Original subtitles

Čo by ste povedali na leto v Grécku?

Páči sa vám ten nápad?

No... neviem.

- Fíha. - Uvidíme... Nechcete?

- To nie, len je ešte priskoro... - Aha.

Tak môžeme ísť znova do Chorvátska.

Nie, len nie do Chorvátska. Tam sme už boli.

- Dvakrát na to isté miesto nechcem. - Prečo?

- Druhýkrát je to vždy horšie. - Myslíš?

- Blanche, nalejem ti víno? - Jasné.

Nalej aj svojej žene.

Celý večer skoro vôbec nepije.

Veď som toho vypila dosť.

Ozaj? Fakt?

Viete, mohli by sme ísť aj na Korziku, napríklad...

Nie, len nie na Korziku, je tam priveľa Parížanov. Nie.

Dobre. A čo tak Portugalsko? Alebo Španielsko?

Dobre. Pripime si.

- A Sardínia? Tam je veľmi pekne. - Sardínia? To sa mi páči.

- Sardínia. To je úplne super. - Pravda. Sardínia znie skvele.

- Paráda, nie? - Ešteže čo, Sardínia...

Ak pôjdeme do Talianska, môžeme sa zastaviť u mňa v Apúlii.

Čo ti je, Manu?

Je ti teplo? Si celý červený.

Nie, som v pohode.

Priatelia. Dáme si dezert?

Áno, ja si dám tiramisu.

Tiramisu, Julie? Si si istá?

Nerozumiem.

- Do tiramisu idú surové vajcia. - Do riti.

- Ja som to vedela, vedela som to! - Máme ťa!

- To bolo jasné! - Hneď mi to došlo!

- Aj vás máme! A čo vy? - Preboha. No tak, aj vy!

- Priznajte sa! Veď aj vy! Však? - Prečo mlčíte?

Hneď som vás prekukla.

Čo sa tu vlastne deje? Vysvetlite mi to.

Sú tehotné, Anaïs. To je všetko.

To vážne? Akože obe naraz?

Pozri. Teraz je veľké ako hrozienko.

Počkaj, počkaj. Stoj, stoj. Ukážem svoje hrozienko a ty svoje.

- Super. - Dobre.

- Tak poď. - Raz... Dva, tri.

- Ta-dá! Ooo... - Ooo.

- Tak, čo s tou dovolenkou? - Super, čo?

- Kde budete rodiť? - No?

Dúfam, že nie na ulici.

To by som rád. Jasné.

V nemocnici.

Aha, lebo my sme si rezervovali miesto hneď, ako sme si urobili test.

Aké miesto?

Vybrali sme si Sagesse, lebo má tretí stupeň.

Tretí stupeň? Bavíme sa o parkovisku?

- Čo znamená tretí stupeň? Nechápem. - No...

- Netušíme. Jasné. - To je úroveň nemocnice.

Tretí stupeň znamená, že v nemocnici pomôžu,

ak sa niečo pokazí.

A prečo by sa malo niečo pokaziť?

To nehovorím, že sa má, len pôrod je...

- no, dosť zložitý proces. - Ako to myslíš „pokazí"?

Je to ako vzlietanie lietadla. Sú tam riziká.

Presne, mali by sme rodiť v lietadle,

- aby sme potom lietali zadarmo. - Nie, počkaj...

- Prečo si zosmutnela? Kvôli dovolenke? - Ako sa dostať na tretí stupeň?

Skúste im zavolať, ale môže byť už všetko obsadené.

Je to drahé?

Nie, nebojte sa. Je to štátne. Takže...

- Neboj sa. Všetko bude v poriadku. - Dobre.

- Máte dulu? - Koho?

- Dulu. - Čo je to...

„Dula“?

Ak by dieťa náhodou zomrelo, vie ho oživiť.

A prečo by malo zomrieť?

A ako ho oživí?

- Tak... Čo s tou dovolenkou? - No, majú na to svoje metódy.

Ešte si nepochopila? Toto leto žiadna dovolenka nebude.

Ani na budúci rok, ani o dva roky.

Už žiadne dovolenky. Nikdy. Koniec, došli sme.

Ako sa má malá? Nepýtaj sa ma na dieťa.

Hovorme o niečom inom. Ako v práci?

Hovor.

Je to v pohode. Mám nejaké problémy s kolegom.

Príliš málo oddychujeme.

Kedysi sme si chodili zahrať tenis.

A teraz len robota. Tak sme z toho nervózni.

Ona zaspala?

Asi áno.

Au, to bolí! Prečo to robíš?

Dobre, dobre, dobre. Všetko je v poriadku.

Ako sa má tvoja babka, Anaïs? Je jej lepšie?

- Upokoj sa, upokoj. No tak. - Nie.

Zdá sa, že už jej veľa neostáva.

- Upokoj sa. - Ach...

- Áno. - Manu, prines mi chrániče na bradavky.

- Čo? - Chrániče na bradavky! Bolí ma to!

Ticho, ticho.

Len neplač, dobre?

- Si v pohode? Nie, nič. - Prepáč, prosím.

Už tak hryzie, ani si to nevieš predstaviť.

Bože... Zakývaj ockovi. Zakývaj ockovi.

- Ahoj. - Čo?

Stella už tak vyrástla.

- Áno... - Dobre.

Znamená to, že môžeme ísť na dovolenku.

No...

Máme pre vás novinku.

Naozaj?

Čakáme druhé!

FILM ELSY BLAYAU

- Stoj! - Áno, áno, chápem.

Poď sem!

Ja ti ukážem!

Nie, počúvajte, takto to ďalej nejde. Určite nie.

- Bože. - Pusti.

- Hej, opatrne. - Au!

Daj ho preč. Takto.

Asi tvoja sestra.

- No čo už, je to tak. - Julie? Julie? Už ideš?

- Tu máš! Sme tu, sme tu! Ahojte! - Hneď som tam.

- Opatrne, opatrne. Ahoj, ahoj. - Ahoj.

Mám vám pomôcť?

Nie, netreba, hneď ich uložíme.

- Určite? - Áno.

Anaïs, bude to na dlho, nečakajte nás, začnite večerať, dobre?

- A... - Oci! Oci, kde je moja hračka?!

- Hneď nájdeme tvoju hračku. - Aj ja mám hračku!

Oci! Potrebujem svoju hračku!

- Manu? - Áno, drahá?

Nájdi mu hračku.

- Kde ju nájdem? - Je v taške.

- Aká hračka? Akej je farby? - Tam, kde je náhradné oblečenie.

- Chápem, chápem, hneď ju vyberiem. - Oci, nájdi hračku! Oci, hračku!

Toto nie je ono. Kde je?

Nie, robíš to ešte horšie. Tak, bež ju hľadať niekam ďalej.

- Ako povieš... - Ďakujem, miláčik.

- Kde sú moji rodičia? - Poďme sa hrať.

Neboj sa, Gustave, uspávajú tvojho bračeka a sestričku.

Nezabudli na teba. Netráp sa. Dobre?

Nie je tu jeho hračka!

Akože nie je?

- Je to teraz vhodná chvíľa? - Proste tu nie je. Vážne.

- Všetko som skontroloval. - Chcem hračku!

Neboj sa.

Nejak ti neverím. Čo ak to skontrolujem ja?

- Ešte nie je koniec dňa. - Nie je tam hračka?

Tu je tvoja hračka.

Ďakujem.

Mám ti ešte naložiť?

- Áno. - Dobre.

Hej, Pio! Chytaj!

- Áá! Si normálny? Veď je to ešte teplé. - Čo blázniš?

Netraumatizuj ich takto. Fuj.

- Pripravte sa, ste na rade, čakáme! - Hej, vráť mi lyžicu!

Tak to si ešte dlho počkáte.

Ešte pohárik?

- Poď, nalej poriadne. - Ďakujem.

- Bežím, bežím. Už som tu. - Poď, sadaj si.

- Utekaj. Tak sa na to tešila. - To teda.

- Ja to nepreháňam. - Vidím.

Čo?

Zase? No nie, pohár si dám. Áno.

Na čo si pripíjame? Aký je prípitok?

Á!

- No my... - My...

Na to, aby sme sa ráno mohli váľať aspoň do ôsmej!

Vtipné. Vy kedy vstávate?

- Ja o osem, osem pätnásť. - Ja o siedmej... Najneskôr o sedem desať.

- No hej. - Jasné.

A vy? Ako to zvládate s dvojičkami?

Spánok je minulosťou.

V lepšom prípade 20-minútová kóma.

- Panebože. - Hej.

My s Piom máme prípitok.

- Á? - Áno?

Nože.

Áno, skrátka, my s Piom by sme chceli...

- Oznámiť vám, že... - Tak, tak, tak. - Napínate nás!

- ...musím ísť. Prepáč, hneď som späť. - Zase.

- Nie. Nie, nie. Sarah, nie, počkaj. - Áno, choď.

Sarah.

- Hneď sa vráti. - Sekundu... Oci! Mami! Kakal som!

- Choď, miláčik. Si na rade. - Viem...

Ja?! Počujte, kedy vlastne Stella začala chodiť na nočník?

- Keď začala chodiť do škôlky. Áno. - Áno, keď išla do škôlky.

- Vážne? - Teda. Tak skoro.

Kúpili sme Stelle bábiku, aby sme jej ukázali, ako na to.

Ty si kúpil. Ja som nič nekupovala.

Áno, a bábika bola v balení s nočníkom.

Stlačíš bruško a vylezie jablkové pyré.

- Sranda. - Takže, berieme sa.

- Čo? - Kto?

My s Piom. Budúce leto.

- Ááá! - Fíha.

Áno, u mňa doma, v Taliansku.

Ááá... V Madride.

- Teda. - Wau. To je sila.

- Óó. - Pam-param-pam-pam.

To je nádhera, Pio.

Kde to je?

V Tricase, v Apúlii.

Aha.

Sarah! Berú sa v Tricase!

Naozaj? To je úžasné!

Úžasné, ale bude to stáť majland.

O to sa nestarajte.

- Všetky náklady platíme my. - Vážne?

- Čože? - Áno. Áno.

- To je šialené. - Fakt? Tak to je pecka.

- To si robíte srandu. - Teda.

- Chceme, aby ste si poriadne oddýchli. - Áno.

- 3 dni slnka a prosecca. - Super!

Sarah! 3 dni slnka a prosecca!

Nemohol by si už prestať kričať?

Skvelé! Deti budú nadšené!

Presne.

Vlastne sme si mysleli,

že je to skvelá príležitosť stretnúť sa všetci spolu.

- Sme všetci za. - No, v starej zostave. Teda...

Teda...

Myslím tým, ako to bolo kedysi.

Sme všetci za.

- Áno, áno. - Perfektné.

Ako to myslíš, ako bolo...

Ako bolo...

Ako bolo predtým.

Pred čím? Čo?

Pred... Ako bolo pred... Pred?

Pred...

Pred čím? Hovor!

Pred deťmi. Ako bolo pred deťmi.

- Čože? - Tak.

- Á! - Á.

- Ááá. - Chápem.

- Ááá. - Jasné.

- Sarah! Svadba bez detí! - Akých detí?

Počúvajte, podľa mňa je to skvelý nápad.

- Presne. - Vážne? A ako necháme doma Paula?

No. Paula... odvezieme ho k mojej mame.

K tvojej mame? Jasné.

Nikto z hostí si neberie deti.

Svadba je len pre dospelých.

- Čože, aj pre nás? - Ticho.

- Áno, aj pre vás. - Dobre, dobre, je to ich voľba.

- Nie. Stoj. Nechaj ma hovoriť. - Dobre.

Bez detí tvojich kamarátov - prosím.

Ale Tom, Romi a Gustave nie sú len deti!

Sú to tvoji synovci a neter.

- Pekne ďakujem za podporu, Sarah. - Sarah...

- Veľmi milé. - A čo?

- Berte to ako darček pre nás. - Presne.

Jediný. Vážne.

Nechceme žiadne príhovory, žiadne fotky, žiadne prezentácie.

- Nič. - Škoda. Mám špeciál.

- Veľká škoda. - Určite.

Chceme len vás. Všetkých. Áno.

Samotných.

Pochopte, my len chceme... Čo je to za oslavu bez detí?

Nechápem.

- Oddeľovať rodičov od detí? - Áno, všetko chápeme.

- To je čisté barbarstvo. - Mne to nevadí.

Koľko budú mať dvojičky o pol roka?

Ako ich môžeme nechať samé?

Pol roka.

Veď to bude trauma!

- No hej, jasné, čo to trepem? Pol roka. - Áno.

S DEŤMI ALEBO BEZ DETÍ?

O POL ROKA NESKÔR 39,6. A on?

34.

Čo?

To nie je možné. Aha, zle som ho strčil.

Aha. Koľko má?

Trafil som uterák.

Hotovo.

Nemôžem ich nechať samých.

Ak sa zrútime, budú siroty.

Keď zomrieť, tak všetci spolu ako jedna súdržná rodina.

Ja by som bola radšej, keby žili dlhšie ako my.

Kto umiera?

Nikto, zlatko!

Môžem neísť a ostať s nimi.

Prečo nie, mami?

Mám výmenu kĺbu.

Nemôžem to zrušiť na poslednú chvíľu!

Čo? Ty si ju neupozornila?

Veď je to tvoja matka, Manu! Ty...

Je im tak zle, nemôžeme ich nechať opatrovateľke.

Tak ich napcháme liekmi proti horúčke, vezmeme ich so sebou

a potom budeme improvizovať.

Predsa nás nevyhodia? Sme la famiglia.

Ti amo.

Aj ja teba.

Drž.

Tak...

Zavádzať zaobleným koncom.

Veď viem.

No čo?

Kto bude prvý?

Vážení cestujúci!

Nenechávajte, prosím, svoje veci bez dozoru.

Prajeme vám príjemný let.

- Nech sa páči. - Ďakujem, miláčik.

Tá káva nejako smrdí.

Naozaj?

To snáď nie...

- To je vtip? - Som v šoku.

Prekvapenie!

Všetky otázky nie na mňa, ale na Manu.

Povedz im to.

O tom, aká dôležitá je neviditeľná práca.

Bože. Môžeš ma už prestať podpichovať?

Už ma to nebaví.

Správne je „podpichovať“.

No jasné.

Pozrite.

- Kuku! - Paul!

Ahojte!

- Fíha. No teda. - Ahoj, Paul!

- Nie sme jediní... - Opatrne. Pozri.

A vy ste vzali aj dvojičky.

Prepáčte, ale majú takú horúčku, že by sa na nich dali opekať.

- Nemohli sme ich nechať samé. - Áno.

Nebudem zlá matka kvôli rozmaru môjho brata.

No tak... Tak sme vôbec nemali letieť.

Čo ti šibe, Julie?

Ako sa môžeme vykašľať na svadbu kamarátov?

Sú to predsa naša rodina. Takže...

- Áno, som Piov švagor. - Swann...

Dobre, tak ja idem tiež po deti.

- Čo? - Chcem, aby aj oni videli Taliansko.

Benjamin, stoj, to myslíš vážne?

Prečo to ešte viac kaziť?!

Nebudem na neho čakať.

Ešteže zostali v lietadle miesta.

- Manu? - Čo „Manu“?

Potrebuje Paul lístok?

Má 4, posedí mi na kolenách. Ušetríme.

Daj ho do batožiny, bude to ešte lacnejšie.

Presne.

Tak... Prosím, vaše doklady.

Bude to 527 eur a 4 centy. Prosím.

Koľko?

527 eur a 4 centy, pane.

To je cena za celé lietadlo?

Áno.

Chcete ísť po mori?

Bude to trvať dlhšie, ale aspoň budete mať mini plavbu.

Ďakujem.

Tu, počkaj.

Hneď.

- Daj to sem. - Pozor.

- Tak. - A.

Počkajte.

- Prosím? - Víno.

Dva poháre, prosím.

Aj mne dva.

Studené.

Jasné.

Paul, seď už konečne pokojne.

- Vieš vôbec, koľko som zaplatil? - Hneď.

- Kam si išiel? - Synak, stoj!

Bože, niekedy mám chuť mu poriadne naložiť.

„Naložiť ", a nie „napodrať“."

Vyhrážať sa s nesprávnou výslovnosťou, to je tiež BVN.

Čo je BVN?

Bežné výchovné násilie.

Napríklad používanie cudzieho jazyka alebo ponižovanie.

- Aha... - Povedali, že treba vyplniť kartičku.

To nie je kartička, ale celý plagát.

Ľudia, kedy im to všetko povieme?

Keď priletíme alebo až v kostole?

Musíme?

Sú aj iné možnosti?

- Nepovedať... - Čo?

O deťoch.

A ako to asi urobíme?

Schováme ich.

Nájdeme im na mieste opatrovateľku a zbavíme sa dôkazov.

Čože? 6 detí! Ledva zvládneme jedno.

Necháme deti neznámej žene?

Budeme sa o ne starať na striedačku.

Ak sa neprezradíme, nikto to nezistí.

Hovoríš, akoby išlo o vraždu.

Budeme akože s deťmi, ale akože nie.

Presne.

- Takže všetci súhlasia? - Nie.

Idem to povedať príbuzným.

To je zlý nápad. Veľmi zlý.

Dobre. Zavolám neskôr.

- Áno, grazie. - Ti amo, ti amo, ti amo.

Už stačí. Kam ideme ďalej?

- Ciao. - Ciao.

- Buenos días. - Ciao.

Ja som Roberta. Teší ma. Let bol v poriadku?

- Áno, všetko super, ďakujem. - Áno.

- Áno, ďakujem. - Teší ma. Prenajali sme vám autá.

To je nevesta?

Nie, to nie je nevesta, Gustave.

Chcem vidieť nevestu!

Uvidíš, čoskoro ju uvidíš.

- A to je čo? - No... - To? Sama neviem. - Tššš.

Pridala sa na letisku.

Prepáčte, ale toto je svadba bez detí.

Bez detí? Bez detí?!

- Vážne? To sme nevedeli. - Bože...

- Tak ich budeme musieť poslať naspäť. - Aká škoda...

Panebože. Dobre, deti, poďme do tieňa.

- No... - Ideme naspäť?

- Upozornili ste mladomanželov? - Ja nechcem ísť domov.

Úprimne? Boli by sme radšej, keby sa to môj brat nedozvedel.

Nikdy.

To je nemožné.

Pochopte, Roberta, existuje život,

ktorý si on vymyslel, a potom je tu realita.

- Pekne... - Dobre povedané.

- Áno. - Ako pôjdeme? Nezmesíme sa.

- Presne tak. - Dobre...

Ešteže to nie sú Vespy, aj za to vďaka.

- Áno. Presne. - To je pravda.

No.

Ako vidíte, potrebujeme viac áut.

Povedzte, Roberta.

Trápi ma jedna otázka.

Je meno Roberta to isté ako Robert?

Len s písmenom A na konci?

Sì.

Sì, však? Hneď som si myslel.

Máte niečo s pohonom na všetky kolesá?

4x4? Plný pohon? Available?

Áno, ale cesty sú úzke.

- Strette? Čo to je? Nerozumiem. - Ja... Úzke. Úzke.

Viete, podľa mňa proste máte obmedzené myslenie.

Možno tým ukazuje malý penis?

- Bože, Blanche, vôbec nepomáhaš. - Ja nič. Ja neviem po taliansky.

Tak. Dobre. Čo potrebujete?

Potrebujete kreditku? Mám kreditku.

Tu je. Potrebujete debetku? Aj tú mám.

- Tam, kam idete, sú úzke cesty. - Aha.

- Dobre, dobre, upokoj sa. - Nemôžem, lezie mi na nervy.

Auto 4x4 je aj tak príliš drahé,

takže vezmeme 3 Fiaty Panda.

- Nie, nie, nie, nie, nie. - Čo? Prečo nie?

Ty si rob, ako chceš,

ale ja svoje deti neposadím do motokáry bez airbagov.

Signora?

Počúvajte.

Chcem 4x4.

Jasné? Chcem toto.

Pozri, vyzerá to, akoby si zobrali hračkárske autíčka.

A my tu máme vyššie sedadlá, klimatizáciu,

môžeme si vychutnať talianske cesty.

Áno, miláčik.

Super, čo?

- Ako sa volá? - Roberta.

Skôr by jej sedelo: Bufetárka.

Je zvláštna, však?

Ani nie.

Príliš vulgárna.

Vulgárna? Nepovedal by som.

Ticho, natáčam. Tak.

Super. Kde sme?

Sme v Taliansku.

Sme v Taliansku, zlatíčka moje.

V Taliansku!

Pozri, aké krásne svetlo.

- Áno, je tu veľmi pekne. - Nádhera!

Hoci je to riadna diera.

- A to je čo? - Krásna diera.

- Pozri. - Fíha...

To je synagóga?

Nie, to je kostol!

Aha. Aké je to tu milé.

Ako vo filme, však?

- Také úzke uličky. - Tak, opatrne, opatrne.

Všetko je veľmi pekné.

Ako môžu prenajímať auto bez úchytov na detskú sedačku?

Neupevnená sedačka je

druhá hlavná príčina smrti detí do 5 rokov.

Prečo to stále pípa?

- Auto neprejde. - Prejde.

Určite prejde.

Tak, opatrne. Hop.

- Ticho. - V poriadku. Vidíš?

Hneď. Hneď to bude.

Je to príliš úzke! Stoj!

Prepáč.

Zasekli sme sa.

Áno, zlatko. Zasekli sme sa kvôli ockovi.

Som v šoku. Ako sa to mohlo stať?

Bože.

No tak. Toč volantom.

Nie, nie, nie.

- Stop. - Vytoč to doľava, doľava.

Čo? Vytočiť doľava?

Do riti, už to chápem.

Benjamin, „strette“ znamená „úzke“.

Bála sa, že poškodíme auto.

- To je všetko. - Ďakujem, Blanche, ďakujem. Do riti.

Takže nehovorila o tvojom...

- Aha, ona hovorila „strette“? - To snáď nie. Áno.

Áno, a vy ste to vedeli? Jasné.

Už ma unavuješ ty, tvoje hlúpe autá a tvoja paranoja.

- Mami, ty odchádzaš? - Ja... Julie, kam ideš?!

- Nie, počkaj! - Ocko sa o vás postará!

Ja to vyriešim. Drahá...

- Hovorím ti, všetko bude v poriadku. - Poďte.

Rado sa stalo.

Miláčik!

A možno...

- Nie, to nejde. Nie. Zabudni na to. - Stoj, stoj, Swann! Záloha!

Na tú už môžeme zabudnúť.

Dobre.

- No, to hej. - Už niet cesty späť.

Ako povedal jeden fúzatý mudrc: „Narobil si, uprac si.“ Poďme.

- Cia-cia-ciao. - To hovoril o Mercurym.

Manu. Počkaj, Manu. A čo...

Neďaleko je skvelá burrata, poďme.

- Ale on... - Poď.

Nemôžeme... Nemôžeme ho tu nechať.

Ako sa odtiaľto...

Mám adresu.

Dobre. Dobre.

- Kde je moja hračka? - Dočerta.

Synak, počkaj chvíľu.

Ale mami!

Pomôžeš mi s kočíkom, prosím?

Dočerta. Sakra.

- Vôbec to nejde. - Bežím! Hneď, hneď, hneď!

- Vôbec. - Zatlač silnejšie.

- No tak, tlač, Swann. - Nejde to. Zaseklo sa to.

Zlatko, skús preliezť a otvoriť kufor.

Nemôžem.

Skús to. Otoč sa. Máš malú rúčku.

- Tu, drž. Ďakujem. - Držím to, držím. Pokojne.

Takto. Neponáhľaj sa, pomaly.

Poď, choď dnu.

- Hneď... - Prejde? - No...

- Tak čo, ide to? - Nie.

Kto iný vám pripraví také dobrodružstvo, ak nie ocko!

Tak, sme tu.

- Á. Počkajte! - To je nádhera.

- Pekné, čo? - Veľmi!

Nádherné.

Stoj, stoj. Paul, čo robíš?

- Kam lezieš? Spadneš. Opatrne. - A čo je tam? Idem sa pozrieť!

- Počkaj na mňa! Gustave! Stoj! - Takže, upozorňujem vás:

je tu veľa umeleckých predmetov,

takže, mamičky, prosím, dávajte pozor na deti.

- Samozrejme. - Čože?

No a oteckovia môžu oddychovať a nestresovať sa.

- Opatrne, synak. - Dobre, tak.

- Deti, nebehajte. - Nebeháme. Pokojne.

- Navyše, sú tu veľmi staré rozvody... - Dobre.

- Paul, vráť to! - Dom nie je veľmi vhodný pre dieťa.

Deti. Nevidíte?

- Prihraj! - Je ich tu veľa.

- Swann. - Čo?

A nie je tu ani veľa miest na spanie...

Nič, zobrali sme si cestovnú postieľku.

Áno, všetko je premyslené.

Sakra, postieľka. Zabudol som ju na letisku.

Prosím?

Aj plienky sú tam.

Mimo! Mimo! Netrafil si!

Robíš si srandu?

Nechcem spať s Paulom, Blanche...

Pozri, čo dokážem!

Tri noci. Tri.

Nie tamtým smerom!

- Ideme? - Áno.

Fíha!

Pôsobivé.

Pozrite sa!

- Nádhera. - To je život!

Paráda!

Áno. A za terasou je hneď zráz. Takže...

Mamičky, dávajte pozor na deti!

Takže bez terasy. Super.

Zavolám Gustava.

Nie, nie, netreba! Swann. Netreba.

- Čo? - Nie je to tu bezpečné.

- Dobre. - Poď.

- Hop! - Ticho.

- Andiamo! - Počkajte nás!

- Opatrne, je tu schod. - Ideme!

Neviete, či je tu nejaká dobrá opatrovateľka?

Áno, možno je niekto teraz voľný?

Nie, neviem.

Mladých ľudí tu veľa nie je. No, ciao.

- Ciao! - Majte sa.

Buenas tardes. Je úžasná.

Tak, ľudia.

- Vúhú. - Keďže...

Najbližšie 3 dni strávime bok po boku, tak si...

Môžete byť ticho?!

- Ticho! Paul! - Paul! Stačí!

Dobre, buď tichšie.

Takže si pripomeňme jedno zlaté pravidlo,

ktorého by sa mali držať všetci rodičia na dovolenke...

Nebrať si na dovolenku deti.

Veľmi vtipné.

Pravidlo znie: Žiadne rady,

žiadna kritika a žiadne porovnávanie.

Áno. Správne.

Zamerajme sa na pochvalu. Všetci rozumejú?

Hej, ľudia!

Pio a Anaïs sú už tu! Rýchlo všetko schovajte!

- Rýchlejšie! - Bože...

Sem, Paul.

Rýchlo, rýchlo!

Taška! Taška s plienkami! A topánky!

Áno, áno, hneď!

Deti, poďme sa hrať na schovávačku! Schovajte sa! Rýchlo!

Čochvíľa prídu!

- Sakra, a toto načo? - Daj preč ten televízor!

Rýchlejšie! Ach!

Fíha!

- Hej! - Ahoj.

Ahojte!

- Ahoj! - Konečne. Ahoj.

- Som rada, že vás vidím. - Ahoj.

Tu sú naši mladomanželia.

- Sme úplne hotoví, úprimne. - To verím.

- Áno... - Chápeme.

Vážne, máme miliardu vecí na práci.

Ešte aj letoví dispečeri štrajkujú a my...

- Nie! Čože? - To vážne?

- Ach! Vážne? - To snáď nie, hrôza.

Áno. Je to komplikované.

Nočná mora.

Navyše, nejaké SUV zablokovalo vjazd.

- Áno. - Musíme robiť obrovskú obchádzku,

aby sme sa dostali do hotela.

Alebo nosiť všetko ručne.

Ak zistím, ktorý idiot to bol, utopím ho.

Čo?! Nie! Ja ho utopím prvý!

- Ale no! - A? Blbec.

Upokoj sa.

Ten blbec to asi neurobil naschvál.

- Však? - Neviem.

Dobre, skrátka, je tu jedno super miesto.

- Pôjdeme? - Samozrejme.

- Poďme. - Je to ďaleko?

- Asi 100 metrov? Približne. - To sotva...

- Áno. - Tak to áno.

Je to naozaj 100 metrov, alebo je to len taká rečová figúra?

Možno nie 100 metrov, ale nie je to ďaleko.

- Ako ďaleko? - Neďaleko... - Neďaleko... - Jasné.

Alebo chcete si dať pivo tu?

Nie!

Nie! Nie!

Čo ste, prečo?

Tak, budeme pripravení asi za pol hodinky.

- Áno. - Ideme.

- No? Ide to? Výborne. - Hneď sme späť.

Dobre. Jasné. Pripravujete nám prekvapenie.

- Áno, a aké! - Majte sa!

- Prekukli ste nás! - Ciao! Čoskoro sme späť!

Dobre, majte sa, čoskoro sa vidíme.

Tak, máme 30 minút, aby sme ich okúpali,

nakŕmili a uložili spať.

Kto trepol o 30 minútach?

Dobre, ja sa postarám o Stellu, najprv musím...

Tak ja idem do sprchy.

- Tak, kde je taška? - Idem po pivo.

- Dobre... - Ideme na to.

Nie, choď okúpať Paula, rýchlo.

Dobre. Idem k Paulovi.

To je hnus.

Vyperieš to.

Basile má teraz také zložité obdobie.

Vôbec neje zeleninu.

- Je to hotová nočná mora. - Áno, poznám.

Prečo neexistujú detské vysielačky s dosahom niekoľko kilometrov?

To hraničí s krutým zaobchádzaním.

Presne.

Máme 3 minúty. Kde sú?

Hneď, hneď sa ich spýtam.

Dlho ešte?! Máte to tam v poriadku?

Všetko v poriadku!

Kúpeme sa!

Akú vaňu?! Ponáhľame sa!

Len ich osprchujte!

Raz kúp, potom nekúp. Už sa rozhodni.

Zase som na vine ja, ako vždy.

Spravodlivé. Tak, už nešpliechaj.

Nikdy ho nekúpe vo vani, a teraz sa zrazu rozhodol!

Áno, poburujúce.

- Práve dnes! - Veru...

Tak dosť! Prestaň, Paul!

Vy... vy ešte nie ste oblečení?

- No... - Ja som už hotová. - Veď mne stačí 5 minút.

- Rozdeľme sa. - Hotovo!

Správne. Pôjdem ich zabaviť.

Nie, nie, nie, nie!

Nikto odtiaľto nikam nejde, kým ich všetkých neuložíme!

Už odišla.

- Čo? Odišla? To sa jej to... - Áno...

Dala si mu vlákninu? Na trávenie.

Tak. Áno, dala. Veľa.

- To tým nie je. - Dnes ani nekakal.

- No tak, zaspávajte. Do riti. - Urobila som všetko. Ako treba.

Vieš, urobil som veľa pyré, možno mu z toho je zle...

- Ticho. Buďte ticho, prosím. - Počujete? Všetkých zobudí.

- Ticho, robíte to ešte horšie. - Dobre, len...

Cítia energiu, tak sa už upokojte.

- Energiu alebo nestrávenú zeleninu? - Pššt! Spite.

- Zaspávajte už, zaspávajte. - No tak.

- No! Konečne! - Neuveriteľné! Poďme.

Vďaka Bohu! Skvelé.

Gratulujem.

Hurá.

- Dobre, všetko. Zabavte sa. - Poď.

To je paráda.

- Páči sa vám? - Veľmi!

Voilà!

- Á! Daj to sem. - Super.

VŠETCI SPIA. Wau. Vďaka.

A príde aj Benjamin?

SUPER! Nie.

- Nie, zostal, zjedol niečo zlé. - Áno.

To vážne?

- Áno. - Áno... Vďaka.

- Nemá šťastie. - To veru nie.

- Chudák. - A ešte aký.

- Áno! - To je slabé slovo.

Tak, kto je bez pohára?

Ach bože.

Stop.

Pokojne, nie veľmi zhurta.

Veď to nepreháňam, som len smädná.

Len si odpí a stačí.

Ale no tak, deti sú doma, konečne sa uvoľnite.

- Áno. - Áno! Presne.

- No tak. - Dobre hovorí.

Prosím vás. Oddychujte, priatelia.

Do riti.

Nechutí?

Je to najlepšie víno, aké som pila.

- Mami! Oci! - Hej! Mami, oci! Kde ste?!

Ako ste na tom? A čo sex? Všetko v poriadku?

- Teda. To bolo veľmi taktné. - No a čo?

- Sarah má pravdu, sex je dôležitý. - Veru.

Presne.

Prosím ťa, Swann. Nechcem to počúvať. Netreba.

Hej, hej. Kde je sex, tam je život.

Áno!

Tak to sa musím priznať: Ja som asi mŕtvy.

- Vážne? - No, a čo?

- Manu, čo to hovoríš? - Aj ja mám rada sex,

ale máme toľko povinností,

že sa k nemu často ani nedostaneme.

Proste na to nemáme čas, to je všetko.

Hovor za seba, Blanche.

My so Sarah sme ako dva zajace.

Swann!

Vážne!

Takto to nepôjde, potrebujeme čísla.

- Chcete čísla? On evidentne nie. - Nie, nie. Nechcem to vedieť.

- Zbabelče! - Nič nepočujem, nič nepočujem.

Ale no tak, preháňa.

Robíme to len raz denne, ako všetci.

Čože?

Raz denne? Každý deň?

No nie je to vždy plný program každý deň, ale v zásade áno...

- Čo? No... - No...

Lenže teraz sú dvojičky ešte malé, takže...

- Dobre. Musím si odskočiť. - Šikovní.

Pozrite, utrpel traumu.

Olá! Ahojte.

Buongiorno!

Sranda, vyzerajú ako slimáky.

Len nejedz priveľa, inak ťa bude nadúvať.

Dobre.

- Verte mi. - Ahoj.

Benjamin!

- Salut. - Ahoj.

- Si nejaký bledý, kamarát. - Čo?

- Bledý, hovorím. - Čo?

Naozaj. Je ti lepšie? Uľavilo sa ti?

- Áno, už hej. - Super.

O čom ste sa bavili?

O sexe.

Aha. Jasné. Chápem.

Prepáčte.

- Odhalili sme tajné materiály! - Presne!

- Áno, áno. - Mám niečo!

Mám pre vás materiál.

Tajný. A ešte aký.

Manu, tretie neúspešné umelé oplodnenie.

Preto je moje libido úplne na dne.

Samozrejme, nie je to to najdôležitejšie, ale ani ma to veľmi neteší.

- No... - Úprimne, neteší ma to vôbec.

Ale čo narobím?

Už jednoducho viac nechcem.

To je všetko... Drahá... To nič.

Viete čo, stačilo. Nech je tak, ako je.

Paul bude jedináčik.

- Nie je to žiadna tragédia. - Nie.

Ďakujem. Ďakujem vám.

- Nalej. - Áno, jasné.

- Počuj. Poďme tancovať. - Áno, áno, poď, vstaň.

- Stoj. Kam toľko? - Zatancujeme si a zabudneme na všetko.

- Dobre. - Poď. Poď rýchlo.

Ja zatiaľ nebudem. Aj ja chcem tancovať.

Prestaň piť víno, poďme tancovať!

- Ja potom. - Poď.

Chceš niečo povedať?

Tancujeme.

Čo?

Tajomstvá?

A!

My s Julie sme minulý štvrtok mali sex.

Vedel som to. Ty šibal.

- Áno. - Už som tu!

Swann!

Buonasera.

Perfektne využili vyhradený čas.

Mňau-mňau, mňau-mňau... Nepoznám všetky slová...

Len sa pozrite, čo stvára Buffon!

Oci! Oci, si tam?

Nie je tu, ocko išiel žúrovať!

Kde je ten Manu?

Prsia mi za chvíľu explodujú.

Choď, ja ťa kryjem.

Dobre.

Ú-ú!

La-la-la-la-la. La-la-la-la-la.

Bella ciao, bella ciao, bella ciao, ciao, ciao.

Una mattina mi son' svegliato...

E ho trovato l'invasor...

Otočte sa.

- Dočerta. - Otočte sa.

Do riti.

Koľko to ešte potrvá? Kde si bol?

Dohodli sme sa na 20-minútových smenách!

Ale kde je Swann? Odišiel pred takmer hodinou!

Neviem, sem neprišiel.

Dobre, idem. To je nočná mora.

Stále len vrieskajú. Tak čau.

Nebezpečná šanca, strela!

Otočte doprava. Otočte doprava.

Manu, nemal by si toľko fajčiť a piť alkohol.

Čo to trepe? Čo iné mám robiť?

Len sa bojí.

Vieš, počul som tiež,

že horúca vaňa a sprcha môžu mať zlý vplyv...

Čo sa deje? O čom hovorí?

Všetko to zabíja spermie.

Moje spermie sú vraj lenivé.

Chápete? Lenivé? Moje?

Swann ani nemá svaly, a predsa!

Hneď na prvý šup spravil dve deti! S ľahkosťou.

Ja mám totiž tajomstvo.

Ak sa to týka mojej sestry, tak mlč.

Kde si sa túlal? Čakal som ťa.

Jedz ustrice, Manu. Sperma bude hustejšia.

Snažím sa splodiť dieťa, nie hrať v porne!

Dosť! Idem tancovať.

Kto to prišiel! Swann!

Aké máme krásne ženy!

Zabijem ju.

- Čo? - Čo?

- To si teda! - Naše ženy... - Vážne? - Krásavice.

- A teraz ja! - Neuveriteľné!

Sarah a Julie išli domov?

- Asi áno. - Áno.

Vrátili sa do vily, lebo im prišlo zle.

- Naozaj? - Áno. Úplne naozaj.

Ľudia...

Ďakujem, že ste tu.

Óó... Aké milé.

Viete, v takýchto chvíľach si človek vždy uvedomí...

Aké je dobré, že tu nie sú deti.

No povedz?

- Veru! - Tak nie som sám.

Aké úžasné, mať v živote skutočných priateľov.

Aj keď sa zdá, že ich strácate, vždy sa vrátia.

Dosiahli ste cieľ vašej cesty.

Tak.

- Vstávať! Vstávame! - Au! Hneď.

- Ak ma milujete, za mnou! - Bože.

- Ja ťa milujem, bežím! - Čo? Ale...

Kam bežať? Do mora?

- Milujem, ale... - Rýchlo! Všetci sem!

- Poďte! - Veď sú 3 hodiny ráno!

No a čo?

Zajtra poobede sa vyspíme.

Áno.

Je nejako chladno.

Ja nejdem, veľa som vypil.

Ste nudní.

Môžem dostať šok.

- Čo? - To nesúvisí. Manu...

Vážne. Ja som rozhorúčený, voda je studená, šok je istý.

Voda je úžasná! Poďte sem!

- Poďte! Čo tam sedíte?! - Už nie sme to, čo bývalo.

No tak poďte!

Zajtra ráno to bude ťažké.

Nie, nedotýkaj sa ma!

Julie?

Dobre, ste na rade. Ja idem.

- Gustave! Kde je Gustave? - Som tu.

Čo? Panebože.

Paul...

Áno?

Rýchlo do postele.

Poď spať, Gustave.

Nie.

Dobre. Do zajtra.

Už som si myslel, že ich strácame.

Ale prileteli sem kvôli nám.

Super.

Zbožňujem ich.

Aj ja. Sú proste úžasní.

Áno... A sú úprimní.

Nemajú žiadne neresti.

Je s nimi super.

Tak, tak, tak.

Odkedy ty nemáš rád neresti?

Čo je?

Som smädný. Lež a spi.

Dobre.

Nie.

Čo je? Spia.

Miláčik, tam nie.

A kam?

Do plachty.

Do riti.

No, ak ti to nevadí, mne je to jedno.

Prepáč, už som sa rozbehol.

Už si skončil?

Milujem ťa.

Aj ja teba.

Dobré ráno.

Dobré.

Dokonca som sa aj normálne vyspala.

Zdá sa, že Paul prespal celú noc.

Vstávala som trikrát.

Paul chcel cikať, mal nočnú moru a potom chcel piť.

Som hore od siedmej.

Fakt?

Si si istá?

Nie, asi som si to pomýlila.

Ahojte. Počujte, našiel som super pláž.

Neďaleko miesta, kde sa stretávame s Piom.

Môžeme sa tam presunúť a nakŕmiť tam deti.

Potom nás vystriedate. Platí?

Stihnete sa uvoľniť do jednej?

Máme brunch a masáž, nič veľké.

A podložka je načo?

Kundalini.

To je čo?

To je taká joga.

- Vyskúšaj, možno sa ti zapáči. - Dobre, idem.

Vieš, čo by sa mi určite zapáčilo?

Výdatný spánok.

Kurva!

Sme tu.

Pozri, aké je to super.

Super tu je, čo?

- Zaplávame si, však, synak? - Plávať, hurá!

Ach! Hotová rozprávka.

Aspoň ste sa dnes vyspali?

Nám spánku nikdy nie je dosť.

- Fakt? - Presne!

Na brunchi som bola naposledy asi pred 6 rokmi.

- Dobré ráno! - Ahoj.

- Dobré. - A, Roberta.

Priviezla som krásu.

To je čo?

Prekvapenie!

To sú šaty pre družičky.

Teda.

- Super. - No teda.

To je sila.

- Wau! Wau! - Nádhera!

- Riadne prekvapenie. - Wau!

- To je zaujímavé. - A?

Z čoho sú? Čo je to za materiál?

Neviem. Ale sú úžasné. Čo?

- To určite. A tiež veľmi „strette“, čo? - No, sú...

Veru.

Myslela som si, že len v Štátoch sa všetci obliekajú rovnako.

- Zdá sa, že aj v Taliansku. - Presne tak.

- Čože, jasné, super, aj v Taliansku. - Fíha.

Jasné. Budeme vedieť.

A? Geniálne!

To som nevedela. Super.

Všetko je super, len sú veľmi fialové.

- Áno. - Ako poviete, tak ich odnesiem.

Nechcem vás nútiť.

- Čo? Nie, prečo? - Nie, prečo? Počkaj...

- Netreba ich odnášať. Čo si, Anaïs? - Oblečieme si ich, s radosťou.

- Sme úplne v pohode. Absolútne. - Áno.

Veď je to tvoja farba, schválne som ju vzala.

- Fialová moja farba? Od kedy? - Neviem. No, dobre.

SME NA PLÁŽI. ČAKÁME VÁS. KONIEC HLÁSENIA.

POHNITE SI.

No, dobre.

Kto vám tam stále vypisuje, manželia?

Áno.

To je láska.

A nehovor, bez nás sú proste stratení, čo?

To určite. Trafila si.

Len sa veľmi neprejedajte.

Plán sa zmenil: Čaká nás potápanie.

Čo?

- Priamo do mora? - Dnes?

Pozri, v mori sú zvieratá.

Aha. To sú rybky, Gustave.

Koľko noviniek, čo?

A čo je tamto? Sardínia?

Jablko nepadlo ďaleko od stromu.

A, možno Chorvátsko?

- Čo? - Čo? Nič.

Už sa blíži naša loď.

O-la-la.

To je ale exemplár.

To máš len hormóny po pôrode.

Ale prestaňte. Má úplne priemerný vzhľad.

- Nie je až taký... - No...

Ahojte, dievčatá!

- Ciao! - Ciao!

- Ciao. - Ciao.

Všetko v poriadku? Do zátoky del Rio?

A, okej.

A to je kto?

Možno syn inštruktora?

Asi pomáha otcovi cez prázdniny.

39?

Okej. Okej.

Do riti, to je inštruktor.

Nevracia sa.

- No dobre. - Mne, mne, mne. Áno.

A.

To bude na dlho.

Áno.

Čo je to za dlhú masáž?

Čo sa tam dá toľko masírovať?

Pozri, čo som našiel!

Ukáž!

To je Pio! Volá mi... Volá mi Pio.

Pio volá! Kto postráži deti?

No dobre.

Nie, vráť to!

Len sa pozriem.

- Výborne. - Boh ti žehnaj, Benjamin!

- Dohliadni, nech si dvojičky odgrgnú! - Ďakujem!

Dobre.

- Haló? Áno, áno, ideme. Už bežíme. - A kam bežal môj ocko?

Synak, seď tam, lebo dostaneš úpal.

Hovoríte po anglicky?

Sì.

No teda...

Vrátil si sa k športu po narodení Paula?

Ja mám rád futbal, ale vôbec naň nemám čas.

- Uvoľni sa, nie sú pre nás súperi. - Áno, vidím.

Porazíme ich ako deti.

Možno počkáme na Benjamina?

Nič nezmení. Poďme na to.

- Sem! - Hej!

- Opatrne! - V poriadku?

Kam sa tlačíš?!

- Áno! - Áno!

Výborne, dievčatá!

Tak-tak. Som tu, som tu!

Zober mu loptu!

Do riti!

- No tak, strieľaj! Áno! Super! - Výborne!

Len tak ďalej!

No tak, no tak! Ku mne, ku mne!

DOMÁCI / HOSTIA No tak, no tak! Super!

- Sakra! - Nie! Do riti!

- Gól! - Áno!

- Nie! - Počuli v Taliansku o ofsajde?!

- Šikovná! Skvelá strela! - Nebola v ofsajde.

Hej, miernejšie! Čo tak „scusi“? Ani sa neospravedlnila!

Kde si sa stratil?

Robíš si srandu?

Mám asi infarkt.

Pokračujeme! Vyhnali sme ich!

Bože, to je ale horúčava.

Dobre.

Počúvajte.

Zahráme si jednu hru?

Na prežitie. Platí?

Bože, sú pod vodou už snáď 45 minút.

Upozorním chalanov.

Áno. Upozorni.

SME RUKOJEMNÍCI NA MORI.

Hej, Julie.

Je ti zle?

To more mi pripomína smrť.

Mávaš to často?

Áno.

Môže to byť popôrodná depresia, vieš, s tým nie sú žarty.

- Myslíš? - Áno, moja kamarátka to mala.

A je v poriadku?

Teraz áno. Ale skoro skončila na psychiatrii.

To je hrozné.

Veru.

Zostala tam voda?

Stella, máš nohu na slnku, daj ju, prosím, pod slnečník.

Dáme si klobúk, dobre?

Dobre, dobre. Nechceš, tvoja vec.

Chápem to, je to tvoje právo.

Kurva.

Vstávaj, hráme!

- No tak, no tak, sem! - Swann! Swann, odkopni! Odkopni!

- Do riti! Ako vždy! - Do riti!

- Áno! Výborne, výborne! Len tak ďalej! - Super! Krásavica!

- Do riti. - Prepáčte.

Prečo si neprihral? Je to tak ťažké?

Tak sa mal uvoľniť!

Veď som bol voľný!

Fakt? Nevšimol som si. Rozkazuješ tu.

Swann, si úplná nula.

Prečo si sa nespotil?

Prečo sa ani nespotil, Manu?

Ja mám odkiaľ vedieť.

No tak! Pozbierajte sa!

Áá. Konečne. Tak ako?

Ahoj. Ďakujeme. Super! Paráda.

Dokonca sme videli aj ruiny.

To nie je možné. Veď sme tu boli.

Julie, si pripravená?

Si na rade.

Julie?

Sakra.

Asi je to z vína.

Možno.

- Drahá. Sadni si. - Julie...

Chápem, že Julie potápanie vynechá.

- Však, Julie? - Si v pohode?

- Som v pohode. - Dobre.

Pozrite, pozrite, na zvratky priplávali rybky.

A tebe to neprekáža?

Mám dve grcajúce bábätká.

No hej.

Bože, opatrne!

Oci. Oci, si v poriadku? Oci?

Daj sa napiť.

Drž sa, je to drsné.

Veľa šťastia!

Si úplný cvok?! Prečo mi tlačíš na hlavu?!

Skoro som sa utopila, ty blbec!

- Horizontálne, nie vertikálne. - Bože.

Choď do riti!

Kto to takto robí?!

Poď... pomôžem ti. Poď sem.

V živote mi nikto netlačil na hlavu!

Jasné? V živote, nikto to takto nerobil!

Okej? Okej? Capisci?

Nikto, nikdy! On takto!

Čo sa stalo?

Horizontálne, nie vertikálne.

Choď... Choď si robiť úlohy, jasné?!

Ako dám dole túto vec?!

- Poď, objímem ťa. - Poď k nám.

Nejde to.

- Vôbec to nejde. Vôbec. - Chápem, poď sem.

Nemá Roberta nejaké novinky?

Nezistila nič o opatrovateľkách?

Som si istý, že pred kostol pristaví celý autobus opatrovateliek.

Je veľmi zodpovedná, to hneď vidno.

- Wau. - Dámy...

Ste úchvatné.

Len ten materiál je nepríjemný na telo.

A čo je v taške? Detské pyré?

Veď to je veľkosť 3!

Nevyznám sa v talianskych veľkostiach.

Manu, veľkosti plienok sú všade rovnaké. Jasné?

- My... - Tvoj syn má veľkosť 8!

Trojka je mu primalá, zastaví sa mu tam krvný obeh.

Ja... Počúvajte všetci. Prepáčte, že vyrušujem.

Ale teraz súrne potrebujeme nájsť opatrovateľku.

Môžeme poprosiť futbalistky, aby postrážili deti.

Čo?

Mám nápad.

Drahí bratia a sestry,

dnes sme sa všetci zišli pri veľmi radostnej príležitosti tu,

v dome Pánovom.

Náš krásny mladý pár, Pio a Anaïs,

sa konečne rozhodol vziať.

A dnes, drahí hostia, spolu s Pánom...

Vyzerá, akoby mal minimálne 800 rokov.

...budeme svedkami zrodu tejto novej, úžasnej rodiny.

- Pusti, daj to sem! Nešetri, Paul! - Nedám, moje! No tak, Gustave!

- Tu máš. - Áno, áno. Zaujímavé, však?

Aký si milý. Že?

Chlapci, prosím vás, buďte tichšie, dobre?

Máme tu spiace deti. Áno.

A prosím vás, nestláčajte žiadne gombíky, dobre?

Pomodlime sa spoločne a zaželajme mladým veľa detí.

Čo najviac.

Jedno, dve, tri... Viac, viac detí.

Čo najviac!

Pretože deti sú naša najväčšia radosť v živote...

- Prepáčte. - A, Roberta,

čo je s tou opatrovateľkou, našiel sa niekto?

Mladomanželia chcú, aby ste ozdobili autá v sprievode.

Nevadí vám to, však?

A vám nevadí odpovedať na otázku?

Je to veľmi súrne.

Ozdobiť ich treba do konca obradu.

Čo?

Ďakujem.

My nie sme hostia, ale nejakí animátori.

Ozdob autá, zabaľ sa do prošuta.

Koľko ešte? Čo to má znamenať?

Presne! O čo nás požiadajú nabudúce?

Možno urobiť fajku každému prítomnému?

Čo vám je?

Bože, aká neúcta.

- Prepáčte. - Ticho.

Prepáčte, pán farár.

Môžete byť tichšie?

Raz, dva, tri, štyri, päť.

Niekto nám chýba.

Gustave.

Čo? Kde je Gustave?

Nie je tu.

Ale ako to?

Niekaam odišiel.

Stella, prosím, pozri sa pod sedadlá.

- Nie je tam? - Hneď.

Gustave? Gustave? Gustave!

- Gustave, ideme ťa hľadať! - Rýchlo! Musíme sa poponáhľať.

- Oci, rýchlo! - Gustave, neboj sa! Ideme!

- No tak, no tak, sme tím! - Vpred!

- Bežme! Rýchlo, priatelia! - Nájdeme ťa, Gustave! Nájdeme!

- Rýchlejšie, rýchlejšie! No tak! - Gustave, kde si?

A čo aj dar prorokovať mám

a poznať všetky tajomstvá

a všetku vedu a všetku vieru...

Prepáčte, ale lásky by som nemal, nič nie som.

A čo aj všetok svoj majetok by som rozdal a telo si dal spáliť,

ale lásky by som nemal, nič mi to neosoží.

- Čo je ti? - Prepáč.

- Je ti zle? - Som v pohode.

Hneď. Takto. Stella! Paul! Paul! Počkajte.

Láska nezávidí. Nezávidí.

- Láska sa nevystatuje. - Manu. Manu.

A čo aj ľudskými jazykmi by som hovoril... Hej.

Aj anjelskými, a lásky by som nemal...

Hej. Manu. Manu.

Som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

- Benj! Čo? - Hej.

Láska sa nenadúva, nie je nehanebná, nehľadá svoj prospech.

Gustave.

Čo? Aký luster?

Gustave.

- Nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé. - A?

Gustave.

Gustave.

Prechádzka?

Nie. Gustave niekam odišiel.

Nerozumiem. Čo chceš povedať?

Gustave...

Aký rukáv? Ničomu nerozumiem.

Gustave.

Aha, chápem. Mám zavolať Swanna?

Nie. Jeho syn.

Čo? Žiadne autá?

- Nie. - Čo? Nechápem.

Manu! Syn Swanna, Gustave. Gustave.

Aha, Swann má piesok vo vlasoch?

Nie. Do riti.

Keď príde, čo je dokonalé, zanikne, čo je čiastočné.

S vlasmi má všetko v poriadku.

Láska všetko znáša, všetko verí.

- Áno. - Čo? Nerozumiem ti.

- Všetko dúfa, všetko vydrží. - Čo? Povedz to normálne.

Kým som bol dieťa...

Kurva.

Benj, Gustave. Gustave.

Prepáčte. Láska... Láska... Nikdy nezanikne.

Ďakujem.

Čo to malo znamenať?

Som hrdý, že som tvoj švagor.

Pio, berieš si Anaïs

- za svoju zákonitú manželku? - Kuku.

Dole.

- Áno. - Pozri.

A ty, Anaïs, berieš si Pia

- za svojho zákonitého manžela? - Gustave.

Nie, nie, nie. Nie, nie! Netreba!

- Čo sa deje? - Čo to bolo?

- Panebože! Čo je to za zvuk? - Má to tak byť? Vie niekto?

To je Gustave?

Čo? O čom hovoríš?

Čo sa deje?

- Netuším. Pokračujte. - Je zle.

Počúvajte, to nie je Gustave. To je...

To je Eduardo, chlapec z miestneho cirkevného zboru.

Aha, pozri, nevesta!

Áno. To je ona. Našli sme ju.

Úžasné.

Mali sme len jednu prosbu.

Kto musí byť človek, aby 3 dni skrýval 6 detí?

Kto?

Psychopati.

Psychopati?

- To ste. - Skrývať?

Nepovedal by som, že sme ich skrývali, to je prehnané.

Skôr sme ich len... No...

Neukázali.

Áno. Trochu sme ich zamaskovali.

No, ako chápete, sme trochu sklamaní.

- Áno. - Trochu.

A máme na to pádny dôvod.

Máme.

A ako by ste sa z toho večer vyvliekli?

No, mali sme niekoľko

plánov.

Aha. A aké to boli plány?

Plány-pasce.

Ticho.

Roberta o tom vie.

To je milé. Počul si?

Roberta?

Ona to naozaj vie?

Trochu.

Mám toho dosť.

Drahá...

No. Vred praskol.

Dá sa to tak povedať?

Celkom dobre to dopadlo!

Basile, au! Au!

- Pusti, bolí to! Au! - Teraz kričte, koľko chcete,

- ale keď prídeme, budete ticho. - Prečo?

Mám návrh.

Zahrajme sa na ticho. 7 hodín.

Usmejte sa.

Ďakujem pekne.

Úžasné tu je, však?

Áno, super.

Všetko v poriadku? Fajn.

Áno, áno, skvelé.

- Sme tu. - Konečne.

Sme tu správne?

Áno. Asi áno.

Tak, opatrne, ľudia, opatrne, opatrne.

- To je ale výhľad. - Stella. Daj ruku.

Manu, pohni si.

Gustave. Gustave! Gustave!

Sú s deťmi?

V tom sa čert vyzná.

Malebné.

Áno, áno.

Super. Zdá sa, že za hlavný stôl nás neposadili.

Neboj sa, snáď nás nenechajú jesť za plotom.

- Alebo áno? - Á!

- Prosím, rozoberte si. - A, Swann, ďakujem.

- Áá. Ďakujem. - Ďakujem.

- Tak... - Ďakujem, Swann.

- Počúvajte, deti. - No...

Nie všetci ľudia na svete vám chcú dobre.

Toto je váš nepriateľ. Jasné?

To nie je bazén, ale nebezpečná pasca.

Ak tam náhodou spadnete, živí už nevyleziete.

Všetci ma pochopili?

Čo „čpok“?

Oddychujte.

A.

Ahoj.

Ľudia, obrad bol neuveriteľne úžasný.

- Aj hudba, aj kňaz... Áno. - Áno. Ďakujeme.

Aj organ... Ďakujeme.

- Presne. - Áno. Aj organ.

Idem si niečo zajesť.

Pripravili sme pre vás ďalší stôl.

Číslo 7B. Tam vám bude s deťmi pohodlnejšie.

Jasné.

- Úžasné, ďakujeme. - Super.

Že vôbec je nejaký stôl.

Pozri, oci!

Tak, Stella, stačí. Netreba.

- Gustave, prosím ťa, upokoj sa. - Polož to.

Swann, zober mu...

Čo takto „scusi“, kamarát?

Sme potrestaní. Jasné.

Ticho.

Možno im pustíme rozprávky?

Pri tej hudbe? Geniálne.

Ú-ú!

Hurá. Jedlo!

Opatrne, je to horúce.

Hej, čo robíš? Veď sú to hľuzovky.

- Nechcem to jesť. - Nie, jedz to, Paul.

- Nie. - To je nejaký hnus, nechcem.

- Nie. Nebudem to jesť. - Fuj!

- Oci, nebudem to jesť. - Dobre. Urobím chlebíček.

Deti, kto chce chlebíček?

- Nechcem to jesť, nechcem, nechcem! - Ble, nechutný hnus! Fuj!

- Stačí. - Ups. Drž. To je pre Gustava.

- Stačí, prestaň. - A mne?

- Swann, to je pre Gustava! - Dobre, dobre, dávam.

Hurá, jedlo!

- Dámy a páni. - Á!

Nastal hlavný okamih večera.

Prvý tanec mladomanželov.

Váš potlesk pre Anaïs a Pia!

- Tanec! - Ú-ú!

Poďme bližšie.

Swann. Swann, neber kočík, nechaj ho.

Vidno to?

Ú-ú!

No tak!

Au! Opatrne!

Paul, pokojnejšie, dobre? Hop.

Tak, Paul, ticho, popáleniny, Paul! Paul!

Benj! Držím!

Panebože, Gustave!

- Držím? Gustave, si v poriadku? - Si v pohode? Nezranil si sa?

Synak, nič si si nezlomil?

- Nezranil si sa? - Panebože... Nezranil?

Zdá sa, že kosti sú celé,

- zoberiem ho na záchod. - Gustave... Si celý?

Poď. Poď rýchlo. Poď, synak.

Chlapec je v poriadku.

To je ale smola.

Všetko v poriadku. Nič sa nedeje. Neboj sa, synak.

Ty si ho pustil...

Pustil si môjho syna, aby si zachránil svojho?

Prečo hneď pustil?

Len som ho položil a... Pustil si ho!

Položil som ho!

No, možno trochu prudko. Za to sa ospravedlňujem.

A čo keby som ja tak položil Paula?

Sekundičku... Nechápem, drahá, zastaň sa ma.

Swann.

Niekedy robíme veci reflexívne, je to proste, vieš, inštinkt, my...

Ach, reflexívne. No, to je jasné.

Ďalšia z tvojich debilných teórií?

Viete, čo ste?

Ty si idiot a kokot. A ty si krava.

- Ďakujem. - Swann, čo také spravil?

Čo sa stalo?

Položil som Gustava na stôl.

Aj ty si krava, gratulujem.

Dobre. Nechcete si najprv zatancovať?

Nie. Druhýkrát tancovať nebudeme.

Oci... Nacvičovali sme ten tanec 2 mesiace!

Dobre, nič sa nedeje, všetko je v poriadku.

- Panebože, Paul, čo je s tebou? - Pocikať sa rovno na svadbe!

Kde je taška s jeho vecami?

Do riti. Povedala by som ti, kde je taška.

No tak, hovor.

Hľadaj si ju v riti! Večne nič nevieš, Manu!

Skončí sa to vôbec niekedy?!

Nehovor so mnou takýmto tónom, a ešte pred všetkými!

Má úplne mokré nohavice!

A prečo má tvoj syn mokré nohavice?

Lebo potrebuje plienky veľkosti 8,

a nie trojky, chápeš?!

Lebo sa na teba nemôžem spoľahnúť!

Už si spokojná? Spravila si scénu, to si chcela?

A, Marco, ako sa máš?

- Dobre, dobre. - Áno?

- Horizontálne. - Áno.

Kto to je? Čo je to za „orizzontale“?

- Horizontálne. - Áno.

- Horizontálne. - Áno.

Orizzontale? Ukážem ti „verticale“?

Vieš o tom, že Marco mi tu skoro zlomil krk!

- To vážne? - Áno.

Čo ešte ti skoro zlomil?

- Čo je ti? - Uhni!

Je celý od vína.

- Bože, chudák. Daj... - Celý smrdí.

Takto. Otoč sa. Gustave, pozri sa na mňa.

Koľko vidíš prstov?

- Jeden. - A teraz?

Dva.

- Teraz? - Štyri.

A teraz?

- Zajačik. - Šikovný.

Šikovný.

Všetko v poriadku. Viac si sa zľakol, čo?

- To si píš. - Chudák, musel si sa poriadne zľaknúť.

Ja určite. Poď.

No dobre.

Zlez.

Bež sa hrať.

- Ďakujem. - Nemáš za čo.

Pozri sa...

Červené víno na rifľovine.

To môžeš rovno vyhodiť. Soľ nepomôže.

Musím ti niečo povedať.

Nebude sa ti to páčiť.

Teda, tebe sa to naopak bude páčiť, ale...

Som tehotná.

Výborne! Rozrastáme sa.

Bože.

Čo sa deje?

Nie som si istá, Benjamin.

Gustave, hurá! Poď sem, rýchlo!

- Poď sa hrať! - Tak bež.

Chcela by som niečo urobiť, ale...

Udri silnejšie!

Nemám na to silu.

Nikdy si nemala rada deti.

Čo?

Tak nerada strážiš Basila a Stellu.

Čomu sa tu čudovať?

V podstate sa o ne ani nestaráš.

Čo to hovoríš? Starám sa o ne, Benj!

Áno, jasné. Ako sa volá pediater? Čo?

Pediater?

- Áno. Ako? Ako sa volá? - On... Volá sa doktor...

A inštruktor jazdy na koni Stelly?

Patrick?

Akú veľkosť topánok má Basile?

- Sedmičku. Ale nie, to mám ja. - Aha. Áno.

Nie, počkaj, má určite menšie ako Stella.

To nie je moja parketa...

A kde potom vôbec je tá tvoja parketa?

Zrejme nikde.

Všetky si si vzal pre seba.

Proste mi nedávaš príležitosť byť matkou.

Ja za to nemôžem, že ty zbožňuješ detské hovienka

a behať z jazdenia na koni na džudo!

Pre tvoju informáciu, nie džudo, ale džiu-džicu!

Nemám skúsenosti.

To nič, zvládnete to. Je ich šesť.

- Vážne? - Nie.

Nemožné!

Neveríte, prepočítajte si to samy.

Nie je to také ťažké. A hlavná vec.

Prosím, počúvajte ma. Sekundu.

Nesmu tu byť žiadne cudzie predmety ani ľudia, žiadne.

Je to otázka bezpečnosti. Chápete? Capito? Výborne!

Nie. Nie.

Okrem Benjamina.

On je u nás najzodpovednejší.

A okrem mňa, lebo som dojčiaca matka.

Ale ak by sa niečo stalo, napríklad evakuácia, môžete otvoriť.

Čo?

Stačí, Paul! Prestaňte!

Hej.

Nechytaj sa ma.

Swann, veď som sa ospravedlnil, nechaj to tak.

Vytvorili sme si kruh dôvery, Manu.

Aby sme spolu strážili deti, presne ako v africkej dedine!

A ty si to všetko zničil.

Kruh je prerušený. Dočerta.

Čo? On je rasista?

Ak sa vám toto vystúpenie páčilo, určite hlasujte.

Váš hlas môže byť rozhodujúci, dámy a páni. Nezabúdajte.

Ako sa máte?

Neznášam vás.

Ahoj.

Tak vás mám rada.

Úžasné číslo! Ako sa hýbu!

Proste radosť pozerať!

Podľa mňa si to určite zaslúži váš hlas, priatelia.

Nemám pravdu?

Trochu krátka sukňa na také číslo.

Hlasujte!

Manu. Mám otázku.

Čapíky. Áno.

No a?

Povedzme, že musím synovi zaviesť čapík,

to sa robí tým zaobleným koncom?

Alebo tým plochým? Ako sa to robí správne?

Nie. Tým plochým.

Veď je to zvierač.

Pozri.

Predstav si, že toto je čapík.

A toto je malinký análny otvor.

Ak ho zavedieš zaobleným koncom, tak ho proste vytlačí a...

Hop! Vidíš?

Ale ak naopak, svaly samy čapík vtiahnu,

a už sa nikam nepohne.

Tak! Veď je to jasné.

Neuveriteľné. Ako...

Prečo mi to nikto nikdy nevysvetlil?

A ešte neuveriteľnejšie je, že si to urobil ty.

Prečo?

Proste lebo si to ty.

No, veď si najhorší otec v dejinách otcovstva.

Asi prišla moja chvíľa.

Všetko v poriadku?

Nie. Vôbec nie je.

Naozaj?

Stále myslím na nás s Manu a vieš, ja ho vlastne vôbec nepoznám.

Veď sme si ani poriadne neužili život vo dvojici.

A.

Otehotnela som po mesiaci.

Po mesiaci?

- Áno. - Tak rýchlo!

Bolo to na prvýkrát.

Čože, po mesiaci?

Nie je to rýchlo.

Asi áno.

Som taká unavená.

Som unavená z toho, že všetko ťahám sama, že všetko robím sama.

Už takto nevládzem, hovorím ti.

Tak mi lezie na nervy. Som z neho unavená.

Stratila som samú seba. Som nudná. Strašne...

Stále v strese. A všetkých okolo seba stresujem.

- Áno. - Čo?

- Nie. Nie, nie, nie. - Stresujem. Áno.

Áno. Áno. Áno... Vidíš?

Ale nie, ja to chápem.

Nikdy som nebola najpokojnejšia, ale teraz...

Pio. Ako sa povie po taliansky „čapík“?

Supposta.

Supposta! To znie tak krásne.

Však? Supposta!

Poďme do supposty!

Margherita Supposta!

Pizza alla supposta!

Také krásne.

Cuketa a supposta!

My sa neľúbime.

Vážne?

Áno, už nie.

Neviem, čo robiť.

Možno je lepšie odísť?

Treba niečo...

Treba niečo urobiť, aspoň kvôli Paulovi.

Takto to ďalej nejde.

Ako to zapnem?

Aha, vidím.

Výborne. Áno. Tak. Kuku!

Ahoj.

Skrátka, už ma nebaví strážiť deti.

Takže mám čas a môžem vám ukázať svadbu.

Blanche, byť rodičmi

je veľmi ťažké.

Skrátka, tu sú rôzne ozdoby a Piovi rodičia.

Ale nebavíme sa s nimi, lebo nevieme po taliansky.

Ale koho to trápi, čo? A to je baze...

Benj!

Čo sa stalo? Čo... Benjamin...

- Panebože, to je idiot. - Si živý?

- Jasné, že som živý, čo si? - Som živý!

- Vytiahnite ho, rýchlo. - No tak, Benjamin, opatrne.

Hneď.

V pohode.

Poď. Hneď.

- Bože. Čo... - Nie.

Nie, ďakujem, netreba.

- Nič sa nestalo. - Si v poriadku?

Stratila som dieťa.

Čo?

- Čo hovorí? - Stratila som dieťa.

Stratila dieťa.

Toto sa nikdy neskončí.

- Paul! Vďakabohu. Dva, tri. - Paul, Gustave a Stella sú tu.

- Títo sú tu. - Basile. Basile tu nie je.

- Čo? - Basile chýba? Kde je Basile?

- Basile? Basile! - Kde môže byť?

- Panebože. - No tak, poďme ho hľadať!

- Basile! - Dobre.

- Ja nie... - Basile!

- Basile! - Basile!

Basile! Basile!

Basile!

Veď je tam.

Basile! Basile!

Čo? Si slepý? Je tu! Tu!

- Môj chlapček. Synček. - Vďakabohu...

- Ach... - Našiel sa. Našiel sa.

Bol so mnou.

Ani sme si nevšimli.

Kto by si myslel, že je u teba... Ach. No hej.

Poďte.

- Aha. - Áno.

Ideme.

A ty si prečo celý mokrý?

Spadol som do vody, prečo!

Veď som hovoril, že tie bazény sú nebezpečné.

- Si v poriadku? Nezranil si sa? - Nie, nie, som v pohode.

Prepáčte, že ruším.

Ste v poriadku?

- Sme v poriadku. - Áno. V pohode.

- Prepáčte. - Áno.

Ale nie. Som veľmi rada, že ste v poriadku.

Len nás zaujíma, aký bol plán?

Chápem to tak, že pokaziť nám svadbu?

Viete, priatelia sa takto zvyčajne nesprávajú.

Nie, nie, len sme mali problém.

Áno, deti, ony...

Ach, problém, no jasné, my predsa problémy nemávame.

Však?

Veď nemáme deti.

Šťastie.

Nám sa predsa darí vždy dobre, vo všetkom.

Nikdy nám nie je zle, napríklad zo straty blízkych.

Nie, tvoja babka... Ako sa má?

Ani neviem, Julie, vidíš ju tu?

Zdá sa, že som ju videla pri predjedlách.

Nie.

Nie? Jasné.

Nie, Sarah, to nebola ona.

Už tu nie je.

Tak.

Všetko v poriadku.

Nie je tu. No hej, odkiaľ by ste to mali vedieť?

Veď vás to nezaujíma, však?

Je vám ukradnutý každý, okrem vás a vášho života.

A vašich detí, ktoré sú v podstate len vaše pokračovanie!

Prestaň, Pio, nechaj ma dohovoriť!

Ešte pár slov! Toto všetko...

Toto všetko pre vás nič neznamená.

Tak čo, budú ešte nejaké prekvapenia?

Nie?

Áno.

Ten idiot v SUV-čku som bol ja.

Úžasné.

Uvedomujete si vôbec, aké je to celé smutné?

A viete čo...

Chcem, aby ste odišli.

Ale no tak.

- Čo? Dobre. Áno. - Nie. Odísť?

- Oci! - Manu!

Oci, kam si išiel?

Chcem niečo povedať.

- Čo má zase za lubom? - Oci, poď sem!

Ty si proste... Gustave, choď už do postele!

Ako som mohol splodiť také tupé dieťa!

Mali sme dedinu, Manu!

- A ty si ju podpálil! - Swann.

Čo sa do mňa navážaš? Veď som sa ospravedlnil!

Neodporúčam si so mnou zahrávať!

Sviňa. Chytaj!

Spokojný?

Do riti.

Pio, to je sračka!

Kurva!

To nie ja.

To je sračka!

On nechcel!

Banda šialencov.

Mali by ste sa liečiť! Ste chorí! Do riti!

Vyperie sa to, pridajte trochu sódy... Ticho!

A na jemné pranie... Stačí, buď ticho.

Možno by sme sa mali rozísť, kým sa nezačneme nenávidieť?

Chceš to tak?

Áno.

Áno.

Už takto nedokážem žiť.

Proste nemôžem. Prepáč mi.

Je mi to veľmi ľúto.

Nie je to v tebe, nie.

Len...

- Aspoň máme úžasného syna. - Prestaň.

Nič nebolo zbytočné.

Ak sa nám to dieťa predsa len narodí,

nevadilo by ti, keby sme si vymenili úlohy?

Ako budeš chcieť.

Prestaň hádzať plienky.

Áno, áno. Viem, už nebudem.

Myslím to vážne. Prestaň.

Sľubujem.

No...

Zdá sa, že tvoja teta má čoskoro narodeniny...

Mohli by sme...

Ahojte, hrdličky.

Do vašej svadby ostávajú už len 2 dni.

Zajtra odlietame. Neviem sa dočkať, kedy vás uvidím.

Svadba bez detí je skvelý nápad.

Taliansko, letíme!

Rozmýšľali sme, že vám darujeme servis s vašimi iniciálami.

Ktovie, možno sa vám to páči.

Ale zaslúžite si niečo lepšie ako porcelán.

Posledné roky sme plodili deti ako na bežiacom páse,

a preto sme už dávno neboli na dovolenke všetci spolu.

Prepáčte. Chceme to napraviť spoločným výletom...

Do Grécka!

Poďme jesť olivy!

Áno, deti pôjdu s nami.

Ale máme na to naozaj pádny dôvod.

Pre nás je dôležité, aby vás spoznali a strávili s vami viac času.

Pretože vás máme radi a sme veľmi radi, že vás máme.

Máme vás veľmi radi.

Buďte šťastní.

Takže ďalšie prekvapenie.

Poďme sa kúpať!

SASHA O ŠTYRI MESIACE NESKÔR

Poď sem!

Je to dievča?

Nie.

Nemáš šancu.

Ani raz som nevyhral.

Musíš dať správnu otázku.

Má klobúk?

Nie.

Nie najlepšia otázka.

Všetko počujem.

Je to Sasha?

Mušľa!

No? Odpovedz mu.

- Podvádzaš. - Nie.

- Podvádzal si. - Vôbec.

Musíš sa pýtať, Gustave!

- Pýtal som sa. - Nie, len hádaš mená!

- Počkaj. - No a?

To nie je proti pravidlám.

A ty poznáš pravidlá všetkých hier, či čo?

Koho som mal?

Robíš si srandu, Gustave?

Veď som sa pýtal na klobúk!

Vidíš, čo má na hlave?

Áno.

Aj klobúk, aj čiapka sú pokrývka hlavy,

vieš o tom, Gustave?

Ako sa dá vôbec hrať s deťmi!

Choď sa okúpať, Gustave.

Nie! Žiadne kúpanie!

Ešte raz, začínam ja.

Výborne, výborne, Gustave!

Preložil: Bony_I

- A... - Akcia! - Akcia!

Akcia!

Môžeš ma už prestať podpichov...

Dočerta. Môžeš ma už prestať podpi...

- Sústreď sa. Ešte raz. - Je tam "pi".

Je tam "pi", no hej.

Chyba.

Môžeš ma už prestať podpichovať.

Zase.

Prepáčte.

Prepáčte, ale majú takú horúčku, že by sa na nich dali opekať.

Vážne, nie sú to deti, ale dva vaflovače, prisahám.

Pekne ďakujem za podporu, Sarah.

Veľmi milé. Veľmi, veľmi, veľmi milé, áno.

Si veľmi milá.

Prepáčte, poďme ešte raz.

Chytaj!

Kam hádžeš? Si opitý?

Odtiaľ len... Chytaj!

Akcia!

Ako ide opra... Panebože, Bertrand. Prepáčte.

Ešte raz. Akcia!

Ako ide... Dočerta, zase. Prepáčte.

- Spýtam sa ja. - Dobre.

- Ja sa spýtam. - Stále točíme. Akcia!

Prepáčte. A-a!

- Stop! Akcia! - Dobre.

Pomoc.

Ak ho zavedieš zaobleným koncom, tak ho proste vytlačí a...

Hop! Vidíš?

A všetko... Prepáčte.

To bolo geniálne!

Prepáčte. Prepáčte. Prepáčte.

Ak ho zavedieš, tak sa proste zlomí.

- Zlomil som čapík. Treba plochým. - Zlomil si ho.

Veď je to zvierač.

Robíš si srandu? Veď je to tvoj vnuk!

Chceš ísť k babke?

Veď je to tvoja matka, Manu!

Dobre, Paul, poď.

Dočerta, určite ho uniesla mafia.

Všetko. Koniec...

Prepáčte. Necháme to do pokazených klapiek.

Stavím sa o stotisíc, že sa to do filmu nedostane.

www.opensubtitles.org