik prepáč! Nechcela som.

- Vodu! Vodu, Nasťa. - Áno, hneď, hneď.

Strýko Borja, pozorne počúvaj, neprerušuj ma.

- Všetko som premyslel. - Čo si premyslel?

- Hovor, nenapínaj ma. - Povedal som, neprerušuj ma!

Dohovoril som sa s jednou chyžnou.

Dievčatá, hádajte, kto sa čoskoro zasnúbi?

- Šťastné dievča! Blahoželáme! - Ďakujem.

Nasleduje maškrta, každý pije, to znamená, že Valentína tiež.

A ak Valja odmietne?

- Často to robí. - Prehovoria ju.

- Prosím! Je to raz za život. - Myslela som si to tiež.

Prosím, Valentina Ivanovna! Iba troška pre šťastie.

Doprajeme si, takú udalosť! Raz za život.

Potom je to otázka techniky.

S opitou ženou je jednoduchšie sa dohodnúť, ako normálne.

Rozhodli sme sa nevrátiť náramok, kúpil som Nasti horúci sprej,

- takže je to už bezpečné. - Skúšaš to na sebe?

- Funguje to dobre? - Bola to nehoda.

- Dôležité je, že problém je vyriešený. - To je dobré. Veru dobré.

A ak jej to ukradnú? Taká drahá vec.

Myslíš si, že chodí a chváli sa všetkým:

Vidíte, aký mám náramok za 150 tisíc?

- Cenu poznáš iba ty. - Ak to nikto nevie, tak fajn.

- Okrem toho som ako hrob. - No dobre.

Ty čo? Kúpil si Nasti náramok za 150 tisic?

Ja som nič nepovedal.

- Povedal mi to Feďka. - Kto? Feďka?

Povedal som to Feďkovi, priznávam. Ale ten Fedja.

Neuvidia nás, však?

Nie, slepá zóna. Táto časť hotela je mimo dosahu kamier.

Tak už choď. Verím ti.

Čo? Ja som mozog. Všetko som vymyslela a ty to urobíš.

- Júlia? - Už je to na tebe. Choď.

No tak, urob to.

Zmiznime.

KOZEL

Milá Dianka,

vstupuješ do novej éry v tvojom živote

a som si istá, že bude plná radosti,

pohody a bezpečnosti.

A ak nie, môžeš sa rozviesť.

Rozvodu sa nemusíš báť.

Zaplatíš poplatok a si znovu slobodná.

- Buď šťastná! - Hurá!

Mala som prípad...

- Tu je oblek. Si pripravený? - Ja nejdem.

Mám svoju hrdosť.

Nazlostila ma. Nie som ten, koho našla na ceste.

- Súhlasíš? - Nie.

Strýko Borja, Kvôli tebe som to so všetkými dohodol, všetko som zorganizoval a ty nemáš záujem?

- Kto ťa prosil? - Ty!

Teraz ťa prosím znovu, zruš to.

Alebo ju nechaj prísť, sa ospravedlniť.

- Potom zmením názor. - Je mi to samozrejme ľúto,

ale kvôli svojej hrdosti riskuješ, že stratíš ženu svojho života.

Mišo, ona riskuje, že príde o muža svojho života, chápeš?

Tak dobre.

Ja pôjdem. Ale nie kvôli sebe.

Kostik?

Vieš, mal si pravdu.

Ako mi tento sprej pomôže? Nebudem ho môcť ani vytiahnuť.

Vieš čo, náramok som vrátila do obchodu.

- To naozaj? Vážne? - Áno.

No keď myslíš... Dobre.

Kosťanič, nepoďakuješ mi? Aj keď nie. Poďakuj.

Pozri.

- Ukradol som ho Nasti. - Zošalel si?

Prečo by som mal zošalieť?

Vydel si aká bola teraz? Myslí si, že ho stratila.

- Práve mi povedala, že ho vrátila do obchodu. - No?

- Netrúfala sa priznať. - Tak si to pochopil?

Teraz som ti dal darček do života.

Teraz ju môžete obviniť z klamstva.

Môžeš jej to hocikedy pripomenúť. Celý život jej to môžeš pripomínať.

- Dal som ti toľko žolíkov do rukáva. - Čo?

Pozri, Marinka kedysi chcela kúpiť topánky za 10 tisíc.

Kričím: Marina, je to drahé. Neposlúchla, išla a kúpila ich.

Jedného dňa zabudla zatvoriť dvere, do bytu,

a „niekto“ jej tie topánky ukradol.

A teraz jej zakaždým pripomínam tie topánky za 10 tisíc,

keď ma nechce pustiť na ryby alebo piť pivo.

A tvoja situácia je hustejšia. O 140 tisíc viac, počuješ?

Blahoželám ti!

Mišo, pomôž mi.

Vyzerám ako pán Druz.

Valentine sa veľmi páči.

Túto skladbu jednoducho milujem.

Dobre, že som sa prešiel. Nevyrušujem?

Prepáčte, zabudla som na váš oblek.

Nič to, nič to. Vám som pripravený odpustiť všetko.

Nechcel som volať a rozhodol som sa prísť osobne pre oblek,

aby som vás uvidel.

Nechcete si s nami pripiť? Dnes máme sviato, Diana sa zasnúbila.

Oh, hlavne, že nie vy.

- Neodmietnem. - Tak dobre.

Podržte.

- Dovoľte mi postarať sa o vás. - Len trošku.

Dosť, ďakujem.

Pán Druz, schovaj krištáľovú sovu.

Ako? Čo?

- Kto je ten hlupák? - Neboj sa, hneď sa dozvieme.

Čo sa budeme pozerať? A tak je to jasné. Tancujú, navzájom sa k sebe tlačia.

Gratulujem. Nemáš dnes narodeniny?

Valečka, je to tu príliš hlučno,

nepremiestnime sa niekde, kde je tichšie?

Ej, ty!

- Zober tie svoje hrable! - Borja, Borja...

- Čo ty mi tykáš? - No tak, upokojte sa...

- Hneď ti to vysvetlím. - Borja, prestaň!

Prosím vás!

Ten bastard! Nemám slov!

- Neboj sa, už sme ho potrestali. - Hovorila som o Diane.

Vydá sa skôr, ako ja.

Prestaňte!

Borečka... Borja.

Tak, kľud!

Nikto nič nevidel.

Vypočujte si, čo sa stalo.

Nasťa?

Kúpil som ti nový náramok.

Áno? Prečo, Kostik?

Ako prečo? Páčil sa ti, a... ty žiješ len raz.

Kostik, musím sa ti priznať.

Posledný náramok som nevrátila, ale som ho stratila.

- Prosím odpusť mi! - Nasťa, úprimne, viem o tom.

Toto je ten istý náramok, nestratila si ho.

- Ukradol si mi ho? - Myslíš, že som debil?

Senja ti ho ukradlol, pre mňa.

- Ale ja som ho o to nežiadal. - Prečo?

Ako prečo? Chcel mi dokázať, a aj tebe, že mám pravdu...

- Nerozumieš, však? - Rozumiem.

Ste blázni!

Dobre, dovoľ mi ho vrátiť späť.

Daj mi to!

Tiež chcem náušnice!

Marína!

Prečo si zase nechala otvorené dvere?

Preto, aby si ty nezobral znovu moje topánky.

- Kosťan! - Áno.

Skurvenec.

Chlieb som zabudol kúpiť.

Sofia Janovna,

náš hosť si dovoľoval na Valentinu Ivanovnu.

Nedovoľoval som si.

- Dovoľoval si! Všetci sme to videli. - Tak, ticho.

Michail Džakovič, pokračujte.

Neovládal sa, skoro ma zranil,

chcel zaškrtiť strýka Borju. A keby nebolo vedro s práškom na pranie,

ktoré mu náhodou spadlo z police na hlavu,

tak by nebolo strýka Borju, ktorý chce na neho napísať hlásenie.

Hlásenie na mňa? V skutočnosti som tu obeť ja.

Tak, upokojme sa

a skúsme všetko vyriešiť v kľude.

Niečomu nerozumiem, neoholili sme mu vlasy?

Sofia Janovna, hľadajú vás.

- Igor? Čo to s tebou? - Nevidíš?

Pozrite, čo mi urobili!

- Kto je manažér? - Ja.

Čo sa stalo?

Zobudím sa a mám toto.

U vás sa k všetkým hosťom takto spávate?

- Už tomu rozumiem, sú to dvojčatá. - Výborne, ďakujem.

Pozrime sa na to, všimli ste si niečo podozrivé?

Nemohol niekto cudzí sa dostať do vašej izby?

Odkiaľ to mám vedieť?

Aj keď tam boli dve čudné chyžné, okrem nich tam nikto nebol.

- Ktorá izba? - 103.

Valentina Ivanovna?

- Kto tam upratoval? - Zavgorodnovova a Komissarova.

Zavgorodnovova! Tak že to teda je?

- Poznáš ju? - Moja bývalá študentka. Vyhodil som ju.

Ako že "vyhodil"?

Zjavne sa mi chcela pomstiť, a pomstila sa tebe.

Ksénia? Je to pravda?

Jasné.

Náš hotel sa vám veľmi hlboko ospravedlňuje.

A chyžná Zavgorodnovova od dnešného dňa u nás nepracuje.

Zmýlila som sa vo vás.

slovenské titulky PHV 06/2021