Original subtitles

Hop-hop-hop-hop...

Uf, dobrý deň, ujo Mušeg.

Už je Anuš pripravená?

V kostole už všetci čakajú.

Aký kostol?

Kostol.

A vôbec, kde si na to prišiel,

že dám svoju krásnu dcéru za teba, za takého zbrklivca?

A...

Vidíš ten prestretý stôl?

Teraz si pekne sadneme...

vypijeme si, preberieme to,

a potom pôjdeme do kostola.

Poďte, poďte, poďte ďalej.

Poďte ďalej, poďte.

Nalievajte.

Moji drahí...

Chcem predniesť prípitok.

Chcem si pripiť...

na to šťastie, ktoré...

vás čaká.

Na...

Na môjho...

najlepšieho zaťa...

dobrého človeka,

na moju... úžasnú dcéru.

Chcem, aby sme sa...

vždy stretávali...

pri tomto stole, ktorý vyrobil môj otec,

pod týmto...

orechom, ktorý zasadil môj dedo.

A aby nás bolo z roka na rok

stále viac a viac.

Na zdravie! Na vaše šťastie!

- Na šťastie! - Ďakujeme.

Súdruhovia!

Na moju nevestu!

Na najkrajšie dievča Sovietskeho zväzu!

A čo ten kostol?

Rúhač...

Chačatur-džan,

drahý priateľu,

tie listy

nechaj tak, poď ďalej,

pripime si na môjho...

zaťa, na moju krásnu dcéru,

na naše šťastie.

Prepáč mi,

toto nie sú listy...

Ľudia, toto sú...

povolávacie rozkazy...

Začala sa vojna.

Dnes o 4. hodine ráno,

bez akéhokoľvek vypovedania vojny,

nemecké ozbrojené sily

zaútočili

na hranice Sovietskeho zväzu.

Začala sa Veľká vlastenecká vojna

sovietskeho ľudu

proti nemecko-fašistickým okupantom.

Naša vec je spravodlivá.

Nepriateľ bude porazený.

Víťazstvo

bude naše!

Sofia!

Sofia!

Do auta!

Stepaňan!

Achmerďan!

Súdruh Ovanesjan,

toto sú slohy, ktoré ste nám zadali na leto.

Kedy nám ich skontrolujete?

Keď porazíme fašistov, tak ich skontrolujem.

A kedy?

Do septembra určite.

Ovanesjan!

Neplač.

My teraz... rýchlo porazíme Hitlera.

Vrátim sa a urobíme si svadbu. Dobre?

Prosím, vráť sa.

Samozrejme.

- Tašikjan! - Idem.

Poponáhľajte sa. Pohýname sa.

Kam si sa vybral?

Načo ti je ten kufor?

Do vojny.

Do akej vojny?

Máš dve deti. Máš nárok na odklad.

Gevorg ide do vojny.

Suren ide do vojny.

Všetci idú.

A ja nie som chlap?

Tak, a rýchlo domov, mama hneď príde.

- Artašes, stoj. - Ty si sa zbláznil?

Ja budem teraz v kostole hovoriť o mieri,

o tom, že vojna je zlá,

že zabíjať je hriech.

Čo povedia ľudia, keď zistia, že môj syn

sa rozhodol stať vrahom?

Boj sa Boha.

Otče,

koľkokrát som ti hovoril,

že žiadny Boh neexistuje.

Máme 20. storočie,

rádiá, kiná, po nebi lietajú lietadlá.

A žiadny z pilotov tvojho Boha nevidel.

Si rúhač.

Ja som komsomolec.

Stoj! Stoj!

Ty... ty si uvedomuješ, kam si sa vybral?

Na koho necháš deti?

Máš dve deti!

Nie, ty nikam nepôjdeš...

Prosím!

Art!

Čo sa smeješ?

Artašes, stiahni brucho.

Vraví sa, že v armáde všetci schudnú.

Vydrž chvíľu, Art.

Krajan,

zdá sa, že máš moju veľkosť.

Pozri na mňa...

Vymeníme naslepo?

Poďme na to.

No, to je iná reč!

Čo?

Hej.

- Vasilij... - Stačí Vasia.

Artašes.

Suren.

Gevorg.

Vy ste Gruzínci, či čo?

Nie, krajan,

existuje taká nádherná krajina - Arménsko.

Aha, viem, tam sa robí koňak.

Uhadol si.

Áno.

Do toho, Vasia!

Prestať!

Čo je to za hluk?

Kto povolil harmoniku?

To je...

akordeón, súdruh...

veliteľ.

To je jedno.

Hudobné nástroje odovzdať do skladu oproti podpisu.

Dostaneš ich po vojne.

Ešte niečo máte?

Všetky tie vaše haraburdy...

všetky tie cingilingi... Všetko odovzdať.

Čo, tanečník...

nohy ťa neudržia?

Trochu som sa unavil.

Chápem.

Vstať!

Dve služby navyše.

- Nepočujem. - Rozkaz!

Upraviť sa!

Dajte sa do poriadku.

A potom nástup.

Vďaka, kamarát.

Pozor!

Hovorí

Moskva!

Správa sovietskeho Informbyra.

V priebehu noci na 22. júla

1941

naše vojská viedli urputné boje na Pskovskom,

Polocko-Neveľskom,

Smolenskom a Novohradsko-Volynskom smere.

Na ostatných smeroch a úsekoch frontu

sa väčšie bojové operácie neviedli.

Naše letectvo sa zameralo na ničenie motorizovaných a mechanizovaných jednotiek nepriateľa.

Podľa predbežných údajov za 21. júl

naše letectvo vo vzdušných bojoch

zostrelilo 32 nepriateľských lietadiel.

Naše straty predstavovali

8 lietadiel.

Len 8. Oni 32.

Ak to takto pôjde ďalej, ani si nestihneme zabojovať.

Všetkých Nemcov pobijú aj bez nás.

Vojna trvá už mesiac,

ale boje sa nevedú pri Berlíne, ale na Smolenskom smere.

- A čo? - Videl si mapu?

Kde je hranica a kde je Smolensk.

Valia sa a valia ako zmyslov zbavení. Moja mama písala, že...

cez našu dedinu prechádzali utečenci.

Prestaňte s tými panikárskymi rečami!

- Červenoarmejec Smirnov! - Tu!

Akí utečenci? Odkiaľ máte tieto informácie?

Ja ani...

ne...

- Vlastne neviem, súdruh poručík. - No, keď neviete,

tak načo trepete sprostosti?

Veď ste počuli,

naše vojská viedli urputné boje.

Urputné, chápete?

Alebo pochybujete

o sile Červenej armády, súdruh Smirnov?

Vôbec nie. Nepochybujem.

Súdruh poručík...

ak je naša armáda taká silná, prečo potom ustupujeme?

Gevorg to povedal správne.

Vojna trvá už mesiac, a čo?

Čo?

Minsk nám vzali...

Vitebsk nám vzali...

Mahiľov obkľúčili,

Smolensk nám o chvíľu vezmú.

Červenoarmejec Manukjan,

odkiaľ máte informácie o Smolensku?

Jeden... kočiš

mi to povedal.

Kočiš...

Jasné.

Tak počúvať, bojovníci!

Do radu,

pozor!

Počúvajte môj rozkaz!

Panikárske reči ukončiť!

Plány hitlerovcov na bleskovú vojnu už boli zmarené.

Na západnom smere

prebieha

vyrovnávanie frontovej línie

a preskupovanie síl na rozhodujúci protiúder.

Smolensk Nemcom nedáme!

Rozhodujúca masívna ofenzíva

Červenej armády je už

na spadnutie.

Je to všetkým jasné?

Rozkaz!

A my kedy pôjdeme na front?

Keď príde rozkaz od velenia.

A zatiaľ,

ako povedal Vladimir Iľjič Lenin,

"učiť sa vojenskému remeslu poriadnym spôsobom"!

Všetkým jasné?

Rozkaz!

Otázky, sťažnosti, návrhy?

Žiadne!

Pohov!

Rozchod!

O 10 minút nástup na obed.

Ahoj, Karine!

Anuš...

Ahoj!

Povedz, píše ti Suren?

Píše. Každý deň píše.

Stále majú len cvičenia a cvičenia.

Píše,

že sa mu stále chce spať.

Mne ten môj... napísal iba raz.

Hovorí, že...

jedla majú v jedálni veľa, ale nič mu nechutí. Nemajú...

chašlamu, dolmu,

nemajú syr.

Ktovie, možno tam aj schudne.

Počula si, že u...

Arutjuňanovcov je nešťastie?

Ich najstaršieho syna, Gagika...

zabili pri Smolensku.

To je hrôza.

Ale vďaka Bohu, od našich je to ďaleko.

Áno.

Vďaka Bohu.

To je ale obrovská krajina.

Celý deň sa vezieme a vojna nikde.

Pozrite.

Sme tu.

Uhni sa!

Svine, zubami ich roztrhám!

Tak toto je vojna...

Súdruh kapitán,

prvá čata končí so zakopávaním.

Povoľujete prestávku na jedlo?

Hovoríš ako na akadémii, starší poručík.

Keď skončili, nech sa naobedujú.

A ešte, vyber dvoch šikovnejších vojakov,

pošli ich ku mne. Treba ísť na prieskum.

Rozkaz!

Nepáči sa mi ten lesík...

Buď ticho!

Nikto tu nie je.

Zase si nezabojujeme.

Počuješ to?

Nezabojujeme?

Oni majú delá, možno aj tanky. A my čo?

Achtung!

Žiješ?

Vasia!

Suren!

Ste celí?

Art...

Suren-džan...

Ideme preč!

Chlapi...

Už je kľud. Ticho.

- Nemcov nevidno. - Motorka...

- kam zmizla? - Motorka stojí pri poslednej chalupe.

Plán je takýto:

potichu sa prikradneme k chalupe,

vtrhneme dnu

a zajmeme Nemcov. Hotovo.

Mali by sme sa dostať k našim.

Však sa dostaneme.

Vezmeme so sebou aj "jazyk", čo?

Ako ich zajmeme?

Nemáme náboje.

Sú dvaja, nás je štyroch.

A nečakajú nás.

Ak pípneš, zastrelím ťa.

Čo tak zízaš? Uprac si vercajg.

Dovoľ,

zoberiem si

tvoju zbraň.

Neohavení vojaci,

ktorí mrznú

a hladujú...

so zbraňami,

ktoré nestrieľajú.

Niet divu, že s takou ľahkosťou

sme sa prakticky dostali až do Moskvy, Friedrich.

Áno, hovoríte úplnú pravdu.

A ty? Ty vôbec nie si vojak.

Brucháč!

Padavka!

Ako si sa sem vôbec dostal?

U Rusov to musí byť naozaj veľmi zlé,

keď posielajú na front takých, ako si ty.

Čo povedal?

Zdá sa, že povedal, že si príliš...

vypasený na vojaka.

A toto je čo?

To je tvoje?

No tak, brucháč, zahraj.

Daj sa do toho,

zahraj mi.

Chce, aby si zahral.

Jemu hrať nebudem.

Nie jemu.

Poslednýkrát.

Hraj.

A ty?

Vezmi si to.

Ber!

Ty hráš na gajdách?

Ber!

Tancuj!

Muzikanti...

Sme pripravení.

Pustite ich.

Nebojujem s neozbrojenými muzikantmi.

Čo?

Čo tak pozeráte?

Každým dňom dobyjeme Moskvu.

A keď sa vojna skončí,

Führer bude potrebovať robotníkov,

aby pracovali na nemeckých farmách.

Dúfam, že títo nemotorní hlupáci pracujú lepšie, než bojujú.

Vypadnite odtiaľto!

Rýchlo! Zmiznite!

Pratajte sa! Rýchlo, rýchlo!

A ja som si myslel, že nás zastrelia.

Čo to ten hajzel táral?

Zdá sa, že povedal, že Nemci dobyli Moskvu.

Čo si to práve povedal?

- Vasia, Vasia, len tomu zle rozumel. - Poď už.

Však si tomu zle rozumel, však?

Áno, ja... neviem dobre po nemecky.

No keď nevieš, tak buď ticho.

Nie je možné, aby naši neudržali Moskvu.

Teta Esmine, modlili ste sa za Gevorga?

Za všetkých, čo odišli.

A Artašes ti kedy naposledy písal?

Písal. Nedávno písal. My...

sme to s otcom čítali.

Píše, že je všetko v poriadku, bojujú.

A od Gevorga už mesiac

žiadne správy.

Daj, ja to spravím.

Teraz by sa na tento oheň hodil baranček.

Aký baranček?

Keby bolo aspoň niečo pod zub.

Ale, ale.

Kdeže. Radšej nech je ten baranček.

Ani sa nehýbte,

špióni zasraní.

Čo bláznite, dedo,

- my nie sme špióni. My... - Ticho!

Myslíš, že som nepochopil, že dávate signál Fritzom?

A teraz do radu za sebou.

Pochodom vchod.

Kam?

Do psej matere.

Odvediem vás, kam treba.

Teraz vás privediem k našim.

Naši sú tu?

A hovorili, že sú Nemci v Moskve.

To by sa ti páčilo, fašistický pätolizač.

Prd máte, a nie Moskvu.

Vpred!

Stoj! Kto tam?

Naši, chlapče, naši.

To som ja, dedo Andrej.

Pozri, tu,

chytil som špiónov.

Dávali Nemcom signál.

Ohňom a hudbou.

My nie sme špióni.

Len sme sa zohrievali.

To sa vysvetlí.

Milaševič,

odveď ich k majorovi.

Súdruh major, dovoľte hlásiť.

- Hláste. - Našli sme v lese štyroch špiónov.

Dávali Nemcom signál ohňom a hudbou.

Priveďte ich.

Kto ste?

Máte doklady?

Súdruh veliteľ, my... v skutočnosti...

Tu... Tu je všetko napísané.

38. divízia.

Je mi to jasné.

A čo tie reči o signáloch a hudbe?

My sme si len hrali.

Môžem vám to ukázať.

No, ukáž.

Veselá kopa.

Súdruh major,

potrebovali by sme sa... najesť a vrátiť sa k našim do jednotky,

dalo by sa?

Vaša jednotka už neexistuje.

Celá 38.

divízia hrdinsky padla.

Jednotlivé skupiny

sa dostávajú z obkľúčenia, tak ako vy.

Takže...

odteraz budete bojovať...

u nás. Málo ľudí.

Golikov,

zajtra pošli doklady na štáb.

No a zober si ich.

- Rozkaz! - Ivanov,

vidíš týchto chlapcov,

treba ich prezliecť,

nakŕmiť, vyzbrojiť.

Vykonajte.

Rozkaz!

Len pomaly, pomaly.

Vyhladli ste, chudáci?

Aká je situácia na fronte?

My nič nevieme.

Jasné, ako by ste aj mohli.

V lese rádio nemáte.

Na fronte, chlapci, je všetko po starom.

Moskva sa drží,

Nemčúri tlačia...

Len mám taký pocit, že čoskoro

sa to všetko zmení.

Prečo?

Lebo sme na hrane.

Stlačili nás ako pružinu.

Čoskoro sa odrazí naspäť.

Na všetko existuje finta.

Bez povelu nestrieľať!

Nechajte ich prísť bližšie!

- Golikov! - Áno?

Odovzdaj guľometníkom, že začíname na červenú svetlicu.

Nestrieľať!

- Nestrieľať! - Pripraviť!

Strieľajte na pásy!

Na pozorovacie priezory!

Mierte na pásy!

Bez povelu nestrieľať!

Guľometná paľba!

Pechota, odrežte ich z ľavého krídla!

Paľba!

Pancierovnici!

Paľba!

Pechota!

Paľba!

Paľba!

Horí!

Máte to, hajzli!

Nemali ste sem liezť!

Prápor!

Za vlasť!

Do útoku!

Vpred!

Za Stalina!

Do útoku!

Urá!

Vpred! Vpred!

Vpred!

Vpred!

Hajzel!

Zbrane pozbierať

a odniesť na štáb.

- Idem do skladu. - Rozkaz.

Nemci za riekou sťahujú nové sily.

Do opevnenia pošlite zálohu, aby nás Nemci neobišli.

Rozkaz!

Súdruh major,

vojnový korešpondent Rubinkin, noviny Červená hviezda.

- Môžem vás osloviť, súdruh major? - Nemám čas.

Súdruh major, potreboval by som s vami 5 minút hovoriť.

Vaši vojaci práve...

oslobodili Preobraženskoje.

A to je prvá obec, ktorú sme Nemcom pri Moskve dobyli späť.

Ja...

pripravujem materiál. Je to dôležité.

Vojaci teraz potrebujú odpočinok a poriadny obed.

Toto je naozaj dôležité.

No, súdruh major...

Žiadne "ale".

Hoci...

zapíšte si toto.

Keby som mal možnosť

porozprávať sa s nemeckými vojakmi,

povedal by som im toto:

"Zapamätajte si túto dedinu."

Práve od nej

sa začína naša cesta do Berlína.

A teraz nás už nič nezastaví

"až po samotný... Reichstag."

Súdruh major,

fotku na prvú stranu.

Nefoťte mňa,

foťte ich.

Vojak,

si zranený?

Zabil som ho.

Prvý Nemec?

Asi má ženu,

deti.

Ako sa volá tvoja žena?

Karine.

A máš deti?

Dve.

A nikdy si nerozmýšľal,

čo by sa stalo s tvojou Karine a vašimi deťmi,

keby sa on

dostal až k tebe domov?

V susednej dedine

takí istí ako on,

zhromaždili všetkých obyvateľov do stodoly

a zaživa ich upálili.

Oni prišli k nám,

znásilňujú, vraždia a pália.

A my musíme

ochrániť naše deti,

ženy, otcov a matky.

Ja musím.

Ty musíš.

Nikto iný to nespraví.

Pochopil si ma, vojak?

Pochopil.

Bojovníci, fotku na prvú stranu.

A to sú aké noviny?

Červená hviezda.

Aha, tak.

Nie, ja nejdem.

- Prečo nie? - Nechcem.

- Čo ti šibe, o tom sa nedebatuje, Vasia. - No tak poď, rodičia ťa uvidia.

Hej, čo blázniš, mama ťa uvidí. No poďme.

Postav sa. Chlapi, no! Poďte k tanku.

- K tanku? - Hej.

Tak, a bližšie k sebe, bližšie, áno.

Tak.

Hneď, veliteľ, len sa upravím.

No usmej sa.

Ešte raz.

Hotovo.

Anuš!

Dcérka, poď sem.

Tu.

- Dobrý deň, dedko Chačatur. - Ahoj!

Pozri,

tvoj Suren.

Vojenská jednotka N v priebehu urputných bojov

postúpila vpred o 7 kilometrov

a oslobodila od nemecko-fašistických okupantov

obec Preobraženskoje.

Veď to je Gevorg.

Gevorg?

Treba to rýchlo ukázať tete Esmine.

Ďakujem, dedko Chačatur.

Áno...

Bude to divízia len z Arménov.

Formuje sa v Jerevane.

To si naozaj nepočul?

Nepočul. A ty to odkiaľ vieš?

Hovorím ti naisto.

V novinách písali.

Hej, priateľu,

a ja som náhodou počul...

- Zdar. - Zdar.

Odkiaľ si?

Z Berdzoru.

A vy?

Ja som z Jerevanu.

Počul si, čo vraví?

Formuje sa arménska divízia.

Idem napísať žiadosť.

Súdruh major, dovoľte mi obrátiť sa na vás?

Áno, poďte dnu.

Ó, to je celá delegácia.

Tak, čo máte na srdci?

Súdruh major...

- žiadame vás, aby ste nás prevelili... - Áno, pochopil som.

Chápem.

Chcete slúžiť,

biť Nemcov... so svojimi krajanmi.

A čo ak zajtra...

sa všetci rozídu...

do jednotiek...

v ktorých chcú slúžiť?

S kým budem potom bojovať?

A čo ak zajtra...

Nemci prejdú do protiútoku,

kto ich zastaví?

Na to ste nemysleli?

Takže takto...

vezmite si svoje žiadosti...

a zapamätajte si,

vlasť máme len jednu...

spoločnú...

A teraz ju treba

brániť tu.

Je to jasné?!

Rozkaz.

Môžeme ísť?

Ste voľní.

Pošta, chlapi.

- Zacharčenko. - Moje.

Gelašvili.

Smirnov.

Sidorčuk.

Oganesjan.

Teda, Gevorgovi sa ale ušlo, čo!

Čo tam je? Slanina?

Kde by sa v Arménsku vzala slanina?

Sušené marhule alebo hrozienka.

Nie, nie, baklava.

Alebo čurčchela.

Čurčchela je v Gruzínsku. My máme šaroc.

Tiež je to chutné.

Drahý Gevorg Davidovič,

posielame vám...

naše slohové práce na tému

"Život po víťazstve".

Tak to máš tú slaninu.

"V dňoch, keď vy, drahý Gevorg

Davidovič,

nešetriac svoj život, bránite každý meter

sovietskej zeme,

prisaháme, že sa budeme učiť

na "dobre" a "výborne",

budeme disciplinovaní

a pomáhať frontu.

Len vy, drahí obrancovia vlasti,

drviac nenávideného celým sovietskym ľudom

"nepriateľa."

"Milovaný, si ďaleko, ale stále pri mne."

"Posielam ti svoju fotku,"

"aby si na mňa častejšie spomínal."

No čo tam máš? Tvoja nevesta?

Mne píše len mama.

Treba jej odpísať, a ja...

neviem, čo jej mám vlastne odpísať.

Vieš, ja píšem po boji,

keď viem, že je všetko v poriadku. Rozumieš?

A teraz je zle?

Ale nie, len teraz je to neisté.

A čo ty odpíšeš svojej neveste?

Napíšem...

že ju milujem viac ako život,

že táto láska...

ma robí nebojácnym,

keď sa bojím.

Je to zlé?

Ale nie, je to dobré.

Zapisuj.

Napíš o tej fotke,

že si ju dostal.

Dobre.

Nevyčítajú ti,

že bojuješ za svoju Anuš,

a nie za vlasť?

A ako oddeliť, kde sa končia blízki

a začína sa vlasť?

Tak aj napíš:

"Tvojimi očami sa na mňa díva vlasť."

"Tvojimi očami sa na mňa díva vlasť."

Uhni z cesty, pechota!

Nekrič, krajan, radšej by si nás mohol zviezť.

Kam by som ťa zviezol? Mám plnú korbu granátov.

Teraz by sme na ňom sedeli,

a nestáli by sme tu.

No a čo, že by si tam sedel?

Aký je v tom rozdiel?

Nálet!

Rozptýliť sa!

Vzdušné ciele! Do boja!

Urá!

Urá!

Velitelia oddielov,

skontrolujte stavy!

Odpratajte mŕtvych!

Ošetrite ranených.

Prečo neodchádza?

Sú tam granáty! Hneď to buchne! Joj!

Pozor! Pozor!

Stoj, kam ideš?

Sme v riti, krajan!

Je to plné granátov. Keď to buchne, je koniec s nami aj s mostom.

Poď, poď, poď.

Ešte!

No tak, vylez!

Treba to odviezť do lesa, ďalej od ľudí.

- Sám to viem. - Veľký prd vieš!

Kam lezieš? Vyskakuj!

Sám si vyskoč!

Našiel si čas na hádky, hneď to všetko vybuchne!

- Blázon! - Sám si blázon!

Doma ťa čaká taká nevesta, a ty čo,

sa chystáš zomrieť?

No tak, daj to sem!

Sem!

Sem!

Sur...

Žije!

Od prvého dňa vojny som vám hovoril o mieri.

Veril som, že táto vojna

sa rýchlo skončí.

A že ten, kto vezme do rúk zbraň,

poruší jedno najdôležitejšie prikázanie -

nezabiješ.

Nemal som pravdu.

Náš katolikos povedal:

"Dnes každý, kto chce mier,

musí poskytnúť

"akúkoľvek možnú pomoc frontu."

Preto vyhlasujem...

zbierku prostriedkov

na pomoc Červenej armáde

a vyzývam...

všetkých,

aby ma

nasledovali.

Predtým ste hovorili inak.

Predtým som hovoril ako...

kresťan.

A teraz...

ako otec vojaka, ktorý bráni svoju vlasť.

Zosnulý manžel mi ho daroval.

Viac nemám.

Nech ťa Boh žehná.

Otče náš, ktorý si na nebesiach,

posväť sa meno tvoje...

Príď kráľovstvo tvoje...

Ďalej si nepamätám.

Len som sa chcel pomodliť za odpočinok

Vasilija Smirnova

a za zdravie Surena.

A za nás všetkých.

Neviem, ako sa to robí správne.

Ja viem.

Čo za tmárstvo ste tu usporiadali,

červenoarmejec Manukjan?

Ja...

som sa chcel pomodliť za...

naše víťazstvo.

A...

môj otec je kňaz...

A môj je pokrývač.

A to tu nemá žiadny význam.

Vyhrať nám pomôže...

statočnosť, obetavosť a sila zbraní.

To je jediné, v čo musí veriť

radový vojak Červenej armády.

Je to jasné?

Asi áno.

Rozkaz.

Výborne.

Zotrieť.

Tretí deň blúzni.

Otras mozgu.

Možno sa už vôbec nepreberie.

Škoda ho.

Taký fešák.

Už by si mala ísť, Lidka.

Len jedno máš v hlave...

Ale veď život je len jeden, teta Zina...

a mladosť uteká.

Má nevestu.

Vezmi si v kancelárii adresu a napíš jej list.

"Mladosť"... Choď dať vyvariť striekačky.

- Pozor! - Artašes! K zemi!

Kam ideš? Zabijú ťa!

Rota! Za mnou!

Do útoku!

Artašes, si zranený?

Som v poriadku.

Ale ten dhol...

Čo poviem Surenovi?

Hände hoch! Hände hoch!

Vypadnite odtiaľto, svine!

Pohni sa, suka!

Na kolená, sviňa!

Na kolená, som povedal!

Ruky, ruky!

Sviňa, na kolená! Vstaň! Rýchlo!

Vstaň, ty bastard!

Anuš-džan...

Čo sa to deje?

Ha?

Mama povedala, že odchádzaš...

Kamže to odchádzaš?

Zabudni!

Zabudni. Zakazujem ti to.

"Dobrý deň! S ľútosťou vám oznamujem..."

že červenoarmejec...

"Suren Tašikjan..."

Surik...

"Je na liečení v našej nemocnici po..."

Prepáč, musím ísť.

Zabalila som ti jedlo na cestu.

Ďakujem, mami.

Dobre, neponáhľaj sa.

Daj mi peňaženku.

Tu,

vezmi si.

Vezmi, zíde sa ti.

Ďakujem, oci.

Dovidenia.

Daj ja.

Na duduku ti to ide lepšie.

Škoda, že tu nie je Suren.

Ten by teraz zahral, to by ste videli.

Takže takto...

Seďte, seďte.

O pol hodinu je večera.

Večierka.

Pohotovosť o 4. ráno.

- Všetkým jasné? - Rozkaz!

Naberte sily.

Počuj, Gevorg,

radšej ako bojovať, som ochotný počúvať aj tvoju hru.

Vôbec netreba bojovať.

No a čo, ako sa má?

Tlak má v norme.

Teplota je mierne zvýšená.

Inak bez zmeny.

Súdruhovia, za vojakom Tašikjanom prišla nevesta z Arménska.

- Dobre. - A prečo bez ohlásenia?

Prečo bez plášťa? Sestra, dajte jej plášť.

Plášť.

Oblečte si plášť.

No teda...

Ožil...

Načo čakáš?

Pošli divíziu!

Rozkaz!

Vpred!

Aha, niekoho vlečú.

Zadržali ich v lesnom poraste.

Uniformy si vzali z našich mŕtvych.

Vydávali sa za červenoarmejcov.

Pokoj, žiadnu paniku.

Čo sa chystajú urobiť?

Hneď sa to dozvieme.

Kto ste?

Nerozumiem ani slovo.

Ani ja.

Súdruh podplukovník,

to sú esesáci.

Sonderkommando Dirlewanger, 36. divízia SS.

Vypálili dedinu pozdĺž rieky,

preto si vyzliekli uniformy.

Zastreliť.

- Seržant Ivanov, vykonajte. - Rozkaz!

Čo s nami bude?

Zastrelia nás.

To je proti Viedenskej konvencii.

Vážne?

Starenky a deti si

v stodole upálil...

podľa akej konvencie, ty sviňa?!

Moji vojaci pochovali 300 ľudí

za jeden týždeň!

Tristo!

Ja som len plnil rozkaz.

Zastreliť!

- Poď, poď. - Nezabíjajte ma!

Nič zlé som neurobil!

Nebudem strieľať!

Čo si povedal?

Nebudem strieľať!

Nesmieme byť ako oni.

Oni nie sú ľudia.

Sú to zvery.

Nech súd celého národa rozhodne,

čo s nimi bude.

A nech to všetci vedia.

Seržant Ivanov,

vykonajte rozkaz!

Zrušiť!

Zajatcov na štáb.

Vojak Manukjan,

odovzdajte zbraň.

Odovzdajte zbraň!

Zatknúť!

Ste zatknutý

za nesplnenie rozkazu.

Odveďte ho!

Poď!

Poď, poď, poď, poď!

Tu, Vaša Svätosť,

sme zozbierali pre front.

Celá farnosť.

Vraví sa, že Nemci majú veľa tankov.

Tak sa ľudia rozhodli vyzbierať na tank.

Ale obávam sa, že je to veľmi málo.

To stačí

akurát tak na pás.

Akurát tak na pás?

Ďakujem vám, otec Varazdat.

Ani si neviete predstaviť, aký...

aký nápad ste mi dali.

Viete, koľko je na svete

veriacich Arménov?

Stačilo len vyhlásiť výzvu

a všetci sa ozvali.

To nám nevystačí len na tank,

ale na celú tankovú kolónu.

Ľudia...

sa rozhodli tank...

pomenovať David Sasunský.

On mal...

železné čižmy.

Všetci sa modlíme k Najvyššiemu

za víťazstvo.

Robíte veľkú vec, otec Varazdat.

Ďakujem vám.

Nie mne. Ľuďom.

Dočerta!

Ďakujem.

- Súdruh veliteľ. - Ach, to ste vy, holúbok?

Aký som ja teraz...

súdruh veliteľ? Som veliteľ nemocnice.

Volám sa Vasilij Ivanovič.

Tak, a čo je toto za zjavenie Krista ľudu?

Kto vám dovolil vstať z postele, pacient Tašikjan?

- Vasilij Ivanovič... - Aký som ja tebe Vasilij Ivanovič, drahý?

Pre teba som práveže "súdruh veliteľ".

Prikazujem ti, vráť sa do postele.

Chceme sa vziať.

Svadba je, samozrejme...

dobrá vec, dokonca potrebná.

A čo ja s tým mám?

Vy ako...

veliteľ vojenskej jednotky máte...

plné právo...

zaregistrovať náš sobáš.

Neviem, deti moje, neviem.

Je to celé zvláštne,

je vojna.

Možno neskôr?

My už žiadne "neskôr" nemusíme mať, chápete?

Také zaujímavé momenty v našom živote...

Horká!

A vravia, že aj čaj býva horký.

Joj, horký.

- Bozkať! - Bozkať!

Bozkať!

Bozkať! Bozkať!

- Bozkať! - Bozkať!

Joj, mladí ľudia!

Mladí ľudia, počkajte.

Zdá sa mi,

že takto to bude správne.

Do toho!

Prípitok!

Pripime si na mladomanželov,

na Anuš

a na Surena.

Nech sú šťastní,

nech sa im splnia všetky želania,

nech vaše deti nikdy nepoznajú hrôzy vojny.

A nech o 50 rokov

oslávia svoju zlatú svadbu.

Dobre povedal!

Priatelia!

Keď zvíťazíme,

pozývam vás všetkých k nám domov.

A až tam

oslávime

našu svadbu

naozajstne.

Určite prídeme!

Všimnite si!

Všimnite si! Nepovedal "ak",

ale "keď".

Správne.

Určite sa mi páči nálada tohto pacienta.

No a teraz Bozkať!

- Bozkať! - Bozkať!

- Bozkať! - Do toho!

- Do toho! - Bozkať!

Bozkať! Bozkať!

Bozkať! Bozkať!

Koľa, štartuj!

- Dovoľte mi osloviť vás? - Ponáhľam sa, vojak.

Je to veľmi dôležité. Týka sa to...

zatknutého Artašesa Manukjana.

Veď viete, že má pravdu.

Vo vojne je len jedna pravda, vojak:

rozkazy veliteľa sa plnia bez odvrávania.

- Áno, ale... - Žiadne "ale"!

Ale aj tak, ľudsky povedané, Artašes mal úplnú pravdu.

Tých vrahov treba súdiť.

A vy ste urobili tak, ako povedal.

Poslal som esesákov

do špeciálnej jednotky našej divízie len preto,

aby z nich najprv

vytiahli všetko, čo vedia, a potom ich zastrelili

alebo obesili.

Pochopil si ma, vojak?

Aj tak Artašes nie je vinný.

Odmietol strieľať.

Tolstojovcov vo svojej jednotke nepotrebujem.

To nie je tolstojovčina,

ale humanizmus, súdruh podplukovník.

Sme vojaci Červenej armády,

nemôžeme byť ako fašisti.

Pripomeň mi svoje meno, vojak.

Gevorg.

Takže tak, Gevorg,

zapamätaj si.

Žiadne

reči o humanizme

vo vojne nemôžu byť.

Čistíme našu zem od fašistickej hávede.

A žiadne zľutovanie s nimi nesmie byť.

A ak budeš pokračovať v rečiach v tomto duchu,

dám ťa zastreliť...

ako nepriateľského kolaboranta.

Je ti to jasné, vojak?

Nepočujem!

Rozkaz, súdruh podplukovník.

Ste voľný.

Ideme.

Pašinin, otváraj.

Priniesol som nášmu väzňovi niečo na žranie.

Len seď, seď.

Na, tu máš, najedz sa.

Pohánková kaša so slaninou.

Mňamka.

Čo je, ty neješ slaninu?

Ja zjem všetko.

A tu máš ešte,

chalani ti prosili odovzdať

tvoju píšťalku.

Vraj je bez hudby nuda.

Čoskoro si ťa prídu vypočuť.

Dobre, tak zatiaľ.

Zavri.

Nebuď smutný, Manukjan.

O pár dní ťa pustia.

Súdruh podplukovník prikázal.

Dedko Chačatur už je veľmi starý.

A bicykel sa mu pokazil.

Poštu na tvojom nákladiaku vozil syn uja Tomaza.

Ale aj nákladiak sa pokazil.

Prečo si zosmutnel?

Nič.

Spomenul som si na Vasiu,

môjho kamaráta.

Padol.

Ale keby nebolo Vasiu,

už by som nebol na svete.

Vpred! Do útoku!

Vpred!

Kedy sa mu minú náboje?!

Počul som, že keď pri Kursku prelamovali obrannú líniu,

ženijná brigáda tam tri týždne kopala podkop.

Zem nosili do lesa a vyhadzovali, aby si prieskumné lietadlá nič nevšimli.

- A čo? - Podkopali sa

čo najbližšie a vyhodili to do vzduchu.

Lenže my nemáme...

ani ženistov, ani sapérov.

A tri týždne tiež nemáme.

Vpred!

Vpred!

Urá!

Ty ku... Kam ideš?

Sem strieľaj! Sem!

Chcel som ho odlákať.

Vpred!

Vpred! Do útoku!

Idem na štáb.

Podpísal som návrh

na udelenie titulu

Hrdina Sovietskeho zväzu.

In memoriam.

Viete hrať,

súdruh podplukovník?

Na čo?

Tu...

na akordeóne.

Trochu.

No...

ak to porovnám s vaším priateľom, dá sa povedať, že neviem.

Vezmite si.

Gevorg by mal radosť.

Ďakujem, Artašes.

Ďakujem vám.

Dlho sa lúčite.

Už idem.

Píš mi.

Určite.

A ty mi napíš, keď

sa vrátiš do Arménska.

Čoskoro sa vrátim.

Počuješ?

Porazíme Hitlera a vrátim sa.

Ak sa nám narodí syn, nazvi ho Vasia.

Počuješ?

Počujem!

Určite!

David Sasunský.

To sú arménske tanky!

No jasné. A namiesto nafty majú v nádržiach

arménsky koňak.

Prečo sa smeješ?

Určite sú to arménske tanky.

T-34 skonštruoval Michail Iľjič Koškin.

A odkedy je on Armén?

V duši.

O Koškinovi neviem nič.

Ale David Sasunský je arménsky hrdina.

Ale no tak, nehneval sa.

Arménske, ruské, gruzínske...

Hoc aj uzbecké. Hlavne, že sú naše, sovietske.

Ako sa to stalo?

Ako... Ako on...

Ako hrdina.

Ako to poviem tete Esmine?

Tak, ako to je.

Keď sa vojna skončí,

postavíme mu krásny pomník,

aby všetci vedeli,

že učiteľ Oganisjan je hrdina.

Dobre ste sa zohrali,

súdruh podplukovník.

Neskôr...

by sme si mohli zahrať spolu pre všetkých.

No to asi ťažko, vojak Manukjan.

Posielajú nás na preskupenie.

Takže...

pôjdete vy, chlapi,

slúžiť do svojej Tamanskej divízie.

Ako to? Prečo?

Veď ste si sami podávali žiadosti.

Súdruh podplukovník,

možno by bolo lepšie už s vami?

Prestať!

Ty nebudeš vedieť, čo je lepšie.

Ako vlasť prikáže,

tak aj bude. Jasné?

Rozkaz.

Koniec.

Prečo hráš tak smutne?

Mám takú náladu.

Tak počkaj chvíľu, náladu ti zdvihneme.

Vieš, čo som počul na štábe?

Čo?

Že namiesto sto bojových gramov budú dávať dvesto?

Nie.

Dnes pôjdeme do útoku.

Dva kroky do Berlína.

Dobudeme Berlín,

dorazíme Hitlera a pôjdeme domov.

Gevorg sa už...

domov nevráti.

Ale choď.

Ty vieš teda pokaziť náladu.

Suren, počkaj.

Nechcel som ťa uraziť.

Stoj!

Veď ja sa nehnevám, braček.

Rota!

Máme bojovú úlohu.

Tamto

je brloh tej fašistickej hávede,

ktorej stačí už len zlomiť väz.

Možno je to posledný boj tejto vojny.

Prosím vás, chlapi,

veľmi vás prosím,

snažte sa zostať nažive.

OPERÁCIA NA DOBYTIE BERLÍNA TRVALA OD 24. APRÍLA DO 2. MÁJA 1945.

30. APRÍLA ZAČAL 79. STRELECKÝ ZBOR 3. ÚDERNEJ ARMÁDY

1.BIELORUSKÉHO FRONTU BOJE O REICHSTAG.

BOJE O REICHSTAG TRVALI DO RÁNA 1. MÁJA.

POČAS DOBÝVANIA BERLÍNA ZAHYNULO A BOLO NEZVESTNÝCH 78 TISÍC ĽUDÍ, VIAC AKO 350 TISÍC ĽUDÍ BOLO ZRANENÝCH.

CELÉ MILIÓNOVÉ NEPRIATEĽSKÉ ZOSKUPENIE PRESTALO EXISTOVAŤ: PRIBLIŽNE 150 TISÍC NEPRIATEĽSKÝCH VOJAKOV BOLO ZABITÝCH, OSTATNÍ PADLI DO ZAJATIA.

MEDZI SOVIETSKYMI VOJAKMI, KTORÍ DOBYLI REICHSTAG, BOLA AJ TAMANSKÁ DIVÍZIA.

DAVID SASUNSKIJ

OGANESJAN GOLIKOV TASHIKYAN SMIRNOV IVANOV

Dobre hráš, bratku.

Počúvaj,

len čo to vlastne hráš?

Čo viem, to hrám.

Dnes sa to snáď tak nehodí.

Víťazstvo, bratku!

Víťazstvo!

Zahraj niečo veselé.

No tak.

Poď.

Daj mi dhol.

Ten je Surenov.

Drahý môj, aj ja sa volám Suren.

Pozri, všetci naši sa zišli.

Radujú sa, smejú sa...

Všetci sa radujú.

Hudba chýba.

Na počesť víťazstva.

Daj dhol.

Hej!

Pozri...

Pozri, čo mám.

Vasia! Vasia!

To je jeho dhol?

Mama! Mama!

Toto je... od Surena.

Napísal to už dávno.

Dúfal som, že ho nebudem musieť odovzdať.

Kam ideš?

Teraz budeme obedovať.

Nemôžem.

Ešte som nebol u svojich.

Práve sa pozerám na tvoju fotku.

Tvoje oči sa na mňa pozerajú, akoby boli živé.

Viem,

že chceš, aby som sa čo najskôr vrátil.

A ja chcem to isté.

Stále na teba myslím.

Spomínam, ako si sa na mňa pozerala.

Ak sa k tebe tento list dostane, znamená to...

že už nežijem.

Zbohom.

Buď šťastná aj bezo mňa.

Raduj sa.

Spolu so všetkými osláv Veľké Víťazstvo

nášho ľudu.

Vedz,

že tvojimi očami sa na mňa díva

vlasť.

Objímam ťa a milujem.

Tvoj...

Suren.

Slohové práce.

Gevorgovi žiaci písali

"Ako budeme žiť po vojne".

Dobré práce, čítal som ich.

Gevorg nedal ani jednu dvojku.

Len samé jednotky.

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA SA STALA NAJKRUTEJŠOU A NAJKRVAVEJŠOU V DEJINÁCH ĽUDSTVA.

NÁRODY ZSSR AKO JEDEN MUŽ POVSTALI NA OBRANU NAŠEJ SPOLOČNEJ VLASTI.

27 MILIÓNOV POLOŽILO SVOJE ŽIVOTY ZA VÍŤAZSTVO, ZA BUDÚCNOSŤ, ZA TO, ABY SME MOHLI ŽIŤ, PRÁCOVAŤ, MILOVAŤ A VYCHOVÁVAŤ DETI.

VEČNÁ SLÁVA VŠETKÝM, KTORÍ BRÁNILI VLASŤ. VEČNÁ PAMIATKA VŠETKÝM, KTORÍ ZA ŇU PADLI.

FILM SARIKA ANDREASYANA VOJNA A HUDBA

♪ Za oknom ticho spí, ♪

♪ v duši je prázdnota. ♪

♪ V šedej hmle zmizla ♪

♪ rodná prostota. ♪

♪ Lode brázdia vlny, ♪

♪ cudzie brehy sú. ♪

♪ Velitelia vojakov ♪

♪ do vojny nesú. ♪

♪ Znova sa rútia ♪

♪ v ústrety bojom, ♪

♪ v bitke o život a smrť ♪

♪ sú nástrojom. ♪

♪ Jak tieň, čo zmizne ♪

♪ v temnej hmle, ♪

♪ zostanú naveky ♪

♪ v ďalekej zemi. ♪

♪ Len matky čakajú. ♪

♪ Ženy nemôžu spať. ♪

♪ Len malé dcérky ♪

♪ pri oknách musia stáť. ♪

♪ Ich srdcia plní ♪

♪ pálčivý bôľ. ♪

♪ A nemo kričia: ♪

♪ "Vráť sa už domov!" ♪

♪ Pod hviezdnou oblohou ♪

♪ dohárajú mosty. ♪

♪ Do čiernej farby ♪

♪ sa halia kvety. ♪

♪ Niekto zajtra padne ♪

♪ rukou kata. ♪

♪ A v byte naproti ♪

♪ sa svieca zažne. ♪

♪ A modlitba sa nesie: ♪

♪ "Spas a zachráň!" ♪

♪ A začuť výkrik: ♪

♪ "Vráť mi ho, vráť!" ♪

♪ A znovu v hmle, ♪

♪ jak v putách z tieňa, ♪

♪ Velitelia vedú ♪

♪ vojakov do boja. ♪

♪ Len matky čakajú. ♪

♪ Ženy nemôžu spať. ♪

♪ Len malé dcérky ♪

♪ pri oknách musia stáť. ♪

♪ Ich srdcia plní ♪

♪ pálčivý bôľ. ♪

♪ A nemo kričia: ♪

♪ "Vráť sa už domov!" ♪

♪ Domov… ♪

♪ Vráť sa už domov… ♪

♪ Domov… ♪

♪ Len matky čakajú… ♪

♪ Ženy nemôžu spať… ♪

♪ Len malé dcérky ♪

♪ pri oknách stoja… ♪

♪ A srdcia ich plní ♪

♪ pálčivý bôľ… ♪

♪ A nemo kričia… ♪

Preložil: .::Ojvih777::.

www.Opensubtitles.org