Original subtitles

Sena.

Poďme.

Sena... oni čakajú.

Je neskoro - urob to za nich, najmenej.

Poďme, prosím.

Teraz dosť, poď.

Čo sa stalo?

Ahoj, strýko Paolo! Ahoj, teta Sena!

- Ahoj! - Prišli ste! Čo si nám priniesol?

Brána je otvorená, stačí zatlačiť!

- Dobrý večer. A ďakujem. - Dobrý večer.

Sena?

Ahoj?

Môžem hovoriť so Senou, prosím?

- Ach, Paolo. - Áno to som ja. Ahoj.

Prepáčte, Ussena tu nie je.

Ussena?

a kto je ona?

Jej meno je Ussena.

- Dovoľte mi hovoriť so Senou. - Povedal som, že tu nie je.

- Má horúčku. - Horúčka?

Práve si povedal, že tam nie je...

- Nie je tu. Je vo svojej izbe. - Dobre.

Potom ju získaj.

Nemôže vstať.

Ak nemôže vstať, vezmite jej telefón.

- Potrebujem s ňou hovoriť. - Ale ak nemôže...

Chceš povedať, že nechce!

Tvoja voľba...

- Odpojte linku alebo inak zavolá znova. - Dobre.

Ďakujem za všetko, Jane.

Kto je tam?

Sena, potrebujem s tebou hovoriť, otvoríš?

Sena!

Sena!

- Dobré popoludnie, profesor. - Ahoj.

- Pio? - Ahoj.

- Viete, kde je Sena? - To sa ma pýtaš?

- Je to vaša asistentka... - Bola...

ale požiadala o výmenu.

- Prečo to? - Mal by si mi to vysvetliť.

Ak ste sa pohádali, mali by ste vedieť.

Nie... to je absurdné.

Pán profesor, zlyháte...

Po toľkých rokoch...

niečomu nerozumieš?

Chcete ju nestratiť, príp chápeš prečo ťa vyhodila?

Obaja. Nemôžeš len tak odísť toľko rokov bez toho, aby som vedel prečo.

Keby si bol zamilovaný, ty by si vedel.

To sa pýtam sám seba...

- Pýtate sa svojho mozgu, nie srdca. - Moje srdce je zlomené.

Ukáž jej to. Urobte pre ňu fotomontáž.

Paolo srdce, s horiacou zápalkou vo vnútri.

Ospravedlnte ma, kolko stoji tento?

- Už je predaný, prepáč. - Aha, dobre.

Vidíš? Nie si zamilovaný, smeješ sa...

Pri tragédiách mám tendenciu sa smiať.

No tak, nehraj sa na intelektuála.

Raz v horách sme sa zotavili dvaja chlapi, ktorí spadli z útesu.

Mrazivá scéna.

Zbalili sme znetvorené mŕtvoly do dvoch vrecúšok.

Možno sme sa aj pomiešali niektoré časti tela.

Ale musela som sa smiať...

- Vždy sa smejem. - Skvelé.

Poviem to Sene, ak bude nasekaná po kúskoch sa budeš len smiať.

- Prepáčte... - Už idem. Paolo, prepáč, ale...

Ahoj drahý.

- Čo je to? - Vidíte, je tu klient, ktorý...

- Patrizia, počkaj! - Áno?

Potrebujem ju vidieť, ale je preč. Môžeš jej zavolať?

Nie, nie je nablízku.

- Kde je? - Cez víkend vonku.

Kto to povedal?

Jednoducho to viem. V pondelok je späť.

Kam išla?

A s kým?

Nepovedal si žiarlivosť je majetnícky pocit?

Tiež som povedal, že je to pocit núti vás správať sa smiešne.

Nie si smiešny, Paolo, si proste zamilovaný...

Nikdy som si nemyslel, že bude byť tak bolestivý.

Človek by si mal byť veľmi vedomý veci, ale zostanú v zajatí.

Je posadnutý materskou láskou, a preto...

blíži sa k svetelnému utrpeniu,

ako všetky živé tvory.

Je súčasťou rodiny, ale má vzbúriť sa, čo mu spôsobí utrpenie.

Je hlboko zamilovaný, ale...

je potrebné znížiť exkluzivitu.

Samozrejme, že aj on trpí keď mu chýba...

Namiesto toho žiť znamená ničiť väzenie citového posadnutia...

rozšírenie vedomia, a vytvárať šťastie.

Všetky ostatné formy existencie sú podľudské.

Aj láska?

Láska je ako poézia...

Buď je to láska, alebo neexistuje.

Zdá sa, že ste muž, ktorý to vie všetko teoreticky, pán profesor,

ale ako je to v skutočnom živote?

Strašné... odkedy si ma vyhodil...

Myslíš na ňu?

Nech sa páči...

Vyzerám ako idiot?

Vyzeráš ako niekto na svojej ceste na Golgotu.

Poďme...

Kde?

Na konferenciu pre zvedených a opustené. Budeš prednášať. Pod.

Zastav tu.

Vidíš tie dvere?

- Áno. - Vieš čo to je?

- Škola. - Sena tam učí.

- Ako viete? - Našiel som jej to miesto.

- A povedala, že ju môžem dostať? - Nie.

Povedala, že ťa nenávidí...

a že nebude uvídime sa znovu.

Tak prečo sme tu?

Končí o 6:00... ak ty poznali ženy, počkali by ste na ňu.

Zbohom.

Pio...

Chcete, aby som vám pomohol?

Nie ďakujem.

Ako vieš, že je nie k horšiemu?

Zbohom.

Je toto miesto na zastavenie?

- Choď choď! - Si šťastný?

Aký neporiadok si narobil! vy ani si ju nepozval do auta?

Nespoznal som ju.

Kriste! Vyspala sa s vami všetkými rokov a ty ju nepoznáš?

- Nemiluješ ju? idiot? - Mám radšej 'idiota'!

- Mohli ste sa opýtať, či to bola ona. - A ak nie?

- Nie si zamilovaný. - Prečo?

- Neriskuješ! - Bojím sa.

V láske, ktorá sa nepočíta.

Niekto, kto je zamilovaný ...je slabý.

Dohodnúť schôdzku. Pozvi ma na večeru a ona tiež.

- Nepríde... - Nehovor, že prídem aj ja...

A kto to zaplatí rozbité taniere?

Ona ich hodí na teba naraz.

A na mňa, kedze ta branim...

Vidíš, nie si zamilovaný?

prečo si si taký istý?

Smejete sa... a potom povedz, že si zúfalý...

Tiež veľa jete a potom sa hráš na obeť...

Jem viac ako zvyčajne. Asi som nervózna...

-A ty tiež dobre spíš? - Prečo by som sa mal zobudiť?

Bez Seny je život prekliatím.

Posadím ju po tvojej pravici.

Takže ten na pravej strane je Sena. Nezlyhajte znova.

Povedz jej, že si nebol dosť odvážny,

nie že by si to neurobil rozpoznať ju.

- Ďakujem. - Paolo, už si tu?

Ach môj bože...

Rovnako ako v tomto „povedz to s kvety" reklama! Ďakujem.

Pre mňa alebo pre ňu?

Nie som si istý.

Ahoj. Pripravili sme obed, ale prišiel si priskoro.

Bál som sa, že ma uvidí.

- Volala? - Je len sedem!

- Ale ona príde? - Áno...

Nepovedal si jej to, však?

Samozrejme, že nie, aj keď si to predstavovala.

Vy si myslíte všetky ženy sú blázni?

Paolo, upokoj sa. Sadni si, znervózňuješ ma!

a ty, vypadni z kuchyne!

My muži veríme v lásku... ale ženy túto chybu nenapadajú.

Robil som to, keď som si ťa bral.

Do pekla s tebou a tak Vicenza, s ktorou spíte!

Pretože si impotentný s inými ženami.

- Prečo sa hneváš? - Pretože povedal si mi. Mohol by som ťa uškrtiť...

Už je tomu tak mesiac.

Nie je to s ňou ľahké.

Aspoň ju máš v posteli.

- Áno, ale... nič sa nedeje. - Môžete sa pohádať.

- Senu ani nevidím. - Ale prečo ste sa rozišli?

Bola to ona. Ani mi nepovedala prečo.

Možno si ťa chce vziať? Nie, vie, že som proti.

Povedala tiež, že manželstvo nerieši vec, je to len dohoda.

- Mohli by ste spolu aspoň bývať. - Zvládli sme to.

Možno je to kríza stredného veku. Ženy sa stávajú moralisti ked maju 30...

Čoskoro som tam.

- Si vydatá. - Na bujarého!

- Jedného dňa ju zabijem! - Zabijem ťa, ak nezahodíš to dievča z Vicenzy.

- Vy muži ste bastardi. - Prečo?

Nedokážeš sa milovať, a obviňuješ ženy.

- Povedala ti to Sena? - Nezačínaj znova!

Na to som tu...

Nie, to nie je ona.

Asi to chce moja mama povedz mi, ako variť.

Ach, to si ty Sena. neprídeš?

Prišiel Paolo?

Povedal som ti, že ho nepozvem.

Bojíš sa, že ťa zje?

Uvidíte. Pripravili sme sa rozkošné jedlo.

- Takže je tam? - Nie!

Patrizia, buď úprimná.

Povedal som ti pravdu. Poponáhľajte sa, večera je pripravená.

Som bez auta.

Len som sa chcel spýtať Paola aby ma odviezol.

Ak tu nie je, ako mohol šoférovať?

V skutočnosti zavolám Paolovi...

Čo hovoríš? Môžem ho priniesť aj ja?

Určite môžeš.

V skutočnosti mu zavolám sám a povedz mu, aby ťa dostal.

Pozvem ho priamo.

Najradšej by som to urobil sám.

Je to dávno, čo som s ním hovoril.

- To vážne? - Samozrejme. Teraz mu zavolám.

Čo ak pošlem Marcella?

Nechceš Paola?

Jasné že ho chcem...

- Alebo si zo mňa robíš srandu? - Robí si z teba srandu?

- Možno si zo mňa robíš srandu. - No tak, Sena, preruš to...

Pošlem Marcella, tak zabudni na Paola.

Nie je ľahko spokojný, moja večera by sa mu nepáčila.

Chcel by...

Stavím sa, že už je tam... Oblečte si ho.

Myslíš to vážne?

Takže je tam?

Nie, povedal som, že tu nie je. Si otravná, Sena!

Ale povedz mi, že nie chcieť prísť.

Len som povedal, že by som chcel Paolo, aby ma dostal.

- A prečo nie Marcello? - Chcem Paola.

- Naozaj? - Áno.

Naozaj naozaj?

Naozaj naozaj...

Dobre... tu je.

Sena...

Povedala: „Prineste mi to, ale nie Paolo... "Nechcem ho vidieť!"

Bola v zúrivosti...

No povedal som jej:

„Ako to, že nechceš vidieť ho ešte niekedy?"

- Čo povedala? - Pokúsila sa ma zabiť!

„Nechcem po čom urobil mi to!"

- Čo si robil? - Neviem!

Buď si idiot alebo ty neviem nič o ženách!

Dávajte si radšej pozor kde jazdíš.

- Vždy to bolo také ťažké? - Možno to opuchlo.

-Si si istý, že je to dobrý nápad? - Zazvoňte na zvonček.

A kedy sa otvorí?

Pokračuj, schovám sa za obrazom.

Opatrne, ľahko.

Poď hore, Lorenzo. O chvíľu som tam.

Tu som.

Keď odídete, zatvorte dvere. Zamyká aj bez kľúča.

Nie, neprišla.

Potom pôjdem.

Choď domov a napíš jej list.

Pre príťažlivé dievča ako Sena, mohol by si skúsiť.

Len by som rozosmial ľudí...

Žena, ktorá sa smeje... je pripravený aj plakať.

Milá Sena,

Ako vydržať takýto výkon bez teba... len aby som ťa našiel.

Ale zrazu výkon privádza ťa tam...

Herečka mala bronzovú masku.

Bola z kameňa, ako ty,

veľmi nežná žena, ako ty.

Hľadala lásku,

s každým jedným jej pohyby...

Vyjadrila sa jej maska smútok bez sĺz.

Viem...

nemôžeš plakať.

Všetkým vám došli slzy, a z lásky,

ale nerobte posledný krok. Počkaj láska moja...

Tak ma počkaj Chápem.

Neviem či ma miluješ...

než si zložíš masku,

a ukáž mi svoju pravú tvár.

Neumieraj, Sena, prosím ťa...

Nezabíjaj našu lásku...

Počkaj kým prídem,

zistiť „prečo“.

počkaj.

Ak prídem, keď budeš mŕtvy, prídem vidíme sa, ale nerozumiem...

a tvoja smrť bude zbytočná.

Prečo si sa predo mnou skrýval?

Moja existencia sa stala odvtedy nezmyselné.

Dovoľte mi bežať smerom k vám.

Tvoj úsmev... je môj život, ale aj tvoj.

Len takto je to láska...

Nezabíjaj to.

Potrebujem to ako každý v tomto svete.

Som ochotný urobiť čokoľvek aby som ťa znova videl.

Pred primátorom...

alebo v poli sedmokrásky...

Bez teba, je nemožné žiť.

- Prečo si to nečítal? - Prečítajte si čo?

- Paolov list. - Mám to, ale nečítal som to.

Mám tomu veriť...

- Že som to nečítal? - Nie...

Tvoj chlad.

Mám ti to radšej povedať Stále ho v sebe cítim?

nie...

Nenávidím ho.

Boli to nádherné roky...

Chcem si uchovať spomienky.

Povedz mu, čo chceš, Patrizia...

ale hlavne ze ja nie chcieť ho vidieť.

Sena...

Môžem mu povedať, že si odišiel ho pre Domenica?

Nebolo to pre Domenica.

Ak to musíš vedieť, som s ním, pomstiť Paola.

Ale v skutočnosti je to len pre dostať sa od neho preč.

Takže to vydržím, vieš?

Čo ti urobil Paolo?

Prepáč, to ti nemôžem povedať...

Bolo to také hrozné?

Pre mňa áno.

Nevydržím byť s ním, nemôžem miluj ho a nepomsti sa mu.

Potreboval by som mu zavolať raz za hodinu,

A zakaždým, keď som zavesil.

nie je mi zima... Hnev mi pomáha prežiť.

Ale je to ťažké.

Chceš ho znova vidieť?

Ak sa chcete stať Picassom, nauč sa správne kresliť nohu...

Teraz začnite pracovať...

hej...

Ospravedlnte ma...

To štipendium v ​​Paríži je stále k dispozícii?

Kurz dejín umenia?

Áno. Rozhodol som sa ísť...

ale ja chcem okamžite odísť.

Je to voľba... alebo útek?

Musím odísť.

Pomôž mi prosím.

- Prosím, dajte mi batožinu, Hneď som späť. - Neboj sa.

Áno, ahoj?

To som ja, Paolo. Ahoj.

Ahoj.

Kde si?

Na železničnej stanici.

Čo tu robíš?

- Odchádzam, Paolo. - Ako? Teraz?

Odchádzam do Paríža.

Prečo ideš do Paríža?

Prídeš sa rozlúčiť? Vlak mi ide o pol hodinu.

Samozrejme, okamžite. Ale neodchádzaj.

Ponáhľaj sa.

Vlak do Paríža cez Turín je pripravený vyraziť na trať 16.

Paolo!

Pani, prosím nastúpte.

Neodchádzaj.

Prosím ťa...

nemôžem...

Samozrejme môžete.

Ale ja nechcem.

Povedz mi prečo.

Čo budeš robiť v Paríži?

- Požiadal som o štipendium. - Ale prečo Paríž?

Pretože tam nie ste.

prídem ťa navštíviť.

Nenájdeš ma.

Spýtam sa Pia.

On ti to nepovie.

Zavolám ti každý deň.

Čo mi povedať?

Zatiaľ...

Čo teraz?

Odchádzam.

Prosím ťa...

Nemôžeš ma takto nechať.

Musím.

prečo?

Keby som mal čas, povedal by som vám...

Pani, nastúpte, prosím! Odchádzame.

Aj tak mi to povedz.

Nech sa páči. Pre tvoje zdravie!

A prikryte sa. Uvidíme sa zajtra...

Za týždeň si na to zvyknete. Teraz sa oblečte.

Sena.

- Čo sa ti stalo s očami? - Nič, prechladnutie.

Ale vidíš?

Aspoň som ťa zbadal.

Ale tebe to bolo jedno o stretnutí so mnou.

Myslel som, že si stále v Paríži.

Nie, vrátil som sa pred 20 dňami.

Počúvaj, príliš som sa hanbil kontaktovať vás,

preto som ti nevolal.

Ak by som teda neprekročil ulica, ty...

- Prepáčte, ponáhľam sa. - Nie, pockaj...

- Poďme sa spolu trochu prejsť. - Pokiaľ budete kráčať rýchlo.

Hej prepáč, Sotva ťa môžem nasledovať.

Povedal som, že sa ponáhľam, aj ty si teraz hluchý?

Potrebujem si kúpiť nejaké veci. Dnes večer mám hostí.

- Chcel som ťa pozvať... - Prepáč, nemôžem.

Ak ste našli bližší obchod nemuseli by ste sa ponáhľať...

starneš, môj chudák Paolo.

Kto spôsobil tento stav?

Naozaj to chcete vedieť?

Poď, zahoď to.

Poďme nájsť reštauráciu.

Ako som povedal, dnes večer mám hostí.

- Akí hostia? - Ah ah! Je to tvoja vec?

Si troska. Naozaj chcete? navštíviť reštauráciu s týmito očami?

- Prečo? Hanbíš sa? - Pre mňa nie.

Stačí mi tvoja prítomnosť.

Už nie som tvoja, Paolo.

Viem že.

Vieš čo?

- Všetko, Sena. - Čo všetko?

Nehádajme sa na ulici.

Poďme spolu jesť.

Kde?

Kdekoľvek chceš.

Tu.

Prečo si mi neodpovedal na list?

list?

Aký list? Neviem...

Ten, ktorý som ti napísal z Paríža.

Nič som nedostal.

Čo si napísal?

Teraz je to už jedno.

Prosím.

Na stanici ma to tak dojalo,

Chcel som ťa...

Možno to prišlo chvíľku Bol som v Paríži.

Ty, v Paríži... Kedy?

Hľadal som ťa...

Na Sorbonne.

na Akadémii umení...

Nikto však nič nevedel.

- Bol si v Paríži len kvôli mne? - Áno.

Namiesto toho som bol vo Versailles.

Bola tam moja trieda.

Takže to je všetko...

Všetko v poriadku?

Čo?

Trieda.

Áno, samozrejme...

a ty?

A čo ja?

Ako žiješ bezo mňa?

Vidíš to, nie?

Tak som ťa musel nájsť sám.

Bola to nehoda.

Žiadaný...

Nie je to pravda, keby som nekričal, nevidel by si ma.

Si rovnaký naivný Paolo.

Videl som ťa...

Prišiel som ťa hľadať.

Sledoval som ťa z Svätý Jakub okres.

Išiel som veľmi blízko teba veľa krát.

Ako si ma tým vystrašil hrozné čierne okuliare!

Keby si ma tiež hľadal...

To znamená, že si...

Toto je úžasný večer...

Vezmeš ma domov?

Potom.

To by som chcel najviac...

A vaši hostia?

Akí hostia, hlúpi...

Nečakal som nikoho.

Cítim ťa...

Chceš ma?

Áno.

Miluješ ma?

Áno.

navždy?

Áno.

naozaj?

Áno...

Áno.

Áno veľa...

Ach, Sena...

Priviedol si ma späť k životu...

Sena?

Som tu.

Ako sa máš?

- Výborne. - A tvoj chrbát?

- Povedali mi, že máš na sebe korzet. - Nepravda...

A predsa dnes ráno v dvor, našiel som jeden.

- Jeden? - Áno.

No mal som dva!

Prečo nejdeme k moru?

Lekári hovoria, že to pomáha proti bolestiam chrbta.

- Vyrovnám ti chrbát. - Hlavná vec je, že si späť.

Nie, nie, len tak som sa nevrátil. Musím vám toho veľa povedať.

Nie tu...

Pri mori.

Dokonca všetci pochádzame z mora anjeli a strašní farári,

ktorí hovoria, že sú vyrobené na Boží obraz.

Ste tiež vyrobený na obraz Boží?

Aspoň nie s týmto chrbtom.

- Morské kúpele! - Ale je len apríl.

- Je to dobré. - Možno pre Nemcov.

Pre každého!

Vlastne sme mysleli bahenné kúpele, pieskové kúpele...

Preto sme prišli.

Dievča moje, buď ma počúvaj, alebo vašim mestským lekárom.

Hovorím, že žiadne tepelné kúry... iba morské kúpele!

Každé ráno. Päť minút prvý deň,

10 na druhom, 20 na treťom a tak ďalej a vždy plávať.

ale prepáč, neuškodí prechladnutie?

Nie, chlad pomáha.

ja som pocul opak...

Opak nie je pravdou.

A teraz sa vráť kam pochádzaš z.

More... univerzálna matka.

Podľa mňa je to šialené!

Skús to.

Ale je zima!

Vstaň a plávaj, hovoria, takto ich tvoj Kristus uzdravil.

Je to sprisahanie na moje odstránenie?

Mám miernejšie spôsoby, ako ťa zabiť!

Choďte do vody. Nechcem ťa ako trosku!

Ak sa obetujem, urobíte to aj vy vysvetli prečo si odišiel?

Nemohli ste zniesť dva tresty. Kačica pod!

Je to mrazivé!

Ale lieči sa a už si skoro hotový, neopúšťaj lono svojej matky!

Dobre, dobre... dobre!

Teraz ste vstali, aby ste videli východ slnka na osem dní.

Ak to raz vynechám, nebudem už tomu rozumieť.

Rozumieť čo?

Všetko, čo som nemal rozumieť o tebe.

Nestačí, že som tu?

Neviem. bojím sa že ťa znova stratím.

Prečo si nechcel moje dieťa?

Čo?

Prečo si ma nútil? na potrat?

Aha, to je ono...

Tak preto si...

Odpovedz mi. prečo?

nenútil som ťa...

Súhlasili ste.

Mal som na výber? Samozrejme, že som súhlasil.

Ale prečo nechceš dieťa so mnou?

Len deti nechcem.

Paolo...

Chcem dieťa.

Majte ho, ak chcete.

Na to ma nepotrebuješ.

Čo tým myslíte?

Veľmi dobre vieš.

Viem čo? O čom to rozprávaš?

Vo Versailles...

Videl som ťa s Domenicom.

Majte jednu s ním!

Pomohol mi, keď nedalo ti to.

Potom ma navštívil Domenico potrat. Ty nie, prečo?

hanbili ste sa?

- Uložte si obvinenia... - Naše dieťa nie je žiadne obvinenie.

Je to skutočnosť, ktorá spôsobila rozídeme sa, prečo?

Nie som vhodná na to byť matkou?

Bola by z teba skvelá matka.

Ale práve preto...

Boli by ste ohromení to s láskou.

Celý čas sa trápil ako so mnou a so všetkými.

Deti majú právo byť šťastné...

Vyrastajte slobodne.

A nemá právo žiť?

Šťastie je viac než len žiť!

Ale žiť šťastne oni najprv sa treba narodiť!

Vychovávať dieťa vo svätej rodine a kŕmiť to hlúpymi zvykmi...

a ideológie a všetky tie veci. To nie je sloboda!

Ale keby sme sa to narodili...

Máme teda na to právo vystaviť ho otroctvu?

Vnútime tomu meno,

nútime to rešpektovať falošné ideály,

všetko to svinstvo, čo sme pretiahli po stáročia.

Zredukujeme ich na opice, predstierať „lásku“, ktorú nemôžu cítiť.

neuvedomuješ si?

Áno, dali by sme tomu život... ale zničil to zvnútra.

Aká pohodlná teória.

nie...

Práve naopak.

Bolo by to pohodlné ty ako matka a manželka,

vždy dobre slúžiť špagety "al dente",

a maj sa krásne, úžasné deti...

Pretože sú to vaše deti.

Svetlé, pretože sú tvoje deti...

a určite by to urobili milovali nás tiež.

Aká je teda odpoveď?

Jednoducho nechcem dieťa, ktoré dlhuje som vďačný, že som prišiel do života...

Vychované rodičmi, ktorí sa maskujú ich egoizmus ako sebaobetovanie.

Rodičia, ktorí žiadnych nemajú morálne hodnoty ho učiť.

Chcela by som dieťa, ktoré je...

zadarmo.

Dieťa sa naučilo milovať všetko a všetci, od začiatku.

Dieťa, pre ktoré je všetko a všetci...

ľudstvo a celá jeho história...

bude matkou a otcom.

Aké hlúpe nápady!

Raz ste ich zdieľali.

Bola som len naivné dievča.

A čo si teraz?

Ten, kto si myslí, že jej lono je stred vesmíru?

Ty sám nie si dosť pre mňa, Paolo.

Chcem dieťa.

Chcem ten zázrak aby sa to stalo vo mne.

A chcel som to s tebou.

Jediný muž, ktorého som kedy milovala.

Nechcem dieťa zo skúmavky, ak je to tvoja podmienka.

Zabime našu lásku...

Neviaže sa na nič iné ako na smútok...

Už to umiera, nevidíš?

- Ideš do prístavu? - Áno.

- Môžem sa pridať? - Samozrejme.

Ďakujem.

- Volám sa Lambert. - Sena.

- Vezmi si župan. - Ďakujem.

- Môžeme začať? - Jasné, poďme.

Chceš drink?

Kde je Sena?

- SZO? - Ten, ktorého si vzal na palubu.

Išla na breh.

- S kým? - Čo sa staráš?

Milý ako vždy...

Sama... ale nič nepovedala.

- Ďakujem. - Nie je začo.

- Prepáč. - Žiaden problém. - Dáma?

Nevidel som ju ale kľúče sú hore.

Ospravedlnte ma, idú dnes večer nejaké vlaky?

- Nie, prepáčte, pane, posledný odišiel pred hodinou. - Ďakujem.

Môžem ti pomôcť?

Rozhodli ste sa skočiť, alebo sa odsúdiť na život?

- Čo navrhuješ? - Príďte dnes večer do dediny.

Na námestí je párty. Medzi toľkými ľuďmi...

praktizovať evanjeliovú zásadu: "Miluj svojho blížneho ako seba samého"

- Milovať sám seba je ťažké. - Skús to.

Dobrý večer.

Vidím, že si jeden z nás, Páči sa mi to.

- Dobrý večer. - A vaša pani?

Asi vo Florencii... Neviem ju nájsť.

Dáme si spolu pohárik?

- Prečo nie, ďakujem. - Naše miestne víno je vynikajúce...

Čo je zle?

No...možno máme...

dva rôzne pohľady na svet, tak povedať.

Nechcem mať deti, ale ona áno...

Čo pre teba znamená?

Všetko, čo si myslím.

Sexualita, city, láska, moja viera...

To nie je dobré.

Posadíme sa?

Víno!

Minulá láska je minulá láska.

Neobmedzujte svoju schopnosť milovať. Pozri sa okolo...

Nevieš si predstaviť milovať...

iné ženy, iní muži, iní ľudia?

Ak tomu správne rozumiem, si snažiac sa zachrániť tvoju lásku,

ale tvoj príbeh nie je tvoj milostný príbeh,

ale príbeh tvojej lásky.

Keď láska rozhodla je koniec...

je nemožné obnoviť.

čo mám potom robiť?

Daj si dúšok.

- Si tu prvýkrát? - Áno.

Táto zem je plná archeologické náleziská...

Staroveké hrobky, celá nekropole,

prehistorických jaskýň.

Väčšinou v zime...

miestni obyvatelia objavujú stopy civilizácie dávno pochované.

Vázy, taniere, bronzy... amfory...

Ich fragmenty, správnejšie.

Teraz sa to stane našich remeselníkov...

zbiera tieto fragmenty a pridáva k nim kúsky...

urobil sám seba, aby mohol urobte amforu znova celú.

No neuveríte...

ale amfora... ich odmieta.

Po chvíli pridané kúsky... začal odpadávať.

Amfora má pravdu.

Musí to zostať tak, ako to k nám prišlo.

Ak sa niekto pokúsi obnoviť, obnoviť to...

umiera... ničí sa...

Niečo ako...

eutanázia...

Predstavte si nové ruky Venuša de Milo?

Je skoro polnoc, pridáš sa do tanca?

- Idem, len sa priprav. - Ospravedlňte nás.

Nezapojíte sa do tanca?

- Nie ďakujem. - Škoda, tanec je pekný.

Rituálny úkon.

Pri tanci praktizujete lásku.

Si pripravený? Hudba!

Milé dámy!

Vážení páni!

Zoradiť sa!

A na druhú stranu!

Jedna čiara!

Labyrint!

Chcel som spáchať samovraždu.

Nehovor nič.

Nechcem ťa stratiť.

Som tu.

Nie je to dosť?

Možno už nie.

Zažil som, čo to znamená stratiť ťa...

Utrpenie, ako keby ste sa narodili mŕtvy.

Pýtate sa sami seba či sa oplatí žiť.

Nič nehovor, Paolo.

Nehovor nič.

Dovoľte mi venovať... tento moment...

a táto kniha...

osobe, ktorú milujem najviac na zemi.

Ďakujem.

Ďakujem aj ja, pane. Zbohom.

Prosím, dobrý večer.

Je to naša chyba, že to nedokážeme milovať inak?

čo musíme urobiť?

Chcem dieťa, Paolo...

a chcem to s tebou.

Nechcem, aby naša láska skončila.

Paolo?

Paolo?

Vieš o tom niečo?

O motoroch, myslím!

- Čo robíš tak skoro? - Idem na Gull Island.

Navštíviť pustovníka, ktorý sa pripravuje chutné jedlá z rýb.

Zajtra pôjdeme všetci spolu a ja chcel som mu to oznámiť...

ale nezačne.

Tak skúsme aspoň...

Opatrne.

- Palivová nádrž je prázdna. - Prázdny?

- V túto hodinu čerpacia stanica je zatvorené. - Ach môj bože...

- Nemôžeš ma vziať? O dve hodiny sme späť. dobre?

Ty si nikdy nevidel ostrov? Je to krásne.

- K vašim službám. - Ďakujem.

Poznáte cestu?

Rovno vpred až do koniec sveta.

O čom je tvoja hádka?

Chce mať deti.

Má pravdu, je krásna...

Kto by mal deti, ak nie vy dvaja? Si mladý a zdravý.

Je to naozaj potrebné mať nejaké?

Keby boli všetci ako ja, Zem bol by bez ľudí. Som sterilný.

Pozri sa tam.

Koho je to pes?

U pustovníka.

Ľudia hovoria, že sú v rovnakom veku.

Ukľudnite sa, zakotvím loď.

Ďakujem.

Čoskoro prídu Nemci s čerstvou rybou, ktorú pripravím.

Uvidíte.

Dúfajme, že bude chutný.

Pozemšťania v teple, moji milí!

Toto je najlepší deň v mojom živote.

a zajtra?

"Pozri sa na nebeské vtáky,

"Lebo nesejú ani nežnú..." [Matúš 6:26]

Láska sa hľadá ľahšie ako jedlo.

Pozri, Nemci.

Dúfajme, že mali dobrý úlovok.

- Zaujímalo by ma, prečo sa vrátili tak skoro? - Pláž s člnmi!

Vyzerá to ako stroskotanie lode.

- Priatelia a nepriatelia spolu. - A za čo ma považuješ?

Ty si čajka,

vyletieť do vzduchu.

Inšpiruje vás ostrov? - Alebo ma to desí.

- Prečo? - Preto, že vás mám rád.

- A to ťa desí? - Nie... Skôr že žijete moju utópiu.

Vždy ma zaujímalo, čo poslaním neplodnej ženy je.

Teraz už viem: Byť matkou toho všetkého.

Si prvá žena, ktorú som mohol milovať neoidipovským spôsobom.

- Nehovor veľké slová. - Oidipský?

„Milovať“ je veľké.

Nie, nemôžeš ísť, more sa rozbúri!

Ale musím dať vedieť svojim ľuďom.

Zavolám pobrežnú stráž a oni sa o to postarajú.

Zajtra môžu prísť všetci tu a bude to super.

Poďte, chlapci, pomôžte mi vytiahnuť túto malú loď na breh,

inak more vezme to dnes večer!

Bojím sa.

Čoho?

Že to skončí...

Najprv sa musí začať.

Ale bude koniec.

Nie, neskončí...

Pretože ťa nechcem len pre seba...

S tebou cítim, že milujem celý svet.

A Sena?

Je súčasťou sveta.

Keď to zistí, bude koniec sveta!

Jedlo je ušľachtilá časť sračiek.

Človek trávi celý svoj život medzi týmito extrémami.

Čo mám robiť?

Existovať.

Neviem, ako to krásne povedať, ale myslím, že ťa milujem.

Láska je stvorenie...

Pre nás?

Pre každého.

- Pozerajú sa. - No a čo?

- Som v rozpakoch. - Za lásku sa netreba hanbiť.

Som v rozpakoch, ale aj tak šťastný.

Na zdravie!

Ľúbim ťa.

Tiež ťa milujem.

A Sena?

Aj ja ju milujem.

A tiež pustovník?

Áno...

A Nemci tiež?

Dnes už chápem veľa o láske.

a zajtra?

- Zajtra to urobím znova. - Robte to, čo?

Žite a milujte novým spôsobom.

Bez snahy vlastniť...

utrpenie... zničenie.

Je to len sen.

Lietanie bol tiež len sen...

ale potom sa z toho stal nápad.

Nápady budú vyzdvihnuté a uvedomil si...

A nebudeme žiarliť.

To si skôr vážime iní ich využívajú.

Ak by to platilo pre záležitosti lásky, bolo by to perfektné.

Ako túto noc?

Áno... Áno, ako túto noc.

Paolo?

Paolo?

Ak sa k nim chcete pridať,

Pošlem ti späť tvoj čln s niekým.

Ďakujem, ale vrátim sa sám.

Daj mi ruku.

- Môžeme odísť? - Áno, vytiahnite rebrík.

Všetko v poriadku? Tvoja matka sa bojí.

máš svetlo?

Uviazli sme tu. Prečo je tu Domenico?

Myslím, že to nie je tvoja vec.

Zaplávame si?

Ako si praješ.

Milý Paolo,

keď nájdeš tento list, Budem preč.

Nebolo to v poli sedmokrások, ani na magistráte...

že by sme mohli zachrániť našu lásku.

nie som len tvoj partner, Paolo...

Som žena...

rešpektujem tvoje nápady, ale oni sú tvoj problém.

Akoby moje voľby boli moje.

A ja ho nepustím, ani za tvoje nápady.

Keby sme žili spolu,

by sme len navzájom sa rušiť.

Naša láska by nevyhnutne zomrela,

zmiznúť jemne, potichu, ale neúprosne.

Ak ešte nie je mŕtvy...

je to len preto, že sa neodvažujeme zabiť to nadobro.

Je to ako obesený ghúl na mieste činu,

použitie mŕtvol na manifestáciu, než nakoniec definitívne odíde.

Ale naozaj to potrebujeme, môj Paolo...

táto posledná, zúfalá nádej?

titulky: unqflipmo a lordretsudo

Načasovanie a revízie: Obrovské Zviera Zo Severu