Original subtitles

Ukazuje sa, že hotel budú mať dvaja majitelia?

Upratovanie izby!

Nie teraz. Hovoria, že Pavlik dedí o 6 mesiacov.

Zatiaľ sa považuje jeho teta za nezvestnú.

Milujem uvoľnené izby.

Nechali aj niečo chutné!

Je izba skutočne voľná?

- Je tu nejaký kufor. - Do čerta, je to veľmi ostré.

- Čo sa tu deje? - Prepáčte.

Ešte raz prijmite naše ospravedlnenie.

Chyžné dostanu pokutu,

a vy dostanete nový obed na naše náklady.

Pokuta polovica výplaty pre každú!

A prečo aj mne? Ja som nič nejedla.

Nezáleží na mne, kto jedol, alebo kto sledoval, ale ak ešte raz...

Drž si koňa čierne obočie.

Mal by si si v hoteli pekných pracovníkov udržať

- a nie ich kastrovať za maličkosti. - Máte pravdu, Pavel Arkadievič.

- Za maličkosti? Ale oni... - Michail Džakovič, nechaj ich na pokoji.

Život je príliš krátky, aby sme sa navzájom hádali.

A ako sa hovorí v našej Srbskej krajine, ak zabijeme krásne kurčatá na polievku,

kohút bude plakať.

Počuj, je simpatický.

Ale je smutný.

GRAND "Кto verí predpovediam?"

Môžeš mu len povedať: Dobrý deň, Pavlik, som Ksénia.

- Daj na moje slova. - No, nie tak rovno.

Najskôr s ním nadviažem kontakt,

potom sa staneme priateľmi. Pochopí,

že som vynikajúci špecialista. A potom...

A ako sa s ním plánuješ stretnúť?

Celkom jednoducho.

Budem vysielať ústretovosť a pozitivizmus.

Čo robíš?

A čo mi ostane?

S ostatnými nadriadenými môj vzťah nie je najlepší.

- Glebovič ma nemá rád, rovnako ani Sofia. - No, ak, čo?

Vidíte, ako vyzerá pyrografia s týmito šikovnými rukami.

- Vyzerá to dobre? - Veľmi. A kto je to?

Akože kto?! Toto je tvoja teta, teta Ina.

Je jej veľmi podobná, hoci som Inu Leonidovnu videla iba na fotografii.

Aha, iba som to videla z iného uhlu pohľadu.

Áno, teta Ina, ako živá.

Už si jej blahoželala k výročiu?

- Zabudla som. - Vedel som to.

Áno. Môžem ísť von na 10 minút zavolať si?

- Borja! - Čo?

Moja sestra má dnes výročie.

60 rokov.

A prečo si mrzutý?

Kvôli včerajšiemu incidentu s mojím synom.

Prečo si to ukázal?

Citácie. Neprerušuj ma.

Vieš, niečo som pochopil.

Musíme mať deti so Sofiou.

Viem, že je to ťažká práca, ale som pripravený.

Pochybuješ, že to zvládnem?

Len som sa dusil.

Deti sú dobrá vec.

Nie sú to len kvety života. Pôjdu do obchodu,

niekedy vynesú smeti.

Mišo?

- Igor? - Aké stretnutie!

- Ako dlho sme sa nevideli? 10 rokov? - Myslím, že viac.

Vidím, že sa ti tu darí.

Áno, mohlo to byť lepšie. Som zástupca vedúceho.

- Boris Leonidovič, hlavný inžinier. - Teší ma.

Dávam pozor, aby sa táto chalupa nerozpadla.

Igor, prepáč, že som tak zmizol.

- Mal som problémy s kasínom. - Viem o tom.

Vypol som telefon a ušiel z mesta.

Ak chceš, všetko vrátim aj s úrokmi.

Vrátiš mi 10 000?

V mojej spoločnosti je obrat 100 miliónov ročne.

Tak sa upokoj. Čo bolo, to bolo.

Čo robí tvoja spoločnosť?

Integráciu inovujeme do každodenného života.

Teraz som bol s tvojím šéfom, ponúkol som mu, aby renovoval nábytok.

Môžem si dať kávu?

Skvelé.

- Nejaké špeciálne materiály? - Toto sú vesmírne technológie.

A my sme jediní distribútor v Rusku.

Avšak váš Lev, neviem, prečo to na neho neurobilo dojem.

Možno by si sa mohol prihovoriť za mňa?

Nič nesľubujem.

- Idem za ním, počkáš ma? - Samozrejme.

Mimochodom, bol to 12 ročný koňak.

Arménsky. Toto sú zátvorky.

Kto je taký vytrvalý?

- Ahojte. - Ahojte.

Och, áno, potrebujem niečo upratať. Prosím.

No, dobre.

Pavel Arkadievič,

Chcela som vám poďakovať, že ráno ste sa nás zastal.

Niet za čo.

Chcete drobné? Momentálne nemám peniaze.

Nie, nie, chcela som povedať, že...

chápem, aké je to pre vás ťažké.

Mne tiež zomrela teta,

dnes, na jej narodeniny, viete si to predstaviť?

- Ako sa voláte? - Ksénia.

- Paša. - Som veľmi potešená.

- No držte sa, Ksénia. - Snažím sa.

- A vy, ako ste na tom? - Spočiatku som necítil nič,

v poslednej dobe sme si nerozumeli.

A potom som si uvedomil, že to bol môj jediný blízky človek.

Mne pomáha práca.

Pravdaže, s vyšším vzdelaním v oblasti cestovného ruchu

som nikdy nesnívala o kariére chyžnej,

ale verím, že všetko ešte príde.

Áno, asi máte pravdu.

Musíte veriť v to najlepšie.

Hovoril som s vami a okamžite sa mi uľavilo. A to sa poznáme dve minúty.

Aj mne sa uľavilo.

Dobre. Buďte pokojný, všetko bude v poriadku.

Ďakujem.

Čo to bolo?

Vyjadrila som sústrasť Pavllovi Arkadievičovi.

Poznám ho veľmi dobre. Nebudeš cítiť, ako zo súcitu

plynulo prejde útechou.

- Tak ho chcem! - Čo?

Ljoša, vieš, ako sa mi páčiš, keď žiarliš?

Lev Glebovič, toto je vynikajúci návrh.

Taký nábytok je budúcnosť. Nemali by sme premeškať takúto príležitosť.

Akú takú? Aby som vložil veľa peňazí na neznáme miesto?

Prečo sa tak angažuješ?

Nepodplatil ťa? Mysli na neho.

Dobre.

Mám si kúpiť tento nábytok?

NIE.

Neveríte mne, ale tejto čínskej hračke?

Vo vnútri pláva mnohosten a dáva odpovede na šťastie.

Chceš poradiť? Na čelo si napíšte bielymi písmenami:

Bez šťastia ani najsilnejšia antilopa neprežije hodinu.

A táto guľa mi už priniesla milióny.

Potom ju používajte ako asistenta namiesto mňa.

Mal by som to urobiť?

Tak isto čierna a plešatá.

- No ako? - Ta tak.

- Lev je špecifická osoba. - Jasné.

Dobre, môj priateľ, a ďakujem za to.

- Keď si ho nedokázal presvedčiť... - Nehovorím, že som to vzdal.

Povedz mi viac o svojej spoločnosti.

Och, Pavel Arkadievič! Som rada, že ste späť!

Zdravím, Anastasia Stepanovna, ja som tiež rád.

Máte takú pracovníčku, Kséniu. Môžeš ju pustiť na deň?

Teraz sme zavalení prácou.

Aká bolesť.

Presne na výročie.

Vie to tvoj otec?

Nie, len pred chvíľou som sa to dozvedela. Volal strýko Gena.

Dobre. Choď, dnes máš voľno.

- Ďakujem. - Poď,

kúpil som káry, pre spomienku na naše tety.

A Valentina Ivanovna, zatiaľ to nehovorte otcovi,

- poviem mu to nejako sama. - Áno, samozrejme.

Majster je už tu!

Ašpirácia vypadla, pozrieš sa na ňu?

Dobre, nebude to také zlé.

Na tento sviatočný deň všetko by malo fungovať ako hodinky!

Platbu môžeme rozdeliť na 3 splátky.

Po druhé, sú pripravení nám dať záruku 10 rokov.

A do tretice som dostal zľavu 15%.

Lev Glebovič, uvažujte.

Musíme ísť vpred, nešliapať na mieste.

Vôbec nepochybujem o vašej obchodnej intuícii,

ale viac verím intuícii vášmu vernému pomocníkovi.

Ale vzhľadom na to, čo som povedal, toto je úplne iný návrh.

Môžete sa opýtať znova, čo?

Mám teda počúvnuť Džakoviča?

No, tak.

Vymenil som napisy, teraz táto sféra so všetkým súhlasí.

Bezchybná sféra.

- Ďakujem. - Len tak, ďakujem?

Je Michail Džakovič povinný dostať Borisa Leonidoviča do hrobu?

ANO

No teda.

Pozrime sa znova na tvoje tajné materiály.

Všetko najlepšie.

Borja?

- Čo si chcel? - Sadni si, sadni si.

Napísal som báseň pre svoju sestru pri príležitosti jej výročia.

- Ale chcem počuť tvoj názor. - Dobre.

„Kto ma to naučil

šklbať sliepky?

Kto bol oporou pre mamu a otca? A kto...

Z tvojích pleskancov som zmúdrel.

Nevzdal som to trénovať dookola.

Si to všetko ty, moja sestra -

Inessa, Ina, Inka!

Tvoje roky sú ako zrnko piesku,

iba štvrtinou tvojho života.“

Nemusí to byť ani štvrtina, stáva sa trochu množným číslom.

Polovica.

Čo? Bolo to veľmi silné, však?

Borja?

Tvoja sestra nás dnes ráno opustila.

Čo to hovoríš? Ráno som sa s ňou rozprával.

Nemôže byť. Hneď jej zavolám.

Čo? O čom rozprávaš? Toto je len proste omyl.

Čo ty...

- Volaný účastník... - Tu, čo to!

No, ona je nedostupná.

Teraz zavolám Genu.

- Borja, je to pravda. - No, Gena...

Ksénia mi to teraz povedala.

Predstavte si:

Bežná rodina je ubytovaná na izbe.

Deti jedia sladkosti.

Zapijajú ich sódou.

Matka týchto detí telefonuje,

a spadne jej hotdog.

A otec rodiny použite túto stoličku,

- aby hodil kufor na skriňu. - Prestaňte.

Tento popis rodiny ma nudí, poďme ďalej.

Dobre. Pripravte zmluvu.

- No, gratulujem! - Ďakujem.

Všetko je to vďaka tebe.

Počuj, kým je to tak zvinuté, neskúsime ešte niečo nové pre tvojho Leva?

Sušiče vlasov s iónmi zlata.

Vlasy sú po tom priam kúzelné.

Sušiče vlasov zatiaľ nepotrebujeme. A znie to idiotsky.

Dobre, súhlasím.

So zlatými iónmi skúsime nabudúce. Znie to však lekársky.

Myslíš si, že sušiče vlasov využiješ na cestách?

Mišo, to sú základy marketingu.

Nie nevyhnutne, všetko aby bola pravda.

Dôležité je veriť v jedinečných vlastnostiach produktu,

- a kupujúci tiež uverí. - Počkaj.

A čo stoličky? Povedal si, že využívate vesmírnu technológiu?

Kto to vie? Možno vo vesmíre tiež mažu povrchy voskom,

aby neabsorboval žiadnu špinu.

- Oklamal si ma? - Nie, Mišo!

Keby som ti poďakoval a odišiel, bol by to znak podvodu.

Ale ponúkam ti 10%, veľkorysé podľa mňa.

Vezmi si svoju stoličku a zmizni z hotela.

Lebo poviem všetko Levovi.

Nie...

To by som ti neradil.

Poviem, že si o všetkom vedel

a dokonca sme boli hneď od začiatku dohodnutí, dobre?

Sú dokumenty pripravené?

- Mám sa podpísať? - No...

Neviem. Vy ste šéf, je to vaše rozhodnutie.

- Nemáš žiadne pochybnosti? - Nie.

- Lev Glebovič... - Počkaj.

Mám sa podpísať?

NIE

Dohoda nebude.

Ďakujem vám všetkým, dovidenia.

Je to, akoby sa mi uľavilo, keď som sa s tebou rozprával

a potom to na mňa znova prišlo.

Sadni si vedľa mňa.

Koniec.

Teta už nie je, som sirota.

Áno, je to smutné,

no, ale život ide ďalej.

Byť silným kvôli tete.

Máš pravdu.

Teraz tie naše tety sedia spolu tam hore,

držiac sa za ruky, a pozerajú na nás.

- Dúfam. - Myslím, že chcú, aby sme boli šťastní.

A ty chceš?

- Áno, myslím si. - Ja nie. Som smutný.

Pomôžeš mi nájsť šťastie?

- Aj keď to pozemské? - Pavel Arkadievič, čo to robíte?

- Neprišla si kvôli tomu? - Nie.

- Prišila som vás podržať. - No, podrž mi, prosím.

- Prepáčte, musím ísť. - Kam ideš?

Neurobíme to na pamiatku našich tetušiek?

Otec: ...odchádzajúci hovor.

- Musíme sa porozprávať. - Dobre.

- No? - Čo?

Nie som hlupák. Čo si hľadala v jeho izbe?

Ja som proste podržala Pavela Arkadieviča v zložitom období.

A ty si hotelová matka Tereza, áno?

Ljoša prestaň, ja len proste...

Ljoša?

- To stačí, Ljoša. - Ksénia!

Teta Ina, strýko Gena.

- A vy čo tu? - Rozhodli sme sa ťa prekvapiť.

Prileteli sme pred hodinou, a práve tu,

- chlapec nás vezme do Borje. - To bude super.

Počkajte doslova minútu.

Pochop ma, teraz nie je čas na rozhovory.

Potom ti to vysvetlím, dobre?

Inými slovami, jednoducho nevieš o čom mi klameš?

Nie. Vezmem tetu a strýka...

Prosím, vydrž ešte, dnes večer ti všetko vysvetlím.

Si mi všetko ty, sestra moja.

Inessa, Ina, Inka.

Zbohom navždy,

osud je plný irónie.

Nie výročie, ale spomienka.

To je náš... osud.

Ďakujem, že ste prišli.

Nikto z vás nepoznal moju sestru,

ale aké to bolo pozoruhodné! Ako milovala vtipy a hlavne

tie s číslami. Jeden však milovala najviac.

Hovorila mi ho stokrát, a zakaždým, keď som sa zasmial!

Bude sa plížiť zozadu,

potľapká ma po pleci...

No... tak.

Prekvapenie!

- Borja! - Vodu!

Tak ako? Si v poriadku?

Neuvážené, nezodpovedné.

Pochovať svoju rodnú tetu.

- Odpusť mi, oci. - Dosť, Borja.

Koľkokrát si pochoval našu babku, aby si utiekol z triedy?

O čom rozprávaš? To bolo celkom iné.

Nie je to vôbec to isté, toto je iná vec.

Dobre už dosť, nechaj moje dievčatko.

Všetci sú nažive a zdraví, áno?

- Poved mi... - Strýko Borja?

Skutočne si zmenil všetky nápisy v guli na „áno“?

nezohnal som taký istý kus papiera.

Ale pravdepodobnosť že padne „nie“ je 5%.

Počúvaje, poďme si už konečne vypiť, čo?

Strýko Borja, my spolu, celý kolektív zhromaždili sme sa na pohreb,

nevrátime to naspäť.

Navrhujem, aby sme tu jednoducho urobili väčší stôl.

Priniesla som ti tiramisu.

Tvoj obľúbený z našej reštaurácie.

Ďakujem, ale už som jedol. Dobrú noc.

No tak, nerozčuľuj sa.

Ak chceš, môžeš spať pri mne.

Strýko Borja sa otočí, vidí svoju sestru a omdlie.

- A bola mŕtvá? - Nie všetko je v poriadku. Obrazne povedané.

Sonja, nechceš, aby sme mali dieťa?

Mišo, tak prudko si zmenil tému.

- Porozprávame sa o tom zajtra. - А prečo nie teraz?

Môžeme sa spýtať gule. Požičal som si ju od Leva.

- Mišo ... - Čo?

Levovi dáva rozumné rady.

Mali by sme tvoriť so Sofiou Janovnou rodinu a mať deti?

NIE

Sonia, kto verí predpovediam?