Original subtitles

No, prišiel si, bastard...

Hľadám človeka, s najväčšou pravdepodobnosťou nie je miestny.

- Áno, áno. - Ešte koľko „áno, áno“.

Na čele má napísané, že zabil Sivého synovca.

- No keby ho odgrágľoval, tak by odišiel. - Alebo možno odišiel.

Alebo možno majú on a Sivý nejaké osobné skóre, ktoré si musia vyriešiť, ktovie.

Ach, áno...

Ty pískni, keď sa ti oči otvoria.

Ak si niekoho všimneš, okamžite ku mne, áno?

Áno.

RIKOŠET

Ešte?

Áno.

Aj ty budeš piť?

Teraz nie. Všetko je zlé?

Nie, všetko je proste úžasné.

Prepáč.

Ľúbim ťa.

Nevidel som ju sto rokov, spočiatku som ju ani nepoznal.

A čo?

Ale nič.

Jej manžel ma pozval na návštevu.

Nie zlé.

Áno, proste skvelé.

A ona si myslela, že som mŕtvy.

A ja som tu, živý.

Všetko je zvláštne.

Dám si s tebou.

Poďme.

- Áno? - Poďme, poďme.

Hop! Pomaly, poď.

Tu, tadeto.

Tak, poď, poď, len opatrne.

Zalahneme si, zaľahneme si...

Tak poď. Poď, len tak, poď, poď.

Poď, poď.

Sem, tak...

Spi, ráno to vyriešime.

Ja si poradím...

- Čo chceš? - Zavolaj ho.

Rašid, prišiel za tebou.

No?

Sú tam chlapi...

No vlastne sme jedného našli.

Volajú ho Plešatý.

Len on nie je tulák.

Miestny bezdomovec.

A čo?

No, on na druhý deň núkal zbraň.

Chlapci ju kúpili.

Potom prebili číslo číslo a zbláznili sa.

á zbraň patrila zabitému Stasikovi.

Je to isto on?

Áno.

Kde ho nájdem?

Zbraň?

Plešatého.

Aha...

V útulku pre bezdomovcov. Na Rečnej.

Ukážem ti.

Samozrejme, ukážeš mi to.

Ďakujem.

- Dobré ráno. - Dobre.

Počúvam.

Mali by ste ísť tam.

Nemôžem tam ísť, budem svietiť.

Stačí sa opýtať, každý ho pozná.

Všetko.

Choď a hraj.

Senkju veri mač!

Kde je Plešatý?

Plešatý je kde?

Senkju veri mač!

Plešatý!

Plešatý! Prečo sa tu skrývaš?

Mám na teba len jednu malú otázku. Kde si vzal tú zbraň?

- Si hlúpák, alebo čo? - Čo sa stalo?

No, tak, nič.

Rašid ťa hľadá!

A Rašid to je kto?

Och áno, nie si miestny, nikoho nepoznáš.

Rašid je ako rakovina.

Neexistuje na to žiadny liek a nemôžeš pred ním utiecť, rozumieš?

Super!

Tak čo, myslíš si, že ten Rašid pracuje pre Sivého?

Čert ho vie.

Vlastne Rašid tu vôbec nechodí.

Sám Sivý s ním musí počítať.

Ale ja na tvojom mieste by som sa stíšila.

Pretože ak Rašíd niekoho hľadá, vždy ho nájde.

- Ďakujem, že si ma varovala. - Nie je začo.

Ak budeš zomierať, len nikomu o mne nehovor.

Hej!

Ako toho Rašida môžem nájsť?

Čo?

Hovorím, ako nájdem toho Rašida?

Ty si vážne chorý?

Povedala som ti, že na neho nieje žiaden liek.

Je jeden ľudový liek.

Vyskúšame.

Tu!

Toto je ten les!

Povedal som vám pravdu!

Zbraň som našiel tu.

Všetko zhorelo, ale ona zostala, áno!

Vyčistil som ju a predal.

Načo by mi do pekla bola?

Prever VIN.

Takže ťa mám zabiť, alebo čo?

Povedal som ti celú pravdu.

Netreba.

Možno predsa by som ťa mal zabiť?

Nie, nie, netrebe, netreba.

Povedal som vám celú pravdu.

Ak to niekomu povieš, nájdem ťa a odrežem ti hlavu, rozumieš?

Ďakujem.

Och, ďakujem veľmi.

Ďakujem.

Ďakujem...

Predtým to s ňou nikdy takto nebolo, ale viete,

v poslednej dobe bolo príliš veľa stresu.

Nešťastná udalosť s mojím synovcom, pohreb...

Potom jeho matka ma zo všetkého obviňuje.

Je ťažké nenechať to všetko prejsť cez teba.

A moja žena je veľmi ovplyvniteľná.

Bol ste mi odporučený ako veľmi skúsený odborník.

Pomôžte mi prosím.

Skúsim to.

Ďakujem.

Kiročka, prišiel doktor, o ktorom som ti hovoril.

- Prosím, nechajte nás na pokoji. - Áno, samozrejme.

Ak niečo, budem na dvore.

Dobrý deň.

Volám sa Ilja Maksimovič, som lekár, psychiater.

Váš manžel si myslí, že potrebujete moju pomoc.

Je veľmi znepokojený.

Len som proste ochorela.

Toto sa určite môže stať?

No, už vás vyšetril terapeut.

a zistil, že ste fyzicky úplne zdravá.

A preto som tu ja.

Porozprávajte sa so mnou, prosím.

- Dobre, kde začneme? - Čo chcete? Čo vás znepokojuje?

Nič. Ďalšia otázka.

Teraz budem klásť otázky. ktoré sa vám môžu zdať neslušné,

ale verte mi, nerobím to z nečinnosti.

- Ako dlho ste teda vydatá? - 15 rokov.

- Je to vaše prvé manželstvo? - Áno.

Bolo to z lásky?

A ako by to ešte mohlo byť?

Manželstvo z rozumu.

Manželstvo zo zúfalstva, niekomu vzdorovať.

Vidíte, koľko rôznych možností je. Ktorá je tá vaša?

Z lásky.

Zistil si, čo som sa pýtal?

Vieš... Áno, zistil som,...

Zhorené auto bolo zaregistrované na Pavla Alekseeviča Belova.

Doniesol som doklady.

Preveril si ho?

Áno. Ukázalo sa, že Belov je miestny policajt z vyšetrovačky.

To je dobré.

Ako ho nájdem?

Áno, no nie je to také jednoduché.

Chlapci povedali, že bol v Pervouralsku v nemocnici,

priniesli ho so strelnou ranou.

Nikto nič nevie.

Pýtal som sa na neho a že vraj ešte žije.

Senkju veri mač!

Keby niečo, ozvem sa.

Z lásky? Úžasné.

Môžem vám položiť indiskrétnu otázku?

Kedy ste mali naposledy sex s manželom?

Viete, nepotrebujem pomoc, mám obyčajnú depresiu.

- Ste si tým istá? - Samozrejme.

- A nič viac? - Nie.

- A váš manžel ma zbytočné starosti? - Skončili sme s vašimi otázkami?

Povedzte mi, máte iného muža?

Robíte si srandu?

Som slepá.

Nemôžem bez doprovodu ani výjsť z domu.

Može byť v tomto problém?

Dosť.- Ja už si nežalám sa s vami viacej rozprávať.

Ako poviete. Chcete poradiť?

Úplne zadarmo.

- Mám sa vyspať so záhradníkom? - Nie. Potrebujete človeka.

Ľubovoľného človeka, ku ktorému by ste mohla byť úplne úprimná.

Pochopte, že potrebujete priateľa, ktorému sa môžete zdôveriť.

Ďakujem.

Možno by som mala o tom popremýšľať.

Popremýšľajte.

No, čo je s ňou?

Všetko je v poriadku. Obyčajná depresia.

Často sa to stáva ženám po štyridsiatke.

Netrápte sa.

To prejde.

Skôr či neskôr.

Ďakujem.

Dovidenia.

- Áno, počúvam vás. - Už si odišiel?

Áno, všetko je v poriadku. Odišiel som.

Som tak ďaleko, ani sám čert ma teraz nenájde.

- Dobre. - Len...

Čo?

- Ty to nevieš? - Nie.

Hneď ti to pošlem. Pošlem ti odkaz.

Ale varoval som ju.

Už mi nevolaj, bojím sa!

Všetko.

VRAŽDA NA PREDMESTI ŠTOKHOLMU

Otvorte, prosím. Administrácia!

Prepáčte, susedia počuli hluk...

Nie, všetko je v poriadku. Omylom som narazil do zrkadla a rozbil som ho.

- Ste v poriadku? - Áno, všetko je v poriadku.

Povedzte upratovačke, aby prišla neskôr a upratala to.

Áno, dobre. Dole je lekárnička, môžem ju priniesť.

Ďakujem.

Nečakajte, že sa to stane rýchlo, to sa stáva vo filmoch.

V živote je všetko úplne inak.

- Rozumiem. - Tak v to dúfam.

Hlavná vec je nepodliehať panike a byť trpezlivá.

Samozrejme.

Teraz sme ho previezli z JIP-ky. On spí.

Spí normálnym spánkom takmer zdravého človeka.

Tak ho necháte odpočívať?

Môžem sa naňho pozrieť? Trošku! Prosím! Päť sekúnd!

Och, ďakujem!

Dnes je trochu skoro, ešte som ani neotvoril.

Proste len posedím.

Poseď si, samozrejme.

Ako ti je?

Jasné.

Zabili mi priateľa.

Je to na hovno.

- Polícia si myslí, že ide o lúpež. - A ty?

Vypiješ?

Nie.

- Len tak proste posedím. Môžem? - Poseď si, ako dlhoi chceš.

Paša?

Spi, ospalec.

Zatiaľ ti prinesiem vodu.

Haló. No našiel som ho.

Pripravte sa, prídeme v noci na návštevu.

Možno je lepšie odpovedať?

- Áno, Nika, čo sa stalo? - Našli ho.

Kto?

Neviem, sú tu, videla som ho!

Prišiel a povedal, že ho dnes v noci zoberú.

Počuješ?

Prosím príď. Príď rýchlo, prosím!

- Zostaň s ním, hneď som tam. - Poď, čakám ťa.

No, kvôli mne, ste reštauráciu nemuseli zatvoriť.

Zatvárajú ju kvôli mne.

Niekedy rád obedujem sám.

- Možno sa ku mne pridáš? - Nie...

Dezert?

No, nebudem dlho.

Nuž, nebude ti vadiť, keď budem jesť?

Tak, čo si mal za otázku?

Koľko?

Koľko čoho?

Koľko mi dáš za živého vraha svojho synovca?

Koľko za mŕtveho?

A ja si už vyberiem, čo je pre mňa zaujímavejšie.

Už si ho našiel?

No ak áno, cenu si môžeš určiť sám.

Ale ja zaplatím iba za živého.

- Nika! - Ticho! Čo tu kričíš?

- No, ako sa má? - Normálne.

- Čo hovoria lekári? - Koho to zaujíma čo hovoria lekári?

Teraz je to už jedno. Je v nebezpečenstve.

- Vyzerá dobre. Už sa prebral? - Áno. Pred pár dňami.

Nevedela som, ako ti to povedať, myslela som, že sa budeš báť,

- pretože vie, kto si. - Dobre, zabudni na to, potom to preberieme.

Hlavne, aby sa teraz neprebral.

Neboj sa, dostal injekciu. Povedali, že bude spať až do rána ako bábätko.

Takže, choď k oknu, toto je tvoje pozorovacie miesto.

Okno a celá chodba, jasné?

- A ty kam ideš? - Ja idem tvojho ženícha preložiť.

Choď, choď.

Je tu! Spoznala som ho! Je dole! Sú s ním ešte dvaja.

Ticho, ticho...

Je to na druhom poschodí, piata izba.

No, je niekde tu, v nemocnici. Všetko prejdite. Nájdite ho.

Budem doma. Keď skončíte, prineste ho.

Mínus jeden.

Čo?

Pane, čo tu robíme? Kto vás vôbec pustil dnu?

Už u nás návštevy...

Čo budeme robiť?

Choď, choď. Ticho.

Pozri sa za dvere.

Kto ťa poslal?

Kto ťa poslal? Kto ťa poslal? Rašíd?

Choď niekam.

Ako sestra? Si v poriadku?

Výborne. Výborne, poď. Poď, dáme ženícha do izby.

Poď, poď, poď! Choď sa tam upokojiť.

A ja tu zatiaľ poupratujem.

Dlho sa na mňa takto pozeráš?

Nie veľmi.

Pokukovať po spiacej žene je nečestné.

Pokukovať, áno, ale obdivovať, to je iná vec.

Chceš mi niečo povedať?

Áno.

Čo?

Pozerám sa na teba a myslím na to, čo povedal ten doktor.

Že potrebuješ človeka, s ktorým by si bola sama sebou,

Aby ten človek pred tebou nič neskrýval.

Našiel si mi priateľa?

Obleč sa.

Chcem ťa pozvať na jedno miesto.

Čakám ťa dole.

Oj...

Opäť asi ventilátor.

Generátor, ty hlupaňa, choď to skontrolovať.

Nevidíš, som zaneprázdnená.

- Choď, povedal som! - Počúvaj, choď si sám!

Choď, choď.

Vezmi sa a choď.

Ako by si sám nemohol.

Ticho!

Nedotknem sa ťa, rozumieš?

Stále mi nepovieš, kam ideme?

Nie.

Práve tu.

Sme v lese?

Sme v prírode.

Ver mi, neboj sa ničoho.

Je tu mierne klesanie...

Áno, tak opatrne, opatrne...

A sme tu. Opatrne.

Kam ma to vedieš?

Nepáči sa mi táto hra.

Ja nehrám.

Možno to stačí, nie?

Odpusť mi.

Za čo?

Zriedka žiadam o odpustenie, z nejakého dôvodu je to pre mňa ťažké.

Nikdy som ti nepovedal, čo sa okolo mňa deje.

Zdalo sa mi to bezvýznamné a nezaujímavé,

a nemyslel som si, že sa o tom dozvieš od mojej sestry.

Kira, chcem začať odznova.

Odpusť mi, Kira, klamal som ti.

Nestala sa žiadna nehoda, Stasika zabili.

Polícia sa tým už zaoberá.

Ja dúfam, že rýchlo nájdu vraha

a Raja ma konečne prestane zo všetkého podozrievať.

Boh vie, že som sa snažil pomôcť Stasikovi.

Ty si ma priviedol sem, aby si mi to povedal?

Už pred pätnástimi rokmi som ťa priviedol na toto miesto,

preto, aby som ťa požiadal o ruku.

Sedeli sme na tom istom brehu, pili víno,

a ja som ti povedal, že bez teba nemôžem žiť.

Ty si mi verila.

Čo, bude aj víno?

Samozrejme.

Nevyhnutne.

Kto je tu?

Zdravím! Ja som Oksana. Dnes budem vašou čašníčkou.

Skvelé.

Šampanské skoro ráno, romantické raňajky v prírode,

a to všetko kvôli nejakej banálnej depresii?

Ale depresie sa vyskytli aj predtým. Prečo teraz?

Alebo ťa vyplašil ten smiešný doktor?

Samozrejme, že nie.

Aha, alebo si sa možno bál, čo mi povie Raja?

- Všetko čo mohla, už povedala. - Prosím o prepáčenie, dovolíte?

Proste len donedávna som sa ničoho nebál.

Zdá sa, že tento pocit akoby ma atrofoval,

a tu zrazu som sa začal báť, že ťa môžem stratiť.

Na sekundu som si predstavil, že nie si vedľa mňa, a začal som sa báť.

To sa dalo čakať.

- Nebudem odpovedať. - Nie, určite odpovedz.

Inak budem mať pocit viny.

Prepáč.

Áno.

Čo?

Dobre.

Bež.

Bež, bež, ja to zvládnem.

Vrátim sa.

Asi by som sa nemala pýtať, čo sa stalo.

Nie, nemusíš.

A ja ti musí povedať pravdu.

V továrni je núdzový stav.

Zomrel tam človek a ja tam musím ísť.

Prepáč.

Len sa ničoho nedotýkajte! Áno, som na ceste.

Áno, chcel na nás pľúvať!

Už sa ničoho nebojí! Počuješ?

V mojom meste sa nebojí ničoho!

Ideme.

Dobre.

Oksana?

Ste tu ešte?

Áno, samozrejme.

Budete mi robiť spoločnosť?

- Som v práci, tak nemôžem. - Ja vám to povoľujem.

Nechcete, aby som sa opila a cítila sa zle, však?

Nie, nechcem.

Čím viac vypijety vy, tým menej vypijem ja.

- Okrem toho nikomu nič nepoviem. - Dobre.

Úžasné.

Môžem sa niečo spýtať?

Samozrejme.

Veľmi ma to zaujíma, ale ak nechcete, neodpovedajte.

Pýtaj sa.

Ako vy takto žijete?

Väčšinou ako normálni ľudia.

Veď vy vôbec nič nevidíte.

Ty si myslíš, že bežní ľudia veľa vidia?

Ale je to tak strašné!

Och, len ma neľutuj. Žije sa mi super.

Možno dokonca viac počujem a cítim jemnejšie ako ty.

Mám ťa ľutovať?

Nie, no proste, ste neuveriteľne krásna žena,

no, ale zdá sa mi, že ste nešťastná.

Pozerám sa na vás a aj keď sa usmievate,

je to, akoby sa vo vás niečo scvrkávalo.

Zle si to pochopila.

No, len to nevzdávajte.

Vôbec to nikdy nevzdávajte,

pretože život je len jeden a treba ho žiť!

Proste žiť.

Prečo sa mučiť, prečo trpieť?

Nie, vy musíte žiť!

Je už neskoro na to, aby som niečo zmenila.

Prosím.

Už je to všetko? Aj tak ďakujem.

Najmä za krásnu ženu.

Videla si ho?

On bol v kapucni.

Chytil ma zozadu.

Nič som nevidela, len som ich počula bojovať.

Povedal, že sa ma nedotkne.

Bála si sa?

Áno.

Chúďatko.

Prijmi moju sústrasť.

Druhého Rašida nenájdeš.

Timur!

Pľuvať som chcel na toho Rašida, nikdy sa mi nepáčil.

Kľudne by som ho bol zabil aj sám. O to tu nejde.

Nezabil len proste Rašida.

Zabil človeka, ktorý robil za mňa prácu.

Dokonca je to akési povzbudzujúce.

Stasik, Garik a ešte tento...

Konečne po toľkých rokoch mám skutočného nepriateľa.

Jediný problém je, že momentálne nepotrebujem skutočných nepriateľov.

Prečo mlčíš, Timur?

Čo ak som nabudúce to budem ja, alebo Kira?

Potrebujem jeho hlavu.

Dobre.

V samom priamom zmysle toho slova.