Original subtitles

Slovenské titulky od ::::.:cInKvAjS:.::::

::::.: Josefine Mutzenbacher - Ako to naozaj bolo 1. časť alebo Senzácia menom Josefine :.::::

Nemôžem za to, ak ťa moje správanie pohoršuje.

Viem, že je ťažké tomu uveriť,

ale kedysi som bola veľmi jednoduché dievča.

Je to pravda.

Trvalo mi nejaký čas, kým som získala slávu.

Bola to dlhá a ťažká práca,

aby som sa dostala na miesto, kde som dnes.

Vidíš?

Mimochodom, ani ho nepoznám.

Nehrá v tom žiadnu rolu. Nemá ani meno.

- On len... - Som na demonštráciu.

Ďakujem za pomoc.

Je tu len preto, aby som mohla ukázať

dôvod môjho úspechu a moju obľúbenú zábavu.

Pred pár rokmi, keď som vydala pamäti,

bola som ohromená ich popularitou.

Bola som šťastná...

- Nechcem rušiť... - Počkaj!

- Musím dokončiť úvod. - Nemôžem čakať!

Prepáč. Nebude to dlho trvať.

- Teraz sa môžeš ísť umyť. - V poriadku.

Dokážem uspokojiť každého muža.

Tak som si vybudovala povesť.

Začnime od začiatku.

Mojím zasvätením bol pohľad na nevlastného otca v posteli s mojou matkou.

Prvý ich uvidel môj nevlastný brat.

Bola som ešte mladá a zvedavá.

Čo to robíš, Richard?

Nič, vôbec nič.

Pozri sa.

- Ešte som neskončila. - Daj mi pár minút.

To som už počula. O chvíľu budeš chrápať.

Pozri, už je po všetkom!

No tak! Snaž sa trochu!

Opatrne, Josefine!

Daj mi už pokoj, do čerta!

Postav ho!

Ak hneď niečo neurobíme, tak sa zbláznim.

- Príjemný pocit. - Teraz ty!

Načo sa namáhaš? Aj tak z toho nič nebude.

Nabudúce budem prvá ja.

Potom ťa zhodím a pôjdem spať.

No dobre.

Už skoro.

Rýchlejšie. Rob to rýchlejšie.

Konečne si môžem oddýchnuť.

Poďme na to.

Nemôžem, Richard. Nikdy som to predtým nerobila.

Najvyšší čas. Poď, dôveruj mi.

Nie. To bolí.

Ticho, aby nás nepočuli.

Nie som na to pripravená. Daj mi ho do úst.

Môže to byť fajn.

Pozor, Josefine!

Tá noc bola zlomovým bodom v mojom živote.

Prebudila moju zvedavosť.

Začala som sledovať dospelých, aby som sa niečo naučila.

Nemusela som dlho čakať.

Samozrejme, prenajmeme vám izbu.

- Však, drahý? - Ak pozná pravidlá.

Vybavené, pán Baker.

Určite sa dohodneme.

Idem do práce. Večer budem späť.

- Večera o siedmej. - Zbohom.

- Pomôžem vám s vybaľovaním. - To je milé, ale netreba.

Idem sa prejsť.

Nech sa páči, pani Mutzenbacherová.

Pomôžem vám, pani Peabodyová.

Taká dáma by nemala sama vláčiť takéto veci.

Ďakujem, pán Mutzenbacher. Ste pravý džentlmen.

Radosť pomôcť.

Ľudia zabúdajú, že aj ja občas potrebujem pomocnú ruku.

Teraz, keď mi umrel manžel.

Život osamelej ženy nie je jednoduchý.

S vaším výzorom môžete získať viac než len pomocnú ruku.

Ako to myslíte?

Veľmi dobre viete, čo tým myslím.

Musíme využiť takúto príležitosť.

- A čo ak niekto príde? - Musíme sa poponáhľať.

Zohnite sa.

Perfektné.

To je príjemná zmena oproti mojej žene, pani Peabodyová.

- Hlavne nech nikto nevojde. - Okrem nás dvoch.

To je presne to, čo vdova potrebuje pri každom praní.

Presne tak. Dobre, pán Mutzenbacher.

Mali by sme zavrieť tie dvere.

Máš pravdu.

Urobme to poriadne.

K službám, pani Peabodyová.

O chvíľu ma prekvapila mama.

Rýchlejšie.

Pán Baker! Si príjemná zmena oproti môjmu mužovi.

Mali by sme to robiť častejšie, ak vás váš muž neuspokojuje.

Úžasné! A to ste ešte ani neskončili, pán Baker!

- Ľahnite si na stôl. - Žartujete? Už som raz bola hotová.

No tak, ľahnite si.

Dvakrát po sebe? Nepamätám si, kedy sa mi to naposledy stalo.

Josefine sa čoskoro vráti z trhu. Musíme sa poponáhľať!

Akoby nevedela, o čo ide.

Som si istá, že Josefine je ešte panna.

Nie nadlho, mami. To ti môžem povedať.

Nemôžem uveriť, že sa to deje. Znova budem.

Oh, bože! To je inšpirácia!

Teraz ste na rade vy, pán Baker. Aký tvrdý!

Budem striekať, pani Mutzenbacherová!

Ste v tom naozaj výborná.

Teraz sa hanbím, pán Baker. Ako som sa mohla na to dať nahovoriť?

Bez obáv, vinný je iba váš manžel.

To je jeho povinnosť.

A on ma neuspokojuje už roky. Sama som vám to povedala!

Máte plné právo ísť s niekým iným.

Možno máte...

- Josefine! - Ó, môj bože!

Rýchlo!

Zdravím, mami!

- Už som späť. - Vitajte!

Ako sa vám páči byt mojej mamy, pán Baker?

- Celkom pohodlný. - To som rada.

Práve som dostal malú raňajkovú pochúťku.

To je milé. Čo je na menu? Melónové prekvapenie?

Správaj sa slušne! Nevšimla som si, že mám rozopnutú blúzku, to je všetko!

Pán Baker si to všimol. Či nie, pán Baker?

Pravý džentlmen by v takýchto okamihoch odvrátil zrak.

Samozrejme. Ale ak ma chceš presvedčiť, musíš mi to dokázať.

Prestaň vystrájať.

Josefine! Okamžite si ich zakry! Počuješ ma?

Objavy z posledných dní ma tak rozrušili,

že som sa rozhodla využiť každú nadchádzajúcu príležitosť.

Nemusela som dlho čakať.

Pán Hutchison si prenajal našu pivnicu, aby tam uskladnil pivo z krčmy.

Chodil k nám raz týždenne.

Veľmi sa mi páčil a žiarlila som, keď flirtoval s pani Peabodyovou.

Mal som pravdu, však?

Hotovo, pán Hutchison.

Daj si polhodinku pauzu.

Dobre. Ďakujem vám.

Radšej pôjdem dolu a skontrolujem to.

- Do budúceho týždňa. - Dovidenia.

- Milujem to takto. - Urobím všetko, aby som ťa potešil.

Nikdy som nevidel taký zadoček.

Rýchlejšie! Už budem!

Počkaj, už som skoro tam.

A je to!

- Nenechaj sa mnou rušiť. - Už som skoro.

Josefine!

Čo tu robíš?

Len som sa prišla pozrieť, ako ide práca pánovi Hutchisonovi.

Tu máš a nikomu nehovor, čo si tu videla.

Nikomu nič nepoviem! Nechcem tvoje peniaze!

Chcem len ukázať, že pani Peabodyová nie je jediná žena v okolí.

Ale...

O nie!

Ó, áno!

Na začiatočníčku máš celkom slušnú techniku.

To nie je jej prvý raz.

Opatrne, Josefine, lebo sa môžem vystriekať do tvojich úst!

Chcem, aby si mi urobil to isté čo jej.

Ale ešte si to nikdy nerobila.

Brat hovorí, že raz treba začať.

- A čo keď sa to dozvie tvoj otec? - Nemusím sa báť o otca.

Nie po tom, čo som videla v práčovni, pani Peabodyová.

- Ani sa neľahli. - Zrejme nemám na výber.

Musím chrániť jej dobré meno, pani Peabodyová,

aj keby to znamenalo, že jej vezmem panenstvo.

Tak dobre! Ale mňa neoklamete, pán Hutchison.

Myslím, že by si si na mňa mala sadnúť.

Je príliš veľký!

- Bolí to? - Nie!

Najprv to bude bolieť,

ale nebude to také zlé, keď to urobíš rýchlo.

Nehýb sa chvíľku. Bolesť rýchlo prejde.

Zvláštne, nie je tam krv.

Môj nevlastný brat mi tam strčil špičku.

To všetko vysvetľuje.

- Už je ti lepšie? - Áno.

To je dobre. Teraz sa môžeme trochu zabaviť.

Si úžasná!

Musíš mať vrodený talent!

Neviem, ako ti poďakovať! Bolo to skvelé!

Ja ďakujem tebe,

že si ma nechala dostať ako prvého.

Prvý, kto ocení tvoj talent.

Rýchlejšie! Blížim sa!

- Ukážem ti iný spôsob. - Dobre!

Tak ako?

Páči sa ti to?

Budem striekať!

Si úžasná.

O chvíľu aj ja klesnem na všetky štyri.

Som celý zlepený.

Nerob si starosti.

- Už si v poriadku? - Dajte mi len chvíľku.

- Teraz môžeme ísť. - Dobre.

V nasledujúcich týždňoch milovali sme sa neustále.

Vďaka môjmu novému koníčku som sa stala vedomá svojho tela

a začala som spať nahá.

Vyzeralo to, že tie zábavky majú na mňa dobrý vplyv,

Moje prsia sa rýchlo vyvíjali na prsia dospelej ženy.

Jedného dňa moja mama ochorela a bola prevezená do nemocnice.

Musela som sa starať o domácnosť.

Brata povolali do armády.

Ďakujem, Josefine.

Pozri sa na seba, pekne si sa vyobliekala!

Pozrel sa na mňa zvláštnym spôsobom.

Stále som sa pýtala, že či s ním hovorila pani Peabodyová?

Chcem sa o všetko postarať, keď tu mama nie je.

Samozrejme, prepáč.

Radšej sa pustím do práce. Do skorého videnia, drahá!

Dobre, oci.

Pozri sa, či pán Baker niečo nepotrebuje.

Hneď sa ho na to opýtam.

Pán Baker!

V poriadku. Už som hore, pani Mutzenbacherová.

Vidíš?

Si to ty, Josefine?

Žiadne starosti. Preberám povinnosti matky, kým sa nevráti.

- Tvoja matka je dobrá žena. - To viem.

- Pochybujem, že zvládneš všetko. - Urobím, čo bude v mojich silách.

Dobre, Josefine. Poďme si ťa otestovať.

Rozcvička už bola hotová, teraz je čas na niečo viac.

Máš ústa ako tvoja mama, Josefine.

Celkom dobré.

Prečo plytvať spodnou bielizňou, či nie?

Viem, čo robíš s mamou ráno.

Hneď som sa ti priznala.

Darebák!

Teraz niečo pre mňa.

Nerob si starosti. Dovolím ti to pocítiť.

Vidím, že nie som prvý, tu prichádzam na rad ja.

Tvoja mama si myslí, že si panna.

S kým si to robila?

Veľa si sa naučila.

S mojím nevlastným bratom a pán Hutchison.

Ak je to príliš veľké, povedz mi to.

Nechcem ti ublížiť.

Rýchlejšie!

Asi som dodržal slovo. Pravda?

Už si toho mal dosť? To si asi robíš srandu!

Upokoj sa, Josefine. Znova?

Myslím, že potrebujeme chvíľku odpočívať.

Dúfala som, že to bude viac.

- Viem, ale... - Urobil si to predtým s mamou.

Viem, ale...

Mohla by si sa aspoň vyzliecť, aby ma to vzrušilo.

A potom mi môžeš vylízať moju pičku.

Už sa cítim lepšie.

Myslím, že sa mi vracajú sily.

Začnime odznova. Teraz budem ja navrchu.

V poriadku. Ty ma osedláš.

Zamiluješ si jazdu bez sedla.

Myslela som, že môj kôň môže bežať rýchlejšie.

Si neuveriteľná! Ťažko veriť, že si ešte nedávno bola panna.

Len trénujem na každom kroku.

A teraz pridaj!

- Vieš sa urobiť viackrát? - Jasné.

Čo robíš?

Sľúbil si mi uspokojenie a nič som necítila.

Čaká ťa úloha.

- Počkaj chvíľku! - Chcem byť taká dobrá ako moja mama.

Si lepšia než ona! Nechaj ma na pokoji!

Nedokážeš to ako pán Hutchison? Ten to dal päťkrát!

Nesľubuj veci, ktoré nedokážeš splniť.

Hovoríš päťkrát za sebou? Poď!

Prekonám ten rekord, aj keby ma to zabilo. Vráť sa!

Obávam sa, že sa ti to nepodarí.

Ak sa posnažíš, hlavne s tvojím telom,

tak to určite pomôže.

Začíname.

- Znovu ožíva. - Áno.

Ako to spravíme teraz?

Myslím, že tentoraz ťa vezmem zozadu, Josefine.

Skvelé! To mám rada.

Je poloha, ktorú si ešte neskúsila?

Vyzleč si tu blúzku! Chcem cítiť tvoje telo.

Rýchlejšie!

Tak ťa prefiknem, že na to nezabudneš.

Úžasné!

Vďaka ti, Bože!

Bolo to nádherné!

Už budem!

O chvíľu môžeme ísť znova.

Ešte som neraňajkoval. Umieram od hladu, Josefine.

Tvoje prianie je pre mňa rozkazom.

Nehádž sa do toho, drahá.

Josefine, mám zlé správy.

Ocko!

Tvoja mama dnes ráno umrela v nemocnici.

To nemôže byť pravda!

Smrť mamy bola pre nás veľkým šokom.

Týždne po tom si nevšímal moju prítomnosť.

- Josefine. - Dobrý deň, otec.

Nevedela som, či sa tak správa preto, že prišiel o manželku,

alebo preto, že nás nachytal s pánom Bakerom.

Ten sa o pár dní odsťahoval.

- Ďakujem. - Niet za čo, otče.

Môj milostný život sa stal bolestivou spomienkou.

Cítila som vinu za to, čo som robila, kým bola mama chorá.

Navyše sa na mňa po jej smrti môj nevlastný otec zvláštne díval.

Mal v očiach sklamanie.

Vyhýbala som sa mužom tak dlho, ako sa len dalo.

Bola som na konci svojich síl.

Každý večer, keď idem spať,

musela som masturbovať, aby som zaspala.

Niekedy som mala dojem, že niekto ide po chodbe.

Že stojí pred mojimi dverami.

Chudák otec, je mi ťa ľúto.

Na druhý deň ráno mi položil otázku, ktorá mu už dlho vírila v hlave.

Chcem, aby si dnes išla na spoveď.

- Na spoveď? - Nemáš nič na svedomí?

Každý má niečo.

Dohodol som ti stretnutie s kňazom na 15:00. a chcem, aby si tam bola.

Dobre, otec.

Volám sa Josefine Mutzenbacherová. Stretnutie mi dohodol otec.

Samozrejme. Ako sa máš?

Dobre, ďakujem.

Začnime.

Poď.

Môžeš začať so spoveďou. Si pripravená?

Neboj sa. Poď bližšie a vyznaj mi svoje hriechy.

Predpokladám, že to tvoj otec prinútil ťa priznať sa.

Ako tvoj kňaz to potrebujem vedieť, aby som mohol Boha poprosiť o odpustenie.

- Čím si sa previnila? - Hanbím sa.

Tvoja hanba znamená ľútosť, moja drahá.

Viem, aké ťažké je odolať pokušeniam, zlatko.

Prisahám, pekné prsia.

Teraz to zdvihneme.

No, vidíš! Kvet mladého poľa,

ležiaci v jeho nadýchanom obale

pulzujúci na vyskúšanie hriechu puberty.

Stratila si svoj kvet, dieťa? Je toto tvoj hriech?

Dala si to ako darček nejakému hriešnikovi?

Bohužiaľ.

Myslel som si to. Teraz si len ľahni.

Musím to celé vyčistiť, tú hriešnu oblasť.

Úplne ti odpustím pomocou môjho jazyka.

Nedávaš mi na výber.

Toto je vlastne jedna najnovších techník Cirkvi.

To stačí.

Môžem ti dať dočasné odpustenie,

ale musíš opísať, ako si zhrešila, môj drahá.

Milovala som sa... s mnohými mužmi.

- Ale ako? - Nie je to také jednoduché vysvetliť.

Možno by to bolo jednoduchšie, keby si mi to ukázala.

Som len skromný nástroj Pána.

Neboj sa. Dlho je imúnny voči hriechu.

V tom prípade, Otče, som si istá, že toto je presne to, čo potrebujem.

Nezabudni to so mnou urobiť, čo si urobila s ostatnými.

- Najprv som si ho dala do úst. - Šokujúce! Na čo ešte čakáš?

Chcela si rozhrešenie? Práca ešte nie je dokončená.

Musíš mi všetko ukázať. Rýchlo prejdi k veci.

No tak! Len špičku?

Bože, ukáž nám cestu!

Mám pocit, že si už zhrešila inými spôsobmi.

Urobila som oveľa viac. Fikala som pri každej príležitosti.

Pane, zmiluj sa nad ňou, hriešnou dušou!

Povedz mi o tomto vzťahu.

- Nevieš, ako sa ľudia majú radi? - Odkiaľ? Kňaz to nerobí.

Poď tam. Použijeme moju posteľ.

- Ukáž mi, ako to robíš! - Začnime s misionárom.

Preto títo ľudia chodia do Afriky! Ľahnite si.

Pozrime sa, o čo ide v tom celom rozruchu.

- Takto si to robila? - Nie, ale bolo to veľmi podobné.

Čo robím zle?

Pohybuj sa rýchlo dopredu a dozadu.

Myslíš niečo takéto? Takto to má byť?

Takto diabol vykonával s voju pekelnú prácu?

Áno! Učíš sa naozaj rýchlo. Rýchlejšie prosím a neprestávaj!

- Môžem? - Mary!

Prepáč, že vyrušujem, ale chcela som sa vyspovedať.

Ahoj Mary. Je úžasný!

Prišla si priskoro. Ešte som neskončil spovedať túto kajúcnicu.

A mám toho veľa na srdci. Spovedám sa už pol hodiny.

Poď sem.

Ľutuješ hriechy, ktoré si spáchala, moja drahá?

Ľutujem, otče spovedník!

Požehnaj ma, otče.

Som pripravená stretnúť sa so Stvoriteľom.

Už budem, Pane!

Čoskoro bude do teba vlievaná svätená voda,

ktorá z teba vyženie hriech. Sláva ti, moja drahá!

Ďakujem za rozhrešenie.

Moja drahá, si opäť čistá! Vráť sa teraz na správnu cestu.

Ale skôr než odídeš, musíš vrátiť to, čo si dostala.

To patrí Cirkvi a nemôže opustiť tento svätý úrad.

Táto spoveď sa mi páčila. Budem sa vracať.

Keď znova zhrešíš, očisti sa trochou vody.

Dobre, otče.

- Tri Zdravas Mária. - Áno, ďakujem, otče.

Prepáč, moja drahá. Dnes už žiadne spovede.

Oddýchni si. Poď, Josefine! Odveziem ťa.

- Zbohom, otče! - Zbohom, otče!

Nech vás Boh ochraňuje, deti.

Otec je naozaj gentleman.

Vie, ako si poradiť so ženami, ktoré sa spovedajú prvýkrát.

- Aj s tebou si poradil? - Áno, už 72-krát.

Chcela som dnes tiež, ale nič si mi nenechala.

- Prepáč! - Nevadí, Fred mi to vynahradí.

- Fred? Kočiš? - Áno.

No tak, povedz jej o svojom veľkom vtákovi!

Je to dlhý príbeh! Koľko máme času?

Tak ho vytiahni a ukáž!

Vytiahnem ho, len keď idem fikať. Mala by si to vedieť.

Zvyčajne po spovedi nemám silu na také veci.

Dnes to bude ináč.

Nemôžem sa dočkať. Mala som ťa strážiť, pamätáš?

- Naozaj je taký veľký? - Ako u koňa.

Niekedy mám pocit, že sú príbuzní.

Raz ma pretiahol jedenásťkrát za deň.

Keď som mu povedala, aby prestal, úplne zúrivo reagoval.

A ja som len chcela, aby si oddýchol.

Vieš, či je sodomia príjemná?

Samozrejme, milujem to. Navrhla som to raz kňazovi.

„Len cez moju mŕtvolu,“ povedal. To bolo prvý a posledný raz.

Poviem ti, že by to zvládla s dvadsiatimi chlapmi naraz.

To bude dobré.

Dám ti dôvod na ďalšiu spoveď, moja pani.

A vraj je ťažké nájsť dobrú výpomoc.

Pozri!

Máš najlepšie ústa, aké som kedy zažil!

Pokračuj. Dobre ho pofajči.

Radšej by som bola, keby si mi ho strčil.

Čokoľvek povieš, moja pani.

Niet nad prácu na čerstvom vzduchu.

Ešte viac ma to baví, keď sa niekto pozerá.

Úžasné!

Keď ťa to prestane baviť, pustím sa do Josefine.

To je milé, ale ešte som sa nespamätala zo spovede.

No tak, Fred! Pohni si.

- No poď! Môžeš zrýchliť! - Si úžasná.

Ako často to robíš?

- Raz denne. - Robíš to s Fredom každý deň?

Niekedy s Paulom, sluhom.

To je stajňový. No tak!

Dnes si vo forme.

Nepovedala si mi to. Nie sú žiarliví?

Nie, berú si ma naraz. Chápeš?

Pokračuj takto. Hneď budem!

Možno by sme mohli ísť ku mne a vyskúšala by si toho stajňového.

Naozaj mám dosť, Mary. Ale rada sa pozriem.

Samozrejme. Nie je problém.

- Dobrý deň. - Poď ďalej, Paul.

Nikdy som ho nevidela bez erekcie. Ako to robí?

Ako to dnes spravíme, slečna Mary?

Chcem to zozadu a lízať Josefine.

Ó, Leopold, to je príjemné.

- Nemôžem si pomôcť! - Poď sem!

Vedela som, že zmeníš názor.

- Kto vošiel, Leopold? - To je len Robert, nový zamestnanec.

Fred mi povedal, aby som prišiel.

Daj sem svojho vtáka a určite trafíš správne miesto.

- Môžem? - Samozrejme.

Uvidíme, či má potrebné kvalifikácie na prácu.

- Musíme spojiť postele. - Ó, áno!

Kľakni si sem.

Ó, áno! Už skoro budem.

To je ono!

Už budem!

Závidím ti, Mary! Si obklopená ľuďmi s veľkým srdcom.

Pán Mutzenbacher, musím sa vás tu spýtať, lebo vaša dcéra je ešte neplnoletá.

Čo urobila, moja Josefine?

Nemôžete povedať, že som nahnevaný. Asi len stále naťahovala čas.

Každopádne, je jednou z obetí pána kaplána Godefa, ktorého sme zatkli za obscénne obnažovanie...

Čože, náš drahý kaplán?

Tak čo je na ňom také sladké?

Možno ten vták, čo ti strčil aspoň osemkrát?

Čo strčil do kabelky mojej dcéry?

Je jedno, ako to nazvete. Určite to mala v sebe osemkrát.

Len päťkrát, päťkrát. Bola som úprimná aj k ostatným dievčatám.

Naznačujete, že tie béžové pičky išli po kaplánovej kvapavke?

To predsa nemohol byť zástup. Pán kaplán si nás vždy volal po jednej.

V tomto vzťahu bol poriadok.

Hej, kurvička, nikdy si nepomyslela, že by si spravila niečo zlé?

Ale, otče, veď to bolo pri spovedi.

A kaplán nám vždy hore rozprával kúsok cirkevných dejín, kým nás jebal...

Aké bolo to slovo?

Jebal alebo vyjebal – čo chcete radšej počuť?

Ach, Josefine, odkiaľ máš také výrazy?

Ale, otče, veď ich poznáte. To som od vás prvýkrát počula.

Pani Ellen Mutzenbacher, od vás beriem, že kaplán nikdy nemusel fikať.

To ma rozosmialo, inšpektor. Raz, keď som bola na rade, Marese mi dokonca dala tri...

Aby sa mohla dať špargľu, lebo jej pička je už taká hladná.

Odkedy sa špargľa dáva ako krmivo pičke?

Buďte nablízku, inšpektor. Už ani neviem, čo to trepe.

Chápem, čo myslíte.

Ak je to zvyšok výpovedí, môžeme kaplána zadržať.

Načo ho zavrieť? Nikdy som sa pri spovedi necítila tak dobre.

Vašu pochvalu mu určite odovzdám. Výsluch sa skončil.

Šťastnú cestu.

Škoda, že inšpektor nedáva tiež lekcie.

Dávajte si pozor na Josefine, pán Mutzenbacher, ináč nabudúce budete na výsluchu vy.

Pretože vaša dcéra nakŕmila pičku špargľou od nejakého štátneho úradníka z Cisárstva??

Vlastne by som ťa mal zmlátiť, lebo si kurvička.

Len som predstierala, že sa mi to páči, aby kaplán nešiel do basy.

Ten kaplán je syn prasaťa.

Ale do budúcna sa na nich dávaj pozor, ako povedal inšpektor.

Chceš, aby som ho prefikla ako kaplána?

Teraz nie, ale od polnoci budeš fikať v posteli mojej matky.

To preto, že som zase prenajal tú jednu izbu, chápeš?

Konečne!

Tam je, náš nový nočný tulák.

Už sú to dve hodiny.

Vidím, že si si domov priviedol veľmi krásnu dámu!

To je moja nevlastná dcéra Josefine. A toto... už som zabudol.

Volám sa Rudolf, ale priatelia mi hovoria Rudy.

Našťastie má takú nevlastnú dcéru, ináč by sme sa nestretli.

Nechaj si to. Vyrazil som už kopu takýchto lacných baličov ako si ty.

Nechcel som nikoho uraziť, pán Mutzenbacher.

Nezvyčajné.

- Ešte nespíš? - V tvojej posteli mi je príliš teplo.

Zvykneš si. Nebude ti zima?

Nie, vždy spím nahá.

- Naozaj? - Ocko, čo to robíš?

Zase si pil pivo v pivnici.

Len trošku.

Náš nový nájomník je divný. Trochu sa ho bojím.

Musíme si ho nechať?

Ten človek je neškodný.

Potrebujeme peniaze. Zatiaľ si ho necháme.

- Ak to hovoríš. - Spite pokojne.

Prečo sa na mňa tak pozeráš? Čo hľadáš, otec?

Povedz mi, Josefine.

Bol k tebe ten kňaz slušný v kancelárii?

- Áno, otec. - Dovolila si mu to? - Áno, otec.

Povedz mi, čo ti urobil?

To isté ako ty, Otče.

Asi ťa neofikal, však?

- Alebo sa ťa možno dotkol zvnútra? - Áno, dotkol sa jej.

- Dal si dovnútra penis? - Presne to urobil.

- Dal to sem? - Áno!

Nemyslel som si, že ten starý bastard má odvahu.

Veľmi tvrdo ma fikal. Pri každej spovedi.

- Koľkokrát ťa prefikol? - Nepočítala som.

Trikrát, štyrikrát? Viac? Povedz mi pravdu!

Išla som na spoveď takmer každý deň.

Koľkokrát si bola s kňazom?

Neviem. 25-krát.

Prestaň, otec! Prosím, nerob to!

V poriadku.

Výsluch môjho otca ma nadchol, nie vystrašil.

Vedela som, že žiarli na kňaza.

Uplynulo veľa času, kým som zaspala.

Zobudila som sa uprostred noci. Bozkal mi jedno prso.

Začala som sa tešiť, ale predstierala som, že spím.

Chcela som zistiť, ako ďaleko zájde.

Vždy, keď raňajkujem, meškám do práce.

Urobila som ti desiatu.

- Ďakujem, Josefine. - Uvidíme sa po práci.

Stále máš nočnú košeľu? Vyzerá to lákavo.

Nesnažím sa nikoho pokúšať a teba určite nie.

Ako si sa vyspala? Súdiac podľa očí, mala si rušnú noc.

Svoje komentáre si nechaj pre seba.

Chceš raňajky?

O minútu. Ale najprv ti ukážem, čo ti chýba.

Nie je príliš veľký. Teraz ho schovaj!

Nie, kým ti ho nezasuniem medzi nohy.

Si nechutný! Zavolám políciu!

Jasné, zavolaj políciu, malá zvodkyňa!

Ale poznáš samu seba. Len čakáš, kým ťa ofikám.

Ani o milión rokov!

Toto ti chýba.

V tú noc môj otec odišiel dať si drink s priateľmi.

Čakala som v posteli, kým sa vráti v stave veľkého vzrušenia.

Mohol prísť kedykoľvek. Znova som predstierala, že spím.

Mala som pocit, že by ináč nenašiel odvahu priblížiť sa.

Veľmi som ho chcela.

Zaspala som, neviem na ako dlho.

Ale zobudila som sa, keď som cítila ako mi jeho ruka hladila stehná.

Otec! Čo to robíš?

Ach, môj Bože! Fikáš ma?

Bol som nadržaný!

Ale otec, my nemôžeme!

Nemali by sme,... ale nikto sa to nedozvie.

- Robí to aj kňaz. - Nie som proti tomu, ak si aj ty za.

Áno, otec! Fikaj ma každú noc!

Bez starosti! Nikto sa to nedozvie!

- Chcem sa na neho nastoknúť! - Čokoľvek povieš.

- Pamätaj, že to nikomu nesmieš povedať! - Viem. Toto je len medzi nami.

Nanešťastie, nedodržali sme dohodu.

Všetky naše zábrany padli od tej noci.

Fikali sme každý deň a dávali si čoraz menej pozor.

Bola si včera v noci úžasná.

Aj ty. Škoda, že musíš do práce.

To mi pripomenulo, že stále meškám.

Radšej pôjdem, ináč ma vyhodia.

Mimochodom, rozmýšľal som nad darčekom pre teba.

Večer ti prinesiem prekvapenie.

Páči sa ti? Bude ti to sedieť.

- Skús si to. - Dobre.

- Rudolf nie je doma? - Chodí skoro spať.

Fantastické, drahá. Dokonalé.

Poď sem!

Nechcem ísť do spálne! Urobme to tu!

- Pripravený na raňajky? - Jasné!

Bože môj, vyzeráš tak krásne v tej košieľke.

Neviem, či mi budú stačiť len raňajky.

Vidím, čo chceš na oplátku.

- Po včerajšku by si si mala dávať pozor. - Nič mi nebude.

Ale je veľký!

Nezabudni prísť načas.

Udržiavali sme to vyčerpávajúce tempo,

až kým sme raz nezaplatili za svoju nerozvážnosť.

Tu máš dnes dobrú prácu.

- Poď! Nebude to trvať dlho. - Prepáč, som unavená.

Čo do čerta s tým mám robiť?

Možno sa na to niekto v práci pozrie.

To, čo chcem, mám tu.

Chceš mi utiecť?

Naučím ťa rešpektu.

Tak poďme, otec. Zneužívaš slabú ženskú obranu.

No tak, rýchlejšie!

Sú raňajky na stole?

Nenechajte sa rušiť.

Radosť pozerať sa, ako tvoja nevlastná dcéra pracuje.

- Vyzerá veľmi dobre. - Musím ísť do práce.

Ale dávaj si pozor!

A drž jazyk za zubami!

Zbytočné varovanie.

Nikomu to nepoviem, keď ťa už prefiknem!

- Choď odo mňa preč! - Premýšľaj chvíľu.

A čo ak pôjdem na políciu? Čo potom?

- To by si neurobil! - Prečo nie?

Zničilo by to môjho nevlastného otca!

Ak chceš zachrániť svojho otca, musíš len potešiť mňa,

svojho starého priateľa, Rudyho.

Zdvihni to! No tak! Chcem si ťa poriadne prezrieť.

Ó, áno! Veľmi pekné.

A teraz mi ukáž svoju ružovú pičku.

Presne tak. Rýchlo!

Roztomilá!

Páči sa ti to, ty malý diablik?

Tvoja pička ma poriadne vzrušuje.

Úžasná.

Pička na zapamätanie. Chceš moje mlčanie? Tak si poďme zafikať!

Urobíme to tak, ako si to ešte nezažila. Sľubujem.

Len jedno zasunutie. Alebo idem rovno na políciu.

Prosím, Rudolph, nerob to! Urobím, čo len chceš!

Hovoril som, že ma budeš o to prosiť.

No tak!

Najprv na kolená!

V poriadku.

Poďme do postele!

Si nechutný! Zavolám políciu!

Jasné, zavolaj políciu, malá zvodkyňa!

Ale poznáš samu seba. Len čakáš, kým ťa ofikám.

Aj o milión rokov!

Toto ti chýba.

V tú noc môj otec odišiel dať si drink s priateľmi.

Čakala som v posteli, kým sa vráti v stave veľkého vzrušenia.

Mohol prísť kedykoľvek. Znova som predstierala, že spím.

Mala som pocit, že by ináč nenašiel odvahu priblížiť sa.

Veľmi som ho chcela.

Zaspala som, neviem na ako dlho.

Ale zobudila som sa, keď som cítila ako mi ruka hladila stehná.

Otec! Čo robíš?

Ach, môj Bože! Fikáš ma?

Bol som nadržaný!

Ale otec, my nemôžeme!

Nemali by sme,... ale nikto sa to nedozvie.

- Robí to aj kňaz. - Nie som proti tomu, ak si aj ty.

Áno, otec! Fikaj ma každú noc!

Bez starosti! Nikto sa to nedozvie!

- Chcem sa na neho nastoknúť! - Čokoľvek povieš.

- Pamätaj, že to nikomu nesmieš povedať! - Viem. Toto je len medzi nami.

Nanešťastie, nedodržali sme dohodu.

Všetky naše zábrany padli od tej noci.

Fikali sme každý deň a dávali si čoraz menej pozor.

Bola si včera v noci úžasná.

Aj ty. Škoda, že musíš do práce.

To mi pripomenulo, že stále meškám.

Radšej pôjdem, ináč ma vyhodia.

Mimochodom, rozmýšľal som nad darčekom pre teba.

Večer ti prinesiem prekvapenie.

Páči sa ti? Bude ti to sedieť.

- Skús si to. - Dobre.

- Rudolf nie je doma? - Chodí skoro spať.

Fantastické, drahá. Dokonalé.

Poď sem!

Nechcem ísť do spálne! Urobme to tu!

- Pripravený na raňajky? - Jasné!

Bože môj, vyzeráš tak krásne v tej košieľke.

Neviem, či mi budú stačiť len raňajky.

Vidím, čo chceš na oplátku.

- Po včerajšku by si si mala dávať pozor. - Nič mi nebude.

Ale je veľký!

Nezabudni prísť načas.

Udržiavali sme to vyčerpávajúce tempo,

až kým sme raz nezaplatili za svoju nerozvážnosť.

Tu máš dnes dobrú prácu.

- Poď! Nebude to trvať dlho. - Prepáč, som unavená.

Čo do čerta s tým mám robiť?

Možno sa na to niekto v práci pozrie.

To, čo chcem, mám tu.

Chceš mi utiecť?

Naučím ťa rešpektu.

Tak poďme, otec. Zneužívaš slabú ženskú obranu.

No tak, rýchlejšie!

Sú raňajky na stole?

Nenechajte sa rušiť.

Radosť pozerať sa, ako tvoja nevlastná dcéra pracuje.

- Vyzerá veľmi dobre. - Musím ísť do práce.

Ale dávaj pozor!

A drž jazyk za zubami!

Zbytočné varovanie.

Nikomu to nepoviem, keď ťa už prefiknem!

- Choď odo mňa preč! - Premýšľaj chvíľu.

A čo ak pôjdem na políciu? Čo potom?

- To by si neurobil! - Prečo nie?

Zničilo by to môjho nevlastného otca!

Ak chceš zachrániť svojho otca, musíš len potešiť mňa,

svojho starého priateľa, Rudyho.

Zdvihni to! No tak! Chcem si ťa poriadne prezrieť.

Ó, áno! Veľmi pekné.

A teraz mi ukáž svoju ružovú pičku.

Presne tak. Rýchlo!

Roztomilá!

Páči sa ti to, ty malý diablik?

Tvoja pička ma poriadne vzrušuje.

Úžasná.

Pička na zapamätanie. Chceš moje mlčanie? Tak si poďme zafikať!

Urobíme to tak, ako si to ešte nezažila. Sľubujem.

Len jedno zasunutie. Alebo idem rovno na políciu.

Prosím, nerob to! Urobím, čo len chceš!

Hovoril som, že ma budeš o to prosiť.

No tak!

Najprv na kolená!

V poriadku.

Poďme do postele!

- Teraz ma ofikáš? - Nie hneď.

Myslím, že ťa najprv vylížem.

Neboj sa, je dosť času, aby

sme postupne prišli k hlavnej udalosti večera.

Dobre, tak poďme ďalej k veci.

Otoč sa! Presne takto.

Tvoja pička je úžasná. Presne taká, akú mám rád.

Si pripravená na ten najväčší penis, aký si mala?

- Páči sa ti to, však? - Je to také veľké.

Milujem, keď ma niekto fiká veľkým vtákom!

- Strčím ti ho do zadku! - Nie, je príliš veľký!

Čím väčší, tým lepšie. Nebude to bolieť.

- Pripravím ťa, než ho tam zasuniem. - Nie, prestaň, Rudolph!

Neboj sa, som v tom dobrý. Učil som desiatky dievčat.

Ako sa darí môjmu palcu?

Zdá sa to celkom pekné. Ale bojím sa.

A to je všetko!

- Páči sa ti to? - Bolí to!

- Počkaj chvíľu! - Aha!

Lepšie, však?

Urobím sa!

V poriadku. Budem striekať.

Musíš uznať, že sú aj horšie. spôsoby, ako platiť za vydieranie.

Nesťažujem sa.

Podarí sa vám dostať na vrchol? Pán Mutzenbacher?

Chceš mi pomôcť?

Čo robíš, otec? Nie si v práci?

Ach, Josefine! Dnes ma vyhodili za to, že stále meškám.

Myslím, že si pil! Aká hanba, otec!

Dnes sa všetko kazí. Rudolf nás prichytil v kuchyni

a teraz som prišiel o prácu.

Čo ti povedal Rudolf?

Je celý deň mimo hry. Poď hore!

Vitajte vo svojom novom domove. Budete mať pokoj a ticho.

Dovolí mi prenajímateľ tu pracovať?

Niet čo povedať. Teraz som tu šéf.

Poď so mnou a stretneš ho.

Ticho.

- Čo chceš v túto hodinu? - Mohli by ste sa predstaviť pánovi Mutzenbacherovi?

Zdá sa, že si mu spôsobil ťažkosti.

Fikáme od včerajška nepretržite.

Pred minútou zaspal.

Josefine, spím.

Otče, zobuď sa! Pán Rudolf je tu.

- Kde je Rudolf? - Tu.

- Čo sa deje? Stoj! - No tak, Jenny.

Jenny je teraz jednou z nás.

Čo to všetko znamená? Zbláznil si sa.

Keby som bol tebou, bol by som opatrný na slová, priateľ môj.

Vieš, čo som videl.

Konečne policajná stanica je neďaleko.

No tak, Josefine!

Zatiaľ čo ja ofikám tvoju nevlastnú dcéru, zvodkyňu,

ktorej nemôžem odolať,

odporúčam ti pozrieť sa na Jenny, je celkom dobrá.

Čo to hovoríš? Josefine? O čom to hovorí?

Rudolf ma chce prefiknúť. O to ide.

A nepovie o nás polícii, ak budeme spolupracovať.

Tak o to tu ide.

Keby som to vedel, rozbil by som ti hlavu.

Je to biznis pre nás všetkých.

Máš Josefine, teraz aj Jenny. Uvidíš, je veľmi šikovná.

Presvedč sa sám, pán Mutzenbacher.

Veľmi dobre, Jenny. A teraz si strč toho vtáka rovno do svojej pičky.

Tak je to.

Josefine, ľahni si na posteľ.

Budeš mať dobrý výhľad na jeho vtáka v akcii.

Istý čas sme sa milovali vo štvorici.

Dohoda vyhovovala Rudolfovi aj môjmu otcovi.

Môj nevlastný otec už vtedy nepracoval.

Rudolf mu dával podiel z Jennyiných zárobkov.

A tak hovorí: „Tú noc som bol niekto!“

Jedného dňa...

- Zdravím všetkých! - Dobrý deň!

Poď tade.

O čo ide? Prečo ho sem priviedla?

Aby zarobila. Jenny je jedna z najlepších.

Josefine by to tiež zvládla.

Pomohla by ti s výdavkami, keď už nemáš prácu.

Chceš, aby sa stala kurvou?

Nevolaj to tak. Jenny spí len so skutočnými džentlmenmi.

A určite s lepšími chlapmi než ten farár, čo ju obšťastňoval.

- Dosť! - Áno, princezná!

Vidíš, čo myslím? Hovorí s Jenny s úctou.

Prepáč, drahá! Dotkol som sa tvojich krásnych pŕs.

Na kolená, ty sprostý starý chlipník!

Okamžite, princezná. Daj mi školu, potrestaj ma.

Na zem, otrok! Nie si hoden lízať mi topánky.

- Máš úplnú pravdu, princezná. - Si obyčajná sviňa.

Zvrhlý starý chlap.

- Prečo jej to dovolí? - Teraz ma voz po celej izbe!

Čokoľvek si želáš, princezná. Kam chceš ísť?

- Zober ma do zámku lásky! - K službám.

Jenny má pravdu. Vyzerá to, že sa ti to páči.

Nikdy som nestretla človeka, ktorý má rád bitie. To je nové.

Učíš sa nové veci a ešte na tom zarábaš.

Tvoja Josefine má veľký talent. Mohla by to dotiahnuť ďaleko.

- Myslíš, že som pripravená? - Prečo nie?

Zohral si veľkú rolu v jej príprave.

Ďakujem, to je milé.

- Urobíš to? - Ak chceš...

Pozrite! 15 korún!

Rudy, máš pravdu! Zatlačme Josefine do roboty!

Rád som vonku, keď je takéto počasie.

Niečo chce, ale bojí sa spraviť prvý krok.

Musíme mu pomôcť.

Dobrý deň!

No a čo toto?

Ja by som spravila šou, ty by si ma odmenil.

Môžeš ísť so mnou?

Kam?

Ku mne domov, nie je to ďaleko.

Načo?

Budeš spokojná, poď.

Fajčiť alebo jebať?

Ani jedno, budeš sa smiať. Chcem ťa len odfotiť.

Fotiť?

Tak najprv, Albert leží na lavici, hej?

A ty, žena, nebudeš sa mu furt hrať s vtákom.

Len chcem, aby ostal tu.

Josefine na to dohliadne. Teraz si sadni sem.

On je taký žiarlivý. Stále si myslí, že si to užívam.

Takže Albert leží na lavici.

Ty, Melanie, sa nad neho zohni a nech ti líže pičku.

A Josefine ti si tam strč vtáka.

Ale len ostrý záber, musí byť vidieť Josefine ruka.

Kurva, kurvička, nemáš sa hýbať.

To je federálna záležitosť, len čo je tam Spiker.

Nie, hovorí sa tomu „naznačenie“, to som ti už hovoril miliónkrát.

Nikdy som nepriznal, že moja žena jebe iného chlapa.

Tak drž.

To je „naznačenie“, vždy na špičke vtáka.

Rád by som vás pretiahol, pani Cappucci.

Nemôžem, sleduje nás ako rys.

To je hrozné.

Ruhi Bey, teraz.

Jeden, dva, tri.

Teraz opačne.

Josefine si na neho sadne.

Tak?

No...

No toto, aké šťastie!

Pozri na Josefine, vtáčiky fikajú a ty nič nepovieš!

Josefine nie je moja žena, ale seď, ináč sa obraz rozmaže!

Seď, som povedal!

A teraz si Josefine stúpne nad Albertovu tvár a Melanie si vezme špičku vtáka do úst.

Ale len naznačiť.

Ty ma nerozumieš, fakt nie?

Bože, kam to idem?

Žena, nepočuješ?

Nehýb sa!

Pokračuj. A teraz si Melanie ľahne.

Josefine jej pohladí pičku a Albert jej ho tam strčí.

A potom sa rozídeme.

Ty kurvička!

Nemôžeš nechať vtákov na pokoji?

Nemôžem za to, keď ma Josefine tak šteklí na cickách, že sa musím uvoľniť.

Vyhováraš sa, skáčeš!

Ty furt skúšaš sa pudrovať s Albertom.

Čuduješ sa, že takýto deň spraví ťažký vták?

No, to je kríž s babou. Tam máš makať.

A aspoň drž, kým stlačím spúšť.

Jeden, dva, tri.

Idem do komory.

Melanie, ideš so mnou.

Nedal si mi súkromný záber.

Poď, poď. Viem, čo robím.

Ale nikto nám nezabráni dokončiť číslo. Čo to táraš?

Celé, jasné, ja,

nikdy som si takto nepochutila.

Veľmi pekné.

Rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie.

No, výborne.

Josefine, to bolo super. Si prvotriedna modelka. Tu.

Desať korún. Ďakujem pekne.

Áno, a pozajtra prídeš znova. Jasné?

Jasné. Veľmi rada.

Už žiadna ďalšia návšteva nebola.

Na druhý deň som mala nečakane veľa zákazníkov.

A bola som rada, že si všetci galantní páni si mysleli, že som pekná.

Už som bola na ceste domov unavená, keď vedľa mňa zastala nablýskaná brička.

Môžem vás zviezť?

Môžete ma odviezť až domov.

A to ktorý dom je môj?

Vedela som, samozrejme, o čo ide, a keď sme sa trafili,

držal sa slušne, čo som obdivovala. Už som aj vedela, že

nový zákazník vlastní veľký mäsový obchod s 11 zamestnancami,

volal sa Alexander Fuhringer.

Tu sme!

- Môžem s vami hovoriť, sir? - Samozrejme, Stanley.

Drahý Joseph, odveď túto očarujúcu dámu dnu.

Áno, pane. Hneď som späť.

- Prepáčte. - Hovorte, ponáhľam sa.

Tá nová stajňa...

- Spoznajme sa lepšie. - Dobre.

- Ponáhľaj sa! - Hneď príde!

Aj ja.

Máš krásne spodné prádlo.

Je to veľmi príjemné.

Pekné privítanie. Veľmi pohostinné panstvo.

Joseph! Čo to robíš?

Len ju zahrievam, pane.

Skús to ešte raz a uvidíš! A teraz vypadni!

- A? - Myslela som, že je to tu zvykom.

Si veľmi pohostinná. Dúfam, že aj ku mne budeš taká.

Mám skvelú náladu. Počkaj, keď uvidíš, čo dokážem.

- Mrzí ma to, ale je už neskoro. - Čože?

Príliš neskoro na tento film.

Ak chceš vidieť viac, pozri si "Ďalšie dobrodružstvá Josefine".

Čoskoro to bude aj v kinách. A ak chceš vedieť môj názor, je to úžasné.

- Aj ja tam hrám. - Samozrejme, miláčik.

Si v tom naozaj dobrý. A máš celkom veľkého vtáka.

Bola to zábava, nikdy som nebola toľkokrát.

Teda okrem toho ďalšieho filmu.

Budem veľmi šťastná, ak ťa budem môcť vzrušiť.

Slovenské titulky od ::::.:cInKvAjS:.::::