Original subtitles

Videli ste...

Máme ťažký prípad. Štvornásobná vražda.

- Myslel som na teba. - Nový prípad? Kedy sa to stalo?

Včera. Zavraždili celú rodinu. Vrátane 9-ročného chlapca.

Vrah zrejme nedokázal zabiť dieťa pri pohľade do očí.

To môže naznačovať emocionálne spojenie s obeťou.

Ako sa sem dostal?

Žiadne známky zápasu.

Pozri. Mamkine obľúbené kvety.

- Pôjdeme dnes za ňou? - Dnes to nestihnem. Mám ťažký prípad.

Môžem sa vrátiť neskoro alebo vôbec.

A ďalšie dni môžu byť tiež náročné.

- Ale čo s mamou? - Zavolal som babke. Postará sa o teba.

Viem sa o seba postarať.

A kde je telo mladej Janonisovej?

Polož ju na stôl. Ešte som neskončil.

Hovoril som s doktorom. Dal mi pitevnú správu Janonisovej.

Ukázalo sa, že bola v treťom mesiaci tehotenstva.

Už-už.

Ahoj, braček.

- Ako dopadol splav? Podaril sa? - Aj áno, aj nie.

Hneď na samom začiatku mala Julia nejaký hovor.

A vrátila sa.

Nechala nás v štichu.

Alebo skôr na vode.

Ďalej sme pokračovali bez nej.

Nerozumiem jej.

Prišla sem predsa na dovolenku.

Prišla sem, aby tu mohla byť so svojím synom a ona...

stále rieši tie svoje hrozné prípady, alebo zmizne na celý deň.

Keď jej chcem niečo povedať, vyrúti sa na mňa ako bláznivá.

Už neviem, ako s ňou hovoriť.

A vedel si to vôbec niekedy?

A povedz mi ešte, Kuba je už veľký, však?

Kuba, Kuba, Kuba... prepáč, ale musím ho zobudiť. Oni ešte spia.

O ôsmej už máme byť pri Hanczi.

Včera dostal riadne zabrať, ale je tvrdý a vytrvalý.

Po kom to zdedil?

Zaujímavé, ty to nevieš?

Kto by si to pomyslel.

Haló? Čo je s tebou?

Čo by mi bolo, nič mi nie je. Zavolám ti večer.

3. časť

Pán Ježiš Kristus povedal svojim apoštolom:

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Prosíme ťa.

Haló?

Kde by som mal byť? V kostole. Je predsa nedeľa.

Jasne, že viem. Dobre. A čo ti mám na to povedat?

Hneď prídem. No, tak zatiaľ...

Všetko je jeho vôľa a úmysel. Čakajte a budete odmenení.

- Dajte si znak pokoja. - Pokoj a láska nech je medzi nami.

Ahoj.

Stanek zavolal. Povedal, že príde za pol hodinu.

Už za pol hodiny? Skvelé.

Toto sú výpisy hovorov Anny Janonisovej.

Z tohto čísla jej v poslednej dobe niekto často volal.

Dokonca aj v deň jej smrti.

Hovor tval desať minút, od 9:47 do 10:57.

Myslím, že to mohlo byť po hádke s manželom.

Alebo pred hádkou.

To je možné. Ale z toho čísla niekto volal aj po jej smrti.

- Vitaj, kolega. Už je po kostole? - No, neuhádol si.

Využil som príležitosť, že bývam v tej istej oblasti,

a tak som zašiel za Matasom Sawukanisom, komplicom Janonisa.

Myslel som, že by stálo zato zistiť, či potvrdí Janonisovu výpoveď.

A potvrdil ju?

No, zjavne niečo tají. A tie peniaze,

ktoré sme našli v mrazničke,

to bola Sawukanisova platba za opravu auta.

Matas a Andrzej sa poznajú od detstva. Dokonca sú príbuzní.

Možno Andrzej žiarlil na svoju ženu. Ale nedokázal by ju zabiť.

Nieto ešte vlastného syna.

Stretli sa v piatok okolo 13:00.

Ale na správaní Janonisa si nič nezvyčajné nevšimol.

Veď to je jasné, že ho kryje, keďže sú príbuzní,

- kámoši a ešte aj spolu podnikajú. - Prišiel som to o niečo skôr.

Zdravím vás.

Priniesol som vám hostinu z nedeľného obeda.

- Kto si dá? - Neodmietnem.

Podaj mi servítky.

Chce ešte niekto?

Takto budeme teraz pracovať?

Nebuď nervózny.

Stačí, že mám na krku manželku a svokrovcov.

Takže budeme vyšetrovať štvornásobnú vraždu

okrem nedieľ, sviatkov

a keď ti to Aneta dovolí?

Tak si to predstavujete?

Naším jediným podozrivým je Andrzej Janonis.

Má deravé alibi.

Našli sme jeho kontraband.

A prokurátorka Monika Pawluková je presvedčená, že je to on.

Irena Szulowiczová zomrela okolo ôsmej.

Janonis vypovedal, že vtedy nebol doma.

Otázka je, či hovoril pravdu.

A teraz to dôležitejšie: Čo robil medzi 11:00 a 12:00?

Pretože aj keď predpokladáme, že z domu odišiel s Jacekom a Annou

okolo jedenástej,

mal by dosť času nato, aby ich všetkých zabil

a vrátil sa späť do firmy o 12:00. Je to tak?

No áno. Ibaže...

Po tom, čo celú rodinu chladnokrvne zabil,

stretol sa s Wukanisom, vypili si a najedli,

vrátil sa domov a zaspal?

Ani mne to nesedí.

Preto musíme zistiť čo robil v to ráno.

Minútu po minúte.

Samozrejme, pokiaľ si na to nájdete čas.

Ďakujem velmi pekne.

- Prepáčte. - Dobrý deň.

Dúfam, že ste nečakali dlho.

- Nie. Práve som si objednala kávu. - Prepáčte, prosím.

Aj ja by som si dala kávu.

Je tu pekne.

Nikdy som na tunajšej lodi nebola.

- Nebude vám vadiť, keď si zapálim? - Tiež by som si zafajčila.

Prestala som, ale stále mám chuť.

Dobre sa vám pracovalo s Annou?

Trávili sme spolu veľa času.

Boli ste kamarátky?

No, dalo by sa to tak nazvať.

A nevšimli ste si v poslednom čase nejaké zmeny v jej správaní?

Bolo to jej tajomstvo. Vedela som o tom len ja.

Minulý rok spoznala niekoho z Varšavy.

- Pawla. - Pawla?

Zamilovala sa.

Neovládla sa, ale...

istým spôsobom bola šťastnejšia.

Uvažovala nad tým, že odíde od svojho manžela,

čo nebolo také ľahké, lebo sa bála, že príde o syna.

A prečo?

Aj keby súd pripustil, že k rozvodu došlo jej vinou,

neznamená to, že by musela prísť o syna.

To je možné.

Vedela však, že jej rodina ju nepodporí.

Otec by ju určite zavrhol.

A okrem toho už nechcela zachraňovať tento vzťah,

lebo už dávno prestala Andrzeja milovať.

A v ten piatok mu povedala, že od neho odchádza?

Áno.

Ale keď prišla do lekárne, bola celá roztrasená.

Ale ešte viac odhodlaná.

Andrzej povedal, že nikdy nedá súhlas k rozvodu,

a ona aj tak išla k rodičom a povedala im pravdu.

A ten...

ten niekto z Varšavy...

Pamätáte si jeho meno?

Olgierd.

Ale neviem, ako sa volal.

Nepovedala mi to, a ja som sa nepýtala.

Nejaký umelec z Varšavy.

Raz ho priviedla do lekárne.

Viete, bol to taký typ muža, čo...

Čo sa ženám páči.

Neviem, podľa mňa...

mal v tvári niečo také dravé.

Podozrievate niekoho?

Anna bola tehotná.

Vedeli ste o tom?

Môžem vám ešte niečo doniesť?

- Vodu. - Vodu?

- Možno aspoň sýtenú s citrónom? - "Vražda v lesníckom dome."

Taký by som dala názov.

Alebo počkaj, takto nie. "Vražedná séria."

Prosím.

No dobre, neviem. Ešte o tom popremýšľam.

Áno, samozrejme, na titulnej strane.

Nie, nemám fotky z miesta činu, ale mám fotky z vynášania tiel.

A mám fotografiu Anny.

Tej, ktorá vybehla na cestu a zomrela v rukách poštára.

Je pravda, aj jej telo už bolo zakryté, ale lepšie niečo ako nič.

Nie, nedovolili nám vojsť do lesníckeho domu,

je zázrak, že vôbec mám nejakú fotku.

Ale už viem. Môžeme tam dať ešte fotku toho chlapca.

Samozrejme, že áno. Vraždy detí sú vždy silné.

Dobre, počkaj. Prepáčte. Môžem zaplatiť?

Dobre. Musím už končiť. Pá.

Myslel som, že si dnes so synom.

- Máš už profil? - Na profil je ešte priskoro.

Nechcela by som strieľať do tmy.

Ale znova som sa rozprávala s tou farmaceutkou.

Anna Janonisová mala románik s nejakým Olgierdom z Varšavy.

V deň smrti, ráno, povedala manželovi, že od neho odchádza

a počas obeda chcela o tom informovať svojich rodičov.

Stavím sa, že otcom dieťaťa bol ten muž z Varšavy.

Možno.

- To dáva Janonisovi silný motív. - Ale to nebol zločin v afekte.

Keby sa Janonis dozvedel o zrade v ten deň, nezabil by ju bez emócií.

- Jedine... - Že by o nej vedel skôr.

Vedel to, alebo si to mohol domyslieť.

A keď to vedel, mohol si všetko naplánovať.

Jeho spolupracovník povedal, že stratil záujem o podnikanie.

Prepáčte, slečna.

Ania, konečne. Zomieram od strachu.

Mohla si mi aspoň...

Od polície?

- Ahoj, zlatko. - Kde je mama?

Hneď príde.

Ahoj.

Aspoň raz by si mohla prísť načas.

A ako pokračuje ten prípad? Zvládaš to?

A prečo by som to nemala zvládať?

- Veď som prokurátorka. - Áno, si, si...

Ale keby nebolo tvojho otca, neviem, ako by si si...

Možno mi predtým otec radil, ale teraz si poradím aj bez neho.

- Nemusím to stále počúvať. - Dobre, nebuď nervózna.

Ale je to veľmi komplikovaný prípad. Štvornásobná vražda.

Vieš, aká je to pre teba príležitosť?

Nemysli si, že si tento prípad dostala náhodou.

Otec má prehľad o v všetkom, čokoľvek mu povieš.

Čo sa týka tvojej kariéry, môžeš sa na neho vždy spoľahnúť.

Takáto príležitosť sa niekedy naskytne len raz.

A ak niečo nepokazíš, možno ťa zoberú aj do Varšavy.

A čo by som mala pokaziť? Prípad je úplne jasný.

To je veľmi dobre. Čím skôr to uzavrieš, tým lepšie.

Uvidíš, ako potom tvoja hodnota začne rásť.

A zmeniac tému...

Kedy mi mieniš predstaviť svojho priateľa?

Myslím, že sa volá Pjotr.

Stretávate sa už pol roka.

- Je to niečo vážne? - Neviem. Uvidíme.

Čo je druhé jedlo?

Morčacie prsia a varená zelenina. Viem, že to nemáš rada,

ale nie je mastné a ľahko stráviteľné.

Mala by si zobrať príklad z Pussi. Ona zje všetko.

No, moja pusinka...

Nekričte tak, preboha.

Choďte sa hrať ďalej.

Mami?

A môžeme sa ísť okúpať v jazere? Je horúco.

Sami? V žiadnom prípade.

Viete, koľko divých psov sa potuluje po lesoch?

Pred dvoma týždňami na smrť pohrýzli dieťa zo Sczebry.

- V žiadnom prípade. - Tak poď s nami. Sľúbila si nám to.

No dobre, dobre. Ak budete ticho, tak pôjdeme.

A poproste tetu Sylwiu, aby s nami išla, dobre?

Dobre.

Kde je Fabian?

Čo ho sledujem? Od rána sa niekde túla.

A keď sa ho opýtam, kričí ako divý, že to nie je moja starosť.

No ak nie moja, tak nie moja.

Ani kávu otcovi neurobíš. Len na seba myslíš.

Wojtuś. Choď za babkou a povedz jej, nech mi zaparí kávu.

No choď už!

Bola si v meste?

O čom ľudia klebetia?

Klebetia, až to hučí, ale nič nevedia.

A ani polícia nič nevie.

Motá sa ako v slepej uličke, a nič.

A Patejuk,

vieš, ten, čo mu Janonisová skočila pod bicykel,

teraz chodí ako nejaký boh.

Teraz je konečne on dôležitý.

Dobre, na toho sopliaka sa nedá spoľahnúť.

- Idem ti urobiť tú kávu. - Choď.

Vo svojom denníku Irena venuje veľa priestoru

svojej dcére, vnukovi a manželovi.

O romániku nevedela, ale tušila, že jej dcéra má problémy,

ktoré súvisia s jej manželstvom.

O deťoch vôbec nepíše. Akoby ani neexistovali.

Často spomína aj manželovu chorobu.

Szulowicz mal pred rokom mŕtvicu.

A zostal čiastočne ochrnutý. Dostal sa z toho, no

stále ťahal nohu, a nevedel hýbať rukou.

A píše aj o svojich stretnutiach s miestnou liečiteľkou.

Mali by sme za ňou zájsť.

Karol.

Môžeme, ale najskôr pôjdeme do toho lesníckeho domu.

- Spomína niečo o svojich vzťahoch so susedmi? - Čo ti je?

- Nič. - Vidím to na tebe.

Sľúbil som Inke, že dnes pôjdeme na hrob jej matky.

Ala je mŕtva?

To mi hovoríš až teraz?

Akosi nebola príležitosť.

Zomrela pred rokom na rakovinu.

O diagnóze sme sa dozvedeli pred Vianocami. A v júni...

Na sklonku života sa chcela vrátiť do rodného mesta. Bol som proti.

Tu takú lekársku starostlivosť nemali.

Ale trvala na tom.

Potom som tu zostal aj ja.

Nemal som dôvod vrátiť sa.

A znova robím to isté.

Predtým som šiel za ženou, teraz za dcérou.

Pri našej práci je lepšie nemať rodinu.

- Veľmi dobre ti rozumiem. - Naozaj?

Myslel som, že sa máš dobre.

No, prešli už najmenej štyri roky.

A za ten čas...

sa veľa zmenilo.

Marek sa zamiloval. Rozišli sme sa.

O rok nato dostal do starostlivosti Kuba.

Mne zostali už len víkendy a sviatky.

V skutočnosti by som sa o neho nevedela starať každý deň.

Aj teraz by si mala byť s Kubom.

Tak ako ty s Inkou.

Nemôžeme s tým nič robiť. Máme proste takú prácu.

Máš pravdu.

Už je neskoro.

Nikto nič nevidel, nikto nič nevie, hoci ho všetci poznajú.

Všetci ľudia z tohto vchodu boli v piatok ráno v práci.

U mňa to isté.

A za kým idete?

Za vami tiež.

- A čo chcete vedieť? - Najskôr, ako sa voláte.

- Maria Sczystunowa. - Boli ste v piatok ráno doma?

- Ale kdeže... - A manžel?

Už piaty rok leží na cintoríne.

Takže ste nevideli Andrzeja Janonisa v ten deň vychádzať z domu?

A prečo by som nevidela? Videla.

Pred chvíľou ste povedali, že ste neboli doma.

Ráno som nebola, ale videla som ho skoro ráno aj neskôr.

Stretla som ho popoludní, keď sa vracal domov z krčmy

- v oveľa lepšej nálade. - Takže, kedy ste ho ráno videli?

Bolo pred 7:00, keď odišiel, lebo o siedmej som išla na trh.

Čiže pán Janonis odišiel z domu pred siedmou

a potom ste ho stretli poobede, keď sa vracal domov? Je to tak?

Nie, inak.

Príďte, prosím, zajtra o 9:00 ku nám na policajnú stanicu.

- Všetko si zapíšeme. - Je to veľmi dôležité.

No, vy už najlepšie viete, či je to tak dôležité alebo nie.

Priatelia, veľmi pekne vám ďakujem za...

prípitok na zdravie mojej ženy!

- Dobrý deň. Pán Dąbek? - Dobrý deň.

Sme z polície. Okresné veliteľstvo. Máme na vás niekoľko otázok.

Manželka má meniny, pridajte sa k nám.

Ide o vraždu Szulowiczowcov. Radšej osamote.

Nikto ho nemal rád.

Do všetkých sa miešal, každého si doberal.

Napríklad? Koho si doberal?

Napríklad Hryszkiewiczovcov. Všetci vedeli, že...

že pytliačia, kradnú v lese drevo, a predávajú ho.

Strážcovia lesného poriadku s nimi neustále bojovali.

Na druhej strane...

Hryszkiewicz by neuživil rodinu z platu lesného robotníka.

Viete, my tu žijeme v malej komunite.

Niekedy treba privrieť oči.

Nedávno medzi medzi nimi došlo k ostrému konfliktu.

Szulowicz si prenajal lesný rybník.

A niekoľko rokov ho zarybňoval. Za vlastné peniaze.

A Hryszkiewicz mu neustále kradol ryby.

Maciej sa nahneval a chcel to nahlásiť na polícii.

No ale... nestihol to.

A ako vychádzal s inými susedmi?

No tak. Vadil mu ten Holanďan.

Niekoľko sto metrov od lesníckeho domu.

Oženil sa s miestnou. Založili si agroturistiku.

Maciejovi sa nepáčil taký sused.

Cudzinec.

Sťažoval sa, že v okolí sú turisti, že rozhadzujú odpadky.

Holanďana to zrejme tiež rozzúrilo, že mu Maciej kazí jeho podnikanie

- a odrádza turistov. - A k vám sa ako správal?

Ku mne?

Spočiatku sa ku mne správal ako k synovi,

ktorému chce odovzdať štafetu.

Ale keď sa do všetkého začal miešať, naše cesty sa rozišli.

Začal ma ostro napádať.

- A mal známych tam hore. - Prepáčte.

- No čo je? - Karol, som v Szulowicowom dome.

Môžeš sem prísť?

Kedy ste prišli do Augustówa?

Dnes.

Prišiel som niekedy poobede.

Ešte keď som bol na turné,

zavolala mi Ania.

Povedala, že hovorila s manželom a ten sa správal agresívne.

Povedal, že jej nedá súhlas k rozvodu.

A čo bolo ďalej?

Povedala, že to je prvá reakcia a že ho to určite prejde.

A chcela o tom povedať svojim rodičom.

Išla k nim aj s Jacekom na obed.

Keď mi do 15:00 nezavolala, začal som sa obávať.

O 14:00 sme sa mali stretnúť v hoteli.

Volal som jej asi o 16:00.

Nedvihla, tak som si myslel, že jej manžel zobral telefón

a že jej nechce dovoliť opustiť byt.

Nespal som celú noc.

Ráno som šiel k nim.

Ale nikoho som nezastihol.

Tušil som, že sa niečo deje.

Že sa stalo niečo zlé, len...

Nečakal som, že...

Chcem ju vidieť.

Nie ste z rodiny.

Veľmi vás prosím...

Ja ju musím vidieť.

Dobre, ak je to potrebné, tak zaplatím.

Nie.

Problém nie je v peniazoch.

Vedeli ste, že bola tehotná?

Tehotná?

Karol, nie je to jeho vina.

Niekto ho prepadol zozadu, dostal ranu do hlavy a bolo to.

- Ako si ho tu mohol nechať samého. - A tebe čaj z termosky stúpol do hlavy?

- Navyše mu zobrali pištoľ a telefón. - Skvelé.

- Kde sa to stalo? - Tam.

- Tam, to znamená kde? - V izbe pri krbe.

Pamätáš si niečo, koľko ich bolo, čokoľvek?

Nič som nevidel, ani nepočul. Neviem, ako sa tam dostali.

Tak a čo teraz?

Tomek ťa odvezie do nemocnice, a ja to nahlásim Kaldunowi.

Neboj sa, bude dobre.

Toto napadnutie nemusí súvisieť s vraždami.

Nemusí, ale môže.

- Mám ti ešte nabrať? - Nie, ďakujem. Už som sa najedla.

Môžem ísť vonku?

Ale ocko varí dobré polievky, však?

Áno, najmä rybaciu.

Hotovo. To nám pomôže zistiť, kto je otec.

Skúste si spomenúť, kde všade ste sa zastavili.

Možno niekde máte účtenku z čerpacej stanice,

možno vás niekde zachytili kamery.

Ste automaticky považovaný za podozrivého.

Ja?

Viem. Preto vám dám čas do zajtra do desiatej.

Dovtedy si to môžete rozmyslieť. Dobre?

To je zatiaľ všetko.

Ďakujem.

Prosím.

Útočník bol sám.

Keby ich bolo viac, tak by sa policajtom nezaoberali.

Navyše mu zobrali zbraň. Neponáhľali by sa tak.

Snažili sa rýchlo dostať preč, kým sa Mietek nepreberie.

Tam dostal úder do hlavy.

Útočník prehľadával len tieto dve izby. Čiže vedel, kde a čo hľadať.

Peniaze, nejaké kompromitujúce dokumenty...

Ale čo je najdôležitejšie, prečo ich nezobral hneď po vražde?

Možno na to v tom zápale zabíjania zabudol.

A neskôr si uvedomil, že by ho to mohlo usvedčiť.

Pozri, to nie je vrah, len kradol.

Otázka je, či to našiel a čo vlastne hľadal.

Zavolám technikov. Možno nájdeme nejaké nové stopy.

Ak niekto z nich vôbec bude ochotný v nedeľu zdvihnúť svoj zadok.

Skontrolujem podkrovie.

Inka?

Inka!

Ideme na zmrzlinu.

Karol, Inka tu nie je a ani jej bicykel.

Celý deň bola náladová. Vieš prečo.

Ja viem, ale som rozrušená.

Inka!

Asi by si ju mal ísť hľadať, lebo ja mám auto znovu v servise.

Inka!

- Musím ísť. - Ale kde?

- Inka niekam odišla na bicykli. - A?

A obávam sa, že šla na cintorín za mamou.

Z technikov už nikto nepríde. Sawko s Ranuszkewiczom tu už mali byť.

- Čo si tak ticho? - A o čom mám hovoriť?

O čom hovoriť?

Kde si sa dnes túlal?

- Kontroloval som pasce. - Kontroloval si pasce?

Lesník tu už dávno nebol, inak by už ten bordel pozbieral.

No možno je to aj šťastie.

Hodil by toho danielčeka na nás.

Ten ale smrdí.

Také plytvanie.

No? Pozri. Máš, čo si chcel.

Z danielčeka máme akurát tak starosti.

Odstráň pascu. Ja začnem kopať.

Inka!

Inka!

Neublížila si si?

Si v poriadku?

Nič ťa nebolí?

Nechaj to. Pozri sa na mňa.

Nič ti nie je, nič ťa nebolí, nemáš závraty?

Čo ti to napadlo? Čo ti to napadlo?

Chcela som...

- Dať to mame. - Mama je mŕtva! Nie je tam!

Rozumieš? Nepotrebuje tvoje kvety.

A ty si tu teraz mohla zomrieť.

www.titulky.com