Afrikaans
Akan
Albanian
Amharic
Arabic
Armenian
Azerbaijani
Basque
Belarusian
Bemba
Bengali
Bihari
Bosnian
Breton
Bulgarian
Cambodian
Catalan
Cebuano
Cherokee
Chichewa
Chinese (Simplified)
Chinese (Traditional)
Corsican
Croatian
Czech
Danish
Esperanto
Estonian
Ewe
Faroese
Filipino
Finnish
French
Frisian
Ga
Galician
Georgian
German
Greek
Guarani
Gujarati
Haitian Creole
Hausa
Hawaiian
Hebrew
Hindi
Hmong
Hungarian
Icelandic
Igbo
Indonesian
Interlingua
Irish
Japanese
Javanese
Kannada
Kazakh
Kinyarwanda
Kirundi
Kongo
Korean
Krio (Sierra Leone)
Kurdish
Kurdish (Soranî)
Kyrgyz
Laothian
Latin
Latvian
Lingala
Lithuanian
Lozi
Luganda
Luo
Luxembourgish
Macedonian
Malagasy
Malay
Malayalam
Maltese
Maori
Marathi
Mauritian Creole
Moldavian
Mongolian
Myanmar (Burmese)
Montenegrin
Nepali
Nigerian Pidgin
Northern Sotho
Norwegian
Norwegian (Nynorsk)
Occitan
Oriya
Oromo
Pashto
Persian
Polish
Portuguese (Brazil)
Portuguese (Portugal)
Punjabi
Quechua
Romansh
Runyakitara
Russian
Samoan
Scots Gaelic
Serbian
Serbo-Croatian
Sesotho
Setswana
Seychellois Creole
Shona
Sindhi
Sinhalese
Slovak
Slovenian
Somali
Spanish
Spanish (Latin American)
Sundanese
Swahili
Swedish
Tajik
Tamil
Tatar
Telugu
Thai
Tigrinya
Tonga
Tshiluba
Tumbuka
Turkish
Turkmen
Twi
Uighur
Ukrainian
Urdu
Uzbek
Vietnamese
Welsh
Wolof
Xhosa
Yiddish
Yoruba
Zulu
Videli ste...
- Na náhodu to nevyzerá. - Vrah by tu nechal nábojnicu?
Niekto je doma, autá tam stoja.
Bože.
Dostal som nejaký e-mail od Julie Wigierovej.
Ty si s ňou riešil ten prípad obuvníka.
- Teda krajčíra. - S ňou.
Pán komisár. Zrejme budete vypočúvať podozrivého.
Chcem byť pri tom.
Praskne mi z toho hlava.
V 90 percentách prípadov je vrahom manžel alebo najbližšia rodina.
Rýchlo ste ho usvedčili a vyniesli rozsudok.
Ukázalo sa, že v tej Janonisovej dodávke leží kontraband.
Toho muža treba zatknúť.
Zožeň mi telefónne číslo Julie Wigierovej. Tej profilérky.
- Máš niečo? - Nič.
Žiadne špicaté nástroje.
Neviem. Žeby tento?
Nie je taký ostrý.
Chlapi. Našiel som to.
2. časť
Karol, mám pre teba správu technikov zo včerajšej obhliadky.
- Haló? - Julia? Tu Karol Nadzieja.
Nemohol som sa ti dovolať, povedali mi, že si na dovolenke.
Áno, na dovolenke.
Prvýkrát po dvoch rokoch.
To je trochu málo. Myslel som, že si urobíš výlet do Augustówa.
To je také smiešne?
Nie. Lebo... ja práve som...
v Augustówe.
- A ty tiež? - To je dlhý príbeh.
Teraz tu žijem aj pracujem.
Máme ťažký prípad. Štvornásobná vražda.
Spomenul som si na teba.
Nový prípad? Kedy sa to stalo?
Včera. Zavraždili celú rodinu. Vrátane 9-ročného chlapca.
Nie, nie, prepáč.
Som teraz s rodinou.
Jasné. Žiadny hovor nebol. Poradíme si.
No čo.
Dobre si oddýchni.
Ahoj.
Mami.
Plavte sa ďalej sami.
Mám dôležitý prípad.
29. júna. Obhliadka miesta činu v lesníckom dome pri Augustówe.
V piatok 28. júna došlo k štvornásobnej vražde rodiny Szułowiczovcov.
Teraz som v kuchyni, kde našli dve obete.
69-ročného Macieja SzuŁowicza a 10-ročného Jaceka Janonisa.
Chlapec zomrel výstrelom do zátylku hlavy.
Vrah pravdepodobne nedokázal zabiť dieťa pri pohľade do očí.
To môže naznačovať emocionálne spojenie s obeťou.
Kto zomrel prvý?
Dedko alebo vnuk?
Možno že páchateľ...
zabil dieťa, aby sa zbavil svedka.
Blízko tiel bola nájdená pravdepodobná vražedná zbraň.
Priniesol si vrah zbraň so sebou alebo použil zbraň majiteľov domu?
Ak je to to druhé, znamenalo by to, že zločin neplánoval.
Ako sa sem dostal?
Ľsťou?
Alebo to bol možno niekto známy?
Druhý bod.
Žiadne známky zápasu.
Možno by na dnes aj stačilo.
- Je taký hic, že sa nedá dýchať. - Čo stačí? Čo stačí?
Ale zohriať si svoj studený zadok by si chcel ako prvý, čo?
Počkaj!
- To ma takto budeš otravovať celý deň? - Možno by aj stačilo.
Choď a priprav mi cirkulárku. Nech mám od teba konečne pokoj.
A povedz svojej matke, aby mi zohriala "kartacze".
Celkom som vyhladol. Tak poďme.
- Otec. - Čo? - Polícia prichádza.
- Uvidia drevo. - Došľaka.
Bež. Porozprávam sa s nimi.
- Kde je otec? - Doma.
- Dobrý. Dobrý deň, pán Hryszkiewicz.
Komunizmus uz dávno skončil, a vy ďalej okrádate štát.
Našťastie sa teraz každý zaujíma o Szulowicowcov.
- Poznali ste ich? - Kto by ich nepoznal?
Ticho, Szara!
Sme susedia, nie?
A Szulowicz, Maciej, teda starý,
keď bol ešte vo forme, pracovali sme spolu.
Poď.
- A môžete nám o ňom niečo povedať? - Stále hovoril len o lese.
Bol ním úplne posadnutý.
A nový lesník sa mu nepáčil.
Hovoril, že príliš prísne trestá za výrub, a tak ďalej.
Nového lesníka nemal rád.
- A ako sa volá ten váš lesník? - Tombek Hubert.
- Stalo sa medzi nimi niečo vážne? - Pi, Szara, pi.
Neustále sa hádali. Neviem, či to bolo vážne.
- Čo ste robili včera okolo obeda? - Čo? Pi, Szara.
- No čo? Bol som v lese. - A môže vám to niekto potvrdiť?
- Ráno som sa rozprával s lesníkom. - Kedy ste naposledy videli
- Szulovicza a jeho ženu? - Asi v pondelok. Bol tu.
Urobil cirkus, že mu lovíme ryby. Tam pri lese si prenajal starý rybník.
Celý sa triasol. Predtým taký nebol.
- Dedko, našli sme v lese telo. - Telo?
- Bożena, o čom to hovorí? - A nie, vieš čo...
na čistinke pri jazierku, tam, kde sa kúpeme...
- Čo? - Danielček tam leží.
- Smrdí ako čert. - Danielček?
- To treba nahlásiť lesníkovi. - Koľko vás tu vlastne žije?
- Manželka je doma? - Prečo? Chýba vám ešte jedna?
Pán Hryszkiewicz.
Čakáme vás na stanici. Prídete spísať výpoveď.
- Dobre, dobre, dobre. - Zostaň tu.
Nedotýkaj sa toho.
No, deň ako každý iný.
Práce je veľa, dcéry pracujú. Všetko je na mojich pleciach.
Ale nič som nevidela.
Dokonca som bola ráno pred domom Szulowiczowcov.
Chcela som si požičať múku. No asi ešte spali,
- lebo všetko bolo zatvorené. - Koľko bolo hodín?
Asi 8:00, lebo som to počula v rádiu.
Ale čo... Nič ste si nevšimli? Možno nejaké auto... Čokoľvek.
Nie. Všetko bolo ako vždy.
No dobre. Dobre. To je zatiaľ všetko.
Príďte na stanicu podať oficiálnu svedeckú výpoveď.
Prepáčte.
Povedala som, že sa tam
nič nezmenilo, ale teraz som si spomenula,
že ich pes neštekal.
Vždy behal po dvore a pribehol, aby ma privítal.
Ale vtedy neštekal. Bolo ticho. Také divné ticho.
Na poličke nad krbom sú fotografie vnuka Szulowiczovcov.
Len na jednej z nich je ich dcéra so synom.
S touto rodinou nebolo niečo v poriadku.
Prepáč. Vypol som ho.
V dome nie je nič, čo by žene urobilo radosť.
Žiadne dekorácie, žiadne obrázky...
Toto je mužský svet vytvorený ženskou rukou.
Prioritou v rodine bolo toto dieťa.
Karol.
Zavolaj tej prokurátorke, lebo mi už vyzváňa.
- Dobrý deň. - Dobrý deň.
A koho hľadáte?
Neviete, kde býva rodina Janonisovcov?
V tomto vchode, prvé poschodie.
Ďakujem veľmi pekne.
Rado sa stalo.
- Preveril si tie účty? Našiel si niečo? - Nič zvláštne.
Szulowicowci viedli spoločný účet. Pravidelné výplaty dôchodkov,
pravidelné výdavky...
Anna a jej manžel mali oddelené účty, ale u obete nič zaujímavé.
A u jej manžela tiež nič, čo by vzbudzovalo nejaké pochybnosti.
Mali ste tu byť už pred pol hodinou.
Prepáčte, ale pracujeme. Robíme niekoľko vecí naraz.
- Mali ste ma informovať. - Presne to som sa chystal urobiť.
Zdá sa, že sme našli druhú vražednú zbraň. Čakáme len na potvrdenie z laboratória.
Kolega s vami vypočuje podozrivého v súvislosti s pašovaním kontrabandu.
- No čau, Rysziu. - Nazdar. Dobre, že si prišiel.
Nemáme ani jeden balík. Vypredali sa ako teplé rožky.
A čo? Myslíš, že som si sem prišiel len tak pokecať?
Tak málo? Len dvadsať kusov?
Várka sa minula. Pozajtra dodajú ďalšiu.
Otec, počkaj.
Tovar treba vyskúšať.
Daj.
- Tak ako? - Lepšie ako originál.
Ako inak? Z toho rakovinu nedostaneš.
Dobre. Nabudúce chcete rovnaké množstvo alebo viac?
Otec rovnako, ale ja vezmem desaťkrát toľko.
Získal som kontakt na veľkoobchodníka vo Varšave.
- No prosím. - Mám len jednu prosbu.
Polovicu peňazí dostaneš, až keď tovar predám. Môže byť?
To ti mám dať tovar na úver?
A neskôr neuvidím ani peniaze, ani tovar, však?
- Nie, Robert. - No "čo Robert"?
- Prečo tak hovoríš? - Robím si srandu.
Robil som si srandu, kámo.
Rodina je najdôležitejšia? Nie, ujco?
Kámo, konečne začínaš myslieť. Dokedy chceš byť na podpore?
Maj sa.
Teda priznávate, že ste pašovali a nelegálne obchodovali
s alkoholom a cigaretami?
Odpovedzte celými vetami.
Áno. Nelegálne som pašoval alkohol a cigarety.
Môžete mi podať pohár vody?
Alebo aspoň niečo na jedenie? Odvčera som nemal nič v ústach.
Toto nie je jedáleň.
Ak budete spolupracovať, dostanete sa von rýchlejšie.
Kolega vám prinesie vodu.
Nemyslite si, že vám to prejde.
Hádam si nemyslíte, že by som...
Vlastného syna.
Nehodíte to na mňa. Chcem právnika.
- Nemáte proti mne žiadne dôkazy. - Dôkazy sa nájdu.
Ocko.
Ocko.
Pozri, ako rozkvitli. Mamkine obľúbené kvety.
- Pôjdeme dnes za ňou? - Inokedy. Prišiel som sa len prezliecť.
Máme ťažký prípad. Možno sa vrátim neskoro alebo vôbec.
Ďalšie dni môžu byť tiež náročné.
- Ale čo mama? Zajtra... - Pamätám, ale môže to byť rôzne.
Sľubujem ti, že sa pokúsim, dobre?
To už viem, že nič z toho.
Nepovedal som, že to nepôjde,
ale že sa pokúsim.
Volal som babke, postará sa o teba.
Viem sa o seba postarať.
Vrah položil ruky obete pozdĺž tela. Zavrel jej oči.
Záležalo mu na tom, aby žena aj po smrti vyzerala dôstojne.
Prepáčte, mohli by ste odísť?
Vrah a obeť...
Rohypnol?
Zaisti to.
Vraha a obeť buď niečo spájalo, alebo mu niekoho pripomínala.
Z izby odišiel pokojne, bez náhlenia.
Irena a okolnosti jej smrti môžu byť kľúčom k tejto tragédii.
Naozaj si myslíte, že táto vražda je kľúčom?
Zatiaľ si vytváram domnienky na základe toho, čo vidím.
Potom vypracujem profil a určím motív.
- To nie je možné. - A prečo?
Ak poznáte pravidlá, ktorými sa vrah riadil, tak...
Všetko sme tu prehľadali.
Dnes je sviatok Troch kráľov.
Ráno sme boli v kostole a potom som pripravila obed.
Aké je to úžasné, keď si celá rodina sadne...
Aké úžasné, keď si celá rodina sadne k spoločnému stolu.
Poobede som išla s Aniou a vnukom na prechádzku.
Nebola veľká zima a snehu bolo málo.
Ania bola celý deň bez nálady. Neviem, čo sa stalo.
Nič mi nepovedala. Vlastne, vždy bola uzavretá do seba.
Trochu sa obávam.
Pán Jarek, ešte bude treba vymeniť brzdové doštičky.
- Ale to je moja starosť. - Dobre. Ešte keby ste vymenili olej.
Áno. Dobre. Uvidíme sa v stredu.
- Áno, všetko bude pripravené. - Prídem okolo 16:00.
Dohodnuté, o 16:00.
- Veľmi pekne ďakujem. - Nemáte začo. Dovidenia.
- Číslo si zapíšem. - Dobre.
Pekné kusy, nie? Hľadáte nejaký konkrétny typ?
Tie autá, čo tu vidíte, nie sú všetky. Ak máte nejaké špeciálne
požiadavky, uvidíme, čo sa dá robiť.
- Pán Robert Bielik? - Áno.
Môžeme sa porozprávať?
Poďte ďalej.
- Dali by ste si vodu? - Áno. Ďakujem.
Aký je šéf Andrzej Janonis?
Viete...
Sťažovať sa nemôžem. Pracujem tu už od začiatku,
odkedy založil ten autobazár. Pred 12 rokmi.
Prosím.
Žil pre podnikanie,
ale v poslednom čase akoby ho to prestalo baviť.
Neviem, možno je unavený, alebo má nejaké rodinné problémy.
Aké?
- Myslíte, že sa mi spovedá? - Nie, ale možno ste si niečo všimli.
Viem len to, čo vidím. A o čo ide?
Ďakujem.
- Nič neviete? - A čo mám vedieť?
O koľkej včera prišiel váš šéf?
Prišiel po dvanástej a odišiel ešte pred jednou.
- Tak si to presne pamätáte? - Áno, presne.
Presne. Mal som dohodnutého klienta na dvanástu.
Chlapík bol presný.
A šéf prišiel minútu po ňom.
Môžete mi povedať, o čo ide?
- Rozprávali ste sa? - Nebolo kedy. Mal som prácu.
Šéf prišiel, podpísal pár papierov, prehodili sme zopár slov.
Ale očividne nemal náladu.
A tušíte kvôli čomu?
Neviem. Pohádali sa so ženou.
Prečo?
Kvôli nejakému obedu u svokrovcov. Šéf tam nechcel ísť.
Včera zavraždili jeho manželku, svokrovcov a syna.
Váš šéf je zadržaný až do objasnenia prípadu.
Bolo potrebné určiť sled udalostí.
Či obeti najskôr zasadili ranu, a potom ju zaškrtili, alebo naopak.
Podľa mňa ju najskôr zaškrtili.
Vidíte tie podliatiny na krku?
Keby ju škrtili po smrti, čo by veľmi nedávalo zmysel,
nevznikli by žiadne modriny.
Takže bezprostrednou príčinou smrti bola rana do srdca.
Už prvou ju zbavili života.
Tak sa ukázalo, že ju najskôr niekto škrtil,
ale z neznámeho dôvodu to nedokončil. A preto ju dobodal na smrť.
Neviem, možno nemal dosť síl.
- Vražedná zbraň sa našla? - Áno, šidlo.
Karol ho odniesol do laboratória.
Našli sme na ňom nejaké stopy, no zatiaľ nevieme, či je to ľudská krv.
A v ktorej izbe ste ho našli?
V kôlni.
Takže keď bol v spálni, nemal ho pri sebe.
K uškrteniu a zabitiu došlo hneď po sebe?
Áno.
Takže ste mali pravdu. Pripravil sa na to, že...
ju nebude vedieť uškrtiť, a tak si vzal so sebou vražednú zbraň.
Ahoj.
Skontrolujte, či sa zhoduje.
Úplne dokonale.
A povedal som vám, že Irena zomrela ako prvá?
Dve-tri hodiny pred ostatnými?
Zvolený spôsob vraždy naznačuje, že ju vrah dobre poznal.
Len sa čudujem, ako je možné,
že sa manžel nedozvedel o jej smrti už skôr.
Kedy podľa vás zomrela?
Medzi ôsmou a deviatou.
A ostatní takmer súčasne medzi jedenástou a dvanástou.
Pán doktor.
Priniesli nového klienta. V chladiacom boxe už nie je miesto.
Prosím.
Takmer všetci okrem Ireny zomreli medzi 11:00 a 12:00.
Musíme zistiť, čo robil Janonis v tom čase.
Zatiaľ vieme len to, čo nám sám povedal,
a teda, že Anna z Jacekom odišli okolo 11:00
a on až po nich.
Prepáčte, ale už máme zatvorené.
- Pani Alżbieta Ekiertová? - Áno.
Sme z polície. Môžeme sa porozprávať?
- Pracovali ste s Annou Janonisovou? - Ako to "pracovala"? Stalo sa niečo?
Veď ešte včera som sa s ňou rozprávala.
- Prišla si vyzdvihnúť lieky pre otca. - O koľkej?
- O desiatej. - Určite vtedy, nie neskôr?
Určite.
- Otvorila som a zakrátko nato prišla. - Bola sama alebo so synom?
Dnu vošla sama, ale vonku som videla Jaceka.
Povedala niečo?
- Bola rozrušená. - Prečo?
Pohádala sa s Andrzejom.
Nechcel s ňou ísť na obed k rodičom.
Ako som pochopila... jednoducho s nimi nevychádzal.
Najmä so svojím svokrom... Ale aj Anna sa sťažovala na otca.
Mala s ním konflikt, lebo si vybrala farmáciu pred lesníctvom.
Sklamala ho tým, že nešla v jeho šľapajách.
- Mohol Janonis zabiť svoju ženu? - Prosím?
Podľa vás.
Nie.
Nie.
Ďakujeme, to je všetko.
Prepáčte, môžem?
Prosím.
To je pre vás, ak by ste si na niečo spomenuli.
Dovidenia.
Janonis klamal. Povedal, že jeho žena odišla z domu
o jedenástej, ale o desiatej bola v lekárni.
Mohol ísť za ňou, ale prečo by zabíjal vlastné dieťa?
Presne tak.
Hovor.
Dobre. Kde?
V poriadku.
Ideme niečo zjesť?
Ideme niečo zjesť.
- Máte už niečo? - Samé haraburdy.
Nič dôležité pre vyšetrovanie.
- A kabelka? - Bola tam.
Nechala ju v aute? To je divné.
- Možno zabudla. - Nie, nemyslím si.
Našiel som telefón.
Vybitý.
Možno ju niekto prekvapil, keď vystupovala z auta.
Dvere boli trochu pootvorené.
Pawluková podpísala príkaz na prehliadku Janonisovho bytu?
Prosím, vaše jedlo.
- Ďakujem veľmi pekne. - Ďakujem.
- Áno. Je na neho naštvaná. - Vieš čo?
V podstate sa jej niet ani čo čudovať.
Ten chlap má deravé alibi, nepresnosti vo výpovediach,
k tomu ešte ten kontraband...
To stačí na jeho usvedčenie. Prinajmenšom podľa Pawlukovej.
Ale prečo by mal zastreliť vlastného syna?
Presne tak.
Grześiu, mohol by si?
- Ďakujem. - Všetko v poriadku?
Áno.
Dobre, vieme už, komu patrila zbraň?
Starému Szulowiczovi.
Takže vrah zločin neplánoval. A šidlo?
Priniesol ho so sebou alebo vybral z krabice?
Boli na ňom len Szulowiczove odtlačky, takže muselo patriť jemu.
Vrah použil rukavice.
V laboratóriu potvrdili, že krv na šidle patrila Irene.
Vedel presne, kde sa čo nachádza.
Dobre sa tam vedel orientovať.
V tom dome musel byť často.
To musel byť Janonis.
Počkajte... Hryszkiewiczová vypovedala,
že bola u Szulowicovcov pár minút po ôsmej a nepočula psa.
A vždy štekal.
Takže psa zabili už predtým.
Ničomu z toho nerozumiem.
To ste sa narobili. Celú noc a koniec je v nedohľadne.
A nadčasy vám aj tak nikto nepreplatí.
A ešte aj ten... Primár z nemocnice volal,
aby sme urobili pitvu toho mladého, čo ho priviezli predpoludním.
Presne tak. Nikto nám za to nezaplatí.
Kde je telo Anny Janonisovej?
Ako kde? V chladiacom boxe s ostatnými.
Polož ju na stôl, ešte som neskončil.
Ale predsa... S vami je to vždy takto.
Ja v nedeľu nebudem pracovať. Je sviatok. Treba ísť do kostola.
Dobre, dobre, nehundri!
Vďaka, Staszek, za všetko, za celý deň, za odvoz.
Keby nebolo teba, ani by sme sa nemali ako vrátiť.
Možno by si mohol zájsť na chvíľu. Zjeme niečo teplé.
Uvaril som guláš z diviaka.
Ďakujem, možno nabudúce. Už je veľa hodín.
- Prídem po teba ráno o ôsmej, - Tak o ôsmej.
Mama sa ešte nevrátila, nie je tu jej auto.
Mohla aspoň zavolať.
Poď, Kuba, poď.
Prines trochu dreva do krbu. Čoskoro si dáme večeru.
- Nemôžeme jej zavolať? - Nebudeme nikam volať!
Má telefón, keby chcela, zavolala by.
Kuba, ničoho sa neboj. Čoskoro sa vráti.
No tak, prines trochu dreva.
Dobre, tak zatiaľ...
Volali, že prídu neskôr.
Najlepšie by bolo, keby neprišli vôbec.
A čo? Polícia podozrieva Janonisa?
Pýtali sa ma, či si myslím, žeby mohol zabiť Anku.
Janonis?
Robil nejaký nelegálny biznis, ale nikdy neuverím,
že zabil celú rodinu.
Je to normálny chlap.
- Čo je? - Nevieš všetko.
Medzi vraždou Ireny a psa
a vraždou zvyšku rodiny je temer 3-hodinový rozdiel.
Maciej, Jacek a Anna zomreli takmer súčasne medzi 11:00 a 12:00.
To Maciek naozaj nevedel, že jeho žena je mŕtva?
Možno ho vrah niekde držal.
Najprv zabil psa a ženu, Szulowicza...
Premohol ho, bol to už starší muž.
Boli by nejaké známky zápasu. Nič sme nenašli.
Pretože ste nevedeli, čo máte hľadať.
Sám si videl, ako hľadajú.
Áno, videl som.
Zavolám chlapcom. Prehľadáme Janonisov byt ešte raz.
Tu nič nie je.
- Tak čo? - Nič.
Z celej rodiny mám najradšej dedka a potom babku.
Slohová práca "Prečo mám rád svoju rodinu".
Dedko mi rozpráva o zvieratách a poľovačke, berie ma na ryby.
Svoju rodinu prestávam mať rád, lebo už spolu nechodíme
na prechádzky do lesa.
Mama je často smutná... a zamyslená.
Máme to.
Hej, Karol, tu je asi 50-tisíc zlotých.
- Kde si to našiel? - V mrazničke.
- Kam ideš? - Musím sa vrátiť. - Teraz?
Kuba sa už určite vrátil zo splavu.
- Ahoj. - Čau.
Tak čo, zapíšeme to do protokolu, nie?
- Kde je Fabian? - Niekde sa túla.
Daj si to pod seba.
Určite zase kladie pasce.
Aby sme z toho nemali problémy. Aj tak tu už sliedia.
Nerozčuľuj sa.
To bol masaker s tými Szulowiczovcami, čo?
Pred obchodom len o tom hovoria.
Dáš mi trochu?
Zober si z chladničky, je tam ešte jedna.
No dobre.
Musíme sa pomodliť za pokoj ich duší.
Celá rodina teraz pôjde do pekla. Čím sa previnil ten chlapec?
Szulowicz asi niekoho naštval, a preto ho zabili. A tak skončil.
Kuba už spí?
Ako splav?
Zvládli ste to?
To sa opýtaj Kuba.
Ak si nájdeš čas, samozrejme.
Teraz som v kuchyni, kde našli dve obete.
10-ročného Jaceka Janonisa
a jeho dedka, 60-ročného Macieja Szulowicza.
Chlapec zomrel výstrelom do zátylku hlavy.
Vrah pravdepodobne nedokázal zabiť dieťa pri pohľade do očí.
To môže naznačovať emocionálne spojenie s obeťou.
To môže naznačovať emocionálne spojenie s obeťou.
Kto zomrel prvý? Dedko alebo vnuk?
...pri pohľade do očí.
Je možné, že páchateľ zabil dieťa, aby sa zbavil svedka.
...žiadne známky zápasu.
Pred smrťou chlapec pravdepodobne sedel pri stole.
- Haló? - Ahoj. Prepáč, že volám tak neskoro.
- Si tam? - Áno. Pokračuj.
Hovoril som s lekárom. Mám pred sebou pitevnú správu Janonisovej.
Ukázalo sa, že bola v treťom mesiaci tehotenstva.
Nadzieja.
Myslel som, že by si to chcela vedieť. Musím končiť. Dobrú noc.
Ďakujem. Ahoj.
Kľúč k vyriešeniu vraždy Szulowicowcov
je ukrytý v tajomstvách tejto rodiny.
Práve som poznala prvé.
V čase ich smrti bola Anna Janonisová v treťom mesiaci tehotenstva.
Zo synovej slohovej práce vyplýva, že pár prežíval manželskú krízu.
Otázka je, či páchateľ vedel, že žena je v druhom stave.
www.titulky.com
Can't find what you're looking for?
Get subtitles in any language from opensubtitles.com, and translate them here.