Original subtitles

- Jedného dňa sa stal strážný les chladný a vzdialený. -

- Tak ako sa stane mŕtvola bez duše.-

- Čo na prvý pohľad bolo ako krásny sen.-

- Sa pomaly zmenilo na hromadu nenávisti.-

- Ak sa nechcete triasť, nikdy nezaspite.-

Shelley, môj obľúbený básnik.

Bol z Anglicka, ale tieto riadky napísal tu.

Toskánsku.

Môj otec si myslí že poézia je pre ľudí, ktorý nedospeli alebo stratili dar rozumu.

Preložil: Viny95501

Trochu o mojej matke.

Mama vyrástala v Taliansku ale ja som sa narodila tu.

Toto je prvýkrát odvtedy, čo sa vraciam späť.

Keď mama ochorela, otec sa rozhodol, že by som mala vyrastať ďalej od Talianska.

Ty a ja...

Babička Rose ma vzala z Toskánska.

Žila som s ňou, kým nezačala zabúdať na veci ako,

tváre, počet dní a spomienky.

Potom skončila v nemocnici,

a ja v internátnej škole.

Moja matka milovala Taliansko.

Ale myslela, že to bolo znamenie osudu keď ju môj Britský otec spoznal v provincii Arezza.

Babička Rose ho nemohla vystáť.

Neviem prečo.

Ako bolo v škole?

Všetko v poriadku.

Chceli vedieť dôvod, prečo idem na výlet uprostred školského roka.

Čo si im povedala?

Že sa idem na teba pozrieť?

Chápali.

Á, čo ten tvoj priateľ.

Minule som ho stretol ža ťa príde pozrieť.

Ricky.

Ricky...ešte stále ho ľúbiš?

Dúfam, že nie.

Užila si si to v New Yorku?

Áno...stalo sa to mojím mestom.

- Kde si sa stravovala? - V školskéj jedálni.

Nebolo to zlé.

Vyzerá to, že si schudla.

Asi si sa v poslednej dobe nevážila.

Ja neviem, ale som v poriadku otec.

Neboj sa.

Uvidíš...

Po mesiaci čistého vzduchu v Toskánsku,

budeš vyzerať ako krásny obrázok.

A to nehovorím o jedle.

Pozor otec! Stoj!

- Si v poriadku? - Áno.

- Si zranená? - Nie, som v poriadku.

Som v pohode.

Kam ideš?

Čo sa deje?

Uprostred cesty bol malý chlapec.

Chlapec?

Kam šiel? Zmizol?

To ma neprekvapuje.

Asi sa bál že umrie.

Nič som nevidel.

Nevidel som nikoho.

Keby si nezakričala tak by som ho prešiel.

Dobre, vezmem to.

Ďakujem.

Vitaj v Toskánsku, Jenny.

Som, Olga.

Teší ma pani.

Som v rozpakoch. Prosím, volaj ma Olga.

Dobre.

- Nie je krásna? - Áno, je veľmi krásna.

Dokonalá, povedala by som.

Tvoj otec o tebe stále rozpráva drahá.

Olga je moja asistentka a bývala chirurgička.

Áno, bola som mladá ani nie staršia ako ty.

Takže si poznala moju matku?

No tak, poďme dnu.

Porozprávame sa tam.

Sme tu.

Ako staré je toto miesto?

Nie je to tak staré ako biely dom vo Washingtone D.C.

Vážne?

Nie všetky staré budovy sú v Taliansku.

Tie siahajú až do rímskej ríše, vieš?

To je, Lake of Idols? (Jazero idolov)

Veľmi dobré.

Takže to sú Etruskovia?

Povedzme, že umelec znázornil, ako...

Etruskovia oslavujú pri jazere rituál.

Ľudské obete.

Nie...

Bola to pokročilá, chúlostivá civilizácia.

Teraz bež spať, aby si na zajtra bola pekná a svieža, pôjdeme spolu do lesa k jazeru.

Dobré ráno, Olga.

Dobré ráno, Jenny.

Spala si dobre?

Dobre. Ďakujem.

Kde je môj otec?

Čo by si chcela na raňajky?

Dám si len čaj, vďaka.

Čaj je pripravený. Ponúkni sa.

Kde je otec?

Išiel do Arezza.

Hovoril, že ma dnes vezme do lesa.

To je mi ľúto Jenny, neviem čo na to povedať.

Musel ísť do mesta na dôležité stretnutie ohľadom výskumu.

Myslím, že tam budem musieť isť sama.

Nevypiješ si najprv svoj čaj?

Dám si neskôr.

Ale musíš si dať raňajky.

Som v pohode.

Ďakujem.

Tvoj otec ti predpísal lieky.

Prosím, vezmi si to.

Čo sú zač?

Sú to vitamíny a doplnky.

Chce, aby si bola silná a zdravá.

Vždy keď som šla navštíviť otca, mi povedal že pôjde so mnou pri jazero.

Po odchode zo svojej práce sa začal vášnivo venovať archeologickému výskumu,

a jeho tajomstvu.

Je tak posadnutý príbehmi.

Niekedy ich nachádzam aj v mojich snoch.

Nie sú vždy príjemné.

Jazero idolov.

Jeho korene a listy z dna by mali transformovať smrť na život.

Šepká sa, že pred mnohými rokmi keď udreli mrazi, zmizol aj duch.

Pod koreňmi a rastlinami dna prebýva a čaká na príležitosť.

Vtáčik spieva o ľadovej smrti keď začnú opadávať listy vo vetvách.

Bože! Vydesila si ma k smrti!

Kde si sa tu vzala?

Prepáč.

V poriadku.

Skoro som dostala inkfart.

Nechcela som ťa vydesiť.

Vie tvoja matka, že si tu?

Bývam s ostatnými deťmi.

V nemocnici pre chorých ľudí.

To je sirotinec?

Utiekla si?

Som Jenny, mimochodom.

Já som, Malila.

Viem kde je sirotinec. Poviem ti to.

Niekedy musíš utiecť.

Vezmeš ma domov?

Nie je to ďaleko.

Dobre.

- Si Talianka? - Ja neviem.

Máš indiánske meno?

Áno.

Vieš čo to znamená?

Nie.

Šaman ktorý pláva proti prúdu.

Možno preto sa mi páči jazero.

A, tebe?

Naskakuje mi s neho husia koža.

Ale páči sa mi.

Husia koža?

Mala by si sem prísť v noci.

To je ten dom, v ktorom bývam s ostatnými.

Buď opatrná, nemôžu ťa vidieť.

Dospelí sa budú hnevať keď ťa uvidia.

Nenechajú ťa odísť.

Neboj sa, nepôjdem dnu. Nechám ťa len pri vchode.

Čo to robia?

Fajčia a rozprávajú sa.

Pôjdeme opačne, je tam ďalší vchod.

Dobre, ja idem.

Ahoj, Malila.

Čoskoro sa uvidíme.

Neboj sa.

Sme len deti.

To je, Anthony.

Bill.

Aurora je v kresle.

To je, Jenny.

Bola pri jazere.

Poď, pôjdeme do spálne kde sú ostatný dospelí.

Poď, musíš spoznať Petera.

Petera všetci počúvame.

- Je starší. - Čo ty vieš.

Si z nás najmladší.

Viem že je Peter starší, a ty si hlupák!

Peter...

priniésli sme Jenny.

Nechceš sa s ňou stretnúť?

Peter!

Nebuď tak protivný.

Ukáž sa.

Peter, poď von.

Jenny ťa chce spoznať.

Vyjdeš ven? Áno alebo nie?

Nie!

Dobre.

Tešilo ma Peter.

Jenny, počkaj.

Peter ja stále taký.

Nehnevaj sa na neho.

Nie som nahnevaná.

Musím ísť domov.

Ak sa nechce zoznámiť to je v poriadku.

Vrátim sa, potom sa uvidíme, ok?

Vrátiš sa? Sľubuješ?

Sľubuješ Jenny?

Sľubujem.

- Sľubuješ? - Sľubila si to.

- Sľubuješ! - Sľubujem!

Snaž sa, aby ťa nevideli dospelí.

Sú zlý.

Dobre.

Otec.

Otec?

Otec?

Kde si?

Bože Jenny, kde si bola?

Hrozne som sa bála.

Čítala som si pri jazere.

Bola som...

Myslela som, že si sa stratila!

Práve som volala lesnú stráž, aby ťa našli!

Nie som dieťa.

Nestratím sa.

Kde je môj otec?

Musel zostať v Arezzu, že príde až zajtra.

Požiadal ma, aby som ti pripomenula že si máš vziať vitamíny.

Áno Dr.Brooks.

...Ale nikto mu nikdy nedal požehnanie.

V záhrade, cítil všetku divočinu.

Ako holubica napoludnie prílivu s láskou a sladkým teplom.

Spoločne cítili výsadky rastlín.

Nič s toho som nechápal.

Ani ja to nechápem.

Nikdy tomu nebudeš rozumieť.

Máš krásny hlas Jenny.

Naozaj som cítila tie kvety.

- Prečítaš nám viac? - Nie, stačilo!

- Povedz nám príbeh. - O papagájovi.

O meči, bitkách, mŕtvych...

Dobre, nabudúce prinesiem nejaké ďalšie knihy.

Á tebe Peter?

Aké príbehy sa ti páčia?

Má rád milostné príbehy.

Nie, páčia sa mu len s duchmi.

Drž hubu padavka.

Ty si padavka.

Hej! Nie je príbeh o padavkách.

Myslím že sú v poriadku.

Dobre, dokončíme to inokedy.

Musím ísť domov inak si budú myslieť, že som sa stratila.

Nie! Ty už ideš?

Uvidíme sa zajtra?

Neviem, kedy sa vrátim.

Áno.

Zdravím Peter.

Myslela som, že vieš povedať len: Nie.

Takže, páčia sa ti milostné príbehy?

Áno.

Ale len tie s tragickým koncom.

Myslíš milostnú čásť?

Nie.

Mám rád, keď zomrú.

Dobre.

Dobre, uvidím či niečo také nájdem.

Rada som ťa spoznala Peter.

Poznáš príbeh o rytierovi?

Kde sú kone a kopije?

Áno, myslím.

Čo je to za plač?

Všetci sme tu chorý.

Otec!

Dnes večer budeme mať naozaj špeciálnú večeru.

Pretože chcem, aby si mi odpustila, za porušenie svojho sľubu.

Povedal som ti, že pôjdeme spolu k jazeru.

Ale som rád, že si našla cestu.

Dobrý večer, doktor.

Všetko v poriadku?

Všetko podľa plánu.

To je ryba na večeru a zajtra beriem Jenny do Arezza.

Konečne!

O koľkéj odchádzame?

Zavčasu?

To nie je nutné.

Jediné čo zajtra musíš je tu neraňajkovať.

Vezmem ťa do fantastickéj kaviarne v Arezze,

Kde majú najlepšie cappuccino v Toskánsku.

Je dobré, že ma tam zajtra vezmeš otec.

Začínala som si pripadať ako socha.

Opatrne!

Tá socha je veľmi, veľmi stará...

a veľmi, veľmi krehká.

Prepáč.

Ako je stará?

Medzi 2600 a 3000 rokmi.

Etruskovia ju vytvorili rafinovane a hlavne pre duchovnú civilizáciu.

Verili, že časť ľudskej existencie

pokračuje po smrti.

ktorá vydrží tisíce rokov, a je oveľa dôležitejšia,

než pár letmých rokov smrteľnej existencie.

To je dôvod, prečo venovali oveľa väčšiu pozornosť,

blahu a obydlia mŕtvym...

ako živým.

Rozumieš?

Áno.

Takže, jazero slúžilo ako pohrebisko?

Nie, nie, jazero dávalo život a liéčilo choroby.

Etruskovia verili, že v týchto vodách, bola zvláštná terapeutická vlastnosť.

Vykonávali rituály v ktorých hodili bronzové objekty do jazera.

To predstavovalo choré osoby alebo časti tela, ktoré potrebovali vyliečiť.

A fungovalo to?

To sa snažím zistiť.

Posledných 20 rokov.

Jenny...počkáš tu na mňa?

Prečo? Kam ideš?

Len za roh do predajne.

Vrátim sa za 10 minút, dobre?

Radšej hovorme po Anglicky, aby moja žena nerozumela.

Bojujem o rozvod.

Vezmem ju akože na nákup. Chudák blázon, nevie že je všetko pripravené na jej odchod.

Svoje dni dokončí na klinike.

Čo mám vyrobiť tentoraz?

- Rovnaký materiál? - Rovnaký materiál, rovnaká technika.

Koľko budete potrebovať?

Myslíte peňazí?

Alebo času?

Čas.

Nie som doktor...

ale umenie, je ako operácia.

Človek nikdy nevie iste ako dlho bude operácia trvať.

Aj keď použije techniku,

ktorá je stratená v čase,

potrebuje pevnú ruku.

Zavolám, keď to bude hotové.

Dobre, čo teraz?

Domov. Musíme ísť zlatko.

Nie, otec!

Poďme niečo robiť.

Nie, mám dôležitú prácu.

Poďme!

Povieš mi čo sa deje?

Keby to bolo na tebe, tak by som sa celý deň nudila doma!

Nie je tu nikto v mojom veku!

Našťastie som stretla tie deti.

Aké deti?

Nepovedala si mi že si stretla deti.

Všetci sú chorý a divný.

Ale sú milý.

Mám ich rada.

Kde si ich stretla?

V nemocnici?

Chceš byť doktorka ako otec?

Nie! Som chorá a unavená z tohto výletu.

Mala som zostať v škole.

...Strašný priechod z lásky k smrti,

a nepretržitú zlosť ich rodičov,

ktorý sa dokonca nemohli vzdať svojích detí.

Takže, vidíte čo robí Shakespeare?

Od prvého riadku nám hovorí ako tento príbeh skončí.

Kde občianska krv je tak čistá...

Romeo a Júlia vás už nudí?

Musíme ju vziať hore Peter.

Musíme si byť istý.

Istý čím?

Ja neviem.

Takže ešte počkáme?

Je ešte príliš skoro.

Môžeš tu zostať? Kým je tma?

Alebo musíš ísť domov?

Dobre.

Prečo si ma sem priviedol?

Bojíš sa ma?

Mala by som?

Možno som zlý.

Peter, prosím.

Toto miesto ma desí.

Cítim pocit hrôzy.

Hrôza?

Nie je to nič iné ako pravda.

Kto to nakreslil?

Niekto.

Kto je ta holka?

Ak to chceš naozaj vedieť...

choď k jazeru.

- Mala by to vedieť. - Ešte nie je pripravená.

Môžeš to urobiť!

Na tejto strane.

Ako to urobíme tentoraz?

- Ja neviem! - Nemôžeme začať znova!

Nie, to nie je možné.

Musíš niečo urobiť James. Prosím vymysli niečo!

Áno, áno...

Poďme.

Otec?

Počuješ ma?

Som tak smädná otec, daj mi trochu vody.

Nemôžem hovoriť.

Som tak rada, že si tu so mnou.

Otec?

Som tu, zlatíčko. Všetko je v poriadku.

- Čo sa stalo? - Len malá operácia.

Jednoduchá.

A všetko dopadlo perfektne.

Zajtra sa zotavíš, a vezmem ťa domov.

Aká operácia?

Mala si infekciu nad oblíčkou, nič vážne.

Na nič si nepamätám.

Ako som sa sem dostala?

Omdlela si.

Priviézla ťa sem sanitka.

Ale už si úplne v poriadku.

Nechcem tu zostať.

Vezmeš ma domov?

Zajtra ťa prepustia, po poslednej medikácii.

Nie!

Chcem ísť domov.

Môžeš mi dať viac liekov.

Ak tomu dávaš prednosť, môžem to zariadiť.

Poviem im, aby ti dali sedatíva.

Tak nebudeš cítiť cestu do sanitky.

Ďakujem.

Kde je matkin prsteň?

Dali ti ho dole pred operáciou.

Tu je.

Ak chceš, nasadím ti ho.

Ďakujem ocko.

Už som začínala mať hlad.

To je dobré znamenie.

Tu to je zlato.

Ďakujem Olga.

Vyzeráš dobre Jenny.

Ak budeš niečo potrebovať, daj mi vedieť.

Ďakujem.

To je pravda, vyzeráš dobre.

Bola si silná a zotavila si sa vynikajúco.

To máš po mne.

Nie po mame?

Áno, bola neuveriteľne zdravá.

Kým ju zasiahla choroba.

Prečo si mi o nej nerozprával?

Chcela by som ju ísť navštíviť na cintorín.

Vezmeš ma tam?

Brooks.... Ďakujem vám, pán Sabelli.

Ešte dnes si to prídem vyzdvihnúť.

Kedy si ju navštívil naposledy?

Nedávno.

KATHARINE DARLING 1976 - 1998

Budem sa musieť na chvíľu ustaviť. Nevadilo by ti ma počkať?

Nebude to trvať dlho.

Dobre, poďme.

Musím si oddýchnuť.

Idem do postele.

Prečo sme sem prišli v noci?

Pretože niektoré veci sú možné len v noci.

Ako to robí?

Ja neviem.

Jedine on to vie.

Čo...alebo kto to je?

To sú duše jazera.

Duše?

- Mŕtvy? - Úplne mŕtvy.

Sú takmer 3000 rokov staré.

Dobre.

Bojím sa, prosím môžeme ísť domov?

Som mladšia ako ty,

a nebojím sa.

Potrebujú našu pomoc.

Niekto ukradol ich sošky z jazera.

Chcú ich späť.

Preto nás žiadajú o našu pomoc.

Pozor otec! Stoj!

- Oci! - Čo je?

Si v poriadku.

Už je koniec.

Už je koniec, oddýchni si.

Kľud.

Už je dobre, kľud.

Bol to len sen.

Stále sa mi sníva o jazere.

O soškách.

Akých soškách?

Ako sme šli autom, videla som ich na fotkách keď si skoro zrazil toho chlapca.

Musím ich vidieť.

Máš ich, nie?

Musím ich vidieť.

Dobre.

Teraz odpočívaj.

Len odpočívaj.

Odpočívaj.

Dobré ráno Jenny, spala si dobre?

Tak, tak.

Najedz sa, budeš sa cítiť oveľa lepšie.

Kde je otec?

Je vo svojej pracovni.

- Pôjdem za ním. - Nechce byť rušený.

Nebudem ho rušiť, som jeho dcéra.

Keď sú dvere zatvorené,

nepraje si byť rušený.

V poslednej dobe.

Prečo sa vždy zamyká?

Ty máš tiež kľúč, že?

Má tu všetky archeologické nálezy a 20 rokov výskumu.

Je prirodzené, že sa chce chrániť pred zlodejmi.

Ja nie som zlodej!

Zjedz si raňajky Jenny.

Neboj sa, nie si moja matka!

Jenny?

Nezatváraj dvere otec, sľúbil si že mi ukážeš tie sošky z jazera.

Nebol to sľub.

No ták oci, povedal si to!

Jenny!

Som uprostred,

analýzi a katalogizácii Etruských nálezov.

Je to úloha pre extrémnu presnosť a starostlivosť.

Otec?

Nič.

Dokonči telefónny hovor.

Dobre.

Dobre ráno.

Áno.

Kód môjho klienta je...

80116

Áno, to je pravda.

Takže chcem, aby ste zadali rovnaké poradie ako minulý týždeň.

Dobre.

Áno, jasné.

Veľmi dobre.

V poriadku. Ďakujem, dovidenia.

Takže...

O čom si chcela hovoriť?

O ničom.

...a kapitán Hook povedal:

Si pripravení zomrieť?

A Peter Pan povedal:

Dokonca aj smrť môže byť úžasné dobrodružstvo.

Dobre.

To by stačilo.

Viac až nabudúce.

Jenny, je všetko v poriadku?

Len...

Nemôžem nájsť tie sošky.

Dvere do ateliéru otca sú vždy zamknuté.

Musíš ich nájsť, Jenny.

Musíme ich vrátiť späť dušiam jazera.

Jenny, musíš zistiť či sú sošky stále tam.

Musíš to urobiť Jenny.

Táto figurka je v poriadku.

- Ty si figurka! - Musíš nájsť spôsob ako ich dostať.

Viem spôsob, ako ich dostať.

Jenny?

Olga a ja ideme do Arezza.

Chceš isť s nami?

Nie oci, som unavená.

V poriadku.

Prinesiem niečo dobre na večeru, čo by si chcela?

Rozhodni ty.

Dobre, niečo vymyslím.

Bude sa ti to ľúbiť.

Duša jazera bude šťastná.

Túžila po nich tak dlhú dobu.

Áno.

Tak dlhú dobu.

Bolo to 20 rokov.

V jazere boli viac ako 3000 rokov.

Keď stratíš niečo o čo sa staráš len na jeden deň, je to večnosť.

Aurora má pravdu.

Aurora má pravdu.

Rozhodne.

Jenny bola...

úspešná až teraz.

Pôjdeme k jazeru.

Skvelá práca Jenny.

Výborne.

Dobrá práca Jenny.

Čo budeme robiť?

Vrátime to späť.

- Ako? - Ako to robili Etruskovia.

Hodíš to do stredu jazera.

Chceš jednu hodiť?

To musíš urobiť ty.

Kto si?

Som Jenny.

Koľko máš rokov?

Pusti mi ruku, prosím.

Koľko máš rokov?

Ja neviem.

Koľko má, Mickey Mouse?

Ja neviem.

Pusti ma prosím.

Tu.

Nikoho nemám.

Ako sa voláš?

Maya.

Kto ťa sem priviedol?

Ja neviem.

Nechaj ma ísť, prosím.

Si tak krásna Jenny.

Prosím, môžeš mi pustiť ruku?

Ja, som tiež pekná?

Áno.

Áno, si veľmi pekná.

Môžeš mi už pustiť ruku, prosím?

Otec mi hovoril, že som pekná.

Tvoj otec?

Kde je?

Môj otec...

som jeho srdiečko.

Maya.

Kto je tvoj otec?

Ja som jej otec.

Ale najprv mi niečo povedz Jenny...

Kde sú idoly?

Aké idoly?

Otec.

Prečo si mi o nej nepovedal?

Volá sa Maya.

Narodila sa štyri roky...

pred tebou.

Nemôžeš jej všetko vysvetliť.

Ona to pochopí.

Jenny...

Olga bola vždy, láska môjho života.

Maya bola jediné dieťa ktorú sme mohli mať.

Keďže bola prvá...

Stala sa stredom našej existencie.

Za pár rokov začala trpieť podivnými chorobami.

Zobrali sme ju najlepším špecialistom.

A prognóza znela, že nemá žiadnú nádej.

Progresívná myozitída Oscificance.

Čo?

Takzvaná "Ukameňovaný muž."

Po čase sa transformujú svaly, šľachy a určité orgány na kosť.

Odsúdi pacienta...

k nevyhnutnej smrti.

Niečo bolo potrebné urobiť, tak som sa rozhodol nájsť spôsob.

Jedinou možnosťou, bolo nahradiť orgány, keď sa objavia sympómy ochorenia.

Musel som sa jej venovať...

aby som ju udržal nažive.

A uspel som.

Zavrením do izby?

Čo je to za život?

Maya...

tu má všetko čo potrebuje.

Lásku, starostlivosť, matku a otca.

"... infekciu nad oblíčkou, nič vážne."

Na nič si nepamätám.

Omdlela si. Priviézla ťa sem sanitka.

Čo si mi to urobil?

Dala si sestre skvelý darček.

Dal si jej jednu z mojich obličiek.

Snaž sa to pochopiť.

Ty...

- Si Maye darovala možnosť ne prežitie. - Nevedela som že niečo darujem.

- Ukradol si mi ju! - V opačnom prípade by moja dcéra umrela.

Ty...

si jej dala...

život.

Ste úplne šialený!

Jenny.

Jenny.

Si ako tvoja matka.

Nebola schopná to pochopiť.

Čo si s ňou urobil?

Tvoja matka bola mladá, silná a zdravá žena.

Prišla do nemocnice na vyšetrenie.

Čo si s ňou urobil?

Oplodnil som ju.

Aby si sa narodila.

Potom...

som sa rozhodol ťa poslať k babke aby si vyrastala ďaleko odtiaľto.

Vedel som, že jedného dňa,

ťa bude Maya potrebovať.

Tvoj život daruje život, si zdravá ako bola tvoja matka.

Si geneticky kompatibilná s Mayou.

Prečo by si ju nechcela zachrániť?

Starý Etruskovia mali veľmi pokročilé znalosti.

Sledoval som ich rituály.

Reprodukoval som ti obličku a hodil bronz do jazera.

Použil som silu jazera aby zachránil Mayu.

Jazero je spása.

Jazero je život.

Ty si bola navrhnutá aby si zachránila Mayu.

Tvoj život zachráni jej život.

Tvoj život zachráni jej život!

Maya mi povedala že to bol najkrajší deň jej života.

Je tak šťastná, že ma sestru.

James, možno by sme mali všetko prehodnotiť.

Myslím...

že by mohla na chvíľu viesť normálny život.

- Možno že jej Jenny pomôže... - Olga.

Už je neskoro.

To nepripadá do úvahy.

Neboj sa Jenny.

Všetko bude v poriadku.

Maya, ťa znova potrebuje.

Budem ťa musieť operovať.

A potom...

nebudeš cítiť žiadnu bolesť.

Jenny.

Jenny, vstávaj.

Jenny.

Jenny, vstávaj.

Musíš ma počúvať Jenny.

Peter.

Choď preč.

Môj otec je zlý.

Počúvaj ma.

Musíš ísť na dno jazera.

Zozbiéraj všetky bronzové predmety ktoré tam tvoj otec hodil.

Všetky.

Je ich šesť.

Okamžite ich spoznáš.

Vezmi ich všetky.

A vráť sa do miestnosti zo zamknutými dverami.

Detskom domove, chápeš?

Áno.

Koľko bronzu je tam?

6.

Dobre.

Ale...prečo?

- Prečo ich mám vziať z jazera? - Ver v silu jazera.

Pre lásku, krásu a radosť.

Neexistuje žiadna smrť, žiadna zmena ktorá by mohla presiahnuť orgány.

Žiadna zmena, žiadne svetlo.

Len sama v temnote.

Prosím, prosím, prosím!

No tak, no tak, no tak!

Jenny.

Jenny!

Snaž sa, aby ťa nevideli dospelí.

Sú zlý.

Všetci sme tu chorý.

Jenny.

Jenny!

Jenny!

Jenny!

Nie!

Maya!

Jenny.

Vráť sa Jenny.

Musíš priniesť rýchlo ďalšie.

Tvoj otec sa blíži.

Musíš isť.

Daj mi to!

Musíš to nechať vo vode!

Maya.

1, 2, 3, 4, 5...

Nie!

Bože môj!

- Citlivá rastlinka ktorá ho zamiétla. -

Žiaľ v každom písme, tak ako rastú listy spoločne.

Svetlo sa zmenilo na ľadovo modré.

Citila som ako skoro odchádza pretože vetvy boli rozťaté sekerou.

Zmenšil sa každý koreň steny.

A krv v srdci pribúdala.

Prosím, nie!

Nie! Prosím!

Aký máš krásny hlas Jenny.

Ale len s tragickým koncom.

Peter.

Všetci sme chorý.

Snaž sa, aby ťa nevideli dospelí.

Sú zlý.

Jenny?

Vidíš ich tiež mamička?

To sú tvoji bratia a sestry.

Ako citlivá rastlinka,

ktorá v rámci svojich vetvách sedí,

na ére vonkajšiého úpadku,

či teraz cíti zmenu,

povedať nemôžem.

Či tá dáma ma jemnú mysel,

s formou kombinovanej,

rozptýlenéj lásky ako hviezdy a svetlo,

nájdený smutok sa stal potešením,

sa neodvážim hádať.

Ale v tomto živote

ignorujem neznalosť.

Kde nič nie je, ale všetky veci sa zdajú byť.

Ako tiene,

v mojích snoch.

Jazero Idolov je dôležité miesto, pre archeologov Arezza v Toskánsku.

Části ľudských postáv a ich anatómie z bronzu, vyrobené Etruskami boli nájdené.

Sú zachované v múzeách, po celom svete.

Preložil: Viny95501